SPRÁVA o prístupe k vode ako ľudskému právu – vonkajší rozmer

20.9.2022 - (2021/2187(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Miguel Urbán Crespo
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Stéphane Bijoux, Výbor pre rozvoj
(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku

Postup : 2021/2187(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A9-0231/2022

Predkladané texty :

A9-0231/2022

Rozpravy :

PV 04/10/2022 - 18
CRE 04/10/2022 - 18

Hlasovanie :

PV 05/10/2022 - 4.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2022)0346

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ
INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

PR_INI

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o prístupe k vode ako ľudskému právu – vonkajší rozmer

(2021/2187(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/292 z 28. júla 2010, v ktorej sa uznáva právo ľudí na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu,

– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 68/157 z 18. decembra 2013 s názvom Ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu,

– so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 45/8 zo 6. októbra 2020 s názvom Ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu,

– so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 48/13 z 8. októbra 2021 s názvom Ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu,

– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 71/222 z 21. decembra 2016, s názvom Medzinárodné akčné desaťročie, „Voda pre udržateľný rozvoj“, 2018 – 2028,

– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 75/212 z 21. decembra 2020 o konferencii Organizácie Spojených národov o strednodobom komplexnom preskúmaní plnenia cieľov medzinárodného akčného desaťročia „Voda pre trvalo udržateľný rozvoj“ na roky 2018 – 2028 (konferencia OSN o vode 2023),

– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

– so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a všeobecné pripomienky Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva,

– so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím,

– so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017,

– so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 15 (2002) Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva o práve na vodu,

– so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva a Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 169 z roku 1989 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve,

– so zreteľom na Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992 (Dohovor o vode), ktorý bol pôvodne prerokovaný ako regionálny nástroj a v roku 2016 bol otvorený na pristúpenie pre všetky členské štáty OSN,

– so zreteľom na Dohovor o práve neplavebného využívania medzinárodných vodných tokov z roku 1997 (Dohovor o vodných tokoch),

– so zreteľom na Protokol EHK OSN a WHO o vode a zdraví k Dohovoru o vode z roku 1999, ktorý poskytuje rámec na uplatňovanie ľudských práv na vodu a sanitáciu v praxi,

– so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä na šiesty cieľ, ktorý sa týka pitnej vody a sanitácie, a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj,

– so zreteľom na správu OSN z 19. marca 2019 o rozvoji vodných zdrojov vo svete „Na nikoho nezabudnúť“,

– so zreteľom na správy s názvom Stav potravín a poľnohospodárstva 2020 a 2021, ktoré zverejnila Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO),

– so zreteľom na správu osobitného spravodajcu pre ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu zo 16. júla 2021 o rizikách a vplyvoch komercializácie a financovania vody na ľudské práva na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, a na jeho správu z 21. júla 2020 o ľudských právach a privatizácii vody a sanitačných službách,

– so zreteľom na správu OSN o vývoji vo svetovom hospodárení s vodou z roku 2021: Ceniť si vodu,

– so zreteľom na usmernenia EÚ zo 17. júna 2019 v oblasti ľudských práv týkajúce sa bezpečnej pitnej vody a sanitácie,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva [1] (rámcová smernica o vode),

– so zreteľom na smernicu Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov [2],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality [3],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu [4],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 o európskej iniciatíve občanov s názvom Voda a sanitácia sú ľudským právom! Voda je verejným statkom, nie komoditou! (COM(2014)0177),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva [5],

– so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2018 o diplomacii v oblasti vody, zo 17. júna 2019 o usmerneniach EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa bezpečnej pitnej vody a sanitácie, a z 19. novembra 2021 o vode vo vonkajšej činnosti EÚ,

– so zreteľom na európsku iniciatívu občanov s názvom Právo na vodu („Right2Water“) a svoje uznesenie z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water [6],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2021 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov [7],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2021 s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov [8],

– so zreteľom na existujúce úspešné metódy cezhraničnej spolupráce, ako sú výmeny názorov medzi vodárenskými a kanalizačnými spoločnosťami v severských krajinách, ktoré sa datujú do 80. rokov minulého storočia, a vytvorenie spoločnej Severskej asociácie pre hydrológiu v roku 1970, každoročné stretnutia severských poradcov pre vodu, severské vodné fóra a rozsiahla severská spolupráca v otázkach vodného hospodárstva,

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozvoj,

– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0231/2022),

A. keďže Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii č. 64/292 uznáva právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu a sanitáciu ako „ľudské právo, ktoré je podmienkou plnohodnotného života a uplatňovania všetkých ľudských práv“; keďže nedostatok vody je nezlučiteľný so životom a keďže obe práva sú navzájom závislé a nevyhnutné na dôstojný život; keďže bez fungujúcich sanitárnych reťazcov nemôže existovať trvalo udržateľný a všeobecný prístup k čistej vode; keďže voda a vodné cesty majú aj silný kultúrny, duchovný a náboženský rozmer vzhľadom na ich zásadnú úlohu v živote spoločnosti;

B. keďže zásada 20 Európskeho piliera sociálnych práv o prístupe k základným službám zahŕňa výslovný odkaz na právo občanov na vodu a sanitáciu;

C. keďže odopieranie ľudského práva na vodu má vplyv na uplatňovanie práva na život a zdravie vzhľadom na to, že kontaminovaná voda, nedostatočné nakladanie s odpadovými vodami a zlé hygienické zariadenia sú spojené s prenosom vážnych chorôb a dokonca s úmrtiami; keďže voda a sanitačné služby sú jedným zo základných kameňov verejného zdravia; keďže hnačkové ochorenia sú štvrtou príčinou úmrtia detí mladších ako päť rokov a hlavnou príčinou chronickej podvýživy; keďže prístup k čistej vode, sanitácii a hygiene je nevyhnutný na zabezpečenie globálnej odolnosti voči pandémiám a iným infekčným chorobám a na boj proti vznikajúcej hrozbe antimikrobiálnej rezistencie;

D. keďže pandémia COVID-19 najťažšie zasiahla najzraniteľnejšie osoby a opäť zdôraznila potrebu čistej a dostatočnej vody a sanitácie na celom svete; keďže dostupnosť dodávok vody, sanitárnych a hygienických služieb vrátane služieb pre zraniteľné alebo marginalizované osoby a prístup k nim je základom boja proti COVID-19;

E. keďže 80 – 90 % odpadových vôd v rozvojových krajinách sa vypúšťa priamo do riek, jazier a morí, čo spôsobuje choroby prenášané vodou a zároveň vážne poškodzuje životné prostredie; keďže životy miliónov chudobných ľudí závisia od dobrého stavu vodných zdrojov, a to nielen z hľadiska zásobovania pitnou vodou, ale aj z hľadiska výroby potravín prostredníctvom poľnohospodárstva, chovu dobytka a rybolovu;

F. keďže nedostatok rešpektu, ochrany a napĺňania ľudského práva na vodu a sanitáciu pri mnohých príležitostiach bráni právu na vzdelanie; keďže deti, a vo väčšine prípadov dievčatá, musia každý deň prejsť priemerne šesť kilometrov, aby nabrali vodu, čo im bráni navštevovať školu; keďže alternatívne náklady spojené s naberaním vody sú vysoké a majú ďalekosiahle účinky, pretože výrazne skracujú čas, ktorý je k dispozícii na iné dôležité činnosti;

G. keďže mnohé z nich prestanú chodiť na vyučovanie kvôli chorobám súvisiacim s nebezpečnou vodou alebo zlými hygienickými návykmi; keďže každé tretie dieťa nemá primeraný prístup k vode a sanitácii v školách; keďže zo správy OSN o cieľoch udržateľného rozvoja na rok 2021 vyplýva, že na celom svete viac ako pätina základných škôl nemala prístup k základnej pitnej vode alebo k toaletám pre jedno pohlavie a viac ako tretina nemala k dispozícii základné zariadenia na umývanie rúk; keďže mnohé dievčatá sú nútené opustiť školu, keď nemajú prístup na toalety prispôsobené ich pohlaviu a nemôžu dôstojným spôsobom zvládať menštruáciu;

H. keďže deti so zdravotným postihnutím majú tiež sťažený prístup k vzdelávaniu z dôvodu nedostatku prispôsobených toaliet a hygienických zariadení; keďže UNESCO uvádza, že viac ako 90 % všetkých detí so zdravotným postihnutím nenavštevuje školu, pričom u dievčat so zdravotným postihnutím je oveľa vyššia pravdepodobnosť, že školu opustia, ako u chlapcov so zdravotným postihnutím; keďže pitná voda je nevyhnutná na koncentráciu pri učení;

I. keďže nevýhody, ktorým mnohé ženy a dievčatá, ľudia s určitým zdravotným postihnutím a staršie osoby čelia, pokiaľ ide o vodu, sanitáciu a hygienu, sa prejavujú mnohými spôsobmi, ktoré ovplyvňujú ich všeobecné zdravie, dobré životné podmienky a dôstojnosť, reprodukčné zdravie, vzdelanie, výživu, bezpečnosť a ich ekonomickú a politickú účasť; keďže najmä matky detí so zdravotným postihnutím sú nútené odísť z pracovného života, aby sa mohli postarať o toaletu svojich detí a ich vzdelávanie doma, keď v školách chýbajú prístupné toalety;

J. keďže v mnohých krajinách globálneho Juhu sú ženy a dievčatá tradične zodpovedné za zásobovanie domácností vodou a táto zodpovednosť ich robí zraniteľnejšími voči chorobám a násiliu; keďže ženy a dievčatá sú častejšie vystavené útokom, sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu, obťažovaniu a iným ohrozeniam ich bezpečnosti pri získavaní vody pre domácnosť, pri prístupe k sanitárnym zariadeniam mimo svojich domovov;

K. keďže ako sa uznáva v usmerneniach EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa bezpečnej pitnej vody a sanitácie, ľudské právo na vodu a sanitáciu zahŕňa rozmery dostupnosti, prístupnosti, prijateľnosti, kvality a cenovej dostupnosti a zásady prístupu založeného na ľudských právach (nediskriminácia, zodpovednosť, transparentnosť, účasť atď.);

L. keďže šiestym cieľom OSN v oblasti udržateľného rozvoja je zabezpečiť, aby do roku 2030 mala celá svetová populácia všeobecný a spravodlivý prístup k pitnej vode a sanitácii; keďže napriek pokroku je tento cieľ podľa najnovšej správy OSN o stave vody stále veľmi vzdialený a nedostatočne financovaný a pretrvávajú značné výzvy, pokiaľ ide o jeho dosiahnutie, ako aj riešenie veľkých nerovností medzi krajinami a v rámci nich, pokiaľ ide o prístup k základným službám týkajúcim sa vody a sanitácie;

M. keďže zo správy OSN o cieľoch udržateľného rozvoja na rok 2021 vyplýva, že v roku 2020 2 miliardam ľudí stále chýbala bezpečná, ošetrená pitná voda, 3,6 miliardy ľudí chýbali bezpečne riadená sanitácia a 2,3 miliardy ľudí nemali základné hygienické zariadenia a že 129 krajín ešte nebolo na dobrej ceste k udržateľnému hospodáreniu s vodnými zdrojmi do roku 2030; keďže prístup k vode vytvára podmienky priaznivé pre hospodársky rozvoj a tieto podmienky umožnia zraniteľným osobám získať finančnú nezávislosť;

N. keďže dosiahnutie univerzálneho bezpečne riadeného zásobovania vodou a sanitácie by v rokoch 2021 až 2040 prinieslo čisté prínosy vo výške 37 až 86 miliárd USD ročne;

O. keďže voda je obmedzený zdroj; keďže sladká voda dostupná na osobu sa za posledné dve desaťročia drasticky znížila; keďže nerovnomerný nárast populácie a vysídľovanie vidieckych oblastí, intenzifikácia poľnohospodárstva, účinky zmeny klímy, zhoršovanie životného prostredia, ako aj určité zneužívajúce a znečisťujúce použitie spôsobujú v mnohých regiónoch čoraz väčšie problémy s prístupom k vode a v budúcnosti spôsobia ešte väčšie problémy s prístupom;

P. keďže k výraznému čistému rastu svetovej populácie do roku 2050 dôjde v mestách rozvojových krajín, čím sa zvýši dopyt miest po vode a potravinách; keďže podľa správy OSN o svetovom rozvoji v oblasti vody za rok 2019 by sme do roku 2050 mohli spotrebúvať o 20 – 30 % viac vody ako dnes, a keďže podľa Svetovej banky sa predpokladá, že dopyt po vode v mestách sa v nasledujúcich troch desaťročiach zvýši o 50 – 70 %;

Q. keďže 125 zo 154 rozvojových krajín zaradilo zdroje sladkej vody a suchozemské a mokraďové ekosystémy ako najvyššiu prioritu do svojich národných plánov adaptácie na zmenu klímy v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 13;

R. keďže globálne otepľovanie je hlavnou príčinou nedostatku vody; keďže súčasná núdzová situácia v oblasti klímy spojená s nárastom sucha, povodní a prívalových dažďov prehlbuje nerovnomerné rozdelenie vody; keďže asi 90 % všetkých prírodných katastrof súvisí s vodou a voda predstavujú 70 % všetkých úmrtí súvisiacich s prírodnými katastrofami; keďže podľa Atlasu úmrtnosti a ekonomických strát spôsobených extrémnymi prejavmi počasia, klímy a vody (1970 – 2019) Svetovej meteorologickej organizácie boli v tomto období z desiatich najväčších katastrof rizikami, ktoré viedli k najväčším ľudským stratám v danom období, suchá, búrky a povodne; keďže podľa OECD bude v roku 2050 takmer 20 % svetovej populácie ohrozených záplavami;

S. keďže nedostatok vody, ktorý OSN definuje ako bod, v ktorom je dopyt po vode vyšší ako dostupné množstvo alebo keď je jej využívanie obmedzené jej nízkou kvalitou, by v niektorých prípadoch mohol byť hnacou silou vyvolaného vysídľovania a migrácie; keďže podľa správ OSN o vode má v súčasnosti päť z jedenástich regiónov sveta nedostatok vody, čo predstavuje dve tretiny svetovej populácie; keďže podľa správy o cieľoch udržateľného rozvoja do roku 2020 by nedostatok vody mohol do roku 2030 viesť k vysídleniu približne 700 miliónov ľudí;

T. keďže odlesňovanie, zaberanie pôdy a nadmerné využívanie a ťažba prírodných zdrojov, a to aj organizovanými zločineckými skupinami, majú značný vplyv na vodnú hladinu riek a jazier, menia vodný cyklus a prispievajú k vysúšaniu riek a jazier, ako aj k znečisteniu využívaných oblastí;

U. keďže sladkovodné ekosystémy, hoci pokrývajú menej ako 1 % povrchu zeme, sú domovom viac ako 10 % všetkých druhov a citlivej biodiverzity; keďže približne 70 % čerstvej vody na svete sa využíva v poľnohospodárstve, zatiaľ čo zvyšok je rozdelený medzi priemyselné využitie (19 %), najmä v potravinárskom, textilnom, energetickom, priemyselnom, chemickom, farmaceutickom a ťažobnom priemysle a v domácnostiach (11 %) vrátane spotreby;

V. keďže zdravé ekosystémy umožňujú zlepšiť kvantitu a kvalitu vody a zároveň zvyšujú odolnosť voči zmene klímy;

W. keďže poľnohospodárstvo je najväčším spotrebiteľom sladkovodných zdrojov na svete; keďže tretina ornej pôdy na celom svete sa využíva na kŕmenie hospodárskych zvierat; keďže v správe FAO z roku 2020 s názvom Stav potravinárstva a poľnohospodárstva – prekonávanie výziev v oblasti vody v poľnohospodárstve sa uvádza, že produktivitu potravín a príjmy na vidieku možno výrazne zvýšiť investíciami do nových zavlažovacích systémov alebo prispôsobením a modernizáciou existujúcich systémov, a že by sa to malo kombinovať s lepšími postupmi hospodárenia s vodou vrátane lepších poľnohospodárskych postupov; keďže zaberanie pôdy má negatívny vplyv na dostupnosť a kvalitu vody, pripravuje miestne spoločenstvá o vodné zdroje a porušuje ich ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu;

X. keďže energetický sektor je v súčasnosti zodpovedný za 10 % odberu vody na celom svete a odhaduje sa, že do roku 2040 sa spotreba vody v energetickom sektore zvýši približne o 60 %;

Y. keďže určitý zneužívajúci, a v mnohých prípadoch aj nezákonný ťažobný priemysel, má významný vplyv na zdroje povrchovej alebo podzemnej vody, znečisťovanie a ničenie ľadovcov, lesov, mokradí alebo riek a iných zdrojov vody životne dôležitých na ľudskú spotrebu;

Z. keďže textilný priemysel je jedným z odvetví s najväčšou spotrebou vody na svete a odevy a textílie sa vyrábajú v niektorých regiónoch sveta s najväčším nedostatkom vody; keďže toto odvetvie je klasifikované ako druhé najviac znečisťujúce na svete a keďže veľká časť tohto znečistenia končí vo vode; keďže Európska komisia plánuje prijať v prvých štyroch mesiacoch roku 2022 takzvanú „stratégiu EÚ pre trvalo udržateľný textil“, ktorej cieľom je pomôcť EÚ prejsť na obehové hospodárstvo, v ktorom sú textilné výrobky navrhnuté tak, aby boli odolnejšie, opakovane použiteľné a opraviteľné, recyklovateľné a energeticky účinné;

AA. keďže rastúci dopyt po vode spôsobuje nadmerné využívanie vodných zdrojov a keďže nedostatok vody z nej urobil sporný zdroj; keďže podľa Organizácie Spojených národov existuje na svete približne tristo oblastí, v ktorých sa do roku 2025 predpokladá konflikt o vodu;

AB. keďže ochrana vody je v mnohých krajinách napádaná a poškodzovanie kvality vody sa považuje za trestný čin; keďže v posledných rokoch sú ochrancovia práv životného prostredia a vody terčom čoraz väčšieho počtu útokov vrátane vrážd, únosov, mučenia, rodovo motivovaného násilia, hrozieb, obťažovania, zastrašovania, očierňujúcich kampaní, kriminalizácie, súdneho obťažovaniu, núteného vysťahovania a vysídľovania, a keďže je naliehavo potrebné aktívne ich podporovať a chrániť ich životy a bezpečnosť; keďže viacerí finalisti Sacharovovej ceny za slobodu myslenia sú terčom útokov za svoju úlohu pri ochrane vody a spoločných statkov; keďže obhajcovia vôd rieky Guapinol boli uväznení viac ako dva roky pred ich prepustením; keďže Lolita Chávezová bola štyri roky v exile za obranu územia pred činnosťou vodných elektrární v Iximulew (Guatemala); keďže Berta Cáceresová bola zavraždená v roku 2016 za obranu riek Blanco a Gualcarque a keďže pôvodcovia tohto zločinu ešte neboli odsúdení;

AC. keďže podľa organizácie Global Witness viac ako tretina ochrancov pôdy a životného prostredia zabitých vo svete v rokoch 2015 až 2019 patrila k domorodým komunitám, ktorých zručnosti v oblasti hospodárenia s pôdou a vodou sú kľúčové v boji proti klimatickej kríze a strate biodiverzity;

AD. keďže odopieranie prístupu k vode a ničenie vodnej infraštruktúry použili okupačné mocnosti ako základnú taktiku na pripojenie okupovaných území a vysídlenie obyvateľstva z jeho územia;

AE. keďže v rámcovej smernici EÚ o vode sa konštatuje, že „voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť brániť a nakladať s ním ako takým“;

AF. keďže od 6. decembra 2020 sa voda začala obchodovať na termínovom trhu na Wall Street; keďže podľa Pedra Arroja, osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva a bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, „voda má pre naše spoločnosti súbor životne dôležitých hodnôt, ktoré logika trhu nepozná, a preto sa nimi nemôže primerane riadiť, a ešte menej vo finančnom svete tak náchylnom na špekulácie“; keďže podľa niekoľkých expertov Organizácie Spojených národov uplatňovanie špekulatívnej logiky na spravovanie základných statkov pre život a dôstojnosť ľudí porušuje ľudské práva ľudí žijúcich v chudobe, prehlbuje rodovú nerovnosť a zhoršuje zraniteľnosť marginalizovaných komunít;

AG. keďže vlády majú povinnosť zaručiť minimálnu základnú úroveň vody a sanitácie pre všetkých; keďže v správe osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu zo 16. júla 2021 sa zdôrazňuje, že voda by sa mala považovať za verejný statok a mala by sa riadiť prístupom založeným na ľudských právach, ktorý zaručuje právo na vodu a sanitáciu a udržateľnosť vodných ekosystémov; keďže zásobovanie vodou a sanitácia sú službami všeobecného záujmu a výnosy z procesov vodného hospodárstva by mali pokrývať všetky súvisiace výdavky, ako aj náklady na zlepšenie, pod podmienkou ochrany verejného záujmu;

AH. keďže, ako sa uznáva v usmerneniach EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa bezpečnej pitnej vody a sanitácie, štáty sú povinné rešpektovať, chrániť a uplatňovať tieto práva a tretie strany by sa mali zásadne zdržať zasahovania do uplatňovania práva na vodu a sanitáciu;

AI. keďže pracovníci, ktorí pracujú v hygienickom reťazci, čelia mnohým rizikám vrátane zdravotných rizík vyplývajúcich z neistých pracovných podmienok; keďže často ide o neformálnych pracovníkov, ktorí nie sú chránení pracovnými právami; keďže požívanie práv na vodu a sanitáciu nesmie ohroziť bezpečnosť, dôstojnosť a blaho pracovníkov sanitárnych zariadení;

1. opätovne potvrdzuje právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu ako ľudské právo, pričom obe práva sa navzájom dopĺňajú; zdôrazňuje, že prístup k čistej pitnej vode je nevyhnutný pre zdravý a dôstojný život a je základom pre rozvoj ľudskej dôstojnosti; zdôrazňuje, že právo na vodu je základným predpokladom využívania iných práv, a ako také sa musí riadiť logikou verejného záujmu a spoločných verejných a globálnych statkov;

2. zdôrazňuje, že primeraný prístup k zariadeniam týkajúcim sa vody, sanitácie a hygieny a právo na zdravie a život sú vzájomne závislé a sú základným predpokladom verejného zdravia a ľudského rozvoja; zdôrazňuje potrebu čistej vody so zreteľom na pandémie a vyzýva Komisiu, členské štáty a tretie krajiny, aby prijali primerané opatrenia, stratégie a politiky na to, aby sa všetkým ľuďom mohla poskytnúť primeraná ochrana;

3. zdôrazňuje, že uznanie práva na pitnú vodu a sanitáciu za ľudské právo bolo základným krokom na ceste k väčšej sociálnej a environmentálnej spravodlivosti; potvrdzuje, že pokrok by sa mohol zlepšiť tým, že sa tomuto odvetviu udelí vyššia politická priorita a zaistí lepšie uplatňovanie a monitorovanie politík v tejto oblasti, efektívnejšie financovanie a zodpovednosť a účasť verejnosti, najmä medzi najviac marginalizovanými členmi spoločnosti, najmä v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že pri vyčleňovaní finančných prostriedkov EÚ a plánovaní pomoci by sa mala pripísať vysoká priorita zásobovaniu bezpečnou pitnou vodou a zabezpečovaniu sanitácie;

4. pripomína zodpovednosť štátov za presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv, ktoré sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne závislé a vzájomne prepojené a musia sa podporovať a uplatňovať spravodlivým, nestranným a nediskriminačným spôsobom; opakuje preto, že štáty musia zabezpečiť univerzálny, riadny a cenovo dostupný prístup k dostatočnej, kvalitnej a bezpečnej pitnej vode a lepší prístup k vode na sanitačné a hygienické účely; pripomína, že právo na vodu znamená, že služby zásobovania vodou musia byť prístupné pre všetkých;

5. pripomína, že štáty, ktoré ratifikujú zmluvu o ľudských právach, sa zaväzujú chrániť, rešpektovať a plniť záväzky prijaté v medzinárodnom, vnútroštátnom, regionálnom a miestnom rámci na ochranu týchto práv; v tomto zmysle sa domnieva, že uznanie práva na vodu a sanitáciu medzinárodným spoločenstvom musí zahŕňať mechanizmy ochrany a presadzovania, a preto vyzýva EÚ, aby podporovala ochranné mechanizmy na medzinárodnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby vykonávanie práva na vodu a sanitáciu nebolo pre štáty voliteľným, ale vymáhateľným právom; vyzýva EÚ a členské štáty, aby išli príkladom a ratifikovali príslušné dohovory, ako je Protokol o vode a zdraví a Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992;

6. naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali práva na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu a ich normatívny rozvoj na multilaterálnych a regionálnych fórach, a to aj podporou mandátu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu; zdôrazňuje význam jeho práce a práce jeho predchodcov, ako aj práce v rámci iných mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv týkajúcich sa ľudských práv na vodu a sanitáciu;

7. zdôrazňuje význam usmernení EÚ o ľudských právach v oblasti bezpečnej pitnej vody a sanitácie a naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby ich uplatňovali v tretích krajinách a voči nim a na multilaterálnych fórach; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité vzdelávať zamestnancov EÚ; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby Európskemu parlamentu a jeho príslušným (pod)výborom pravidelne podávali správy o tom, ako uplatňujú tieto usmernenia, pričom uvedú konkrétne príklady svojej činnosti a ich vplyvu;

8. vyzýva delegácie EÚ a misie členských štátov, aby v rámci bilaterálneho dialógu s partnerskými krajinami, najmä v rámci dialógov o ľudských právach a odvetvových dialógov, nastolili otázky súvisiace s právom na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, ako aj so situáciou obhajcov ľudských práv a mimovládnych organizácií, ktoré tieto práva presadzujú, ako sa zdôrazňuje v usmerneniach EÚ;

9. zdôrazňuje, že pokrok smerom k uznaniu práva na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, ako sa uvádza v rezolúcii 48/13 Rady OSN pre ľudské práva o práve na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, je podmienkou na dosiahnutie bezpečnej pitnej vody a sanitácie pre všetkých; v tejto súvislosti víta normatívny vývoj na medzinárodnej úrovni v súvislosti s environmentálnymi trestnými činmi vrátane ekocídy;

10. nabáda rozvojové krajiny, aby sa pripojili k dvom globálnym dohovorom OSN o vode, konkrétne k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier a Dohovoru o práve neplavebného využívania medzinárodných vodných tokov, a usilovali sa o ich úplné vykonávanie ako dôležitých nástrojov na podporu diplomacie v oblasti vody, mieru a predchádzania konfliktom prostredníctvom cezhraničnej spolupráce v oblasti vody;

11. tvrdí, že plné uplatňovanie práva na vodu závisí od zachovania biodiverzity a klímy, čo si vyžaduje, aby vodné hospodárstvo reagovalo predovšetkým na environmentálne záujmy – ktoré sú základnou potrebou pre rastliny, zvieratá a ľudí – a spoločenské záujmy vrátane pracovného začlenenia a zvyšovania príjmov a bezpečnosti osôb žijúcich v chudobe;

12. zdôrazňuje, že lepšie zásobovanie vodou a sanitácia a lepšie hospodárenie s vodami môžu podporiť udržateľný hospodársky rast krajín a výrazne prispieť k zníženiu chudoby;

13. zdôrazňuje potrebu anticipačných opatrení v oblasti prístupu k vode a sanitácii a potrebu spoľahlivých a porovnateľných ukazovateľov na meranie pokroku alebo regresie v prístupe k vode a sanitácii;

14. zdôrazňuje, že niektoré modely rozvoja, ktoré uprednostňujú rozsiahle projekty a rozsiahle obchodné aktivity, negatívne ovplyvňujú dostupnosť a kvalitu vody vo všetkých krajinách, zvyšujú boj o vodu a ďalšie súvisiace konflikty; trvá na tom, že v tejto súvislosti je dôležité investovať do udržateľných riešení v oblasti pitnej vody, ako sú obnova vodných ekosystémov do zdravého stavu, recyklácia odpadových vôd, odsoľovanie morskej vody v pobrežných oblastiach a zlepšenia kanalizačných systémov, zavlažovacích a poľnohospodárskych postupov;

15. zdôrazňuje, že neefektívne hospodárenie s vodnými zdrojmi a znečistenie spôsobené nevhodnými priemyselnými činnosťami negatívne ovplyvňujú uplatňovanie ľudských práv na vodu a sanitáciu;

16. vyzýva Komisiu, aby odrádzala od praktík, ktoré ohrozujú právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu a sanitáciu, a aby o týchto praktikách vypracovala štúdie vplyvu na životné prostredie a ľudské práva;

17. uznáva dôležitú prácu a potrebu aktívnej podpory a ochrany života a integrity obhajcov environmentálnych práv, najmä tých, ktorí bránia právo na vodu, a dôrazne odsudzuje trestné činy, ako sú vraždy, únosy, mučenie, sexuálne a rodovo motivované násilie, vyhrážanie, obťažovanie, zastrašovanie, očierňujúce kampane, kriminalizáciu, súdne obťažovanie, nútené vysťahovanie a vysídlenie vykonávané mnohými štátnymi i neštátnymi páchateľmi vrátane vlád a nadnárodných spoločností;

18. vyzýva EÚ, aby podporila kľúčovú prácu, ktorú vykonávajú obhajcovia environmentálnych práv a organizácie občianskej spoločnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby dodržali záväzok prijatý v usmerneniach EÚ o ochrancoch ľudských práv a aby monitorovali a upozorňovali na jednotlivé prípady obhajcov environmentálnych ľudských práv, najmä víťazov a finalistov Sacharovovej ceny, ktorí sú napádaní za úlohu, ktorú zohrávajú pri ochrane vody a spoločného tovaru;

19. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať bezpečnosť a slobodu pôsobenia obhajcov environmentálnych ľudských práv, bez násilia a zastrašovania; očakáva, že delegácie EÚ budú prioritne podporovať obhajcov ľudských a environmentálnych práv a že budú systematicky a rázne reagovať na akékoľvek hrozby alebo útoky proti nim alebo ich príbuzným a že budú informovať Európsky parlament o opatreniach prijatých v takýchto prípadoch; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili mechanizmy ochrany a prevencie pre ochrancov životného prostredia; opakuje svoju výzvu na vytvorenie koordinovaného celoeurópskeho systému vydávania krátkodobých víz na dočasné premiestnenie obhajcov ľudských práv, najmä tých, ktorí pracujú na podpore a ochrane environmentálnych práv alebo práv pôvodných obyvateľov, ktoré sú obzvlášť ohrozené;

20. požaduje, aby štáty rešpektovali právo na sociálny protest a právo na pokojné zhromažďovanie, najmä v súvislosti s odporom voči projektom, ktoré ohrozujú využívanie ľudského práva na pitnú vodu a sanitáciu; v tejto súvislosti vyzýva úradníkov delegácií EÚ a veľvyslanectiev členských štátov, aby navštevovali obhajcov ľudských práv vo väzbe alebo v domácom väzení a zúčastňovali sa na súdnych procesoch ako pozorovatelia, ako sa uvádza v usmerneniach EÚ o ochrancoch ľudských práv;

21. pripomína, že domorodé obyvateľstvo zohráva dôležitú úlohu pri udržateľnom riadení prírodných zdrojov vrátane vody a ochrany biodiverzity; žiada EÚ a jej členské štáty, aby uznali a chránili práva pôvodného obyvateľstva na vlastníctvo a kontrolu svojej pôdy a prírodných zdrojov, ako sa stanovuje v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva a v dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 169, a aby dodržiavali zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu; vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve; vyjadruje osobitné znepokojenie nad významným vplyvom niektorých megaprojektov vrátane projektov v oblasti infraštruktúry, projektov ťažobného priemyslu a výroby energie na ľudské práva na vodu a sanitáciu, najmä v prípade pôvodných obyvateľov; trvá na tom, že je dôležité zabezpečiť, aby sa vykonalo skutočné a komplexné posúdenie vplyvu na ľudské práva a aby sa v dobrej viere uskutočnili konzultácie s dotknutým obyvateľstvom a skupinami občianskej spoločnosti, ktoré prípadne poskytli svoj slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas v súvislosti s akýmkoľvek megaprojektom; vyzýva štátnych i neštátnych aktérov, aby sa vyhýbali činnostiam, ktoré ohrozujú práva pôvodných obyvateľov, potomkov ľudí afrického pôvodu a vidieckych spoločenstiev na pôdu, vody, ekosystémy a biodiverzitu a vyzýva príslušné orgány, aby právne uznali ich vlastnícke nároky, držanie pôdy, práva a zodpovednosti; trvá na tom, že je dôležité viesť otvorené, inkluzívne a participatívne konzultácie v súvislosti s významnými verejnými rozhodnutiami, pokiaľ ide o hospodárenie s vodou;

22. vyzýva Komisiu, aby pozorne overila, či projekty v oblasti infraštruktúry a energetiky financované z rôznych nástrojov rozvojovej spolupráce a nástrojov vonkajšej politiky, a to aj prostredníctvom Európskej investičnej banky, dodržiavajú a neohrozujú ľudské práva, vrátane ľudského práva na vodu a sanitáciu, a ciele udržateľného rozvoja, a či neprispievajú k vyhnaniu pôvodných obyvateľov z ich pôdy a územia;

23. zdôrazňuje, že je potrebné klásť väčší dôraz na udržateľnú a odolnú vodohospodársku a sanitačnú infraštruktúru na podporu komunít zavedením opatrení na znižovania rizika katastrof a využívaním všetkých nevyhnutných nástrojov na mapovanie rizík spojených s vodou a systémov včasného varovania; žiada Komisiu, aby podporila iniciatívu Resilient Water Accelerator;

24. odsudzuje skutočnosť, že pri uplatňovaní ľudských práv na pitnú vodu a sanitáciu naďalej existujú rodové nerovnosti, čo vedie k rodovej diskriminácii; so znepokojením konštatuje, že majú tiež ničivý vplyv na práva žien, najmä v dôsledku osobitných potrieb žien a dievčat, pokiaľ ide o menštruačnú hygienu a zdravie, čo sťažuje ženám a dievčatám žiť bezpečný a zdravý život; zdôrazňuje, že cenovo dostupný prístup k vode a primeranej sanitácii a hygiene (zariadenia WASH) je základným predpokladom verejného zdravia a ľudského rozvoja vrátane práva dievčat na vzdelanie, a trvá na tom, aby sa odvetviu WASH v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej politiky EÚ poskytovala vysoká priorita;

25. žiada, aby boli ženy a dievčatá chránené pred fyzickým zastrašovaním alebo napádaním vrátane sexuálneho násilia, keď získavajú vodu pre domácnosť a keď prichádzajú do sanitačných zariadení mimo domova; žiada, aby sa prijali opatrenia na skrátenie času, ktorý ženy a dievčatá strávia získavaním vody pre domácnosť s cieľom riešiť negatívny vplyv nedostatku vodohospodárskych a sanitačných služieb na prístup dievčat k vzdelaniu;

26. zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia v úzkej spolupráci s OSN a medzinárodným spoločenstvom úzko spolupracovať s príjemcami zahraničnej pomoci s cieľom odstrániť celosvetovú chudobu v oblasti vody a zároveň zabezpečiť primeranú sanitáciu pre všetkých; vyzýva všetky štáty, aby plnili svoje záväzky vyplývajúce z dohovoru CEDAW, a najmä z jeho článku 14, ktorý od zmluvných štátov vyžaduje, aby zabezpečili ženám z vidieckych oblastí právo na primerané životné podmienky, okrem iného v súvislosti so sanitáciou a dodávkami vody;

27. vyzýva Komisiu a ESVČ, aby uplatňovali transformačný a prierezový rodovo citlivý prístup k programom v oblasti riadenia vodných zdrojov a sanitácie dodávok vody, a začlenili politiky sprevádzané konkrétnymi akčnými plánmi a primeraným financovaním v súlade s nástrojmi vonkajšieho financovania EÚ a Akčným plánom EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III – ambicióznym programom pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci vonkajšej činnosti EÚ na roky 2021 – 2025; požaduje, aby sa podporovalo vedenie žien a ich plná, efektívna a rovnocenná účasť na plánovaní, rozhodovaní a vykonávaní rozhodnutí o hospodárení s vodou a sanitácii;

28. zdôrazňuje, že prístup k bezpečnej pitnej vode je jedným z hlavných súčasných problémov, a to najmä z toho dôvodu, že takmer 60 % vodných zdrojov prekračuje politické územné hranice; pripomína, že Rada vo svojich záveroch z roku 2018 odsúdila používanie vody ako vojnovej zbrane a usúdila, že „v tejto súvislosti by zničenie vodnej infraštruktúry, znečistenie vôd alebo presmerovanie vodných tokov s cieľom obmedziť alebo zamedziť prístupu k vode mohlo predstavovať porušenie medzinárodného práva“; pripomína, že úmyselné odopieranie vody, ktoré vedie k vyhladeniu civilistov je podľa štatútu Medzinárodného trestného súdu zločinom proti ľudskosti a že ho možno považovať aj za vojnový zločin, keďže akýkoľvek útok na zariadenia a dodávky pitnej vody a zavlažovacie práce alebo ich zničenie je podľa Ženevských dohovorov z roku 1949 zakázaný;

29. je vážne znepokojený tým, že cieľom porušovania práva na vodu a sanitáciu na okupovaných územiach je vysídlenie ľudí z ich území a je znepokojený odmietnutím prístupu k primeraným dodávkam vody, zdrojom a infraštruktúre; pripomína, že všetky národy vrátane okupovaných ľudí majú zvrchované právo spravovať svoje prírodné bohatstvo; nalieha na okupačné mocnosti, aby prijali okamžité opatrenia na zabezpečenie spravodlivého prístupu a distribúcie vody pre ľudí žijúcich na okupovaných územiach, a najmä aby zabezpečili, aby ľudia žijúci na okupovaných územiach mali pod kontrolou svoje vodné zdroje vrátane riadenia, odberu a distribúcie vody, a to v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 73/255 z 20. decembra 2018;

30. vyzýva EÚ, aby vytvorila politickú stratégiu na uľahčenie riešení v týchto oblastiach a nabádala krajiny nachádzajúce sa v najdôležitejších oblastiach konfliktu týkajúceho sa vody, aby podpísali dohovor o vode;

31. je vážne znepokojený nedostatočným prístupom k vode a sanitácii v utečeneckých táboroch; zdôrazňuje povinnosť štátov zabezpečiť utečencom právo na sanitáciu a vodu;

32. zdôrazňuje, že hoci voda môže niekedy pôsobiť ako indikátor konfliktu, môže mať aj pozitívnu úlohu pri podpore mieru a spolupráce; podporuje diplomatickú angažovanosť EÚ v oblasti cezhraničnej spolupráce v oblasti vody ako nástroja mieru, bezpečnosti a stability a zdôrazňuje význam integrovaného riadenia vodných zdrojov a potrebu väčšej komplementarity medzi humanitárnymi, rozvojovými a mierovými opatreniami s cieľom riešiť naliehavé potreby a zasiahnuť skôr, aby sa odstránili hlavné príčiny a zabránilo sa vzniku humanitárnych kríz v oblasti vody a sanitácie;

33. zdôrazňuje, že spoločnosti na celom svete musia zabezpečiť, aby ich činnosť nezasahovala do ľudského práva na prístup k pitnej vode alebo ho neporušovala, v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a deklaráciami, paktami a zmluvami OSN, ktoré toto právo zahŕňajú; ďalej žiada, aby sa krajiny snažili dosiahnuť ciele v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 6 a aby prijali právne predpisy za zaistenie toho, aby spoločnosti nebránili rovnakému prístupu k vode a primeraným dodávkam vody; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa konštruktívne podieľali na práci medzivládnej pracovnej skupiny OSN pre nadnárodné korporácie a iné podniky so zreteľom na ľudské práva s cieľom vytvoriť medzinárodný záväzný nástroj na reguláciu aktivít nadnárodných korporácií a iných podnikov v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

34. vyzýva delegácie EÚ a misie členských štátov v krajinách mimo EÚ, aby boli obzvlášť obozretné vo vzťahu k spoločnostiam vrátane spoločností so sídlom v EÚ, ktoré by mohli upierať alebo oslabovať uplatňovanie práv na vodu a sanitáciu; zdôrazňuje, že obete takéhoto porušovania musia mať prístup k účinným súdnym alebo iným vhodným prostriedkom nápravy, ako aj k mechanizmom podávania sťažností;

35. zdôrazňuje, že európske podniky musia aj v krajinách mimo EÚ dodržiavať zákonnú povinnosť týkajúcu sa splnomocnenia a náležitej starostlivosti podnikov, ktoré musia dodržiavať v EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité predchádzať akýmkoľvek nepriaznivým vplyvom na ľudské práva na vodu a primeranú sanitáciu v rámci povinnej starostlivosti, riešiť ich a zmierňovať ich; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili a preskúmali, ako poskytovať viac informácií a zabezpečiť transparentnosť pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o vplyv výrobkov na udržateľnosť vodných zdrojov, a to aj z hľadiska vodnej stopy;

36. zdôrazňuje skutočnosť, ako uviedli niekoľkí experti OSN, že s vodou sa príliš často zaobchádza ako s komoditou bez ďalších sociálnych a kultúrnych úvah, čím sa porušujú základné ľudské práva a prispieva sa k zhoršovaniu životného prostredia a zvyšovaniu zraniteľnosti najchudobnejších a najviac marginalizovaných skupín v spoločnostiach, čo je v rozpore s cieľmi udržateľného rozvoja; pripomína, že zásobovanie vodou a sanitácia sú službami všeobecného záujmu, a nie komoditami – nie sú ani luxusom, ani spotrebným výrobkom, a preto sa s nimi ako s takými nesmie obchodovať; zdôrazňuje, že voda je obmedzený zdroj, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali preventívne opatrenia proti celosvetovému nedostatku vody a aby podporovali krajiny mimo EÚ pri prijímaní opatrení na boj proti nedostatku vody;

37. požaduje, aby štáty prijali zákonné opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby sa voda stala predmetom finančných špekulácií na termínových trhoch, a aby podporovali vhodný rámec na správu vodohospodárskych a sanitačných služieb predovšetkým v súlade s ľudskými právami a hľadiskami spoločného blaha; vyzýva EÚ a národné vlády, aby presadzovali a podporovali nezávislé regulačné orgány v oblasti vodného hospodárstva, ktoré môžu pomôcť pri presadzovaní noriem v oblasti ľudských práv;

38. pripomína, že v súlade s rámcovou smernicou EÚ o vode nie je voda čisto komerčným produktom, ale verejným statkom nevyhnutným na ľudský život a dôstojnosť; konštatuje, že vodohospodárske služby sú službami všeobecného záujmu a osobitnej povahy, ktoré preto patria predovšetkým do verejného záujmu; pripomína význam dodržiavania ľudského práva na pitnú vodu a sanitáciu v dotknutých krajinách v rámci vonkajších politík a nástrojov EÚ, ako sú obchodné a investičné dohody a Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, ako aj v rámci činností európskych spoločností;

39. zdôrazňuje, že voda je verejným statkom, ktorý musí byť zabezpečený primeranými a nepretržitými dodávkami dobrej kvality; vyzýva štáty a darcov, aby posilnili podporu zásobovania vodou a sanitácie ako základných verejných služieb pre všetkých, a to aj investíciami, ktoré zlepšia prístup k vode a sanitačným službám a umožnia zachovať existujúcu infraštruktúru, poskytovanie a využívanie služieb; domnieva sa, že investície do posilňovania kapacít a riadenia vodných systémov, ako aj do ich prevádzky a údržby sú nevyhnutné na vytvorenie silných a udržateľných vodohospodárskych a sanitačných služieb;

40. vyzýva EÚ, aby podporovala tretie krajiny v prijímaní opatrení na zaručenie všeobecného a nediskriminačného prístupu k vode a hygienickým zariadeniam a na zaručenie životného minima dodávok vody pre domácnosti, ktoré sú hospodársky alebo sociálne zraniteľné;

41. vyzýva EÚ, aby investovala aj do ochrany a obnovy prírodných ekosystémov (vrátane lesov, záplavových oblastí, mokradí atď.), ktoré často poskytujú nákladovo efektívnejšie a udržateľnejšie riešenia v oblasti hospodárenia s vodami než konvenčné nápravné opatrenia súvisiace s infraštruktúrou, pokiaľ ide o zadržiavanie vody, úpravu vody, kontrolu erózie a mierne a extrémne poveternostné javy;

42. nalieha na štáty, aby prijali najvhodnejší model pre poskytovanie vody a sanitácie a aby sa zapojili do transparentného a rázneho procesu na zlepšenie skutočného uplatňovania ľudských práv na vodu a sanitáciu v ich spoločnostiach; vyzýva vlády, aby zvýšili verejné investície do udržateľnej infraštruktúry súvisiacej s vodou a chránili vodu ako základný verejný statok;

43. poukazuje na to, že je potrebné zosúladiť využívanie vody s uplatňovaním vznikajúcich technológií ochrany vody, znižovania znečistenia vody a recyklácie odpadových vôd s cieľom zlepšiť spôsob poskytovania, úpravy a likvidácie vody;

44. vyzýva EÚ, aby podporovala udržateľné hospodárenie s vodami v odvetví poľnohospodárstva, ktoré mobilizuje viac ako 70 % vodných zdrojov, a to investovaním do udržateľných zavlažovacích systémov a systémov zadržiavania vody, optimalizáciou a znížením využívania sladkej vody v poľnohospodárstve v celom dodávateľskom reťazci, znížením plytvania potravinami a podporou agroekológie prostredníctvom obnovy mokradí, ako aj prípadným znížením používania pesticídov a hnojív, ktoré by mohli znečistiť vodu, a najmä podzemnú vodu;

45. pripomína, že prístup k vode je tiež výzvou v oblasti spotreby energie, a to z hľadiska výroby aj ťažby; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory lepšieho hospodárenia s energiou, ako aj riešení opätovného využívania vyčistenej odpadovej vody s cieľom obmedziť spotrebu sladkej vody čistením odpadových vôd;

46. vyzýva Svetovú banku a Medzinárodný menový fond, aby pri poskytovaní grantov, pôžičiek a technickej pomoci zrušili podmienky, ktoré od vlád vyžadujú privatizáciu vodohospodárskych a sanitačných služieb;

47. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú finančnú podporu pre činnosti zamerané na rozvoj kapacít v oblasti vody, a spolupracovala s existujúcimi medzinárodnými platformami a inštitúciami; podporuje Svetovú platformu pre solidárne hospodárenie s vodou, ktorá bola vytvorená v rámci Rozvojového programu OSN a ktorá slúži na zapojenie miestnych orgánov do hľadania riešení výziev súvisiacich s vodou; víta konferenciu OSN o vode do roku 2023 ako príležitosť na rozvoj medziodvetvových prístupov s cieľom dosiahnuť ciele a úlohy súvisiace s vodou a vrátiť sa k cieľu udržateľného rozvoja č. 6;

48. vyzýva Komisiu a ESVČ, aby nabádali krajiny mimo EÚ, aby poskytli zainteresovaným stranám vrátane organizácií občianskej spoločnosti a domorodých a miestnych komunít, ktoré sa usilujú riešiť porušovanie práv na vodu a sanitáciu, primerané zdroje a prístup k relevantným informáciám, a aby im v prípade potreby poskytli možnosť zmysluplne sa zúčastňovať na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa vody s cieľom zabezpečiť ich zapojenie do informovaných a na výsledky orientovaných príspevkov k tvorbe a vykonávaniu politiky v oblasti vodného hospodárstva; domnieva sa, že pri uplatňovaní ľudského práva na pitnú vodu je mimoriadne dôležité podporovať a posilňovať siete odborníkov v oblasti ľudských práv, organizácií občianskej spoločnosti a zástupcov komunít na všetkých úrovniach, a v tomto zmysle vyzýva vlády, aby navrhli mechanizmy pre inkluzívny systém vodného hospodárstva;

49. vyzýva EÚ, aby pomáhala tretím krajinám pri dodržiavaní, napĺňaní a presadzovaní práv pracovníkov v odvetví čistenia odpadových vôd vrátane práv na dôstojnosť, bezpečnosť a zdravie a práva organizovať sa;

50. zdôrazňuje, že ľudia žijúci v chudobe, najmä ženy a dievčatá, menšiny a ľudia s telesným a/alebo duševným postihnutím, sú najviac postihnutí nedostatočným prístupom k bezpečnej a čistej vode a sanitácii; zdôrazňuje, že nerovnosti v prístupe k vode a sanitácii sú často spôsobené systémovými nerovnosťami alebo vylúčením; vyzýva vlády, aby monitorovali nerovnosti v prístupe k vode a sanitácii a aby prijali rozhodné opatrenia, ako je podpora investícií do sanitačných a dodávateľských systémov vrátane verejných systémov, podpora efektívnosti a ochrany vody ako vzácneho zdroja; vyzýva ich tiež, aby zaručili nediskrimináciu v prístupe k vodohospodárskym a sanitačným službám ako k verejnému statku a zabezpečili ich poskytovanie pre každého, a najmä uprednostnili prístup pre ženy, dievčatá a zraniteľné skupiny s cieľom odstrániť systémové vylúčenie a diskrimináciu; nabáda orgány, aby prehodnotili svoje legislatívne rámce, politiky a postupy v oblasti vody z pohľadu zásad a noriem v oblasti ľudských práv s cieľom pomôcť usmerniť opatrenia na odstránenie prekážok pokroku;

51. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ (3.3.2022)

pre Výbor pre zahraničné veci

k prístupu k vode ako ľudskému právu – vonkajší rozmer

(2021/2187(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Stéphane Bijoux

(*) Pridružený výbor – článok 57 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže podľa OSN približne 2,2 miliardy ľudí nemá prístup k bezpečnej pitnej vode a 4,2 miliardy ľudí nemá k dispozícii sanitačné služby;

B. keďže 129 krajín nie je na dobrej ceste k udržateľnému hospodáreniu s vodami do roku 2030, a to najmä regióny ako západná a južná Ázia a severná Afrika, ktoré vykazujú veľmi vysoké úrovne nedostatku vody dosahujúce viac ako 70 %, zatiaľ čo v juhovýchodnej Ázii, Latinskej Amerike a Karibiku, ako aj v subsaharskej Afrike sa úroveň nedostatku vody od roku 2017 do roku 2018 zvýšila;

C. keďže sa odhaduje, že do roku 2050 bude 25 % svetovej populácie žiť v krajinách, v ktorých bude nedostatok sladkej vody chronický a opakujúci sa;

D. keďže v rokoch 1970 až 2015 sa oblasti prírodných mokradí zúžili o 35 %;

E. keďže sa predpokladá, že celosvetový dopyt po vode prevýši do roku 2040 ponuku o 40 %;

F. keďže EÚ je prakticky najväčším celosvetovým dovozcom vody vzhľadom na to, že spoločnosti v EÚ investovali do takmer 6 miliónov hektárov pôdy mimo územia EÚ okrem iného aj na účely poľnohospodárstva, výroby biopalív a živočíšnej výroby;

G. keďže nedostatok vody ohrozuje potravinovú bezpečnosť a vedie k vzniku chorôb prenášaných kontaminovanou vodou, ako sú cholera, týfus alebo hnačka;

H. keďže počet obyvateľov miest Afriky dosahuje 567 miliónov a naďalej rýchlo rastie; keďže tento kontinent zažije najrýchlejší rast miest na svete;

I. keďže mestá v celej Afrike čelia čoraz vážnejším problémom s vodou, najmä v dôsledku zlého územného plánovania, cenovo nedostupného, nespoľahlivého a nebezpečného prístupu k vode a sanitácii, zhoršovania životného prostredia a znečistenia vody;

J. keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie a fondu UNICEF nemali dve z piatich detí žijúcich v subsaharskej Afrike v roku 2019 v škole základnú službu pitnej vody;

K. keďže podľa nedávnej správy Svetovej banky by zmena klímy mohla viesť k tomu, že sa až 216 miliónov ľudí stane vnútornými migrantmi;

L. keďže 125 zo 154 rozvojových krajín zaradilo zdroje sladkej vody a suchozemské a mokraďové ekosystémy ako najvyššiu prioritu do svojich národných plánov adaptácie na zmenu klímy v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 13;

M. keďže v záveroch Rady z 19. novembra 2021 o diplomacii v oblasti vody v rámci vonkajšej činnosti EÚ sa zdôrazňuje, že „voda je základnou podmienkou prežitia ľudstva a ľudskej dôstojnosti, ako aj základným východiskom pre odolnosť spoločností a životného prostredia“;

N. keďže dosiahnutie univerzálneho bezpečne riadeného zásobovania vodou a sanitácie by v rokoch 2021 až 2040 prinieslo čisté prínosy vo výške 37 až 86 miliárd USD ročne;

O. keďže pandémia ochorenia COVID-19 zdôraznila potrebu urýchliť pokrok, pokiaľ ide o vodu, sanitáciu a hygienu v školách;

P. keďže súčasný celosvetový rozmach priehrad spojený s výrobou energie a poskytovaním vody na zavlažovanie vyvoláva obavy v súvislosti s prístupom k vode vrátane problému odparovania zadržiavanej vody;

Q. keďže zdravé ekosystémy umožňujú zlepšiť kvantitu a kvalitu vody a zároveň zvyšujú odolnosť voči zmene klímy;

1. opätovne potvrdzuje, že prístup k bezpečnej, čistej, prístupnej a cenovo dostupnej vode a sanitácia sú nevyhnutnými požiadavkami a základnými ľudskými právami, ako sa pripomína v súvislosti s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 64/292 z 28. júla 2010;

2. zdôrazňuje, že prístup k vode si vyžaduje viacodvetvový prístup založený na účasti viacerých zainteresovaných strán, pevný záväzok spolupracovať so všetkými dotknutými partnermi a dobrú správu vecí verejných;

3. konštatuje, že prístup k vode je neoddeliteľne spojený so zdravím a vzdelávaním, najmä v prípade žien, a s ochranou a obnovou vodných ekosystémov a súvisí aj s prístupom k pôde, vlastníckymi právami k pôde, ktoré musia byť vymáhateľné na súde, a s potravinovou bezpečnosťou, ako aj s prístupom k energii a bezpečnosti;

4. zdôrazňuje, že lepšie zásobovanie vodou a sanitácia a lepšie hospodárenie s vodami môžu podporiť udržateľný hospodársky rast krajín a výrazne prispieť k zníženiu chudoby;

5. zdôrazňuje, že voda sa musí považovať za celosvetový verejný statok, a nie za komoditu;

6. vyzýva EÚ, aby vo svojej vonkajšej činnosti podporovala prístup k prístupu k vode a sanitácii založený na ľudských právach v súlade s Dekádou OSN pre opatrenia v oblasti vody na roky 2018 – 2028 a počas budúceho Svetového fóra o vode v Dakare, medzinárodnej konferencie na vysokej úrovni o vode v Dušanbe v roku 2022 a konferencie OSN na vysokej úrovni o Dekáde pre opatrenia v oblasti vody v New Yorku v roku 2023 s cieľom pokračovať v práci na plnení cieľa udržateľného rozvoja č. 6 o bezpečnej pitnej vode a sanitácii a umožniť všetkým krajinám dosiahnuť všetky ciele v rámci tohto cieľa do roku 2030 pre všetkých nediskriminačným spôsobom a zároveň odstrániť nerovnosti v prístupe k vode, ktoré vplývajú na zraniteľné a marginalizované skupiny;

7. vyjadruje znepokojenie nad tým, že prístup k pitnej vode a sanitácii je z dôvodu fyzického nedostatku, znečistenia alebo nedostatku dostatočnej infraštruktúry a zlej správy vecí verejných značne obmedzený v rozvojových krajinách (takýto prístup má len každá druhá osoba) a mimoriadne obmedzený v subsaharskej Afrike (vo vidieckych oblastiach má prístup len každá ôsma osoba);

8. zdôrazňuje, že rýchlo rastúce obyvateľstvo Afriky a meniace sa prostredie miest si vyžadujú naliehavé opatrenia na budovanie odolnosti vody; zdôrazňuje hlboké nerovnosti v prístupe k základnej infraštruktúre, ktoré pre chudobných obyvateľov miest predstavujú neprimeranú záťaž v súvislosti s vodou;

9. poukazuje na to, že čistá voda, správna hygiena a sanitačné služby majú zásadný význam pre udržateľný rast a budovanie odolnosti najzraniteľnejších komunít; vyzýva preto EÚ, aby zvýšila technickú a finančnú podporu s cieľom prispieť k posilneniu odolnosti miest v rozvojových krajinách voči otrasom súvisiacim s vodou, a to aj prostredníctvom udržateľného mestského plánovania, a zároveň zabezpečiť lepšiu integráciu vidieckych občanov, ktorí sa sťahujú do mestského prostredia;

10. v nadväznosti na pandémiu ochorenia COVID-19 a vzhľadom na rastúci počet prírodných katastrof súvisiacich so zmenou klímy vrátane zvýšeného rozsahu a frekvencie povodní, období sucha, zvyšovania teploty vody a poklesu rozpusteného kyslíka, zvyšovania hladiny morí a zhoršovania kvality vody v dôsledku rastúceho znečistenia a kontaminácie, ktoré okrem iných zdrojov spôsobujú aj poľnohospodárske odtoky, nevyčistená priemyselná a komunálna odpadová voda a odlesňovanie, predkladá naliehavú výzvu; ďalej žiada, aby sa prístup k vode a sanitácii stal prioritou v rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách a malých ostrovných rozvojových štátoch, a to aj v humanitárnej oblasti, keďže ide o jednu z kľúčových zložiek ľudského rozvoja;

11. zdôrazňuje, že v rozvojových krajinách chýba financovanie a verejné investície do vody a udržateľnej infraštruktúry; vyzýva členské štáty a medzinárodné organizácie, aby poskytli finančné zdroje, a tak pomohli pri budovaní kapacít a transfere technológií do rozvojových krajín s cieľom poskytnúť bezpečnú, čistú, prístupnú a cenovo dostupnú pitnú vodu, hygienické služby a sanitáciu pre všetkých, a najmä pre najzraniteľnejšie osoby;

12. zdôrazňuje potrebu anticipačných opatrení v oblasti prístupu k vode a sanitácii a nevyhnutnosť spoľahlivých a porovnateľných ukazovateľov na meranie pokroku alebo regresie v prístupe k vode a sanitácii;

13. zdôrazňuje, že je potrebné klásť väčší dôraz na udržateľnú a odolnú vodohospodársku a sanitačnú infraštruktúru a komunity prostredníctvom zavádzania zložiek znižovania rizika katastrof a využívania všetkých nevyhnutných nástrojov na mapovanie rizík spojených s vodou a systémov včasného varovania; žiada Komisiu, aby podporila iniciatívu Resilient Water Accelerator;

14. zdôrazňuje, že je potrebné prepojiť humanitárne reakcie na záchranu životov s rozvojom udržateľných vodovodných a sanitačných systémov pre všetkých; zdôrazňuje význam mobilizácie finančných zdrojov a technickej pomoci na uľahčenie budovania kapacít s cieľom uspokojiť najnaliehavejšie potreby pri poskytovaní základných vodohospodárskych a sanitačných služieb počas kríz;

15. pripomína, že Komisia zmobilizovala v období rokov 2014 – 2020 na záležitosti súvisiace s vodou takmer 2,6 miliardy EUR, a vyzýva, aby sa v úsilí neustále pokračovalo v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, pričom by malo presiahnuť 20 % výdavkov na ľudský rozvoj, a aby sa zároveň zabezpečilo, že stály podiel vo výške 30 % určený na boj proti zmene klímy sa vyčlení na posilnenie vodohospodárskych a sanitačných infraštruktúr s cieľom odstrániť nedostatok vody a sanitácie;

16. vyzýva EÚ, aby poskytla lepšiu podporu rozvojovým krajinám prostredníctvom investícií do príslušných inštitúcií, kapacít, riadiacich štruktúr a postupov s cieľom zabezpečiť kvalitné a udržateľné kapacity a služby v oblasti sanitácie a nakladania s odpadovými vodami a investovať do znižovania rizika znečistenia a kontaminácie vody, do vývoja technológií recyklácie odpadových vôd, ako aj do vývoja inovatívnych riešení na vytváranie a riadenie zdrojov vody, zariadení na umývanie rúk a podporu zdravých hygienických postupov;

17. vyzýva EÚ, aby investovala aj do ochrany a obnovy prírodných ekosystémov (vrátane lesov, záplavových oblastí, mokradí atď.), ktoré často poskytujú nákladovo efektívnejšie a udržateľnejšie riešenia v oblasti hospodárenia s vodami než konvenčné nápravné opatrenia súvisiace s infraštruktúrou, pokiaľ ide o zadržiavanie vody, úpravu vody, kontrolu erózie a mierne a extrémne udalosti;

18. vyzýva EÚ, aby maximalizovala vplyv pomoci v oblasti ľudského rozvoja tým, že zabezpečí, aby sa služby vody, sanitácie a hygieny začlenili do všetkých programov a stratégií v oblasti zdravia, výživy, vzdelávania, zdravotného postihnutia a rodovej rovnosti vrátane cieľov a ukazovateľov v oblasti vody, sanitácie a hygieny;

19. vyzýva EÚ, aby podporovala verejné hospodárenie s vodami v rozvojových krajinách, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa oficiálna rozvojová pomoc EÚ v oblasti vody, sanitácie a hygieny zameriavala na krajiny a komunity s najnižšími príjmami;

20. upozorňuje na hlavný geostrategický rozmer a bezpečnostné otázky súvisiace s vodou; zdôrazňuje, že prístup k vode môže viesť k náhlym konfliktom a vojnám o vodu, ktorých výsledkom by mohli byť milióny obetí a zvýšenie migrácie, a najmä núteného vysídľovania v dôsledku sucha, potravinovej neistoty alebo hladomoru;

21. so znepokojením konštatuje, že v mnohých častiach sveta chýbajú dohody o spolupráci týkajúce sa cezhraničných riek, jazier a kolektorov podzemnej vody alebo sú príliš slabé na to, aby dokázali čeliť rastúcim problémom súvisiacim s vodou;

22. zdôrazňuje prínosy lepšej cezhraničnej spolupráce v oblasti vody a silnejšieho riadenia vodovodných systémov s cieľom podporiť prepojenie medzi vodou, potravinami, energiou a ekosystémom, predchádzať konfliktom a zabezpečiť udržateľné hospodárenie s vodami a ochranu ekosystémov;

23. vyzýva Komisiu, aby podporovala diplomaciu v oblasti vody a regionálnu spoluprácu v oblasti vody, najmä pokiaľ ide o spoločné hospodárenie s vodami v 286 cezhraničných povodiach; okrem toho vyzýva na vypracovanie politík a operačných programov, ktoré sa budú zaoberať výzvami v oblasti bezpečnosti, potravín, riadenia a životného prostredia súvisiacimi s cezhraničnými povodiami, s cieľom zabezpečiť v týchto oblastiach bezpečnosť vody a odolnosť v budúcnosti;

24. nabáda rozvojové krajiny, aby sa pripojili k dvom globálnym dohovorom OSN o vode, konkrétne k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier a Dohovoru o práve neplavebného využívania medzinárodných vodných tokov, a usilovali sa o ich úplné vykonávanie ako dôležitých nástrojov na podporu diplomacie v oblasti vody, mieru a predchádzania konfliktom prostredníctvom cezhraničnej spolupráce v oblasti vody;

25. zdôrazňuje potrebu riešiť zložitosť konkurenčných a zvyšujúcich sa požiadaviek, pokiaľ ide o vodné zdroje; vyzýva na podporu Tímu Európa pri posilňovaní koordinovaného, súdržného, integrovaného a udržateľného hospodárenia s vodami v rozvojových krajinách, pokiaľ ide o rôzne spôsoby ich využitia (poľnohospodárstvo, výroba potravín, sanitácia a zdravie, hygiena, výroba energie, konkurenčné požiadavky priemyslu atď.), najmä so zreteľom na rastúcu nepredvídateľnosť zásobovania vodou v dôsledku zmeny klímy;

26. pripomína, že koordinované, integrované a udržateľné politiky hospodárenia s vodami by mali byť transparentné a inkluzívne a mali by podporovať účasť viacerých zainteresovaných strán vo všetkých odvetviach a na všetkých úrovniach; zdôrazňuje význam vykonávania posúdení vplyvu investičných projektov v oblasti poľnohospodárstva a energetiky na ľudské práva;

27. poukazuje na to, že je potrebné zosúladiť využívanie vody s uplatňovaním vznikajúcich technológií ochrany vody, znižovania znečistenia vody a recyklácie odpadových vôd s cieľom zlepšiť spôsob poskytovania, úpravy a likvidácie vody;

28. vyzýva EÚ, aby podporovala udržateľné hospodárenie s vodami v odvetví poľnohospodárstva, ktoré mobilizuje viac ako 70 % vodných zdrojov, a to investovaním do udržateľných zavlažovacích systémov a systémov zadržiavania vody, optimalizáciou a znížením využívania sladkej vody v poľnohospodárstve v celom dodávateľskom reťazci, znížením plytvania potravinami a podporou agroekológie prostredníctvom obnovy mokradí, ako aj prípadným znížením používania pesticídov a hnojív, ktoré by mohli znečistiť vodu, a najmä podzemnú vodu;

29. pripomína, že prístup k vode je tiež výzvou v oblasti spotreby energie, a to z hľadiska výroby aj ťažby; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory lepšieho hospodárenia s energiou, ako aj riešení opätovného využívania vyčistenej odpadovej vody s cieľom obmedziť spotrebu sladkej vody prostredníctvom čistenia odpadových vôd;

30. požaduje účinné mechanizmy zodpovednosti pre všetkých poskytovateľov vodohospodárskych a sanitačných služieb s cieľom zabezpečiť, aby dodržiavali a neporušovali ľudské práva;

31. zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť práva na vodu do obchodných dohôd s tretími krajinami a zaviesť právne záväzné povinnosti pre spoločnosti EÚ v tretích krajinách dodržiavať napríklad smernicu o pitnej vode aj pri pôsobení v zahraničí;

32. zdôrazňuje, že spoločnosti EÚ, ktoré investujú v rozvojových krajinách, by nemali vyvíjať tlak na miestne vodné zdroje a pôdu, najmä v odvetviach poľnohospodárstva a priemyslu, a vyhýbať sa špekuláciám s vodou; zároveň zdôrazňuje, že potreba hospodárskeho rozvoja by nemala tieto krajiny motivovať k tomu, aby sa zamerali na činnosti náročné na vodu, ktoré by mohli ohroziť prístup ich obyvateľstva k vode;

33. berie na vedomie potenciál súkromného sektora v oblasti zásobovania vodou a vyzýva na posilnenú spoluprácu s MSP a miestnymi podnikmi, ktoré môžu uplatňovať cenné riešenia a inovatívne prístupy pri navrhovaní, výstavbe alebo obnove existujúcich vodohospodárskych služieb alebo pri iných projektoch súvisiacich s vodou;

34. vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, že veľké podniky a ich príslušní subdodávatelia budú dodržiavať riadne vykonávanie stratégií náležitej starostlivosti a ohlasovacích povinností (v súlade s normami EÚ), pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti činností súvisiacich s vodou; žiada, aby sa v legislatívnom návrhu týkajúcom sa náležitej starostlivosti podnikov zohľadnilo právo na prístup k vode a ďalšie základné ľudské práva;

35. pripomína, že riešenia a programy sú účinnejšie, keď sa navrhujú spoločne s využitím miestnych znalostí a za účasti komunity; zdôrazňuje preto potrebu podporovať malé a miestne projekty, ktoré majú priamy vplyv na zabezpečenie a zlepšenie prístupu obyvateľstva k vode a sanitačným zariadeniam, a to aj vo vidieckych oblastiach a v pobrežných komunitách závislých od morských zdrojov;

36. naliehavo žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala ženám a dievčatám v rozvojových krajinách, keďže často čelia osobitným prekážkam v prístupe k vode a sanitácii vzhľadom na to, že väčšina z nich má za úlohu prinášanie vody namiesto toho, aby chodili do školy, a na druhej strane sú tiež nútené školu zanechať, ak nie je zabezpečený prístup k vhodným toaletám;

37. zdôrazňuje, že nedostatočný prístup k vode môže výrazne obmedziť práva žien a dievčat na vzdelanie, zdravie, dôstojnosť, výživu a bezpečnosť, ako aj ich politickú a hospodársku účasť; vyzýva EÚ, aby podporovala ženy vrátane žien patriacich k diskriminovaným menšinám pri obhajovaní ich práv na vodu a aby zabezpečila ich účasť na rozhodovacom procese o projektoch týkajúcich sa prístupu k vode;

38. pripomína, že prístup k bezpečným a zlepšeným zdrojom vody je nevyhnutný pre deti, ktoré sú mimoriadne ohrozené nedostatočnou hygienou, podvýživou a chorobami súvisiacimi s vodou;

39. vyzýva EÚ, aby v súlade so zásadami činnosti stanovenými v usmerneniach EÚ o ochrane obhajcov ľudských práv zabezpečila ochranu obhajcov environmentálnych ľudských práv, najmä domorodých obhajcov ľudských práv a pôdy, ktorí môžu byť ohrození, diskriminovaní, prenasledovaní, kriminalizovaní a zabití a ktorých úloha môže byť zásadná, pokiaľ ide o prístup k vode v rozvojových krajinách;

40. vyzýva EÚ, aby podporila uznanie ekocídy za medzinárodný zločin;

41. vyzýva Komisiu, aby Parlamentu pravidelne podávala správy o vykonávaní usmernení EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa bezpečnej pitnej vody a sanitácie a uvádzala konkrétne príklady vykonaných činností a ich vplyvu.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	28.2.2022
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	25 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Barry Andrews, Eric Andrieu, Anna-Michelle Asimakopoulou, Hildegard Bentele, Dominique Bilde, Udo Bullmann, Catherine Chabaud, Antoni Comín i Oliveres, Ryszard Czarnecki, Gianna Gancia, Charles Goerens, Mónica Silvana González, Pierrette Herzberger-Fofana, György Hölvényi, Rasa Juknevičienė, Beata Kempa, Karsten Lucke, Pierfrancesco Majorino, Erik Marquardt, Janina Ochojska, Christian Sagartz, Tomas Tobé, Miguel Urbán Crespo, Bernhard Zimniok
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	María Soraya Rodríguez Ramos, Caroline Roose

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

25	+
ECR	Ryszard Czarnecki, Beata Kempa
ID	Dominique Bilde, Gianna Gancia
NI	Antoni Comín i Oliveres
PPE	Anna-Michelle Asimakopoulou, Hildegard Bentele, György Hölvényi, Rasa Juknevičienė, Janina Ochojska, Christian Sagartz, Tomas Tobé
Renew	Barry Andrews, Catherine Chabaud, Charles Goerens, María Soraya Rodríguez Ramos
S&D	Eric Andrieu, Udo Bullmann, Mónica Silvana González, Karsten Lucke, Pierfrancesco Majorino
The Left	Miguel Urbán Crespo
Verts/ALE	Pierrette Herzberger-Fofana, Erik Marquardt, Caroline Roose

1	-
ID	Bernhard Zimniok

0	0

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania