SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody

24.5.2022 - (COM(2021)0555 – C9‑0321/2021 – 2021/0200(COD)) - ***I

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Jessica Polfjärd

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-043 (PDF - 214 KB)
• 001-043 (DOC - 49 KB)
• 044-049 (PDF - 142 KB)
• 044-049 (DOC - 29 KB)
• 050-050 (PDF - 119 KB)
• 050-050 (DOC - 74 KB)
• 051-051 (PDF - 110 KB)
• 051-051 (DOC - 70 KB)
• 052-052 (PDF - 100 KB)
• 052-052 (DOC - 20 KB)
• 053-053 (PDF - 117 KB)
• 053-053 (DOC - 21 KB)
• 054-060 (PDF - 168 KB)
• 054-060 (DOC - 38 KB)
• 061-070 (PDF - 148 KB)
• 061-070 (DOC - 32 KB)
• 071-078 (PDF - 136 KB)
• 071-078 (DOC - 30 KB)
• 079-084 (PDF - 137 KB)
• 079-084 (DOC - 29 KB)
• 085-085 (PDF - 227 KB)
• 085-085 (DOC - 80 KB)
• 086-086 (PDF - 119 KB)
• 086-086 (DOC - 71 KB)
• 087-087 (PDF - 102 KB)
• 087-087 (DOC - 28 KB)

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody

(COM(2021)0555 – C9‑0321/2021 – 2021/0200(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0555),

– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0321/2021),

– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 8. decembra 2021[1],

– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z xxx[2],

– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0163/2022),

1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh  1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Parížska dohoda bola prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a platnosť nadobudla v novembri 2016 (ďalej len „Parížska dohoda“). Jej zmluvné strany sa dohodli, že udržia zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia.	(1) Parížska dohoda bola prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a platnosť nadobudla v novembri 2016 (ďalej len „Parížska dohoda“). Jej zmluvné strany sa dohodli, že udržia zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia, pričom sa budú okrem iného riadiť zásadami rovnosti a spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti a príslušných schopností. Prijatím Glasgowského klimatického paktu v novembri 2021 zmluvné strany Parížskej dohody uznali, že obmedzením zvýšenia priemernej globálnej teploty na 1,5 °C by sa výrazne znížili riziká a vplyvy zmeny klímy, a zaviazali sa, že do konca roku 2022 sprísnia ciele na rok 2030.

Pozmeňujúci návrh  2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(1a) Potreba prijať opatrenia na zníženie emisií je čoraz naliehavejšia, ako to uviedol Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojich posledných správach zo 7. augusta 2021 s názvom Zmena klímy 2021: prírodovedecký základ a z 28. februára 2022 s názvom Zmena klímy 2022: dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť. IPCC s veľkou istotou konštatoval, že zmena klímy ohrozuje blaho ľudí a zdravie planéty a ďalším zdržaním spoločných predvídavých celosvetových opatrení na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmiernenie sa premárni krátka a rýchlo sa strácajúca príležitosť na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti vhodnej pre život všetkých. IPCC uvádza nové odhady pravdepodobnosti prekročenia úrovne globálneho otepľovania o 1,5 °C v nadchádzajúcich desaťročiach a konštatuje, že pokiaľ nedôjde k okamžitému, rýchlemu a rozsiahlemu zníženiu emisií skleníkových plynov, nebude možné dosiahnuť obmedzenie otepľovania na približne 1,5 °C a dokonca ani na 2 °C. Únia by preto mala riešiť túto naliehavú situáciu tak, že zintenzívni úsilie a zaujme pozíciu medzinárodného lídra v boji proti zmene klímy.

Pozmeňujúci návrh  3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) V Európskej zelenej dohode sa kombinuje komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 a vytyčuje sa nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Zároveň táto transformácia vplýva inak na ženy ako na mužov a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím či osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby transformácia bola spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.	(3) Európska zelená dohoda31 predstavuje východisko na dosiahnutie cieľa Únie v oblasti klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 a na dosiahnutie záporných emisií po tomto roku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/111931a. Kombinuje komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii najneskôr do roku 2050 a vytyčuje sa nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Zároveň táto transformácia vplýva na jednotlivé rody odlišne a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím, osoby postihnuté energetickou alebo dopravnou chudobou a osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Táto transformácia má tiež odlišný vplyv na členské štáty a regióny. Preto sa musí zabezpečiť, aby transformácia bola spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.
__________________	__________________
31 Oznámenie Komisie – Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final z 11. decembra 2019.	31 Oznámenie Komisie – Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final z 11. decembra 2019.
	31a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

Pozmeňujúci návrh  4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(3a) Aby boli klimatické ambície stanovené v tomto nariadení sociálne prijateľné, mali by im zodpovedať rovnocenné sociálne ambície. Zvýšená úroveň ambícií znamená podstatné zmeny v dotknutých odvetviach, ktoré by mohli mať sociálny vplyv a vplyv na prácu. Revidované ciele znižovania emisií musia byť sprevádzané dostatočnými finančnými a politickými opatreniami, aby sa zaručilo, že tieto ciele možno splniť sociálne spravodlivým spôsobom. Opatrenia môžu okrem iného zahŕňať vykonávanie posúdení vplyvu na zamestnanosť, v ktorých sa hodnotí vplyv na pracovné miesta a pracovné podmienky na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni, ako aj prideľovanie vnútroštátnych zdrojov a zdrojov Únie na financovanie opatrení sociálnej adaptácie a vytvárania kvalitných pracovných miest, rodovej rovnosti, celoživotného vzdelávania, odbornej prípravy a sociálnej ochrany a na zabezpečenie účinného kolektívneho vyjednávania. Je tiež dôležité zabezpečiť včasné konzultácie a účinné zapojenie vnútroštátnych sociálnych partnerov v sektoroch uvedených v článku 2 tohto nariadenia, pokiaľ ide o vypracovanie a vykonávanie vnútroštátnych opatrení na vykonávanie tohto nariadenia.

Pozmeňujúci návrh  5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(3b) Prechod na hospodárstvo Únie, ktoré je zlučiteľné s cieľom klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 by navyše mohol mať osobitný vplyv na určité hospodárske odvetvia, najmä na zraniteľné mikropodniky a malé a stredné podniky v týchto odvetviach. Pri vykonávaní tohto nariadenia je dôležité, aby členské štáty vytvorili priaznivé prostredie pre tieto podniky, ktoré im umožní prechod na postupy, ktoré prinášajú nižšie a postupne žiadne emisie skleníkových plynov.

Pozmeňujúci návrh  6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3 c (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(3c) V rámci Programu OSN pre životné prostredie a Globálneho fóra OECD pre životné prostredie sa dospelo k záveru, že environmentálne zmeny majú osobitný vplyv z hľadiska rodovej rovnosti. Rodovo diferencované úlohy tiež majú za následok rozdielnu citlivosť žien a mužov na účinky zmeny klímy, pričom dôsledky zmeny klímy ešte prehlbujú rodové nerovnosti.

Pozmeňujúci návrh  7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) Únia nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (európsky právny predpis v oblasti klímy) zakotvila do právnych predpisov cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzok Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov v EÚ (emisie po odpočítaní odstránených emisií) najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.	(4) Únia nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (európsky právny predpis v oblasti klímy) zakotvila do právnych predpisov cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve najneskôr do roku 2050 a cieľ následne dosiahnuť záporné emisie.  V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzok Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov v EÚ (emisie po odpočítaní odstránených emisií) najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Okrem toho sa v ňom stanovuje, že pri plnení cieľa by sa malo uprednostniť rýchle a predvídateľné zníženie emisií a zároveň by sa malo zintenzívniť odstraňovanie emisií prirodzenými záchytmi. Príspevok čistého odstraňovania k cieľu do roku 2030 je obmedzený na 225 miliónov ton ekvivalentu CO2, zatiaľ čo zvyšok cieľa sa musí dosiahnuť priamym znížením emisií.
__________________	__________________
32 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).	32 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

Pozmeňujúci návrh  8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(5) V záujme vykonania uvedených záväzkov, ako aj splnenia príspevkov Únie podľa Parížskej dohody33 prijatej na základe UNFCCC by sa regulačný rámec Únie na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov mal upraviť.	(5) V záujme vykonania uvedených záväzkov, ako aj splnenia vnútroštátne stanovených príspevkov Únie podľa Parížskej dohody33 prijatej na základe UNFCCC by sa regulačný rámec Únie na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov mal upraviť.
__________________	__________________
33 Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).	33 Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).

Pozmeňujúci návrh  9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(7) Hoci obchodovanie s emisiami bude platiť aj pre emisie skleníkových plynov z cestnej a námornej dopravy, ako aj z budov, rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842 zostane zachovaný.  Nariadenie (EÚ) 2018/842 sa preto bude naďalej uplatňovať na emisie skleníkových plynov z domácej lodnej dopravy, ale nie na emisie z medzinárodnej lodnej dopravy. Emisie skleníkových plynov členského štátu v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842, ktoré sa majú zohľadniť na účely kontrol súladu, sa budú naďalej určovať po dokončení preskúmaní inventúr v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999.	(7) Hoci obchodovanie s emisiami môže platiť aj pre emisie skleníkových plynov z cestnej a námornej dopravy, ako aj z budov, rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842 zostane zachovaný. Nariadenie (EÚ) 2018/842 sa preto bude naďalej uplatňovať na emisie skleníkových plynov z domácej lodnej dopravy, ale nie na emisie z medzinárodnej lodnej dopravy. Emisie skleníkových plynov členského štátu v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842, ktoré sa majú zohľadniť na účely kontrol súladu, sa budú naďalej určovať po dokončení preskúmaní inventúr v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999. Emisie niektorých sektorov sa však v minulých rokoch buď zvýšili, alebo zostali stabilné.
__________________	__________________
34 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).	34 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

Pozmeňujúci návrh  10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(9) Európska rada vo svojich záveroch z 11. decembra 2020 uviedla, že cieľ do roku 2030 splní Únia kolektívne nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, že všetky členské štáty sa budú na tomto úsilí podieľať pri zohľadnení hľadísk spravodlivosti a solidarity a na nikoho sa nezabudne a že nový cieľ do roku 2030 treba dosiahnuť tak, aby sa zachovala konkurencieschopnosť Únie a zohľadnili rôzne východiskové pozície a osobitné národné okolnosti a potenciál zníženia emisií členských štátov vrátane ostrovných členských štátov a ostrovov, ako aj vynaložené úsilie.	(9) Európska rada vo svojich záveroch z 11. decembra 2020 uviedla, že cieľ do roku 2030 splní Únia kolektívne nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, že všetky členské štáty sa budú na tomto úsilí podieľať pri zohľadnení hľadísk spravodlivosti a solidarity a na nikoho sa nezabudne a že nový cieľ do roku 2030 treba dosiahnuť tak, aby sa zachovala konkurencieschopnosť Únie a zohľadnili rôzne východiskové pozície, už dosiahnuté zníženia emisií a osobitné národné okolnosti a potenciál zníženia emisií členských štátov vrátane ostrovných členských štátov a ostrovov, ako aj vynaložené úsilie.

Pozmeňujúci návrh  11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(9a) Po roku 2030 je potrebné, aby Únia aj každý členský štát dosiahli cieľ klimatickej neutrality v celej Únii najneskôr do roku 2050, aby tak následne mohli dosiahnuť záporné emisie. Nariadením (EÚ) 2018/842 by sa malo zabezpečiť, aby všetky členské štáty nastúpili na cestu znižovania emisií a prijali konkrétne dlhodobé politiky, ktoré povedú k dosiahnutiu tohto cieľa.

Pozmeňujúci návrh  12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(10) Odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, budú musieť na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % znižovať svoje emisie postupne, kým nedosiahnu v roku 2030 zníženie o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005.	(10) Všetky odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, budú musieť na dosiahnutie cieľa vykonávania záväzkov Únie vyplývajúcich z Parížskej dohody a zníženia emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % znižovať svoje emisie postupne, kým nedosiahnu v roku 2030 zníženie o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005.

Pozmeňujúci návrh  13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(11) Na daný účel je potrebné upraviť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 pre každý členský štát. Pri revízii cieľa zníženia emisií skleníkových plynov by sa mala použiť rovnaká metodika ako pri prvom prijatí nariadenia (EÚ) 2018/842, keď sa národné príspevky určovali so zreteľom na rôzne kapacity a príležitosti na nákladovú efektívnosť v členských štátoch, aby sa zabezpečilo spravodlivé a vyvážené rozloženie úsilia. Zníženie maximálnych emisií skleníkových plynov pre každý členský štát do roku 2030 by sa preto malo stanoviť vo vzťahu k úrovni jeho preskúmaných emisií skleníkových plynov z roku 2005, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s výnimkou overených emisií skleníkových plynov zo zariadení, ktoré v roku 2005 už boli funkčné, ale ktoré sa začlenili do systému obchodovania s emisiami Únie až po roku 2005.	(11) Na daný účel je potrebné upraviť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 pre každý členský štát.   Pri revízii cieľa zníženia emisií skleníkových plynov sa použije rovnaká metodika ako pri prvom prijatí nariadenia (EÚ) 2018/842, keď sa národné príspevky určovali so zreteľom na rôzne kapacity a príležitosti na nákladovú efektívnosť v členských štátoch, aby sa zabezpečilo spravodlivé a vyvážené rozloženie úsilia. Členské štáty však nemajú rovnako rozložené ciele, čo by sa malo zvážiť pri hodnotení toho, ako národné ciele prispievajú k cieľu klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 nákladovo efektívnym a spravodlivým spôsobom. Zníženie maximálnych emisií skleníkových plynov pre každý členský štát do roku 2030 by sa preto malo stanoviť vo vzťahu k úrovni jeho preskúmaných emisií skleníkových plynov z roku 2005, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s výnimkou overených emisií skleníkových plynov zo zariadení, ktoré v roku 2005 už boli funkčné, ale ktoré sa začlenili do systému obchodovania s emisiami Únie až po roku 2005.

Pozmeňujúci návrh  14

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(11a) V oznámení Komisie zo 14. októbra 2020 o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu sa zdôrazňuje, že metán je silný skleníkový plyn, ktorého celkový vplyv na zmenu klímy prekonáva len oxid uhličitý. Na molekulárnej úrovni má metán na otepľovanie väčší vplyv než oxid uhličitý. Aj keď metán zostáva v atmosfére kratší čas než oxid uhličitý, významne vplýva na klímu. V septembri 2021 Únia a USA ohlásili globálny záväzok znížiť emisie metánu, ku ktorému sa odvtedy pripojilo celkovo viac ako 100 krajín. Signatári tohto záväzku sa usilujú o dosiahnutie spoločného cieľa znížiť do roku 2030 celosvetové emisie metánu aspoň o 30 % v porovnaní s úrovňou v roku 2020 a zlepšiť normy vykazovania. Emisie metánu, oxidu dusného a tzv. fluórovaných plynov predstavujú takmer 20 % emisií skleníkových plynov v Únii. Vzhľadom na tieto záväzky a krátkodobú povahu mnohých z týchto skleníkových plynov je vhodné stanoviť cieľ alebo viac cieľov Únie pre všetky emisie skleníkových plynov iných ako CO2 vo všetkých odvetviach.

Pozmeňujúci návrh  15

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(13) Pandémia COVID-19 má dosah na hospodárstvo Únie a úroveň jej emisií v rozsahu, ktorý zatiaľ nemožno plne kvantifikovať. Na druhej strane, Únia spúšťa svoj najväčší balík stimulov v histórii, čo bude mať potenciálny dosah aj na úroveň emisií. Pre túto neistotu je namieste preskúmať údaje o emisiách v roku 2025 a v prípade potreby upraviť ročne pridelené emisné kvóty.	(13) Pandémia COVID-19 má dosah na hospodárstvo Únie a úroveň jej emisií v rozsahu, ktorý zatiaľ nemožno plne kvantifikovať. Na druhej strane, Únia spúšťa svoj najväčší balík stimulov v histórii, ktorý má zabezpečiť zelenú obnovu a zároveň bude mať potenciálny dosah aj na úroveň emisií.   Je namieste zachovať stabilný, predvídateľný a ambiciózny regulačný postup v oblasti emisií počas prebiehajúceho desaťročia, aby sa zaistilo potrebné zníženie emisií aj bezpečnosť plánovania.

Pozmeňujúci návrh  16

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(14) Preto je takisto namieste v roku 2025 aktualizovať ročne pridelené emisné kvóty na roky 2026 až 2030. To by sa malo zakladať na komplexnom preskúmaní údajov z národných inventúr, ktoré vykoná Komisia s cieľom zistiť priemerné emisie skleníkových plynov každého členského štátu počas rokov 2021, 2022 a 2023.	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh  17

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 14 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(14a) V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1119 by sa priame znižovanie emisií, ktoré bude musieť byť doplnené zvýšeným odstraňovaním CO2, aby sa dosiahla klimatická neutralita, malo považovať za prioritu. V nariadení (EÚ) 2021/1119 sa uznáva, že záchyty uhlíka zahŕňajú prirodzené a technologické riešenia. Úlohou technologických riešení na odstraňovanie uhlíka sa zaoberali aj viaceré správy Medzivládneho panelu o zmene klímy, najmä príspevok pracovnej skupiny III k šiestej hodnotiacej správe. Je dôležité, aby sa zaviedol systém Únie na certifikáciu odstraňovania uhlíka bezpečným spôsobom zaisťujúcim jeho trvalé uloženie prostredníctvom technologických riešení, ktorý by členským štátom a účastníkom trhu poskytoval jednoznačnosť s cieľom zlepšiť takéto odstraňovanie. Keď bude takýto certifikačný systém v platnosti, môže sa vykonať analýza započítavania takéhoto odstraňovania podľa práva Únie vrátane toho, či započítavanie takéhoto odstraňovania ovplyvňuje emisie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, a to pri plnom dodržiavaní podmienok stanovených v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119. Takéto odstraňovanie je dodatočné a nekompenzuje potrebné zníženie emisií v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1119.

Pozmeňujúci návrh  18

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(15) Podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 možno na účely posúdenia splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842 zo strany niektorých členských štátov vziať do úvahy zrušenie obmedzeného množstva pridelených kvót v systéme obchodovania s emisiami v Európskej únii. Vzhľadom na osobitú štruktúru hospodárstva Malty je vnútroštátny cieľ zníženia tohto členského štátu založený na hrubom domácom produkte na obyvateľa výrazne vyšší ako jeho potenciál nákladovo efektívneho zníženia, preto je namieste zvýšiť prístup Malty k tejto flexibilite bez ohrozenia cieľa Únie znížiť emisie do roku 2030.	(15) Podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 možno na účely posúdenia splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842 zo strany niektorých členských štátov vziať do úvahy zrušenie obmedzeného množstva pridelených kvót v systéme obchodovania s emisiami v Európskej únii. Vzhľadom na osobitú štruktúru hospodárstva Malty je vnútroštátny cieľ zníženia tohto členského štátu založený na hrubom domácom produkte na obyvateľa výrazne vyšší ako jeho potenciál nákladovo efektívneho zníženia, preto je namieste zvýšiť prístup Malty k tejto flexibilite bez ohrozenia cieľa Únie znížiť emisie do roku 2030. Členské štáty, ktoré majú na túto flexibilitu nárok, ale nevyužili ju v kontexte nariadenia (EÚ) 2018/842 za rok 2019, by mali mať možnosť toto rozhodnutie revidovať s cieľom zohľadniť nové vnútroštátne ciele zníženia. Dotknuté členské štáty by mali mať tiež možnosť častejšie revidovať svoje oznámené percentuálne podiely.

Pozmeňujúci návrh  19

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 16 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(16a) S cieľom zabezpečiť a stimulovať dodržiavanie minimálnych príspevkov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 podľa zmeneného nariadenia (EÚ) 2018/842 by sa mali posilniť nápravné opatrenia podľa nariadenia a mali by sa užšie prepojiť s integrovanými národnými energetickými a klimatickými plánmi podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Ak členský štát prekročí svoje ročne pridelené emisné kvóty počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov, daný členský štát by mal zrevidovať svoj integrovaný národný energetický a klimatický plán, ktorý bol predložený Komisii v súlade s nariadením 2018/1999, pričom by mal dať verejnosti možnosť zúčastniť sa na tomto procese.

Pozmeňujúci návrh  20

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 16 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(16b) Únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Verejná kontrola a prístup k spravodlivosti sú základnou súčasťou demokratických hodnôt Únie a nástrojom na ochranu právneho štátu. Komisia vo svojom oznámení zo 14. októbra 2020 o zlepšovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v EÚ a jej členských štátoch uznala, že prístup k spravodlivosti nie je zaručený vo všetkých členských štátoch, a vyzvala Radu a Európsky parlament, aby do odvetvových právnych predpisov zaviedli výslovné ustanovenia o prístupe k spravodlivosti. Je preto vhodné stanoviť ustanovenie na zabezpečenie prístupu verejnosti k spravodlivosti v prípade činností, ktorými sa vykonáva nariadenie (EÚ) 2018/842 v znení zmien.
	__________________
	1a Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.

Pozmeňujúci návrh  21

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 16 c (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(16c) V záujme dosiahnutia cieľov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 v znení zmien a iných právnych predpisov Únie, najmä tých, ktoré vyplývajú z nariadenia (EÚ) 2021/1119, by Únia a jej členské štáty mali pri vykonávaní politík využívať najnovšie vedecké poznatky. Preto by sa v celom tomto nariadení malo prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2018/842 v znení zmien zohľadniť poradenstvo Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy zriadenej článkom 3 nariadenia (EÚ) 2021/1119.

Pozmeňujúci návrh  22

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(18) Stanovením ambicióznejších cieľov v nariadení (EÚ) 2018/841 sa zníži kapacita členských štátov vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré by bolo možné použiť na splnenie podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Rozdelením využitia flexibility LULUCF na dve samostatné obdobia sa navyše ešte viac obmedzí dostupnosť čistého odstraňovania na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. V dôsledku toho môžu niektoré členské štáty čeliť problémom s plnením cieľov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842, kým iné členské štáty, či už tie isté, alebo iné, môžu vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré nemožno použiť na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Ak budú splnené ciele Únie stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2021/1119, najmä v súvislosti s maximálnym limitom príspevku čistého odstraňovania, je namieste vytvoriť nový dobrovoľný mechanizmus vo forme dodatočnej rezervy, ktorá členským štátom pomôže plniť si povinnosti.	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh  23

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(18a) Vzhľadom na dlhodobý rozmer účinnej ochrany klímy, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119, a záväzok Únie plniť ciele Parížskej dohody by jasnosť v otázke jednotlivých dlhodobých spôsobov znižovania emisií členských štátov po roku 2030 umožnila presnejšie plánovanie politiky. Preto je vhodné zahrnúť proces stanovenia vnútroštátnych spôsobov znižovania emisií pre každý členský štát na dosiahnutie klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050.

Pozmeňujúci návrh  24

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Názov

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(-1) Názov sa nahrádza takto:
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013.	„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 a po tomto období, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013.“

Odôvodnenie

V názve by sa malo jasne uviesť, že toto nariadenie sa nevzťahuje len na obdobie do roku 2030, ale presahuje jeho rámec.

Pozmeňujúci návrh  25

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 1

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) V článku 1 sa „30 %“ nahrádza „40 %.	(1) Článok 1 sa nahrádza takto:
	„Týmto nariadením sa stanovujú povinnosti členských štátov týkajúce sa ich minimálnych príspevkov počas obdobia 2021 až 2030 k splneniu cieľa Únie, ktorým je zníženie jej emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 40 % oproti úrovniam z roku 2005 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 tohto nariadenia. Prispieva sa ním k dlhodobému cieľu klimatickej neutrality v Únii najneskôr do roku 2050, aby sa následne mohli dosiahnuť záporné emisie. Týmto nariadením sa tak prispieva k dosiahnutiu cieľov nariadenia (EÚ) 2021/1119 a Parížskej dohody. V tomto nariadení sa tiež stanovujú pravidlá určovania ročne pridelených emisných kvót a hodnotenia pokroku členských štátov, pokiaľ ide o ich minimálne príspevky, a nariadenie vytvára podmienky na stanovenie cieľov Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov po roku 2030 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 tohto nariadenia.

(32018R0842)

Pozmeňujúci návrh  26

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 2 – odsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(2a) V článku 2 sa vkladá tento odsek:
	‘1a.  Na účely tohto nariadenia možno za palivá s nulovými emisiami považovať len biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001. Ak je podiel biopalív a biokvapalín, ako aj palív z biomasy spotrebovaných v doprave, ktoré sú vyrobené z potravinárskych plodín a krmovín, vyšší ako maximálny podiel stanovený v článku 26 smernice (EÚ) 2018/2001, na účely tohto nariadenia sa už tieto nepovažujú za palivá a kvapaliny s nulovými emisiami. V prípade potreby Komisia do januára 2024 predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu pravidiel týkajúcich sa požiadaviek na určovanie a nahlasovanie emisií skleníkových plynov zakotvených v nariadení (EÚ) 2018/1999 podľa tohto článku.“
	_________
	1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

Odôvodnenie

Zariadenia spaľujúce biomasu vypúšťajú na jednotku energie viac oxidu uhličitého ako ich ekvivalenty na fosílne palivá. Ak sa spočítajú priame a nepriame emisie, niektoré biopalivá produkujú viac oxidu uhličitého ako ich fosílne náprotivky. Tieto technológie by preto nemali byť zaradené do nulovej sadzby.

Pozmeňujúci návrh  27

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 4 – odseky 2 a 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3)  V článku 4 sa ods. 2 a ods. 3 nahrádzajú takto:	(3)  V článku 4 sa ods. 2 a ods. 3 nahrádzajú takto:
‘2.  S výhradou nástrojov flexibility stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia, úpravy podľa článku 10 ods. 2 tohto nariadenia a po zohľadnení akýchkoľvek odpočítaní vyplývajúcich z uplatňovania článku 7 rozhodnutia č. 406/2009/ES každý členský štát zabezpečí, aby jeho emisie skleníkových plynov:	‘2.  S výhradou nástrojov flexibility stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia, úpravy podľa článku 10 ods. 2 tohto nariadenia a po zohľadnení akýchkoľvek odpočítaní vyplývajúcich z uplatňovania článku 7 rozhodnutia č. 406/2009/ES každý členský štát zabezpečí, aby jeho emisie skleníkových plynov:
a)  v období rokov 2021 a 2022 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom na úrovni jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2016, 2017 a 2018 určených podľa odseku 3 tohto článku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 1 prílohy I k tomuto nariadeniu. Lineárna trajektória členského štátu sa začne buď v piatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2019 po rok 2020 alebo v roku 2020 podľa toho, v ktorom prípade je výsledné pridelenie kvót pre daný členský štát nižšie;	a)  v období rokov 2021 a 2022 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom na úrovni jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2016, 2017 a 2018 určených podľa odseku 3 tohto článku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 1 prílohy I k tomuto nariadeniu. Lineárna trajektória členského štátu sa začne buď v piatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2019 po rok 2020 alebo v roku 2020 podľa toho, v ktorom prípade je výsledné pridelenie kvót pre daný členský štát nižšie;
b) v období rokov 2023, 2024 a 2025 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2022 pri ročnom pridelení emisných kvót pre daný členský štát určených podľa odseku 3 tohto článku na daný rok a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu;	b) v období rokov 2023 až 2030 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2016, 2017 a 2018 určených podľa odseku 3 tohto článku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu. Lineárna trajektória členského štátu sa začne buď v piatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2019 po rok 2020 alebo v roku 2020 podľa toho, v ktorom prípade je výsledné pridelenie kvót pre daný členský štát nižšie;
c) v období rokov 2026 až 2030 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2024 na úrovni jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2021, 2022 a 2023 predložených členským štátom podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu.	vypúšťa sa
3. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví ročne pridelené emisné kvóty pre každý členský štát na roky 2021 až 2030 v tonách ekvivalentu CO2v súlade s lineárnymi trajektóriami stanovenými v odseku 2.	3. Komisia po dôkladnej konzultácii s členskými štátmi prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví ročne pridelené emisné kvóty pre každý členský štát na roky 2021 až 2030 v tonách ekvivalentu CO2 v súlade s lineárnymi trajektóriami stanovenými v odseku 2.
Na roky 2021 a 2022 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe komplexného preskúmania údajov z najnovších národných inventúr za rok 2005 a obdobie rokov 2016 až 2018 predložených členskými štátmi podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a uvedie výšku emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005, ktorá sa používa na stanovenie uvedených ročne pridelených emisných kvót.	Na roky 2021 a 2022 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe komplexného preskúmania údajov z najnovších národných inventúr za rok 2005 a obdobie rokov 2016 až 2018 predložených členskými štátmi podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a uvedie výšku emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005, ktorá sa používa na stanovenie uvedených ročne pridelených emisných kvót.
Za roky 2023, 2024 a 2025 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe výšky emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005 uvedenej podľa druhého pododseku a preskúmaných hodnôt údajov v národných inventúrach za roky 2016, 2017 a 2018, na ktoré sa odkazuje v druhom pododseku.	Za roky 2023 až 2030 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe výšky emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005 uvedenej podľa druhého pododseku a preskúmaných hodnôt údajov v národných inventúrach za roky 2016, 2017 a 2018, na ktoré sa odkazuje v druhom pododseku.
Za roky 2026 až 2030 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe výšky emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005 uvedenej podľa druhého pododseku a komplexného preskúmania údajov v najnovších národných inventúrach za roky 2021, 2022 a 2023 predložených členskými štátmi podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2018/1999.	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh  28

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 4 – odsek 5 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(3a)  V článku 4 sa dopĺňa tento odsek:
	5a. „Opatrenia prijaté na obmedzenie emisií skleníkových plynov uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 sa vykonávajú v súlade so spravodlivou transformáciou pre všetkých. Komisia prijme spoločné usmernenia, v ktorých určí metódy na podporu členských štátov pri vykonávaní tejto spravodlivej a spravodlivej transformácie pre všetkých.“

 

 

Pozmeňujúci návrh  29

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 b (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 4 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(3b) Vkladá sa tento článok:
	„Článok 4a
	Minimálny príspevok k zníženiu emisií skleníkových plynov iných ako CO2 do roku 2030
	1.  Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade do júla 2023 legislatívny návrh, v ktorom stanoví jednu alebo viacero celoúniových cieľových hodnôt na zníženie emisií iných ako CO2, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 1 tohto nariadenia, do roku 2030. Cieľová hodnota alebo hodnoty sa zosúladia s odhadovaným znížením emisií potrebným na splnenie cieľa stanoveného v článku 1 tohto nariadenia a cieľa stanoveného v článku 2 nariadenia (EÚ) 2021/1119 a navrhnú sa po dôkladnej konzultácii s Vedeckou poradnou radou pre zmenu klímy.
	2.  Komisia do 31. júla 2023 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi celoúniové zníženie emisií iných ako CO2 plánované a vykonávané podľa príslušných právnych predpisov a politík Únie a vnútroštátnych právnych predpisov a politík vrátane integrovaných národných energetických a klimatických plánov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 a strategických plánov spoločnej poľnohospodárskej politiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/21151a. Ak Komisia predloží legislatívny návrh podľa odseku 1 a usúdi, že sa neočakáva, že zníženia emisií iných ako CO2 dosiahnu cieľovú hodnotu alebo hodnoty uvedené v danom odseku, vydá odporúčania na dodatočné zmierňujúce opatrenia a členské štáty podniknú náležité kroky.
	3.  Ak Komisia v správe uvedenej v odseku 2 tohto článku alebo vo svojom výročnom posúdení podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2018/1999 dospeje k záveru, že Únia nedosahuje dostatočný pokrok v plnení minimálneho emisného príspevku, pokiaľ ide o emisie iné ako CO2, podľa článku 1 tohto nariadenia, v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívne návrhy, ktoré môžu na tento účel obsahovať odvetvové cieľové hodnoty a/alebo opatrenia špecifické pre jednotlivé odvetvia.“
	___________
	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1).

Pozmeňujúci návrh  30

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 c (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 5 – odseky 1 a 2

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(3c) V článku 5 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:
1. Pokiaľ ide o roky 2021 až 2025, môže si členský štát požičať do 10 % zo svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúci rok.	“1. Pokiaľ ide o roky 2021 až 2029, môže si členský štát požičať do 5 % zo svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúci rok.
2. Pokiaľ ide o roky 2026 až 2029, môže si členský štát požičať do 5 % zo svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúci rok.	vypúšťa sa

(32018R0842)

Pozmeňujúci návrh  31

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 d (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 5 – odsek 3 – písmeno a

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(3d) V článku 5 ods. 3 sa písmeno a) nahrádza takto:
a) pokiaľ ide o rok 2021, odložiť tento prebytok svojej ročnej emisnej kvóty na nasledujúce roky až do roku 2030; ako aj	„a) pokiaľ ide o rok 2021, preniesť prebytok svojej ročne pridelených emisných kvót do výšky 5 % svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúce roky až do roku 2025; a“

(32018R0842)

Pozmeňujúci návrh  32

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 e (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 5 – odsek 3 – písmeno b

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(3e) V článku 5 ods. 3 sa písmeno b) nahrádza takto:
b)  pokiaľ ide o roky 2022 až 2029, preniesť prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót do výšky 30 % svojich ročne pridelených emisných kvót na daný rok na nasledujúce roky až do roku 2030.	b) pokiaľ ide o roky 2022 až 2024, preniesť prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót do výšky 10 % svojich ročne pridelených emisných kvót na daný rok na nasledujúce roky až do roku 2025.

(32018R0842)

Pozmeňujúci návrh  33

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 f (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 5 – odsek 3 – písmeno b a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(3f) V článku 5 ods. 3 sa dopĺňa toto písmeno:
	„ba)  pokiaľ ide o roky 2026 až 2029, preniesť prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót do výšky 10 % svojich ročne pridelených emisných kvót na daný rok na nasledujúce roky až do roku 2030.“

Pozmeňujúci návrh  34

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 g (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 5 – odsek 4

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(3g) V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:
4.  Členský štát môže previesť na iné členské štáty do 5 % svojich ročne pridelených emisných kvót na roky 2021 až 2025 a do 10 % svojich ročne pridelených emisných kvót na roky 2026 až 2030. Prijímajúci členský štát môže uvedené množstvo využiť na účely splnenia podmienok článku 9 za príslušný rok alebo za nasledujúce roky až do roku 2030.	‘4.  Členský štát môže previesť na iné členské štáty do 5 % svojich ročne pridelených emisných kvót na roky 2021 až 2025. Prijímajúci členský štát môže uvedené množstvo využiť na účely splnenia podmienok článku 9 za príslušný rok alebo za nasledujúce roky až do roku 2025.
	Členský štát môže previesť na iné členské štáty do 5 % svojich ročne pridelených emisných kvót na roky 2026 až 2030. Prijímajúci členský štát môže uvedené množstvo využiť na účely splnenia podmienok článku 9 za príslušný rok alebo za nasledujúce roky až do roku 2030.
	Členské štáty informujú Komisiu o všetkých opatreniach prijatých podľa tohto odseku vrátane ceny prevodu za tonu ekvivalentu CO2.“

(32018R0842)

 

Pozmeňujúci návrh  35

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 h (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 5 – odsek 6

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(3h) V článku 5 sa odsek 6 nahrádza takto:
Členské štáty môžu použiť príjmy z prevodov ročne pridelených emisných kvót podľa odsekov 4 a 5 na riešenie zmeny klímy v Únii alebo v tretích krajinách. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých opatreniach prijatých podľa tohto odseku.	„Členské štáty použijú príjmy z prevodov ročne pridelených emisných kvót podľa odsekov 4 a 5 na riešenie zmeny klímy v Únii alebo v tretích krajinách. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých opatreniach prijatých podľa tohto odseku a tieto informácie zverejnia v ľahko dostupnom formáte. Členský štát, ktorý prevádza ročne pridelené emisné kvóty na iný členský štát, zverejní záznam o prevode a zverejní odmenu získanú za tieto kvóty. “

(32018R0842)

Pozmeňujúci návrh  36

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 i (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 6 – odsek 3 – pododsek 2

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(3i) V článku 6 ods. 3 sa pododsek 2 nahrádza takto:
Členské štáty uvedené v prílohe II sa môžu rozhodnúť oznámenú percentuálnu hodnotu upraviť smerom nadol raz v roku 2024 a raz v roku 2027. V takom prípade dotknutý členský štát oznámi toto rozhodnutie Komisii do 31. decembra 2024 alebo do 31. decembra 2027.	„Členské štáty uvedené v prílohe II sa môžu rozhodnúť upraviť svoje rozhodnutie o oznámení do roku 2023 a oznámenú percentuálnu hodnotu upraviť raz v roku 2024 a raz v roku 2027. V takom prípade dotknutý členský štát oznámi toto rozhodnutie Komisii do 31. decembra 2023, do 31. decembra 2024 alebo do 31. decembra 2027.“

(32018R0842)

Pozmeňujúci návrh  37

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 8

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(5a) Článok 8 sa nahrádza takto:
Článok 8	Článok 8
Nápravné opatrenia	Nápravné opatrenia
1.  Ak Komisia v rámci každoročného posúdenia podľa článku 21 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a s prihliadnutím na plánované využitie nástrojov flexibility uvedených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia zistí, že členský štát nedosahuje dostatočný pokrok pri plnení svojich povinností podľa článku 4 tohto nariadenia, tento členský štát predloží Komisii do troch mesiacov plán nápravných opatrení, ktorý obsahuje:	‘1.  Ak Komisia v rámci každoročného posúdenia podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a s prihliadnutím na plánované využitie nástrojov flexibility uvedených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia zistí, že členský štát nedosahuje dostatočný pokrok pri plnení svojich povinností podľa článku 4 tohto nariadenia, tento členský štát predloží Komisii do troch mesiacov plán nápravných opatrení, ktorý obsahuje:
	-a)  podrobné vysvetlenie s uvedením dôvodov, pre ktoré členský štát nedosahuje dostatočný pokrok pri plnení svojich povinností podľa článku 4 tohto nariadenia;
	-ab)  celkovú sumu finančných prostriedkov Únie, ktoré členský štát získal na výdavky a investície súvisiace s klímou a zelenou transformáciou, ako využitie týchto prostriedkov prispelo k plneniu jeho povinností podľa článku 4 tohto nariadenia a ako plánuje využiť tieto prostriedky na tento účel pri plnení týchto povinností;
a)  dodatočné kroky, ktoré členský štát podnikne, aby si splnil špecifické povinnosti podľa článku 4 tohto nariadenia, prostredníctvom vnútroštátnych politík a opatrení a vykonávania opatrení Únie;	a)  dodatočné kroky, ktoré členský štát podnikne, aby si splnil špecifické povinnosti podľa článku 4 tohto nariadenia, prostredníctvom vnútroštátnych politík a opatrení a vykonávania opatrení Únie;
b)  presný časový harmonogram realizácie týchto krokov, ktorý umožní posúdiť každoročný pokrok pri ich realizácii.	b)  presný časový harmonogram realizácie týchto krokov, ktorý umožní posúdiť každoročný pokrok pri ich realizácii; ak členský štát zriadil národný poradný orgán pre klímu, požiada tento orgán o radu s cieľom určiť potrebné opatrenia;
	ba)  vyhlásenie o množstve dodatočných znížení emisií, ktoré členský štát odhaduje prostredníctvom týchto politík, a metódu použitú na odhad týchto dodatočných znížení emisií;
	bb)  ako plán nápravných opatrení posilní integrovaný národný energetický a klimatický plán členského štátu prijatý podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.
	1a.  Ak členský štát prekročí svoje ročne pridelené emisné kvóty v dvoch alebo vo viacerých po sebe nasledujúcich rokoch, pristúpi k preskúmaniu svojho integrovaného národného energetického a klimatického plánu (NEKP) a dlhodobej stratégie podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Členský štát toto preskúmanie dokončí do šiestich mesiacov. Komisia vydá odporúčania, v ktorých určí, ako by sa mal revidovať národný energetický a klimatický plán členského štátu a/alebo národná dlhodobá stratégia. Členský štát oznámi revidované plány Komisii spolu s vyhlásením, v ktorom uvedú, ako navrhované revízie napravia nesúlad s ročne pridelenými emisnými kvótami a ako reagoval na prípadné odporúčania Komisie. Ak integrovaný národný energetický a klimatický plán alebo dlhodobá stratégia zostanú v podstate nezmenené, členský štát uverejní vysvetlenie, v ktorom uvedie svoje dôvody.
2.  Európska environmentálna agentúra v súlade so svojim ročným pracovným programom pomáha Komisii pri posudzovaní takýchto plánov nápravných opatrení.	2.  Európska environmentálna agentúra v súlade so svojim ročným pracovným programom a Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy zriadená podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2021/1119 pomáhajú Komisii pri posudzovaní plánov nápravných opatrení.
3.  Komisia môže vydať k spoľahlivosti plánov nápravných opatrení predložených v súlade s odsekom 1 stanovisko, ktoré v takom prípade vydá do štyroch mesiacov od doručenia týchto plánov. Dotknutý členský štát v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Komisie, pričom môže svoj plán nápravných opatrení zodpovedajúcim spôsobom zrevidovať.	3.  Komisia vydá k spoľahlivosti plánov nápravných opatrení predložených v súlade s odsekom 1 stanovisko a v takom prípade tak urobí do štyroch mesiacov od doručenia týchto plánov. Dotknutý členský štát v čo najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Komisie, pričom svoj plán nápravných opatrení zreviduje. Ak dotknutý členský štát nezohľadní odporúčanie alebo jeho podstatnú časť, musí Komisii poskytnúť odôvodnenie.
	3a.  Plán nápravných opatrení, stanoviská Komisie a odpovede a odôvodnenia poskytnuté členskými štátmi, uvedené v odsekoch 1, 1a a 3, sú prístupné verejnosti.
	3b.  Pri aktualizácii svojich národných energetických a klimatických plánov podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 členské štáty uvedú odkazy na svoje plány nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 1a a prípadne všetky stanoviská vydané Komisiou podľa tohto článku.“

(32018R0842)

Pozmeňujúci návrh  38

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 6

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 9 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2.  Ak emisie skleníkových plynov členského štátu v období rokov 2021 až 2025 uvedených v článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841 prekročili jeho odstraňovanie určené v súlade s článkom 12 uvedeného nariadenia, centrálny správca od ročne pridelených emisných kvót daného členského štátu odpočíta objem rovnajúci sa uvedeným nadmerným emisiám skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 za príslušné roky.“	“2.  Ak emisie skleníkových plynov členského štátu buď v období rokov 2021 až 2025 alebo v období rokov 2026 až 2030 uvedených v článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841 prekročili jeho odstraňovanie určené v súlade s článkom 12 uvedeného nariadenia, centrálny správca od ročne pridelených emisných kvót daného členského štátu odpočíta objem rovnajúci sa uvedeným nadmerným emisiám skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 za príslušné roky.

(32018R0842)

Pozmeňujúci návrh  39

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 7

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 11a

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(7) Vkladá sa tento článok:	vypúšťa sa
Článok 11a
Dodatočná rezerva
1. V registri Únie sa zriadi dodatočná rezerva, ak Únia do roku 2030 zníži čisté emisie skleníkových plynov o najmenej 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119** a po zohľadnení maximálneho limitu príspevku čistého odstraňovania.
2.  Členské štáty, ktoré sa rozhodnú ani neprispievať do dodatočnej rezervy, ani z nej nečerpať, o svojom rozhodnutí informujú Komisiu najneskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
3.  Dodatočná rezerva sa bude skladať z čistého odstraňovania, ktoré zúčastnené členské štáty vygenerovali v období rokov 2026 až 2030 nad rámec svojich príslušných cieľov podľa nariadenia (EÚ) 2018/841 po odpočítaní obidvoch týchto prvkov:
a) nástrojov flexibility využitých podľa článkov 11 až 13b nariadenia (EÚ) 2018/841;
b) množstiev zohľadnených na účely posúdenia splnenia podmienok podľa článku 7 tohto nariadenia.
4.  Ak sa zriadi dodatočná rezerva podľa odseku 1, zúčastnený členský štát z nej bude môcť čerpať po splnení týchto podmienok:
a) emisie skleníkových plynov daného členského štátu presahujú jeho ročne pridelené emisné kvóty v období 2026 až 2030;
b) členský štát vyčerpal možnosti nástrojov flexibility podľa článku 5 ods. 2 a 3;
c) členský štát v maximálnej možnej miere využil čisté odstraňovanie v súlade s článkom 7, aj keď dané množstvo nedosahuje úroveň stanovenú v prílohe III ako aj
d) členský štát neuskutočnil žiadne čisté prevody na iné členské štáty podľa článku 5.
5.  Ak členský štát spĺňa podmienky stanovené v odseku 4, dostane dodatočný prídel z dodatočnej rezervy do výšky jeho deficitu, ktorý sa má využiť na splnenie podmienok podľa článku 9.
Ak výsledné spoločné množstvo, ktoré sa má prideliť všetkým členským štátom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 4 tohto článku, presiahne množstvo pridelené dodatočnej rezerve podľa odseku 3 tohto článku, množstvo, ktoré sa má prideliť každému z uvedených členských štátov, sa zníži pomerným dielom.
_________
** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

Pozmeňujúci návrh  40

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 15

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(7a) Článok 15 sa nahrádza takto:
Článok 15	Článok 15
Preskúmanie	Preskúmanie
1.  Toto nariadenie sa preskúmava okrem iného s prihliadnutím na meniace sa vnútroštátne okolnosti, spôsob, akým všetky odvetvia hospodárstva prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov, medzinárodný vývoj a úsilie o dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody.	‘1.  Toto nariadenie sa preskúmava okrem iného s prihliadnutím na meniace sa vnútroštátne okolnosti, spôsob, akým všetky odvetvia hospodárstva prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov, medzinárodný vývoj a úsilie o dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a nariadenia (EÚ) 2021/1119.
2.  Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do šiestich mesiacov po každom globálnom hodnotení dohodnutom podľa článku 14 Parížskej dohody správu o fungovaní tohto nariadenia vrátane rovnováhy medzi ponukou ročne pridelených emisných kvót a dopytom po nich, ako aj o prínose nariadenia k celkovému cieľu Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 a jeho prínose k plneniu cieľov Parížskej dohody, najmä pokiaľ ide o potrebu dodatočných politík a opatrení Únie na účely nevyhnutných znížení emisií skleníkových plynov zo strany Únie a jej členských štátov vrátane rámca na obdobie po roku 2030, a v prípade potreby môže predložiť návrhy.	2. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do šiestich mesiacov po každom globálnom hodnotení dohodnutom podľa článku 14 Parížskej dohody správu o fungovaní tohto nariadenia vrátane rovnováhy medzi ponukou ročne pridelených emisných kvót a dopytom po nich, ako aj o prínose nariadenia k cieľu Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu a k priebežným klimatickým cieľom Únie podľa článkov 2 a 4 nariadenia (EÚ) 2021/1119 a jeho prínose k plneniu cieľov Parížskej dohody, najmä pokiaľ ide o potrebu dodatočných politík a opatrení Únie na účely nevyhnutných znížení emisií skleníkových plynov zo strany Únie a jej členských štátov vrátane rámca na obdobie po roku 2030, a v prípade potreby môže predložiť návrhy.
V týchto správach sa zohľadňujú stratégie vypracované podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 s cieľom prispievať k stanoveniu dlhodobej stratégie Únie.	V týchto správach sa zohľadňujú stratégie vypracované podľa článku 15 nariadenia (EÚ) 2018/1999 s cieľom prispievať k stanoveniu dlhodobej stratégie Únie.“

(32018R0842)

Pozmeňujúci návrh  41

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 b (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 15 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(7b) Vkladá sa tento článok:
	„Článok 15a
	Zosúladenie s cieľom Únie a členských štátov dosiahnuť klimatickú neutralitu
	1.  Prijatím legislatívneho aktu, ktorým sa stanovuje cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2040 podľa článku 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1119, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej uvedie:
	a)  vhodnosť súčasných vnútroštátnych cieľov podľa prílohy I k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o ich prínos k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 podľa nariadenia (EÚ) 2021/1119 nákladovo efektívnym a spravodlivým spôsobom;
	b)  spôsob znižovania emisií skleníkových plynov v pôsobnosti tohto nariadenia pre každý členský štát, pričom tento spôsob je v súlade s cieľom klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050;
	2.  Komisia do šiestich mesiacov od uverejnenia správy uvedenej v odseku 1 predloží návrhy na obmedzenie emisií skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Týmito návrhmi sa zabezpečí nákladovo efektívne a spravodlivé rozloženie úsilia o zníženie emisií v celej Únii na základe spôsobov znižovania emisií uvedených v odseku 1 písm. b).“

Pozmeňujúci návrh  42

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 c (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 15 b (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(7c) Vkladá sa tento článok:
	„Článok 15b
	Prístup k spravodlivosti
	1.  Členské štáty zabezpečia, aby v súlade s ich vnútroštátnym právnym systémom mala príslušná verejnosť, ktorá spĺňa podmienky stanovené v odseku 2, vrátane fyzických a právnických osôb alebo ich združení, organizácií alebo skupín, prístup ku konaniu o preskúmaní pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom zriadeným zákonom s cieľom napadnúť vecnú alebo procesnú zákonnosť rozhodnutí, úkonov a opomenutí:
	a)  ktoré neplnia právne povinnosti uvedené v článkoch 4 až 8 tohto nariadenia; alebo
	b)  na ktoré sa vzťahuje článok 10 nariadenia (EÚ) 2018/1999.
	Na účely tohto odseku sa za úkon alebo opomenutie, ktorým sa nedodržiavajú právne povinnosti vyplývajúce podľa článkov 4 alebo 8, považuje aj úkon alebo opomenutie v súvislosti s politikou alebo opatrením prijatým na účely vykonávania týchto povinností, ak táto politika alebo opatrenie dostatočne neprispieva k ich vykonávaniu.
	2.  Má sa za to, že dotknutá verejnosť spĺňa podmienky uvedené v odseku 1, ak:
	a)  má dostatočný záujem; alebo
	b)  pretrváva porušenie práva v prípadoch, keď sa to v právnych predpisoch členského štátu upravujúcich správne konanie požaduje ako predbežná podmienka.
	O tom, čo predstavuje dostatočný záujem, rozhodnú členské štáty v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti a v súlade s Aarhuským dohovorom. Na tento účel sa záujem každej mimovládnej organizácie, ktorá podporuje ochranu životného prostredia a spĺňa požiadavky podľa vnútroštátneho práva, považuje za dostatočný záujem na účely tohto odseku.
	3.  Odseky 1 a 2 nevylučujú možnosť môcť využiť postup predbežného preskúmania správnym orgánom, a nie je nimi dotknutá požiadavka, aby boli pred postupmi súdneho preskúmania vyčerpané postupy administratívneho preskúmania, ak to vyžaduje vnútroštátne právo. Každé takéto konanie musí byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.
	4.  Členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti ľahko dostupné praktické informácie o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu.“

(32018R0842)

 

Pozmeňujúci návrh  43

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 d (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 16 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(7d) Vkladá sa tento článok:
	„Článok 16a
	Vedecké poradenstvo týkajúce sa sektorov ESR/CARE
	V súlade so svojím mandátom stanoveným v článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1119 sa Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy (ESABCC) vyzýva, aby z vlastnej iniciatívy poskytovala vedecké poradenstvo a vydávala správy o trajektórii tohto nariadenia, ročných úrovniach emisií a nástrojoch flexibility a ich súlade s cieľmi v oblasti klímy, najmä s cieľom poskytnúť informácie pre prípadnú následnú revíziu tohto nariadenia. Komisia náležite zohľadní odporúčanie rady ESABCC alebo verejne zdôvodní dôvody, prečo ho nezohľadnila.“

 

 

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Ambicióznejší boj proti zmene klímy

 

Európsky parlament a Rada prijali v roku 2020 nariadenie (EÚ) 2021/1119, tzv. európsky právny predpis v oblasti klímy. Táto prelomová iniciatíva zaväzuje EÚ znížiť emisie do roku 2030 o 55 % a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Na základe tejto dohody je potrebné, aby sa aktualizovala štruktúra politiky EÚ v oblasti klímy.

Základným kameňom tejto štruktúry je nariadenie o spoločnom úsilí (nariadenie ESR), ktoré v súčasnosti upravuje približne 60 % emisií v Únii. V rámci balíka Fit for 55 Európska komisia navrhla zmeniť nariadenie ESR s cieľom zosúladiť jeho prínos s cieľmi právneho predpisu v oblasti klímy.

Nariadenie ESR sa v súčasnosti uplatňuje na všetky emisie skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisiami EÚ (ETS) ani nariadenie o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF). To znamená, že v súčasnosti sa vzťahuje na priame emisie skleníkových plynov z viacerých kľúčových odvetví, t. j. z dopravy (okrem leteckej dopravy a netuzemskej lodnej dopravy), budov, poľnohospodárstva, priemyselných zariadení a plynov, na ktoré sa nevzťahuje systém EU ETS, ako aj z odpadu, a na emisie z využívania energie a produktov netýkajúce sa spaľovania. Zahŕňa emisie CO2, ako aj značný podiel iných emisií než CO2.

Všeobecným cieľom návrhu Komisie je zrevidovať nariadenie ESR tak, aby prispelo k ambícii dosiahnuť zníženie čistých emisií skleníkových plynov najmenej o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a to nákladovo efektívnym a koherentným spôsobom, a pritom zohľadniť potrebu spravodlivej transformácie a nutnosť, aby sa na úsilí EÚ v oblasti klímy podieľali všetky odvetvia. Cieľom je dosiahnuť postupnú a vyváženú trajektóriu smerom ku klimatickej neutralite do roku 2050.

Vyžaduje si to progresívnejšie opatrenia v odvetviach, na ktoré sa nariadenie ESR vzťahuje. V návrhu sa zvyšujú vnútroštátne ciele tak, aby boli v súlade s cieľom dosiahnuť na úrovni EÚ do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005 zníženie o 40 % v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie ESR. Členské štáty prispejú k tomuto celkovému zníženiu cieľmi v rozmedzí od –10 % do –50 %. Tieto vnútroštátne ciele sú založené najmä na HDP na obyvateľa.

Zintenzívnenie opatrení v oblasti klímy v Európe

 

Spravodajkyňa podporuje návrh Komisie na aktualizáciu cieľov nariadenia ESR v súlade s cieľom zníženia emisií v celom hospodárstve EÚ do roku 2030. Spravodajkyňa však vyjadruje pevné presvedčenie, že ciele EÚ v oblasti klímy možno dosiahnuť len solídnejším legislatívnym rámcom, ktorý si vyžaduje úsilie zo strany všetkých členských štátov.

 

Spravodajkyňa preto podnikla niekoľko krokov na posilnenie návrhu Komisie s cieľom prispôsobiť ho nielen cieľu EÚ do roku 2030, ale aj všeobecnému cieľu klimatickej neutrality do roku 2050.

 

K novým ambíciám EÚ v oblasti klímy musia prispieť všetky členské štáty

 

Nariadenie ESR v súvislosti s vnútroštátnymi cieľmi v súčasnosti nevyžaduje, aby všetky členské štáty znižovali svoje emisie. Nový návrh Komisie to mení: k úsiliu sa teraz musia pripojiť všetky členské štáty. Európsky parlament to požadoval už dávno a návrh sa veľmi oneskoril.

 

Spravodajkyňa tieto revízie podporuje, zároveň však poznamenáva, že medzi vnútroštátnymi cieľmi jednotlivých členských štátov stále existujú značné rozdiely. Konvergencia úsilia členských štátov v rámci stanovených cieľov sa preto musí posilniť. Na tento účel spravodajkyňa stanovila čo najprísnejšie vnútroštátne ciele, aby sa zabezpečilo, že všetky členské štáty vynaložia dostatočné úsilie na dekarbonizáciu.

 

Zabezpečenie toho, aby sa ciele na rok 2030 skutočne splnili

 

Je mimoriadne dôležité zachovať integritu nových cieľov znižovania emisií podľa nariadenia ESR a zabezpečiť, aby ich členské štáty skutočne splnili.

 

Spravodajkyňa preto odstránila alebo obmedzila niekoľko potenciálnych medzier v nariadení. Ide o obmedzenie možnosti členských štátov „vypožičať si“ emisné kvóty zo svojho budúceho emisného rozpočtu a obchodovať s nimi. Spravodajkyňa tiež doplnila požiadavku, aby sa všetky príjmy členského štátu z obchodovania s emisiami podľa nariadenia ESR prideľovali na opatrenia v oblasti klímy, čo je kľúčový krok na zabezpečenie efektívnejšieho efektívneho zamerania sa na opatrenia v oblasti klímy v celom nariadení.

 

Okrem toho spravodajkyňa ruší návrh na zavedenie dodatočnej bezpečnostnej rezervy pozostávajúcej z prebytkov z odstraňovania vytvorených členskými štátmi nad rámec ich cieľov stanovených v nariadení o LULUCF. Tým sa zabezpečia aj opatrenia v oblasti dekarbonizácie vo všetkých odvetviach, na ktoré sa nariadenie vzťahuje.

 

Úprava vnútroštátnych cieľov tak, aby sa do roku 2050 dosiahla klimatická neutralita

 

V nariadení sa stanovujú ciele zníženia emisií členských štátov do roku 2030. Je však žiaduce vytvoriť jasné prepojenie medzi nariadením ESR a cieľom klimatickej neutrality zakotveným v právnom predpise v oblasti klímy. Európsky parlament už zaujal jasnú pozíciu, podľa ktorej by ciele právneho predpisu v oblasti klímy mal splniť každý jeden členský štát. Spravodajkyňa preto vytvorila jasné prepojenie medzi nariadením ESR a právnym predpisom v oblasti klímy s cieľom kodifikovať niektoré kroky, ktoré majú členské štáty prijať po roku 2030, a nasmerovať EÚ na cestu vedúcu ku klimatickej neutralite do roku 2050.

 

Umožniť členským štátom, aby svoje ciele dosiahli spôsobom, ktorý je pre ne najvhodnejší

 

EÚ je rôznorodá a členské štáty majú osobitné charakteristiky a odlišné hospodárske štruktúry. Členské štáty by preto mali mať určitú flexibilitu pri plnení svojich cieľov v oblasti klímy spôsobom, ktorý je pre ne najvhodnejší. Vďaka novému legislatívnemu návrhu majú členské štáty určitú flexibilitu pri znižovaní emisií v odvetviach, v ktorých je to nákladovo najefektívnejšie.

 

Spravodajkyňa sa domnieva, že tieto návrhy spoločne posilnia nariadenie ESR, podporia opatrenia v oblasti dekarbonizácie v celej Únii a nasmerujú politiky EÚ tak, aby sme vďaka jednotnej ambícií zvládli klimatickú výzvu.

STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH (29.4.2022)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody

(COM(2021)0555 – C9‑0321/2021 – 2021/0200(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Angel Dzhambazki

 

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Návrh Komisie na revíziu nariadenia o spoločnom úsilí

 

Prostredníctvom európskeho právneho predpisu v oblasti klímy sa EÚ a jej členské štáty zaviazali znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a do roku 2050 sa stať prvou klimaticky neutrálnou skupinou národov na svete. V lete 2020 Komisia navrhla legislatívny balík Fit for 55, ktorým sa aktualizuje súčasný rámec politiky EÚ v oblasti klímy s cieľom dosiahnuť dodatočné zníženie emisií, ktoré si vyžaduje táto ambícia.

 

Nariadenie o spoločnom úsilí (ESR) zohráva kľúčovú úlohu v tomto politickom rámci, keďže sa vzťahuje na emisie z odvetví, ako je doprava (ale nie letecká a zahraničná lodná doprava), budovy, poľnohospodárstvo, odpadové hospodárstvo a rôzne iné zdroje, na ktoré sa nevzťahuje súčasný systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), ako aj emisie, ktoré nesúvisia so spaľovaním v dôsledku využívania energie a výrobkov. ESR sa týka približne 60 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ. Na obdobie 2021 – 2030 sa v súčasnom nariadení o spoločnom úsilí prijatom v roku 2018 stanovuje spoločný cieľ zníženia emisií skleníkových plynov pre EÚ ako celok o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Členské štáty sa delia o úsilie o zníženie emisií v celej EÚ prostredníctvom záväzných národných cieľov znižovania emisií, ktoré sa určujú najmä na základe HDP na obyvateľa.

 

Na zosúladenie ESR s vyššími ambíciami v oblasti klímy do roku 2030 Komisia navrhuje zvýšiť cieľ zníženia emisií v celej EÚ na -40 % do roku 2030 a zodpovedajúcim spôsobom aj vnútroštátne ciele na -10 % až -50 % pod úrovňami z roku 2005. Podľa návrhu si členské štáty ponechávajú určitú flexibilitu na splnenie svojho požadovaného úsilia o zníženie emisií z roka na rok. Okrem toho sa na odvetvia cestnej dopravy a budov naďalej vzťahuje nariadenie ESR, zatiaľ čo Komisia v samostatnej iniciatíve okrem toho navrhla zahrnúť tieto odvetvia aj do nového systému obchodovania s emisiami v celej EÚ.

 

Hodnotenie návrhu spravodajcom

 

Spravodajca uznáva, že cieľom balíka Fit for 55 sú odvážnejšie ambície rýchlo znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu v nadchádzajúcich troch desaťročiach. Spravodajca však vyjadruje poľutovanie nad tým, že navrhovaným iniciatívam chýba dôkladná analýza s cieľom zásadne riešiť negatívne vplyvy urýchlenej transformácie (v podstate neporovnateľnej inde vo svete) na konkurencieschopnosť hospodárstva a pracovné miesta v členských štátoch. Týka sa to najmä mobility, kde stále nie je isté, či alternatívne riešenia s nízkymi a nulovými emisiami a energia na ich prevádzku budú k dispozícii dostatočne rýchlo na to, aby zabezpečili cenovo dostupnú mobilitu pre občanov a podniky, ktorá je základným kameňom fungovania našich spoločností. EÚ preto musí v rámci svojej politiky v oblasti klímy a energetiky vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby potrebný prechod na technológie a infraštruktúru alternatívnych palív vrátane elektrickej energie a palív na báze vodíka napredoval v súlade s jej ambíciami v oblasti klímy. Aby sa odvetvie dopravy stalo z krátkodobého a dlhodobého hľadiska udržateľnejšie, závisí to od regulačných podmienok, ktoré výrazne podporujú inovačné technológie a investície do nich.

 

Spravodajca varuje, že dodatočné náklady pre občanov a domácnosti, ktoré budú pravdepodobne spojené s navrhovaným začlenením cestnej dopravy a budov do ETS a nepriamejšie so zvýšenými ambíciami nariadenia o spoločnom úsilí, zhoršia účinky súčasnej inflácie cien energií, čím sa ešte viac zvýši už existujúca energetická a dopravná chudoba. Preto je potrebné zvážiť trvalejšie mechanizmy podpory v kontexte Sociálno-klimatického fondu, ktorý navrhla Komisia. 

 

 

Spravodajca podporuje návrh na zachovanie odvetví cestnej dopravy (a budov) v rozsahu pôsobnosti ESR, keďže členské štáty majú najlepšie predpoklady na to, aby prijali vhodné regulačné opatrenia prispôsobené ich konkrétnej situácii a potrebám ich občanov v oblasti mobility a bývania s cieľom splniť plánované zníženie emisií vo všetkých odvetviach. Spravodajca tiež podporuje návrh na zachovanie flexibility pre členské štáty s cieľom znížiť ich emisie a účinne plniť ich povinnosti znižovania emisií.

 

Spravodajca považuje za dôležité poskytnúť členským štátom a zainteresovaným stranám v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje, predvídateľnú a stabilnú cestu k požadovanému zníženiu emisií, čo je v skutočnosti predpokladom na podporu investícií a inovácií v oblasti riešení šetrných ku klíme. Trajektórie pridelených emisií špecifické pre jednotlivé krajiny by sa preto mali stanoviť len raz na začiatku obdobia 2021 – 2030. Keďže primerané a spravodlivé rozdelenie úsilia medzi členské štáty a v rámci nich je kľúčom k dosiahnutiu cieľa pre celú EÚ, Komisia by mala pri určovaní vnútroštátnych trajektórií analyzovať a zohľadňovať aspekty nákladovej efektívnosti a spravodlivosti nad rámec HDP na obyvateľa. Napokon, vzhľadom na možné zahrnutie cestnej dopravy do ETS spravodajca zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať všetky pravidlá na úrovni EÚ v rámci ESR a ETS, aby sa zabránilo možnej nadmernej regulácii. V tejto súvislosti by Komisia mala podávať komplexnejšie správy o skutočnom znižovaní emisií na úrovni odvetvia, napr. v správach o pokroku v rámci nariadenia o riadení v oblasti energetiky a klímy.

 

 

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh  1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Parížska dohoda bola prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a platnosť nadobudla v novembri 2016 (ďalej len „Parížska dohoda“). Jej zmluvné strany sa dohodli, že udržia zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia.	(1) Parížska dohoda bola prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a platnosť nadobudla v novembri 2016 (ďalej len „Parížska dohoda“). Jej zmluvné strany sa dohodli, že udržia zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia, pričom by sa mali zohľadniť zásady rovnosti a spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti a príslušných schopností národov.

Pozmeňujúci návrh  2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(1a) Európsky parlament vo svojom uznesení z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia vyzval Komisiu, aby prijala okamžité a ambiciózne opatrenia na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C a zabránenie masívnej strate biodiverzity, a to aj odstránením nezrovnalostí v súčasných politikách Únie týkajúcich sa núdzového stavu v oblasti klímy a životného prostredia a zabezpečením toho, aby boli všetky príslušné budúce legislatívne a rozpočtové návrhy v plnom súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 1,5 °C a aby neprispievali k strate biodiverzity.

Pozmeňujúci návrh  3

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) V Európskej zelenej dohode31 sa kombinuje komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 a vytyčuje sa nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Zároveň táto transformácia vplýva inak na ženy ako na mužov a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím či osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby transformácia bola spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.	(3) V Európskej zelenej dohode31 sa kombinuje komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 a vytyčuje sa nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov. Táto transformácia má odlišný vplyv na členské štáty, regióny, hospodárske odvetvia a občanov a závisí od ich konkrétnej situácie. Napríklad vplýva inak na ženy ako na mužov a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa Európska zelená dohoda vykonávala spôsobom, ktorý podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v Únii vrátane jej najvzdialenejších regiónov, a aby bola transformácia spravodlivá a inkluzívna, pričom náležitú pozornosť treba venovať znevýhodneným skupinám, ako sú starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, osoby trpiace energetickou alebo dopravnou chudobou, zraniteľné mikropodniky, malé a stredné podniky a osoby s menšinovým pôvodom. Predovšetkým sa musí zabezpečiť, aby sa zabránilo narušeniam v kritických odvetviach, ktoré uspokojujú základné potreby hospodárstva a spoločnosti, ako je mobilita.
__________________	__________________
31 Oznámenie Komisie – Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final z 11. decembra 2019	31 Oznámenie Komisie – Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final z 11. decembra 2019

Pozmeňujúci návrh  4

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(3a) Odvetvie dopravy Únie má zásadný význam pre hospodársky a sociálny rozvoj Únie a pre zabezpečenie územnej dostupnosti a prepojenosti všetkých regiónov Únie. Dekarbonizácia tohto odvetvia je zároveň kľúčová na to, aby Únia dosiahla svoj cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 a svoj dlhodobý cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Únia preto musí zabezpečiť, aby sa udržateľná doprava stala realitou, a zároveň zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu a konkurencieschopnosť Únie na celom svete, predchádzať narušeniam a chrániť sociálne normy. Úsilie sa musí zamerať najmä na podporu nadčasového a odolného odvetvia dopravy pri dosahovaní cieľov členských štátov v oblasti klímy stanovených na rok 2030, ako sa stanovuje v tomto nariadení. Členské štáty by preto mali využiť všetky dostupné finančné prostriedky Únie na podporu odvetvia dopravy pri jeho dekarbonizácii a zároveň zohľadniť, že prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo v niekoľkých druhoch dopravy je naďalej technologicky náročný a predstavuje výzvy, pokiaľ ide o efektívnosť a konkurencieschopnosť. Pri ďalších krokoch smerom k dekarbonizácii odvetví dopravy sa musí dodržiavať zásada technologickej neutrality.

Pozmeňujúci návrh  5

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(3b) Musia sa zohľadniť sociálne a hospodárske dôsledky prechodu na bezuhlíkové hospodárstvo. Zásada dekarbonizácie musí byť spojená s vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv, pričom sa musí zabezpečiť, aby sa na nikoho a na žiadny región nezabudlo.

Pozmeňujúci návrh  6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) Únia nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/111932 (európsky právny predpis v oblasti klímy) zakotvila do právnych predpisov cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzok Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov v EÚ (emisie po odpočítaní odstránených emisií) najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.	(4) Únia nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/111932 (európsky právny predpis v oblasti klímy) zakotvila do právnych predpisov cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve najneskôr do roku 2050. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzok Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov v EÚ (emisie po odpočítaní odstránených emisií) najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
__________________	__________________
32 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).	32 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

Pozmeňujúci návrh  7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(4a) Doprava ako kľúčové odvetvie v zmene vedúcej k udržateľnosti musí zostať v nariadení (EÚ) 2018/842 bez ohľadu na akýkoľvek ďalší vývoj systému obchodovania s emisiami. Zároveň by akékoľvek ďalšie a budúce trhové riešenie nikdy nemalo brániť iným a doplňujúcim legislatívnym opatreniam na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie s cieľom ďalej znižovať emisie z dopravy.

Pozmeňujúci návrh  8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(5a) Vzhľadom na rozhodujúcu úlohu celého odvetvia dopravy vrátane cestnej, železničnej, vnútrozemskej vodnej, námornej a leteckej dopravy pre fungovanie našich spoločností sa očakáva, že toto odvetvie bude zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy stanovených v európskom právnom predpise v oblasti klímy.

Pozmeňujúci návrh  9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(5b) Vodík možno použiť ako surovinu alebo zdroj energie v priemyselných a chemických procesoch a v leteckej a námornej doprave, v dekarbonizujúcich odvetviach, v ktorých priama elektrifikácia nie je technologicky možná alebo konkurencieschopná, ako aj pri uskladňovaní energie na prípadné vyváženie energetického systému, čím zohráva významnú úlohu v integrácii energetického systému.

Pozmeňujúci návrh  10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5 c (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(5c) Na európskom trhu s energiou by sa mal rozvíjať nízkouhlíkový vodík aj vodík z obnoviteľných zdrojov, pričom by sa malo zohľadniť, že majú rôzne potreby v oblasti infraštruktúry a investícií, pričom prioritou by mala byť potreba investícií, ktoré zvýšia výrobu energie z obnoviteľných zdrojov dostatočne rýchlo na to, aby sa dosiahli ciele Únie v oblasti klímy a environmentálne ciele na roky 2030 a 2050, a využívanie nízkouhlíkového vodíka ako premosťovacej technológie v krátkodobom horizonte. Komisia by mala preto posúdiť, aké množstvo nízkouhlíkového vodíka bude potrebné na účely dekarbonizácie, kým vodík z obnoviteľných zdrojov nebude môcť zohrávať túto úlohu samostatne, v akých prípadoch a ako dlho. Komisia a členské štáty by okrem toho mali obmedziť regulačné a hospodárske prekážky s cieľom podporiť rýchle zavádzanie vodíka z obnoviteľných zdrojov na trh.

Pozmeňujúci návrh  11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5 d (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(5d) Komisia predložila v rámci taxonómie EÚ stanovenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/8521a návrh pravidiel klasifikácie zemného plynu a jadrovej energie ako ekologických v kontexte cieľov súvisiacich so zmenou klímy. Takáto klasifikácia by výrazne pomohla odvetviu dopravy znížiť jeho uhlíkovú stopu a dosiahnuť ciele zelenej dohody a balíka Fit for 55. Je to obzvlášť dôležité vzhľadom na možné zákazy výroby vozidiel so spaľovacími motormi po roku 2030, keďže vozidlá s nulovými emisiami sú pri nabíjaní vo veľkej miere závislé od elektrickej energie a len bezpečná a spoľahlivá jadrová energia by bola schopná uspokojiť potreby vozidiel s nulovými emisiami.
	_______________
	1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

Pozmeňujúci návrh  12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5 e (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(5e) Rámec taxonómie EÚ stanovený nariadením (EÚ) 2020/852 poskytuje spoločnostiam, investorom a tvorcom politík primerané vymedzenia, v prípade ktorých možno hospodárske činnosti považovať za environmentálne udržateľné. Týmto spôsobom možno zaručiť bezpečnosť pre investorov, chrániť súkromných investorov pred environmentálne klamlivými tvrdeniami, pomôcť spoločnostiam stať sa šetrnejšími ku klíme, zmierniť fragmentáciu trhu a pomôcť presunúť investície tam, kde sú najviac potrebné.

Pozmeňujúci návrh  13

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(7) Hoci obchodovanie s emisiami bude platiť aj pre emisie skleníkových plynov z cestnej a námornej dopravy, ako aj z budov, rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842 zostane zachovaný. Nariadenie (EÚ) 2018/842 sa preto bude naďalej uplatňovať na emisie skleníkových plynov z domácej lodnej dopravy, ale nie na emisie z medzinárodnej lodnej dopravy. Emisie skleníkových plynov členského štátu v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842, ktoré sa majú zohľadniť na účely kontrol súladu, sa budú naďalej určovať po dokončení preskúmaní inventúr v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/199934.	(7) Rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842 zostáva zachovaný. Emisie skleníkových plynov členského štátu v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842, ktoré sa majú zohľadniť na účely kontrol súladu, sa budú naďalej určovať po dokončení preskúmaní inventúr v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/199934. S cieľom znížiť regulačné zaťaženie by Komisia mala náležite preskúmať legislatívny rámec zameraný na znižovanie emisií, najmä v odvetviach, ako je doprava, ktoré podliehajú rôznym právnym predpisom a nástrojom stanovovania cien, a v prípade potreby navrhnúť úpravy s cieľom zabrániť možnej nadmernej regulácii.
__________________	__________________
34 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).	34 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).
	(Rozsah pôsobnosti nariadenia ESR.)

Pozmeňujúci návrh  14

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(9a) Vzhľadom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa úsilie a ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov mali prispôsobiť špecifickej realite najvzdialenejších regiónov, ktoré sa štrukturálne vyznačujú odľahlosťou, ostrovným charakterom, malou rozlohou, náročnými topografickými a klimatickými podmienkami a hospodárskou závislosťou od niekoľkých výrobkov.

Pozmeňujúci návrh  15

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(10) Odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, budú musieť na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % znižovať svoje emisie postupne, kým nedosiahnu v roku 2030 zníženie o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005.	(10) Na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, budú musieť členské štáty znižovať svoje emisie postupne, kým spoločne nedosiahnu v roku 2030 cieľ -40 % zníženia v celej EÚ v porovnaní s úrovňami v roku 2005.

Pozmeňujúci návrh  16

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(12a) S cieľom zabezpečiť nákladovo efektívne a spravodlivé zníženie emisií skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842 a smernica 2003/87/ES, by členské štáty mali mať možnosť vyvážiť zníženia, ktoré dosahujú v týchto odvetviach v rámci uvedených nástrojov. Ak členské štáty v danom roku znížili svoje emisie v týchto odvetviach viac ako proporcionálne podľa nariadenia (EÚ) 2018/842, je spravodlivé, aby tieto členské štáty mohli týmto odvetviam poskytnúť kompenzáciu. Členské štáty by preto mali mať v takýchto prípadoch možnosť udeliť obmedzené množstvo bezplatných kvót podľa smernice 2003/87/ES v týchto odvetviach a zároveň zabezpečiť, aby sa príslušné nákladové výhody preniesli na občanov a podniky. Komisia by preto v súvislosti s týmito odvetviami mala stanoviť odvetvové ročné referenčné hodnoty emisií, podľa ktorých by sa mohli hodnotiť revidované emisie skleníkových plynov členských štátov z týchto odvetví. Takáto odvetvová ročná referenčná hodnota emisií by sa nemala chápať ako minimálny odvetvový cieľ, ale skôr ako prahová hodnota, ktorá umožňuje flexibilitu v súlade so smernicou 2003/87/ES.

Pozmeňujúci návrh  17

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(12b) Úsilie členských štátov v oblasti znižovania emisií by sa malo zakladať na zásade solidarity medzi členskými štátmi a na potrebe udržateľného hospodárskeho rastu v celej Únii pri zohľadnení relatívneho HDP na obyvateľa v jednotlivých členských štátoch. Ročne pridelené emisné kvóty pre členské štáty by sa preto mali stanoviť primerane v súlade so zásadami spravodlivosti a nákladovej efektívnosti, pričom by sa okrem iného mala zohľadniť ekonomická kapacita a relatívny potenciál na zníženie emisií a náklady.

Pozmeňujúci návrh  18

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(13) Pandémia COVID-19 má dosah na hospodárstvo Únie a úroveň jej emisií v rozsahu, ktorý zatiaľ nemožno plne kvantifikovať. Na druhej strane, Únia spúšťa svoj najväčší balík stimulov v histórii, čo bude mať potenciálny dosah aj na úroveň emisií. Pre túto neistotu je namieste preskúmať údaje o emisiách v roku 2025 a v prípade potreby upraviť ročne pridelené emisné kvóty.	(13) Nové hrozby, ako sú ruská vojna na Ukrajine a pandémia ochorenia COVID-19, majú dosah na Úniu a jej členské štáty a úroveň ich emisií v rôznom rozsahu a trvaní, ktoré zatiaľ nemožno plne kvantifikovať. Tieto krízy majú okrem toho potenciál ovplyvniť spôsob, akým môžu členské štáty znížiť svoje úrovne emisií. Vzhľadom na túto neistotu je vhodné, aby nariadenie (EÚ) 2018/842 poskytlo členským štátom a odvetviam predvídateľné trajektórie pre požadované zníženie emisií do roku 2030. V prípade potreby by však v súvislosti so strategickými núdzovými alebo krízovými situáciami mali byť naďalej možné dočasné úpravy ročne pridelených emisných kvót za predpokladu, že sa dodržia národné ciele znižovania emisií stanovené na rok 2030 a náležite sa zohľadnia možnosti flexibility stanovené v nariadení (EÚ) 2018/842. Okrem toho, ak členský štát prekročí svoje ročné pridelené kvóty, mal by z toho vyplývať len nápravný postup v súlade s týmto nariadením.

Pozmeňujúci návrh  19

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(13a) Pandémia COVID-19 poukázala na strategický význam odvetvia dopravy. Zavedenie zelených jazdných pruhov, ktoré zaručili bezpečné dodávateľské reťazce pre zdravotnú starostlivosť a pohotovostné služby, základné dodávky potravín a farmaceutické výrobky, bolo osvedčeným postupom, ktorý by mal mať v budúcnosti prednosť pred znižovaním emisií v čase krízy.

Pozmeňujúci návrh  20

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(14) Preto je takisto namieste v roku 2025 aktualizovať ročne pridelené emisné kvóty na roky 2026 až 2030. To by sa malo zakladať na komplexnom preskúmaní údajov z národných inventúr, ktoré vykoná Komisia s cieľom zistiť priemerné emisie skleníkových plynov každého členského štátu počas rokov 2021, 2022 a 2023.	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh  21

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(17) Vzhľadom na zavedenie posilneného režimu súladu nariadením (EÚ) 2018/841 od roku 2026 je namieste zrušiť odpočítanie emisií skleníkových plynov vytvorených každým členským štátom v období od roka 2026 do roka 2030 v pôdnom odvetví nad rámec jeho odstraňovania. Článok 9 ods. 2 by sa mal preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.	(17) Ustanovenia nariadenia 2018/842 týkajúce sa dodržiavania predpisov by sa mali posilniť, aby sa na jednej strane krajiny odradili od prekračovania pridelených emisných kvót, a to aj prostredníctvom finančných sankcií, a na druhej strane aby sa zvýšila transparentnosť a účinnosť nápravných opatrení.

Pozmeňujúci návrh  22

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(18) Stanovením ambicióznejších cieľov v nariadení (EÚ) 2018/841 sa zníži kapacita členských štátov vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré by bolo možné použiť na splnenie podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Rozdelením využitia flexibility LULUCF na dve samostatné obdobia sa navyše ešte viac obmedzí dostupnosť čistého odstraňovania na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. V dôsledku toho môžu niektoré členské štáty čeliť problémom s plnením cieľov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842, kým iné členské štáty, či už tie isté, alebo iné, môžu vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré nemožno použiť na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Ak budú splnené ciele Únie stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2021/1119, najmä v súvislosti s maximálnym limitom príspevku čistého odstraňovania, je namieste vytvoriť nový dobrovoľný mechanizmus vo forme dodatočnej rezervy, ktorá členským štátom pomôže plniť si povinnosti.	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh  23

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(18a) Pre niektoré členské štáty bude veľmi ťažké dosiahnuť ciele nariadenia (EÚ) 2018/842. Preto je dôležité zabezpečiť flexibilitu, predvídateľnosť a prenosnosť. S cieľom posúdiť pokrok členských štátov pri znižovaní emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, a zabezpečiť transparentnosť by sa v posúdení pokroku podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 malo vyhodnotiť najmä znižovanie emisií v odvetví dopravy, uviesť skutočné ročné emisie v odvetví spolu s príslušnými množstvami ročne pridelených emisných kvót podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 a mala by sa o tom podať správa. Toto by však nemalo znamenať žiadnu formu zavedenia minimálnych príspevkov jednotlivých odvetví, keďže by to mohlo nielen ohroziť, ale aj zmariť dosiahnutie cieľov.

Pozmeňujúci návrh  24

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(18b) Komisia by do šiestich mesiacov od každého globálneho hodnotenia dohodnutého podľa článku 14 Parížskej dohody mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia. Pri vypracúvaní tejto správy by sa Komisia mala snažiť v relevantných prípadoch zohľadniť odporúčania Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy zriadenej nariadením (EÚ) 2021/1119, odborníkov nezávislých orgánov a, ak sú k dispozícii, odporúčania vnútroštátnych poradných orgánov v oblasti klímy.

Pozmeňujúci návrh  25

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 4 – odseky 2 a 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
3. V článku 4 sa ods. 2 a ods. 3 nahrádzajú takto:	3. V článku 4 sa ods. 2 a ods. 3 nahrádzajú takto:
„2.  S výhradou nástrojov flexibility stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia, úpravy podľa článku 10 ods. 2 tohto nariadenia a po zohľadnení akýchkoľvek odpočítaní vyplývajúcich z uplatňovania článku 7 rozhodnutia č. 406/2009/ES každý členský štát zabezpečí, aby jeho emisie skleníkových plynov:	„2.  S výhradou nástrojov flexibility stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia, úpravy podľa článku 10 ods. 2 tohto nariadenia a po zohľadnení akýchkoľvek odpočítaní vyplývajúcich z uplatňovania článku 7 rozhodnutia č. 406/2009/ES každý členský štát zabezpečí, aby jeho emisie skleníkových plynov:
a)  v období rokov 2021 a 2022 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom na úrovni jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2016, 2017 a 2018 určených podľa odseku 3 tohto článku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 1 prílohy I k tomuto nariadeniu. Lineárna trajektória členského štátu sa začne buď v piatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2019 po rok 2020 alebo v roku 2020 podľa toho, v ktorom prípade je výsledné pridelenie kvót pre daný členský štát nižšie;	a)  v období rokov 2021 a 2022 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom na úrovni jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2016, 2017 a 2018 určených podľa odseku 3 tohto článku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 1 prílohy I k tomuto nariadeniu. Lineárna trajektória členského štátu sa začne buď v piatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2019 po rok 2020 alebo v roku 2020 podľa toho, v ktorom prípade je výsledné pridelenie kvót pre daný členský štát nižšie;
b) v období rokov 2023, 2024 a 2025 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2022 pri ročnom pridelení emisných kvót pre daný členský štát určených podľa odseku 3 tohto článku na daný rok a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu;	b) v období rokov 2023 až 2030 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2022 pri ročnom pridelení emisných kvót pre daný členský štát určených podľa odseku 3 tohto článku na daný rok a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu;
c) v období rokov 2026 až 2030 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2024 na úrovni jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2021, 2022 a 2023 predložených členským štátom podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu.
3.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví ročne pridelené emisné kvóty pre každý členský štát na roky 2021 až 2030 v tonách ekvivalentu CO2 v súlade s lineárnymi trajektóriami stanovenými v odseku 2.	3.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví ročne pridelené emisné kvóty pre každý členský štát na roky 2021 až 2030 v tonách ekvivalentu CO2 v súlade s lineárnymi trajektóriami stanovenými v odseku 2.
Na roky 2021 a 2022 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe komplexného preskúmania údajov z najnovších národných inventúr za rok 2005 a obdobie rokov 2016 až 2018 predložených členskými štátmi podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a uvedie výšku emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005, ktorá sa používa na stanovenie uvedených ročne pridelených emisných kvót.	Na roky 2021 a 2022 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe komplexného preskúmania údajov z najnovších národných inventúr za rok 2005 a obdobie rokov 2016 až 2018 predložených členskými štátmi podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a uvedie výšku emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005, ktorá sa používa na stanovenie uvedených ročne pridelených emisných kvót.
Za roky 2023, 2024 a 2025 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe výšky emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005 uvedenej podľa druhého pododseku a preskúmaných hodnôt údajov v národných inventúrach za roky 2016, 2017 a 2018, na ktoré sa odkazuje v druhom pododseku.	Za roky 2023 až 2030 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe lineárnej trajektórie so začiatkom v roku 2022 pri ročnom pridelení emisných kvót pre daný členský štát určených podľa druhého pododseku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu.
Za roky 2026 až 2030 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe výšky emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005 uvedenej podľa druhého pododseku a komplexného preskúmania údajov v najnovších národných inventúrach za roky 2021, 2022 a 2023 predložených členskými štátmi podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2018/1999.
	Pri stanovovaní ročne pridelených emisných kvót pre každý členský štát podľa tohto odseku Komisia zabezpečí, aby sa cieľ Únie znížiť emisie skleníkových plynov podľa tohto nariadenia dosiahol spravodlivým a nákladovo efektívnym spôsobom vo všetkých členských štátoch, pričom sa zohľadnia možnosti flexibility stanovené v článku 5 tohto nariadenia.
	V prípade odvetví, na ktoré sa vzťahujú súčasne toto nariadenie i smernica 2003/87/ES, pri určovaní ročne pridelených emisných kvót na roky 2026 až 2030 Komisia navyše určí pre každý členský štát podiel ročne pridelených emisných kvót zodpovedajúci emisiám z týchto odvetví („odvetvová ročná referenčná hodnota emisií“).“

Pozmeňujúci návrh  26

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 4 – odsek 4 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	3a. V článku 4 sa vkladá tento odsek:
	„4a.  Začínajúc okamžite od... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] Komisia v úzkej konzultácii s členskými štátmi nepretržite monitoruje riziko prekročenia členskými štátmi ročne pridelených emisných kvót z dôvodu vyšších emisií spôsobených núdzovou situáciou, ktoré vznikli v súvislosti s opatreniami na riešenie strategických núdzových alebo krízových situácií, napríklad na zmiernenie ohrozenia dodávok energie a paliva, zabezpečenie obnovy alebo poskytnutie humanitárnej pomoci.
	Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 1, ak Komisia dospeje k záveru, že ročne pridelené emisné kvóty členského štátu by sa mohli alebo sa nemôžu splniť z dôvodov uvedených v tomto odseku pododseku 1, môže dočasne upraviť ročne pridelené emisné kvóty tohto členského štátu prostredníctvom vykonávacieho aktu, ktorý sa bude týkať vyšších emisií spôsobených núdzovou situáciou, pričom náležite zohľadní využívanie možností flexibility podľa článku 5 a bezpečnostnú rezervu podľa článku 11.“

Pozmeňujúci návrh  27

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 b (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 4 – odsek 5 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	3b.  V článku 4 sa dopĺňa tento odsek:
	„5a.  Komisia pri podávaní správ o svojom ročnom posúdení podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2018/1999 stanoví emisie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a najmä uvedie ročne pridelené emisné kvóty a ročné emisie z odvetvia dopravy. V správe sa zohľadnia aj vnútroštátne okolnosti a uvedú sa vnútroštátne opatrenia prijaté s cieľom znížiť emisie, pričom sa zdôrazní pridaná hodnota EÚ.“

Pozmeňujúci návrh  28

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 c (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 5

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	3c. Článok 5 sa nahrádza takto:
Článok 5	„Článok 5
Flexibility prostredníctvom požičania, prenosu a prevodu	Flexibility prostredníctvom požičania, prenosu a prevodu
1.  Pokiaľ ide o roky 2021 až 2025, môže si členský štát požičať do 10 % zo svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúci rok.	1.  Pokiaľ ide o roky 2021 až 2029, môže si členský štát požičať do 10 % zo svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúci rok.
2.  Pokiaľ ide o roky 2026 až 2029, môže si členský štát požičať do 5 % zo svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúci rok.
3.  Členský štát, ktorého emisie skleníkových plynov v danom roku sú pod úrovňou jeho ročne pridelených emisných kvót na daný rok, môže s prihliadnutím na využívanie nástrojov flexibility podľa tohto článku a článku 6:	3.  Členský štát, ktorého emisie skleníkových plynov v danom roku sú pod úrovňou jeho ročne pridelených emisných kvót na daný rok, môže s prihliadnutím na využívanie nástrojov flexibility podľa tohto článku a článku 6:
a)  pokiaľ ide o rok 2021, odložiť tento prebytok svojej ročnej emisnej kvóty na nasledujúce roky až do roku 2030; a	a)  pokiaľ ide o rok 2021, odložiť tento prebytok svojej ročnej emisnej kvóty na nasledujúce roky až do roku 2030; a
b)  pokiaľ ide o roky 2022 až 2029, preniesť prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót do výšky 30 % svojich ročne pridelených emisných kvót na daný rok na nasledujúce roky až do roku 2030.	b)  pokiaľ ide o roky 2022 až 2029, preniesť prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót do výšky 30 % svojich ročne pridelených emisných kvót na daný rok na nasledujúce roky až do roku 2030.
4.  Členský štát môže previesť na iné členské štáty do 5 % svojich ročne pridelených emisných kvót na roky 2021 až 2025 a do 10 % svojich ročne pridelených emisných kvót na roky 2026 až 2030. Prijímajúci členský štát môže uvedené množstvo využiť na účely splnenia podmienok článku 9 za príslušný rok alebo za nasledujúce roky až do roku 2030.	4.  Členský štát môže previesť na iné členské štáty do 5 % svojich ročne pridelených emisných kvót na roky 2021 až 2025 a do 10 % svojich ročne pridelených emisných kvót na roky 2026 až 2030.
5.  Členský štát, ktorého preskúmané emisie skleníkových plynov v určitom roku sú pod úrovňou jeho ročne pridelených emisných kvót na daný rok, môže s prihliadnutím na využívanie nástrojov flexibility podľa odsekov 1 až 4 tohto článku a článku 6 previesť tento prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót na iné členské štáty. Prijímajúci členský štát môže uvedené množstvo využiť na účely splnenia podmienok článku 9 za príslušný rok alebo za nasledujúce roky až do roku 2030.	5.  Členský štát, ktorého preskúmané emisie skleníkových plynov v určitom roku sú pod úrovňou jeho ročne pridelených emisných kvót na daný rok, môže s prihliadnutím na využívanie nástrojov flexibility podľa odsekov 1 až 4 tohto článku a článku 6 previesť tento prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót na iné členské štáty. Prijímajúci členský štát môže uvedené množstvo využiť na účely splnenia podmienok článku 9 za príslušný rok alebo za nasledujúce roky až do roku 2030.
6.  Členské štáty môžu použiť príjmy z prevodov ročne pridelených emisných kvót podľa odsekov 4 a 5 na riešenie zmeny klímy v Únii alebo v tretích krajinách. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých opatreniach prijatých podľa tohto odseku.	6.  Členské štáty použijú príjmy z prevodov ročne pridelených emisných kvót podľa odsekov 4 a 5 na riešenie zmeny klímy a na boj proti energetickej a dopravnej chudobe v Únii, pokiaľ ide o odvetvia špecifikované v článku 2. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých opatreniach prijatých podľa tohto odseku a tieto informácie zverejnia.
7.  Každý prevod ročne pridelených emisných kvót podľa odsekov 4 a 5 môže byť výsledkom projektu alebo programu na zníženie emisií skleníkových plynov, ktorý sa uskutočňuje v predávajúcom členskom štáte a ktorý financuje prijímajúci členský štát, za predpokladu, že sa zamedzí dvojitému započítaniu a zabezpečí sa vysledovateľnosť.	7.  Každý prevod ročne pridelených emisných kvót podľa odsekov 4 a 5 môže byť výsledkom projektu alebo programu na zníženie emisií skleníkových plynov, ktorý sa uskutočňuje v predávajúcom členskom štáte a ktorý financuje prijímajúci členský štát, za predpokladu, že sa zamedzí dvojitému započítaniu a zabezpečí sa vysledovateľnosť.
8.  Členské štáty môžu na účely splnenia podmienok článku 9 tohto nariadenia používať kredity z projektov vydané podľa článku 24a ods. 1 smernice 2003/87/ES bez akéhokoľvek kvantitatívneho limitu za predpokladu, že sa zamedzí dvojitému započítaniu	8.  Členské štáty môžu na účely splnenia podmienok článku 9 tohto nariadenia používať kredity z projektov vydané podľa článku 24a ods. 1 smernice 2003/87/ES bez akéhokoľvek kvantitatívneho limitu za predpokladu, že sa zamedzí dvojitému započítaniu.
	8a.  Členský štát, ktorého revidované emisie skleníkových plynov z odvetví, na ktoré sa vzťahujú súčasne toto nariadenie i smernica 2003/87/ES, sú v danom roku v období 2026 až 2030 nižšie ako jeho odvetvová ročná referenčná hodnota emisií na daný rok, môže regulovaným subjektom podľa smernice 2003/87/ES v 24 mesiacoch nasledujúcich po danom roku prideliť bezplatné kvóty ETS. Množstvo bezodplatne pridelených kvót je obmedzené na rozdiel medzi odvetvovou ročnou referenčnou hodnotou emisií a preskúmanými emisiami skleníkových plynov z príslušných sektorov. Príslušný členský štát oznámi Komisii množstvo bezodplatne pridelených kvót, ktoré má v úmysle použiť. Toto množstvo sa zruší z ročne pridelených emisných kvót členského štátu.“

(Nariadenie (EÚ) 2018/842).

Pozmeňujúci návrh  29

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 8

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	5a. Článok 8 sa nahrádza takto:
Článok 8	„Článok 8
Nápravné opatrenia	Nápravné opatrenia
1.  Ak Komisia v rámci každoročného posúdenia podľa článku 21 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a s prihliadnutím na plánované využitie nástrojov flexibility uvedených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia zistí, že členský štát nedosahuje dostatočný pokrok pri plnení svojich povinností podľa článku 4 tohto nariadenia, tento členský štát predloží Komisii do troch mesiacov plán nápravných opatrení, ktorý obsahuje:	1.  Ak Komisia v rámci svojho posúdenia, ktoré vykoná každé dva roky podľa článku 29 nariadenia (EÚ) č. 2018/1999, a s prihliadnutím na plánované využitie nástrojov flexibility uvedených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia, zistí, že členský štát nedosahuje dostatočný pokrok pri plnení svojich povinností podľa článku 4 tohto nariadenia, tento členský štát predloží Komisii do troch mesiacov plán nápravných opatrení, ktorý obsahuje:
	-a)  podrobnú analýzu situácie v členskom štáte vrátane sociálno-ekonomického posúdenia, v ktorom sa vyhodnotí schopnosť členského štátu znižovať emisie;
a)  dodatočné kroky, ktoré členský štát podnikne, aby si splnil špecifické povinnosti podľa článku 4 tohto nariadenia, prostredníctvom vnútroštátnych politík a opatrení a vykonávania opatrení Únie;	a)  dodatočné kroky, ktoré členský štát podnikne, aby si splnil špecifické povinnosti podľa článku 4 tohto nariadenia, prostredníctvom vnútroštátnych politík a opatrení a vykonávania opatrení Únie, pričom zabezpečí, aby boli opatrenia sociálne, hospodársky a environmentálne udržateľné;
b)  presný časový harmonogram realizácie týchto krokov, ktorý umožní posúdiť každoročný pokrok pri ich realizácii.	b)  presný časový harmonogram realizácie týchto krokov, ktorý umožní posúdiť každoročný pokrok pri ich realizácii.
2.  Európska environmentálna agentúra v súlade so svojim ročným pracovným programom pomáha Komisii pri posudzovaní takýchto plánov nápravných opatrení.	2.  Európska environmentálna agentúra v súlade so svojim ročným pracovným programom pomáha Komisii pri posudzovaní takýchto plánov nápravných opatrení.
3.  Komisia môže vydať k spoľahlivosti plánov nápravných opatrení predložených v súlade s odsekom 1 stanovisko, ktoré v takom prípade vydá do štyroch mesiacov od doručenia týchto plánov. Dotknutý členský štát v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Komisie, pričom môže svoj plán nápravných opatrení zodpovedajúcim spôsobom zrevidovať.	3.  Komisia vydá k spoľahlivosti plánov nápravných opatrení predložených v súlade s odsekom 1 stanovisko do štyroch mesiacov od doručenia týchto plánov. Dotknutý členský štát plne zohľadní stanovisko Komisie, pričom svoj plán nápravných opatrení zodpovedajúcim spôsobom zreviduje. Ak dotknutý členský štát nezohľadní odporúčanie alebo jeho podstatnú časť, poskytne vysvetlenie.
	Plány nápravných opatrení, ako aj všetky preskúmania a stanoviská Komisie uvedené v prvom pododseku sú prístupné verejnosti.“

(Nariadenie (EÚ) 2018/842).

Pozmeňujúci návrh  30

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 6

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 9 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Ak emisie skleníkových plynov členského štátu v období rokov 2021 až 2025 uvedených v článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841 prekročili jeho odstraňovanie určené v súlade s článkom 12 uvedeného nariadenia, centrálny správca od ročne pridelených emisných kvót daného členského štátu odpočíta objem rovnajúci sa uvedeným nadmerným emisiám skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 za príslušné roky.	2. Ak členský štát prekročí svoje ročné emisné kvóty v dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich rokoch, preskúma svoj národný energetický a klimatický plán a národnú dlhodobú stratégiu. Preskúmanie sa ukončí do 12 mesiacov. Komisia môže vydať odporúčania, v ktorých určí, ako by sa mal revidovať národný energetický a klimatický plán členského štátu a národná dlhodobá stratégia. Členský štát oznámi revidovaný plán Komisii spolu s vyhlásením, v ktorom uvedie, ako navrhované revízie napravia nesúlad s vnútroštátnymi ročnými pridelenými emisnými kvótami a ako boli prípadne zohľadnené odporúčania Komisie. Ak národný energetický a klimatický plán alebo národná dlhodobá stratégia zostanú v podstate nezmenené, Komisia v prípade potreby začne postup v prípade nesplnenia povinnosti.

Pozmeňujúci návrh  31

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 15

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	7a. Článok 15 sa nahrádza takto:
Článok 15	„Článok 15
Preskúmanie	Preskúmanie
1.  Toto nariadenie sa preskúmava okrem iného s prihliadnutím na meniace sa vnútroštátne okolnosti, spôsob, akým všetky odvetvia hospodárstva prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov, medzinárodný vývoj a úsilie o dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody.	1.  Toto nariadenie sa preskúmava okrem iného s prihliadnutím na meniace sa vnútroštátne okolnosti, spôsob, akým všetky odvetvia hospodárstva prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov, s osobitným dôrazom na vývoj odvetvia dopravy, náklady a výhody zodpovedajúcich opatrení, pokiaľ ide o jednotlivé odvetvia hospodárstva a občanov, vrátane všetkých príslušných právnych predpisov v oblasti klímy, medzinárodný vývoj a úsilie o dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody, pričom sa minimalizuje regulačné zaťaženie a zabráni nadmernej regulácii.
2.  Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do šiestich mesiacov po každom globálnom hodnotení dohodnutom podľa článku 14 Parížskej dohody správu o fungovaní tohto nariadenia vrátane rovnováhy medzi ponukou ročne pridelených emisných kvót a dopytom po nich, ako aj o prínose nariadenia k celkovému cieľu Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 a jeho prínose k plneniu cieľov Parížskej dohody, najmä pokiaľ ide o potrebu dodatočných politík a opatrení Únie na účely nevyhnutných znížení emisií skleníkových plynov zo strany Únie a jej členských štátov vrátane rámca na obdobie po roku 2030, a v prípade potreby môže predložiť návrhy.	2.  Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do šiestich mesiacov po každom globálnom hodnotení dohodnutom podľa článku 14 Parížskej dohody správu o fungovaní tohto nariadenia vrátane rovnováhy medzi ponukou ročne pridelených emisných kvót a dopytom po nich, ako aj o prínose nariadenia k celkovému cieľu Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 a jeho prínose k plneniu cieľov Parížskej dohody, najmä pokiaľ ide o potrebu dodatočných politík a opatrení Únie na účely nevyhnutných znížení emisií skleníkových plynov zo strany Únie a jej členských štátov vrátane rámca na obdobie po roku 2030 alebo pokiaľ ide o potrebu stiahnuť existujúce politiky a opatrenia v prípade nadmernej regulácie konkrétnych sektorov, konkrétne sektoru cestnej a námornej dopravy, v tomto nariadení, a v prípade potreby môže predložiť návrhy.

(Nariadenie (EÚ) 2018/842).

 

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov	Zmena nariadenia (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody
Referenčné čísla	COM(2021)0555 – C9-0321/2021 – 2021/0200(COD)
Gestorský výbor  dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 13.9.2021
Výbor požiadaný o stanovisko  dátum oznámenia na schôdzi	TRAN 13.9.2021
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko  dátum vymenovania	Angel Dzhambazki 10.11.2021
Prerokovanie vo výbore	7.2.2022
Dátum prijatia	28.4.2022
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	28 8 12
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Magdalena Adamowicz, Andris Ameriks, José Ramón Bauzá Díaz, Erik Bergkvist, Izaskun Bilbao Barandica, Paolo Borchia, Karolin Braunsberger-Reinhold, Marco Campomenosi, Massimo Casanova, Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Ismail Ertug, Gheorghe Falcă, Giuseppe Ferrandino, Carlo Fidanza, Mario Furore, Søren Gade, Isabel García Muñoz, Jens Gieseke, Elsi Katainen, Elena Kountoura, Julie Lechanteux, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Benoît Lutgen, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Tilly Metz, Cláudia Monteiro de Aguiar, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Philippe Olivier, Rovana Plumb, Tomasz Piotr Poręba, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Vera Tax, Barbara Thaler, István Ujhelyi, Henna Virkkunen, Petar Vitanov, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Lucia Vuolo, Roberts Zīle, Kosma Złotowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Leila Chaibi, Clare Daly, Pär Holmgren

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

 

28	+
ECR	Carlo Fidanza, Tomasz Piotr Poręba, Roberts Zīle, Kosma Złotowski
ID	Paolo Borchia, Marco Campomenosi, Massimo Casanova
PPE	Magdalena Adamowicz, Karolin Braunsberger-Reinhold, Gheorghe Falcă, Jens Gieseke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Benoît Lutgen, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Massimiliano Salini, Barbara Thaler, Henna Virkkunen, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Lucia Vuolo
Renew	José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Søren Gade, Elsi Katainen, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Dominique Riquet
S&D	István Ujhelyi

 

8	-
NI	Mario Furore
The Left	Leila Chaibi, Clare Daly, Elena Kountoura
Verts/ALE	Karima Delli, Anna Deparnay-Grunenberg, Pär Holmgren, Tilly Metz

 

12	0
ECR	Peter Lundgren
ID	Julie Lechanteux, Philippe Olivier
S&D	Andris Ameriks, Erik Bergkvist, Ismail Ertug, Giuseppe Ferrandino, Isabel García Muñoz, Bogusław Liberadzki, Rovana Plumb, Vera Tax, Petar Vitanov

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE REGIONÁLNY ROZVOJ (21.3.2022)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody

(COM(2021)0555 – C9‑0321/2021 – 2021/0200(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Vlad‑Marius Botoş

 

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

V Parížskej dohode sa zdôrazňuje naliehavá potreba prijať opatrenia na boj proti zmene klímy a znížiť dramatický vplyv na život na Zemi a na budúcnosť ľudstva. Európska únia sa zaviazala, že pôjde príkladom a ekologický prístup si osvojí vo všetkých odvetviach hospodárstva a vo všetkých členských štátoch a regiónoch.

 

V politikách súdržnosti bude treba zohľadniť skutočnosť, že každý región sa musí usilovať o dosiahnutie európskych cieľov a prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050 pri súčasnom zameraní sa na regionálny rozvoj. Stratégie sa musia upraviť a v programoch súdržnosti sa musia preferovať riešenia na dosiahnutie cieľov, a to najmä v regiónoch, kde prevláda hospodárstvo s vysokou úrovňou znečistenia.

 

Hlavným cieľom všetkých stratégií rozvoja na všetkých úrovniach musí byť ochrana životného prostredia a znižovanie emisií skleníkových plynov. Pri dosahovaní svojich environmentálnych cieľov vo všetkých znečisťujúcich odvetviach od priemyslu a dopravy až po prácu v domácnosti a sociálnu oblasť potrebujú regióny podporu a technickú pomoc. Znižovanie emisií skleníkových plynov bude možné len s pomocou a zapojením celej spoločnosti vrátane znečisťovateľov v domácnostiach.

 

Ciele stanovené na európskej a vnútroštátnej úrovni musia byť realistické, dosiahnuteľné a podložené presnými údajmi. Vnútroštátny katalóg údajov treba potvrdiť údajmi, ktoré zhromaždili rôzne vedecké orgány a agentúry na európskej a medzinárodnej úrovni. Najmä v cezhraničných oblastiach to prispeje k lepšiemu meraniu na stanovenie reálnych cieľov a plánov stratégií rozvoja a súdržnosti na regionálnej úrovni pri zohľadnení špecifík všetkých regiónov, úsilia o zníženie energetickej chudoby a potreby na nikoho nezabudnúť.

 

Ambície v oblasti klímy musia ísť ruka v ruke s politikami súdržnosti a sociálnym a hospodárskym rozvojom všetkých regiónov Európskej únie vrátane menej rozvinutých a najvzdialenejších regiónov.

 

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

 

 

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) V Európskej zelenej dohode31 sa kombinuje komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 a vytyčuje sa nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Zároveň táto transformácia vplýva inak na ženy ako na mužov a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím či osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby transformácia bola spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.	(3) Európska zelená dohoda31 je kombináciou komplexného súboru opatrení a iniciatív, ktoré sa vzájomne posilňujú a sú zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050, a vytyčuje sa v nej nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným, technologicky neutrálnym a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje a zakladá sa na výskume a inováciách a na zelených pracovných miestach a v rámci ktorého hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov vo všetkých regiónoch pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Zároveň táto transformácia vplýva inak na ženy ako na mužov a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím, ľudí a rodiny s nižšími príjmami a osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Transformácia predstavuje pre regióny aj rôzne výzvy. Preto sa musí zabezpečiť, aby táto transformácia bola spravodlivá a inkluzívna a aby zohľadňovala regióny, priemyselné odvetvia a domáce sektory, ktoré budú čeliť najväčším výzvam, a aby sa pritom na nikoho nezabudlo. Zohľadniť by sa mali rôzne východiskové pozície členských štátov, regiónov a miest a ich rozdielna schopnosť reagovať, aby sa tak posilnilo postavenie miestnych a regionálnych orgánov a poskytli sa im primerané finančné prostriedky a administratívne kapacity na dosiahnutie klimatickej neutrality prostredníctvom inkluzívneho prístupu, ktorý rešpektuje zásady stanovené v iniciatíve Výboru regiónov nazvanej Zelená dohoda na miestnej úrovni.
_________________	_________________
31 Oznámenie Komisie – Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final z 11. decembra 2019.	31 Oznámenie Komisie – Európska zelená dohoda, COM(2019)0640 final z 11. decembra 2019.

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) Únia nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/111932 (európsky právny predpis v oblasti klímy) zakotvila do právnych predpisov cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzok Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov v EÚ (emisie po odpočítaní odstránených emisií) najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.	(4) Únia nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/111932 (európsky právny predpis v oblasti klímy) zakotvila do právnych predpisov cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050, pričom sa zabezpečuje zachovanie konkurencieschopnosti a technologickej neutrality hospodárstva Únie. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzok Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov v EÚ (emisie po odpočítaní odstránených emisií) najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, pričom treba zohľadniť rôzne východiskové pozície členských štátov a regiónov, ako aj zásadu, že pri transformácii by sa na nikoho nemalo zabudnúť. V uvedenom nariadení sa Komisii ukladá aj povinnosť predložiť v prípade potreby legislatívny návrh na zavedenie ďalšieho priebežného cieľa do roku 2040, aby sa zabezpečilo rýchle a nezvratné zníženie emisií skleníkových plynov v priebehu času tak, aby sa najneskôr do roku 2050 dosiahol cieľ klimatickej neutrality Únie a následne záporné emisie.
_________________	_________________
32 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).	32 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(5) V záujme vykonania uvedených záväzkov, ako aj splnenia príspevkov Únie podľa Parížskej dohody33 prijatej na základe UNFCCC by sa regulačný rámec Únie na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov mal upraviť.	(5) V záujme vykonania uvedených záväzkov, ako aj splnenia príspevkov Únie podľa Parížskej dohody33 prijatej na základe UNFCCC by sa regulačný rámec Únie na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov, ako aj stratégie rozvoja na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni mali upraviť s ohľadom na dôležitosť domácej energetickej efektívnosti, sebestačnosti a nezávislosti, ako aj na sociálne dôsledky transformácie. V záujme toho je dôležité zapojiť súkromné a verejné subjekty na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zabezpečila účinnosť a prijateľnosť nevyhnutných opatrení. Zohľadniť by sa mala udržateľná energia vyrábaná na miestnej úrovni a energetická účinnosť, ktorá má pozitívny vplyv na regionálne hospodárstvo.
_________________	_________________
33 Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).	33 Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(6) V nariadení (EÚ) 2018/842 sa stanovujú povinnosti členských štátov týkajúce sa ich minimálnych príspevkov v rokoch 2021 až 2030 k splneniu aktuálneho cieľa Únie, ktorým je zníženie jej emisií skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 uvedeného nariadenia, do roku 2030 o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Okrem toho sa v ňom stanovujú aj pravidlá určovania ročne pridelených emisných kvót a hodnotenia pokroku členských štátov pri plnení ich minimálnych príspevkov.	(6) V nariadení (EÚ) 2018/842 sa stanovujú povinnosti členských štátov týkajúce sa ich minimálnych príspevkov v rokoch 2021 až 2030 k splneniu aktuálneho cieľa Únie, ktorým je zníženie jej emisií skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 uvedeného nariadenia, do roku 2030 o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Okrem toho sa v ňom stanovujú aj pravidlá určovania ročne pridelených emisných kvót a hodnotenia pokroku členských štátov pri plnení ich minimálnych príspevkov. Na tento účel by sa členským štátom mala poskytnúť primeraná flexibilita pri výbere prostriedkov a metód na dosiahnutie tohto cieľa. Pri programovaní fondov politiky súdržnosti by sa mali zohľadniť aktualizované stratégie rozvoja zamerané na posilnenie kapacít členských štátov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, čím sa prispeje k lepšej konvergencii ich cieľov už v tomto programovom období.

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(7) Hoci obchodovanie s emisiami bude platiť aj pre emisie skleníkových plynov z cestnej a námornej dopravy, ako aj z budov, rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842 zostane zachovaný. Nariadenie (EÚ) 2018/842 sa preto bude naďalej uplatňovať na emisie skleníkových plynov z domácej lodnej dopravy, ale nie na emisie z medzinárodnej lodnej dopravy. Emisie skleníkových plynov členského štátu v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842, ktoré sa majú zohľadniť na účely kontrol súladu, sa budú naďalej určovať po dokončení preskúmaní inventúr v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/199934.	(7) Hoci obchodovanie s emisiami bude platiť aj pre emisie skleníkových plynov z cestnej a námornej dopravy, ako aj z budov, rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842 zostane zachovaný. Nariadenie (EÚ) 2018/842 sa preto bude naďalej uplatňovať na emisie skleníkových plynov z domácej lodnej dopravy, ale nie na emisie z medzinárodnej lodnej dopravy. Emisie skleníkových plynov členského štátu v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842, ktoré sa majú zohľadniť na účely kontrol súladu, sa budú naďalej určovať po dokončení preskúmaní inventúr v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/199934 potvrdených dostupnými údajmi na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni, pričom je nevyhnutné, aby sa pri kontrole súladu zohľadnili najnovšie dostupné údaje na úrovni štátov, Únie a na medzinárodnej úrovni, čo poskytne realistický obraz o situácii.
_________________	_________________
34 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).	34 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(8) Komisia vo svojom oznámení zo 17. septembra 202035 uviedla, že zvýšený celkový cieľ do roku 2030 možno dosiahnuť len s príspevkom všetkých odvetví.	(8) Komisia vo svojom oznámení zo 17. septembra 202035 uviedla, že zvýšený celkový cieľ do roku 2030 možno dosiahnuť len s príspevkom všetkých odvetví. Je však potrebné zohľadniť sociálny aspekt transformácie a zabezpečiť, aby sa zachovali alebo vytvorili zelené pracovné miesta, a to aj prostredníctvom výskumu a inovácie, a aby dosiahnutie celkových cieľov neviedlo k energetickej chudobe, ktorou sú najviac zasiahnutí ekonomicky najslabší.
_________________	_________________
35 COM(2020)562 final.	35 COM(2020)562 final.

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(9) Európska rada vo svojich záveroch z 11. decembra 2020 uviedla, že cieľ do roku 2030 splní Únia kolektívne nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, že všetky členské štáty sa budú na tomto úsilí podieľať pri zohľadnení hľadísk spravodlivosti a solidarity a na nikoho sa nezabudne a že nový cieľ do roku 2030 treba dosiahnuť tak, aby sa zachovala konkurencieschopnosť Únie a zohľadnili rôzne východiskové pozície a osobitné národné okolnosti a potenciál zníženia emisií členských štátov vrátane ostrovných členských štátov a ostrovov, ako aj vynaložené úsilie.	(9) Európska rada vo svojich záveroch z 11. decembra 2020 uviedla, že cieľ do roku 2030 splní Únia kolektívne nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, že všetky členské štáty sa budú na tomto úsilí podieľať pri zohľadnení hľadísk spravodlivosti a solidarity a na nikoho sa nezabudne a že nový cieľ do roku 2030 treba dosiahnuť tak, aby sa zachovala hospodárska konkurencieschopnosť Únie vrátane priemyslu a poľnohospodárstva a zohľadnili sa rôzne východiskové pozície a osobitné národné okolnosti, geografické charakteristiky a prírodné podmienky, ako aj potenciál zníženia emisií členských štátov vrátane ostrovných členských štátov, ostrovov a odľahlých regiónov, ako aj vynaložené úsilie.

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(10) Odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, budú musieť na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % znižovať svoje emisie postupne, kým nedosiahnu v roku 2030 zníženie o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005.	(10) Odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, budú musieť na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % znižovať svoje emisie postupne, kým nedosiahnu v roku 2030 zníženie o najmenej 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Zároveň je dôležité zachovať konkurencieschopnosť priemyslu prostredníctvom zavádzania inovatívnych a klimaticky neutrálnych technológií.

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(11) Na daný účel je potrebné upraviť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 pre každý členský štát. Pri revízii cieľa zníženia emisií skleníkových plynov by sa mala použiť rovnaká metodika ako pri prvom prijatí nariadenia (EÚ) 2018/842, keď sa národné príspevky určovali so zreteľom na rôzne kapacity a príležitosti na nákladovú efektívnosť v členských štátoch, aby sa zabezpečilo spravodlivé a vyvážené rozloženie úsilia. Zníženie maximálnych emisií skleníkových plynov pre každý členský štát do roku 2030 by sa preto malo stanoviť vo vzťahu k úrovni jeho preskúmaných emisií skleníkových plynov z roku 2005, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s výnimkou overených emisií skleníkových plynov zo zariadení, ktoré v roku 2005 už boli funkčné, ale ktoré sa začlenili do systému obchodovania s emisiami Únie až po roku 2005.	(11) Na daný účel je potrebné upraviť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 pre každý členský štát, pričom sa náležite zohľadní sociálny aspekt a sociálne vplyvy, ktoré by mohli vyplynúť zo zavedenia opatrení v oblasti znižovania emisií. Pri revízii cieľa zníženia emisií skleníkových plynov by sa mala použiť rovnaká metodika ako pri prvom prijatí nariadenia (EÚ) 2018/842, keď sa národné príspevky určovali so zreteľom na rôzne kapacity a príležitosti na nákladovú efektívnosť v členských štátoch, aby sa zabezpečilo spravodlivé a vyvážené rozloženie úsilia a zaistila sociálna súdržnosť a rozvoj v rámci každej krajiny, ako aj na úrovni Únie. Zníženie maximálnych emisií skleníkových plynov pre každý členský štát do roku 2030 by sa preto malo stanoviť vo vzťahu k úrovni jeho preskúmaných emisií skleníkových plynov z roku 2005, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s výnimkou overených emisií skleníkových plynov zo zariadení, ktoré v roku 2005 už boli funkčné, ale ktoré sa začlenili do systému obchodovania s emisiami Únie až po roku 2005.

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(11a) Stratégie rozvoja na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni treba upraviť aj preto, aby sa dosiahli ciele stanovené v Európskej zelenej dohode a v Parížskej dohode, tak aby zahŕňali jasné a merateľné ciele, ktoré zohľadňujú osobitosti regiónov a potreby rozvoja a zameriavajú sa na zníženie emisií skleníkových plynov vo všetkých regiónoch, a to nielen v záujme prispenia k dosiahnutiu cieľov, ale aj v záujme zvýšenia kvality životného prostredia v celej Únii.

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(12) V dôsledku toho bude potrebné od roka prijatia tohto nariadenia stanoviť nové záväzné vnútroštátne limity, vyjadrené v ročne pridelených emisných kvótach, ktoré budú postupne viesť k cieľu každého členského štátu do roku 2030, a pritom ponechať v platnosti aktuálne ročné limity stanovené pre predchádzajúce roky, ako sa stanovuje vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2020/212636.	(12) V dôsledku toho bude potrebné od roka prijatia tohto nariadenia stanoviť nové záväzné vnútroštátne limity, vyjadrené v ročne pridelených emisných kvótach, ktoré budú postupne viesť k dosiahnutiu cieľov jednotlivých členských štátov do roku 2030 a členským štátom poskytnú flexibilitu v otázke spôsobu dosiahnutia tohto limitu , a pritom ponechať v platnosti aktuálne ročné limity stanovené pre predchádzajúce roky, ako sa stanovuje vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2020/212636.
_________________	_________________
36 Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/2126 zo 16. decembra 2020, ktorým sa stanovujú ročne pridelené emisné kvóty členských štátov na roky 2021 až 2030 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (Ú. v. EÚ L 426, 17.12.2018, s. 58).	36 Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/2126 zo 16. decembra 2020, ktorým sa stanovujú ročne pridelené emisné kvóty členských štátov na roky 2021 až 2030 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (Ú. v. EÚ L 426, 17.12.2018, s. 58).

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(12a) S cieľom zabezpečiť, aby sa minimalizovalo administratívne zaťaženie krajín aj hospodárstva a aby sa ciele do roku 2030 účinne dosiahli v každom členskom štáte, je vhodné stanoviť nezáväzný harmonizovaný prístup na úrovni Únie pre všetky členské štáty alebo predložiť návrh Komisie na možné základné vykonávacie opatrenia a prípadne poskytnúť technickú podporu, ktorá môže členským štátom pomôcť pri dosahovaní cieľov.

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(13) Pandémia COVID-19 má dosah na hospodárstvo Únie a úroveň jej emisií v rozsahu, ktorý zatiaľ nemožno plne kvantifikovať. Na druhej strane, Únia spúšťa svoj najväčší balík stimulov v histórii, čo bude mať potenciálny dosah aj na úroveň emisií. Pre túto neistotu je namieste preskúmať údaje o emisiách v roku 2025 a v prípade potreby upraviť ročne pridelené emisné kvóty.	(13) Pandémia COVID-19 má vplyv na hospodárstvo Únie a úroveň jej emisií v rozsahu, ktorý zatiaľ nemožno plne kvantifikovať. Na druhej strane, Únia spúšťa svoj najväčší balík stimulov v histórii, čo bude mať potenciálny dosah aj na úroveň emisií. Vzhľadom na túto neistotu bude možno vhodné preskúmať údaje o emisiách a v prípade potreby upraviť ročne pridelené emisné kvóty realistickým a sociálne zodpovedným spôsobom a zohľadniť pritom najnovšie údaje. Nemal by sa tým ohroziť cieľ Únie dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu.

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(13a) Ak je potrebná úprava, členské štáty by mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje stratégie rozvoja na všetkých úrovniach s prihliadnutím na osobitosti a potreby rozvoja každého regiónu a takisto upraviť programovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov. Komisia by mala posúdiť ciele súvisiace so znižovaním emisií skleníkových plynov a zabezpečiť technickú pomoc pri určovaní merateľných cieľov, revízii stratégií rozvoja a hľadaní optimálnej cesty na dosiahnutie týchto cieľov tam, kde je to potrebné, najmä pre regióny s odvetviami s intenzívnym znečisťovaním s cieľom zabezpečiť, aby ciele dosiahol každý členský štát.

Pozmeňujúci návrh 15

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(14) Preto je takisto namieste v roku 2025 aktualizovať ročne pridelené emisné kvóty na roky 2026 až 2030. To by sa malo zakladať na komplexnom preskúmaní údajov z národných inventúr, ktoré vykoná Komisia s cieľom zistiť priemerné emisie skleníkových plynov každého členského štátu počas rokov 2021, 2022 a 2023.	(14) Keďže sa údaje o členských štátoch výrazne odlišujú od limitov vymedzených lineárnou trajektóriou, môže byť namieste v roku 2025 aktualizovať ročne pridelené emisné kvóty na roky 2026 až 2030. To by sa malo zakladať na komplexnom preskúmaní údajov z národných inventúr potvrdených dostupnými údajmi na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni, ktoré vykoná Komisia s cieľom zistiť priemerné emisie skleníkových plynov každého členského štátu.

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(18) Stanovením ambicióznejších cieľov v nariadení (EÚ) 2018/841 sa zníži kapacita členských štátov vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré by bolo možné použiť na splnenie podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Rozdelením využitia flexibility LULUCF na dve samostatné obdobia sa navyše ešte viac obmedzí dostupnosť čistého odstraňovania na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. V dôsledku toho môžu niektoré členské štáty čeliť problémom s plnením cieľov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842, kým iné členské štáty, či už tie isté, alebo iné, môžu vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré nemožno použiť na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Ak budú splnené ciele Únie stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2021/1119, najmä v súvislosti s maximálnym limitom príspevku čistého odstraňovania, je namieste vytvoriť nový dobrovoľný mechanizmus vo forme dodatočnej rezervy, ktorá členským štátom pomôže plniť si povinnosti.	(18) Stanovením ambicióznejších, avšak realistických cieľov v nariadení (EÚ) 2018/841 sa zníži kapacita členských štátov vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré by bolo možné použiť na splnenie podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Rozdelením využitia flexibility LULUCF na dve samostatné obdobia sa navyše ešte viac obmedzí dostupnosť čistého odstraňovania na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. V dôsledku toho môžu niektoré členské štáty čeliť problémom s plnením cieľov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842, kým iné členské štáty, či už tie isté, alebo iné, môžu vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré nemožno použiť na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Ak budú splnené ciele Únie stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2021/1119, najmä v súvislosti s maximálnym limitom príspevku čistého odstraňovania, je namieste vytvoriť nový dobrovoľný mechanizmus vo forme dodatočnej rezervy, ktorá členským štátom pomôže plniť si povinnosti.

Pozmeňujúci návrh 17

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(18a) Dosiahnutie cieľa 1,5 °C stanoveného v Parížskej dohode si vyžaduje kolektívne úsilie všetkých odvetví hospodárstva vrátane poľnohospodárstva, ako sa uvádza v dlhodobej strategickej vízii Komisie pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo1a. Členské štáty majú povinnosť vypracovať dlhodobé stratégie, aby splnili svoje záväzky vyplývajúce z cieľov Parížskej dohody a dosiahli dlhodobé zníženie emisií skleníkových plynov a zvýšenie odstraňovania záchytmi vo všetkých odvetviach v súlade s cieľom klimatickej neutrality Únie. Tieto stratégie, ako aj ďalšie plány a správy členských štátov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 by mala Komisia využívať na stanovenie a monitorovanie spoločného dosahovania odvetvových cieľov nariadenia o spoločnom úsilí na úrovni EÚ.

Pozmeňujúci návrh 18

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 1

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) V článku 1 sa „30 %“ nahrádza „40 %.	(1) V článku 1 sa „30 %“ nahrádza „aspoň 40 %.

Pozmeňujúci návrh 19

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 4 – odsek 2 – písmeno b

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
b) v období rokov 2023, 2024 a 2025 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2022 pri ročnom pridelení emisných kvót pre daný členský štát určených podľa odseku 3 tohto článku na daný rok a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu;	b) v období rokov 2023 až 2030 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2022 pri ročnom pridelení emisných kvót pre daný členský štát určených podľa odseku 3 tohto článku na daný rok a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu;

Pozmeňujúci návrh 20

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 4 – odsek 2 – písmeno c

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) v období rokov 2026 až 2030 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2024 na úrovni jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2021, 2022 a 2023 predložených členským štátom podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu.	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 21

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 4 – odsek 3 – pododsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Na roky 2021 a 2022 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe komplexného preskúmania údajov z najnovších národných inventúr za rok 2005 a obdobie rokov 2016 až 2018 predložených členskými štátmi podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a uvedie výšku emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005, ktorá sa používa na stanovenie uvedených ročne pridelených emisných kvót.	Na roky 2021 a 2022 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe komplexného preskúmania údajov z najnovších národných inventúr za rok 2005 a obdobie rokov 2016 až 2018 predložených členskými štátmi podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a potvrdených dostupnými údajmi na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni a uvedie zodpovedajúcu výšku emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005, ktorá sa používa na stanovenie uvedených ročne pridelených emisných kvót.

Pozmeňujúci návrh 22

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 4 – odsek 3 – pododsek 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Za roky 2023, 2024 a 2025 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe výšky emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005 uvedenej podľa druhého pododseku a preskúmaných hodnôt údajov v národných inventúrach za roky 2016, 2017 a 2018, na ktoré sa odkazuje v druhom pododseku.	Za roky 2023 až 2030 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe výšky emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005 uvedenej podľa druhého pododseku potvrdených dostupnými údajmi na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni a preskúmaných hodnôt údajov v národných inventúrach za roky 2016, 2017 a 2018, na ktoré sa odkazuje v druhom pododseku.

Pozmeňujúci návrh 23

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 4 – odsek 3 – pododsek 4

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Za roky 2026 až 2030 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe výšky emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005 uvedenej podľa druhého pododseku a komplexného preskúmania údajov v najnovších národných inventúrach za roky 2021, 2022 a 2023 predložených členskými štátmi podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2018/1999.	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 24

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 4 – odsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	3a. Ak určitý členský štát prekročí ročné emisné kvóty pridelené na obdobie troch rokov, Komisia poskytne technickú pomoc pri určovaní celkových a merateľných cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov, úprave stratégií rozvoja a hľadaní spôsobov na dosiahnutie týchto cieľov, osobitne pre regióny s odvetviami a domácimi sektormi s intenzívnym znečisťovaním, pričom zabezpečí, aby bol prechod spravodlivý a inkluzívny, aby sa znížila energetická chudoba a aby sa na nikoho nezabudlo.

Pozmeňujúci návrh 25

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 8 – odsek 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(5a) V článku 8 sa ods. 3 nahrádza takto:
	3. Komisia vydá k spoľahlivosti plánov nápravných opatrení predložených v súlade s odsekom 1 stanovisko, ktoré sprístupní verejnosti, a v takom prípade tak urobí do štyroch mesiacov od doručenia týchto plánov. Dotknutý členský štát v čo najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Komisie, pričom svoj plán nápravných opatrení zodpovedajúcim spôsobom zreviduje. Dotknutý členský štát uvedie dôvody, pre ktoré nezohľadnil odporúčanie alebo jeho podstatnú časť, a toto zdôvodnenie zverejní.

Pozmeňujúci návrh 26

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 6

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 9 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	2a. Ak členský štát prekročí svoje ročné emisné kvóty v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch, preskúma svoj národný energetický a klimatický plán a národnú dlhodobú stratégiu. Toto preskúmanie sa ukončí do 12 mesiacov. Členský štát oznámi revidovaný plán Komisii spolu s vyhlásením, v ktorom uvedie, ako navrhované revízie napravia nesúlad s vnútroštátnymi ročnými emisnými kvótami. Ak národný energetický a klimatický plán alebo dlhodobá stratégia zostanú v podstate nezmenené, členský štát uverejní vysvetlenie, v ktorom uvedie svoje dôvody.

Pozmeňujúci návrh 27

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1– bod 7

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 11a – odsek 4 – písmeno d a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	da) členský štát realizoval upravené stratégie rozvoja podľa článku 4 ods. 3a.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov	Zmena nariadenia (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody
Referenčné čísla	COM(2021)0555 – C9-0321/2021 – 2021/0200(COD)
Gestorský výbor  Dátum oznámenia na rokovaní	ENVI 13.9.2021
Výbor požiadaný o stanovisko  Dátum oznámenia na rokovaní	REGI 13.9.2021
Spravodajca/-kyňa výboru požiadaného o stanovisko  Dátum menovania	Vlad-Marius Botoş 27.9.2021
Prerokovanie vo výbore	6.12.2021
Dátum prijatia	15.3.2022
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 7 11
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Matteo Adinolfi, François Alfonsi, Pascal Arimont, Adrian-Dragoş Benea, Tom Berendsen, Erik Bergkvist, Stéphane Bijoux, Franc Bogovič, Vlad-Marius Botoş, Rosanna Conte, Andrea Cozzolino, Corina Crețu, Rosa D’Amato, Christian Doleschal, Raffaele Fitto, Chiara Gemma, Mircea-Gheorghe Hava, Krzysztof Hetman, Peter Jahr, Manolis Kefalogiannis, Ondřej Knotek, Constanze Krehl, Cristina Maestre Martín De Almagro, Nora Mebarek, Martina Michels, Alin Mituța, Dan-Ştefan Motreanu, Niklas Nienaß, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Alessandro Panza, Tsvetelina Penkova, Caroline Roose, Marcos Ros Sempere, André Rougé, Susana Solís Pérez, Irène Tolleret, Valdemar Tomaševski, Monika Vana
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mathilde Androuët, Daniel Buda

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

23	+
NI	Chiara Gemma
Renew	Stéphane Bijoux, Vlad-Marius Botoş, Ondřej Knotek, Alin Mituța, Susana Solís Pérez, Irène Tolleret
S&D	Adrian-Dragoş Benea, Erik Bergkvist, Andrea Cozzolino, Corina Crețu, Constanze Krehl, Cristina Maestre Martín De Almagro, Nora Mebarek, Tsvetelina Penkova, Marcos Ros Sempere
The Left	Martina Michels, Younous Omarjee
Verts/ALE	François Alfonsi, Rosa D'Amato, Niklas Nienaß, Caroline Roose, Monika Vana

 

7	-
ECR	Raffaele Fitto, Valdemar Tomaševski
ID	Matteo Adinolfi, Mathilde Androuët, Rosanna Conte, Alessandro Panza, André Rougé

 

11	0
PPE	Pascal Arimont, Tom Berendsen, Franc Bogovič, Daniel Buda, Christian Doleschal, Mircea-Gheorghe Hava, Krzysztof Hetman, Peter Jahr, Manolis Kefalogiannis, Dan‑Ştefan Motreanu, Andrey Novakov

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA (24.3.2022)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody

(COM(2021)0555 – C9‑0321/2021 – 2021/0200(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Norbert Lins

 

 

 

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Pozadie – balík Fit for 55

 

V júli 2021 Európska komisia predstavila svoj balík o realizácii Európskej zelenej dohody. Balík Fit for 55, ktorý je najväčším súborom opatrení v oblasti klímy v histórii EÚ, sa zameriava na revíziu rôznych právnych predpisov s cieľom dosiahnuť nový cieľ EÚ, znížiť čisté emisie do roku 2030 najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Navrhovaný balík predpokladá zníženie emisií najmenej o 52,8 % a čisté odstránenie emisií záchytmi uhlíka do roku 2030 o najmenej 310 Mt. Aby bol tento cieľ v súlade s vedou, musí byť ambicióznejší a musí byť naplnený konkrétnymi opatreniami.

 

Medzivládny panel o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) už roky bije na poplach: globálne oteplenie o 1,5 °C je hrozivé, 2 °C by boli katastrofou. Súčasné oteplenie o 1,2 °C už viedlo k prírodným katastrofám, vysídleniu obyvateľstva, neúrode a strate biodiverzity v Únii aj mimo nej. Výsledok poslednej 26. konferencie zmluvných strán (ďalej len „COP26“) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) je tiež veľmi jasný: podľa súčasných vnútroštátne stanovených príspevkov (ďalej len „NDC“) sa globálne emisie majú zvyšovať až do roku 2030 a neskôr, zatiaľ čo do roku 2030 by sa mali znížiť najmenej o -45 % v porovnaní s úrovňami z roku 2010, ak máme obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C. Najmä po konferencii COP26 je jasné, že Európska únia je povinná urýchliť znižovanie emisií v tomto desaťročí a preukázať väčšie ambície pri riešení núdzovej situácie v oblasti klímy.

 

Včasné opatrenia sa musia uprednostniť prostredníctvom ambicióznej trajektórie. Prevažná väčšina vedeckých štúdií, ktoré odrážajú celosvetový konsenzus, vrátane poslednej správy IPCC[3], ukázala, že roky 2020 – 2030 sú rozhodujúcim desaťročím na boj proti klimatickej kríze a kríze biodiverzity.

 

Spoločné úsilie v balíku Fit for 55

 

Súčasťou tohto balíka je nariadenie o spoločnom úsilí (ESR), v ktorom sa stanovujú ciele a monitoruje úsilie členských štátov o zníženie emisií skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami. Nariadenie o spoločnom úsilí, ktoré pokrýva 60 % emisií skleníkových plynov v EÚ, je jedným zo základných kameňov politiky EÚ v oblasti klímy a musí priniesť výrazné zníženie emisií. Táto revízia je príležitosťou na zosúladenie cieľov EÚ a členských štátov s Parížskou dohodou o zmene klímy a zároveň na odstránenie medzier, ktoré v súčasnosti oslabujú účinnosť zákona.

 

Udržiavanie úsilia odvetví nariadenia o spoločnom úsilí v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy

 

V nariadení o spoločnom úsilí sa stanovujú záväzné ciele zníženia emisií pre členské štáty, ktoré sa vzťahujú na niekoľko odvetví vrátane poľnohospodárstva. Návrh Komisie zachováva rozsah pôsobnosti nariadenia o spoločnom úsilí a zvyšuje celkový cieľ EÚ znížiť emisie do roku 2030 z 30 % na 40 % v porovnaní s rokom 2005. Členské štáty sú naďalej zodpovedné za dosiahnutie zníženia emisií vo všetkých odvetviach nariadenia o spoločnom úsilí.

 

Hoci je táto revízia vítaná, úroveň ambície zahrnutá v revidovanom nariadení o spoločnom úsilí ešte zďaleka nezodpovedá cieľu Parížskej dohody o zmene klímy, pre ktorú by bolo potrebné celkové zníženie emisií v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005.

 

Zvýšené ambície musia ísť ruka v ruke so stimulmi pre odvetvia, ktoré doteraz nedosiahli výrazné zníženie emisií, napríklad poľnohospodárstvo – ktoré v rokoch 2005 až 2018 prispelo len k 1 % úsilia o zníženie emisií v odvetviach, ktoré sa podieľajú na spoločnom úsilí, pričom je stále tretím najväčším zdrojom emisií[4]. Členské štáty sa často rozhodli zamerať svoje úsilie o znižovanie emisií na iné odvetvia, ale poľnohospodárstvo musí teraz tiež významne prispieť k riešeniu zmeny klímy.  Je nutné uznať príležitosť vypracovať minimálne príspevky odvetví na úrovni EÚ, aby sme mohli spravodlivo rozdeliť záťaž a aby všetky odvetvia zohrávali svoju určenú úlohu.

 

Uvedenie nariadenia o spoločnom úsilí na cestu k neutralite EÚ do roku 2050

 

Podľa súčasného nariadenia sa členským štátom poskytlo niekoľko nástrojov flexibility na dosiahnutie ich celkových cieľov spoločného úsilia. Ukázalo sa, že tieto nástroje flexibility oslabujú celkový cieľ nariadenia tým, že spomaľujú úsilie všetkých členských štátov o dekarbonizáciu odvetví naradenia o spoločnom úsilí, najmä poľnohospodárstva. Rozšírenie týchto nástrojov flexibility by ešte viac oslabilo opatrenia EÚ v oblasti klímy. Najmä návrh použiť zvýšené čisté odstraňovanie zo sektora využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (ďalej len „LULUCF“) na kompenzáciu nedostatočného zníženia emisií v odvetviach nariadenia o spoločnom úsilí, je v rozpore so zásadou zabezpečiť, aby všetky odvetvia prispievali k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy zakotvených v právnom predpise EÚ v oblasti klímy. Odstraňovanie prírodnými záchytmi uhlíka sa musí zvýšiť súčasne s drastickým znížením emisií z fosílnych zdrojov.

 

S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a dôveru pre všetky hospodárske subjekty vrátane podnikov, pracovníkov, investorov a spotrebiteľov a zabezpečiť rýchle a nezvratné zníženie emisií skleníkových plynov v priebehu času s cieľom dosiahnuť najneskôr do roku 2050 nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov a následne záporné emisie, musí Európska komisia stanoviť ciele na obdobie po roku 2030. Komisia by mala do konca roka 2025 a s prihliadnutím na rozpočet na emisie skleníkových plynov stanovený v právnom predpise EÚ v oblasti klímy, ako aj na odporúčania Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy predložiť návrh cieľov nariadenia o spoločnom úsilí pre EÚ a členské štáty, ako aj minimálnych príspevkov odvetví na úrovni EÚ na obdobie po roku 2030. Tieto ciele by mali byť päťročné, aby sa zosúladili so spoločnými časovými rámcami dohodnutými počas konferencie COP26, aby sa v plnej miere splnili záväzky EÚ v oblasti klímy a aby sa dosiahol cieľ klimatickej neutrality, ako je v súčasnosti stanovený v právnom predpise EÚ v oblasti klímy.

 

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh  1

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) Európska zelená dohoda31 je kombináciou komplexného súboru opatrení a iniciatív, ktoré sa vzájomne posilňujú a sú zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050, a stanovuje sa v nej nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje a kde hospodársky rast nezávisí od ich využívania. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Zároveň táto transformácia vplýva inak na ženy ako na mužov a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím či osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby transformácia bola spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.	(3) Európska zelená dohoda31 je kombináciou komplexného súboru opatrení a iniciatív, ktoré sa vzájomne posilňujú, sú efektívne a spravodlivé a sú zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050, čo predstavuje veľkú výzvu, a stanovuje sa v nej nová stratégia rastu, ktorej cieľom je postupne a zodpovedne transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť založenú na výskume a inováciách a zelených pracovných miestach s hospodárstvom, ktoré by malo byť moderné a konkurencieschopné a ktoré efektívne využíva zdroje a kde ekonomické výsledky a blahobyt ľudí nezávisia od ich využívania. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. V Európskej zelenej dohode sa zároveň stanovuje potreba zabezpečiť účinnú a spravodlivú transformáciu, poskytnúť investorom predvídateľnosť a zabezpečiť nezvratnosť procesu transformácie. Táto transformácia má rôzny vplyv na jednotlivé členské štáty a regióny, a to najmä v závislosti od fyzických geografických charakteristík a prírodných prvkov. Inak vplýva na ženy ako na mužov a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím, osoby vystavené riziku energetickej chudoby či osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby transformácia bola spravodlivá a inkluzívna, založená na realistických cieľoch a na spravodlivom a vyváženom rozdelení úsilia medzi členskými štátmi a aby sa pri nej na nikoho nezabudlo. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, treba zohľadniť význam externej konvergencie v SPP, keďže členské štáty využívajú platby v rámci SPP podľa nariadenia (EÚ) 2021/2115 Európskeho parlamentu a Rady31a v rôznej miere, a to má vplyv na hospodársku situáciu poľnohospodárov a schopnosť podieľať sa na úsilí potrebnom na zabezpečenie ich príspevku podľa tohto nariadenia.
__________________	__________________
31 Oznámenie Komisie – Európsky ekologický dohovor, COM(2019)0640 final z 11. decembra 2019.	31 Oznámenie Komisie – Európsky ekologický dohovor, COM(2019)0640 final z 11. decembra 2019.
	31a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1).

Pozmeňujúci návrh  2

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) Únia nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/111932 (európsky právny predpis v oblasti klímy) zakotvila do právnych predpisov cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzok Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov v EÚ (emisie po odpočítaní odstránených emisií) najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.	(4) Únia nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/111932 (európsky právny predpis v oblasti klímy) zakotvila do právnych predpisov cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzok Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov v EÚ (emisie po odpočítaní odstránených emisií) najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V uvedenom nariadení sa Komisii ukladá aj povinnosť predložiť v prípade potreby legislatívny návrh na zavedenie ďalších priebežných cieľov, aby sa zabezpečilo rýchle a nezvratné zníženie emisií skleníkových plynov v priebehu času tak, aby sa najneskôr do roku 2050 dosiahol cieľ klimatickej neutrality Únie. Týmto nariadením sa zabezpečuje, aby odvetvia, na ktoré sa nevzťahuje ETS, prispievali k dosiahnutiu cieľov právnych predpisov v oblasti klímy, pričom sa zohľadnia rôzne východiskové pozície členských štátov, sociálny aspekt transformácie, posúdenie distribučných vplyvov a ich dosah na konkurencieschopnosť špecifickú pre jednotlivé odvetvia. Toto nariadenie tiež pripravuje pôdu pre stanovenie cieľov Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov po roku 2030 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 tohto nariadenia, a minimálnych príspevkov členských štátov k plneniu týchto cieľov Únie po roku 2030;
__________________	__________________
32 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).	32 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

Pozmeňujúci návrh  3

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(5) V záujme vykonania uvedených záväzkov, ako aj splnenia príspevkov Únie podľa Parížskej dohody33 prijatej na základe UNFCCC by sa regulačný rámec Únie na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov mal upraviť.	(5) V záujme vykonania uvedených záväzkov, ako aj splnenia príspevkov Únie podľa Parížskej dohody33 prijatej na základe UNFCCC by sa regulačný rámec Únie na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov mal upraviť, a to tak do roku 2030, ako aj na obdobie po ňom. Mala by najmä zabezpečiť rovnováhu medzi potrebou dosiahnuť ambiciózne ciele v oblasti klímy na jednej strane a zabezpečením optimálnej úrovne rozdelenia úsilia medzi odvetviami v členských štátoch na prispôsobenie sa cieľom na strane druhej, aby sa zabezpečila konvergencia medzi regiónmi. V súlade s článkom 2 ods. 1 písm. b) Parížskej dohody sa má klimatická neutralita do roku 2050 dosiahnuť spôsobom, ktorý zabezpečí primeranú dlhodobú výrobu potravín, zaručí spravodlivú transformáciu, neohrozí potravinovú bezpečnosť a zohľadní úsilie, ktoré už odvetvie poľnohospodárstva vynakladá.
__________________	__________________
33 Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).	33 Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).

Pozmeňujúci návrh  4

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(7) Hoci obchodovanie s emisiami bude platiť aj pre emisie skleníkových plynov z cestnej a námornej dopravy, ako aj z budov, rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842 zostane zachovaný. Nariadenie (EÚ) 2018/842 sa preto bude naďalej uplatňovať na emisie skleníkových plynov z domácej lodnej dopravy, ale nie na emisie z medzinárodnej lodnej dopravy. Emisie skleníkových plynov členského štátu v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842, ktoré sa majú zohľadniť na účely kontrol súladu, sa budú naďalej určovať po dokončení preskúmaní inventúr v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/199934.	(7) Rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842 sa zachováva a obchodovanie s emisiami by mali dopĺňať vnútroštátne opatrenia na zníženie emisií, aby sa zmiernili negatívne vplyvy stanovovania cien uhlíka na zraniteľných spotrebiteľov. Nariadenie (EÚ) 2018/842 sa preto bude naďalej uplatňovať na emisie skleníkových plynov z domácej lodnej dopravy, ale nie na emisie z medzinárodnej lodnej dopravy. Emisie skleníkových plynov členského štátu v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842, ktoré sa majú zohľadniť na účely kontrol súladu, sa budú naďalej určovať po dokončení preskúmaní inventúr v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/199934, a je nevyhnutné, aby sa pri kontrole súladu zohľadnili najnovšie dostupné údaje na úrovni štátov, Únie a na medzinárodnej úrovni, čo poskytne realistický obraz o skutočnej situácii.
__________________	__________________
34 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).	34 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

Pozmeňujúci návrh  5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(9a) Pri vykonávaní tohto nariadenia by sa mal zohľadniť článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa uznáva osobitná zraniteľnosť najvzdialenejších regiónov vyplývajúca z ich odľahlosti od kontinentálnych regiónov, ostrovnej polohy, malej rozlohy, obťažných topografických a klimatických podmienok a hospodárskej závislosti od niekoľkých produktov, čo je kombinácia, ktorá výrazne obmedzuje ich rozvoj a v mnohých oblastiach spôsobuje značné dodatočné náklady, najmä za dopravu. Úsilie a ciele stanovené na úrovni Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov sa musia prispôsobiť tejto zložitej situácii a musí sa nájsť rovnováha medzi environmentálnymi cieľmi a vysokými sociálnymi nákladmi pre tieto regióny.

Pozmeňujúci návrh  6

 

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(11) Na daný účel je potrebné upraviť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 pre každý členský štát. Pri revízii cieľa zníženia emisií skleníkových plynov by sa mala použiť rovnaká metodika ako pri prvom prijatí nariadenia (EÚ) 2018/842, keď sa národné príspevky určovali so zreteľom na rôzne kapacity a príležitosti na nákladovú efektívnosť v členských štátoch, aby sa zabezpečilo spravodlivé a vyvážené rozloženie úsilia. Zníženie maximálnych emisií skleníkových plynov pre každý členský štát do roku 2030 by sa preto malo stanoviť vo vzťahu k úrovni jeho preskúmaných emisií skleníkových plynov z roku 2005, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s výnimkou overených emisií skleníkových plynov zo zariadení, ktoré v roku 2005 už boli funkčné, ale ktoré sa začlenili do systému obchodovania s emisiami Únie až po roku 2005.	(11) Na daný účel je potrebné upraviť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 berúc do úvahy sociálne dôsledky, ktoré môžu vyplynúť z dynamiky znižovania emisií skleníkových plynov, aby každý členský štát mohol plniť svoju úlohu pri riešení tejto nadnárodnej výzvy. Pri revízii cieľa zníženia emisií skleníkových plynov by sa mala rešpektovať zásada „na nikoho nezabudnúť“ a treba zabrániť prenášaniu bremena zodpovednosti na členské štáty, ktoré čelia najväčším transformačným výzvam. Mali by sa použiť rovnaké prvky metodiky ako pri prvom prijatí nariadenia (EÚ) 2018/842, keď sa národné príspevky určovali so zreteľom na rôzne kapacity a príležitosti na nákladovú efektívnosť v členských štátoch, aby sa zabezpečilo spravodlivé a vyvážené rozloženie úsilia. Zníženie maximálnych emisií skleníkových plynov pre každý členský štát do roku 2030 by sa preto malo stanoviť vo vzťahu k úrovni jeho preskúmaných emisií skleníkových plynov z roku 2005, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s výnimkou overených emisií skleníkových plynov zo zariadení, ktoré v roku 2005 už boli funkčné, ale ktoré sa začlenili do systému obchodovania s emisiami Únie až po roku 2005. Keďže členské štáty musia tieto ciele dosiahnuť prostredníctvom vnútroštátnych opatrení, mala by sa im poskytnúť určitá flexibilita pri výbere prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov.

Pozmeňujúci návrh  7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(12) V dôsledku toho bude potrebné od roka prijatia tohto nariadenia stanoviť nové záväzné vnútroštátne limity, vyjadrené v ročne pridelených emisných kvótach, ktoré budú postupne viesť k cieľu každého členského štátu do roku 2030, a pritom ponechať v platnosti aktuálne ročné limity stanovené pre predchádzajúce roky, ako sa stanovuje vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2020/212636.	(12) V dôsledku toho bude potrebné od roka prijatia tohto nariadenia a v súlade s príslušnou štúdiou o vplyve na životné prostredie stanoviť nové záväzné vnútroštátne limity, vyjadrené v ročne pridelených emisných kvótach, ktoré budú postupne viesť k cieľu každého členského štátu do roku 2030, a pritom ponechať v platnosti aktuálne ročné limity stanovené pre predchádzajúce roky, ako sa stanovuje vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2020/212636 a zohľadniť špecifický pomer nákladov a prínosov pre každý región.
__________________	__________________
36 Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/2126 zo 16. decembra 2020, ktorým sa stanovujú ročne pridelené emisné kvóty členských štátov na roky 2021 až 2030 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (Ú. v. EÚ L 426, 17.12.2018, s. 58).	36 Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/2126 zo 16. decembra 2020, ktorým sa stanovujú ročne pridelené emisné kvóty členských štátov na roky 2021 až 2030 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (Ú. v. EÚ L 426, 17.12.2018, s. 58).

Pozmeňujúci návrh  8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(13) Pandémia COVID-19 má dosah na hospodárstvo Únie a úroveň jej emisií v rozsahu, ktorý zatiaľ nemožno plne kvantifikovať. Na druhej strane, Únia spúšťa svoj najväčší balík stimulov v histórii, čo bude mať potenciálny dosah aj na úroveň emisií. Pre túto neistotu je namieste preskúmať údaje o emisiách v roku 2025 a v prípade potreby upraviť ročne pridelené emisné kvóty.	(13) Pandémia COVID-19 má dosah na hospodárstvo Únie a úroveň jej emisií v rozsahu, ktorý zatiaľ nemožno plne kvantifikovať. Na druhej strane, Únia spúšťa svoj najväčší balík stimulov v histórii, čo bude mať potenciálny dosah aj na úroveň emisií. Treba zabezpečiť, aby ciele tohto nariadenia neviedli k premiestneniu výroby potravín za hranice Únie a aby príslušné odvetvia boli aj naďalej medzinárodne konkurencieschopné. Pre túto neistotu je namieste preskúmať údaje o emisiách v roku 2025 a v prípade potreby upraviť ročne pridelené emisné kvóty.

Pozmeňujúci návrh  9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(15) Podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 možno na účely posúdenia splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842 zo strany niektorých členských štátov vziať do úvahy zrušenie obmedzeného množstva pridelených kvót v systéme obchodovania s emisiami v Európskej únii. Vzhľadom na osobitú štruktúru hospodárstva Malty je vnútroštátny cieľ zníženia tohto členského štátu založený na hrubom domácom produkte na obyvateľa výrazne vyšší ako jeho potenciál nákladovo efektívneho zníženia, preto je namieste zvýšiť prístup Malty k tejto flexibilite bez ohrozenia cieľa Únie znížiť emisie do roku 2030.	(15) Podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 možno na účely posúdenia splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842 zo strany niektorých členských štátov vziať do úvahy zrušenie obmedzeného množstva pridelených kvót v systéme obchodovania s emisiami v Európskej únii. Vzhľadom na osobitú štruktúru hospodárstva Malty je vnútroštátny cieľ zníženia tohto členského štátu založený na hrubom domácom produkte na obyvateľa výrazne vyšší ako jeho potenciál nákladovo efektívneho zníženia, preto je namieste zvýšiť prístup Malty k tejto flexibilite bez ohrozenia cieľa Únie znížiť emisie do roku 2030. Členské štáty, ktoré majú na túto flexibilitu nárok, ale nevyužili ju v kontexte roku 2019, by mali mať možnosť toto rozhodnutie zmeniť s cieľom zohľadniť nové vnútroštátne ciele zníženia. Dotknuté členské štáty by mali mať tiež možnosť cielenejšie revidovať svoje oznámené percentuálne podiely.

Pozmeňujúci návrh  10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(16) Okrem uvedenej flexibility možno na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842 zo strany niektorých členských štátov vziať do úvahy obmedzené množstvo čistého odstraňovania a čistých emisií z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (LULUCF) (ďalej len „flexibilita LULUCF“). S cieľom zabezpečiť vynaloženie dostatočného úsilia na zmiernenie zmeny klímy do roku 2030 je namieste obmedziť využívanie flexibility LULUCF rozdelením využívania tejto flexibility na dve samostatné obdobia, pričom každé z nich bude obmedzené limitom zodpovedajúcim polovici maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2018/842. Takisto je namieste zosúladiť názov prílohy III so zmenou nariadenia (EÚ) 2018/841 vykonanou delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/268 z 28. októbra 202037. V dôsledku toho už nie je potrebné, aby sa v nariadení (EÚ) 2018/842 stanovoval právny základ umožňujúci Komisii prijímať delegované akty na zmenu názvu jeho prílohy III. Článok 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/842 by sa preto mal vypustiť.	(16) Okrem uvedenej flexibility, so zreteľom na úzke prepojenie medzi odvetviami poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, možno pri stanovovaní nového politického a právneho rámca na dosiahnutie klimatických cieľov Únie na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842 zo strany niektorých členských štátov vziať do úvahy obmedzené množstvo čistého odstraňovania a čistých emisií z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (LULUCF) (ďalej len „flexibilita LULUCF“). S cieľom zabezpečiť vynaloženie dostatočného úsilia na zmiernenie zmeny klímy do roku 2030 je namieste obmedziť využívanie flexibility LULUCF rozdelením využívania tejto flexibility na dve samostatné obdobia, pričom každé z nich bude obmedzené limitom zodpovedajúcim polovici maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2018/842. Takisto je namieste zosúladiť názov prílohy III so zmenou nariadenia (EÚ) 2018/841 vykonanou delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/268 z 28. októbra 202037. V dôsledku toho už nie je potrebné, aby sa v nariadení (EÚ) 2018/842 stanovoval právny základ umožňujúci Komisii prijímať delegované akty na zmenu názvu jeho prílohy III. Článok 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/842 by sa preto mal vypustiť.
__________________	__________________
37 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/268 z 28. októbra 2020, ktorým sa mení príloha IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841, pokiaľ ide o lesné referenčné úrovne, ktoré majú členské štáty uplatňovať v období 2021 – 2025 (Ú. v. EÚ L 60, 22.2.2021, s. 21).	37 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/268 z 28. októbra 2020, ktorým sa mení príloha IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841, pokiaľ ide o lesné referenčné úrovne, ktoré majú členské štáty uplatňovať v období 2021 – 2025 (Ú. v. EÚ L 60, 22.2.2021, s. 21).

Pozmeňujúci návrh  11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 17 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(17a) Členské štáty a príslušné orgány by mali vyčleniť osobitné rozpočty na motivovanie poľnohospodárov k tomu, aby znížili emisie, a poskytnúť investície do infraštruktúry pre dekarbonizačné technológie, a to aj pre malé a stredné poľnohospodárske podniky. Orgány Únie a vnútroštátne orgány by mali úzko spolupracovať so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na vytvorení priaznivého prostredia a nevyhnutných mechanizmov finančnej podpory pre prechod na uhlíkovú neutralitu, aby tento sektor mohol plne prispieť k dosiahnutiu cieľa nulovej bilancie emisií skleníkových plynov.

Pozmeňujúci návrh  12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 17 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(17b) Nástroje ako prijaté usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia (CEEAG) sú dôležité na zabezpečenie toho, aby poľnohospodárstvo zohrávalo plnohodnotnú úlohu pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti klímy a zároveň zachovalo výrobu potravín za prijateľné ceny. Komisia by mala podľa potreby zabezpečiť doplnenie nových pododvetví do usmernení, napríklad tých, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisiami alebo ktoré sú zahrnuté do zoznamu únikov uhlíka.

Pozmeňujúci návrh  13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(18) Stanovením ambicióznejších cieľov v nariadení (EÚ) 2018/841 sa zníži kapacita členských štátov vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré by bolo možné použiť na splnenie podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Rozdelením využitia flexibility LULUCF na dve samostatné obdobia sa navyše ešte viac obmedzí dostupnosť čistého odstraňovania na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. V dôsledku toho môžu niektoré členské štáty čeliť problémom s plnením cieľov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842, kým iné členské štáty, či už tie isté, alebo iné, môžu vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré nemožno použiť na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Ak budú splnené ciele Únie stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2021/1119, najmä v súvislosti s maximálnym limitom príspevku čistého odstraňovania, je namieste vytvoriť nový dobrovoľný mechanizmus vo forme dodatočnej rezervy, ktorá členským štátom pomôže plniť si povinnosti.	(18) Stanovením ambicióznejších cieľov v nariadení (EÚ) 2018/841 sa zníži kapacita členských štátov vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré by bolo možné použiť na splnenie podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Rozdelením využitia flexibility LULUCF na dve samostatné obdobia sa navyše ešte viac obmedzí dostupnosť čistého odstraňovania na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. V dôsledku toho môžu niektoré členské štáty čeliť problémom s plnením cieľov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842, kým iné členské štáty, či už tie isté, alebo iné, môžu vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré nemožno použiť na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Ak budú splnené ciele Únie stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2021/1119, najmä v súvislosti s maximálnym limitom príspevku čistého odstraňovania, je namieste vytvoriť nový dobrovoľný mechanizmus vo forme dodatočnej rezervy, ktorá členským štátom pomôže plniť si povinnosti nákladovo najefektívnejším spôsobom.

Pozmeňujúci návrh  14

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(18a) Pre niektoré členské štáty bude veľmi ťažké dosiahnuť ciele nariadenia. Preto je dôležité zabezpečiť flexibilitu, predvídateľnosť a prenosnosť. Zavedenie minimálnych príspevkov jednotlivých odvetví by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov, a preto nie je vhodné.

Pozmeňujúci návrh  15

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(18b) Pri stanovovaní cieľov tohto nariadenia by sa malo vziať do úvahy, že v jednotlivých členských štátoch sú rozdielne východiskové podmienky, a to medzi odvetviami alebo v rámci nich. Plnenie cieľov znižovania emisií by nemalo ohroziť schopnosť poľnohospodárstva aj naďalej zabezpečovať potravinovú bezpečnosť v Európe a vo svete.

Pozmeňujúci návrh  16

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18 c (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(18c) Od Komisie sa požaduje, aby vypracovala plán stanovenia cieľov Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov po roku 2030 v niektorých odvetviach. Komisia sa tiež vyzýva, aby preskúmala, ako po roku 2030 zlúčiť sektor poľnohospodárstva so sektorom LULUCF. Pred prijatím akéhokoľvek legislatívneho opatrenia by sa malo uskutočniť posúdenia jeho vplyvu.

Pozmeňujúci návrh  17

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 1

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) V článku 1 sa „30 %“ nahrádza „40 %.	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh  18

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 1a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 1

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(1a) Článok 1 sa nahrádza takto:
Článok 1	Článok 1
Predmet úpravy	Predmet úpravy
„Týmto nariadením sa stanovujú povinnosti členských štátov týkajúce sa ich minimálnych príspevkov počas obdobia rokov 2021 až 2030 k splneniu cieľa Únie, ktorým je zníženie jej emisií skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 tohto nariadenia, do roku 2030 o 30 % oproti úrovniam z roku 2005, a prispieva sa ním k plneniu cieľov Parížskej dohody. Týmto nariadením sa stanovujú aj pravidlá určovania ročne pridelených emisných kvót a hodnotenia pokroku členských štátov pri plnení ich minimálnych príspevkov.	1. Toto nariadenie prispieva k plneniu cieľov Parížskej dohody a cieľa Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050, ako sa uvádza v článku 2 nariadenia (EÚ) 2021/1119 („právny predpis EÚ v oblasti klímy“).
	Pri stanovovaní cieľov lineárneho znižovania sa od Komisie požaduje, aby zohľadnila potrebu postupného zosúladenia rozdelenia zaťaženia medzi členskými štátmi. Cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu všetkých členských štátov do roku 2050. Preto je dôležité zabrániť vzniku veľkých rozdielov medzi členskými štátmi. Pri určovaní spôsobu rozdelenia záťaže sa bude čoraz viac zohľadňovať nákladová efektívnosť a spravodlivosť spolu s HDP na obyvateľa, a to aj po roku 2030.
	2. Týmto nariadením sa stanovujú povinnosti členských štátov týkajúce sa ich minimálnych príspevkov počas obdobia 2021 až 2030 k splneniu cieľa Únie, ktorým je zníženie jej emisií skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 tohto nariadenia, do roku 2030 o 40 % oproti úrovniam z roku 2005.

(https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32018R0842&from=SK#d1e508-26-1)

Pozmeňujúci návrh  19

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 3 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(2a) Vkladá sa tento článok 3a:
	„Článok 3a
	Klasifikácia kritérií udržateľnosti pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy je upravená v smernici (EÚ) 2018/2001.“

Pozmeňujúci návrh  20

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 4 – odsek 3 – pododsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
3. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví ročne pridelené emisné kvóty pre každý členský štát na roky 2021 až 2030 v tonách ekvivalentu CO2 v súlade s lineárnymi trajektóriami stanovenými v odseku 2.	3. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví ročne pridelené emisné kvóty pre každý členský štát na roky 2021 až 2030 v tonách ekvivalentu CO2 v súlade s lineárnymi trajektóriami stanovenými v odseku 2, a to so zreteľom na nákladovú efektívnosť a proporcionalitu.

Pozmeňujúci návrh  21

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 5 – odsek 4

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(3a) Článok 5 ods. 4 sa mení takto:
(4) Členský štát môže previesť na iné členské štáty do 5 % svojich ročne pridelených emisných kvót na roky 2021 až 2025 a do 10 % svojich ročne pridelených emisných kvót na roky 2026 až 2030. Prijímajúci členský štát môže uvedené množstvo využiť na účely splnenia podmienok článku 9 za príslušný rok alebo za nasledujúce roky až do roku 2030.	„4. Členský štát môže previesť na iné členské štáty do 5 % svojich ročne pridelených emisných kvót na roky 2021 až 2025 a do 10 % svojich ročne pridelených emisných kvót na roky 2026 až 2030. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých opatreniach prijatých podľa tohto odseku vrátane ceny prevodu za tonu ekvivalentu CO2.“

(https://eur-lex.europa.eu/legal-content/Sk/TXT/HTML/?uri=CELEX:32018R0842&from=EN#d1e642-26-1)

Pozmeňujúci návrh  22

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b – bod ii

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 7 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) súhrnné množstvo zohľadnené pre daný členský štát za roky 2021 až 2025 nepresahuje polovicu maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného pre daný členský štát v prílohe III k tomuto nariadeniu;	a) súhrnné množstvo zohľadnené pre daný členský štát za roky 2021 až 2025 nepresahuje 75 % maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného pre daný členský štát v prílohe III k tomuto nariadeniu;
aa) súhrnné množstvo zohľadnené pre daný členský štát za roky 2026 až 2030 nepresahuje polovicu maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného pre daný členský štát v prílohe III k tomuto nariadeniu;.	aa) súhrnné množstvo zohľadnené pre daný členský štát za roky 2026 až 2030 nepresahuje 75 % maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného pre daný členský štát v prílohe III k tomuto nariadeniu;
	aa a) celkové súhrnné množstvo zohľadnené pre daný členský štát za roky 2021 až 2030 nepresahuje maximálne množstvo celkového čistého odstraňovania stanoveného pre daný členský štát v prílohe III k tomuto nariadeniu;

Pozmeňujúci návrh  23

 

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 a (nový)

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 8 – odsek 3

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	(5 a) V článku 8 sa tretí odsek nahrádza takto:
3. Komisia môže vydať k spoľahlivosti plánov nápravných opatrení predložených v súlade s odsekom 1 stanovisko, ktoré v takom prípade vydá do štyroch mesiacov od doručenia týchto plánov. Dotknutý členský štát v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Komisie, pričom môže svoj plán nápravných opatrení zodpovedajúcim spôsobom zrevidovať.	3. Komisia vydá k spoľahlivosti plánov nápravných opatrení predložených v súlade s odsekom 1 stanovisko a v takom prípade tak urobí do štyroch mesiacov od doručenia týchto plánov. Dotknutý členský štát v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Komisie, pričom zreviduje svoj plán nápravných opatrení zodpovedajúcim spôsobom. Ak sa príslušný členský štát odporúčaním alebo jeho podstatnou časťou nezaoberá, poskytne a zverejní svoje dôvody.

(https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32018R0842&from=SK#d1e508-26-1)

Pozmeňujúci návrh  24

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 6

Nariadenie (EÚ) 2018/842

Článok 9 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(2) Ak emisie skleníkových plynov členského štátu v období rokov 2021 až 2025 uvedených v článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841 prekročili jeho odstraňovanie určené v súlade s článkom 12 uvedeného nariadenia, centrálny správca od ročne pridelených emisných kvót daného členského štátu odpočíta objem rovnajúci sa uvedeným nadmerným emisiám skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 za príslušné roky.“	(2) Ak emisie skleníkových plynov členského štátu v období 2021 až 2025 uvedených v článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841 prekročili jeho odstraňovanie určené v súlade s článkom 12 uvedeného nariadenia, centrálny správca od ročne pridelených emisných kvót daného členského štátu odpočíta objem rovnajúci sa uvedeným nadmerným emisiám skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 za príslušné roky.“ Ak členský štát prekročí svoje ročne pridelené emisné kvóty dva po sebe nasledujúce roky, v správe pre Komisiu musí uviesť dôvody a vysvetliť, ako mieni revidovať svoju dlhodobú národnú stratégiu.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov	Zmena nariadenia (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody
Referenčné čísla	COM(2021)0555 – C9-0321/2021 – 2021/0200(COD)
Gestorský výbor  dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 13.9.2021
Výbor požiadaný o stanovisko  dátum oznámenia na schôdzi	AGRI 13.9.2021
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko  dátum vymenovania	Norbert Lins 23.3.2022
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko	Pär Holmgren
Prerokovanie vo výbore	25.1.2022
Dátum prijatia	22.3.2022
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	30 14 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mazaly Aguilar, Clara Aguilera, Atidzhe Alieva-Veli, Álvaro Amaro, Carmen Avram, Adrian-Dragoş Benea, Mara Bizzotto, Daniel Buda, Isabel Carvalhais, Asger Christensen, Angelo Ciocca, Ivan David, Paolo De Castro, Jérémy Decerle, Salvatore De Meo, Herbert Dorfmann, Luke Ming Flanagan, Dino Giarrusso, Francisco Guerreiro, Martin Häusling, Martin Hlaváček, Krzysztof Jurgiel, Jarosław Kalinowski, Elsi Katainen, Camilla Laureti, Gilles Lebreton, Julie Lechanteux, Norbert Lins, Colm Markey, Ulrike Müller, Maria Noichl, Juozas Olekas, Eugenia Rodríguez Palop, Bronis Ropė, Bert-Jan Ruissen, Anne Sander, Petri Sarvamaa, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer-Pierik, Marc Tarabella, Veronika Vrecionová, Sarah Wiener, Juan Ignacio Zoido Álvarez
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pär Holmgren, Cristina Maestre Martín De Almagro, Alin Mituța, Christine Schneider

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

30	+
ID	Ivan David
PPE	Álvaro Amaro, Daniel Buda, Salvatore De Meo, Herbert Dorfmann, Jarosław Kalinowski, Norbert Lins, Colm Markey, Anne Sander, Petri Sarvamaa, Simone Schmiedtbauer, Christine Schneider, Annie Schreijer-Pierik, Juan Ignacio Zoido Álvarez
Renew	Atidzhe Alieva-Veli, Asger Christensen, Jérémy Decerle, Martin Hlaváček, Elsi Katainen, Alin Mituța, Ulrike Müller
S&D	Clara Aguilera, Carmen Avram, Adrian-Dragoş Benea, Isabel Carvalhais, Paolo De Castro, Camilla Laureti, Cristina Maestre Martín De Almagro, Juozas Olekas, Marc Tarabella

 

14	-
ECR	Mazaly Aguilar, Krzysztof Jurgiel, Bert-Jan Ruissen, Veronika Vrecionová
ID	Gilles Lebreton, Julie Lechanteux
S&D	Maria Noichl
The Left	Luke Ming Flanagan, Eugenia Rodríguez Palop
Verts/ALE	Francisco Guerreiro, Martin Häusling, Pär Holmgren, Bronis Ropė, Sarah Wiener

 

3	0
ID	Mara Bizzotto, Angelo Ciocca
NI	Dino Giarrusso

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov	Zmena nariadenia (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody
Referenčné čísla	COM(2021)0555 – C9-0321/2021 – 2021/0200(COD)
Dátum predloženia v EP	14.7.2021
Gestorský výbor  Dátum oznámenia na rokovaní	ENVI 13.9.2021
Výbory požiadané o stanovisko  Dátum oznámenia na rokovaní	BUDG 13.9.2021	ITRE 13.9.2021	TRAN 13.9.2021	REGI 13.9.2021
	AGRI 13.9.2021
Bez predloženia stanoviska  Dátum rozhodnutia	BUDG 31.8.2021	ITRE 15.9.2021
Spravodajcovia  Dátum menovania	Jessica Polfjärd 17.9.2021
Prerokovanie vo výbore	27.9.2021	10.2.2022
Dátum prijatia	17.5.2022
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	61 20 6
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mathilde Androuët, Margrete Auken, Simona Baldassarre, Marek Paweł Balt, Traian Băsescu, Hildegard Bentele, Alexander Bernhuber, Simona Bonafè, Delara Burkhardt, Pascal Canfin, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Nathalie Colin-Oesterlé, Esther de Lange, Christian Doleschal, Marco Dreosto, Bas Eickhout, Cyrus Engerer, Agnès Evren, Pietro Fiocchi, Raffaele Fitto, Catherine Griset, Jytte Guteland, Teuvo Hakkarainen, Martin Hojsík, Pär Holmgren, Yannick Jadot, Adam Jarubas, Petros Kokkalis, Ewa Kopacz, Peter Liese, Sylvia Limmer, Javi López, César Luena, Marian-Jean Marinescu, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Joëlle Mélin, Tilly Metz, Silvia Modig, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Ville Niinistö, Ljudmila Novak, Grace O’Sullivan, Jutta Paulus, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Nicola Procaccini, Luisa Regimenti, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Sándor Rónai, Rob Rooken, Silvia Sardone, Christine Schneider, Günther Sidl, Ivan Vilibor Sinčić, Linea Søgaard-Lidell, Nils Torvalds, Edina Tóth, Véronique Trillet-Lenoir, Petar Vitanov, Alexandr Vondra, Mick Wallace, Pernille Weiss, Emma Wiesner, Michal Wiezik, Tiemo Wölken, Anna Zalewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Michael Bloss, Manuel Bompard, Milan Brglez, Stelios Kympouropoulos, Manuela Ripa, Christel Schaldemose, Vincenzo Sofo, Idoia Villanueva Ruiz
Dátum predloženia	24.5.2022

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

61	+
NI	Ivan Vilibor Sinčić
PPE	Hildegard Bentele,Alexander Bernhuber,Nathalie Colin‑Oesterlé, Christian Doleschal, Agnès Evren, Adam Jarubas, Ewa Kopacz, Stelios Kympouropoulos, Peter Liese, Fulvio Martusciello, Liudas Mažylis, Dolors Montserrat, Ljudmila Novak, Jessica Polfjärd, Stanislav Polčák, Luisa Regimenti, Christine Schneider, Maria Spyraki, Pernille Weiss, Esther de Lange
Renew	Pascal Canfin, Andreas Glück, Martin Hojsík, Jan Huitema, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Linea Søgaard‑Lidell, Nils Torvalds, Véronique Trillet‑Lenoir, Emma Wiesner, Michal Wiezik, Nicolae Ştefănuță
S&D	Marek Paweł Balt, Monika Beňová, Simona Bonafè, Milan Brglez, Delara Burkhardt, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Cyrus Engerer, Jytte Guteland, César Luena, Javi López, Alessandra Moretti, Sándor Rónai, Christel Schaldemose, Günther Sidl, Petar Vitanov, Tiemo Wölken
Verts/ALE	Margrete Auken, Michael Bloss, Bas Eickhout, Pär Holmgren, Yannick Jadot, Tilly Metz, Ville Niinistö, Grace O'Sullivan, Jutta Paulus, Manuela Ripa

 

20	-
ECR	Sergio Berlato, Pietro Fiocchi, Raffaele Fitto, Nicola Procaccini, Rob Rooken, Vincenzo Sofo, Alexandr Vondra, Anna Zalewska
ID	Mathilde Androuët, Simona Baldassarre, Aurélia Beigneux, Marco Dreosto, Catherine Griset, Teuvo Hakkarainen, Sylvia Limmer, Joëlle Mélin, Silvia Sardone
NI	Edina Tóth
PPE	Traian Băsescu, Marian‑Jean Marinescu

 

6	0
The Left	Malin Björk, Manuel Bompard, Petros Kokkalis, Silvia Modig, Idoia Villanueva Ruiz, Mick Wallace

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

• [1] Zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku.
• [2] Zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku.
• [3] https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/
   
• [4] Európska environmentálna agentúra, Národné opatrenia vo všetkých odvetviach potrebné na dosiahnutie cieľov spoločného úsilia v oblasti skleníkových plynov, Brífing, 10. marca 2020 – https://www.eea.europa.eu/themes/climate/trends-and-projections-in-europe/national-action-across-all-sectors