SPRÁVA o vykonávaní aktualizovanej novej priemyselnej stratégie pre Európu: zosúladenie výdavkov s politikou

19.7.2022 - (2022/2008(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Tom Berendsen
PR_INI

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní aktualizovanej novej priemyselnej stratégie pre Európu: zosúladenie výdavkov s politikou

(2022/2008(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 9, 151, 152, 153 ods. 1 a 2, ako aj článok 173, ktorý sa týka priemyselnej politiky EÚ a okrem iného sa vzťahuje na konkurencieschopnosť priemyslu Únie,

– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 5 ods. 3 a na jej protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskom ekologickom dohovore (COM(2019)0640),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júla 2020 s názvom Vodíková stratégia pre klimaticky neutrálnu Európu (COM(2020)0301),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (COM(2021)0350),

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. júla 2021 s názvom „Fit for 55“: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite (COM(2021)0550),

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. januára 2022 s názvom Priemyselné ekosystémy, strategická autonómia a dobré životné podmienky;

– so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 2. decembra 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy[1],

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. mája 2021 s názvom Výročná správa o jednotnom trhu za rok 2021 (SWD(2021)0351),

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. mája 2021 s názvom Strategické závislosti a kapacity (SWD(2021)0352),

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. mája 2021 s názvom Smerom ku konkurencieschopnej a čistej európskej oceli (SWD(2021)0353),

– so zreteľom na správu skupiny Komisie na vysokej úrovni pre energeticky náročné priemyselné odvetvia z roku 2019 s názvom Hlavný plán pre konkurencieschopnú transformáciu energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ – Podpora klimaticky neutrálneho obehového hospodárstva do roku 2050,

– so zreteľom na osobitnú správu Medzinárodnej agentúry pre energiu z roku 2021 s názvom Net Zero by 2050: A Roadmap for the Global Energy Sector (Nulové emisie do roku 2050 – plán pre celosvetový energetický sektor),

– so zreteľom na závery Rady z 21. novembra 2018 o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku,

– so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2019 o stratégii pre priemyselnú politiku EÚ: vízia do roku 2030,

– so zreteľom na závery Rady zo 16. novembra 2020 o obnove, ktorá urýchľuje prechod na dynamickejší, odolnejší a konkurencieschopnejší európsky priemysel,

– so zreteľom na závery Rady zo 17. decembra 2020 o zabezpečení obehovosti a ekologickosti obnovy,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore[2],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom[3],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu[4],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2020 o novej stratégii pre európske MSP[5],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2021 k novému akčnému plánu v oblasti obehového hospodárstva[6],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o európskej stratégii pre vodík[7],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o európskej stratégii pre integráciu energetických systémov[8],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2021 o európskej stratégii pre kritické suroviny[9],

– so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Nová éra výskumu a inovácie (COM(2020)0628),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2020 názvom Farmaceutická stratégia pre Európu (COM(2020)0761),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2022 s názvom Prijatie Európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí (COM(2022)0027 final),

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 8. apríla 2019 s názvom Technologické infraštruktúry (SWD(2019)0158),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu[10],

– so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 20201/1749 z 28. septembra 2021 o zásade prvoradosti energetickej efektívnosti: od zásad k praxi – Usmernenia a príklady na jej vykonávanie pri rozhodovaní v odvetví energetiky a mimo neho,

– so zreteľom na správu Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy zo 4. apríla 2022 s názvom Zmena klímy 2022: Zmiernenie zmeny klímy.

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj,

– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0214/2022),

A. keďže je nevyhnutné umožniť priemyslu, aby realizoval dvojakú transformáciu, pri ktorej sa budú zároveň vytvárať vysokokvalitné pracovné miesta a zabezpečí sa jeho konkurencieschopnosť a schopnosť vyvíjať a vyrábať čisté výrobky;

B. keďže cieľom priemyselnej stratégie musí byť aj posilnenie jednotného trhu a podpora prelomových technologických objavov, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti ekologických a digitálnych technológií;

C. keďže priemyselné a výrobné procesy predstavujú základ trhu práce v EÚ a mali by podporovať vytváranie kvalitných pracovných miest;

D. keďže v meniacom sa geopolitickom svete je mimoriadne dôležité posilniť strategickú autonómiu a znížiť závislosť EÚ od kriticky dôležitých materiálov, výrobkov, energie, výrobných kapacít a technológií pri zachovaní hospodárstva tak otvoreného, ako je to možné, a tak uzavretého, ako je to potrebné;

E. keďže ruská útočná vojna voči Ukrajine opäť ukázala, že EÚ je vo veľkej miere závislá od dodávok energie z tretích krajín; keďže EÚ musí zmeniť zameranie svojich priemyselných a energetických politík s cieľom čo najrýchlejšie diverzifikovať svoje zdroje energie, zvýšiť úspory energie a opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti, ako aj nasadiť značné objemy obnoviteľných zdrojov energie a prijať oveľa silnejší prístup obehového hospodárstva vo všetkých priemyselných odvetviach založený na odolných a udržateľných dodávateľských reťazcoch;

F. keďže vysoká miera závislosti od dodávok energie, napríklad z Ruska, a vysoké ceny energie môžu mať nepriaznivý vplyv na výrobné kapacity európskych spoločností; keďže dostupnosť materiálov, komponentov a výrobnej kapacity v Európe je nevyhnutná, aby sa predišlo nahradeniu energetickej závislosti EÚ narastajúcou závislosťou od dodávok minerálov prvkov vzácnych zemín, iných kritických kovov, zariadení alebo výrobných kapacít;

G. keďže EÚ je domovom popredných svetových výskumných ústavov, spoločností a kvalifikovaných ľudí a má potenciál stať sa svetovým lídrom v oblasti priemyselných inovácií;

H. keďže K komisia po identifikovaní svojich strategických závislostí v najcitlivejších priemyselných ekosystémoch oznámila, že navrhne konkrétne systémové (hospodárske a regulačné) opatrenia na zníženie týchto závislostí, a to aj zabezpečením a podporou výroby a investícií v Európe;

I. keďže EÚ sa musí zaoberať odolnosťou dodávateľských reťazcov a zároveň vytvoriť atraktívny, inovatívny výrobný a dodávateľský ekosystém s vysokou hodnotou, ktorý bude v súlade s európskymi cieľmi v oblasti výskumu a vývoja, inovácií, klímy a životného prostredia;

J. keďže priemyselný sektor zaznamenal od roku 1990 pokles emisií CO2 o 35 %, a to v určitej miere v dôsledku premiestnenia výroby;

K. keďže odhadovaný hospodársky potenciál zníženia konečnej spotreby energie do roku 2030 v porovnaní s vývojom za nezmenených okolností predstavuje v prípade európskeho priemyslu 23,5 %[11];

L. keďže Komisia uznala, že viac hospodárskych odvetví, ako je zdravotníctvo, agropotravinársky priemysel, ťažobný priemysel, odvetvie ťažby surovín a odvetvie digitálnych technológií, má zásadný význam pre dosiahnutie strategickej autonómie EÚ;

M. keďže Komisia v novej aktualizovanej priemyselnej stratégii uznala, že neudržateľné trhové politiky vrátane politiky verejného obstarávania by mohli viesť ku konsolidácii trhu;

1. víta aktualizáciu priemyselnej stratégie; zdôrazňuje, že na to, aby bola Zelená dohoda skutočnou stratégiou udržateľného a transformačného rastu, znížila závislosť a zachovala rovnaké podmienky pre európsky priemysel počas dvojakej transformácie, musí ju sprevádzať ambiciózna priemyselná politika, aby sa stala konkurencieschopným lídrom v oblasti nulovej bilancie emisií skleníkových plynov a udržateľného hospodárstva a aby sa vytvorili synergie medzi podnikmi, malými a strednými podnikmi (MSP) a startupmi, a že ju musí podporovať ambiciózna politika v oblasti výskumu a vývoja a rámec priaznivý pre MSP; zdôrazňuje, že táto potreba sa výrazne zvýšila v dôsledku prebiehajúcej klimatickej a energetickej krízy a ruskej útočnej vojny proti Ukrajine; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu cielených podporných opatrení pre zraniteľných zákazníkov v priemyselnom kontexte, najmä pre zraniteľné MSP a mikropodniky, ktoré boli takisto výrazne ovplyvnené účinkami pandémie COVID-19;

2. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci súčasných a budúcich iniciatív a cieľov zvážili vplyv ruskej útočnej vojny proti Ukrajine na európsky priemysel a jeho kapacity a aby pri vytváraní stimulov na podporu strategických priemyselných odvetví a ich dodávateľských reťazcov, ktoré čelia prudkému nárastu nákladov na energiu, dopravu a suroviny, zaujali holistický prístup; uznáva, že existuje mnoho opatrení, ktoré môžu pomôcť obmedziť tieto vplyvy a zároveň znížiť emisie skleníkových plynov a znečistenie ovzdušia;

3. zdôrazňuje, že fungujúci jednotný európsky trh je dôležitým prínosom pri posilňovaní odolnosti priemyslu, atraktívnosti Európy ako investičnej destinácie a konkurencieschopnosti EÚ, ako aj pri zlepšovaní dvojakej transformácie ako základu pre nový rast v priemyselných odvetviach;

4. zdôrazňuje, že EÚ nemôže byť závislá od tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky, energiu, výrobné kapacity a technológie, ktoré sú nevyhnutné pre naše hospodárstvo a pre našu spoločnosť budúcnosti; kladie dôraz na to, že EÚ musí opätovne získať silné postavenie v kľúčových globálnych hodnotových reťazcoch a zabezpečiť dodávky kritických surovín v čase krízy aj prostredníctvom zvýšeného využívania obehových obchodných modelov; zdôrazňuje prínos kratších dodávateľských reťazcov pre odolnosť nášho hospodárstva a pre dosiahnutie ambícií EÚ v oblasti klímy;

5. zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce, rovnocenných partnerstiev a otvoreného globálneho spravodlivého obchodu pre európske hospodárstvo, pričom poznamenáva, že jedným z najúčinnejších spôsobov posilnenia odolnosti európskeho priemyslu a zníženia závislosti je diverzifikácia dodávateľských reťazcov prostredníctvom ambicióznych opatrení obchodnej politiky vrátane strategických obchodných a investičných dohôd;

6. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predstavila jasné a vedecky podložené spôsoby transformácie pre priemyselný ekosystém, a to aj prostredníctvom toho, že určí, čo je potrebné pre úspešnú transformáciu z hľadiska infraštruktúry, technológií a zručností; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila konzistentnosť, koordináciu a synergie všetkých iniciatív, cieľov, financovania a regulačných nástrojov, ktoré budú podporovať priemysel počas transformácie; zdôrazňuje potrebu zosúladenia, pokiaľ ide o spôsoby transformácie, plány priemyselných technológií a strategický výskumný a inovačný program európskych partnerstiev v rámci programu Horizont Európa; požaduje každoročné monitorovanie a podávanie správ o konkurencieschopnosti, technologickom pokroku, zamestnateľnosti a odolnosti našich priemyselných ekosystémov a o pokroku dosiahnutom pri transformácii jednotlivých odvetví vrátane ich súladu s klimatickými cieľmi EÚ, aby bolo možné v prípade potreby rýchlo prispôsobiť nástroje; zdôrazňuje, že všetky zainteresované strany v hodnotovom reťazci vrátane občianskej spoločnosti, akademickej obce, spotrebiteľských organizácií, odborových zväzov a Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy by mali byť transparentným spôsobom zapojené do procesu prechodu, čím sa zabezpečí nepretržité vedecky podložené monitorovanie pokroku;

7. vyzýva Komisiu, aby predložila stratégiu zameranú na transformáciu energeticky najnáročnejších priemyselných odvetví, ktorá by im umožnila zachovať si konkurencieschopnosť a zároveň by podporila väčšiu strategickú autonómiu EÚ, pretože tieto odvetvia majú často strategický význam;

8. pripomína, že konkurencieschopnosť priemyslu Európy vo veľkej miere závisí od jej inovačnej kapacity; konštatuje, že pokiaľ ide o výdavky na výskum a vývoj vyjadrené ako percentuálny podiel HDP, EÚ predstihujú iné hospodárske mocnosti; opätovne zdôrazňuje význam ambicióznej úrovne investícií do výskumu a vývoja s cieľom zlepšiť konkurenčné postavenie EÚ vo svete; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo veľkej väčšine členských štátov sa ešte stále nedosiahol cieľ investícií do výskumu a vývoja vo výške 3 % HDP; vyzýva Komisiu, aby koordinovala úsilie členských štátov o ďalšie záväzky k zvýšeniu vnútroštátnych cieľov v oblasti investícií do výskumu a vývoja, najmä pokiaľ ide o vnútroštátne verejné a súkromné financovanie priemyselných inovácií a výskumu s cieľom prejsť na výskum založený na zvedavosti a nízkej úrovni technologickej pripravenosti, aby sa zachovala a zlepšila vedomostná základňa, ktorá podporuje európsku priemyselnú inováciu; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať partnerstvá v oblasti otvorenej vedy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že investície do výskumu a vývoja budú zamerané aj na účasť mikropodnikov;

9. poukazuje na to, že je potrebné, aby pracovné programy programu Horizont Európa a verejno-súkromné partnerstvá zohľadňovali nové okolnosti vyplývajúce z ruskej invázie na Ukrajine, najmä klastre 4 a 5 o „priemyselnom, digitálnom a kozmickom priemysle“ a o „klíme, energetike a mobilite“, a aby sa výskum a vývoj orientovaný na priemysel zameral na nahradenie fosílnych palív a na zníženie závislosti priemyselných odvetví EÚ od dovozu energie;

10. vyzýva Komisiu, aby prispela k preklenutiu investičných rozdielov vo vzťahu ku globálnym konkurentom, pokiaľ ide o kľúčové podporné technológie; v tejto súvislosti víta návrh Komisie na európsky akt o čipoch a zriadenie Európskej aliancie pre priemyselné údaje, edge a cloud computing; vyzýva Komisiu, aby urýchlene začala oneskorenú prácu Európskej priemyselnej aliancie pre procesory a polovodičové technológie; vyzýva Komisiu, aby tieto iniciatívy urýchlene rozšírila na ďalšie nástroje výskumu, vývoja a inovácií a na kľúčové podporné technológie, ako sú batérie, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, automatizácia a robotika, biotechnológia, edge computing, fotonika a kvantová výpočtová technika a technológie;

11. víta úsilie Komisie v súvislosti s európskym polovodičovým ekosystémom vrátane zvýšenia miestnej výrobnej kapacity, pilotných liniek a prvotriednych výrobných závodov pre modernú technológiu čipov, navrhovanie čipov a systémov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby financovanie európskeho aktu o čipoch neviedlo k zníženiu financovania iných existujúcich súvisiacich programov EÚ; víta pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k európskemu aktu o čipoch (SWD(2022)0147); vyzýva však Komisiu, aby vypracovala posúdenie vplyvu vrátane vplyvu na životné prostredie a komplexnú analýzu budúcich potrieb čipov, konkurenčnej výhody rôznych typov a potenciálu výroby čipov v Európe;

12. zdôrazňuje význam úplného vykonávania existujúceho strategického výskumného a inovačného programu spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie (spoločného podniku KDT), pretože ide o zásadný program pre strategickú autonómiu Únie v súvislosti s niekoľkými kľúčovými podpornými technológiami; domnieva sa, že presmerovanie financovania spoločného podniku KDT na výskum zameraný osobitne na čipy by sa malo uskutočniť predovšetkým v rámci existujúceho strategického výskumného a inovačného programu;

13. zdôrazňuje potrebu posilniť označenie „Made in EU“ a urýchliť zavádzanie technológií Priemysel 4.0, najmä zo strany MSP; vyzýva Komisiu, aby partnerstvo „Made in Europe“ pevne začlenila do programu Horizont Európa a podporila spoluprácu MSP s univerzitami a výskumnými a technologickými organizáciami; zdôrazňuje, že „Made in Europe“ by malo znamenať nielen kvalitu a inováciu, ale aj vysoko udržateľné a sociálne spravodlivé priemyselné výrobky, procesy a služby a podporovať obnovu kvalitných pracovných príležitostí a výrobných príležitostí v celej Únii s cieľom podporiť vyvážený a udržateľný rozvoj všetkých regiónov EÚ;

14. zdôrazňuje význam priemyselného fóra, ktoré bolo zriadené v rámci priemyselnej stratégie, a konštatuje, že spomedzi piatich vytvorených pracovných skupín sa jedna priamo týka jednotného trhu a analyzuje horizontálne aspekty jednotného trhu a odstraňovanie prekážok a ďalšia sa osobitne zameriava na vyspelú výrobu ako horizontálny faktor pre širokú škálu ekosystémov;

15. zdôrazňuje význam ambície Únie v oblasti nulového znečistenia a plne integrovaného obehového hospodárstva na vytvorenie efektívneho a dekarbonizovaného priemyslu; vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzy o recyklácii a opätovnom začlenení do výrobného cyklu; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť možnostiam financovania a verejného obstarávania pre projekty spoločností, ktoré sú inovatívnymi priekopníkmi v obehovom hospodárstve, ako aj potrebe stimulovať rozvoj vedúcich trhov; domnieva sa, že pre obehové hospodárstvo je nevyhnutné predchádzať vzniku odpadu a znížiť spotrebu energie a zdrojov súvisiacich s odpadom, ako aj zaviesť uzavretý recyklačný cyklus v celých priemyselných odvetviach; ďalej zdôrazňuje význam noriem, poverení na nákup, kvót, udržateľnosti a opraviteľnosti už od návrhu, ktoré zabezpečia recykláciu a opätovné použitie dôležitých (kritických) surovín, ako aj lepšie využívanie a životnosť výrobkov;

16. víta oznámenie Komisie o vydaní usmernení k verejnému obstarávaniu a jej úsilie podporovať reciprocitu v prístupe na trhy verejného obstarávania; zdôrazňuje, že verejné obstarávanie je základným nástrojom pre národnú a hospodársku bezpečnosť, priemyselnú politiku, sociálnu a ekologickú udržateľnosť a pre podporu prijímania udržateľných produktov a služieb a dopytu po nich; zdôrazňuje, že mechanizmy verejného obstarávania by mali ďalej podporovať transformáciu európskeho priemyslu posilňovaním výroby ekologicky inovačného, nákladovo efektívneho a udržateľného tovaru a služieb a zvyšovaním dopytu po druhotných surovinách, ktoré sú výsledkom zavádzania obehových výrobných procesov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby preskúmala pravidlá verejného obstarávania a hospodárskej súťaže a zároveň zabezpečila riadne fungovanie jednotného trhu; pripomína význam usmernení vypracovaných Komisiou o tom, ako by členské štáty mali do zadaných zákaziek zahrnúť výkonnostné ciele a kritériá kvality, ako aj kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (MEAT); vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prístup MSP a bojovala proti kritériám verejného obstarávania, ktoré stanovujú požiadavky alebo kvalifikácie nad rámec základných prvkov zakúpenej služby alebo tovaru, aby MSP mali spravodlivú príležitosť zúčastňovať sa na významnom trhu verejného obstarávania; vyzýva na maximálnu ostražitosť, pokiaľ ide o získavanie kritickej infraštruktúry mimoeurópskymi subjektmi;

17. pripomína úlohu udržateľných postupov verejného obstarávania pri predchádzaní nedostatku liekov, zaisťovaní bezpečnosti dodávok a zabezpečovaní investícií do výroby; naliehavo žiada Komisiu, aby podporila členské štáty tým, že vypracuje cielené pravidlá EÚ týkajúce sa obstarávania liekov na základe platnej smernice o verejnom obstarávaní, ktoré sa budú zameriavať na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti, hospodárskej súťaže a bezpečnosti dodávok a na stimulovanie investícií do výroby;

18. vyzýva Komisiu, aby posúdila spoločné obstarávania, ktoré sa začali počas pandémie COVID-19, porovnala ich s predbežnou dohodou o nákupe a využila získané skúsenosti na zlepšenie tohto nástroja tým, že zabráni akémukoľvek narušeniu vnútorného trhu;

19. zdôrazňuje význam začlenenia vzdelávania, zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie do spôsobov transformácie ako dôležitých nástrojov pri transformácii priemyslu EÚ a v úsilí o dosiahnutie vyššej produktivity, pričom sa zároveň zohľadnia potreby trhu práce regiónov v procese hospodárskej revitalizácie, aby sa zabránilo ochudobneniu regiónov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu so sociálnymi partnermi, najmä v rámci regionálnych priemyselných zoskupení, vypracovali stratégiu pre odborné vzdelávanie a partnerstvá v oblasti podnikového vzdelávania s cieľom posilniť zručnosti a podporiť zavádzanie inovácií pripravených na zavedenie na trh zo strany MSP, a to vytvorením stimulov pre MSP, aby školili a zlepšovali zručnosti svojich zamestnancov a pracovníkov, najmä v oblasti digitálnych zručností; zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu medzi výskumom a vývojom a priemyslom, najmä vo forme transferu technológií do MSP; zdôrazňuje, že by mala byť zabezpečená podpora rodovej rovnosti, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, rovnosť príležitostí, účasť žien na trhu práce a ich podnikanie;

20. zdôrazňuje význam proaktívnych politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré podporujú nábor a udržanie talentov v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali špičkových výskumných pracovníkov a učiteľov v EÚ s cieľom viesť program vzdelávania, výskumu, vývoja a odbornej prípravy budúcej pracovnej sily a posilniť spoluprácu medzi vzdelávaním a odbornou prípravou, výskumom a podnikateľským sektorom;

21. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty vykonávali Pakt o zručnostiach a ďalšie iniciatívy Únie zamerané na vytváranie príležitostí na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovnej sily, vybavili jednotlivcov požadovanými zručnosťami, ktoré vedú k profesijnej diverzifikácii a riešili nedostatok pracovných síl a zručností a urýchlili rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov a nezamestnaných, najmä pracovníkov, ktorí sú z hľadiska transformácie najviac zraniteľní; zdôrazňuje potrebu realizovať iniciatívy na posilnenie európskeho výskumného priestoru, európskeho vzdelávacieho priestoru a európskych inovačných ekosystémov s cieľom vybudovať silný európsky vnútorný trh pre výskum a inovácie;

22. poukazuje na osobitnú zraniteľnosť menej kvalifikovaných pracovníkov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam Fondu na spravodlivú transformáciu napriek jeho obmedzenému rozsahu pôsobnosti;

23. zdôrazňuje, že MSP a začínajúce podniky zohrávajú ústrednú úlohu v priemyselných ekosystémoch EÚ, najmä pri digitalizácii EÚ, a sú kľúčovým zdrojom udržateľných a sociálne zodpovedných obchodných modelov a inovácií produktov; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť ich prístup k vnútroštátnemu financovaniu a financovaniu EÚ, najmä v tradičných odvetviach, kde ešte nie je rozvinutá digitalizácia; vyjadruje poľutovanie nad rozdielom vo financovaní podnikateľov, ktorý je spôsobený rodom, sexuálnou orientáciou alebo pôvodom; zdôrazňuje úlohu Európskej rady pre inovácie pri podpore európskeho startupového a investičného ekosystému, ktorý viac napomáha rozvoj špičkových a vysoko rizikových inovácií s veľkým prínosom;

24. zastáva názor, že iniciatívy na dosiahnutie digitálneho desaťročia prispejú k digitálnej transformácii podnikov, najmä MSP, ktoré stále zaostávajú za veľkými spoločnosťami, pokiaľ ide o digitálne zručnosti a digitalizáciu ich činností;

25. zdôrazňuje, že je potrebné riešiť existujúce prekážky na jednotnom trhu, ktoré bránia rastu MSP a startupov v Európe, ako aj potrebu lepšieho právneho a regulačného rámca, a že je teda potrebné zaviesť politiky ústretové voči MSP;

26. zdôrazňuje, že je potrebné modernizovať regulačný rámec a zabezpečiť jeho odolnosť voči budúcim zmenám, s cieľom zaistiť regulačnú stabilitu a predvídateľnosť, čo uľahčuje inovácie, investície, schvaľovanie inovačných výrobkov a služieb a umožňuje prechod na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov, a zabezpečiť konkurencieschopnosť Európy a kvalitné pracovné miesta, a to so zohľadnením hospodárskych, environmentálnych, rodových a sociálnych aspektov; vyzýva Komisiu, aby po ukončení hodnotenia vplyvu zahrnula do postupov transformácie plány so záväznými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi cieľmi a aby znížila zbytočnú administratívnu záťaž pre európske podniky, najmä MSP; podčiarkuje zásadu rovnováhy záťaže;

27. zdôrazňuje, že je potrebné znížiť administratívnu záťaž, najmä pre MSP a startupy, a zároveň zachovať najvyššie normy pre spotrebiteľov, pracovníkov, ochranu zdravia a životného prostredia; zdôrazňuje, že Európa zažíva zlom v dôsledku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a následkov pandémie COVID-19; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by nové legislatívne návrhy predstavovali neprimeranú regulačnú alebo administratívnu záťaž pre spoločnosti;

28. pripomína úlohu, ktorú zohráva verejná správa pri zabezpečovaní hospodárskeho prostredia priaznivého pre podnikanie a pri znižovaní zbytočného administratívneho zaťaženia podnikov, pričom súčasne zaisťuje najvyššie normy transparentnosti a bezpečnosti pracovníkov; domnieva sa, že v rámci verejného sektora a medzi jeho zamestnancami by sa mali presadzovať nástroje elektronickej verejnej správy, politiky digitálnej inovácie a zlepšovanie digitálnych zručností;

29. zdôrazňuje vnútroštátny a regionálny rozmer priemyselnej politiky a úlohu regionálnych stratégií pre inteligentnú špecializáciu, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a hospodársky a priemyselný rozvoj na celom území členských štátov; v tejto súvislosti požaduje analýzu výsledkov stratégií pre inteligentnú špecializáciu ako platformy pre budúce opatrenia na regionálnej úrovni; zdôrazňuje potrebu transparentnej účasti všetkých miestnych zainteresovaných strán vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a komunít na príprave a vykonávaní regionálnych stratégií pre inteligentnú špecializáciu; vyzýva Komisiu, aby zahrnula nástroje na zvýšenie využívania označenia „Vyrobené v EÚ“ na regionálnej úrovni;

30. vyzýva Komisiu, aby stavala na regionálnych ekosystémoch, ktoré využívajú svoju vlastnú inteligentnú špecializáciu, pomáhala preklenúť regionálne rozdiely a zapojila verejnú správu, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, vedcov, občiansku spoločnosť a priemysel s cieľom skombinovať ich znalosti a spoluvytvárať obsah, kontext a vzdelávacie skúsenosti;

31. trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť sociálnu spravodlivosť priemyselnej transformácie a vypracovať primerané opatrenia na podporu reindustrializácie regiónov v procese transformácie prostredníctvom strategických medziregionálnych investičných projektov a prostredníctvom plánov opätovného rozvoja zraniteľných regiónov, najmä vidieckych a vzdialených oblastí;

32. zdôrazňuje, že je potrebné zásadne zmeniť orientáciu našej európskej energetickej politiky v reakcii na násilnú inváziu Ruska na Ukrajinu; vyzýva na výrazné zníženie energetickej závislosti EÚ, najmä od ruského plynu, ropy, uhlia a jadrového paliva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili budovanie výrobných kapacít udržateľnej, cenovo dostupnej, bezpečnej a bohatej energie z obnoviteľných zdrojov a prechodnej nízkouhlíkovej energie a aby zvýšili úspory energie a opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti; vyzýva Komisiu, aby účinnejšie podporovala rozvoj zdrojov energie, ktoré umožnia pokryť rastúce potreby elektrickej energie, a aby zvýšila koordináciu plánovania a financovania potrebnej infraštruktúry, najmä v oblasti potrebnej elektriny, energie, inteligentných sietí, vodíka, CO2 a vykurovania a chladenia;

33. zdôrazňuje, že pre riadne fungovanie európskeho priemyselného ekosystému sú nevyhnutné stabilné dodávky energie; varuje pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by malo obmedzenie dodávok energie pre výrobnú infraštruktúru; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebný koordinačný systém, ktorý by systematicky monitoroval dostupnosť plynu v čase krízy s cieľom uľahčiť spoločné európske stratégie na riešenie krízy;

34. poukazuje na to, že procesy vykurovania a chladenia zostávajú jedným z najvýznamnejších spôsobov využívania energie v priemyselnom odvetví; zdôrazňuje, že na to, aby sa urýchlilo znižovanie emisií skleníkových plynov v priemysle je potrebné plne využiť potenciál energetickej účinnosti priemyselného vykurovania a chladenia; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie využívať nevyhnutné odpadové teplo a chlad, ako aj priemyselné klastre a symbiózy, ktoré ponúkajú významné synergie a možnosti úspor energie v mnohých odvetviach vrátane textilu, chemikálií, spracovania potravín a strojárstva;

35. vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie, čo sa týka využitia potenciálu obehového biohospodárstva, v ktorom sa využívajú udržateľné a obnoviteľné zdroje, s cieľom dlhodobo podporovať konkurencieschopné a odolné priemyselné odvetvia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že využívanie odpadu z biomasy môže účinne nahradiť fosílne palivá a zároveň umožniť zníženie uhlíkovej stopy; naliehavo preto vyzýva orgány EÚ a vnútroštátne a miestne orgány, aby podporovali takýto obehový prístup vo všetkých politikách;

36. žiada Komisiu a členské štáty, aby podstatne skrátili čas potrebný na vydávanie povolení a vytvorili zrýchlené povoľovacie postupy pre infraštruktúru, ktorá podporuje priemysel pri prechode na klimaticky neutrálne obehové hospodárstvo, bez toho, aby bola dotknutá transparentnosť, legitímnosť a zákonnosť postupov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať vodíkovú opornú štruktúru v Európe, ďalej rozvíjať prepojenie na celom našom kontinente a podporovať rozsiahle zavádzanie energeticky úsporných technológií, ako je inštalácia vysoko účinných miestnych zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a kogeneráciu, najmä pre MSP;

37. opätovne zdôrazňuje, že je potrebný podporný rámec na rozvoj udržateľnej mobility a na podporu prepájania odvetví;

38. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlili vykonávanie všetkých programov a nástrojov EÚ v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, infraštruktúry a digitálnych programov a nástrojov inteligentným a selektívnym spôsobom vrátane dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu zameraných na zlyhania trhu a priemyselných aliancií, ako aj technologických infraštruktúr na testovanie, validáciu a rozširovanie nových technologických riešení, najmä tých, ktoré vyvíjajú inovatívne prelomové technológie potrebné na dvojakú transformáciu, najmä tie, ktoré súvisia s výrobou energie, palivami a kľúčovými podpornými technológiami, a na realizáciu efektívneho obehového hospodárstva, ako sú čistá oceľ, čisté letectvo, elektronické palivá, čisté hnojivá a e-krakovanie;

39. zdôrazňuje, že rýchle posúdenie žiadostí o dôležité projekty spoločného európskeho záujmu zo strany Komisie má zásadný význam pre odolnosť európskeho priemyslu; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné, účinné, jednoduché a komplexné usmernenia týkajúce sa dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu; opätovne pripomína význam znižovania rizika financovania, napríklad prostredníctvom Fondu InvestEU alebo Inovačného fondu, ktoré majú zásadný význam pre posilnenie výrobných kapacít EÚ v kľúčových strategických odvetviach, ako je solárny priemysel, čo mu umožní znovu vybudovať pevnú európsku výrobnú základňu;

40. zdôrazňuje veľký potenciál rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka ako dôležitého nástroja na podnietenie znižovania emisií a zníženie závislosti od fosílnych palív v priemysle; domnieva sa, že sú dôležité najmä pre odvetvia, ktoré je ťažké dekarbonizovať, pre plošné zavádzanie technológií a pre podporu ich šírenia v rámci jednotlivých odvetví; zdôrazňuje, že rozdielové zmluvy v oblasti uhlíka by mali byť primerané, v súlade s právnymi predpismi EÚ a predpismi WTO a nemali by viesť k neprimeranému narušeniu vnútorného trhu EÚ;

41. víta analýzu Komisie týkajúcu sa strategických závislostí a kapacít v súlade s cieľom strategickej autonómie; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr dokončila analýzy a priemyselné technologické plány a navrhla opatrenia na zníženie závislosti od identifikovaných kritických výrobkov vrátane recyklácie a opatrení na efektívne využívanie zdrojov a dodávok vrátane dodávateľov energie; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť nepretržitý prístup základného lekárskeho a zdravotníckeho vybavenia na spoločný trh EÚ v nadväznosti na skúsenosti s počiatočným nedostatkom na začiatku pandémie COVID-19; zdôrazňuje potrebu stratégie, ktorá bude založená na ďalšej hĺbkovej analýze vzájomných závislostí, s cieľom posilniť kapacitu EÚ v kritických hodnotových reťazcoch a vo výrobe; pritom sa naďalej zasadzuje za multilateralizmus a voľný obchod;

42. vyzýva Komisiu, aby pri analýze strategických závislostí v rámci 14 kritických priemyselných ekosystémov, ktoré identifikovala vo svojej výročnej správe o jednotnom trhu za rok 2021, zaujala holistický prístup k hodnotovému reťazcu; odporúča, aby sa tieto hĺbkové preskúmania rozšírili na všetky odvetvia, ktoré sa považujú za strategické; žiada Komisiu, aby zohľadnila vplyv extrateritoriálnych opatrení prijatých tretími krajinami na priemyselné odvetvia EÚ, najmä pokiaľ ide o kontroly vývozu;  poukazuje na to, že s cieľom zabrániť vytváraniu nových závislostí a zraniteľných miest by aktualizovaná nová priemyselná stratégia mala vychádzať z európskych zdrojov a technologických kapacít;

43. zdôrazňuje, že recyklácia môže zohrávať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní dodávok surovín a druhotných surovín, čím sa zníži závislosť EÚ od dovozu z tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala opatrenia na obmedzenie nárastu dopytu po primárnych surovinách, ako je presadzovanie obehového hospodárstva, podpora výskumu a inovácií v oblasti nahrádzania materiálov vrátane udržateľných dodávok v obchodných dohodách a prostredníctvom strategických partnerstiev v oblasti surovín;

44. žiada Komisiu o rozšírenie rozsahu pôsobnosti Monitorovacieho strediska pre kritické technológie tak, aby zahŕňal nepretržité monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ o ukazovateľoch odolnosti priemyselných odvetví EÚ, ako sú vzájomné závislosti v kľúčových technológiách, výrobné kapacity, systém včasného varovania pred prípadným nedostatkom, strategické závislosti a zahraničné dotácie v strategických odvetviach;

45. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili ad hoc stimuly na investície do výroby kritického tovaru, ako sú základné lieky, s cieľom dosiahnuť otvorenú strategickú autonómiu, ako aj do výrobných technológií s ohľadom na akúkoľvek krízu vrátane vojny a zároveň zabezpečiť dlhodobé odolné dodávateľské reťazce;

46. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že opatrenia navrhované vo farmaceutickej stratégii EÚ zabezpečia úlohu EÚ ako inovátora vo výskume a vývoji, ako aj konkurencieschopnosť, spoľahlivé a cenovo dostupné dodávky, prístup k moderným liekom a podnietia inovácie a investície do výskumu a vývoja; konštatuje, že pritiahnutie silného farmaceutického priemyslu založeného na výskume do EÚ podporí aj odolnosť EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať cielené investície do výskumu a inovácií, výroby liekov a účinných látok v EÚ a zachovania dynamických výskumných a výrobných zariadení na jej území;

47. je hlboko znepokojený nekalou súťažou, investíciami a prevzatiami na jednotnom trhu zo strany štátom financovaných spoločností z tretích krajín, a to najmä v strategických odvetviach, ako sú dodávky energie potrebné na zabezpečenie nezávislosti a energetickej bezpečnosti Únie; vyzýva Komisiu, aby analyzovala toto zasahovanie s cieľom zaručiť rovnaké podmienky, najmä pre MSP, aby vypracovala vhodné a právne podložené opatrenia na predchádzanie zasahovaniu a aby vo všeobecnosti zabezpečila, aby sa nenarúšal zavedený rámec politiky hospodárskej súťaže EÚ a aby sa podporovala spravodlivá hospodárska súťaž medzi spoločnosťami z krajín mimo EÚ a z krajín EÚ, ktoré pôsobia na jednotnom trhu EÚ;

48. víta návrhy Komisie zamerané na vytvorenie rovnakých podmienok pre európske aj mimoeurópske spoločnosti; zdôrazňuje potrebu zachovať konkurencieschopnosť vývozu európskych spoločností v súvislosti s týmito návrhmi;

49. žiada Komisiu, aby s ohľadom na ďalšie preskúmanie rozšírila rozsah pôsobnosti a vymedzenia rámca pre priame zahraničné investície s cieľom riešiť vplyv zahraničných subvencií na hospodársku bezpečnosť v EÚ a transferov technológií spoločnosťami EÚ v tretích krajinách v strategických odvetviach;

50. vyzýva Komisiu, aby podporovala transfer environmentálnych technológií do rozvojových krajín s cieľom uľahčiť zelenú transformáciu v celosvetovom meradle;

51. vyjadruje znepokojenie nad rastúcou závislosťou od výrobcov z tretích krajín, čo sa týka bezpečnostných zariadení v životne dôležitých a citlivých častiach našej spoločnosti, ako je bezpečnosť (hranice, kybernetický priestor, obrana); zdôrazňuje potrebu označiť bezpečnostné technológie a zariadenia ako strategické odvetvie; požaduje akčný plán na podporu tohto priemyslu EÚ, a to aj prostredníctvom prispôsobených pravidiel verejného obstarávania;

52. poukazuje na závery správy Európskeho dvora audítorov o oneskoreniach pri zavádzaní sietí 5G a rizikách súvisiacich s predajcami mimo EÚ[12]; vyzýva Komisiu, aby stimulovala koordinované zavádzanie 5G v EÚ a znížila vonkajšie závislosti a riziko zasahovania v oblasti komunikačných technológií 5G a 6G prostredníctvom koordinovanej podpory s cieľom umožniť európskym aktérom vybudovať kapacity výskumu a vývoja pre systémy 6G a vytvoriť vedúce trhy pre infraštruktúru 5G ako základ digitálnej a zelenej transformácie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú úroveň konkurencieschopnosti v oblasti technológií 5G a zároveň zaručila bezpečnosť sietí 5G;

53. zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel a odvetvia sú kľúčové pre hnutie Nový európsky Bauhaus, ktoré bude kľúčovou iniciatívou; keďže kultúrny a kreatívny priemysel sú hnacou silou inovácií a rozvoja v Európe; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný, súdržný a dlhodobý rámec priemyselnej politiky pre kultúrny a kreatívny priemysel;

54. víta návrh Komisie týkajúci sa aktu o údajoch a iniciatívu týkajúcu sa rozvoja spoločných európskych dátových priestorov; zdôrazňuje úlohu, ktorú interoperabilné, konkurencieschopné a celoeurópske dátové priestory budú zohrávať pre niekoľko priemyselných odvetví vrátane rozvoja umelej inteligencie, mobilitu, životné prostredie, zdravie a inteligentnú výrobu; zdôrazňuje potrebu diferencovaného prístupu, ktorý zohľadňuje charakteristiky každého odvetvia; domnieva sa, že vedúca úloha spoločností z krajín mimo EÚ/Európskeho hospodárskeho priestoru v rámci iniciatív EÚ v oblasti dátových priestorov môže podkopávať cieľ posilniť technologickú suverenitu EÚ; zdôrazňuje význam dátového hospodárstva a žiada Komisiu, aby urýchlila všetky iniciatívy súvisiace s dátami a podporila vznik európskeho ekosystému dátového priestoru založeného na dôveryhodnosti, konkurencieschopnosti a interoperabilite a aby podporila vytváranie spoločných európskych infraštruktúr na uľahčenie používania a výmeny údajov v priemyselných odvetviach, posilnila ekosystémy pre dáta, cloud a edge a posilnila investície do vysokorýchlostnej komunikácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam právnej istoty, ktorá je kľúčová pre inovačnú kapacitu spoločností EÚ;

55. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť odolnosť komunikačných sietí a bezpečnosť dátových priestorov, a tým podporiť rýchle zavádzanie optických sietí, ktoré by mohlo zaistiť viac spôsobov prenosu a odolnosť voči fyzickým a kybernetickým útokom;

56. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pri digitálnej transformácii sa budú využívať najmodernejšie metódy a najlepšie postupy na zníženie emisií skleníkových plynov a zložitosti výpočtov a na zvýšenie energetickej účinnosti a efektívnosti údajov systémov pri produktívnom využívaní; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu metódy na zahrnutie posúdenia environmentálnej udržateľnosti do digitálnej transformácie, a to aj pokiaľ ide o využívanie energie, počas celého životného cyklu výrobkov a systémov;

57. žiada Komisiu o zavedenie opatrení na zabránenie tomu, aby subjekty z tretích krajín vlastnili notifikované orgány EÚ určené členským štátom EÚ na posudzovanie zhody určitých výrobkov pred ich uvedením na trh;

58. víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa európskej normalizačnej stratégie, ktorej cieľom je podporiť digitálnu a zelenú transformáciu, a súhlasí s ambíciou zaujať proaktívnejší prístup k stanovovaniu stratégií pre normy, a to aj na medzinárodnej úrovni s kľúčovými obchodnými partnermi;

59. konštatuje, že na dosiahnutie strategickej autonómie musí EÚ rozvíjať svoje obranné spôsobilosti; zdôrazňuje, že je dôležité určiť politické smerovanie a rozvíjať ambiciózne verejné programy na podporu a zvýšenie investícií do kozmického a obranného priemyslu; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zaviesť spoľahlivý, skromný a efektívny európsky trh s obranným vybavením vrátane vysokého stupňa technologickej suverenity;

60. poveruje svoju predsedníčku, aby toto uznesenie postúpila Rade a Komisii.

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európske priemyselné odvetvia majú zásadný význam pre prosperitu našich spoločností dnes aj v budúcnosti. Poskytujú nielen 35 miliónov pracovných miest, ale vytvárajú a produkujú aj inovácie, udržateľné materiály a výrobky, ktoré potrebujeme pre naše hospodárstvo a spoločnosť budúcnosti.

 

Na riešenie problému zmeny klímy potrebujeme rýchlu energetickú transformáciu, zrýchlený výskum a vývoj nových technológií a procesov a rýchle prijatie a realizáciu potrebných riešení. Spravodajca sa domnieva, že konkurencieschopná a inovačná európska priemyselná politika je nevyhnutná na dosiahnutie ambicióznych cieľov EÚ v oblasti klímy.

 

EÚ musí splniť svoj sľub, že Zelená dohoda bude stratégiou rastu a podporí zelenú aj digitálnu transformáciu. Ústredným aspektom bude vytvorenie rámca spolupráce medzi priemyslom a členskými štátmi, ktorý umožní vývoj, zavádzanie a vývoz popredných európskych inovácií na svetovej úrovni. Výsledkom bude nielen účinné znižovanie emisií, ale aj súčasný rozvoj technológií, tovaru a služieb, ktoré naša spoločnosť a zvyšok sveta potrebujú. Tým sa vytvára skutočná európska stratégia rastu.

 

Plány priemyselnej transformácie EÚ predstavujú niekoľko výziev. Je jasné, že počas transformácie sa EÚ a jej členské štáty musia zaviazať k podpore, koordinácii a ochrane priemyslu, keď to bude potrebné. Na uskutočnenie zmeny je potrebné zaviesť individuálne prispôsobené riešenia a nástroje vyhovujúce rôznym priemyselným ekosystémom, ktoré existujú v Európskej únii.

 

V súvislosti s verejným záväzkom, čo sa týka investícií do infraštruktúry v oblasti čistej energie, strategického inovačného programu, zníženia administratívnej záťaže a využívania verejných finančných prostriedkov, očakávame aj reciprocitu v podobe dlhodobého záväzku prijímajúcich spoločností investovať do svojich regiónov, ich obyvateľov a životného prostredia v prospech miestnych spoločností.

 

Konkurencieschopné a čisté

 

Posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu v Európskej únii je nevyhnutnosťou v rýchlo sa meniacom svete. EÚ je domovom popredných svetových výskumných ústavov, spoločností a kvalifikovaných ľudí. Európske spoločnosti majú veľký potenciál, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, vývoz a udržateľný rast. Európske silné stránky v globálnych hodnotových reťazcoch sa musia zachovať a posilniť vo svete, v ktorom sa geopolitická realita mení.

 

Európska spolupráca medzi priemyslom, univerzitami a inými vzdelávacími inštitúciami, výskumnými a inovačnými subjektmi a vládami má zásadný význam pri zavádzaní potrebnej infraštruktúry a vývoji nevyhnutných prelomových technológií na výrobu každodenných potrieb, ako je čistá oceľ, čisté chemické látky, čisté hnojivá, e-palivá, solárne panely, veterné turbíny a základné lieky. Pre každý ekosystém potrebujeme postupy transformácie, ktoré budú tvoriť spoločný program rozvoja a zavádzania týchto prelomových technológií.

 

Osobitnou a obrovskou výzvou je zabezpečiť, aby sme v budúcnosti dokázali uspokojiť energetické potreby našich priemyselných odvetví. Ukázalo sa, že energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená v Európe stačiť nebude. Preto sa musíme zapojiť do diplomacie v oblasti energetiky s inými krajinami, aby sme zabezpečili napríklad dodávky syntetických palív.

 

Odolné

 

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 ešte viac poukázala na skutočnosť, že Európska únia je príliš závislá od iných častí sveta, pokiaľ ide o kľúčové produkty a zdroje. V našom prístupe k domácej výrobe sa príliš dlho uprednostňovali krátkodobé náklady pred bezpečnosťou, udržateľnosťou a odolnosťou. Nemôžeme dovoliť, aby prístupnosť a cenová dostupnosť výrobkov a technológií, ktoré sú nevyhnutné pre naše hospodárstvo a spoločnosť budúcnosti, boli vo veľkej miere závislé od iných častí sveta. Európska únia musí opätovne získať silné postavenie v kľúčových globálnych hodnotových reťazcoch a zabezpečiť dodávky kritických materiálov v čase krízy.

 

EÚ príliš dlho ignorovala skutočnosť, že Čína, Rusko a ďalšie národy hrajú podľa iných pravidiel. Niektoré krajiny sa nezdráhajú využiť strategické verejné investície v kombinácii s ochrannými opatreniami na vytvorenie priemyselných šampiónov. V EÚ nie je možné štátom financovať všetky odvetvia, a preto je potrebný obranný súbor nástrojov na zachovanie rovnakých podmienok pre európsky priemysel na našom vlastnom trhu, na boj proti rušivým zahraničným subvenciám, na zabránenie nekalej súťaži zo strany zahraničných štátom dotovaných spoločností a na ochranu kľúčových európskych odvetví a technológií. K tomu by sa mali pridať odvážne strategické opatrenia na posilnenie spôsobilostí EÚ.

 

Konkurencieschopné, čisté a odolné priemyselné odvetvia majú zásadný význam pre budúce generácie v Európskej únii.

 

 

MENŠINOVÉ STANOVISKO

Deindustrializácia výrazne zasiahla regióny v celej Európskej únii. S cieľom maximalizovať zisky a tzv. konkurencieschopnosť podniky svojvoľne zatvárali alebo premiestňovali výrobnú kapacitu. Priemysel je navyše aj naďalej hlavnou hnacou silou emisií skleníkových plynov. Tým, že sa zásadné rozhodnutia ponechali na trh a spoločnosti, priemyselné politiky EÚ tak prehĺbili regionálne nerovnosti, sociálnu a klimatickú krízu. Táto správa, žiaľ, nenarúša tradičný prístup EÚ k priemyselnej stratégii, pri ktorej agendu určuje skôr maximalizácia zisku než sociálne a klimatické potreby. V správe sa podporuje masívny presun verejných dotácií súkromným podnikom, čím sa dotujú dividendy bez toho, aby bola zaručená spravodlivá návratnosť investícií pre spoločnosť alebo podmienenosť verejného financovania. Navrhované „posilnenie“ vojenského priemyslu neprinesie mier ani bezpečnosť. Nemusí to však tak byť. V záujme ľudí a planéty potrebujeme – a aj môžeme – veci zmeniť. Uprednostnením verejného záujmu a spojením verejných iniciatív a verejných investícií môže priemyselná stratégia zaručiť kvalitné pracovné miesta v celej Únii a pomôcť priemyslu stať sa prínosným v boji proti zmene klímy. Potrebujeme ambiciózny verejný plán pre strategické odvetvia, ako sú zdravotníctvo, doprava, bývanie, digitalizácia a energetika.

 

Marc BOTENGA

Marisa MATIAS

Sira REGO

Sandra PEREIRA

Giorgos GEORGIOU

 

 

 

PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI PODNETY

Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne vo výlučnej zodpovednosti spravodajkyne. Počas prípravy návrhu správy dostal spravodajca podnety od týchto subjektov alebo osôb:

 

Subjekt a/alebo osoba

Alstom

ASD

ASML

BASF

Cecimo

Damen Shipyards

E3G

ECFR

EFPIA

ERT

Eurometaux

FME

France Industrie

HydrogenEurope

Industriall

Katapult

NXP

SeaEurope

SEMI Europe

Signify

SolarPower Europe

Tata Steel

TenneT

TNO

UNIFE

VNO-NCW

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD (19.5.2022)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k vykonávaniu aktualizovanej novej priemyselnej stratégie pre Európu: zosúladenie výdavkov s politikou

(2022/2008(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Angelika Winzig 

 

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. domnieva sa, že na to, aby si EÚ udržala popredné miesto v svetovom hospodárstve, aby získala späť kedysi silnú pozíciu v dôležitých globálnych dodávateľských reťazcoch a aby bola konkurencieschopná na otvorených trhoch, každému odvetviu sa musí poskytnúť dostatočná a cielená podpora na rozvoj technologickej základne zameranej na udržateľnosť a zvyšovanie a uľahčovanie výskumného a inovačného úsilia verejných a súkromných zainteresovaných strán;

2 domnieva sa, že priemyselná stratégia EÚ sa musí vykonávať dôsledným a koordinovaným spôsobom v súlade s ambicióznymi cieľmi, aby sa posilnili dodávateľské reťazce EÚ; zdôrazňuje, že voľný, spravodlivý, udržateľný a na hodnotách založený obchod, ktorý náležite vyvažuje potrebu otvorených trhov a strategickej zvrchovanosti a ktorý rešpektuje medzinárodné právo, ako aj úsilie o budovanie strategickej solidarity s podobne zmýšľajúcimi partnermi v otázkach, ako je stanovovanie medzinárodných noriem, posilní priemyselnú základňu EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózny obchodný program v súlade s Parížskou dohodou, Európskou zelenou dohodou a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

3. konštatuje, že priemysel EÚ a malé a stredné podniky (MSP) sú nosným pilierom ekonomiky EÚ a jej úspechu; zdôrazňuje ústrednú úlohu MSP pri dosahovaní zelenej a digitálnej transformácie; zdôrazňuje, že je potrebné plne podporovať priemysel a MSP prostredníctvom dvojakej transformácie a vývoja nových technológií tým, že sa im poskytne individualizovaný prístup k financovaniu a dostatočné finančné prostriedky a cielená podpora na výskum a vývoj, inovácie a vzdelávanie zamestnancov v oblasti digitálnych zručností, čo je rozsiahla zmena, ktorú možno dosiahnuť len vtedy, ak sa poskytnú potrebné stimuly na inovačné klimatické a digitálne riešenia;

4. zdôrazňuje potrebu regulačnej stability a predvídateľnosti, ktorá podporuje a odmeňuje inovácie a investície do nových technológií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o posilnenie opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti na všetkých úrovniach; zdôrazňuje význam vykonávania ambicióznej digitálnej agendy EÚ s cieľom vybudovať strategické medzinárodné partnerstvá, ako je Rada EÚ – USA pre obchod a technológie, a zabezpečiť vedúce postavenie EÚ v oblasti digitálneho obchodu; požaduje pokračovanie rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o elektronickom obchode, počas ktorých by sa mala venovať osobitná pozornosť MSP a spotrebiteľom; víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa aktu o čipoch, ktorý zabezpečí dodávky polovodičov do EÚ, a tým jej pomôže získať strategickú autonómiu; navrhuje tiež, aby sa vypracovala stratégia pre materiály, ktoré sú rozhodujúce pre dvojakú transformáciu, vrátane okrem iného vzácnych zemín; zdôrazňuje, že takéto iniciatívy sa musia zaradiť do širšieho rámca, ktorý by mal identifikovať a monitorovať kľúčové závislosti dodávateľského reťazca ako zásadný míľnik integrovanej a udržateľnej priemyselnej stratégie EÚ, ktorá je ústredným prvkom Európskej zelenej dohody;

5. vyjadruje znepokojenie nad tým, že súčasné aj navrhované právne predpisy EÚ obsahujú priveľa administratívnych a byrokratických prekážok pre podniky EÚ; zdôrazňuje potrebu znížiť zbytočnú administratívnu záťaž a obmedziť byrokraciu pre podniky EÚ, najmä pre MSP; víta zásadu rovnováhy záťaže; vyzýva Komisiu, aby plne vykonávala existujúci program lepšej právnej regulácie EÚ a zahrnula doňho plány s kvantitatívnymi a kvalitatívnymi cieľmi na zníženie administratívnej záťaže podnikov EÚ, najmä MSP, aspoň o 30 %; zdôrazňuje potrebu monitorovať a poskytovať výhľadovo orientované regulačné a finančné stimuly na uľahčenie prechodu na udržateľné hospodárske činnosti; pripomína Komisii, aby uplatňovala zásadu „najskôr myslieť na malých“ a zahrnula do svojich posúdení vplyvu a legislatívnej práce test MSP, najmä pokiaľ ide o odvetvie energetickej transformácie a hospodárske odvetvia orientované na vývoz;

6. zdôrazňuje, že je dôležité podporovať model štvorúrovňovej spolupráce medzi univerzitami, výskumnými centrami, podnikmi a verejným sektorom; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali spoločne pracovať na navrhovaní a vykonávaní priemyselnej stratégie EÚ s cieľom zaručiť väčšiu súdržnosť s obchodnou politikou EÚ diverzifikáciou a využívaním synergií a s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť rôznych odvetví na medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vypracovala správy o vykonávaní, ktoré sa predložia Európskemu parlamentu;

7. víta zámer Komisie vydať usmernenia o verejnom obstarávaní; zdôrazňuje, že verejné obstarávanie je nevyhnutným nástrojom národnej a hospodárskej bezpečnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu upozorniť tretie krajiny na to, že trhy verejného obstarávania EÚ zostanú otvorené, a zároveň zamerať úsilie na vytvorenie rovnakých podmienok a na obmedzenie byrokratickej záťaže pre podniky a verejných obstarávateľov;

8. zdôrazňuje, že je potrebné realizovať kľúčové politické iniciatívy EÚ, ako je Európska zelená dohoda, digitálne desaťročie Európy a ciele EÚ v oblasti odolnosti, pričom sa zohľadní konkurencieschopnosť priemyslu EÚ vzhľadom na najnovší vývoj na medzinárodnej úrovni, najmä na agresiu Ruska voči Ukrajine;

9. opakuje svoju podporu programu mnohostranných obchodných rokovaní a naliehavo vyzýva členov WTO, aby sa na nadchádzajúcej 12. ministerskej konferencii dohodli na pracovnom pláne s cieľom aktualizovať súbor pravidiel WTO a obnoviť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže pre podniky a zamestnancov;

10. zdôrazňuje význam ďalších rokovaní s cieľom zabezpečiť ambiciózne, moderné, na budúcnosť orientované a udržateľné dohody o voľnom obchode s ambicióznymi a vynútiteľnými kapitolami o obchode a udržateľnom rozvoji a sledovať ciele rovnakých podmienok a reciprocity voči ostatným hlavným obchodným partnerom prostredníctvom súboru obchodných nástrojov EÚ vrátane nástroja medzinárodného obstarávania, náležitej starostlivosti, boja proti nátlaku a zahraničných subvencií; zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce a otvoreného svetového obchodu pre hospodárstvo EÚ;

11. poukazuje na to, že udržateľné vnútorné a vonkajšie investície, obchod a prístup na trhy mimo EÚ majú zásadný význam pre podporu hospodárskej obnovy EÚ po pandémii COVID-19 a pre zabezpečenie dlhodobej odolnosti s cieľom posilniť zvrchovanosť EÚ prostredníctvom ambiciózneho plánu strategickej autonómie a znížiť závislosť od krajín mimo EÚ, zabezpečiť optimálne využívanie domácej výroby EÚ, posilniť obehové hospodárstvo EÚ a globálne obehové hospodárstvo, diverzifikovať jej dodávateľské reťazce, premiestniť výrobu do spriatelených a blízkych krajín, prípadne ju premiestniť späť, a zaručiť, že bude nezávislá od jediného výrobcu, najmä pokiaľ ide o kritické suroviny a medziprodukty a materiály vrátane poľnohospodárskych potravín a výrobkov, a zabezpečiť udržateľné dodávateľské reťazce v súlade s Parížskou dohodou;

12. zdôrazňuje potrebu uľahčiť priame zahraničné investície, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy; poukazuje na potrebu riešiť diverzifikáciu trhu, najmä s podobne zmýšľajúcimi partnermi, a zachovať ambiciózny obchodný program s globálnymi partnermi;

13. dôrazne trvá na tom, že kľúčovou prioritou musí zostať boj proti nezákonnému obchodu, predchádzanie nekalej hospodárskej súťaži, postupné zrušenie dotácií na hospodárske činnosti, ktoré sú extrémne škodlivé pre životné prostredie, a proti strategickým investíciám, ktoré by boli v rozpore s národnou bezpečnosťou alebo verejným poriadkom, aby sa ochránila priemyselná autonómia a konkurencieschopnosť EÚ; poukazuje aj na potrebu riešiť existujúcu regulačnú medzeru, pokiaľ ide o účasť EÚ v zahraničných spoločných podnikoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonávala program v oblasti obchodu a investícií s cieľom bojovať proti nekalým politikám a praktikám;

14. vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o zabezpečenie potrebných dodávok energie pre priemysel EÚ diverzifikáciou zdrojov a dodávateľov energie, najmä vytváraním väzieb s podobne zmýšľajúcimi partnermi, a so zreteľom na vojnu na Ukrajine znížením závislosti EÚ od energie z fosílnych zdrojov, najmä od ruského uhlia, ropy a plynu;

15. zdôrazňuje najmä, že EÚ musí postupne ukončiť svoju závislosť od dovozu ropy, uhlia a plynu urýchlením prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov a plnením svojich priebežných cieľov v oblasti klímy a postupne zrušiť dotácie na fosílne palivá, aby dosiahla svoje dlhodobé ciele v oblasti klímy;

16. vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti ihneď začala rokovania o obchodných dohodách a dohodách o spolupráci s prípadnými medzinárodnými partnermi v oblasti výroby udržateľného vodíka a obchodu s ním s cieľom zabezpečiť budúce dodávky obnoviteľných palív nebiologického pôvodu do priemyslu, vykurovania a dopravy EÚ;

17. zdôrazňuje, že EÚ musí modernizovať existujúcu plynárenskú infraštruktúru a prepojenosť medzi členskými štátmi vrátane potrebných terminálov s dostatočnou kapacitou na dovoz a prepravu amoniaku a vodíka v celej EÚ s cieľom umožniť rast vodíkového hospodárstva; zdôrazňuje, že rozvoj účinných a integrovaných logistických sietí a infraštruktúry zabezpečí plynulejší prístup k dopravným, energetickým a digitálnym službám, zvýši konkurencieschopnosť podnikov a zníži obchodné prekážky podporovaním otvoreného obchodu so zvyškom sveta založeného na pravidlách;

18. zdôrazňuje, že dvojaká transformácia si bude vyžadovať zabezpečenie a masívne rozšírenie prístupu k ťažbe a spracovaniu strategických a kritických surovín, ako sú lítium, vzácne zeminy a kobalt, ktoré sa budú musieť dovážať a budú predmetom čoraz väčšieho geopolitického súperenia;

19.  navrhuje tiež vypracovať európsky akt o vzácnych zeminách.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	16.5.2022
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	37 0 5

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

37	+
ECR	Geert Bourgeois, Emmanouil Fragkos, Dominik Tarczyński, Jan Zahradil
ID	Herve Juvin, Danilo Oscar Lancini
NI	Tiziana Beghin, Carles Puigdemont i Casamajó, Ernő Schaller‑Baross
PPE	Anna‑Michelle Asimakopoulou, Daniel Caspary, Arnaud Danjean, Christophe Hansen, Danuta Maria Hübner, Gabriel Mato, Massimiliano Salini, Sven Simon, Jörgen Warborn, Angelika Winzig, Juan Ignacio Zoido Álvarez
RENEW	Jordi Cañas, Svenja Hahn, Karin Karlsbro, Samira Rafaela, Catharina Rinzema, Marie‑Pierre Vedrenne
S&D	Paolo De Castro, Agnes Jongerius, Miapetra Kumpula‑Natri, Bernd Lange, Margarida Marques, Inma Rodríguez‑Piñero, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt
VERTS/ALE	Anna Cavazzini, Heidi Hautala, Sara Matthieu

 

0	-

 

5	0
ID	Markus Buchheit, Roman Haider
S&D	Raphaël Glucksmann
THE LEFT	Emmanuel Maurel, Helmut Scholz

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE VNÚTORNÝ TRH A OCHRANU SPOTREBITEĽA (20. 6. 2022)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k vykonávaniu aktualizovanej novej priemyselnej stratégie pre Európu: zosúladenie výdavkov s politikou

(2022/2008(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria da Graça Carvalho

 

 

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Nová priemyselná stratégia po pandémii COVID-19

1. pripomína, že nová priemyselná stratégia bola aktualizovaná s ohľadom na poučenia z pandémie COVID-19 a podporila obnovu jednotného trhu a aby bola kľúčom k posilneniu konkurencieschopnosti EÚ, dosiahnutiu zelenej a digitálnej transformácie a zabezpečeniu toho, aby bol jednotný trh lepšie pripravený na budúce krízy; pripomína, že pevný systém riadenia a dohľadu nad digitálnym trhom sú nevyhnutné na oživenie jednotného trhu a zabezpečenie jeho riadneho fungovania a prehĺbenia; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na zabezpečenie toho, že priemyselná stratégia pomôže odstrániť neopodstatnené prekážky na jednotnom trhu a zabráni ďalšej fragmentácii a divergencii prístupov jednotlivých členských štátov, pri súčasnom zohľadnení potreby posilniť ochranu spotrebiteľa; pripomína, že je dôležité odstrániť nadmernú byrokraciu a náklady pre MSP a mikropodniky na jednotnom trhu;

2. zdôrazňuje potrebu, aby sa hlavné politiky Únie posudzovali celostne v rámci priemyselnej stratégie, ktorá by sa mala zameriavať na zosúladenie rôznych nástrojov a byť plne integrovaná do súčasných iniciatív; ďalej zdôrazňuje, že priemyselná stratégia musí byť koherentná a musí chrániť a preferovať konkurencieschopnosť priemyslu vo všetkých oblastiach európskej politiky pri súčasnom zabezpečení ochrany spotrebiteľa a pokroku smerom k environmentálnym cieľom; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité zachovať a ďalej rozvíjať vedúce postavenie Európy v strategických odvetviach, najmä v tých, ktoré sa počas pandémie COVID-19 ukázali ako nevyhnutné; zdôrazňuje, že európska priemyselná politika musí byť prospešná pre všetky členské štáty; zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať otvorený dialóg so všetkými priemyselnými odvetviami a relevantnými zainteresovanými stranami;

3. pripomína nekoordinované obmedzenia, ktoré počas pandémie vážne narušili riadne fungovanie vnútorného trhu a viedli k významnému rozvratu dodávateľských reťazcov v mnohých priemyselných ekosystémoch, najmä v potravinárskom a farmaceutickom odvetví; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zabrániť nerovnováhe v európskom potravinovom dodávateľskom reťazci, zaistiť potravinovú bezpečnosť a zaručiť odolnosť farmaceutickej a zdravotníckej výroby; pripomína tiež, že kontroly a zatváranie hraníc viedli k ťažkostiam pre cezhraničných alebo sezónnych pracovníkov, a zdôrazňuje význam bezbariérového pohybu; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s pandémiou ďalej posudzovala rozvrat cezhraničných hodnotových reťazcov, keďže priemyselnou stratégiou sa musí zabezpečiť dokončenie hodnotových reťazcov v určitých odvetviach s cieľom dosiahnuť strategickú autonómiu EÚ;

4. víta skutočnosť, že Komisia zverejnila stratégiu EÚ pre udržateľné a obehové textílie; pripomína, že textilný priemysel sa pomaly zotavuje z prepadu počas pandémie, pričom ho postihlo aj masívne sťahovanie výrobných závodov do tretích krajín; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na MSP ako hlavných aktérov v tomto sektore;

Priemyselná stratégia a situácia na Ukrajine

5. zdôrazňuje, že nezákonnou, nevyprovokovanou a neopodstatnenou vojnou Ruska proti Ukrajine sa zvyšuje naliehavosť vybudovať odolnejšiu, udržateľnejšiu a spoľahlivejšiu hospodársku základňu v EÚ a dokončiť jednotný trh v kľúčových priemyselných a strategických odvetviach; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť diverzifikácie dodávok a prevencie nadmernej závislosti v takých oblastiach ako energetika, suroviny a kritické výrobky, keďže môže spôsobovať zraniteľnosť a znížiť akcieschopnosť EÚ; zdôrazňuje potrebu koordinovaného európskeho prístupu vo výrobe energie a dopravnej infraštruktúre (TEN-T) pri súčasnom zlepšovaní efektívneho využívania zdrojov a podpore obehového hospodárstva s cieľom posilniť priemyselnú stratégiu;

6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri tvorbe stimulov na podporu strategických priemyselných odvetví a ich dodávateľských reťazcov ako potravinárstvo, farmácia a iné, ktoré čelia prudkému nárastu nákladov na energie, dopravu a suroviny v dôsledku súčasného konfliktu na Ukrajine, zaujali celostný prístup; vyzýva Komisiu, aby najmä implementovala stratégiu kritických surovín a zdrojov potrebných pre kľúčové podporné technológie, digitalizáciu a zelenú transformáciu; ďalej ešte podporuje cielené opatrenia na pomoc zraniteľným odberateľom a podnikom v priemysle, najmä zraniteľným MSP a mikropodnikom, s cieľom uľaviť najhorším hospodárskym a sociálnym dôsledkom vysokých cien energií;

Posilnenie európskej strategickej autonómie

7. opätovne zdôrazňuje potrebu posilniť otvorenú európsku strategickú autonómiu riešením narušení a zraniteľných miest dodávateľských reťazcov a zabezpečením ich odolnosti a investíciami do zručností, odborných kvalifikácií, kybernetickej bezpečnosti, digitálnej infraštruktúry, dátového hospodárstva a kľúčových technológií ako umelá inteligencia, 5G a 6G, mikroprocesory a polovodiče, batérie, výroba 3D, vysokovýkonná výpočtová technika a kvantové technológie; zdôrazňuje naliehavosť rozšírenia inovačných prelomových priemyselných technológií v celej Únii, najmä pre kritické energeticky náročné priemyselné odvetvia, a to aj s cieľom uzavrieť uhlíkové cykly v hodnotových reťazcoch energeticky náročných priemyselných odvetví opätovným využitím a recykláciou zdrojov; konštatuje, že je potrebné v plnej miere využívať umelú inteligenciu zodpovedným spôsobom; zdôrazňuje, že z týchto investícií musia profitovať aj vidiecke oblasti a najvzdialenejšie regióny;

8. zdôrazňuje význam zlepšenia dostupnosti údajov pri súčasnom dodržiavaní pravidiel ich ochrany a zasadzuje sa za jednotný trh s údajmi na podporu priemyselného rozvoja EÚ, podporu inovácií a posilnenie digitálneho jednotného trhu ako celku; žiada Komisiu, aby urýchlila pokrok vo všetkých iniciatívach súvisiacich s údajmi, zlepšila poskytovanie a výmenu údajov, podporila rozvoj spoločných európskych dátových priestorov a bola nápomocná pri vytváraní spoločnej európskej infraštruktúry; domnieva sa, že EÚ by mala efektívne spolupracovať so zahraničnými partnermi na dosahovaní kompatibilných digitálnych noriem;

Zelená a digitálna transformácia

9. pripomína, že na dosiahnutie otvorenej strategickej autonómie potreba urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu v celej EÚ; zdôrazňuje obrovskú investičnú medzeru v technologických odvetviach, ktoré umožňujú digitálnu a zelenú transformáciu našej spoločnosti, a pripomína potrebu posilniť investície do digitálnych a zelených technológií; vyzýva Komisiu, ako aj členské štáty, aby plne podporovali takýto horizontálny prístup s cieľom zabezpečiť, aby si Európa vo svete udržala vedúce postavenie v týchto kľúčových podporných technológiách;

10. pripomína, že ciele zelenej dohody možno dosiahnuť len zvýšením výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, pričom zároveň uznáva význam opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré povedú k zníženiu spotreby primárnej energie, a zabezpečenia dostatočného prístupu k cenovo dostupnej, bezpečnej a diverzifikovanej čistej energii na podporu zelenej transformácie európskeho priemyslu a jeho globálnej konkurencieschopnosti; okrem toho víta uvedenie iniciatívy nový európsky Bauhaus v kontexte priemyselnej stratégie s cieľom podporovať a rozvíjať udržateľnosť, najmä pokiaľ ide o architektúru, stavebníctvo a bývanie, pričom sa zameriava aj na udržateľný urbanizmus a rozvoj miest a zabezpečenie začlenenia všetkých európskych občanov;

11. zdôrazňuje, že priemyselná stratégia by mala riešiť hlavné prekážky rýchlejšieho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a zvýšiť udržateľnú spotrebu, okrem iného nájdením lepšieho prepojenia MSP a výrobcov energie v systéme; zdôrazňuje, že spoľahlivé a overiteľné informácie o životnom prostredí, ako aj o trvanlivosti a opraviteľnosti výrobkov sú kľúčom k transformácii modelov spotreby udržateľným smerom;

Posilnenie vnútorného trhu

12. vyzýva na oživenie stratégie jednotného trhu na ďalšie uvoľnenie potenciálu jednotného trhu odstránením fragmentácie regulačných prístupov, prijatím primeraných právnych predpisov, modernizáciou verejnej správy a zmiernením byrokratickej záťaže pre podniky, prekonaním súčasných prekážok pre investície s cieľom znížiť náklady na súlad s regulačnými predpismi, stimuláciou hospodárskej súťaže, preferenciou inovácií orientovaných na trh a podporou EÚ ako svetového lídra v ochrane spotrebiteľa; zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť priemyslu EÚ vychádza k plne funkčného a odolného jednotného trhu, ktorý prináša výhody všetkým členským štátom a ich občanom sústredením sa na práva spotrebiteľov, ako aj na potreby podnikov vrátane MSP, mikropodnikov a začínajúcich podnikov;

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi sebou a s hospodárskymi subjektmi a aby využívali nové technológie na odstránenie neodôvodnených regulačných a neregulačných prekážok a administratívnej záťaže na jednotnom trhu vrátane trhu služieb; zdôrazňuje ekonomické prínosy dokončenia jednotného trhu, pričom upozorňuje najmä predpoklady Komisie, podľa ktorých by ďalšie zlepšenie jednotného trhu s priemyselnými výrobkami mohlo priniesť 183 až 269 miliárd EUR ročne, zatiaľ čo zisky z ďalšej integrácie trhov so službami by mohli dosiahnuť 297 miliárd EUR ročne, čo by samo osebe zvýšilo hospodársky prínos z 8 – 9 % na približne 12 % dodatočného HDP[13];

14. vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózny núdzový nástroj pre jednotný trh, ktorý posilní odolnosť a zabezpečí dobré fungovanie jednotného trhu v čase krízy, a zároveň vypracuje dôrazné opatrenia na pripravenosť na krízy bez oslabenia úsilia o odstránenie neodôvodnených prekážok na jednotnom trhu; ďalej žiada Komisiu, aby zlepšila účinnosť existujúcich nástrojov riadenia;

15. pripomína, že okrem vertikálnych ekosystémov sú potrebné aj horizontálne prístupy, napríklad pokiaľ ide o podporné technológie, a že digitálny ekosystém sa musí horizontálne integrovať so všetkými ostatnými priemyselnými ekosystémami; pripomína, že ekosystém cestovného ruchu bol počas pandémie zasiahnutý najviac a niekoľko ďalších ekosystémov, ako je textilný a kultúrny a kreatívny priemysel, tiež čelí pomalému oživeniu, pričom digitálny ekosystém počas krízy si obrat zvýšil; zdôrazňuje význam priemyselného fóra, ktoré bolo zriadené v rámci priemyselnej stratégie, a konštatuje, že spomedzi piatich vytvorených pracovných skupín sa jedna priamo týka jednotného trhu a analyzuje horizontálne aspekty jednotného trhu a odstraňovanie neoprávnených prekážok a ďalšia sa osobitne zameriava na vyspelú výrobu ako horizontálny faktor pre širokú škálu ekosystémov;

16. zdôrazňuje potrebu zahrnúť do priemyselnej stratégie herný priemysel ako jedno z odvetví s najvyšším potenciálom rozvoja, pričom pripomína, že väčšinu producentov a vývojárov hier tvoria mimoeurópske subjekty; vyzýva na určenie jasných ciest na európskej úrovni, ktoré by priemyslu umožnili zrýchliť a stať sa jedným z lídrov v odvetví;

Podpora normalizácie

17. oceňuje európsku normalizačnú stratégiu a zdôrazňuje, že harmonizované normy spolu s inováciami môžu zvýšiť hospodársky, spoločenský a environmentálny blahobyt vrátane zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov a pracujúcich; domnieva sa, že funkčné normy sú preto nevyhnutné pre dobré fungovanie jednotného trhu, bezpečnosť výrobkov, globálnu konkurencieschopnosť, zelenú a digitálnu transformáciu a ochranu spotrebiteľa; zdôrazňuje dôležitosť transparentnosti a inkluzívnosti a zamedzovania nadmernej byrokracii pri normalizácii; domnieva sa, že cieľom stratégie normalizácie by mala byť pomoc pri zlepšovaní opätovného využívania a recyklácie materiálov a podpora využívania sekundárnych zdrojov;

18. zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby európska normalizačná stratégia naďalej priťahovala najlepších odborníkov a podporovala koordinovanejší prístup v medzinárodnej normalizácii a rokovania o strategických cieľoch a ich schvaľovanie prebiehali za aktívnej účasti všetkých relevantných zainteresovaných strán;

19. vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózne návrhy pripravovanej reformy colného systému vrátane Colného kódexu Únie; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa colné kontroly v celej EÚ riadili rovnakými normami; požaduje reformu, ktorá zabezpečí spravodlivý a udržateľný obchod a ochranu spotrebiteľa pred nebezpečnými a nevyhovujúcimi výrobkami; vyzýva Komisiu, aby pri svojej reforme zohľadnila správu skupiny odborníkov o reforme colnej únie EÚ[14];

Verejné obstarávanie a konkurencieschopnosť MSP

20. zdôrazňuje potrebu posilniť konkurencieschopnosť MSP, mikropodnikov a priemyslu riešením dodávateľských rizík, závislostí, narušení a slabých miest, najmä v ekologickom a digitálnom hospodárstve; zdôrazňuje, že účinný, otvorený, spravodlivý a kooperatívny rámec verejného obstarávania spolu s verejnými investíciami môže zohrávať dôležitú úlohu pri podpore pracovných príležitostí, udržateľného rastu, konkurencieschopnosti, inovačných investícií, podpore udržateľnej spotreby a zavádzaní udržateľných výrobkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v práci na riadnom vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania, ktoré odrážajú hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty, s cieľom vytvoriť funkčný a harmonizovaný jednotný trh; pripomína dôležitosť usmernení Komisie o zelenom verejnom obstarávaní, ktoré pomôžu EÚ v úsilí stať sa hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje a pomôžu stimulovať dopyt po udržateľnejších tovaroch a službách a zároveň podporia ekologické inovácie;

21. pripomína význam usmernení, ktoré vypracovala Komisia a ktoré poskytujú praktické pokyny o tom, ako by členské štáty mali zahrnúť ciele výkonnosti a kritériá kvality, ako napríklad kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (MEAT), do zákaziek zadávaných verejným obstarávaním a ako lepšie zapojiť množstvo výrobcov vrátane MSP a mikropodnikov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne zvážili postavenie MSP z hľadiska ich účasti vo verejnom obstarávaní; zdôrazňuje dôležitosť MSP pre konkurencieschopnosť a inovácie na vnútornom trhu a zároveň oceňuje ich postavenie výrobcov a tiež poskytovateľov priemyselných služieb pre iných výrobcov; vyzýva Komisiu, aby podporovala MSP, mikropodniky a začínajúce podniky pri zlepšovaní prístupu k financovaniu a zároveň pomáhala znižovať odkupy a preberanie európskych podnikov, ak takéto odkupy alebo preberania ohrozujú európske inovácie, a aby v prípade potreby poskytla jasné usmernenia na dosiahnutie súlad s odvetvovými pravidlami EÚ;

22. pripomína význam účinných a udržateľných postupov verejného obstarávania, najmä v kontexte ekosystému zdravotníctva; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri vypracovaní cielených pravidiel spoločného obstarávania základných tovarov, ako sú lieky, s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť, bezpečnosť dodávok, regulárnu hospodársku súťaž a investície do výrobných spôsobilostí;

23. pripomína dôležitosť pravidiel hospodárskej súťaže upravených na novú dynamiku trhu EÚ a meniacemu sa globálnemu kontextu pre zaručenie účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu a pre zvýšenie výberu pre spotrebiteľov;

Výskum, inovácie a prelomové technológie

24. pripomína prísľuby zvýšiť investície do výskumu a vývoja na 3 % HDP, posilniť európsky výskumný priestor a vytvoriť jednotný trh pre výskum a inovácie; víta vytváranie priemyselných aliancií v rôznych odvetviach a zdôrazňuje, že takéto spojenectvá spolu s verejno-súkromnými partnerstvami sú dôležité pre rozvoj prelomových technológií; zdôrazňuje, že ak si chce EÚ zachovať konkurencieschopnosť, je zvýšenie investícií do výskumu a vývoja absolútnou nevyhnutnosťou; zdôrazňuje, že investície do výskumu a vývoja by sa mali zameriavať na všetky priemyselné odvetvia, nielen na výrobný sektor, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili väčšiu účasť MSP a mikropodnikov na trhu výskumu a vývoja; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť, inkluzívnosť, konzistentnosť a synergiu vo všetkých iniciatívach, financovaní a regulačných nástrojoch na podporu priemyslu, MSP a mikropodnikov, najmä pokiaľ ide o zelenú a digitálnu transformáciu; vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky inovačný priestor, ktorý bude usilovať o premenu vedeckých výsledkov na komerčné produkty, podporovať začínajúce podniky a MSP a udržať podniky na jednotnom trhu Únie,

25. zdôrazňuje potrebu realizovať iniciatívy na posilnenie európskeho výskumného priestoru, európskeho vzdelávacieho priestoru a európskych inovačných ekosystémov s cieľom vybudovať silný európsky vnútorný trh pre výskum a inovácie;

26. vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné, efektívne, jasné a komplexné usmernenia týkajúce sa existujúcich nástrojov, ktoré by mali riešiť politické priority vo viacerých priemyselných odvetviach, najmä dôležitými projektmi spoločného európskeho záujmu, rôznymi alianciami (priemyselné údaje, odpaľovacie zariadenia, letectvo s nulovými emisiami, batérie a iné), konzorciami pre európsku digitálnu infraštruktúru a ďalšími; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť správnu synergiu rôznych nástrojov, programov a fondov, od Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti až po štrukturálne fondy, a zdôrazňuje potrebu, aby boli lepšie integrované so spoločnými podnikmi a ďalšími iniciatívami programu Horizont Európa, ako je Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) a Európska rada pre inovácie (EIC);

Podpora zručností

27. vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétne opatrenia na podporu členských štátov pri riešení nesúladu ponúkaných a požadovaných kvalifikácií v určitých odvetviach a zároveň na podporu dôstojných podmienok práce; vyzýva na obnovu rovnováhy, pokiaľ ide o únik talentov, technologických odborníkov a know-how v rámci jednotného trhu a na zlepšenie financovania výskumu, inovácií a technologického rozvoja; ďalej zdôrazňuje potrebu, aby členské štáty prostredníctvom svojich národných rámcov podnikli zásadné kroky a riadne vykonávali pakt pre zručnosti a ďalšie iniciatívy Únie zamerané na vytváranie príležitostí na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovnej sily; pripomína dôležitosť posilnenia vzdelávania a odbornej prípravy, najmä s cieľom rozvíjať zručnosti potrebné na podporu zelenej a digitálnej transformácie jednotného trhu;

28. zdôrazňuje potrebu trvalého dialógu medzi príslušnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi s cieľom zabezpečiť lepšiu pripravenosť pracovnej sily na nové potreby priemyslu; pripomína, že zelená a digitálna transformácia priemyselných odvetví si vyžaduje vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií pracovníkov s odbornými a vyššími odbornými zručnosťami;

29. zdôrazňuje, že nedostatok žien zamestnaných v tomto odvetví prispieva k rozdielom v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov; požaduje, aby sa v rámci priemyselnej stratégie prijali opatrenia na riešenie rodových rozdielov v európskych priemyselných odvetviach a nedostatku príležitostí pre ženy, najmä v oblastiach STEM; ďalej pripomína, že digitalizácia tradičných priemyselných odvetví by mohla viesť k tvorbe pracovných príležitostí v nových odvetviach, ale mohla by tiež narušiť súčasné pracovné príležitosti a mohla by viesť k neistým pracovným podmienkam; pripomína, že tieto výzvy si vyžadujú opatrenia a primerané finančné investície v kontexte priemyselnej stratégie.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	16.6.2022
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	36 0 6
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pablo Arias Echeverría, Alessandra Basso, Brando Benifei, Adam Bielan, Andrea Caroppo, Anna Cavazzini, Dita Charanzová, Deirdre Clune, Alexandra Geese, Sandro Gozi, Maria Grapini, Krzysztof Hetman, Virginie Joron, Eugen Jurzyca, Arba Kokalari, Marcel Kolaja, Andrey Kovatchev, Maria-Manuel Leitão-Marques, Adriana Maldonado López, Beata Mazurek, Leszek Miller, René Repasi, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Tomislav Sokol, Ivan Štefanec, Róża Thun und Hohenstein, Kim Van Sparrentak, Marion Walsmann
Náhradník prítomný na záverečnom hlasovaní	Marco Campomenosi, Maria da Graça Carvalho, Geoffroy Didier, Malte Gallée, Karen Melchior, Tsvetelina Penkova, Antonio Maria Rinaldi, Marc Tarabella, Kosma Złotowski
Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní	Nicola Beer, Rosanna Conte, Vlad Gheorghe, Ondřej Kovařík

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

36	+
ECR	Adam Bielan, Beata Mazurek, Kosma Złotowski
PPE	Pablo Arias Echeverría, Andrea Caroppo, Maria da Graça Carvalho, Deirdre Clune, Geoffroy Didier, Krzysztof Hetman, Arba Kokalari, Andrey Kovatchev, Andreas Schwab, Tomislav Sokol, Ivan Štefanec, Marion Walsmann
RENEW	Nicola Beer, Dita Charanzová, Vlad Gheorghe, Sandro Gozi, Ondřej Kovařík, Karen Melchior, Róża Thun und Hohenstein
S&D	Brando Benifei, Maria Grapini, Maria-Manuel Leitão-Marques, Adriana Maldonado López, Leszek Miller, Tsvetelina Penkova, René Repasi, Christel Schaldemose, Marc Tarabella
VERTS/ALE	Anna Cavazzini, Malte Gallée, Alexandra Geese, Marcel Kolaja, Kim Van Sparrentak

 

0	-

 

6	0
ECR	Eugen Jurzyca
ID	Alessandra Basso, Marco Campomenosi, Rosanna Conte, Virginie Joron, Antonio Maria Rinaldi

 

Vysvetlenie použitých znakov :

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH (21.6.2022)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k vykonávaniu aktualizovanej novej priemyselnej stratégie pre Európu: zosúladenie výdavkov s politikou

(2022/2008(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Carlo Fidanza

 

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102) a príslušné uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2020[15],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (COM(2021)0350),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o vytvorení stratégie EÚ pre udržateľný cestovný ruch[16];

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. mája 2021 s názvom Výročná správa o jednotnom trhu za rok 2021 (SWD(2021)0351),

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. mája 2021 s názvom Strategické závislosti a kapacity (SWD(2021)0352),

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 21. júna 2021 s názvom Scenáre spoluvytvárania postupov transformácie cestovného ruchu na odolnejší, inovatívnejší a udržateľnejší ekosystém (SWD(2021)0164),

– so zreteľom na politickú správu Komisie s názvom Postupy transformácie cestovného ruchu, ktorá bola uverejnená 4. februára 2022,

A. keďže odvetvie cestovného ruchu a dopravy bolo najviac postihnuté obmedzeniami zavedenými v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19, čo v roku 2021 viedlo k 72 % zníženiu počtu zahraničných turistov v porovnaní s úrovňami pred pandémiou[17];

B. keďže odvetvie cestovného ruchu v roku 2019 predstavovalo 11,6 % všetkých pracovných miest; keďže Svetová rada pre cestovanie a cestovný ruch uviedla, že v roku 2020 prišlo v Európe k strate 3,6 milióna pracovných miest súvisiacich s cestovným ruchom[18]; keďže pandémia COVID-19 mala bezprecedentný vplyv na odvetvie cestovného ruchu, pretože výrazne znížila toky cestovného ruchu, a tým aj príjmy podnikov súvisiacich s cestovným ruchom; keďže celkový príspevok cestovného ruchu k celkovému HDP v Európe sa znížil o polovicu z 9,9 % v roku 2019 na 4,9 % v roku 2020; keďže odvetvie dopravy a dopravná infraštruktúra sú životne dôležité pre európske hospodárstvo; keďže spoľahlivé siete infraštruktúry a životaschopné dopravné podniky sú základnými predpokladmi pre všetky aspekty konkurencieschopnosti spoločnosti;

C. keďže hospodárske podmienky v odvetví dopravy majú priamy vplyv na priemyselné podniky, pretože náklady na prepravu surovín, vstupných výrobkov a hotových výrobkov ovplyvňujú ceny výrobkov, ktoré musia v konečnom dôsledku znášať spotrebitelia; keďže vzhľadom na nedávny prudký nárast cien palív a energií, ktorý zvyšuje infláciu a oslabuje kúpnu silu domácností, je potrebná spoločná stratégia na úrovni EÚ, harmonizovaná so silnými opatreniami na úrovni členských štátov, s cieľom zmierniť nárast cien a negatívny hospodársky vplyv na konkurencieschopnosť európskych podnikov a kúpnu silu európskych domácností;

D. keďže malé a stredné podniky (MSP) a mikropodniky tvoria väčšinu podnikov v odvetví dopravy a keďže sú obzvlášť citlivé na cyklické výkyvy, zmeny cien a zvýšené regulačné zaťaženie; keďže európska priemyselná stratégia musí náležite zohľadňovať podmienky pre malé podniky a musí byť navrhnutá v súlade so zásadou „najskôr myslieť na malých“;

E. keďže v politickej správe Komisie s názvom Postupy transformácie cestovného ruchu sa zdôrazňuje potreba ďalej urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu ekosystému cestovného ruchu v členských štátoch a keďže viac ako 99 % podnikov v odvetví cestovného ruchu v EÚ tvoria MSP a mikropodniky; keďže sú potrebné opatrenia na opätovné zamestnanie pracovníkov, ktorí opustili toto odvetvie, systémy nezamestnanosti pre pracovníkov a spravodlivé pracovné podmienky v tomto odvetví;

F. keďže cestovné vzorce sa zmenili z dôvodu núdzovej zdravotnej situácie, pričom cestovanie smeruje do nepreplnených a miestnych destinácií; keďže existujú nové výzvy spôsobené geopolitickou situáciou;

G.  keďže v politickej správe Komisie s názvom Postupy transformácie cestovného ruchu sa zdôrazňuje, že stratégie členských štátov v oblasti cestovného ruchu by mali vychádzať zo zásad udržateľného rozvoja, ktorými sa zabezpečí hospodárska, environmentálna a sociálna udržateľnosť;

H. keďže cestovný ruch je dôležitým a mnohostranným odvetvím s významnými multiplikačnými účinkami na iné odvetvia, v dôsledku čoho je prioritou agendy EÚ, a keďže cestovný ruch sa však musí ďalej začleňovať do finančných programov a politík EÚ;

I. keďže destinácie v okrajových regiónoch, vidieckych oblastiach a na ostrovoch vrátane najvzdialenejších regiónov EÚ čelia osobitným výzvam v súvislosti s dostupnými dopravnými možnosťami, a preto sú zraniteľnejšie aj voči akýmkoľvek negatívnym sociálno-ekonomickým vplyvom zelenej transformácie;

J. keďže transeurópska dopravná sieť (ďalej len „TEN-T“) by mala zabezpečiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prístupnosť v celej EÚ a jej regiónoch, a to aj vo vidieckych, vzdialených, horských, riedko osídlených, okrajových, ostrovných a najvzdialenejších regiónoch, čím by stimulovala hospodársky rast a tvorbu pracovných miest a znižovala nerovnosti, podporovala digitalizáciu a inovácie a zvyšovala prispôsobivosť a odolnosť s priamym vplyvom na odvetvie cestovného ruchu;

K. keďže vyvážený rozvoj dopravných koridorov, ktoré zabezpečujú prepojenie medzi severom a juhom a východom a západom v celej Európe, je potrebný na posilnenie obnovy a odolnosti cestovného ruchu; keďže odvetvie mobility a dopravy predstavuje obrovský potenciál pre produktívne investície v členských štátoch, najmä prostredníctvom reindustrializácie tohto odvetvia, a to spojením výroby a opravy zariadení s podporou verejnej dopravy, železničnej dopravy, udržateľnej a inteligentnej mobility a územného plánovania založeného na prepojenosti, súdržnosti a rozvoji;

L. keďže prijatie balíka Fit for 55 Komisiou, ktorého cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, nezohľadňuje vplyv niektorých osobitných právnych predpisov na ekosystém cestovného ruchu a jeho konkurencieschopnosť;

M. keďže politická správa Komisie s názvom Postupy transformácie cestovného ruchu neobsahuje usmernenia týkajúce sa jasného riadenia ani akčný plán na riešenie výziev v oblasti cestovného ruchu a návrh spoločných riešení;

1. víta postupy transformácie cestovnému ruchu a vyzýva Komisiu, aby ich vykonala a nadviazala na ne predložením súboru konkrétnych opatrení pre rôzne oblasti, ako je výskum a vývoj, infraštruktúra, technologický rozvoj a zručnosti, a to s cieľom podporiť rozvoj udržateľného cestovného ruchu vo všetkých európskych destináciách pre turistov aj miestne obyvateľstvo a zároveň zabezpečiť konzistentnosť a zosúladenie medzi politikami a cieľmi EÚ, nástrojmi financovania a regulačnými nástrojmi na podporu odvetví pri ich udržateľnej transformácii;

2. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s Parlamentom (najmä s Výborom pre dopravu a cestovný ruch a jeho pracovnou skupinou pre cestovný ruch) a ďalšími inštitúciami EÚ, ako je Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor, v procese spoločného monitorovania a vykonávania postupov transformácie cestovného ruchu; žiada Komisiu, aby na tento účel zapojila pracovnú skupinu Parlamentu pre cestovný ruch do pravidelných schôdzí poradného výboru pre cestovný ruch s cieľom posilniť európsku stratégiu v oblasti cestovného ruchu;

3. žiada Komisiu, aby vytvorila a prevádzkovala online platformu pre spoluprácu medzi zainteresovanými stranami s cieľom ďalej podporovať proces spoločnej tvorby;

4. zdôrazňuje, že reakcia na pandémiu COVID-19 predstavuje historickú príležitosť modernizovať cestovný ruch v EÚ a zvýšiť jeho udržateľnosť, a to aj pokiaľ ide o mobilitu, a zlepšiť jeho prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu, aby zverejnila akčný plán pre „udržateľný cestovný ruch“, ktorý bude zahŕňať krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele a bude zahŕňať ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, a zdôrazňuje, že tieto opatrenia sa musia podporovať v koordinácii s Parlamentom a členskými štátmi; opakuje svoje presvedčenie, že turistické destinácie a zariadenia musia byť fyzicky prístupné všetkým osobám v spoločnosti, najmä osobám so zdravotným postihnutím, a podporuje pozíciu vyjadrenú v Postupoch transformácie cestovného ruchu, podľa ktorých by sa cestujúcim, ktorí plánujú a rezervujú svoje pobyty a aktivity, mali poskytovať dostupné zariadenia cestovného ruchu vo všetkých destináciách, ako aj jasné a dostupné informácie o týchto zariadeniach;

5. domnieva sa, že udržateľný cestovný ruch musí popri podpore hospodárskeho rozvoja a tvorby pracovných miest prispievať k ochrane a obnove prírodných ekosystémov a biodiverzity s osobitným zreteľom na potrebu obmedziť jav nadmerného cestovného ruchu a podporovať rozvoj alternatívnych modelov a využívanie digitálnych technológií; vyzýva Komisiu, aby zainteresovaným stranám v oblasti cestovného ruchu uľahčila prístup k finančným prostriedkom EÚ, najmä s cieľom pomôcť malým ubytovacím zariadeniam zlepšiť ich energetickú účinnosť a zvýšiť ich úspory energie;

6. domnieva sa, že stratégia by mala ďalej posilňovať integritu jednotného trhu, pokiaľ ide o odvetvia cestovného ruchu a dopravy; žiada, aby sa nová priemyselná stratégia pre Európu zosúladila so súvisiacimi politickými ambíciami, ako je plnenie Európskej zelenej dohody a digitalizácia, zabezpečenie rovnakých podmienok pre európsky priemysel a podniky, boj proti energetickej a dopravnej chudobe, zlepšenie sociálnej súdržnosti, posilnenie multimodality a podpora ekosystému cestovného ruchu, napríklad výmenou osvedčených postupov na prijímanie informovaných rozhodnutí o tom, ako zlepšiť politiky pre obidve odvetvia;

7. vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmus krízového riadenia s cieľom zabezpečiť, aby bolo odvetvie cestovného ruchu primerane pripravené na budúce krízy v oblastiach, v ktorých sa vnútroštátne reakcie ukázali ako nedostatočné;

8. opakuje svoju výzvu na vytvorenie Európskej agentúry pre cestovný ruch, ktorá by bola okrem iného zodpovedná za:

– poskytovanie EÚ a jej členským štátom faktického prehľadu a údajov pre tvorcov politík, čo umožní tvorcom politík vypracovať informované stratégie založené na zozbieraných a analyzovaných údajoch o cestovnom ruchu vrátane možného sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho vplyvu týchto stratégií na toto odvetvie;

– využívanie mechanizmu krízového riadenia s cieľom zabezpečiť, aby bolo odvetvie cestovného ruchu primerane pripravené na budúce krízy v oblastiach, v ktorých sa vnútroštátne reakcie ukázali ako nedostatočné;

– poskytovanie technickej a administratívnej podpory mikropodnikom a MSP s cieľom zvýšiť ich schopnosť získavať prístup k finančným prostriedkom a finančným nástrojom EÚ a využívať ich;

– podporu ekosystému cestovného ruchu napríklad prostredníctvom výmeny osvedčených postupov na prijímanie informovaných rozhodnutí o zlepšovaní politík v oblasti cestovného ruchu;

– propagáciu európskej značky v tretích krajinách a zameranie sa na diverzifikáciu európskeho turistického produktu;

9. vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú európsku politiku cestovného ruchu s cieľom vytvoriť Európsku úniu cestovného ruchu;

10. vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú európsku stratégiu cestovného ruchu (európsku agendu pre cestovný ruch 2030/2050) v partnerstve s rôznymi orgánmi na všetkých úrovniach riadenia a subjektmi odvetvia s jasnými zámermi, cieľmi, možnosťami financovania a realizačnými plánmi;

11. považuje za poľutovaniahodné, že z viacročného finančného rámca EÚ a nástroja NextGenerationEU sa nevyčlenili osobitné finančné prostriedky na odvetvie cestovného ruchu, ktoré bolo obzvlášť negatívne ovplyvnené pandémiou COVID-19, prebiehajúcou vojnou na Ukrajine, vysokou infláciou a zvýšenými cenami energie a palív, hoci v roku 2019 tento sektor prispel 9,9 % k HDP EÚ; zastáva názor, že verejné investície EÚ a členských štátov sú nevyhnutné na rozvoj infraštruktúry a mobility na podporu odvetvia cestovného ruchu;

12. víta príručku o financovaní cestovného ruchu zo strany EÚ; žiada však Komisiu, aby systematizovala a šírila možnosti financovania v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 – 2027 s cieľom poskytnúť viac informácií o vypracovaní konkrétnych opatrení; žiada, aby sa zainteresovaným stranám v oblasti cestovného ruchu v členských štátoch poskytli finančné príležitosti;

13. nabáda členské štáty, aby uľahčili prístup k ekosystému cestovného ruchu pre investície prostredníctvom rôznych finančných nástrojov EÚ, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja; zdôrazňuje význam poskytovania sektorovej odbornej prípravy súvisiacej s financovaním zainteresovaným stranám v ekosystéme cestovného ruchu ako ďalšieho spôsobu na zlepšenie prístupu k financovaniu;

14. zdôrazňuje, že dodatočné poplatky v odvetví dopravy majú vplyv na ľudí, najmä na ľudí v riedko osídlených a najodľahlejších oblastiach, a na podniky s najnižšími finančnými rezervami (najmä menšie podniky); domnieva sa, že nedávny nárast cien palív a energií predstavuje vážnu hrozbu pre konkurencieschopnosť Únie a finančnú situáciu domácností v EÚ; vyzýva príslušné inštitúcie EÚ a členské štáty, aby podporovali opatrenia a systémy, ktoré budú bojovať proti vyšším cenám, napríklad podporou prechodu na udržateľné druhy dopravy, ako sú železničná a aktívna mobilita, stimulovaním verejnej dopravy a podporou programov spoločnej mobility a súvisiacich iniciatív;

15. pripomína Komisii príležitosť, ktorú ponúka prezentácia pilotných projektov a prípravných akcií v rámci rozpočtu Únie; vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Parlament a spolupracovala s ním v súvislosti s prípravnými prácami a pokrokom dosiahnutým pri vývoji pilotných projektov a prípravných akcií a aby do tohto procesu zapojila poslancov Parlamentu;

16. vyzýva Komisiu, aby podporovala MSP a mikropodniky (vrátane remeselníkov) v odvetví cestovného ruchu podporou inovatívnych udržateľných iniciatív, zjednodušením byrokracie, podporou vzdelávania a odbornej prípravy a poskytovaním finančných prostriedkov na podporu zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie pracovnej sily, najmä pokiaľ ide o nové digitálne zručnosti, s cieľom stimulovať nové ponuky cestovného ruchu, pokiaľ ide o destinácie a zážitky, a prispieť k zvýšeniu hodnoty regionálnych produktov a miestnych tradícií; zdôrazňuje potrebu výrazne znížiť administratívne zaťaženie MSP a na tento účel lepšie prispôsobiť regulačný rámec Únie;

17. vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli a podporovali ďalšie opatrenia na digitalizáciu; pripomína, že digitálna transformácia je jednou z kľúčových horizontálnych priorít EÚ, ktorá pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov EÚ s cieľom podporiť podnikanie, inovácie a výskum, vyvinúť kreatívne a inovačné riešenia a spolupracovať s univerzitami, školami cestovného ruchu a znalostnými centrami na prenose a tvorbe poznatkov pre odvetvie, čím sa ešte viac posilní odolnosť týchto podnikov voči hospodárskym alebo iným krízam;

18. vyzýva Komisiu, aby zahrnula odvetvie cestovného ruchu do európskej dátovej stratégie a podporila tvorbu dátových priestorov, ktoré budú prínosom pre toto odvetvie stanovením verejného rámca pre lepšiu výmenu údajov a dostupnosť; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby harmonizovala pravidlá zberu štatistických údajov o cestovnom ruchu;

19. konštatuje, že dobrý prístup k údajom má zásadný význam pre rozvoj technológie umelej inteligencie, ktorá bude čoraz dôležitejšia v odvetviach dopravy a cestovného ruchu, v súlade so zavádzaním inteligentných a prepojených flotíl, pričom uznáva mnohé výzvy, ktoré je ešte potrebné prekonať pri zaisťovaní bezpečných, chránených a transparentných aplikácií umelej inteligencie; zdôrazňuje skutočnosť, že technologický vývoj v oblasti dopravy a mobility, najmä aplikácie umelej inteligencie a autonómne vozidlá, majú veľký potenciál na zjednodušenie každodenného života ľudí a podnikov, skrátenie času cestovania, zníženie dopravných zápch, predchádzanie nehodám, zníženie emisií a zníženie nákladov;

20. podporuje širšiu automatizáciu v odvetví dopravy s cieľom zvýšiť jeho efektívnosť, udržateľnosť a konkurencieschopnosť;

21. vyzýva Komisiu, aby podporila zavádzanie vozidiel s nulovými emisiami, znížila emisie skleníkových plynov podporou využívania dopravných prostriedkov s nízkymi a nulovými emisiami a podnecovala využívanie udržateľných alternatívnych dopravných riešení dostupných pre verejnosť a podniky podporou digitalizácie a automatizácie a zlepšením prepojiteľnosti a prístupu v rámci stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu;

22. vyzýva na verejné investície do reindustrializácie členských štátov s cieľom pomôcť ich rozvoju a podporiť ich suverenitu, najmä podnecovaním konštrukcie a opravy železničných koľajových vozidiel a plavidiel a zabezpečením toho, aby energetická rekonfigurácia odvetvia dopravy prispievala k domácej výrobe energie a aby sa podpora udržateľnej a inteligentnej mobility stala hnacou silou výrobnej činnosti;

23. domnieva sa, že propagácia značky Európa v tretích krajinách by sa mala zamerať na diverzifikáciu ponuky EÚ okrem iného z hľadiska kultúrneho, historického a prírodného dedičstva, miestnej gastronómie a zdravia, a to v spolupráci s destináciami a cestovnými kanceláriami; trvá na tom, že by sa mali strategicky podporovať špecifické destinácie na rozvíjanie cestovného ruchu počas celého roka s cieľom vytvoriť ad hoc trasy na zvýšenie hodnoty remesiel a miest, kde pôsobia remeselníci, čím by sa reagovalo na štandardizáciu ponuky cestovného ruchu a pokračujúce vyľudňovanie mnohých miestnych komunít, keďže sú hlavnými atrakciami pre turistov a sú nevyhnutné pre celkové oživenie ponuky cestovného ruchu európskych krajín; pripomína potrebu komplexných stratégií inteligentného cestovného ruchu pre vzdialené regióny a potrebu stimulovať nové príležitosti v oblasti cestovného ruchu;

24. domnieva sa, že potenciálne výzvy a rastúce náklady na zelenú transformáciu v odvetviach dopravy, najmä v leteckej a námornej doprave, môžu ovplyvniť dopyt po odvetviach cestovného ruchu; vyzýva preto Komisiu, aby pravidelne posudzovala sociálno-ekonomické vplyvy týchto výziev vrátane konkurencieschopnosti tejto transformácie, pričom zohľadní všetky opatrenia navrhnuté v odvetviach cestovného ruchu v členských štátoch;

25. zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty mali dobre rozvinutú, inteligentnú, bezpečnú a udržateľnú sieť TEN-T, ktorá uľahčuje udržateľnú dopravu, prepojenosť a územnú prístupnosť v celej EÚ, najmä v okrajových regiónoch, na ostrovných a v najvzdialenejších regiónoch, s cieľom podporiť a rozvíjať európsky a medzinárodný cestovný ruch; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť chýbajúcim cezhraničným prepojeniam a ich dokončeniu, ako aj prepojenosti; vyzýva členské štáty, aby využívali zdroje z nástroja NextGenerationEU a Nástroja na prepájanie Európy na urýchlenie týchto investícií do infraštruktúry a rýchle dosiahnutie zvýšenej investičnej kapacity v dopravnom systéme, čo bude prínosom pre konkurencieschopnosť odvetvia a finančnú situáciu domácností; domnieva sa, že rozvoj TEN-T a jej pozemné spojenie s mestskými, miestnymi a pobrežnými oblasťami bude zohrávať kľúčovú úlohu pri poskytovaní udržateľných alternatívnych flexibilných dopravných riešení pre cestovanie a cestovný ruch, a to aj na dlhé vzdialenosti, kde letecká doprava nie je optimálnym alebo nevyhnutným riešením;

26. opakuje svoju výzvu Komisii, ako uvádza vo svojom uznesení zo 16. decembra 2020[19], aby prijala plán s konkrétnymi a záväznými cieľmi a ukazovateľmi na zabezpečenie lepšej regulácie a zjednodušenie administratívneho zaťaženia s cieľom podporiť oživenie hospodárstva a posilniť konkurencieschopnosť Únie; pripomína Komisii jej sľub pracovať v súlade so zásadou rovnováhy záťaže; konštatuje, že podľa tejto zásady sa každé nové regulačné zaťaženie, ktoré sa zavedie, musí kompenzovať zrušením rovnakej nákladovej záťaže v tej istej oblasti politiky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr reagovala komplexným plánom na kompenzáciu regulačného zaťaženia odvetvia dopravy v súlade so zásadou rovnováhy záťaže;

27. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr uľahčila plánovanie ciest, a to aj poskytnutím zjednodušených postupov vydávania multimodálnych cestovných lístkov prostredníctvom digitálnych služieb a sprievodných práv, a aby zároveň lepšie regulovala činnosť online rezervačných platforiem a ich sprostredkovateľov; žiada, aby sa posilnil a proporcionalizoval rámec EÚ pre krátkodobé prenájmy a aby sa zaviedli nové politiky na zlepšenie transparentnosti, spravodlivej hospodárskej súťaže v sektore stravovacích a ubytovacích služieb a ochrany zákazníkov pred špekuláciami;

28. naliehavo vyzýva členské štáty a odvetvie cestovného ruchu, aby pri predkladaní svojich stratégií cestovného ruchu venovali veľkú pozornosť osobitným silným stránkam turistických destinácií, pokiaľ ide o ochranu a obnovu prírodného ekosystému a zdrojov, kultúrneho a historického dedičstva a potenciálu poskytnúť zákazníkom jedinečné a autentické zážitky, ako aj inkluzívnosti a prístupnosti, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali MSP a kultúrny a kreatívny priemysel v ich kľúčovej úlohe v ekosystéme cestovného ruchu, a požaduje poskytovanie technickej pomoci a financovania potrebného na splnenie cieľov stratégie; okrem toho požaduje širšie inovačné iniciatívy na podporu vzdelávania v oblasti digitálnych zručností;

29. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili situáciu pracovníkov v celom hodnotovom reťazci odvetvia cestovného ruchu v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a podnikmi prostredníctvom konštruktívneho dialógu o pracovných podmienkach v tomto odvetví, ktoré sa vyznačuje sezónnosťou a využívaním foriem zamestnania na čiastočný úväzok; zdôrazňuje negatívne dôsledky nedostatku pracovníkov v odvetví cestovného ruchu vo viacerých členských štátoch a naliehavo ich vyzýva, aby urýchlene riešili hospodárske, sociálne a kultúrne príčiny;

30. vyjadruje poľutovanie nad tým, že hodinové mzdové sadzby a náklady práce v odvetví cestovného ruchu sú výrazne nižšie ako v hospodárstve ako celku a že existuje relatívne vysoký percentuálny podiel pracovných zmlúv na dobu určitú a kratšie trvanie zamestnania; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ženy pracujúce v odvetví cestovného ruchu zarábajú približne o 15 % menej ako muži; vyzýva Komisiu, aby podporovala spravodlivú a inkluzívnu zamestnanosť v tomto odvetví;

31. domnieva sa, že modrá ekonomika má zásadný význam pre podporu udržateľného odvetvia cestovného ruchu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Komisia by mala zabezpečiť spravodlivé a nediskriminačné uplatňovanie smernice 2006/123/ES[20], pokiaľ ide o koncesie v prímorských oblastiach vo vlastníctve štátu na účely cestovného ruchu; konštatuje, že je nevyhnutné chrániť ekosystémy vidieckych a pobrežných oblastí s cieľom zachovať a zvýšiť úroveň biodiverzity a ekoturizmu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odľahlým a najvzdialenejším regiónom poskytli komplexné stratégie inteligentného cestovného ruchu s cieľom riešiť problémy obmedzenej dopravy alebo digitálnej pripojiteľnosti;

32. zdôrazňuje pozitívny vplyv spoločnej mobility na cestovný ruch vrátane spoločného využívania automobilov, kolobežiek a bicyklov ako súčasť stratégie mobility integrovanej s verejnými (pravidelnými a nepravidelnými) a súkromnými dopravnými službami.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	15.6.2022
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	37 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Paolo Borchia, Karolin Braunsberger-Reinhold, Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Karima Delli, Gheorghe Falcă, Giuseppe Ferrandino, Carlo Fidanza, Mario Furore, Jens Gieseke, Elsi Katainen, Elena Kountoura, Peter Lundgren, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Tilly Metz, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, João Pimenta Lopes, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Vera Tax, Barbara Thaler, Petar Vitanov, Lucia Vuolo, Roberts Zīle, Kosma Złotowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Tom Berendsen, Maria Grapini, Roman Haider, Pär Holmgren, Ondřej Kovařík, Colm Markey, Dorien Rookmaker, Annalisa Tardino
Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní	Alessandra Basso

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

37	+
ECR	Carlo Fidanza, Peter Lundgren, Dorien Rookmaker, Roberts Zīle, Kosma Złotowski
ID	Alessandra Basso, Paolo Borchia, Roman Haider, Annalisa Tardino
NI	Mario Furore
PPE	Tom Berendsen, Karolin Braunsberger-Reinhold, Gheorghe Falcă, Jens Gieseke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Colm Markey, Massimiliano Salini, Barbara Thaler, Lucia Vuolo
RENEW	José Ramón Bauzá Díaz, Izaskun Bilbao Barandica, Elsi Katainen, Ondřej Kovařík, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Dominique Riquet
S&D	Giuseppe Ferrandino, Maria Grapini, Vera Tax, Petar Vitanov
THE LEFT	Elena Kountoura
VERTS/ALE	Ciarán Cuffe, Jakop G. Dalunde, Karima Delli, Pär Holmgren, Tilly Metz

 

0	-

 

1	0
THE LEFT	João Pimenta Lopes

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	13.7.2022
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	70 0 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Matteo Adinolfi, Nicola Beer, François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Paolo Borchia, Marc Botenga, Markus Buchheit, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Nicola Danti, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Claudia Gamon, Jens Geier, Nicolás González Casares, Christophe Grudler, Henrike Hahn, Ivo Hristov, Ivars Ijabs, Romana Jerković, Eva Kaili, Seán Kelly, Łukasz Kohut, Zdzisław Krasnodębski, Andrius Kubilius, Marisa Matias, Iskra Mihaylova, Dan Nica, Angelika Niebler, Niklas Nienaß, Ville Niinistö, Mauri Pekkarinen, Tsvetelina Penkova, Morten Petersen, Markus Pieper, Sira Rego, Robert Roos, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Riho Terras, Grzegorz Tobiszowski, Patrizia Toia, Marie Toussaint, Isabella Tovaglieri, Henna Virkkunen, Pernille Weiss, Carlos Zorrinho
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Andrus Ansip, Pascal Arimont, Tiziana Beghin, Franc Bogovič, Gheorghe Falcă, Andreas Glück, Klemen Grošelj, Elżbieta Kruk, Adriana Maldonado López, Sandra Pereira, Bronis Ropė, Ernő Schaller-Baross, Jordi Solé, Marion Walsmann
Náhradníci podľa článku 209 ods. 7 prítomní na záverečnom hlasovaní	Biljana Borzan, Rosanna Conte, Erik Marquardt, Liudas Mažylis, Matjaž Nemec, Antonio Maria Rinaldi, Christel Schaldemose, Alexandr Vondra

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

70	+
ECR	Zdzisław Krasnodębski, Elżbieta Kruk, Robert Roos, Grzegorz Tobiszowski, Alexandr Vondra
ID	Matteo Adinolfi, Paolo Borchia, Markus Buchheit, Rosanna Conte, Antonio Maria Rinaldi, Isabella Tovaglieri
NI	Tiziana Beghin, Ernő Schaller-Baross
PPE	Pascal Arimont, François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Franc Bogovič, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Gheorghe Falcă, Seán Kelly, Andrius Kubilius, Liudas Mažylis, Angelika Niebler, Markus Pieper, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Riho Terras, Henna Virkkunen, Marion Walsmann, Pernille Weiss
RENEW	Andrus Ansip, Nicola Beer, Nicola Danti, Claudia Gamon, Andreas Glück, Klemen Grošelj, Christophe Grudler, Ivars Ijabs, Iskra Mihaylova, Mauri Pekkarinen, Morten Petersen
S&D	Biljana Borzan, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Jens Geier, Nicolás González Casares, Ivo Hristov, Romana Jerković, Eva Kaili, Łukasz Kohut, Adriana Maldonado López, Matjaž Nemec, Dan Nica, Tsvetelina Penkova, Christel Schaldemose, Patrizia Toia, Carlos Zorrinho
VERTS/ALE	Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Henrike Hahn, Erik Marquardt, Niklas Nienaß, Ville Niinistö, Bronis Ropė, Jordi Solé, Marie Toussaint

 

4	-
THE LEFT	Marc Botenga, Marisa Matias, Sandra Pereira, Sira Rego

 

0	0

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

• [1] Ú. v. EÚ C 97, 28.2.2018, s. 43.
• [2] Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2.
• [3] Ú. v. EÚ C 316, 6.8.2021, s. 2.
• [4] Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 43.
• [5] Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 2.
• [6] Ú. v. EÚ C 465, 17.11.2021, s. 11.
• [7] Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 56.
• [8] Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 45.
• [9] Prijaté texty, P9_TA(2021)0468.
• [10] Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 28.
• [11] Osobitná správa Európskeho dvora audítorov 02/2022: Energetická efektívnosť v podnikoch – isté úspory energie, ale nedostatky v plánovaní a výbere projektov https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR22_02/SR_Energy-effic-enterpr_EN.pdf
• [12] Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 03/2022: Zavádzanie sietí 5G v EÚ: oneskorenie v zavádzaní sietí, pričom bezpečnostné otázky zostávajú nevyriešené, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2022.
• [13] Oznámenie Komisie z 2. marca 2022 s názvom Smerom k zelenému, digitálnemu a odolnému hospodárstvu: náš európsky model rastu (COM(2022)0083).
• [14] Viac Únie do európskeho colníctva – desať návrhov, ako colnú úniu EÚ pripraviť na geopolitickú Európu. Správa skupiny odborníkov o reforme colnej únie EÚ, Brusel, marec 2022.
• [15] Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 43.
• [16] Ú. v. EÚ C 494, 8.12.2021, s. 106.
• [17] https://www.unwto.org/unwto-world-tourism-barometer-data
• [18] Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2020 o novej stratégii pre európske MSP, Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 2, ods. 5.
• [19] Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2020 o novej stratégii pre európske MSP, Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 2, ods. 5.
• [20] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.