Správa - A9-0204/2022Správa
A9-0204/2022
Európsky parlament

SPRÁVA o vplyve nových technológií na zdaňovanie: kryptomeny a blockchain

11. 7. 2022 - (2021/2201(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajkyňa: Lídia Pereira

Postup : 2021/2201(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0204/2022
Predkladané texty :
A9-0204/2022
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vplyve nových technológií na zdaňovanie: kryptomeny a blockchain

(2021/2201(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 s názvom Akčný plán pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy (COM(2020)0312),

– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 24. septembra 2020 o trhoch s kryptoaktívami, ktorý predložila Komisia (COM(2020)0593),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. septembra 2020 o stratégii v oblasti digitálnych financií pre EÚ (COM(2020)0591),

– so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z 12. októbra 2020 s názvom Taxing Virtual Currencies: An Overview of Tax Treatments and Emerging Tax Policy Issues (Zdaňovanie virtuálnych mien: Prehľad daňových režimov a nových otázok daňovej politiky),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2021 s názvom Zdaňovanie podnikov v 21. storočí (COM(2021)0251),

– so zreteľom na pracovný dokument Spoločného výskumného centra o zdaňovaní a Komisie a štrukturálnych reformách č. 12/2021 s názvom Cryptocurrencies: an empirical view from a tax perspective (Kryptomeny: empirický pohľad z hľadiska daní),

– so zreteľom na návrh Komisie z 20. júla 2021 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov a určitých kryptoaktív (COM(2021)422),

– so zreteľom na pracovný dokument Svetovej banky s názvom Crypto-Assets Activity around the World: Evolution and Macro-Financial Drivers (Aktivity v oblasti kryptoaktív vo svete: vývoj a makrofinančné faktory) zverejnený 8. marca 2022,

– so zreteľom na dokument OECD určený na verejnú konzultáciu s názvom Crypto-Asset Reporting Framework and Amendments to the Common Reporting Standard (Rámec pre vykazovanie kryptoaktív a zmeny spoločného štandardu oznamovania), zverejnený 22. marca 2022,

– so zreteľom na svoju štúdiu z 15. októbra 2018 s názvom VAT fraud: economic impact, challenges and policy issues (Podvody v oblasti DPH: vplyv na hospodárstvo, výzvy a politické záležitosti), svoju štúdiu z júla 2018 s názvom Cryptocurrencies and blockchain – Legal context and implications for financial crime, money laundering and tax evasion (Kryptomeny a blockchain – právny kontext a dôsledky pre hospodársku trestnú činnosť, pranie špinavých peňazí a daňové úniky) a svoju štúdiu z 15. februára 2018 s názvom Impact of Digitalisation on International Tax Matters (Vplyv digitalizácie na medzinárodné daňové záležitosti),

– so zreteľom na štúdiu z 21. októbra 2021 s názvom Exploring the opportunities and challenges of new technologies for EU tax administration and policy (Skúmanie príležitostí a výziev, ktoré prinášajú nové technológie pre daňovú správu a politiku EÚ),

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0204/2022),

A. keďže využívanie nových technológií na jednotnom trhu EÚ a digitalizácia daňových správ v celej Európe menia vzťah medzi daňovníkmi, a to občanmi a podnikmi na jednej strane, a vnútroštátnymi daňovými orgánmi na strane druhej; keďže EÚ by mohla mať vedúcu úlohu pri zabezpečovaní koordinácie procesných a technických aspektov digitalizácie daňových správ, aby sa zamedzilo prekážkam interoperability vnútroštátnych technických platforiem;

B. keďže pre určovanie daňového režimu môžu byť relevantné rôzne charakteristiky rôznych druhov kryptoaktív a hranice medzi nimi;

C. keďže trhová dynamika kryptoaktív ukazuje na potrebu vytvoriť jasný, stabilný a transparentný právny rámec;

D. keďže daňové orgány v súčasnosti čelia mnohým výzvam, pokiaľ ide o účinné vymáhanie daní a cezhraničnú spoluprácu, vzhľadom na zrýchlenie digitálnych transakcií, rastúcu mobilitu daňovníkov, počet cezhraničných transakcií a internacionalizáciu hospodárskych operácií alebo obchodných modelov, ako aj riziko dvojitého zdanenia alebo zložitých agresívnych daňových systémov;

E. keďže daňové orgány musia sledovať potenciálne riziká pre udržateľnosť daňových systémov a ich schopnosť presadzovať vnútroštátne a európske právne rámce z hľadiska zdaňovania;

F. keďže daňové správy môžu využívať nové technologické riešenia, ako napríklad blockchain, na lepšie plnenie potrieb daňovníkov, na výmenu informácií medzi jurisdikciami pre rôzne druhy vedenia záznamov a na zabránenie korupcie a/alebo jej riešenie, pričom tieto technológie môžu byť aj zneužité a slúžiť ako prostriedok nezákonnej činnosti so zámerom vyhýbať sa plateniu daní; keďže najmä zvýšená viditeľnosť blockchainových transakcií by mohla uľahčiť úsilie daňových správ bojovať proti daňovým podvodom;

G. keďže viaceré daňové správy v celej Európe už v rôznej miere podnikajú významné kroky k digitalizácii procesov, čím sa dodržiavanie daňových predpisov zjednodušuje, zrýchľuje a zefektívňuje; keďže využívanie nových technológií sa v jednotlivých členských štátoch ešte stále výrazne líši; keďže na využitie potenciálu v oblasti technologickej a digitálnej transformácie požadujú vnútroštátne daňové správy vo všeobecnosti ďalšie stimuly a opatrenia na zvýšenie informovanosti; keďže technológia môže napomáhať spolupráci rôznych vládnych orgánov najmä v otázkach súvisiacich so zdaňovaním;

H. keďže čoraz častejšie využívanie kryptoaktív núti daňové správy prispôsobovať súčasné daňové postupy na jednotnom trhu; keďže na trhu s kryptoaktívami je identifikácia daňovo relevantných činností veľmi zložitá, pretože sa menej opiera o tradičných finančných sprostredkovateľov, ktorí obvykle poskytujú informácie na daňové účely;

I. keďže päť z 27 členských štátov má osobitné právne ustanovenia o zdaňovaní kryptoaktív; keďže 19 členských štátov má administratívne usmernenia o zdaňovaní kryptoaktív;

J. keďže vďaka spoločnému štandardu oznamovania OECD (CRS) sa zlepšila medzinárodná daňová transparentnosť tým, že vyžaduje, aby jurisdikcie získavali informácie o zahraničných aktívach v držbe finančných inštitúcií a tieto informácie si každoročne automaticky vymieňali s jurisdikciami daňovníkov-rezidentov; keďže však vo väčšine prípadov kryptoaktíva nebudú patriť do pôsobnosti spoločného štandardu oznamovania, ktorý sa vzťahuje na tradičné finančné aktíva a fiat meny;

K. keďže sa vyvíja medzinárodné úsilie a bol prijatý medzinárodný záväzok lepšie regulovať spravodlivé zdaňovanie digitálneho hospodárstva; keďže kryptoaktíva by mohli byť zneužité na oslabenie súčasných medzinárodných iniciatív v oblasti daňovej transparentnosti, ako to pripustila OECD; keďže v tejto súvislosti je pre EÚ rozhodujúce, aby prevzala vedúcu úlohu najmä prostredníctvom intenzívnej spolupráce medzi členskými štátmi pri spravodlivom a transparentnom zdaňovaní kryptoaktív;

L. keďže svetové hospodárstvo sa mení a čoraz viac decentralizuje a digitalizuje a keďže zásady, na ktorých je založený súčasný medzinárodný daňový rámec, postupne zastarávajú a už nedokážu zabezpečiť zdaňovanie ziskov tam, kde sa vykonáva ekonomická činnosť, ktorou tieto zisky vznikajú, a kde sa vytvára hodnota;

M. keďže neexistuje žiadny medzinárodný nástroj na zdaňovanie kryptoaktív a keďže rôzne krajiny uplatňujú široké spektrum prístupov k tejto záležitosti; keďže EÚ musí v rámci príslušných medzinárodných platforiem stáť na čele úsilia o inkluzívnejšiu finančnú účasť občanov, a to v rámci svojich hraníc aj mimo nich;

N. keďže OECD vo svojej správe o zdaňovaní virtuálnych mien z roku 2020 uvádza niekoľko podstatných bodov, ktorými sa treba zaoberať, a to okrem iného vymedzenie zdaniteľnej udalosti, foriem príjmov spojených s virtuálnymi menami, spôsob, akým možno zdaňovanie prispôsobiť povahe a dynamike kryptoaktív s cieľom zachytiť zisky spravodlivo a účinne;

O. keďže Únia už podnikla významné kroky smerom k jasnému vymedzeniu určitých kryptoaktív a poskytovateľov služieb kryptoaktív a v širšom zmysle k vytvoreniu vhodného regulačného rámca pre kryptoaktíva – nariadenia o trhoch s kryptoaktívami (MiCA); keďže tento rámec a tieto vymedzenia uľahčia spravodlivé a jednoduché zdaňovanie týchto aktív; keďže vymedzenia takýchto kryptoaktív musia byť zosúladené s medzinárodnými normami, konkrétne s normami OECD a FATF;

P. keďže vymedzenia kryptoaktív majú byť jednotné v celej EÚ a zosúladené s medzinárodnými normami; keďže to isté kryptoaktívum možno v rámci EÚ kategorizovať ako predmet dane viacerými rôznymi spôsobmi, čo vedie k rozdielnemu zdaňovaniu;

Q. keďže niektoré oblasti daňovej politiky sú v právomoci jednotlivých štátov a spolupráca medzi členskými štátmi ostáva nevyhnutná a potrebná na to, aby bolo možné reagovať na výzvy, ktoré pre integritu nášho jednotného trhu a udržateľnosť daňových systémov predstavuje okrem iného rastúce využívanie kryptoaktív; keďže rámec 27 výrazne odlišných prístupov k zdaňovaniu kryptoaktív by mohol viesť k významným prekážkam pri dosahovaní cieľov digitálneho jednotného trhu; keďže preto je na koordináciu a spoluprácu na úrovni EÚ jednoznačný dôvod ;

R. keďže EÚ a jej jednotný trh musia podnikom (najmä malým, stredným a začínajúcim podnikom) zabezpečiť prostredie priaznivé pre inovácie v oblasti nových technológií v oblasti finančných služieb a kryptoaktív; keďže tento hlavný cieľ si vyžaduje silné odhodlanie členských štátov disponovať najmä v oblasti zdaňovania politikami na zabezpečenie stabilného, jasného a bezpečného regulačného rámca, aby hospodárske subjekty prosperovali a prispievali k hospodárskemu rastu; a napokon, keďže toto úsilie si vyžaduje silný záväzok chrániť práva občanov ako daňovníkov a spotrebiteľov finančných služieb;

S. keďže jasné usmernenia sú dôležité pre spravodlivý a účinný systém zdaňovania, ktorý by v prípade, že ho členské štáty budú účinne uplatňovať, mohol priniesť prospešné reformy formou zníženia administratívnych nákladov a skrátenia času, zníženia prekážok vstupu na trh a zabezpečenia istoty a stability, ktoré sú predpokladom konkurencieschopnosti, ako aj prekonania rozdielov medzi spoločnosťami, najmä pre MSP;

T. keďže prostredie kryptoaktív sa rýchlo vyvíja a tvorcovia politík potrebujú dosahovať výsledky za rovnakých podmienok; keďže však dôsledky daňovej politiky a daňových únikov treba dôkladne preskúmať, pretože tvoria dôležitý aspekt celkového regulačného rámca;

U. keďže Parlament už zdôraznil, že súčasné medzinárodné pravidlá pre daň z príjmov právnických osôb už v kontexte digitalizácie a globalizácie hospodárstva nie sú vhodné a že vývoj digitalizácie a väčšia závislosť od nehmotných aktív a ich nárast v hodnotových reťazcoch vytvárajú vyhliadky a výzvy spojené s vysledovateľnosťou hospodárskych operácií a zdaniteľných udalostí vrátane umožňovania praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam, najmä ak sú tieto operácie cezhraničné alebo sa uskutočňujú mimo Únie[1];

V. keďže na rozdiel od tradičných financií je svet kryptomien niekedy decentralizovaný, čo sťažuje využívanie sprostredkovateľov na pomoc pre daňové orgány; keďže v tradičných režimoch daňového výkazníctva tretích strán takíto sprostredkovatelia často slúžia ako poskytovatelia relevantných informácií; keďže na križovatke sektoru kryptoaktív a tradičného finančného systému sa zvyčajne nachádza sprostredkovateľ ako napríklad burza;

Potenciál nových technológií, ako je blockchain, umožniť poskytovanie lepších služieb daňovníkom, odrádzať od korupčných praktík, posilniť právomoci daňových správ a bojovať proti daňovým podvodom a únikom

1. domnieva sa, že vnútroštátne daňové správy by mali byť lepšie vybavené primeranými zdrojmi, aby umožnili efektívny výber daní, presadzovanie pravidiel, lepšiu službu daňovníkom a zabezpečenie súladu s predpismi; vyzýva členské štáty, aby sa vzhľadom na väčšie výzvy spojené s digitalizáciou zaviazali, že budú dostatočne investovať do odbornej prípravy ľudských zdrojov, ako aj do digitálnej infraštruktúry a špecializovaného personálu a vybavenia;

2. vyzýva Komisiu, aby v budúcich legislatívnych návrhoch preskúmala, ako zabezpečiť prirodzené spojenie technológie potrebnej pre novoprijaté právne predpisy so správnym vykonávaním právnych predpisov;

3. poukazuje na to, že adaptácia IT kapacít daňových orgánov novými vznikajúcimi technológiami, ako sú technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT), napríklad blockchain alebo umelá inteligencia, sľubuje podporu inteligentných, účinných a efektívnych daňových a administratívnych postupov, odrádzanie od korupcie a jej obmedzenie, uľahčenie dodržiavania daňových predpisov občanmi a podnikmi a zvýšenie vysledovateľnosti a identifikácie zdaniteľných transakcií a vlastníctvo hmotných a nehmotných aktív v globalizovanom prostredí, kde pribudli cezhraničné transakcie, a tak vznikajú príležitosti pre lepšie a spravodlivejšie koncipované daňové systémy tak pre mobilných daňovníkov, ako aj aktíva; žiada Komisiu, aby analyzovala a vyhodnotila vplyv zavedenia prípadnej dane z uchovávania osobných údajov a príjmov z nej;

4. zdôrazňuje, že nové technológie, ako je technológia distribuovanej databázy transakcií a blockchain, by vďaka svojim jedinečným vlastnostiam, ako je vysledovateľnosť a schopnosť uchovávať nemeniteľné a spoľahlivé údaje, ktoré chránia integritu týchto údajov, mohli priniesť nový spôsob automatizácie výberu daní; domnieva sa, že by sa tým zabezpečilo platenie dlhov, zaistila účinná daňová disciplína a podporil výber daňových príjmov pri zdroji v rôznych etapách životného cyklu produktu alebo služby načas, pri súčasnej ochrane osobných údajov občanov a zaručení vysokej úrovne ochrany údajov;

5. zdôrazňuje potrebu identifikovať najlepšie spôsoby využívania technológií, aby sa posilnili analytické kapacity daňových správ (lepšia analýza údajov), štandardizovali údaje na ľahšie dodržiavanie daňových predpisov pre MSP a daňovníkov (aj prostredníctvom spoločných štandardov oznamovania) a zabezpečilo sa, že zdaňovanie bude lepšie odrážať podnikateľské prostredie v digitálnej ére, a zároveň sa zaručila vysoká úroveň ochrany údajov;

6. berie na vedomie vytvorenie Spoločenstva EÚ pre progresívnu medzinárodnú administratívnu spoluprácu (Spoločenstvo EÚ AIAC) a cenný prínos samitu daňových správ EÚ (TADEUS) k diskusii o vplyve nových technológií na prácu vnútroštátnych daňových orgánov; vyzýva preto Komisiu, aby tieto fóra zapojila do návrhu osobitného programu odbornej prípravy zamestnancov daňových správ na používanie nových technológií v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom a aby stavala na ich úlohe pri zvyšovaní interoperability daňových systémov, pokiaľ ide o štandardizáciu údajov a ich automatickú výmenu v reálnom čase v cezhraničnom kontexte; pripomína, že takýto program sa musí začleniť do aktivít programu Fiscalis;

7. zdôrazňuje však, že využívanie blockchainu, umelej inteligencie a ďalších digitálnych nástrojov daňovými správami má svoje výhody aj riziká, ktoré treba náležite znižovať, najmä s cieľom zabrániť narušovaniu súkromia a neobjektívnemu a diskriminačnému zaobchádzaniu s daňovníkmi;

8. zdôrazňuje najmä riziká spojené s kvalitou údajov; v tejto súvislosti konštatuje, že v kontexte daňových správ je blockchain s povoleniami a s kontrolovanými povoleniami pre sprostredkovateľov kľúčový a môže pomôcť zlepšiť integritu systému, keďže okrem iných údajov umožňuje aj spoločné využívanie daňových informácií v bezpečnom prostredí;

9. vyzýva Komisiu, aby posúdila spôsoby, akými rôzne členské štáty zdaňujú kryptoaktíva, a jednotlivé vnútroštátne politiky boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom v oblasti kryptoaktív, s dôrazom na najlepšie postupy a potenciálne medzery, pri využití platformy spolupráce v oblasti daní, konkrétne programu Fiscalis; vyzýva Komisiu, aby s podporou skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) riešila škodlivé daňové praktiky v oblasti kryptoaktív v EÚ;

10. uznáva, že na vplyv nových technológií, ako je blockchain, na daňové záležitosti možno v závislosti od zamerania na priame dane (napríklad zrážkové), nepriame dane (DPH alebo clá) alebo dodržiavanie predpisov nazerať rôzne; zdôrazňuje potenciál technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT) na zefektívnenie systému zrážkových daní v každej krajine, ale aj na podporu bezproblémových cezhraničných postupov a na prevenciu podvodnej činnosti; odporúča Komisii, aby zohľadnila špecifické charakteristiky každého aspektu; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila súčasné digitálne riešenia v členských štátoch a vyhodnotila možnosť integrácie riešení založených na blockchaine do platforiem na výmenu informácií s cieľom podporiť audit a výmenu informácií v reálnom čase pri plnom súlade s pravidlami EÚ pre ochranu údajov;

11. vyzýva Komisiu, aby zhodnotila vytvorenie novej platformy na odbornú prípravu a výmenu najlepších postupov medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi v oblasti boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom v digitálnej ekonomike, najmä pri využití kryptoaktív; chápe, že táto nová platforma môže byť integrovaná do súčasných iniciatív, ako je napríklad program Fiscalis;

12. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v hodnotení vplyvov technológie blockchainu a iných technológií distribuovanej databázy transakcií na prevádzku a aspekty správy daní, najmä prostredníctvom programu Fiscalis;

13. pripomína svoj návrh na iniciatívu Komisie pre normu vykazovania údajov online (v prvom rade) v cezhraničnom obchode v Únii, pokiaľ možno s využitím údajov z elektronickej fakturácie (alebo z jej alternatívy, pričom sa zachová zásada, že údaje sa musia poskytnúť jednorazovo) vrátane účinného a vysoko bezpečného centralizovaného/decentralizovaného spracovania údajov na odhaľovanie podvodov[2];

14. trvá na svojej výzve členským štátom, „aby pokračovali v reforme svojich daňových správ, urýchlili digitalizáciu a začali realizovať strategické prístupy na podporu MSP pri dodržiavaní daňových predpisov, ako aj na identifikáciu príležitostí na zníženie záťaže“[3];

15. vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možnosti, ktoré vnútroštátnym daňovým orgánom vytvára európska infraštruktúra služieb blockchainu (EBSI) – partnerská sieť prepojených uzlov, ktoré poskytujú infraštruktúru pre služby na základe technológie blockchainu – najmä v oblasti dodržiavania predpisov o DPH, a to v plnom súlade s najprísnejšími normami ochrany údajov a súkromia, s cieľom sprístupniť im viaceré inovatívne blockchainové protokoly a s úlohou pomáhať vnútroštátnym daňovým správam pri ich adaptácii na používanie takýchto technológií;

16. pripomína význam európskeho daňového identifikačného čísla (DIČ) a vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila pridanú hodnotu využívania technológií založených na blockchaine na zabezpečenie riadnej cezhraničnej daňovej identity, pri vysokej úrovni ochrany údajov a súkromia;

Problémy zdaňovania kryptoaktív

17. domnieva sa, že kryptoaktíva musia podliehať spravodlivému, transparentnému a účinnému zdaneniu, aby sa zaručila spravodlivá súťaž a rovnaké podmienky daňového režimu pre aktíva a finančné produkty a pre poskytovateľov finančných služieb; chápe, že v súlade so zmluvami prináleží rozhodnutie o zdaňovaní kryptoaktív členským štátom; vyzýva orgány, aby pre príležitostných alebo drobných obchodníkov a nízke transakcie zvážili zjednodušený daňový režim; zasadzuje sa za prostredie priaznivé pre inovácie na digitálnom jednotnom trhu, v ktorom môžu podnikatelia, MSP a začínajúce podniky prosperovať, napomáhať k rastu, vytvárať pracovné príležitosti a prostredníctvom daňových príjmov prispievať k oživeniu hospodárstva v účinnom regulačnom rámci;

18. konštatuje, že digitálne hospodárske subjekty sa môžu zapájať do významných obchodných činností v členskom štáte, kde nie sú fyzicky prítomné, a preto dane zaplatené v jednej jurisdikcii už neodrážajú tam vytvorenú hodnotu a zisky; zdôrazňuje preto potrebu upraviť koncepciu stálej prevádzky, a to jasným vymedzením virtuálnej stálej prevádzky podľa medzinárodných noriem; pripomína preto význam účinnej transpozície prvého piliera inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov;

19. uznáva, že vymedzenie základu dane pre kryptoaktíva je jednou z kľúčových otázok daňovej politiky; konštatuje, že v súčasnosti neexistuje medzinárodne dohodnuté štandardné vymedzenie kryptoaktív a druhov aktív, ktoré by tento pojem mal zahŕňať; chápe potrebu takéhoto vymedzenia ako hlavnej priority v európskom legislatívnom rámci na zaručenie vedúceho postavenia Únie na medzinárodnej úrovni; chápe, že OECD s poverením skupiny G20 pracuje na novom globálnom rámci pre daňovú transparentnosť, ktorým sa má zabezpečiť oznamovanie a výmena informácií v súvislosti s kryptoaktívami;

20. domnieva sa, že treba mať jasnú a všeobecne akceptovanú definíciu kryptoaktív na daňové účely; zdôrazňuje, že toto vymedzenie by sa malo zosúladiť s vymedzením uvedeným v nariadení o trhoch s kryptoaktívami; trvá na tom, že treba zaručiť systematickú koherenciu viacerých právnych nástrojov, ktoré upravujú alebo budú upravovať kryptoaktíva (napríklad nariadenie o trhoch s kryptoaktívami, nariadenie o prevode finančných prostriedkov[4], smernica o administratívnej spolupráci[5] a ďalšie iniciatívy súvisiace s bojom proti praniu špinavých peňazí), a čo je najdôležitejšie, zabezpečiť právnu istotu a stabilitu;

21. poukazuje na to, že v prípade kryptoaktív môžu byť rôzne možnosti vymedzenia relevantnej zdaniteľnej udalosti, ako napríklad výroba mincí prostredníctvom ťažby, výmena kryptoaktív za fiat menu alebo iné kryptoaktíva, prípad hard forku alebo stávkovanie kryptoaktív; konštatuje, že treba nájsť koherentnú definíciu zdaniteľnej udalosti, aby sa zabezpečila primeraná úroveň zdanenia, ale aby sa zároveň predchádzalo prípadom dvojitého zdanenia;

22. vyzýva Komisiu, aby predstavila odhad konverzia jedného druhu kryptoaktív na iný a predstavila možnosti vymedzenia zdaniteľnej udalosti majúc na pamäti riziko značného nárastu počtu zdaniteľných udalostí a súčasného vzniku značných problémov s oceňovaním; vyzýva Komisiu, aby preverila možnosť, že by konverzia kryptoaktíva na fiat menu v prípade dosiahnutých ziskov mohla byť pre zdaniteľnú udalosť vhodnejšou voľbou ;

23. konštatuje, že každá krajina má tendenciu používať pri navrhovaní vnútroštátnych regulačných riešení pre kryptoaktíva vlastnú terminológiu, čo môže viesť k situácii právnej neistoty občanov a spoločností, ohroziť integritu jednotného trhu EÚ, keďže by sa mohla značne zhoršiť cezhraničná spolupráca, neodvratne vytvoriť medzery ako príležitosť pre zneužívanie daní a vyhýbanie sa im a byť využívaná na oslabenie súčasnej medzinárodnej daňovej transparentnosti, ako je napríklad spoločný štandard oznamovania;

24. zdôrazňuje, že dynamika trhov s kryptoaktívami[6] vedie k naliehavej potrebe zaviesť pravidlá, ktorými by sa vymedzil druh príslušnej dane, vymedzeniu zdaniteľnej udalosti, kedy a kde zdaniteľná udalosť nastáva, a jej oceneniu;

25. poukazuje na to, že zdaňovanie kryptoaktív v cezhraničných situáciách sa spája s viacerými aspektmi daňovej politiky, ako je daň z príjmov a DPH, a že tieto aspekty sú v súčasnosti rozdelené medzi vnútroštátne a európske právomoci, ale že prínosy spoločného európskeho prístupu môžu byť najvýraznejšie v oblastiach spojených okrem iného s administratívnou spoluprácou, výmenou informácií a zdaňovaním právnických osôb;

26. vyzýva Komisiu, aby aspekt kryptoaktív, digitalizácie a nových technológií zvážila vo všetkých svojich budúcich legislatívnych návrhoch v oblasti daní, najmä v pripravovanom návrhu s názvom s názvom Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT); v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby boli ambiciózne a viedli medzinárodnú diskusiu;

27. vyzýva členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych daňových reformách zohľadnili špecifiká používania kryptoaktív a zvážili zavedenie účinnejších systémov, ktorými sa zabezpečia nižšie náklady na dodržiavanie predpisov a nižšia administratívna záťaž, ale zároveň sa zaručí spravodlivé, transparentné, proporcionálne a účinné zdaňovanie kryptoaktív; zdôrazňuje, že na podporu technologických inovácií a rozvoja, osobitne v odvetví technológie blockchainu môžu byť vhodné dočasné a odôvodnené daňové stimuly; zdôrazňuje kľúčový význam spoločných štandardov oznamovania pre poskytovateľov služieb kryptoaktív, ako aj pre fyzické a právnické osoby;

28. vyzýva členské štáty, aby s rôznymi druhmi kryptoaktív zaobchádzali jednotne s daňovým zaobchádzaním s podobnými aktívami, ktoré nie sú kryptoaktívami;

29. vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich legislatívnych možností pre zdaňovanie kryptoaktív zvážili ciele politiky EÚ zakotvené v článku 3 ZEÚ, najmä sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou a vysokú úroveň ochrany a zvyšovanie kvality životného prostredia;

30. žiada Komisiu, aby vyhodnotila, či je zdaňovanie kryptoaktív konzistentné a spravodlivé v porovnaní so zdaňovaním iných aktív, najmä pri ich zdaňovaní daňou z pridanej hodnoty;

Pokračovanie vo vývoji účinného regulačného/právneho rámca

31. poukazuje na to, že prostredie kryptoaktív je globálne a že zdaňovanie kryptoaktív si vyžaduje koordinovaný medzinárodný prístup; v tejto súvislosti chápe potrebu ďalších rokovaní o medzinárodných nástrojoch v tejto oblasti; domnieva sa, že vhodným fórom by v tejto súvislosti mohla byť OECD, ktorá už vykonala rozsiahlu prácu v oblasti zdaňovania a zaobchádzania s kryptoaktívami, najmä prepracovala spoločný štandard oznamovania;

32. poznamenáva, že OECD už začala pracovať na novom rámci pre vykazovanie kryptoaktív;

33. domnieva sa, že absencia medzinárodnej dohody o zdaňovaní kryptoaktív ponecháva EÚ a jej členským štátom základ pre budovanie inteligentného prístupu orientovaného na budúcnosť;

34. vyzýva Komisiu, aby predložila posúdenie hlavných zdaniteľných udalostí a foriem príjmu spojeného s kryptoaktívami so zameraním na daňové dôsledky viacerých kľúčových operácií, ako je emisia kryptoaktív, výmena kryptoaktív za fiat meny, tovary alebo služby a venovanie darov alebo dedičstva, ako aj strata alebo krádež atď.;

35. žiada Komisiu, aby posúdila vplyv najlepších postupov určených na spravodlivé a účinné zdaňovanie kryptoaktív, rešpektujúc súbor právomocí EÚ v daňových záležitostiach, aby preskúmala úlohu poskytovateľov služieb v oblasti kryptoaktív a určila, do akej miery sú kryptoaktíva v súlade so súčasným daňovým rámcom; zastáva názor, že daňová politika by mala byť začlenená do riadneho regulačného rámca pre kryptoaktíva a že by mala byť v súlade s ostatnými aspektmi politiky vrátane daňovej transparentnosti a právnych, finančných a spotrebiteľských požiadaviek;

36. pripomína, že hlavný cieľ plne integrovaného jednotného trhu EÚ si vyžaduje spoločný prístup k zdaňovaniu kryptoaktív pri súčasnom dodržaní súboru právomocí vymedzených v zmluvách; vyzýva preto Radu, aby v zložení Rady pre hospodárske a finančné záležitosti v iniciovala tejto veci štruktúrovaný dialóg s Parlamentom; vyzýva takisto predsedu Euroskupiny, aby v rámci zasadnutia ministrov financií eurozóny otvoril diskusiu o zdaňovaní kryptoaktív;

37. domnieva sa, že treba upraviť rozsah pôsobnosti smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, aby rámec pre výmenu informácií v oblasti zdaňovania zahŕňal kryptoaktíva a elektronické peniaze; vyzýva OECD, aby bez ďalšieho odkladu prijala nové vymedzenie štandardov oznamovania a výmeny informácií; domnieva sa, že prioritou v oblasti daní je revízia smernice o administratívnej spolupráci; vyzýva Komisiu, aby do svojej budúcej revízie smernice bezodkladne zahrnula budúce odporúčania OECD pre vykazovanie kryptoaktív a revíziu CRS, ako aj odporúčania Parlamentu uvedené v jeho uznesení o vykonávaní požiadaviek EÚ na výmenu daňových informácií[7]; vyzýva Radu, aby tieto návrhy urýchlene prijala;

38. zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť, aby do budúcej revízie smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní doplnili oznamovacie povinnosti v rámci iných právnych nástrojov tým, že pomôže orgánom automaticky si vymieňať údaje o kryptoaktívach a elektronických peniazoch tak, aby mohli posudzovať príjmy a výnosy z investícií a platieb, pri ktorých boli použité kryptoaktíva a elektronické peniaze; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť systematickú súdržnosť, ktorá poskytne prevádzkovateľom právnu istotu a vnútroštátnym daňovým orgánom technické usmernenia;

39. vyzýva Komisiu a vnútroštátne subjekty verejného sektora, aby zabezpečili, že technológia blockchainu použitá na presadzovanie pravidiel alebo poskytovanie verejných služieb bude v súlade so základnými právami, ako aj normami súvisiacimi s kybernetickou bezpečnosťou, bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaním terorizmu;

40. odporúča Komisii, aby zohľadnila súčasné digitálne riešenia, právne ustanovenia a administratívne usmernenia používané v členských štátoch s cieľom posúdiť využitie technológie blockchainu a iných technológií distribuovaných databáz transakcií a brániť daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a riešiť korupciu; podporuje rozvoj európskej infraštruktúry služieb blockchainu;

41. žiada Komisiu, aby zhodnotila, ako podporiť lepšie dodržiavanie daňových predpisov pri súčasnom zohľadnení rýchlo sa meniacej hodnoty kryptoaktív a nedostatku zrejmého prepočtu na fiat menu v niektorých prípadoch, ale aj problém daňové správy pri získavaní spoľahlivých a včasných informácií o týchto transakciách;

42. keďže odvetvie kryptoaktív je v súčasnosti v procese transformácie a jej stabilizácia sa v blízkej budúcnosti nepredpokladá, domnieva sa, že potreba posúdiť situáciu by nemala brániť inštitúciám EÚ prijímať právne predpisy o lepšom dohľade nad kryptoaktívami a ich lepšom zdaňovaní;

43. poukazuje na potrebu častého prehodnocovania a úprav daňovej politiky, aby bolo možné reagovať na vývoj v tomto odvetví a zabezpečiť jej relevantnosť vzhľadom na vývoj technológií a trhu v súvislosti s virtuálnymi menami a inými novými druhmi aktív;

°

° °

44. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

30.6.2022

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Rasmus Andresen, Anna-Michelle Asimakopoulou, Isabel Benjumea Benjumea, Stefan Berger, Gilles Boyer, Engin Eroglu, Frances Fitzgerald, José Manuel García-Margallo y Marfil, Luis Garicano, Claude Gruffat, Enikő Győri, Eero Heinäluoma, Danuta Maria Hübner, France Jamet, Aurore Lalucq, Aušra Maldeikienė, Pedro Marques, Piernicola Pedicini, Lídia Pereira, Kira Marie Peter-Hansen, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Paul Tang, Irene Tinagli, Ernest Urtasun, Stéphanie Yon-Courtin

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marc Angel, Nicola Beer, Lefteris Christoforou, Agnès Evren, Niels Fuglsang, Christophe Hansen, Monika Hohlmeier, Georgios Kyrtsos, Margarida Marques, Monica Semedo

Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

Delara Burkhardt, José Manuel Fernandes, Liudas Mažylis, Alin Mituța, Maite Pagazaurtundúa

 

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

40

+

ID

France Jamet

NI

Enikő Győri

PPE

Anna-Michelle Asimakopoulou, Isabel Benjumea Benjumea, Stefan Berger, Lefteris Christoforou, Agnès Evren, José Manuel Fernandes, José Manuel García-Margallo y Marfil, Christophe Hansen, Monika Hohlmeier, Danuta Maria Hübner, Aušra Maldeikienė, Liudas Mažylis, Lídia Pereira

RENEW

Nicola Beer, Gilles Boyer, Engin Eroglu, Luis Garicano, Georgios Kyrtsos, Alin Mituța, Maite Pagazaurtundúa, Monica Semedo, Stéphanie Yon-Courtin

S&D

Marc Angel, Delara Burkhardt, Niels Fuglsang, Eero Heinäluoma, Aurore Lalucq, Margarida Marques, Pedro Marques, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Paul Tang, Irene Tinagli

Verts/ALE

Rasmus Andresen, Claude Gruffat, Piernicola Pedicini, Kira Marie Peter-Hansen, Ernest Urtasun

 

0

-

 

 

 

1

0

PPE

Frances Fitzgerald

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 31. augusta 2022
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia