SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Rady o prijatí eura Chorvátskom 1. januára 2023
21.6.2022 - (COM(2022)0282 – C9‑0195/2022 – 2022/0179(NLE)) - *
Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Siegfried Mureşan
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu rozhodnutia Rady o prijatí eura Chorvátskom 1. januára 2023
(COM(2022)0282 – C9‑0195/2022 – 2022/0179(NLE))
(Konzultácia)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady o prijatí eura Chorvátskom 1. januára 2023 (COM(2022)0282),
– so zreteľom na článok 140 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),
– so zreteľom na správu Komisie o konvergencii za rok 2022 a na správu Európskej centrálnej banky o konvergencii z júna 2022,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o rozširovaní eurozóny[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. júna 2007 o zlepšení spôsobu konzultácie s Európskym parlamentom v postupoch týkajúcich sa rozšírenia eurozóny[2],
– so zreteľom na článok 106 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0187/2022),
A. keďže v článku 140 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že dosiahnutie vysokého stupňa udržateľnej konvergencie sa posudzuje na základe plnenia nasledujúcich kritérií zo strany členských štátov: dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability; udržateľnosť verejných financií, keďže na členský štát sa nevzťahuje postup pri nadmernom deficite, ako sa uvádza v protokole č. 12, ktorý je pripojený k zmluvám; sledovanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov a stálosť konvergencie dosiahnutej členským štátom a účasti členského štátu v mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému, ktorá sa odráža v dlhodobých úrovniach úrokovej miery (maastrichtské kritériá);
B. keďže Chorvátsko splnilo maastrichtské kritériá v súlade s článkom 140 ZFEÚ a Protokolom č. 13 o konvergenčných kritériách pripojeným k zmluvám a keďže Komisia a Európska centrálna banka (ECB) vyhodnotili právne predpisy Chorvátska ako plne zlučiteľné s požiadavkami ZFEÚ a štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky;
C. keďže ZFEÚ vyžaduje, aby sa pri hodnotení zohľadnili ďalšie faktory dôležité pre hospodársku integráciu a konvergenciu vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie produktového, pracovného a finančného trhu; keďže Komisia sa domnieva, že Chorvátsko spĺňa podmienky na prijatie eura aj na základe týchto dodatočných kritérií;
D. keďže na základe bežnej praxe a podobne ako už niekoľkokrát v minulosti Komisia na účely posúdenia kritéria cenovej stability vylučuje z krajín s najlepšími výsledkami tie krajiny, ktorých miera inflácie sa nemohla považovať za zmysluplnú referenčnú hodnotu pre iné členské štáty, a preto z hodnotenia vylúčila dva členské štáty ako štáty s najlepšími výsledkami;
E. keďže súčasné okolnosti, ako napríklad zvýšenie cien energie a ruská nezákonná a nevyprovokovaná invázia na Ukrajinu, mali vplyv na viaceré ukazovatele použité v konvergenčných správach a vyžadovali by si primerané posúdenie ich plnenia; keďže plnenie týchto kritérií prispieva k začleneniu do hospodárskej a menovej únie a k dlhodobej stabilite hospodárskej a menovej únie;
F. keďže 1. októbra 2020 nadobudol účinnosť rámec úzkej spolupráce, ECB prevzala zodpovednosť za priamy dohľad nad ôsmimi významnými inštitúciami a dohľad nad 15 menej významnými inštitúciami v Chorvátsku;
G. keďže Chorvátsko sa zaviazalo po svojom vstupe do ERM II v júli 2020 prijať niekoľko opatrení v týchto štyroch oblastiach: boj proti praniu špinavých peňazí, podnikateľské prostredie, riadenie verejného sektora a rámec pre platobnú neschopnosť;
H. keďže spravodajca navštívil Chorvátsko, aby posúdil jeho pripravenosť na vstup do eurozóny;
1. schvaľuje návrh Komisie;
2. súhlasí s tým, aby Chorvátsko 1. januára 2023 prijalo euro;
3. konštatuje, že Chorvátsko spĺňa všetky kritériá na prijatie eura vďaka ambicióznemu, odhodlanému, presvedčivému a udržateľnému úsiliu chorvátskej vlády a chorvátskych občanov;
4. konštatuje, že pozitívne posúdenia Komisie a ECB sa uskutočnili v kontexte otrasu spôsobeného ochorením COVID-19, ktorý bol dlhší, než sa pôvodne očakávalo, a následného oživenia hospodárstva v roku 2021; poznamenáva však, že nevyprovokovaná a nezákonná invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022, mala obmedzený vplyv na historické údaje použité na prípravu konvergenčných správ; je preto presvedčený, že Chorvátsko je plne pripravené prijať euro od 1. januára 2023;
5. zdôrazňuje, že bez ohľadu na zložitú sociálno-ekonomickú situáciu spôsobenú zdravotnou krízou a najnovším zvýšením cien energie, je prijatie eura Chorvátskom a splnenie potrebných kritérií silným politickým signálom životaschopnosti a atraktívnosti jednotnej meny Únie; víta preto nepretržité úsilie, ktoré v tejto súvislosti vyvíja chorvátska vláda; domnieva sa, že prijatie eura Chorvátskom prispeje k odolnosti a jednote Únie a posilní jej pozitívny obraz v regióne, najmä preto, že ide o prvý významný proces integrácie do EÚ po brexite;
6. zdôrazňuje, že prijatie eura posilní chorvátske hospodárstvo a prinesie prospech jeho obyvateľom a podnikom, pretože zvýši odolnosť hospodárstva krajiny, priláka viac zahraničných investícií, zvýši dôveru medzinárodných investorov a zníži výmenu mien, čo bude mať významný vplyv na životne dôležité odvetvie cestovného ruchu v krajine;
7. víta prácu chorvátskej vlády na posilňovaní inštitucionálnej kapacity Chorvátska, úsilie o zlepšenie podnikateľského prostredia a účinné a efektívne vykonávanie štrukturálnych reforiem, ktoré prispievajú k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu; víta najmä úsilie o posilnenie inštitucionálnej nezávislosti Chorvátskej národnej banky (Hrvatska narodna banka); vyzýva chorvátske orgány, aby pokračovali v posilňovaní inštitucionálneho rámca s cieľom zabezpečiť regulačnú kvalitu;
8. požaduje rýchle a účinné vykonávanie reforiem a investícií v rámci plánu obnovy a odolnosti Chorvátska, ktoré podnietia rast a posilnia jeho hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;
9. zdôrazňuje, že konvergencia bankového dohľadu prispieva k ochrane finančnej stability tým, že zabezpečuje uplatňovanie jednotných noriem dohľadu; okrem toho zdôrazňuje, že pristúpenie Chorvátska k jednotnému mechanizmu dohľadu prostredníctvom úzkej spolupráce s ECB zabezpečilo hladký vstup do bankovej únie;
10. vyzýva chorvátske orgány, aby pokračovali vo svojej dobrej informačnej a komunikačnej kampani o prijatí eura;
11. vyzýva chorvátske orgány, aby zachovali doterajší priebeh praktických príprav a zaistili tak hladký prechod na euro;
12. konštatuje, že podľa konvergenčnej správy Komisie za rok 2022 cenová úroveň v Chorvátsku už dosiahla vyššiu mieru cenovej konvergencie s eurozónou, než to bolo v iných členských štátoch, keď vstúpili do eurozóny; očakáva preto nepretržité úsilie chorvátskej vlády o zabezpečenie toho, aby sa ďalšia cenová konvergencia dosiahla udržateľným spôsobom a aby zavedenie eura neviedlo k umelému zvyšovaniu cien;
13. vyzýva chorvátsku vládu, aby pokračovala vo svojich opatreniach s cieľom splniť záväzok, čo sa týka realizácie nového akčného plánu na boj proti praniu špinavých peňazí do roku 2023;
14. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;
15. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
16. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, Euroskupine a vládam členských štátov.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Pristúpenie Chorvátska k eurozóne je silným politickým signálom životaschopnosti a atraktívnosti jednotnej meny Únie. Dvadsať rokov po zavedení prvých bankoviek je euro symbolom európskej sily a jednoty. Chorvátsko je vďaka svojmu veľkému odhodlaniu splniť podmienky prijatia eura pripravené vstúpiť do eurozóny 1. januára 2023, menej ako desať rokov po pristúpení k EÚ. Eurozóna ako celok tak uvíta svojho dvadsiateho člena.
Chorvátsko je v súčasnosti „členským štátom, pre ktorý platí výnimka“, čo znamená, že nie je členom eurozóny. Chorvátsko preto od svojho pristúpenia k EÚ podliehalo polročnému hodnoteniu konvergencie Komisiou a ECB.
Konvergenčné správy Komisie aj ECB boli uverejnené 1. júna 2022. Správy obsahujú preskúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov Chorvátska, najmä štatútu národnej centrálnej banky s článkami 130 a 131 zmluvy a so štatútom ESCB a ECB. V správach sa preskúmava aj to, či sa dosiahol vysoký stupeň udržateľnej konvergencie, a to posúdením plnenia kritérií konvergencie, a zohľadňuje sa v nich niekoľko ďalších faktorov, ktoré sa požadujú podľa záverečného pododseku článku 140 ods. 1 zmluvy.
Komisia na základe svojej vlastnej konvergenčnej správy a správy ECB navrhla, aby Chorvátsko prijalo euro od 1. januára 2023. O návrhu rozhodnutia Rady o prijatí eura Chorvátskom od 1. januára 2023 sa s Parlamentom konzultuje.
Kritériá prijatia eura Chorvátskom 1. januára 2023 sú stanovené v článku 140 ods. 1 ZFEÚ. V článku 140 ods. 2 ZFEÚ sa uvádza, že Rada na základe správ Komisie a ECB a po porade s Európskym parlamentom kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie rozhodne, či členské štáty, pre ktoré platí výnimka, spĺňajú nevyhnutné podmienky na základe kritérií stanovených v článku 140 ods. 1 ZFEÚ a zruší výnimky týchto členských štátov.
O kritériách konvergencie podľa článku 140 ods. 1 ZFEÚ spravodajca poznamenáva:
1. Súlad vnútroštátnych právnych predpisov s článkami 130 a 131 a so štatútom ECB
V Chorvátsku sú vnútroštátne právne predpisy vrátane štatútu národnej centrálnej banky zlučiteľné s článkami 130 a 131 zmluvy a so štatútom ESCB a ECB; Najmä novela zákona o chorvátskej centrálnej banke zakazuje chorvátskej vláde ovplyvňovať členov jej rozhodovacích orgánov.
2. Dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability
Priemerná miera inflácie v Chorvátsku za rok končiaci sa v apríli 2022 bola 4,7 %, čo je pod úrovňou referenčnej hodnoty a pravdepodobne pod ňou zostane aj v nasledujúcich mesiacoch, V správach Komisie a ECB sa použila referenčná hodnota vypočítaná ako jednoduchý aritmetický priemer inflačných mier troch členských štátov s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability s pripočítaním 1,5 percentuálneho bodu. Za jednoročné obdobie končiace sa v apríli 2022 bola referenčná hodnota inflácie vypočítaná na 4,9 % a tri členské štáty s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability boli Francúzsko, Fínsko a Grécko. Komisia vylúčila spomedzi krajín s najlepšími výsledkami tie krajiny, ktorých miera inflácie sa pre ostatné členské štáty nedá považovať za zmysluplnú referenčnú hodnotu. Krajiny takto vzdialené od priemeru boli v minulosti identifikované v rokoch 2004, 2010, 2013, 2014 a 2016. Komisia vo svojom posúdení tentoraz vylúčila spomedzi krajín s najlepšími výsledkami Maltu a Portugalsko. Pri výpočte referenčnej hodnoty sa nahradili členskými štátmi s ďalšou najnižšou priemernou mierou inflácie, ktorými sú Fínsko a Grécko.
3. Udržanie stability stavu štátnych finančných prostriedkov
Na Chorvátsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu (zrušenie postupu pri nadmernom deficite v roku 2016).
4. Dodržanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov (ERM II) Európskeho menového systému minimálne počas predchádzajúcich dvoch rokov
Chorvátsko je od 10. júla 2020 členom ERM II. Výmenný kurz kuny (HRK) nebol počas dvoch rokov predchádzajúcich tomuto posúdeniu vystavený silným tlakom a Chorvátsko nedevalvovalo z vlastného podnetu dvojstranný stredný kurz HRK voči euru.
5. Stálosť konvergencie podľa dlhodobých úrovní úrokovej miery
Počas ročného obdobia, ktoré sa skončilo v apríli 2022, dlhodobá úroková sadzba dosahovala v Chorvátsku v priemere 0,8 %, čo je dostatočne pod úrovňou referenčnej hodnoty. S cieľom posúdiť plnenie kritéria úrokovej sadzby sa v správach Komisie a ECB zohľadňovala referenčná hodnota vypočítaná ako jednoduchý aritmetický priemer nominálnych dlhodobých úrokových sadzieb troch členských štátov s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability s pripočítaním dvoch percentuálnych bodov. Referenčná hodnota je založená na dlhodobých (referenčné vládne dlhopisy s desaťročnou splatnosťou) úrokových sadzbách vo Francúzsku (0,3 %), vo Fínsku (0,2 %) a v Grécku (1,4 %), pričom v jednoročnom období končiacom v apríli 2022 bola na úrovni 2,6 %.
6. Ekonomická integrácia a konvergencia (článok 140 ods. 1, druhý pododsek)
V článku 140 ods. 1 druhom pododseku ZFEÚ sa vyžaduje, aby sa pri posudzovaní zohľadnili ďalšie faktory relevantné pre hospodársku integráciu a konvergenciu. Posúdenie
ďalších faktorov – vrátane vývoja platobnej bilancie, ako aj integrácie produktového, pracovného a finančného trhu – je dôležitým ukazovateľom schopnosti členského štátu začleniť sa bez problémov do eurozóny.
Pokiaľ ide o makroekonomické nerovnováhy, Komisia vo svojej správe o mechanizme varovania na rok 2022 vybrala Chorvátsko na hĺbkové preskúmanie, v ktorom sa zdôraznilo, že nerovnováhy súvisiace s vysokou úrovňou zahraničného, súkromného a verejného dlhu v kontexte nízkeho potenciálneho rastu sa v roku 2021 naďalej prehlbovali.
Pokiaľ ide o vývoj platobnej bilancie, saldo bežného účtu Chorvátska bolo v roku 2020 silno ovplyvnené pandémiou COVID-19, ale v roku 2021 sa rýchlo zotavilo. Očakáva sa, že bežný účet zaznamená v roku 2022 mierny prebytok vo výške 1,5 % HDP. Pokiaľ ide o integráciu trhu, chorvátske hospodárstvo je dobre integrované s eurozónou obchodnými, finančnými a investičnými prepojeniami.
7. Poznámka týkajúca sa konzultácie s Európskym parlamentom
Napätý harmonogram postupu v Parlamente neumožňuje zabezpečiť ani preklady návrhu správy (čo má za následok postup výhradne v angličtine) ani podrobné preskúmanie. Vzhľadom na tieto problémy začal výbor ECON svoju prácu v ranom štádiu v rámci pracovnej skupiny pre krajiny pristupujúce k eurozóne a v máji 2020 a októbri 2021 pozval chorvátskeho podpredsedu vlády a ministra financií Zdravka Marića na schôdze za zatvorenými dverami.
Okrem toho na doplnenie konvergenčných hodnotení Komisie a ECB požiadal výbor ECON o vypracovanie nezávislej štúdie s názvom „Pristúpenie do eurozóny: posúdenie postupu konvergencie a dôsledkov pandémie COVID-19 s osobitným zameraním na Chorvátsko a Bulharsko“.
Spravodajca zorganizoval dôverné konzultácie s Komisiou a ECB. Spravodajca sa zúčastnil aj na stretnutiach na vysokej úrovni v Záhrebe s cieľom oboznámiť sa so situáciou priamo na mieste.
Na základe uvedených skutočností spravodajca odporúča, aby sa zrušila výnimka a Chorvátsko prijalo euro 1. januára 2023.
POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
Názov |
Prijatie eura Chorvátskom 1. januára 2023 |
|||
Referenčné čísla |
COM(2022)0282 – C9-0195/2022 – 2022/0179(NLE) |
|||
Dátum predloženia/žiadosť o udelenie súhlasu |
3.6.2022 |
|
|
|
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
ECON
|
|
|
|
Spravodajca dátum vymenovania |
Siegfried Mureşan 7.4.2022 |
|
|
|
Prerokovanie vo výbore |
14.6.2022 |
|
|
|
Dátum prijatia |
20.6.2022 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
43 2 1 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Rasmus Andresen, Anna-Michelle Asimakopoulou, Gunnar Beck, Gilles Boyer, Jonás Fernández, Raffaele Fitto, Luis Garicano, Michiel Hoogeveen, Danuta Maria Hübner, Stasys Jakeliūnas, Billy Kelleher, Ondřej Kovařík, Aurore Lalucq, Philippe Lamberts, Aušra Maldeikienė, Pedro Marques, Csaba Molnár, Siegfried Mureşan, Lídia Pereira, Dragoş Pîslaru, Evelyn Regner, Dorien Rookmaker, Paul Tang, Irene Tinagli, Ernest Urtasun |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marc Angel, Damien Carême, Christophe Hansen, Eugen Jurzyca, Georgios Kyrtsos, Chris MacManus, Margarida Marques, René Repasi, Bogdan Rzońca, Sven Simon |
|||
Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pablo Arias Echeverría, Saskia Bricmont, Rosa D’Amato, Jan Huitema, Radan Kanev, Fabienne Keller, Maria-Manuel Leitão-Marques, Colm Markey, Ivan Štefanec, Lucia Vuolo, Javier Zarzalejos |
|||
Dátum predloženia |
21.6.2022 |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
43 |
+ |
ECR |
Raffaele Fitto, Eugen Jurzyca, Bogdan Rzońca |
PPE |
Pablo Arias Echeverría, Anna-Michelle Asimakopoulou, Christophe Hansen, Danuta Maria Hübner, Radan Kanev, Aušra Maldeikienė, Colm Markey, Siegfried Mureşan, Lídia Pereira, Sven Simon, Ivan Štefanec, Lucia Vuolo, Javier Zarzalejos |
RENEW |
Gilles Boyer, Luis Garicano, Jan Huitema, Billy Kelleher, Fabienne Keller, Ondřej Kovařík, Georgios Kyrtsos, Dragoş Pîslaru |
S&D |
Marc Angel, Jonás Fernández, Aurore Lalucq, Maria-Manuel Leitão-Marques, Margarida Marques, Pedro Marques, Csaba Molnár, Evelyn Regner, René Repasi, Paul Tang, Irene Tinagli |
THE LEFT |
Chris MacManus |
VERTS/ALE |
Rasmus Andresen, Saskia Bricmont, Damien Carême, Rosa D'Amato, Stasys Jakeliūnas, Philippe Lamberts, Ernest Urtasun |
2 |
- |
ECR |
Michiel Hoogeveen |
ID |
Gunnar Beck |
1 |
0 |
ECR |
Dorien Rookmaker |
Vysvetlenie použitých znakov :
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania