Správa - A9-0209/2022Správa
A9-0209/2022
Európsky parlament

SPRÁVA o centre AccessibleEU na podporu politík v oblasti prístupnosti na vnútornom trhu EÚ

19. 7. 2022 - (2022/2013(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajkyňa: Katrin Langensiepen
PR_INI

Postup : 2022/2013(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0209/2022
Predkladané texty :
A9-0209/2022
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJKYNI POSKYTLI PODNETY

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

 



 

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o centre AccessibleEU na podporu politík v oblasti prístupnosti na vnútornom trhu EÚ

(2022/2013(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii,

– so zreteľom na články 19 a 48, článok 67 ods. 4 a články 153, 165, 168 a 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä na jej články 3, 21, 24, 26, 34, 35, 41 a 47,

– so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol platnosť 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom[1],

– so zreteľom na všeobecné pripomienky k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré zostavil Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím ako smerodajné usmernenia k jeho vykonávaniu, a najmä na všeobecnú pripomienku č. 2 k článku 9: Prístupnosť, prijatú 11. apríla 2014,

– so zreteľom na Kódex správania pre Radu, členské štáty a Komisiu, ktorým sa ustanovujú vnútorné mechanizmy na vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany Európskej únie a na zastupovanie Európskej únie v súvislosti s týmto dohovorom[2],

– so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 2. októbra 2015 k úvodnej správe Európskej únie,

– so zreteľom na strategické vyšetrovanie európskej ombudsmanky týkajúce sa spôsobu, akým Komisia monitoruje fondy EÚ používané na presadzovanie práva osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb na nezávislý život,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

– so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426, tzv. antidiskriminačná smernica) a na stanovisko Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 k nemu[3],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2020 o európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020[4],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/782 z 29. apríla 2021 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave[5],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb[6] (Európsky akt o prístupnosti),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora[7],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií[8],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/612 z 6. apríla 2022 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (prepracované znenie)[9],

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob (COM(2021)0118),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)[10] v znení zmien[11],

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789),

– so zreteľom na nový program pre spotrebiteľov (COM(2020)696), ktorý má medzi svojimi piatimi prioritami osobitné potreby určitých skupín spotrebiteľov, medzi nimi aj osôb so zdravotným postihnutím,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (smernica o verejnom obstarávaní)[12],

– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027[13],

– so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/254 z 15. februára 2018 o uzavretí Marrákešskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania v mene Európskej únie[14],

– so zreteľom na normy v oblasti prístupnosti vyplývajúce z mandátov Komisie 376, 554, 420 a 473,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004[15],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004[16],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z utorok 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave[17],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91[18],

– so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 1300/2014 z 18. novembra 2014 o technických špecifikáciách interoperability týkajúcich sa prístupnosti železničného systému Únie pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou[19],

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0209/2022),

A. keďže osoby so zdravotným postihnutím majú rovnaké práva ako ostatní vo všetkých oblastiach života a majú neodňateľné právo na dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislý život, samostatnosť a plnú účasť na živote spoločnosti, čo je prospešné pre všetky úrovne spoločnosti;

B. keďže viac ako 87 miliónov osôb v Únii má nejakú formu zdravotného postihnutia a keďže sa musí zohľadniť demografický trend starnutia v Únii;

C. keďže prístupnosť je základným predpokladom toho, aby si osoby so zdravotným postihnutím mohli v plnej miere uplatňovať ľudské práva a základné slobody; keďže podľa článku 9 Dohovoru CRPD o právach osôb so zdravotným postihnutím s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislým spôsobom života a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života, zmluvné strany prijmú primerané opatrenia, aby na rovnakom základe s ostatnými mali prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii, vrátane informačných a komunikačných technológií (IKT) a systémov, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti, a to tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach;

D. keďže členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby sa prístupnosť dostala do popredia na všetkých úrovniach, a to nielen vo verejných budovách a doprave, ale aj v zdravotníctve a vzdelávaní, ako aj aby sa zvýšila mobilita a integrácia osôb so zdravotným postihnutím;

E. keďže v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) sa vymedzuje „univerzálny dizajn“ ako navrhovanie výrobkov, zariadení, programov a služieb tak, aby ich v najväčšej možnej miere mohli využívať všetci ľudia bez nutnosti úprav alebo špeciálneho dizajnu, čím sa nevylučujú asistenčné zariadenia pre určité skupiny osôb so zdravotným postihnutím; keďže prístupnosť je jednou zo všeobecných zásad dohovoru UNCRPD a EÚ a členské štáty sú dohovorom UNCRPD právne viazané na základe rozhodnutia Rady 2010/48/ES; keďže vo všeobecnej pripomienke č. 2 k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sa uvádza povinnosť zmluvných štátov prijať akčné plány a stratégie na identifikáciu existujúcich prekážok prístupnosti, stanoviť časové rámce s konkrétnymi termínmi a poskytnúť ľudské aj materiálne zdroje potrebné na odstránenie týchto prekážok; keďže prístupnosť je rozhodujúca pre uplatňovanie práva osôb so zdravotným postihnutím na súkromie, nediskrimináciu, zamestnanie, inkluzívne vzdelávanie, účasť na politickom živote a ďalších práv zakotvených v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím;

F. keďže miestne orgány majú kľúčovú úlohu v podpore členských štátov pri rozvoji sociálnych politík vrátane politík v oblasti zdravotného postihnutia a prístupnosti, a to na základe analýzy potrieb v teréne a realizácie osobitných opatrení;

G. keďže zabezpečenie cenovo dostupných asistenčných technológií vysokej kvality podporí plné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti a bude prínosom tak pre osoby so zdravotným postihnutím a pre poskytovateľov týchto technológií, ako aj pre spoločnosť ako celok; keďže asistenčné technológie pomôžu znížiť rozdiely medzi členskými štátmi a keďže tieto technológie môžu fungovať len v prístupnom prostredí;

H. keďže vyššia miera zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím, väčšia prístupnosť a väčšie začlenenie tejto skupiny do pracovnej sily majú jasný hospodársky potenciál;

I. keďže Únia vytvorila komplexný právny rámec pre prístupnosť na vnútornom trhu, najmä prijatím osobitných právnych predpisov o prístupnosti, ako je Európsky akt o prístupnosti, vrátane povinností súvisiacich s prístupnosťou do rôznych odvetvových právnych predpisov, ku ktorým patrí aj nariadenie o fondoch EÚ; keďže Európskym aktom o prístupnosti, ktorý sa bude uplatňovať od 28. júna 2025, sa zavedú významné nové požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb;

J. keďže skutočné vykonávanie politík týkajúcich sa zdravotného postihnutia bude pozitívnym príspevkom ku konkurencieschopnosti vnútorného trhu EÚ, a preto predstavuje neoddeliteľný zdroj hospodárstva EÚ;

K. keďže z hodnotenia európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 vyplynulo, že vďaka nej sa zlepšila situácia v mnohých oblastiach, ale zároveň vypuklejšie vidno to, že osoby so zdravotným postihnutím sa ešte stále stretávajú so značnými prekážkami v prístupe k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, doprave, zastavanému prostrediu, IKT, zamestnanosti a rekreačným činnostiam, ako aj k účasti na politickom živote a ďalších oblastiach života;

1. víta oznámenie Komisie s názvom Únia rovnosti: európska stratégia pre práva osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (ďalej len „stratégia“), ktorej cieľom je zabezpečiť, aby si všetky osoby so zdravotným postihnutím v Európe mohli uplatňovať svoje práva, mať účasť na živote spoločnosti a hospodárstve za rovnakých podmienok a aby už neboli predmetom diskriminácie, pričom rieši značné prekážky vyzdvihnuté v hodnotení európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020;

2. víta iniciatívu Komisie ohlásenú v stratégii na zriadenie centra AccessibleEU (ďalej len „centrum“); oceňuje, že cieľom centra je zvýšiť súdržnosť harmonizovaných politík v oblasti prístupnosti, podporiť ich vykonávanie a uľahčiť prístup k relevantným vedomostiam a zručnostiam, podporovať kultúru rovnakých príležitostí a plnú účasť osôb so zdravotným postihnutím na živote spoločnosti, a to aj na profesionálnej úrovni, v priestore spolupráce orgánov verejnej správy, zástupcov podnikov, občianskej spoločnosti zdravotne postihnutých osôb, odborníkov na prístupnosť a používateľov;

3. konštatuje, že lepšie výsledky v oblasti prístupnosti v spoločnosti možno dosiahnuť len vtedy, ak sa centrum bude riadiť prístupom „univerzálneho dizajnu“; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby sa tento komplexný prístup k prístupnosti náležite zohľadňoval najmä v súvislosti s fyzickým prostredím, prepravou, informáciami, komunikáciou, službami a zmluvami verejného obstarávania a verejnými súťažami; domnieva sa, že o tohto prístupu vyplýva aj efektívna účasť všetkých zainteresovaných strán a držiteľov práv na ich postupoch;

4. zdôrazňuje, že EÚ vytvorila komplexný právny rámec pre prístupnosť na jednotnom trhu na základe mandátu CRPD, do ktorého okrem iných patrí aj Európsky akt o prístupnosti, smernica o prístupnosti webových sídel, smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a elektronických komunikáciách a technické špecifikácie pre železničné stanice a vozidlá; pripomína, že v súvislosti s aspektmi tohto rámca sú stanovené implementačné lehoty v budúcnosti, a odporúča ďalšie úsilie o dosiahnutie včasnej implementácie; vyjadruje však poľutovanie, že napriek už vysloveným požiadavkám je implementácia takýchto kľúčových právnych predpisov v jednotlivých členských štátoch odlišná a vo všeobecnosti zatiaľ neuspokojivá, väčšinou pre nedostatok kvalifikovaných odborníkov na problematiku prístupnosti; zdôrazňuje preto potrebu zlepšiť celkové znalosti, ako aj praktické a teoretické znalosti o politikách v oblasti prístupnosti vo verejnej správe, u hospodárskych subjektov a v spoločnosti všeobecne s cieľom pomáhať nájsť vhodné, udržateľné a cenovo prístupné riešenia v každom členskom štáte, a tak zlepšiť implementáciu súčasných a pripravovaných požiadaviek na prístupnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že centrum by v etape implemetácie malo pôsobiť ako významný zdroj takýchto znalostí a podpory pre členské štáty;

5. berie na vedomie zriadenie pracovných skupín ad hoc na implementáciu určitých právnych predpisov v oblasti prístupnosti; domnieva sa však, že absencia rámca koordinácie a spolupráce medzi EÚ, členskými štátmi, a najmä verejnými orgánmi na monitorovanie alebo presadzovanie právnych predpisov o prístupnosti, a príslušnými zainteresovanými stranami, ktoré podporujú prierezové riešenia, konkrétne osobami so zdravotným postihnutím prostredníctvom ich zastupiteľských organizácií, odborníkov na prístupnosť a súkromného sektora, je ďalšou prekážkou vykonávania právnych predpisov v oblasti prístupnosti a ich harmonizovaného presadzovania v celej EÚ;

6. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané zdroje, pokiaľ ide o financovanie aj ľudské zdroje, na zriadenie a fungovanie centra; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zdroje potrebné na implementáciu a presadzovanie politík v oblasti prístupnosti, a to aj z fondov EÚ; zdôrazňuje, že dostatočné financovanie je nevyhnutnou podmienkou realizácie účinných verejných politík v oblasti prístupnosti, ako aj pre dosiahnutie pokroku v mnohých oblastiach, ako je napríklad zvýšenie informovanosti prostredníctvom komunikačných opatrení, osobitne smerom k organizáciám zastupujúcim osoby so zdravotným postihnutím, uznaním neviditeľných zdravotných postihnutí a harmonizáciou národných preukazov osôb so zdravotným postihnutím alebo noriem prístupnosti.

Štruktúra

7. vyzýva Komisiu, aby zriadila sekretariát a fórum na riadenie a vedenie práce centra; zdôrazňuje, že fórum by malo zaručiť vyváženú účasť zainteresovaných strán z verejného a súkromného sektora a nositeľov práv s primeranými skúsenosťami v oblasti prístupnosti; zdôrazňuje, že by sa mala zabezpečiť rovnováha medzi ženami a mužmi; zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť účasť organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím ako základná súčasť práce centra, aby sa zabezpečila najvyššia možná úroveň transparentnosti v jeho činnosti; domnieva sa, že centrum by malo zverejňovať ročný program práce a do fóra zástupcov zapojiť poslancov Európskeho parlamentu;

8. zdôrazňuje konkrétne výzvy, ktoré predstavujú jednotlivé okruhy politík v oblasti prístupnosti, ako napríklad zastavané prostredie, verejné obstarávanie, digitálne technológie, médiá a kultúra, preprava a nové technológie a asistenčné technológie a výrobky a služby prístupné verejnosti; vyzýva Komisiu, aby vytvorila špecializované podskupiny odborníkov pre určité oblasti; je presvedčený, že tieto skupiny by mali úzko spolupracovať s centrom a členskými štátmi, osobami so zdravotným postihnutím a organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím, aby sa zaručilo lepšie hodnotenie, vykonávanie, monitorovanie a presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa prístupnosti;

9. vyzýva členské štáty, aby zriadili národné centrá prístupnosti, ktorých súčasťou by mohli byť kontaktné miesta a paritné skupiny odborníkov, ktoré budú úzko spolupracovať s centrom pri vykonávaní, monitorovaní a presadzovaní právnych predpisov v oblasti prístupnosti; zastáva názor, že národné centrá prístupnosti by mali uľahčovať výmenu a koordináciu medzi príslušnými zainteresovanými stranami a držiteľmi práv vrátane hospodárskych subjektov, organizácií osôb so zdravotným postihnutím a vnútroštátnych orgánov zodpovedných za prístupnosť a vykonávanie odvetvových právnych predpisov; je presvedčený o tom, že odborníci centra v danej oblasti by mali poskytovať usmernenia a odbornú prípravu všetkým príslušným zainteresovaným stranám; domnieva sa, že takéto skupiny by mohli pomáhať pri nachádzaní riešení v oblasti prístupnosti, v ktorých by sa zohľadnili vnútroštátne osobitosti;

Mandát

10. domnieva sa, že centrum by malo fungovať ako stredisko, ktoré príslušným inštitúciám a orgánom EÚ a jej členským štátom pri vykonávaní práva Únie poskytuje pravidelnú pomoc a odborné znalosti týkajúce sa politík a technických požiadaviek v oblasti prístupnosti; domnieva sa, že centrum by malo vytvoriť a koordinovať rámec spolupráce, ktorý by spájal príslušné vnútroštátne orgány a orgány Únie so všetkými skupinami používateľov, najmä s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím, organizáciami občianskej spoločnosti, akademickou obcou, podnikmi a odborníkmi zo všetkých oblastí prístupnosti a práv spotrebiteľov, s cieľom podporiť harmonizovanú implementáciu a presadzovanie v celej EÚ, poskytovať usmernenia a odbornú prípravu a inšpirovať prípravu politík a inovácie na úrovni členských štátov a EÚ, a to aj na základe identifikácie a výmeny najlepších postupov vo všetkých odvetviach, ako aj tvorbou nástrojov na uľahčenie implementácie práva Únie; okrem toho sa domnieva, že centrum by mohlo prehĺbiť spoluprácu medzi vyššie uvedenými orgánmi a organizáciami s vysoko inovatívnymi subjektmi s cieľom pozitívne podporiť vývoj asistenčných technológií; domnieva sa, že centrum by malo tiež poskytovať poradenstvo vrátane usmernení príslušným inštitúciám a orgánom EÚ a jej členským štátom v súvislosti s ich vnútornými politikami a postupmi v oblasti prístupnosti;

11. zdôrazňuje potenciálny prínos centra k podpore práce Komisie, okrem iného pri identifikácii a pomoci pri odstraňovaní nedostatkov a nezrovnalostí v súčasných právnych predpisoch, poskytovaní politických odporúčaní na aktualizáciu a rozvoj právnych predpisov v oblasti prístupnosti, začleňovaní prístupnosti do všetkých príslušných politík v rámci zodpovednosti rôznych generálnych riaditeľstiev Komisie, vrátane identifikácie prioritných oblastí, v ktorých by sa prístupnosť mala zlepšiť, realizácii projektov na hľadanie inovatívnych spôsobov implementácie prístupnosti, pomoci pri vypracovaní technických špecifikácií prístupnosti a pomoci agentúram a orgánom EÚ v otázkach súvisiacich s prístupnosťou;

12. zastáva názor, že centrum by malo Komisii a členským štátom prinášať cenné poznatky o prístupnosti využívaním výskumu a štúdií a že by malo zhromažďovať a konsolidovať špecializované aj porovnateľné informácie a plne prístupné údaje vrátane spätnej väzby o vykonávaní právnych predpisov v oblasti prístupnosti; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by pomohli, aby sa politika v oblasti prístupnosti solídne zakladala na požiadavkách a skúsenostiach používateľov; zdôrazňuje, že centrum by malo pomáhať riešiť nedostatky v zbere štatistických údajov o situácii osôb so zdravotným postihnutím na vnútroštátnej úrovni a že by sa mala plánovať spolupráca v relevantnými štatistickými úradmi, najmä s Eurostatom;

13. domnieva sa, že centrum bude mať zásadný význam pri poskytovaní znalostí a podpory Komisii a členským štátom, zainteresovaným stranám a nositeľom práv pri vykonávaní, monitorovaní a presadzovaní politík v oblasti prístupnosti, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy a usmerňujúcich dokumentov vo všetkých úradných jazykoch EÚ napísaných v prístupnom, zrozumiteľnom a ľahko čitateľnom jazyku.

14. zdôrazňuje, že centrum by malo pomáhať pri prekonávaní nezrovnalostí medzi Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a politikami EÚ, a tak členským štátom pomáhať pri dosahovaní primárneho cieľa, ktorým je zvýšenie úrovne zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím; poukazuje na to, že do tejto aktivity v oblasti začleňovania treba zapojiť EÚ a členské štáty aj prostredníctvom úzkej spolupráce s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím a ďalšími organizáciami občianskej spoločnosti, verejnými orgánmi a súkromným sektorom;

15. konštatuje, že implementácia politík v oblasti prístupnosti si vyžaduje vysoký stupeň technických znalostí a nie je dostatočne zahrnutá do programov vysokoškolského vzdelávania, čo prispieva k nedostatku kvalifikovaných odborníkov na problematiku prístupnosti vo verejnom a súkromnom sektore vo všetkých oblastiach; zdôrazňuje, že centrum by malo podporovať členské štáty pri príprave špecializovaných vzdelávacích programov v otázkach prístupnosti a poskytovať odbornú prípravu odborníkom, verejným činiteľom EÚ a členských štátov, ako aj príslušným zainteresovaným stranám a držiteľom práv s cieľom zvýšiť informovanosť o týchto otázkach;

16. vyjadruje poľutovanie nad tým, že systém normalizácie neumožňuje osobám so zdravotným postihnutím a ich zastupujúcim organizáciám primerane sa zúčastňovať na činnosti európskych a národných normalizačných orgánov na príprave noriem v oblasti prístupnosti na rovnakom základe ako ostatným zainteresovaným stranám; požaduje preto lepšie zastúpenie v sústave normalizácie a vyvážené zastúpenie vybraných odborníkov s cieľom zaručiť regulárny výsledok právnych predpisov a noriem Únie v oblasti prístupnosti; domnieva sa, že centrum by v systéme normalizácie malo mať významnú úlohu a mohlo by Komisii poskytovať odborné znalosti, keď sa Komisia zúčastňuje na práci výborov pre normalizáciu, a to aj poradenstvom odborníkov na normalizáciu v organizáciách zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím, a ak je to možné, pomáhať Komisii pri koncipovaní technických špecifikácií a žiadostí o európske normy a výstupy v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012[20], a to aj zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán a držiteľov práv; domnieva sa, že angažovanosť centra by osobám so zdravotným postihnutím priniesla jednoznačné výhody z hľadiska pohybu po EÚ a dala by im možnosť využívať právo slobodne pracovať, žiť a cestovať;

17. vyzýva Komisiu, aby päť rokov po zriadení centra vyhodnotila jeho efektívnosť a pridanú hodnotu v pozdvihovaní politík prístupnosti v rámci EÚ na vyššiu úroveň; zdôrazňuje, že na základe tohto posúdenia by Komisia mala prijať príslušné opatrenia na aktualizáciu a zveľadenie centra, ako aj posúdiť možnosť zriadiť agentúru, ak sa nedosiahnu ciele uvedené v jeho mandáte; vyzýva Komisiu, aby prácu centra a jeho výsledky monitorovala v podobe výročných správ, ktoré sa budú predkladať Parlamentu;

°

° °

18. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.



 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Na úvod

V posledných rokoch EÚ schválila niekoľko právnych predpisov a technických noriem, ktoré vytvárajú nový ekosystém prístupnosti, ako napríklad Európsky akt o prístupnosti, smernicu o prístupnosti webových sídel, smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a elektronických komunikáciách a technické špecifikácie pre železničné stanice a vozidlá. Okrem toho sa pri prideľovaní finančných prostriedkov EÚ a pri verejnom obstarávaní musia zohľadňovať požiadavky na prístupnosť.

Implementácia tohto kľúčového súboru právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni však zatiaľ nebola uspokojivá. Je to spôsobené najmä nedostatkom kvalifikovaných odborníkov na problematiku prístupnosti na vnútroštátnej úrovni, a to vo verejnej správe, ako aj u hospodárskych subjektov, ktorí by boli schopní implementovať vysoko technické ustanovenia o prístupnosti obsiahnuté v právnych predpisoch, ale aj v normách.

Výrazným príkladom je verejné obstarávanie, v rámci ktorého sa stanovujú minimálne požiadavky na prístupnosť. Celý postup verejného obstarávania vrátane zmlúv a ponúk by mal spĺňať tieto požiadavky. Nedostatok programov odbornej prípravy však sťažuje nájdenie odborníkov na verejné obstarávanie v členských štátoch s dostatočnými odbornými znalosťami v oblasti požiadaviek na prístupnosť a pravidlá prístupnosti sa v postupoch verejného obstarávania často náležite nezohľadňujú. To vedie k závažným praktickým dôsledkom pre osoby so zdravotným postihnutím.

Ďalšou prekážkou vykonávania právnych predpisov v oblasti prístupnosti je absencia rámcov koordinácie a spolupráce medzi EÚ, členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami. Takéto systémy sú vytvorené len ad hoc, ako to bolo v prípade skupiny odborníkov pre smernicu o prístupnosti webových sídel (Wadex). Ak tieto špecializované skupiny nie sú zriadené alebo už neexistujú, členské štáty sa ocitajú bez potrebnej podpory a usmernení na presadzovanie požiadaviek a noriem prístupnosti a na riešenie inovácií a meniacich sa potrieb.

Na riešenie týchto problémov bolo v európskej stratégii v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 oznámené zriadenie centra AccessibleEU (ďalej len „centrum“), ktoré združí vnútroštátne orgány zodpovedné za vykonávanie a presadzovanie pravidiel prístupnosti s expertmi a odborníkmi zo všetkých oblastí prístupnosti. Spravodajkyňa považuje túto hlavnú iniciatívu za nevyhnutnú na zvýšenie súdržnosti politík v oblasti prístupnosti a na uľahčenie prístupu k príslušným znalostiam, a to aj na základe posilnenej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vykonávanie a presadzovanie pravidiel prístupnosti.

Štruktúra a fungovanie

Po dôkladnom zvážení názorov rôznych zainteresovaných strán spravodajkyňa zastáva názor, že centrum by na zaručenie stálej a cielenej podpory pre členské štáty pri vykonávaní, monitorovaní a presadzovaní právnych predpisov v oblasti prístupnosti, ako aj na pomoc Komisii pri aktualizácii a vypracúvaní právnych predpisov v oblasti prístupnosti malo mať ďalej uvedenú štruktúru.

Centrum by malo mať jasný mandát a zjednodušenú štruktúru, ktorú by tvoril sekretariát, fórum a niekoľko podskupín zložených z odborníkov v danej oblasti.

Sekretariát by poskytoval centru administratívnu, prevádzkovú a technickú podporu, zatiaľ čo fórum by bolo miestom diskusií o prioritách, politických odporúčaniach a opatreniach potrebných na posilnenie politík v oblasti prístupnosti. S cieľom poskytnúť Komisii podrobné a komplexné podklady by mali byť vo fóre zastúpené rôzne pohľady a potreby v oblasti prístupnosti. Spravodajkyňa je toho názoru, že organizácie zastupujúce osoby so zdravotným postihnutím, odborníci na problematiku prístupnosti, verejné orgány, odborníci na verejné obstarávanie, priemysel, akademická obec, spotrebiteľské organizácie a ďalšie príslušné zainteresované strany a nositelia práv s preukázateľnými skúsenosťami v oblasti prístupnosti by mali mať rovnaké zastúpenie.

Keďže centrum by sa malo zaoberať špecifickými výzvami, ktoré predstavujú jednotlivé oblasti politík v oblasti prístupnosti, spravodajkyňa zastáva názor, že pre určité oblasti, ako je napríklad zastavané prostredie, verejné obstarávanie, digitálna prístupnosť, médiá a kultúra a asistenčné technológie, sú okrem toho potrebné špecializované podskupiny odborníkov na danú problematiku. Čím viac sa centrum špecializuje na rôzne oblasti, tým lepší výsledok sa dosiahne.

Okrem toho sa spravodajkyňa domnieva, že odborníci na danú problematiku by mali úzko spolupracovať so zainteresovanými stranami a s držiteľmi práv v rámci fóra pri podpore práce Komisie. Ich príspevok by mal spočívať napríklad v identifikácii nedostatkov a nezrovnalostí v existujúcich právnych predpisoch, čím by sa predišlo zverejňovaniu príslušných návrhov Komisie bez potrebných ustanovení o prístupnosti.

Fórum a podskupiny odborníkov by mali takisto poskytovať politické odporúčania na aktualizáciu platných právnych predpisov a vypracovanie nových, realizáciu výskumu a projektov zameraných na inovatívne spôsoby implementácie prístupnosti, pomáhať pri koncipovaní technických špecifikácií prístupnosti a pomáhať agentúram a orgánom EÚ, ako sú BEREC (Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie), ERGA (Európska skupina regulátorov pre audiovizuálne mediálne služby) a ombudsman EÚ, v otázkach súvisiacich s prístupnosťou. V tejto súvislosti sa spravodajkyňa domnieva, že ďalšou pridanou hodnotou centra by bolo poskytovať Komisii a členským štátom porovnateľné spoľahlivé informácie a údaje o prístupnosti vrátane spätnej väzby o vykonávaní právnych predpisov v oblasti prístupnosti.

Kľúčovou úlohou centra by mala byť podpora členských štátov pri vykonávaní, monitorovaní a presadzovaní právnych predpisov týkajúcich sa prístupnosti. Fórum a odborníci na danú problematiku by mali byť vždy k dispozícii na zodpovedanie reálnych otázok verejných správcov alebo hospodárskych subjektov. V záujme zvýšenia znalostí a kompetencií na vnútroštátnej úrovni by sa malo zabezpečiť poradenstvo a odborná príprava pre príslušné zainteresované strany a nositeľov práv.

Spravodajkyňa sa domnieva, že na zabezpečenie bezproblémového a efektívneho priebehu tohto procesu a na posilnenie dialógu s vnútroštátnou úrovňou je nevyhnutné, aby v každom členskom štáte existovali národné kontaktné miesta a paritné skupiny odborníkov na danú problematiku. Zriadením takýchto skupín by sa pomohlo pri vyplňovaní nedostatkov v znalostiach a kompetenciách a nachádzaní vhodných riešení v oblasti prístupnosti, ktoré by zohľadňovali osobitosti vnútroštátnych podmienok.

Keďže normalizačné orgány EÚ pripravujú normy v oblasti prístupnosti, spravodajkyňa sa domnieva, že ich úzke prepojenie s centrom je nevyhnutné aj na lepšie zohľadnenie potrieb prístupnosti v spoločnosti. Ak by centrum mohlo vymenovať technických odborníkov do normalizačných orgánov, zmiernilo by sa súčasné nadmerné zastúpenie obchodných záujmov medzi vymenovanými odborníkmi, ktoré do veľkej miery určuje výsledky právnych predpisov EÚ v oblasti prístupnosti.

V neposlednom rade by spravodajkyňa chcela pripomenúť, že ambiciózne politiky v oblasti prístupnosti nemožno rozvíjať bez primeraného financovania. Centrum bude zriadené v rámci stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia, ktorá má svoj rozpočet a vzťahuje sa na niekoľko riadkov financovania. Okrem toho by sa realizácia výskumu a štúdií, ako aj zozbieraných údajov mohli financovať zo špecializovaných programov EÚ. Preto je možné a potrebné, aby Komisia a členské štáty pridelili centru značné finančné a ľudské zdroje.

Na záver je zrejmé, že úspech centra bude závisieť od politickej vôle. Možnosti a výhody sú nespočetné. Výhody koordinovaného a harmonizovaného prístupu k prístupnosti sú jednoznačné. Je však veľmi dôležité, aby Komisia pravidelne vyhodnocovala, či centrum konkrétne zlepšuje presadzovanie politík súvisiacich s prístupnosťou a so začleňovaním osôb so zdravotným postihnutím do všetkých aspektov nášho každodenného života a spoločnosti. Ak sa tak nestane, spravodajkyňa sa domnieva, že Komisia by mala zvýšiť úsilie a do piatich rokov od zriadenia centra vytvoriť agentúru s posilnenými právomocami a povinnosťami, aby sa zaručila konkrétna postupná zmena v politikách v oblasti prístupnosti.



PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJKYNI POSKYTLI PODNETY

Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne vo výlučnej zodpovednosti spravodajkyne. Počas prípravy návrhu správy spravodajkyňa prijala podnety od týchto subjektov alebo osôb:

Subjekt a/alebo osoba

Európske fórum osôb so zdravotným postihnutím (EDF)

ANEC

Rada USA pre prístup (US Access Board)

Európska komisia

Equinet (európska sieť vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti)

FUNKA

Európska únia nevidiacich (EBU)

Európska únia nepočujúcich (EUD)

Normy NSAI

Švédska federácia pre práva osôb so zdravotným postihnutím

Dánska rada pre osoby so zdravotným postihnutím

Pilar Orero, profesorka, Universitat Autònoma de Barcelona (UAB)

EPRS – Výskumná služba Európskeho parlamentu

 


 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

12.7.2022

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alex Agius Saliba, Andrus Ansip, Pablo Arias Echeverría, Alessandra Basso, Brando Benifei, Adam Bielan, Biljana Borzan, Markus Buchheit, Andrea Caroppo, Anna Cavazzini, Dita Charanzová, Deirdre Clune, David Cormand, Sandro Gozi, Maria Grapini, Svenja Hahn, Krzysztof Hetman, Virginie Joron, Eugen Jurzyca, Marcel Kolaja, Kateřina Konečná, Andrey Kovatchev, Maria-Manuel Leitão-Marques, Morten Løkkegaard, Antonius Manders, Leszek Miller, Anne-Sophie Pelletier, René Repasi, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Tomislav Sokol, Ivan Štefanec, Róża Thun und Hohenstein, Tom Vandenkendelaere, Marion Walsmann

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Campomenosi, Salvatore De Meo, Malte Gallée, Ivars Ijabs, Katrin Langensiepen, Antonio Maria Rinaldi, Dominik Tarczyński, Edina Tóth, Kosma Złotowski

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

43

+

ECR

Adam Bielan, Dominik Tarczyński, Kosma Złotowski

ID

Alessandra Basso, Markus Buchheit, Marco Campomenosi, Virginie Joron, Antonio Maria Rinaldi

NI

Edina Tóth

PPE

Pablo Arias Echeverría, Andrea Caroppo, Deirdre Clune, Salvatore De Meo, Krzysztof Hetman, Andrey Kovatchev, Antonius Manders, Andreas Schwab, Tomislav Sokol, Ivan Štefanec, Tom Vandenkendelaere, Marion Walsmann

RENEW

Andrus Ansip, Dita Charanzová, Sandro Gozi, Svenja Hahn, Ivars Ijabs, Morten Løkkegaard, Róża Thun und Hohenstein

S&D

Alex Agius Saliba, Brando Benifei, Biljana Borzan, Maria Grapini, Maria-Manuel Leitão-Marques, Leszek Miller, René Repasi, Christel Schaldemose

THE LEFT

Kateřina Konečná, Anne-Sophie Pelletier

VERTS/ALE

Anna Cavazzini, David Cormand, Malte Gallée, Marcel Kolaja, Katrin Langensiepen

 

0

-

 

 

 

1

0

ECR

Eugen Jurzyca

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 31. augusta 2022
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia