SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov

12.10.2022 - (COM(2022)0241 – C9‑0199/2022 – 2022/0165(NLE)) - *

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Alicia Homs Ginel

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov

(COM(2022)0241 – C9‑0199/2022 – 2022/0165(NLE))

(Konzultácia)

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2022)0241),

– so zreteľom na článok 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0199/2022),

– so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0243/2022),

1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2. vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3. víta návrh aktualizovaných usmernení Komisie pre politiky zamestnanosti členských štátov, najmä jeho silný dôraz na prostredie po pandémii COVID-19, na zabezpečenie toho, aby zelená a digitálna transformácia bola sociálne spravodlivá a hospodársky udržateľná, a na nedávne politické iniciatívy v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu; s cieľom posilniť demokratické rozhodovanie opakuje svoju výzvu, aby bol v súlade so svojím legislatívnym uznesením z 10. júla 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov zapojený do stanovovania integrovaných usmernení na úrovni Únie na rovnakej úrovni ako Rada;

4. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

5. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

6. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

 

Pozmeňujúci návrh  1

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie -1 (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(-1) S cieľom vytvoriť synergie a stimulovať ambiciózne politiky na úrovni členských štátov je dôležité zosúladiť usmernenia pre zamestnanosť uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu s hlavnými cieľmi Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby do roku 2030, na ktorých sa dohodli vedúci predstavitelia Únie, inštitúcií Únie, sociálni partneri a zástupcovia občianskej spoločnosti na sociálnom samite v Porte v roku 2021.
	__________________
	1a Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov.

Pozmeňujúci návrh  2

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Členské štáty a Únia majú pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti so zameraním najmä na podporu kvalifikovanej, vyškolenej a adaptabilnej pracovnej sily, ako aj na trhy práce, ktoré sú orientované na budúcnosť a reagujú na hospodárske zmeny, a to v záujme dosiahnutia cieľov plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, vyváženého rastu, vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zlepšenia jeho kvality, stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“). Členské štáty majú považovať podporu zamestnanosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinovať svoje zodpovedajúce činnosti v Rade, s prihliadnutím na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov.	(1) Únia má pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie pre vysokú úroveň zamestnanosti, a najmä na podpore vzostupnej hospodárskej a sociálnej konvergencie, kvalitnej zamestnanosti a zlepšovaní pracovných podmienok, a to podporou a dopĺňaním činností členských štátov, ako aj trhov práce, ktoré sú orientované na budúcnosť, reagujú na zmeny, sú inkluzívne, odolné a stabilné a ponúkajú príležitosti na mobilitu a profesijný pokrok, s cieľom dosiahnuť udržateľný rozvoj Únie založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality, ako sa stanovuje v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článku 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a zároveň rešpektovať ciele Európskej zelenej dohody dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050. Členské štáty majú považovať podporu zamestnanosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinovať svoje zodpovedajúce činnosti v Rade, s prihliadnutím na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov.

Pozmeňujúci návrh  3

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) Únia v súlade so ZFEÚ vypracovala a vykonáva nástroje na koordináciu politík v oblasti hospodárstva a zamestnanosti. Súčasťou týchto nástrojov sú Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov („usmernenia“) uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu a hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie stanovené v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/11845, ktoré spolu tvoria integrované usmernenia. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi sa nimi má riadiť vykonávanie politiky v členských štátoch a Únii. Výsledný súbor koordinovaných európskych a vnútroštátnych politík a reforiem by mal byť vhodným súborom udržateľných politík v oblasti hospodárstva a zamestnanosti, vďaka ktorému by sa mali dosiahnuť pozitívne vedľajšie účinky.	(3) Únia v súlade so ZFEÚ vypracovala a vykonáva nástroje na koordináciu politík v oblasti hospodárstva a zamestnanosti. Súčasťou týchto nástrojov sú Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov („usmernenia“) uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu a hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie stanovené v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/11845, ktoré spolu tvoria integrované usmernenia. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi sa nimi má riadiť vykonávanie politiky v členských štátoch a Únii. Výsledný súbor koordinovaných európskych, vnútroštátnych a regionálnych politík a reforiem má predstavovať vhodný celkovo udržateľný súbor politík v oblasti hospodárstva, zamestnanosti a sociálnej politiky, ktorý by mal dosiahnuť pozitívne vedľajšie účinky na spoločnosť, trhy práce a pracovnú silu a zároveň sa snažiť zabrániť akýmkoľvek negatívnym sociálnym alebo hospodárskym dôsledkom a účinne reagovať na vplyv pandémie COVID-19, ruskú inváziu na Ukrajinu a rastúce životné náklady.
__________________	__________________
5 Odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27).	5 Odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27).

Pozmeňujúci návrh  4

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 3 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(3a) V záujme ďalšieho posilňovania sociálneho modelu Únie by členské štáty mali podporovať dôstojné mzdy, posilňovať kolektívne vyjednávanie a zabezpečiť, aby boli trhy práce inkluzívne. V tejto súvislosti by sa mal klásť osobitný dôraz na ženy a znevýhodnené skupiny, ako sú deti, mladí ľudia, starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, osamelí rodičia, rasové a etnické menšiny ako Rómovia a ľudia, ktorí pochádzajú z rodín migrantov, osoby LGBTIQA+ a ľudia žijúci v znevýhodnených regiónoch vrátane odľahlých a vidieckych regiónov, znevýhodnených oblastí, ostrovov a najvzdialenejších regiónov.

Pozmeňujúci návrh  5

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 3 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(3b) S cieľom posilniť hospodársky a sociálny pokrok, uľahčiť dvojakú transformáciu a dosiahnuť inkluzívne, konkurencieschopné a odolné trhy práce v Únii by členské štáty mali podporovať kvalitné vzdelávanie, odbornú prípravu, zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu, ako aj celoživotné vzdelávanie, duálne vzdelávanie zamerané na budúcnosť a zlepšenie kariérnych príležitostí prostredníctvom posilňovania prepojení medzi vzdelávacím systémom a trhom práce a uznávaním zručností, vedomostí a kompetencií získaných neformálnym a informálnym vzdelávaním.

Pozmeňujúci návrh  6

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) Usmernenia sú v súlade s Paktom stability a rastu, s platnými právnymi predpismi Únie a rozličnými iniciatívami Únie vrátane odporúčania Rady z 20. júla 20016, odporúčaní Rady z 10. marca 20147, 15. februára 20168, 19. decembra 20169, 15. marca 201810, 22. mája 201811, 22. mája 201912, 8. novembra 201913, 30. októbra 202014, 24. novembra 202015, 29. novembra 202116, odporúčania Komisie zo 4. marca 202117, odporúčania Rady zo 14. júna 202118, uznesenia Rady z 26. februára 202119, oznámenia Komisie z 9. decembra 202120, rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady z 22. decembra 202121[, návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii22, návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa zabezpečenia spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo23, návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť24, návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa individuálnych vzdelávacích účtov25, návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania26, návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy27 a návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa učenia zameraného na environmentálnu udržateľnosť28].	(4) Usmernenia sú v súlade s Paktom stability a rastu, všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky a s platnými právnymi predpismi Únie a rozličnými iniciatívami Únie vrátane odporúčania Rady z 20. júla 20016 („smernica o dočasnej ochrane“), odporúčaní Rady z 10. marca 20147, 14. júla 20157a, 15. februára 20168, 19. decembra 20169, 15. marca 201810, 22. mája 201811, 22. mája 201912, 8. novembra 201913, 30. októbra 202014, 24. novembra 202015, 29. novembra 202116, odporúčania Komisie zo 4. marca 202117, odporúčania Rady zo 14. júna 202118, uznesenia Rady z 26. februára 202119, oznámenia Komisie z 9. decembra 202120, rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady z 22. decembra 202121[, návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii22, návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa zabezpečenia spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo23, návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť24, návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa individuálnych vzdelávacích účtov25, návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania26, smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riaditeľmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach26a, návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy27, návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Sociálneho klimatického fondu27a a návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa učenia zameraného na environmentálnu udržateľnosť28].
__________________	__________________
6 Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12 – 23).	6 Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12 – 23).
7 Odporúčanie Rady z 10. marca 2014 o rámci kvality pre stáže (Ú. v. EÚ C 88, 27.3.2014, s. 1).	7 Odporúčanie Rady z 10. marca 2014 o rámci kvality pre stáže (Ú. v. EÚ C 88, 27.3.2014, s. 1).
	7a Odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27).
8 Odporúčanie Rady z 15. februára 2016 týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce (Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1).	8 Odporúčanie Rady z 15. februára 2016 týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce (Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1).
9 Odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých (Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1).	9 Odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých (Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1).
10 Odporúčanie Rady z 15. marca 2018 týkajúce sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu (Ú. v. EÚ C 153, 2.5.2018, s. 1).	10 Odporúčanie Rady z 15. marca 2018 týkajúce sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu (Ú. v. EÚ C 153, 2.5.2018, s. 1).
11 Odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1.	11 Odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1.
12 Odporúčanie Rady z 22. mája 2019 týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 4)	12 Odporúčanie Rady z 22. mája 2019 týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 4)
13 Odporúčanie Rady z 8. novembra 2019 o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby (Ú. v. EÚ C 387, 15.11.2019, s. 1).	13 Odporúčanie Rady z 8. novembra 2019 o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby (Ú. v. EÚ C 387, 15.11.2019, s. 1).
14 Odporúčanie Rady z 30. októbra 2020 o moste k pracovným miestam – posilnení záruky pre mladých ľudí, a ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí (Ú. v. EÚ C 372, 4.11.2020, s. 1).	14 Odporúčanie Rady z 30. októbra 2020 o moste k pracovným miestam – posilnení záruky pre mladých ľudí, a ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí (Ú. v. EÚ C 372, 4.11.2020, s. 1).
15 Odporúčanie Rady z 24. novembra 2020 týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (Ú. v. EÚ C 417, 2.12.2020, s. 1).	15 Odporúčanie Rady z 24. novembra 2020 týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (Ú. v. EÚ C 417, 2.12.2020, s. 1).
16 Odporúčanie Rady z 29. novembra 2021 týkajúce sa metód zmiešaného učenia v záujme vysokokvalitného a inkluzívneho primárneho a sekundárneho vzdelávania (Ú. v. EÚ C 66, 26.2.2021, s. 1-21)	16 Odporúčanie Rady z 29. novembra 2021 týkajúce sa metód zmiešaného učenia v záujme vysokokvalitného a inkluzívneho primárneho a sekundárneho vzdelávania (Ú. v. EÚ C 66, 26.2.2021, s. 1-21)
17 Odporúčanie Komisie (EÚ) 2021/402 zo 4. marca 2021 týkajúce sa účinnej aktívnej podpory zamestnanosti po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (EASE) (Ú. v. EÚ L 80, 8.3.2021, s. 1).	17 Odporúčanie Komisie (EÚ) 2021/402 zo 4. marca 2021 týkajúce sa účinnej aktívnej podpory zamestnanosti po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (EASE) (Ú. v. EÚ L 80, 8.3.2021, s. 1).
18 Odporúčanie Rady (EÚ) 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti (Ú. v. EÚ L 223, 22.6.2021, s. 14).	18 Odporúčanie Rady (EÚ) 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti (Ú. v. EÚ L 223, 22.6.2021, s. 14).
19 Uznesenie Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) (2021/C66/01) Ú. v. EÚ C 66, 26.2.2021, s. 1-21.	19 Uznesenie Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) (2021/C66/01) Ú. v. EÚ C 66, 26.2.2021, s. 1-21.
20 Oznámenie Komisie (EÚ) 2021/778 z 9. decembra 2021 o budovaní hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí: akčný plán pre sociálne hospodárstvo.	20 Oznámenie Komisie (EÚ) 2021/778 z 9. decembra 2021 o budovaní hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí: akčný plán pre sociálne hospodárstvo.
21 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2316 z 22. decembra 2021 o Európskom roku mládeže (2022) (Ú. v. EÚ L 462, 28.12.2021, s. 1–9).	21 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2316 z 22. decembra 2021 o Európskom roku mládeže (2022) (Ú. v. EÚ L 462, 28.12.2021, s. 1–9).
22 COM/2020/682 final	22 Zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.
23 COM/2021/801 final	23 COM/2021/801 final
24 COM/2021/770 final	24 COM/2021/770 final
25 COM/2021/773 final	25 COM/2021/773 final
26 COM/2021/93 final	26 COM/2021/93 final
	26a Zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.
27 COM/2021/762 final	27 COM/2021/762 final
	27a COM/2021/568 final
28 COM/2022/11 final	28 COM/2022/11 final

Pozmeňujúci návrh  7

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(5) V rámci európskeho semestra sa spájajú rôzne nástroje do jedného zastrešujúceho rámca pre integrovanú mnohostrannú spoluprácu, pokiaľ ide o politiky v oblasti hospodárstva a zamestnanosti, a dohľad nad týmito politikami. Pri presadzovaní environmentálnej udržateľnosti, produktivity, spravodlivosti a stability európsky semester spája zásady Európskeho piliera sociálnych práv a sociálneho prehľadu, ktorý je jeho nástrojom na monitorovanie, a poskytuje príležitosť pre intenzívne zapojenie sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán. Podporuje plnenie cieľov udržateľného rozvoja. Politiky Únie a členských štátov v oblasti hospodárstva a zamestnanosti by mali ísť ruka v ruke so spravodlivým prechodom Európy na klimaticky neutrálne, environmentálne udržateľné a digitálne hospodárstvo, pričom ich cieľom by malo byť zlepšenie konkurencieschopnosti, zabezpečenie primeraných pracovných podmienok, podpora inovácie, sociálnej spravodlivosti a rovnakých príležitostí, ako aj riešenie nerovností a regionálnych rozdielov.	(5) V rámci európskeho semestra sa spájajú rôzne nástroje do jedného zastrešujúceho rámca pre integrovanú mnohostrannú spoluprácu, pokiaľ ide o politiky v oblasti hospodárstva a zamestnanosti, v sociálnej oblasti a oblasti životného prostredia, a dohľad nad týmito politikami. Pri presadzovaní environmentálnej udržateľnosti, produktivity, inkluzívnosti, spravodlivosti a stability by mal  európsky semester spájať zásady Európskeho piliera sociálnych práv (ďalej len „pilier“) vrátane zásady č. 11 o starostlivosti o deti a podpore detí a sociálny prehľad, ktorý je jeho nástrojom na monitorovanie, a poskytovať príležitosť pre intenzívne zapojenie sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán. Mal by podporovať plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja vrátane cieľa udržateľného rozvoja č. 1 „žiadna chudoba“, cieľa 4 „kvalita vzdelávania“, cieľa č. 5 „rodová rovnosť“, cieľa č. 7 „dostupná a čistá energia“, cieľa č. 8 „dôstojná práca a hospodársky rast“ a cieľa č. 10 „znížené nerovnosti“. V politikách zamestnanosti a sociálnych politikách by sa mali zabezpečiť a zakotviť inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelávanie a príležitosti celoživotného vzdelávania pre všetkých. Rodová rovnosť by sa mala začleniť do všetkých politík Únie. Index rodovej rovnosti by mohol slúžiť ako jeden z nástrojov semestra na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov zamestnanosti a v sociálnej oblasti a na meranie vplyvu politík zamestnanosti a sociálnych politík na jednotlivé pohlavia. Hospodárske politiky Únie a členských štátov by mali ísť ruka v ruke so spravodlivým prechodom Európy na klimaticky neutrálne, environmentálne udržateľné, sociálne inkluzívne a digitálne hospodárstvo, ktoré by zabezpečovalo vzostupnú sociálnu konvergenciu, zlepšovalo konkurencieschopnosť udržateľným spôsobom, podporovalo MSP vrátane mikropodnikov, zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok a odolných systémov sociálnej ochrany, podporu inovácií, presadzovanie sociálnej spravodlivosti a rovnakých príležitostí pre všetkých, odstraňovanie chudoby, podporu detí a mladých ľudí a investovanie do nich, ako aj riešenie sociálneho vylúčenia, nerovností, medziodvetvovej diskriminácie a regionálnych rozdielov , najmä pokiaľ ide o odľahlé a najvzdialenejšie regióny. Je potrebné zabezpečiť kvalitné a udržateľné zamestnanie v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi, v prípade potreby na základe legislatívnych iniciatív alebo revízie existujúcich právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o prácu na diaľku, rodičovskú dovolenku a dovolenku súvisiacu so starostlivosťou, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, umelú inteligenciu na pracovisku, európsku stratégiu boja proti chudobe, ako aj všeobecný právny rámec pre subdodávky so zvýšenou transparentnosťou a odporúčaniami týkajúcimi sa zodpovednosti. O legislatívnom akte Únie o práve na odpojenie v súčasnosti rokujú európski sociálni partneri v kontexte ich rámcovej dohody o digitalizácii. Táto diskusia by mala viesť k minimálnym štandardom a podmienkam s cieľom zabezpečiť, aby pracovníci mohli účinne uplatňovať svoje právo na odpojenie, a regulovať využívanie existujúcich a nových digitálnych nástrojov na pracovné účely; Na úrovni Únie by sa mal zaviesť spoločný právny rámec na zabezpečenie spravodlivej odmeny za stáže a učňovskú prípravu, aby sa zabránilo vykorisťovaniu mladých pracovníkov a porušovaniu ich práv. Členské štáty by mali zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky a prístup k sociálnej ochrane pre stážistov a učňov.

Pozmeňujúci návrh  8

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(5a) S cieľom účinne odstrániť riziká pri práci by sa malo chrániť duševné aj fyzické zdravie; osobitná pozornosť by sa mala venovať vystaveniu pracovníkov škodlivým látkam, ale aj dlhému pracovnému času, psychosociálnemu tlaku, zlej polohe pri práci, opakovanému pohybu a ťažkému zdvíhaniu. Zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci má zásadný význam pre zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok, najmä vzhľadom na demografické zmeny a už existujúci nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Preto je naliehavo potrebná kvalitná, bezpečná a udržateľná zamestnanosť v súlade s uzneseniami Európskeho parlamentu z 10. marca 2022 o novom strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie po roku 2020a a z 5. júla 2022 o duševnom zdraví v digitálnom svete práce. Pracovné zdravotné služby vrátane psychosociálnej podpory a pravidelných dobrovoľných prehliadok pre všetkých pracovníkov by sa preto mali posilniť.

Pozmeňujúci návrh  9

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(6) Zmena klímy a výzvy súvisiace so životným prostredím, potreba urýchliť energetickú nezávislosť a zabezpečiť otvorenú strategickú autonómiu Európy, globalizácia, digitalizácia, umelá inteligencia, nárast telepráce, platformové hospodárstvo a demografické zmeny menia európske hospodárstva a spoločnosti. Únia a jej členské štáty majú spolupracovať s cieľom účinne a proaktívne riešiť uvedený štrukturálny vývoj a podľa potreby prispôsobiť existujúce systémy, pričom by mali uznávať úzku vzájomnú prepojenosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov, a súvisiace politiky. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni v súlade so ZFEÚ a s právnymi predpismi Únie o správe hospodárskych záležitostí a zároveň vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv. Takéto politické opatrenia by mali zahŕňať oživenie udržateľných investícií, obnovený záväzok vykonávať v náležitej postupnosti štrukturálne reformy, ktoré posilňujú hospodársky rast, vytváranie kvalitných pracovných miest, produktivitu, primerané pracovné podmienky, sociálnu a územnú súdržnosť, vzostupnú konvergenciu, odolnosť a uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti s podporou existujúcich programov financovania EÚ, a najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a fondov politiky súdržnosti (vrátane Európskeho sociálneho fondu plus a Európskeho fondu regionálneho rozvoja), ako aj Fondu na spravodlivú transformáciu. Mali by byť kombináciou opatrení na strane ponuky a dopytu, pričom by sa mal zároveň zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie a zamestnanosť a sociálnu oblasť.	(6) Zmena klímy a výzvy súvisiace so životným prostredím, potreba urýchliť energetickú nezávislosť a sociálne spravodlivý zelený prechod a zabezpečiť otvorenú strategickú autonómiu Európy, globalizácia, digitalizácia, umelá inteligencia, nárast telepráce, platformové hospodárstvo a demografické zmena a vplyv ruskej invázie na Ukrajinu hlboko menia európske hospodárstva a spoločnosti. Únia a jej členské štáty majú spolupracovať s cieľom účinne a proaktívne riešiť uvedený štrukturálny vývoj, ako aj rast inflácie a podľa potreby prispôsobiť existujúce systémy, pričom by mali uznávať úzku vzájomnú prepojenosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov, a súvisiace politiky. To si vyžaduje koordinované, prierezové, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni so zapojením sociálnych partnerov v súlade so ZFEÚ a zásadou subsidiarity, pilierom a cieľmi stanovenými v akčnom pláne Komisie na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv zo 4. marca 2021 (ďalej len „akčný plán“), ako aj v ustanoveniach Únie o správe hospodárskych záležitostí. Takéto politické opatrenia by mali zahŕňať podporu udržateľných verejných a súkromných investícií, konkurencieschopnosti a infraštruktúr, obnovený záväzok k vhodne zoradeným reformám, ktoré posilňujú udržateľný a inkluzívny hospodársky rast, vytváranie kvalitnejších pracovných miest, produktivitu, dôstojné pracovné podmienky, sociálnu a územnú súdržnosť, vzostupnú sociálnu konvergenciu a hospodársku prosperitu, sociálnu spravodlivosť, rovnaké príležitosti a začlenenie, spravodlivú mobilitu pracovnej sily, odolnosť a uplatňovanie fiškálnej a sociálnej zodpovednosti s podporou existujúcich programov financovania EÚ, a najmä nástroja na obnovu a odolnosť a fondov politiky súdržnosti  (vrátane Európskeho sociálneho fondu Plus a Európskeho fondu regionálneho rozvoja), ako aj Fondu spravodlivej transformácie. Mali by byť kombináciou opatrení na strane ponuky a dopytu, pričom by sa mal zároveň zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie a zamestnanosť a sociálnu oblasť. Aktivácia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v súvislosti s krízou covid-19 v marci 2020 umožnila členským štátom rýchlo reagovať a prijať núdzové opatrenia, ktoré mali minimalizovať hospodársky a sociálny vplyv pandémie. Osobitný charakter makroekonomického otrasu vyplývajúceho z invázie Ruska na Ukrajinu, ako aj súčasná kríza životných nákladov si vyžadujú, aby členské štáty mali naďalej fiškálny priestor. V súlade so stanoviskom Komisie si preto súčasný kontext vyžaduje predĺženie všeobecnej únikovej doložky do konca roka 2023 a jej deaktiváciu od roku 2024. Členské štáty by mali naplno využívať potenciál, ktorý všeobecná úniková doložka poskytuje, na podporu podnikov v ťažkostiach a s nedostatočnou likviditou, najmä MSP vrátane mikropodnikov, na prijatie cielených opatrení na ochranu pracovných príležitostí, miezd a pracovných podmienok a na investície do ľudí a systémov sociálneho zabezpečenia. Potenciálne riziko pre verejné financie spôsobené jej predĺžením, ako aj prípadné negatívne sociálne dôsledky zrušenia jej platnosti by sa mali vyhodnotiť ex ante. Dovtedy by sa preto mala vykonať revízia Paktu stability a rastu.

Pozmeňujúci návrh  10

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6a) Zatiaľ čo práca na diaľku má potenciál zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, znížiť spotrebu fosílnych palív, zlepšiť kvalitu ovzdušia, prekonať geografické hranice a umožniť predtým vylúčeným skupinám pracovníkov prístup na trh práce, riskuje aj oslabenie hraníc medzi pracovným a súkromným životom. negatívny vplyv na základné práva pracovníkov a ich fyzické a duševné zdravie. Podobne majú riešenia v oblasti umelej inteligencie potenciál zlepšiť pracovné podmienky a kvalitu života, uľahčiť prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím a predvídať vývoj na trhu práce; vyvolávajú však potenciálne obavy, pokiaľ ide o súkromie, kontrolu osobných údajov, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, diskrimináciu pri prijímaní do zamestnania, ako aj posilnenie rasového a rodového profilovania, čo by sa malo riešiť.

Pozmeňujúci návrh  11

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(7) Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv29. Stanovuje sa v ňom dvadsať zásad a práv na podporu dobre fungujúcich a spravodlivých trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sú rozdelené do troch kategórií: rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začleňovanie. Tieto zásady a práva strategicky usmerňujú Úniu a zabezpečujú, aby prechod na klimatickú neutrálnosť a environmentálnu udržateľnosť, digitalizáciu a demografické zmeny boli sociálne spravodlivé a nediskriminačné. Európsky pilier sociálnych práv a s ním súvisiaci sociálny prehľad predstavuje referenčný rámec na monitorovanie výsledkov členských štátov v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, na podporu reforiem na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a na zosúladenie „sociálnych“ a „trhových“ aspektov v dnešnom modernom hospodárstve, a to aj prostredníctvom podpory sociálneho hospodárstva. Komisia 4. marca 2021 predložila Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (ďalej len „akčný plán) zahŕňajúci ambiciózne, ale realistické hlavné cieľové hodnoty a doplnkové čiastkové cieľové hodnoty do roku 2030 v oblasti zamestnanosti, zručností, vzdelávania a sociálnej ochrany, ako aj revidovaný sociálny prehľad.	(7) Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlásili vytvorenie piliera. Stanovuje sa v ňom dvadsať zásad a práv na podporu dobre fungujúcich a spravodlivých trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sú rozdelené do troch kategórií: rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začleňovanie. Tieto zásady a práva strategicky usmerňujú Úniu a zabezpečujú, aby prechod na klimatickú neutrálnosť a environmentálnu udržateľnosť, digitalizáciu a demografické zmeny boli sociálne a územne spravodlivé a nediskriminačné. Pilier a s ním súvisiaci sociálny prehľad predstavuje referenčný rámec na monitorovanie výsledkov členských štátov v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, na podporu reforiem na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a na zosúladenie „sociálnych“ a „trhových“ aspektov v dnešnom modernom hospodárstve, a to aj prostredníctvom podpory sociálneho, ako aj zeleného, ​​digitálneho a obehového hospodárstva. Akčný plán zahŕňa ambiciózne, ale realistické hlavné cieľové hodnoty a doplnkové čiastkové cieľové hodnoty do roku 2030 v oblasti zamestnanosti, zručností, vzdelávania a sociálnej ochrany, ako aj revidovaný sociálny prehľad. V tejto súvislosti by sa na úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni mala zabezpečiť spravodlivá pracovná mobilita a prenosnosť práv a nárokov zlepšením ochrany mobilných pracovníkov vrátane cezhraničných a sezónnych pracovníkov, zefektívnením inšpektorátov práce a zavedením účinných digitálnych riešení.
__________________
29 Vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv (Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10).

Pozmeňujúci návrh  12

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 8 a (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(8a) Politiky ústretové k rodine a sociálne investície do detí, ktoré ich chránia pred chudobou a pomáhajú všetkým deťom pri prístupe k ich právam, ako je dostupnosť kvalitnej starostlivosti o deti a vzdelávanie a odborná príprava v ranom detstve, sú nevyhnutné pre budúcnosť detí a trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti a pozitívny demografický vývoj, ktorý im zabezpečí zdravé životné prostredie a bezpečnú klímu. Členské štáty by mali odstrániť chudobu detí a zamerať svoje úsilie na účinné vykonávanie odporúčania Rady (EÚ) 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa stanovuje Európska záruka pre deti1a, a národných akčných plánov prijatých na jeho základe s cieľom zabezpečiť prístup k bezplatným a kvalitným službám pre všetky deti v núdzi, čím sa zabezpečí rovnaký a účinný prístup detí k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, primeranému bývaniu a zdravej výžive. Na tento účel by sa malo naliehavo zvýšiť financovanie Európskej záruky pre deti s osobitným rozpočtom vo výške aspoň 20 miliárd EUR, ako opakovane požadoval Európsky parlament. Európska záruka pre deti by sa mala bezodkladne začleniť do všetkých sektorov politiky a financovanie práv detí by sa malo posilniť plným využitím existujúcich politík a fondov Únie. Členské štáty by mali ďalej posilňovať investície do udržateľných a kvalitných pracovných príležitostí a začať komplexne pristupovať k podpore rodičov detí v núdzi. V nadväznosti na návrh Komisie týkajúci sa odporúčania Rady o primeranom minimálnom príjme na zabezpečenie aktívneho začlenenia by návrh smernice o systémoch minimálneho príjmu mohol prispieť k cieľu znížiť chudobu do roku 2030 aspoň o polovicu vo všetkých členských štátoch.
	____________________
	1a Odporúčanie Rady (EÚ) 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti (Ú. v. EÚ L 223, 22.6.2021, s. 14).

Pozmeňujúci návrh  13

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 8 b (nové)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(8b) Bezdomovstvo je jednou z najextrémnejších foriem sociálneho vylúčenia, ktorá negatívne ovplyvňuje fyzické a duševné zdravie, pohodu a kvalitu života, ako aj prístup k zamestnaniu a ďalším ekonomickým a sociálnym službám. Európsky parlament, Komisia, vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ako aj organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace na úrovni Únie sa dohodli na uvedení Európskej platformy na boj proti bezdomovstvu. S konečným cieľom ukončiť bezdomovstvo do roku 2030 sa zaviazali uplatňovať zásadu „bývanie ako prvé“, podporovať prevenciu bezdomovectva a zabezpečiť prístup k primeranému, bezpečnému a cenovo dostupnému bývaniu a podporným službám pre bezdomovcov a zároveň zaviesť potrebné politické opatrenia s využívaním primeraného financovania na úrovni členských štátov a Únie. Členské štáty by mali usilovať aj o zabezpečenie prístupu k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých prostredníctvom národných plánov cenovo dostupného bývania ako súčasti národných programov reforiem.

Pozmeňujúci návrh  14

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(9) Po invázii Ruska na Ukrajinu Európska rada vo svojich záveroch z 24. februára 2022 odsúdila kroky Ruska, ktorých cieľom je oslabiť európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu, a vyjadrila solidaritu s ukrajinským ľudom, pričom zdôraznila porušenie medzinárodného práva a zásad Charty OSN. V súčasnej situácii je vzhľadom na rozsah prílevu utečencov a vysídlených osôb potrebná dočasná ochrana poskytovaná na základe rozhodnutia Rady zo 4. marca 202230, ktorým sa aktivuje smernica o dočasnej ochrane31. Ukrajinským utečencom to umožňuje využívať harmonizované práva v celej Únii, ktoré poskytujú primeranú úroveň ochrany vrátane práva na pobyt, prístupu na trh práce a integrácie na ňom, prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave, prístupu k bývaniu, ako aj k systémom sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci alebo inej pomoci a finančným prostriedkom potrebným na pokrytie nákladov spojených s pobytom. Účasťou na európskych trhoch práce môžu ukrajinskí utečenci prispieť k posilneniu hospodárstva EÚ a pomôcť podporiť svoju krajinu a ľudí doma. V budúcnosti môžu získané skúsenosti a zručnosti prispieť k obnove Ukrajiny. Dočasná ochrana poskytuje deťom a mladistvým bez sprievodu právo na poručníctvo alebo opatrovníctvo a prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v detstve. Členské štáty by mali zapojiť sociálnych partnerov do navrhovania, vykonávania a hodnotenia politických opatrení zameraných na riešenie výziev v oblasti zamestnanosti a zručností vyplývajúcich z ruskej invázie na Ukrajine. Sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní dôsledkov vojny z hľadiska zachovania zamestnanosti a výroby.	(9) Po invázii Ruska na Ukrajinu Európska rada vo svojich záveroch z 24. februára 2022 odsúdila kroky Ruska, ktorých cieľom je oslabiť európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu, a vyjadrila solidaritu s ukrajinským ľudom, pričom zdôraznila porušenie medzinárodného práva a zásad Charty OSN. V súčasnej situácii je vzhľadom na rozsah prílevu utečencov a vysídlených osôb potrebná dočasná ochrana poskytovaná na základe rozhodnutia Rady zo 4. marca 202230, ktorým sa aktivuje smernica o dočasnej ochrane. Ukrajinským utečencom to umožňuje využívať harmonizované práva v celej Únii, ktoré poskytujú primeranú úroveň ochrany vrátane práva na pobyt, prístupu na trh práce a integrácie na ňom, prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave, prístupu k bývaniu, ako aj k systémom sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci alebo inej pomoci a finančným prostriedkom potrebným na pokrytie nákladov spojených s pobytom. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať osobám so zdravotným postihnutím. Účasťou na európskych trhoch práce môžu ukrajinskí utečenci prispieť k posilneniu hospodárstva EÚ a pomôcť podporiť svoju krajinu a ľudí doma. Keďže väčšinu ukrajinských utečencov tvoria ženy a deti, členské štáty by mali zabezpečiť dostatočnú podporu v oblasti bývania a starostlivosti o deti s cieľom uľahčiť ich začlenenie. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby pri vykonávaní európskej záruky pre deti mali maloletí utečenci z Ukrajiny bezplatný prístup ku kvalitným službám za rovnakých podmienok ako ich rovesníci v hostiteľských krajinách. V budúcnosti môžu získané skúsenosti a zručnosti prispieť k obnove Ukrajiny. Dočasná ochrana poskytuje deťom a mladistvým bez sprievodu právo na poručníctvo alebo opatrovníctvo a prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v detstve. Členské štáty by mali zapojiť sociálnych partnerov do navrhovania, vykonávania a hodnotenia politických opatrení zameraných na riešenie výziev v oblasti zamestnanosti a zručností vyplývajúcich z ruskej invázie na Ukrajine, ako aj na uznávanie kvalifikácií. Sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní dôsledkov vojny z hľadiska zachovania zamestnanosti a výroby. Členské štáty by mali zvážiť rozšírenie ochrany, ktorú poskytuje smernica o dočasnej ochrane, na všetkých utečencov a riešiť obavy zamestnávateľov týkajúce sa náboru osôb len s dočasným postavením.
__________________	__________________
30 Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/382 zo 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana.
31 Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov.	31 Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov.

Pozmeňujúci návrh  15

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(10) Reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by sa mali riadiť vnútroštátnymi postupmi sociálneho dialógu s cieľom zabezpečiť spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň a udržateľný rast. Mali by poskytovať potrebný priestor na široké posúdenie sociálno-ekonomických faktorov vrátane zlepšenia udržateľnosti, konkurencieschopnosti, inovácie, vytvárania kvalitných pracovných miest, pracovných podmienok, chudoby zamestnaných osôb, vzdelávania a zručností, verejného zdravia, začlenenia a reálnych príjmov. V tomto zmysle Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a ďalšie fondy EÚ podporujú členské štáty pri vykonávaní reforiem a investícií, ktoré sú v súlade s prioritami EÚ, aby sa európske hospodárstva a spoločnosti stali udržateľnejšími, odolnejšími a lepšie pripravenými na zelenú a digitálnu transformáciu. Invázia Ruska na Ukrajinu ešte viac zhoršila už existujúce sociálno-ekonomické výzvy vyplývajúce z krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Členské štáty a Únia by mali naďalej zabezpečovať, aby sa zmiernili sociálne vplyvy, vplyvy na zamestnanosť a hospodárske vplyvy a aby bola transformácia sociálne spravodlivá a nediskriminačná, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že väčšia otvorená strategická autonómia a zrýchlená zelená transformácia pomôžu znížiť závislosť od dovozu energie a iných strategických výrobkov/technológií, najmä z Ruska. Je nevyhnutné posilňovať odolnosť a usilovať sa o vytváranie inkluzívnej a odolnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia chránení, dokážu predvídať a zvládať zmeny a môžu sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Na podporu zmien postavenia na trhu práce je potrebný ucelený súbor aktívnych politík trhu práce, ktorý pozostáva z dočasných stimulov na prijímanie do zamestnania a na zmenu pracovného miesta, politík v oblasti zručností a lepších služieb zamestnanosti, aj vzhľadom na zelenú a digitálnu transformáciu, ako sa zdôrazňuje v odporúčaní (EÚ) 2021/402 [odporúčaní Rady týkajúcom sa zabezpečenia spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo].	(10) Reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by sa mali riadiť vnútroštátnymi postupmi sociálneho dialógu s cieľom zabezpečiť spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň, udržateľný rast a sociálnu a územnú konvergenciu smerom nahor. Mali by poskytovať potrebný priestor na široké posúdenie sociálno-ekonomických faktorov vrátane zlepšenia udržateľnosti, konkurencieschopnosti, inovácie, vytvárania kvalitných pracovných miest, dôstojných pracovných podmienok, chudoby pracujúcich, rodovej rovnosti, vzdelávania, odbornej prípravy, zručností a kvalifikácií, verejného zdravia, sociálneho začlenenia a reálnych príjmov a kúpyschopnosti. Členské štáty by preto mali rešpektovať právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, ako aj slobodu zhromažďovania a združovania, ako sa stanovuje v Charte základných práv Európskej únie a príslušných medzinárodných dohovoroch. Okrem toho by členské štáty mali posilniť úlohu sociálnych partnerov, podporiť pracovné rady a zastúpenie zamestnancov, presadzovať kolektívne vyjednávanie a podporovať vysokú hustotu odborových zväzov a združení zamestnávateľov s cieľom zabezpečiť inkluzívnu a sociálne spravodlivú obnovu. V tomto zmysle Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a ďalšie fondy EÚ podporujú členské štáty pri vykonávaní reforiem a investícií, ktoré sú v súlade s prioritami EÚ, aby sa európske hospodárstva a spoločnosti stali udržateľnejšími, odolnejšími a lepšie pripravenými na zelenú a digitálnu transformáciu. Invázia Ruska na Ukrajinu ešte viac zhoršila už existujúce sociálno-ekonomické výzvy vyplývajúce z krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Členské štáty a Únia by mali naďalej zabezpečovať, aby sa zmiernili sociálne vplyvy, vplyvy na zamestnanosť a hospodárske vplyvy a aby bola transformácia sociálne spravodlivá a nediskriminačná, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že väčšia otvorená strategická autonómia a zrýchlená zelená transformácia pomôžu znížiť závislosť od dovozu energie a iných strategických výrobkov/technológií, najmä z Ruska. S cieľom posilniť odolnosť a usilovať sa o inkluzívnu a odolnú spoločnosť, v ktorej sú ľudia chránení a schopní predvídať a riadiť zmeny a v ktorej sa môžu aktívne podieľať na živote spoločnosti a hospodárstva, by mal byť vytvorený dočasný európsky balík opatrení v oblasti sociálnej odolnosti, v ktorom sa koordinuje súbor opatrení a prostriedkov na posilnenie systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany v Únii vrátane pokračovania a refinancovania nástroja SURE na obdobie, kým budú mať sociálno-ekonomické dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu naďalej negatívny vplyv na trh práce, v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 19. mája 2022 o sociálnych a hospodárskych dôsledkoch ruskej vojny na Ukrajine pre EÚ – posilnenie schopnosti EÚ konať a sociálny záchranný nástroj so zvýšenou verejnou podporou pre existujúce nástroje zamerané na najchudobnejšiu spoločnosť. Na podporu zmien postavenia na trhu práce je potrebný ucelený súbor aktívnych politík trhu práce, ktorý pozostáva zo stimulov na zmenu zamestnania, získavania kvalifikácií, uznávania a získavania kompetencií, ako aj vzdelávania orientovaného na budúcnosť, celoživotného vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie a zlepšených služieb zamestnanosti, aj vzhľadom na zelenú a digitálnu transformáciu, ako sa zdôrazňuje v odporúčaní (EÚ) 2021/402 [odporúčaní Rady týkajúcom sa zabezpečenia spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo]. Treba dôkladne zhodnotiť vnútroštátne politiky a systémy podpory, ktoré boli zavedené na zmiernenie účinkov pandémie COVID-19 na identifikáciu najlepších postupov a nástrojov, ktoré sa využijú v budúcnosti.

Pozmeňujúci návrh  16

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(11) Je potrebné riešiť diskrimináciu vo všetkých jej formách, zabezpečiť rodovú rovnosť a podporovať zamestnanosť mladých ľudí. Okrem toho treba zabezpečiť prístup a príležitosti pre všetkých a zredukovať chudobu a sociálne vylúčenie, aj v prípade detí a Rómov, a to najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a primeraných a inkluzívnych systémov sociálnej ochrany32 a odstránením prekážok, ktoré bránia inkluzívnemu vzdelávaniu zameranému na budúcnosť, odbornej príprave a účasti na trhu práce, okrem iného aj prostredníctvom investícií do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a do digitálnych a zelených zručností. Aj vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19, ktorá sa začala v roku 2020, a v kontexte starnúcich spoločností má osobitný význam včasný a rovnaký prístup k cenovo dostupným službám dlhodobej starostlivosti a zdravotnej starostlivosti vrátane prevencie a podpory zdravotnej starostlivosti. Viac by sa mal využiť potenciál osôb so zdravotným postihnutím prispievať k hospodárskemu rastu a sociálnemu rozvoju. Na pracoviskách v celej Únii sa zavádzajú nové hospodárske a obchodné modely a v dôsledku toho sa takisto menia pracovnoprávne vzťahy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v rámci nových pracovnoprávnych vzťahov vyplývajúcich z nových spôsobov práce zachovával a posilňoval európsky sociálny model.	(11) Je potrebné odstrániť diskrimináciu vo všetkých jej formách, zabezpečiť rodovú rovnosť a aktívne podporovať zamestnanosť mladých ľudí, najmä zo znevýhodneného prostredia. Okrem toho treba zabezpečiť rovnaký prístup a príležitosti pre všetkých a zredukovať chudobu a sociálne vylúčenie, aj v prípade detí, starších ľudí, postihnutých osôb a Rómov, a to najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a primeraných a inkluzívnych systémov sociálnej ochrany32 a odstránením prekážok, ktoré bránia inkluzívnemu vzdelávaniu zameranému na budúcnosť, odbornej príprave, celoživotnému vzdelávaniu a účasti na trhu práce, okrem iného aj prostredníctvom investícií do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a do digitálnych a zelených zručností. Včasný, univerzálny, účinný a rovnaký prístup k dlhodobej starostlivosti a službám zdravotnej starostlivosti v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 o spoločných európskych opatreniach v oblasti starostlivosti vrátane prevencie, v neposlednom rade k otázkam duševného zdravia na pracovisku v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 o duševnom zdraví v digitálnom svete práce a podpore zdravotnej starostlivosti, je obzvlášť potrebný, a to aj vzhľadom na pandémiu COVID-19 a v kontexte starnúcich spoločností. Zaručenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a dobrej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracovníkov počas celej ich profesionálnej kariéry je nevyhnutným predpokladom dobrého pracovného života a aktívneho starnutia pri dobrom zdraví. Potenciál osôb so zdravotným postihnutím prispievať k hospodárskemu rastu a sociálnemu rozvoju by sa mal ďalej využívať, a to aj prostredníctvom primeraných úprav na pracovisku, v súlade so smernicou Rady 2000/78/ES a v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím2a. Na pracoviskách v celej Únii sa zavádzajú nové hospodárske a obchodné modely a v dôsledku toho sa takisto menia pracovnoprávne vzťahy. Členské štáty by mali ďalej posilniť európsky sociálny model tým, že zabezpečia, aby všetci pracovníci mali rovnaké práva, dôstojné pracovné podmienky a dôstojné mzdy. Každý má právo na spravodlivé, zdravé a bezpečné pracovné podmienky a primeranú ochranu v digitálnom prostredí, ako aj na fyzickom pracovisku, bez ohľadu na jeho postavenie v zamestnaní, podmienky práce, trvanie pracovnoprávneho vzťahu alebo veľkosť podniku. Okrem toho by členské štáty mali riešiť vykorisťovanie pracovníkov a všetky formy neistého zamestnania vrátane falošnej samostatnej zárobkovej činnosti, nelegálnej práce, zneužívania atypických zmlúv a zmlúv bez pracovného času a mali by zabezpečiť, aby pracovné vzťahy vyplývajúce z nových foriem práce boli v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom. Členské štáty by tiež mali riešiť problém neformálnej ekonomiky prechodom neformálnych pracovníkov do formálnej ekonomiky. Malo by sa podporovať podnikanie a mala by sa uľahčiť pracovná mobilita, a to aj prostredníctvom prenosnosti práv a zavedenia účinných digitálnych riešení.
__________________	__________________
32 Odporúčanie Rady z 8. novembra 2019 o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby (2019/C 387/01)	32 Odporúčanie Rady z 8. novembra 2019 o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby (2019/C 387/01)
	32a Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16).

Pozmeňujúci návrh  17

 

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(12) Integrované usmernenia by mali slúžiť ako základ odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom. Členské štáty majú v plnej miere využívať svoje zdroje v rámci iniciatívy REACT-EU zriadenej nariadením (EÚ) 2020/222133, ktorá posilňuje fondy politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) do roku 2023, a v dôsledku súčasnej krízy na Ukrajine bola ďalej posilnená nariadením o Kohéznych opatreniach pre utečencov v Európe (CARE)34 a ďalšou zmenou všeobecného nariadenia35, pokiaľ ide o zvýšené predbežné financovanie iniciatívy REACT-EU a nové jednotkové náklady s cieľom pomôcť urýchliť integráciu ľudí odchádzajúcich z Ukrajiny do EÚ36. Okrem toho by členské štáty mali v programovom období 2021 – 2027 v plnej miere využívať Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením (EÚ) 2021/105737, Európsky fond regionálneho rozvoja zriadený nariadením (EÚ) 2021/105838, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zriadený nariadením (EÚ) 2021/24139 a ďalšie fondy Únie vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu zriadeného nariadením (EÚ) 2021/105640, ako aj Programu InvestEU zriadeného nariadením (EÚ) 2021/52341 na podporu zamestnanosti, sociálnych investícií, sociálneho začlenenia a prístupnosti a na podporu príležitostí na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovnej sily, celoživotné vzdelávanie a vysokokvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých vrátane digitálnej gramotnosti a zručností. Členské štáty majú tiež v plnej miere využívať Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, zriadený nariadením (EÚ) 2021/69142, na podporu pracovníkov prepustených v dôsledku veľkých reštrukturalizačných udalostí, ako je pandémia ochorenia COVID-19, a sociálno-ekonomických transformácií, ktoré sú výsledkom globalizácie, technologických a environmentálnych zmien. Hoci sú integrované usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.	(12) Integrované usmernenia by mali slúžiť ako základ odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom. Členské štáty majú v plnej miere využívať svoje zdroje v rámci iniciatívy REACT-EU zriadenej nariadením (EÚ) 2020/222133, ktorá posilňuje fondy politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) do roku 2023, a v dôsledku súčasnej krízy na Ukrajine bola ďalej posilnená nariadením o Kohéznych opatreniach pre utečencov v Európe (CARE)34 a ďalšou zmenou všeobecného nariadenia35, pokiaľ ide o zvýšené predbežné financovanie iniciatívy REACT-EU a nové jednotkové náklady s cieľom pomôcť urýchliť integráciu ľudí odchádzajúcich z Ukrajiny do EÚ36. Okrem toho by členské štáty mali v programovom období 2021 – 2027 v plnej miere využívať Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením (EÚ) 2021/105737, Európsky fond regionálneho rozvoja zriadený nariadením (EÚ) 2021/105838, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zriadený nariadením (EÚ) 2021/24139 a ďalšie fondy Únie vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu zriadeného nariadením (EÚ) 2021/105640, ako aj Programu InvestEU zriadeného nariadením (EÚ) 2021/52341 s cieľom podporovať udržateľnosť a kvalitnú zamestnanosť a sociálne investície, odstraňovať chudobu, diskrimináciu a sociálne vylúčenie, zabezpečiť dostupnosť a podporovať možnosti zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie pracovnej sily, celoživotné vzdelávanie a vysokokvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých, najmä digitálnu gramotnosť a zručnosti, s cieľom poskytnúť znalosti a kvalifikácie potrebné pre digitálne, ekologickejšie a obehovejšie hospodárstvo. Členské štáty majú tiež v plnej miere využívať Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, zriadený nariadením (EÚ) 2021/69142, na podporu pracovníkov prepustených v dôsledku veľkých reštrukturalizačných udalostí, ako je pandémia ochorenia COVID-19, a sociálno-ekonomických transformácií, ktoré sú výsledkom globalizácie, novej globálnej a finančnej a hospodárskej krízy a technologických zmien a environmentálnych výziev. Hoci sú integrované usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať  a skúmať v partnerstve so všetkými národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej a aktívnej spolupráci s parlamentmi na príslušnej úrovni, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.
__________________	__________________
33 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2221 z 23. decembra 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia na poskytovanie pomoci na podporu obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva (REACT-EU) (Ú. v. EÚ L 437, 28.12.2020, s. 30).	33 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2221 z 23. decembra 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia na poskytovanie pomoci na podporu obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva (REACT-EU) (Ú. v. EÚ L 437, 28.12.2020, s. 30).
34 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/562 zo 6. apríla 2022, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 223/2014, pokiaľ ide o kohézne opatrenia pre utečencov v Európe (CARE).	34 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/562 zo 6. apríla 2022, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 223/2014, pokiaľ ide o kohézne opatrenia pre utečencov v Európe (CARE).
35 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159 – 706).	35 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159 – 706).
36 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/613 z 12. apríla 2022, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 223/2014, pokiaľ ide o zvýšené predbežné financovanie zo zdrojov REACT-EU a zavedenie jednotkových nákladov.	36 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/613 z 12. apríla 2022, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 223/2014, pokiaľ ide o zvýšené predbežné financovanie zo zdrojov REACT-EU a zavedenie jednotkových nákladov.
37 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 21).	37 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 21).
38 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60).	38 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60).
39 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17 – 75).	39 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17 – 75).
40 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1).	40 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1).
41 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).	41 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).
42 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/691 z 28. apríla 2021 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (EGF), ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 (Ú. v. EÚ L 153, 3.5.2021, s. 48).	42 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/691 z 28. apríla 2021 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (EGF), ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 (Ú. v. EÚ L 153, 3.5.2021, s. 48).

Pozmeňujúci návrh  18

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 5 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty by mali aktívne podporovať udržateľné sociálne trhové hospodárstvo a uľahčovať a podporovať investície do vytvárania kvalitných pracovných miest a pritom s ohľadom na hlavný cieľ EÚ v oblasti zamestnanosti do roku 2030 využiť aj potenciál spojený so zelenou a digitálnou transformáciou. Na tento účel by mali znížiť prekážky, ktorým čelia podniky pri zamestnávaní ľudí, podporovať zodpovedné podnikanie a skutočnú samostatnú zárobkovú činnosť, a najmä podporovať vytváranie a rast malých a stredných podnikov, a to aj prostredníctvom prístupu k finančným prostriedkom. Členské štáty by mali aktívne podporovať rozvoj sociálneho hospodárstva a naplno využívať jeho potenciál, posilňovať sociálnu inováciu a sociálne podniky a podporovať tie obchodné modely, ktoré vytvárajú kvalitné pracovné príležitosti a prinášajú sociálne výhody na miestnej úrovni, najmä v obehovom hospodárstve a v oblastiach, ktoré prechod na zelené hospodárstvo z dôvodu ich odvetvovej špecializácie ovplyvnil najviac.	Členské štáty by mali aktívne podporovať plnú zamestnanosť založenú na konkurencieschopnom, inovatívnom a udržateľnom sociálnom trhovom hospodárstve a podporovať investície do vytvárania kvalitných pracovných miest. Členské štáty by mali zaviesť inteligentné, ambiciózne a inkluzívne politiky zamestnanosti s cieľom predvídať nedostatok na trhu práce, aby využili potenciál spojený s digitálnou a zelenou transformáciou a hlavného cieľa EÚ v oblasti zamestnanosti do roku 2030. Členské štáty by mali podporovať podniky pri nábore ľudí a posilňovať odborné vzdelávanie a prípravu, zodpovedné podnikanie a skutočnú samostatnú zárobkovú činnosť, a to aj medzi ženami, mladými ľuďmi, staršími ľuďmi a inými znevýhodnenými skupinami. Mali by podporovať najmä zakladanie a rast malých a stredných podnikov, a to aj prostredníctvom prístupu k financovaniu, budovania kapacít a poradenstva a cielených opatrení na prijímanie nových a udržanie existujúcich zamestnancov. Členské štáty by mali v plnej miere vykonávať akčný plán sociálnej ekonomiky a zelenú dohodu a aktívne podporovať rozvoj a využívať plný potenciál sociálneho, zeleného a digitálneho hospodárstva, podporovať sociálne inovácie a posilňovať sociálne podniky a podporovať obchodné modely, ktoré vytvárajú udržateľné a kvalitné pracovné príležitosti, najmä pre znevýhodnené skupiny, a vytvárajú sociálne výhody na miestnej úrovni, najmä v obehovom hospodárstve a v odvetviach a oblastiach, kde je potrebná väčšia podpora pri prechode na zelené a digitálne hospodárstvo.

Pozmeňujúci návrh  19

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 5 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 by sa procesy reštrukturalizácie mali okrem opatrení, ktorých cieľom je v relevantných prípadoch udržať pracovné miesta a podporiť tak modernizáciu hospodárstva, a to aj rozvíjaním zodpovedajúcich zručností, uľahčovať a podporovať aj prostredníctvom dobre navrhnutých režimov skráteného pracovného času a podobných opatrení. S cieľom podporiť vytváranie pracovných miest a zmenu pracovného miesta a odstrániť nedostatok pracovnej sily a zručností by sa mali zvážiť dobre navrhnuté stimuly na prijímanie pracovníkov a na zmenu pracovného miesta a opatrenia na získavanie nových zručností a na zvyšovanie úrovne zručností, a to aj vzhľadom na digitálnu a zelenú transformáciu, ako aj na vplyv ruskej invázie na Ukrajinu.	Po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 by dobre navrhnuté režimy skráteného pracovného času a podobné opatrenia mali podľa možností udržať pracovné miesta, ako aj uľahčovať a podporovať procesy reštrukturalizácie a napomáhať a posilňovať postavenie pracovníkov pri prechode na udržateľné hospodárstvo, a to aj rozvíjaním zodpovedajúcich zručností. Mali by sa zvážiť dobre navrhnuté stimuly na prijímanie do zamestnania a zmenu pracovného miesta, celoživotné vzdelávanie, odborné vzdelávanie a príprava a opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu s cieľom podporiť vytváranie pracovných miest a riadiť zmenu pracovného miesta, ako aj riešiť a predvídať nedostatok pracovných síl a zručností a preklenúť priepasť medzi vzdelávaním a trhom práce vzhľadom na potrebnú digitálnu a zelenú transformáciu, ako aj s cieľom obmedziť vplyv ruskej invázie na Ukrajine a rastúce životné náklady v Európe. Členské štáty by mali prispôsobiť svoje politiky zamestnanosti a na úrovni Únie koordinovať zavádzanie najlepších postupov, pokiaľ ide o dočasné opatrenia na ochranu pracovníkov a trhov práce v čase krízy, a v tejto súvislosti zapájať sociálnych partnerov. K takýmto opatreniam by mohli patriť dotácie na mzdy, podpora príjmu a rozšírenie systémov dávok v nezamestnanosti, ako aj predĺženie platenej práceneschopnosti, voľna na opatrovanie a opatrenia týkajúce sa telepráce. Členské štáty by mali podporovať transformáciu kritických hospodárskych odvetví smerom k zabezpečeniu sebestačnosti a strategickej autonómie. S cieľom uľahčiť spravodlivú mobilitu pracovnej sily by sa osobitná pozornosť mala venovať ochrane práv a pracovných miest mobilných pracovníkov, uznávaniu diplomov a posilňovaniu cezhraničných vzdelávacích a výmenných programov. Európsky orgán práce zohráva dôležitú úlohu pri poskytovaní pomoci členským štátom a Komisii zabezpečiť, aby sa pravidlá Únie v oblasti mobility pracovnej sily a koordinácie sociálneho zabezpečenia presadzovali spravodlivo, jednoducho a účinne.

Pozmeňujúci návrh  20

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 5 – odsek 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Zdaňovanie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje, ktoré viac podporujú zamestnanosť a inkluzívny rast a sú v súlade s klimatickými a environmentálnymi cieľmi, a to so zreteľom na prerozdeľovací účinok daňového systému, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany a výdavky na podporu rastu.	Vnútroštátne zdaňovanie by malo podporovať zamestnanosť a inkluzívny rast v súlade s politickými cieľmi uvedenými v článku 3 ZEÚ, ako aj s cieľmi udržateľného rozvoja, Parížskou dohodou a klimatickými a environmentálnymi Európskej zelenej dohody. Daňové reformy by mali zohľadňovať prerozdeľovací účinok daňového systému a chrániť príjmy na zabezpečenie verejných investícií, najmä kvalitných verejných služieb, sociálnej ochrany a výdavky podporujúce udržateľný rast.

Pozmeňujúci návrh  21

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 5 – odsek 4

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty vrátane tých, ktoré majú zákonné minimálne mzdy, by s ohľadom na stanovovanie miezd mali podporovať kolektívne vyjednávanie a zabezpečiť účinné zapojenie sociálnych partnerov transparentným a predvídateľným spôsobom, čo by umožnilo, aby mzdy dokázali primerane reagovať na vývoj produktivity, a podporili by sa spravodlivé mzdy umožňujúce dôstojnú životnú úroveň, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať skupinám s nižším a stredným príjmom s cieľom posilniť vzostupnú sociálno-ekonomickú konvergenciu. Mechanizmy stanovovania miezd by mali zohľadňovať sociálno-ekonomické podmienky vrátane vývoja v jednotlivých regiónoch a odvetviach. Členské štáty a sociálni partneri by rešpektujúc vnútroštátne postupy a autonómiu sociálnych partnerov mali zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali spravodlivé mzdy prostredníctvom priameho alebo nepriameho využívania kolektívnych zmlúv alebo primeraných zákonných minimálnych miezd, a to s ohľadom na ich vplyv na konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a chudobu pracujúcich.	Pri riešení chudoby pracujúcich je naďalej dôležitá politika na zabezpečenie miezd umožňujúca dôstojnú životnú úroveň, a to aj znevýhodneným skupinám. Členské štáty vrátane tých, ktoré majú zákonné minimálne mzdy, by s ohľadom na stanovovanie miezd mali podporovať kolektívne vyjednávanie a zabezpečiť účinné zapojenie sociálnych partnerov transparentným a predvídateľným spôsobom, čo by umožnilo, aby mzdy dokázali primerane reagovať na vývoj produktivity z dlhodobého hľadiska, a podporili by sa spravodlivé mzdy umožňujúce dôstojnú životnú úroveň pre všetkých pracovníkov, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať skupinám s nižším a stredným príjmom a ich kúpnej sile s cieľom posilniť vzostupnú sociálno-ekonomickú konvergenciu. Mechanizmy stanovovania miezd by mali zohľadňovať sociálno-ekonomické podmienky vrátane vývoja v jednotlivých regiónoch a odvetviach, napríklad s využitím koša tovaru a služieb za skutočné ceny stanovené na vnútroštátnej úrovni alebo medzinárodných alebo národných referenčných hodnôt. Členské štáty a sociálni partneri by rešpektujúc vnútroštátne postupy a autonómiu sociálnych partnerov v súlade so zmluvami mali zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali spravodlivé mzdy prostredníctvom priameho alebo nepriameho využívania buď kolektívnych zmlúv, alebo primeraných zákonných minimálnych miezd, a to s ohľadom na ich vplyv na konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest, rodovú rovnosť a chudobu pracujúcich. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov stanoviť zákonnú minimálnu mzdu a umožniť rozdielne sadzby a odpočty, je dôležité zabrániť využívaniu rozdielnych sadzieb a odpočtov vo veľkom rozsahu, keďže hrozí, že budú mať negatívny vplyv na primeranosť miezd. Členské štáty zaručia, aby sa pri týchto rozdieloch a odpočtoch rešpektovali zásady nediskriminácie a proporcionality a sledoval sa nimi legitímny cieľ v súlade so smernicou o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii.

Pozmeňujúci návrh  22

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 5 – odsek 4 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Príjemcovia prostriedkov z fondov Únie dodržiavajú platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy v oblasti sociálnych a pracovných práv a zdaňovania. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby verejná finančná podpora poskytovaná spoločnostiam s cieľom bojovať proti hospodárskym účinkom pandémie a ruskej invázie na Ukrajine bola podmienená tým, že sa finančné prostriedky použijú v prospech zamestnancov a prijímajúce spoločnosti sa zdržia vyplácania odmien manažmentu, vyplácania dividend alebo ponúk spätného odkupovania akcií dovtedy, kým budú dostávať túto podporu.

Pozmeňujúci návrh  23

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 6 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
V kontexte digitálnej a zelenej transformácie, demografických zmien a vojny na Ukrajine by členské štáty s ohľadom na hlavnú cieľovú hodnotu EÚ v oblasti zručností do roku 2030 mali presadzovať udržateľnosť, produktivitu, zamestnateľnosť a ľudský kapitál a zároveň podporovať získavanie zručností a kompetencií v priebehu celého života ľudí a reagovať na súčasné a budúce potreby trhu práce. Členské štáty by takisto mali prispôsobiť svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy a investovať do nich, aby poskytovali vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie vrátane odborného vzdelávania a prípravy, ako aj prístup k digitálnemu vzdelávaniu a jazykovým kurzom (napr. v prípade utečencov vrátane utečencov z Ukrajiny). Členské štáty by mali spolupracovať so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, podnikmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky systémov vzdelávania a odbornej prípravy a zlepšiť ich kvalitu a relevantnosť pre trh práce, a to aj v záujme umožnenia zelenej a digitálnej transformácie, riešenia existujúceho nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a predchádzania vzniku nových nedostatkov, najmä v prípade činností súvisiacich s plánom REPowerEU, ako je využívanie energie z obnoviteľných zdrojov alebo obnova budov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať výzvam, ktorým čelí učiteľské povolanie, okrem iného aj prostredníctvom investovania do digitálnych kompetencií učiteľov a školiteľov. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali vybaviť všetkých študentov kľúčovými kompetenciami vrátane základných a digitálnych zručností, ako aj prierezových kompetencií, aby sa tak vytvorili základy pre adaptabilitu a odolnosť počas celého života. Členské štáty by sa mali snažiť posilniť zaistenie individuálnych nárokov na odbornú prípravu a zabezpečiť ich prenosnosť pri zmenách pracovného miesta, a to v prípade potreby aj prostredníctvom individuálnych vzdelávacích účtov, ako aj spoľahlivého systému posudzovania kvality odbornej prípravy. Členské štáty by mali využiť potenciál mikrocertifikátov na podporu celoživotného vzdelávania a zamestnateľnosti. Mali by každému umožniť predvídať potreby trhu práce a lepšie sa im prispôsobiť, najmä prostredníctvom neustáleho získavania nových zručností, zvyšovania úrovne zručností a poskytovania integrovaného usmerňovania a poradenstva s cieľom podporiť spravodlivé a nediskriminačné možnosti v súvislosti so zmenou pracovného miesta pre všetkých, posilniť sociálne výstupy, riešiť nedostatky na trhu práce a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, zlepšiť celkovú odolnosť hospodárstva voči otrasom a uľahčiť prípadné úpravy.	V kontexte digitálnej a zelenej transformácie, demografických zmien a ruskej invázie na Ukrajine, ako aj zvyšujúcich sa životných nákladov by členské štáty s ohľadom na hlavnú cieľovú hodnotu EÚ v oblasti zručností do roku 2030, najmä digitálnych zručností, mali presadzovať sociálne práva, udržateľnosť, produktivitu, zamestnateľnosť a investície do pracovníkov a ľudí, a to podporou získavania zručností a kompetencií v priebehu celého života ľudí a reagovaním na súčasné a budúce potreby trhu práce. Členské štáty by takisto mali prispôsobiť a modernizovať svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy a investovať do nich, aby poskytovali vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie, najmä odborné vzdelávanie a prípravu, podnikateľské znalosti vrátane sociálneho podnikania, prístup k digitálnemu vzdelávaniu a jazykovej príprave (napr. v prípade všetkých utečencov vrátane tých z Ukrajiny), ako aj formálne a neformálne celoživotné vzdelávanie. Členské štáty by mali spolupracovať so sociálnymi partnermi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, podnikmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom riešiť štrukturálne a objavujúce sa nedostatky systémov vzdelávania a odbornej prípravy a zlepšiť ich kvalitu a relevantnosť pre trh práce, aby sa ďalej podporovala a urýchľovala zelená a digitálna transformácia, riešil sa existujúci nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, zastaranosť zručností a predchádzalo sa vzniku nových nedostatkov, najmä v prípade činností súvisiacich s plánom REPowerEU, ako je využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, energetická efektívnosť a hĺbková obnova budov. Členské štáty by mali riešiť potreby odvetví a regiónov so štrukturálnym nedostatkom na trhu práce a nedostatočnými zručnosťami okrem iného s cieľom súčasne umožniť zelenú, technologickú a digitálnu transformáciu. Členské štáty by mali podporovať a nabádať podniky, aby investovali do zručností svojich zamestnancov a poskytovali dôstojné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania na prilákanie kvalifikovaných pracovníkov. Okrem toho by členské štáty mali využiť všetky dostupné zdroje z ESF+ a iných programov a nástrojov Únie, ako je nástroj Next Generation EU, na posilnenie kvalifikácií mladých ľudí a na podporu systémov duálneho vzdelávania. Osobitná pozornosť by sa mala venovať výzvam, ktorým čelí učiteľské povolanie, okrem iného aj investovaním do digitálnych kompetencií učiteľov a školiteľov, ako aj ich znalostí o zmene klímy a udržateľnom rozvoji. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali vybaviť všetkých študentov kľúčovými kompetenciami vrátane základných a digitálnych zručností, ako aj prierezovými formálnymi a neformálnymi kompetenciami, ako je komunikácia a kritické myslenie, aby sa tak vytvorili základy pre adaptabilitu a odolnosť počas celého života, a mali by pripraviť učiteľov na to, aby oni boli schopní sprostredkovať uvedené kompetencie svojim študentom. V snahe podporiť rozvoj a mobilitu študentov vzhľadom na cieľ zvýšiť do roku 2030 ročnú účasť dospelých na odbornej príprave na 60 % by sa mali členské štáty snažiť posilniť zaistenie individuálnych nárokov na odbornú prípravu a zabezpečiť ich prenosnosť pri zmenách pracovného miesta, a to v prípade potreby aj prostredníctvom individuálnych vzdelávacích účtov, ako aj spoľahlivého systému posudzovania kvality odbornej prípravy. Členské štáty by mali využiť potenciál mikrocertifikátov na podporu celoživotného vzdelávania a zamestnateľnosti. Zároveň by mali zabezpečiť zachovanie humanistickej stránky vzdelávania a rešpektovanie ambícií jednotlivcov. S cieľom podporiť spravodlivé a nediskriminačné možnosti v súvislosti so zmenou pracovného miesta pre všetkých, ako aj predvídať potreby trhu práce a lepšie sa im prispôsobiť, je nevyhnutné, aby členské štáty zlepšili celkovú odolnosť hospodárstva. Mali by uľahčovať dôstojné pracovné podmienky a prípadné úpravy neustálym zvyšovaním úrovne zručností a rekvalifikácie, posilňovaním systémov a služieb sociálnej ochrany a poskytovaním integrovaných usmernení a poradenstva, ako aj aktívnych politík trhu práce aj vzhľadom na budúce hospodárske otrasy.

Pozmeňujúci návrh  24

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 6 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty by mali podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých tým, že budú riešiť nerovnosti v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy. Predovšetkým by sa mal deťom v súlade s Európskou zárukou pre deti poskytnúť prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve. Členské štáty by mali zvýšiť celkovú úroveň kvalifikácie, znížiť počet osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, podporovať prístup detí zo vzdialených oblastí k vzdelávaniu, zvýšiť atraktívnosť odborného vzdelávania a prípravy (OVP), podporovať prístup k terciárnemu vzdelávaniu a jeho dokončenie, uľahčiť mladým ľuďom prechod zo vzdelávania do zamestnania prostredníctvom kvalitných stáží a učňovskej prípravy, ako aj zvýšiť účasť dospelých na ďalšom vzdelávaní, najmä v prípade vzdelávajúcich sa osôb zo znevýhodneného prostredia a najmenej kvalifikovaných osôb. Vzhľadom na nové požiadavky digitálnych, zelených a starnúcich spoločností by členské štáty mali vo svojich systémoch OVP posilniť učenie sa prácou aj prostredníctvom kvalitnej a účinnej učňovskej prípravy a zvýšiť počet absolventov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) v rámci OVP aj terciárneho vzdelávania, a to najmä žien. Okrem toho by členské štáty mali zvýšiť relevantnosť terciárneho vzdelávania a prípadne výskumu pre trh práce; zlepšiť monitorovanie a predpovedanie zručností; zvýšiť viditeľnosť zručností a zlepšiť porovnateľnosť kvalifikácií vrátane tých, ktoré boli získané v zahraničí; a rozšíriť príležitosti na uznávanie a potvrdzovanie zručností a kompetencií získaných mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by zmodernizovať a zvýšiť ponuku a využívanie flexibilného ďalšieho OVP. Členské štáty by takisto mali podporovať dospelých s nízkou úrovňou zručností v tom, aby si udržali alebo rozvíjali svoju dlhodobú zamestnateľnosť zlepšovaním prístupu ku kvalitným vzdelávacím možnostiam a ich využívania, a to prostredníctvom vykonávania odporúčania Cesty zvyšovania úrovne zručností vrátane hodnotenia zručností, ponuky vzdelávania a odbornej prípravy zodpovedajúcich príležitostiam na trhu práce a potvrdzovania a uznávania získaných zručností.	Členské štáty by mali podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých tým, že odstránia nerovnosti v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy. Predovšetkým by sa mal deťom v súlade s Európskou zárukou pre deti a barcelonskými cieľmi poskytnúť rovnaký prístup ku vysokokvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve. Členské štáty by mali zvýšiť celkovú úroveň kvalifikácie, znížiť počet osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, podporovať prístup detí zo znevýhodnených skupín a regiónov k vzdelávaniu, zvýšiť atraktívnosť odborného vzdelávania a prípravy (OVP), podporovať prístup k terciárnemu vzdelávaniu a jeho dokončenie, uľahčiť mladým ľuďom prechod zo vzdelávania do zamestnania prostredníctvom platených inkluzívnych kvalitných stáží a učňovskej prípravy, ako aj zvýšiť účasť dospelých na ďalšom vzdelávaní, najmä v prípade vzdelávajúcich sa osôb zo znevýhodneného prostredia a najmenej kvalifikovaných osôb. Vzhľadom na nové požiadavky digitálnych, zelených a starnúcich spoločností by členské štáty mali vo svojich systémoch OVP posilniť učenie sa prácou aj prostredníctvom platenej inkluzívnej kvalitnej a účinnej učňovskej prípravy a zabezpečiť nepretržité investície do celoživotného vzdelávania, zvýšiť počet absolventov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) v rámci OVP aj terciárneho vzdelávania, a to najmä žien. Okrem toho by členské štáty mali zvýšiť relevantnosť terciárneho vzdelávania a prípadne výskumu pre trh práce; posilniť duálnu odbornú prípravu, zlepšiť monitorovanie a predpovedanie zručností, zvýšiť viditeľnosť zručností a zjednodušiť porovnateľnosť a uznávanie kvalifikácií vrátane tých, ktoré boli získané v zahraničí; a rozšíriť príležitosti na uznávanie a potvrdzovanie zručností a kompetencií získaných mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy aj v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín. Mali by zmodernizovať a zvýšiť nepretržitú ponuku a využívanie flexibilnejšieho a inkluzívnejšieho OVP. Členské štáty by mali podporovať vytváranie pracovných miest a investovať do systémov sociálnej ochrany, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím a pracovníkov s ťažkosťami pri zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikácii, a zároveň podporovať dospelých s nízkou úrovňou zručností, aby získali prístup na trh práce a stabilné kvalitné zamestnanie. V tejto súvislosti je dôležité, aby si udržali alebo rozvíjali svoju dlhodobú zamestnateľnosť zlepšovaním prístupu ku kvalitným vzdelávacím možnostiam a ich využívania, a to vykonávaním odporúčania Cesty zvyšovania úrovne zručností vrátane hodnotenia zručností, ponuky vzdelávania a odbornej prípravy zodpovedajúcich príležitostiam na trhu práce. Malo by sa podporovať právo na platené študijné voľno na profesionálne účely v súlade s príslušnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ktoré pracovníkom umožňujú zúčastňovať sa na programoch odbornej prípravy v pracovnom čase. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na podporu všeobecného, účinného a rovnakého prístupu k diaľkovému vzdelávaniu a odbornej príprave, pričom by mali v plnej miere zohľadniť potreby osôb so zdravotným postihnutím, osôb žijúcich v odľahlých oblastiach a rodičov, najmä osamelých rodičov.

Pozmeňujúci návrh  25

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 6 – odsek 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty by mali nezamestnaným a neaktívnym osobám poskytovať účinnú, včasnú, koordinovanú a cielenú pomoc založenú na pomoci pri hľadaní pracovného miesta, odbornej príprave, rekvalifikácii a prístupe k iným podporným službám, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať zraniteľným skupinám a osobám osobitne zasiahnutým zelenou a digitálnou transformáciou. V záujme výrazného zníženia dlhodobej a štrukturálnej nezamestnanosti a jej predchádzania by sa mali čo najskôr, najneskôr však po 18 mesiacoch nezamestnanosti realizovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú hĺbkové individuálne posúdenie nezamestnaných osôb. Nezamestnanosť mladých ľudí a otázka mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), by sa mali naďalej riešiť predchádzaním predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a štrukturálnym zlepšovaním prechodu zo školy do zamestnania vrátane plného vykonávania posilnenej záruky pre mladých ľudí, ktorá by mala takisto výrazne podporiť kvalitné pracovné príležitosti pre mladých ľudí v období obnovy po pandémii. Okrem toho by členské štáty v kontexte Európskeho roka mládeže 2022 mali zintenzívniť úsilie, najmä aby zdôraznili, aké nové perspektívy do budúcnosti a príležitosti na boj proti negatívnemu vplyvu pandémie na mladých ľudí zelená a digitálna transformácia ponúka.	Členské štáty by mali nezamestnaným a neaktívnym osobám v produktívnom veku, najmä dlhodobo nezamestnaným, poskytovať účinnú, včasnú, koordinovanú a cielenú pomoc, aby sa zlepšili ich vyhliadky na trhu práce, založenú na pomoci pri hľadaní pracovného miesta, odbornej príprave, rekvalifikácii a prístupe k iným podporným službám aj v oblasti zdravotníctva a bývania, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať znevýhodneným skupinám a osobám, ktoré potrebujú dodatočnú podporu pri zvládaní zelenej a digitálnej transformácie. V záujme výrazného zníženia dlhodobej a štrukturálnej nezamestnanosti by sa mali čo najskôr, najneskôr však po 18 mesiacoch nezamestnanosti realizovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú hĺbkové individuálne posúdenie nezamestnaných osôb, s cieľom výrazne znížiť dlhodobú a štrukturálnu nezamestnanosť a najneskôr po 8 mesiacoch v prípade novo nezamestnaných pracovníkov, aby sa predišlo riziku dlhodobej nezamestnanosti, s osobitným zameraním na osoby so zdravotným postihnutím a iné znevýhodnené skupiny. Členské štáty by mali so zapojením sociálnych partnerov uľahčiť zmenu pracovného miesta s podporou ESF+, Fondu na spravodlivú transformáciu a iniciatív, ako je RePowerEU. Nezamestnanosť mladých ľudí, neisté zamestnanie mladých ľudí a otázka mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), by sa mali naďalej prioritne riešiť predchádzaním predčasnému ukončeniu školskej dochádzky vrátane platenej inkluzívnej učňovskej prípravy a štrukturálnym zlepšovaním prechodu zo školy do zamestnania vrátane plného a účinného vykonávania posilnenej záruky pre mladých ľudí a využívania príslušných finančných prostriedkov Únie, napríklad z ESF+ a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré by mali podporovať aj kvalitnú zamestnanosť mladých ľudí pri obnove po pandémii. Okrem toho by členské štáty mali zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky a prístup k sociálnej ochrane pre stážistov, praktikantov a učňov. Okrem toho by členské štáty v kontexte Európskeho roka mládeže 2022 mali zintenzívniť úsilie, aby zdôraznili, aké nové perspektívy do budúcnosti a príležitosti na boj proti negatívnemu vplyvu pandémie na mladých ľudí zelená a digitálna transformácia ponúka. Členské štáty by mali zvážiť zavedenie doložky o mládeži, v ktorej sa posúdi vplyv nových iniciatív na mladých ľudí vo všetkých oblastiach politiky.

Pozmeňujúci návrh  26

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 6 – odsek 4

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty by sa mali zamerať na odstránenie prekážok a demotivačných faktorov, ktoré odrádzajú od účasti na trhu práce, a mali by vytvárať stimuly pre účasť na trhu práce, a to najmä pokiaľ ide o osoby s nízkymi príjmami, druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti a osoby, ktoré sú od trhu práce najviac vzdialené, vrátane ľudí s migrantským pôvodom a marginalizovaných Rómov. Vzhľadom na veľký nedostatok pracovnej sily v určitých zamestnaniach a odvetviach by členské štáty mali prispievať k podpore ponuky pracovnej sily, najmä presadzovaním primeraných miezd a dôstojných pracovných podmienok, ako aj účinných aktívnych politík trhu práce. Členské štáty by mali podporovať prispôsobovanie pracovného prostredia osobám so zdravotným postihnutím vrátane cielenej finančnej podpory a služieb, ktoré im umožňujú zapojiť sa do trhu práce a do spoločnosti.	Členské štáty by sa mali zamerať na odstránenie prekážok a demotivačných faktorov vstupu na trh práce a účasti na ňom najmä pre znevýhodnené skupiny a osoby najviac vzdialené od trhu práce, vrátane osôb so zdravotným postihnutím, osôb s migrantským pôvodom a marginalizovaných Rómov. Vzhľadom na veľký nedostatok pracovnej sily v určitých zamestnaniach a odvetviach by členské štáty mali prispievať k podpore ponuky pracovnej sily, najmä presadzovaním dôstojných miezd a pracovných podmienok, ako aj účinných aktívnych politík trhu práce. Členské štáty by mali podporovať prístupné pracovné prostredie osobám so zdravotným postihnutím a poskytovanie primeraných úprav na pracovisku vrátane cielenej finančnej podpory, produktov, služieb a prostredia, čo im umožní zapojiť sa do trhu práce a do spoločnosti. Regulovaná telepráca a nové technológie môžu poskytnúť príležitosti, najmä znevýhodneným skupinám, pokiaľ je zavedená potrebná digitálna infraštruktúra, ktorá je cenovo dostupná a prístupná pre všetkých. Telepráca by však nemala oslobodiť zamestnávateľov od povinnosti poskytovať primerané úpravy na pracovisku a vytvárať inkluzívnu kultúru na pracovisku pre pracovníkov so zdravotným postihnutím.

Pozmeňujúci návrh  27

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 6 – odsek 5

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Mala by sa riešiť otázka rozdielov v zamestnanosti a odmeňovaní žien a mužov. Členské štáty by mali zabezpečiť rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce, a to aj prostredníctvom zabezpečenia rovnakých príležitostí a kariérneho postupu a odstránenia prekážok v prístupe k vedúcim pozíciám na všetkých úrovniach rozhodovania. Mala by sa zabezpečiť rovnaká odmena za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a mala by sa zabezpečiť transparentnosť odmeňovania. Malo by sa podporovať zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života pre ženy aj mužov, najmä prostredníctvom prístupu k cenovo dostupným a kvalitným službám dlhodobej starostlivosti a službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali prístup k vhodnej dovolenke z rodinných dôvodov a pružným formám organizácie práce, a tak mohli zosúladiť svoj pracovný, rodinný a súkromný život, a mali by podporovať vyvážené využívanie týchto nárokov medzi ženami a mužmi.	Existujúce rozdiely v zamestnanosti, odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov by sa mali odstrániť. Členské štáty by mali zabezpečiť rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce, a to aj zabezpečením rovnakých príležitostí, vzdelávania a kariérneho postupu a odstránením prekážok v prístupe k vedúcim pozíciám na všetkých úrovniach rozhodovania. Členské štáty by mali urýchlene začať vykonávať smernicu Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach1a. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby obdobia materskej a rodičovskej dovolenky boli adekvátne ohodnotené v zmysle príspevkov aj nárokov na dôchodok tak, aby sa vystihla dôležitosť výchovy budúcich generácií hlavne v kontexte starnúcej spoločnosti. Rovnaká odmena za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a transparentnosť odmeňovania by sa mali účinne zabezpečiť v súlade so zmluvami, napríklad vytvorením národných mzdových indexov na porovnávanie mužov a žien v celej ich rozmanitosti. Malo by sa podporovať zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života žien aj mužov, najmä všeobecným a účinným prístupom ku kvalitným službám dlhodobej starostlivosti a službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ako aj rovnakým rozdelením starostlivosti a domácich povinností. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali prístup k vhodnej dovolenke z rodinných dôvodov a pružným formám organizácie práce, a tak mohli zosúladiť svoj pracovný, rodinný a súkromný život, a mali by podporovať vyvážené využívanie týchto nárokov medzi ženami a mužmi. Okrem toho by mali zabezpečiť prístup ku kvalitnej odbornej príprave pre opatrovateľov a uznávanie ich kvalifikácií a podporovať zamestnávateľov v odvetví starostlivosti pri hľadaní a udržaní kvalifikovaných pracovníkov s osobitným zameraním na dôstojné pracovné podmienky. Členské štáty by mali postupne napredovať smerom k plne platenej a rovnako dlhej materskej a otcovskej dovolenke.
	_________________________
	1a Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Pozmeňujúci návrh  28

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 7 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty by mali v spolupráci so sociálnymi partnermi pracovať na spravodlivých, transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a zabezpečiť rovnováhu medzi právami a povinnosťami, aby mali prospech z dynamickej a produktívnej pracovnej sily a nových pracovných režimov a obchodných modelov. Mali by obmedziť segmentáciu na trhoch práce a predchádzať jej, bojovať proti nedeklarovanej práci a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a podporovať prechod na formy zamestnania na neurčitý čas. Prostredníctvom pravidiel na ochranu zamestnanosti, pracovného práva a inštitúcií by sa malo zabezpečiť tak vhodné prostredie na prijímanie pracovníkov, ako aj potrebná flexibilita pre zamestnávateľov, aby sa mohli rýchlo prispôsobiť meniacim sa hospodárskym podmienkam, pričom by sa zároveň mali ochraňovať pracovné práva a mala by sa zabezpečiť sociálna ochrana, primeraná úroveň bezpečnosti a zdravé, bezpečné a dobre prispôsobené pracovné prostredie pre všetkých pracovníkov. Podpora využívania pružných foriem organizácie práce, ako je telepráca, môže prispieť k vyššej úrovni zamestnanosti a inkluzívnejším trhom práce v postpandemickom kontexte. Zároveň je dôležité zabezpečiť dodržiavanie práv pracovníkov, pokiaľ ide o pracovný čas, pracovné podmienky a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Malo by sa predchádzať pracovnoprávnym vzťahom, ktoré vedú k neistým pracovným podmienkam, a to aj v prípade pracovníkov platformy, najmä ak majú nízku úroveň zručností, prostredníctvom boja proti zneužívaniu atypických zmlúv. V prípadoch nespravodlivého prepustenia by sa mal zabezpečiť prístup k účinnému a nestrannému urovnávaniu sporov a právo na nápravu vrátane primeranej kompenzácie.	Členské štáty by mali v spolupráci so sociálnymi partnermi pracovať na spravodlivých, transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a zabezpečiť rovnováhu medzi právami a povinnosťami pracovníkov a zamestnávateľov, aby mali prospech z dynamickej a produktívnej pracovnej sily a nových pracovných režimov a obchodných modelov. Komisia a členské štáty by mali prijať konkrétne opatrenia na podporu a posilnenie kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu v tomto ohľade. Mali by obmedziť segmentáciu na trhoch práce a predchádzať jej, bojovať proti nedeklarovanej práci a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a podporovať prechod na formy zamestnania na neurčitý čas. Pravidlá ochrany zamestnanosti, pracovné právo a inštitúcie by mali zabezpečiť ochranu pracovných práv, vysokú úroveň sociálnej ochrany a bezpečné zamestnanie, inkluzívny nábor pracovníkov, zdravie a bezpečnosť pri práci, ako aj prispôsobené pracovné prostredie pre všetkých pracovníkov. Členské štáty by zároveň mali zabezpečiť vhodné prostredie na to, aby podniky prosperovali, a flexibilitu zamestnávateľov prispôsobiť sa zmenám. Podpora využívania pružných foriem organizácie práce dohodnutých medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi alebo ich zástupcami, ako je telepráca, môže prispieť k vyššej úrovni zamestnanosti a inkluzívnejším trhom práce v postpandemickom kontexte, najmä pre osamelých rodičov, osoby so zdravotným postihnutím a osoby žijúce vo vidieckych a odľahlých regiónoch. Zároveň je dôležité zabezpečiť dodržiavanie práv pracovníkov, pokiaľ ide o pracovný čas, pracovné podmienky vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj sociálnej ochrany a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Mali by sa urýchlene riešiť pracovnoprávne vzťahy, ktoré vedú k neistým pracovným podmienkam a nekalej hospodárskej súťaži, a to aj v prípade pracovníkov platformy, najmä ak majú nízku úroveň zručností, prostredníctvom boja proti zneužívaniu atypických zmlúv. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali dôstojné pracovné podmienky a prístup k primeranej sociálnej ochrane. Na tento účel by členské štáty mali v plnej miere vykonávať dohovor MOP č. 81 o inšpekcii práce a investovať do účinnej inšpekcie práce posilnením právomocí príslušných orgánov a koordináciou ich úsilia v boji proti cezhraničnému zneužívaniu v rámci Európskeho orgánu práce. V prípadoch nespravodlivého prepustenia by sa mal zabezpečiť prístup k účinnému a nestrannému urovnávaniu sporov a právo na nápravu vrátane primeranej kompenzácie. Členské štáty by sa mali inšpirovať európskymi agentúrami a celoúnijnou sieťou verejných služieb zamestnanosti, a tak identifikovať najlepšie postupy založené na dôkazoch, podnecovať vzájomné učenie sa a podporovať lepšiu koordináciu politík zamestnanosti.

Pozmeňujúci návrh  29

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 7 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Politiky by sa mali zameriavať na zlepšenie a podporu účasti na trhu práce, zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce a zmeny postavenia na ňom, a to aj v znevýhodnených regiónoch. Členské štáty by mali účinne aktivovať osoby, ktoré sa môžu zapojiť do trhu práce, a umožniť im účasť na ňom, najmä zraniteľné skupiny, ako sú osoby s nižšou úrovňou zručností, osoby s migrantským pôvodom vrátane osôb s postavením dočasnej ochrany a marginalizovaní Rómovia. Členské štáty by mali posilniť rozsah a účinnosť aktívnych politík trhu práce zlepšením ich zamerania, dosahu a pokrytia a ich lepším prepojením so sociálnymi službami, s odbornou prípravou a podporou príjmu nezamestnaných osôb, kým si hľadajú prácu, a to na základe ich práv a povinností. Členské štáty by mali posilniť kapacitu verejných služieb zamestnanosti, aby mohli aj s pomocou digitalizácie uchádzačom o zamestnanie poskytovať včasnú pomoc prispôsobenú ich individuálnym potrebám, reagovať na súčasné a budúce potreby trhu práce a zaviesť systémy riadenia založené na výsledkoch.	Politiky by sa mali zamerať na zlepšenie a podporu účasti na trhu práce, zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce a transformácie, najmä zelenej a digitálnej transformácie, a to aj v znevýhodnených regiónoch a oblastiach vrátane odľahlých a vidieckych regiónov, ostrovov a najvzdialenejších regiónov. Členské štáty by mali účinne podporovať osoby, ktoré sa môžu zapojiť do trhu práce, aby si našli kvalitné zamestnanie, najmä znevýhodnené skupiny, ako sú mladé a staršie osoby, osoby s nižšou úrovňou zručností, neformálni pracovníci, osoby so zdravotným postihnutím, osoby s migrantským pôvodom vrátane osôb s postavením dočasnej ochrany a marginalizovaní Rómovia. Členské štáty by mali posilniť rozsah a účinnosť aktívnych politík trhu práce zlepšením ich zamerania, dosahu a pokrytia a ich lepším prepojením so sociálnymi službami, s odbornou prípravou a dôstojnou podporou príjmu nezamestnaných osôb, kým si hľadajú kvalitné zamestnanie, a to na základe ich práv a povinností. Členské štáty by mali posilniť kapacitu verejných služieb zamestnanosti, aby mohli aj s pomocou digitalizácie uchádzačom o zamestnanie poskytovať včasnú pomoc prispôsobenú ich individuálnym potrebám, reagovať na súčasné a budúce potreby trhu práce, ako aj na ambície uchádzačov o zamestnanie a zaviesť systémy riadenia založené na výsledkoch. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa tieto služby a podpora ponúkali online a offline, boli prístupné všetkým vrátane starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím, s cieľom zaručiť, že sa na nikoho nezabudne.

Pozmeňujúci návrh  30

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 7 – odsek 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti počas primeraného obdobia v súlade s ich príspevkami a vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti. Dávky v nezamestnanosti by nemali odrádzať od rýchleho návratu do zamestnania a mali by byť sprevádzané aktívnymi politikami trhu práce.	Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti počas primeraného obdobia v súlade s ich príspevkami a vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti. Tieto dávky nesmú odrádzať od rýchleho návratu do zamestnania, ako sa uvádza v zásade č. 13 Európskeho piliera sociálnych práv, a mali by byť sprevádzané aktívnymi politikami trhu práce.

Pozmeňujúci návrh  31

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 7 – odsek 4

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Mala by sa primerane podporovať mobilita vzdelávajúcich sa osôb a pracovníkov s cieľom zvýšiť ich zručnosti a zamestnateľnosť a využiť plný potenciál európskeho trhu práce, pričom je takisto potrebné zabezpečiť spravodlivé podmienky pre všetkých, ktorí vykonávajú cezhraničnú činnosť, a zintenzívniť administratívnu spoluprácu medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi, pokiaľ ide o mobilných pracovníkov, a využívať pomoc Európskeho orgánu práce. V prípadoch dočasného uzavretia hraníc s ohľadom na verejné zdravie by sa mala podporovať mobilita pracovníkov v kritických povolaniach, ako aj mobilita cezhraničných, sezónnych a vyslaných pracovníkov.	Členské štáty by mali podporovať mobilitu pracovnej sily v celej Únii s cieľom prekonať nedostatok pracovných síl na regionálnom a odvetvovom trhu práce a plne využiť potenciál trhu práce Únie a zároveň účinne riešiť negatívny vplyv úniku mozgov v určitých regiónoch. Zároveň by sa mala podporovať mobilita študentov a pracovníkov s cieľom zvýšiť ich know-how, zručnosti a zamestnateľnosť, a to najmä ďalším posilnením programu Erasmus+. Členské štáty by mali zabezpečiť práva a dôstojné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania pre všetkých, ktorí vykonávajú cezhraničnú činnosť, ako aj prenosnosť práv a nárokov v oblasti sociálneho zabezpečenia zlepšením administratívnej spolupráce medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi, pokiaľ ide o mobilných pracovníkov, ktorí využívajú aj pomoc Európskeho orgánu práce. Mala by sa podporovať spravodlivá mobilita pracovnej sily v prípade pracovníkov v kritických povolaniach a cezhraničných pracovníkov vrátane cezhraničných, sezónnych a vyslaných pracovníkov a ich práva by sa mali dodržiavať aj v prípadoch dočasného zatvorenia hraníc, napríklad z hľadiska zdravia a bezpečnosti, daňovej rezidencie a koordinácie sociálneho zabezpečenia.

Pozmeňujúci návrh  32

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 7 – odsek 4 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Členské štáty by mali spolupracovať pri koordinovaní sociálneho zabezpečenia pre mobilných pracovníkov vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré pracujú v inom členskom štáte. Modernizácia systémov sociálneho zabezpečenia by mala napomáhať zásady trhu práce Únie zabezpečujúc udržateľné vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré zabránia akýmkoľvek medzerám v ochrane a v konečnom dôsledku zabezpečia produktívnu pracovnú silu. Na tento účel by členské štáty mali prostredníctvom svojich národných plánov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných nástrojov Únie posilniť digitalizáciu verejných služieb s cieľom zlepšiť kvalitu svojej práce, a to najmä úplným vykonávaním systému elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení. Členské štáty by mali zintenzívniť cezhraničné partnerstvá a lepšie propagovať a využívať iné relevantné európske nástroje, ako je Európska sieť služieb zamestnanosti (EURES) a sieť VSZ, na podporu mobilných pracovníkov, a to najmä poskytovaním komplexných informácií o pracovných príležitostiach a sociálnej ochrane.

Pozmeňujúci návrh  33

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 7 – odsek 5

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty by sa okrem toho mali usilovať o vytvorenie vhodných podmienok pre nové spôsoby práce a využiť ich potenciál pre tvorbu pracovných miest a zároveň zabezpečiť ich súlad s existujúcimi sociálnymi právami. Členské štáty by preto mali poskytovať poradenstvo a usmernenia týkajúce sa práv a povinností uplatňovaných v súvislosti s atypickými zmluvami a novými spôsobmi práce, ako je práca cez digitálne platformy. V tejto súvislosti môžu zohrávať kľúčovú úlohu sociálni partneri a členské štáty by ich mali podporovať pri oslovovaní a zastupovaní ľudí v atypickej práci a práci cez platformy. Členské štáty by okrem toho v súvislosti s výzvami vyplývajúcimi z nových spôsobov organizácie práce, ako je algoritmické riadenie, dohľad nad údajmi a stála alebo polotrvalá telepráca, mali poskytovať podporu pri presadzovaní práva, napríklad prostredníctvom usmernení alebo špecializovanej odbornej prípravy pre inšpektoráty práce.	Členské štáty by sa okrem toho mali usilovať o vytvorenie vhodných podmienok pre nové spôsoby práce a využiť ich potenciál pre tvorbu pracovných miest a zároveň zabezpečiť ich súlad s jestvujúcim pracovným právom a existujúcimi sociálnymi právami. Členské štáty by preto mali zabezpečiť práva a povinnosti uplatňované v súvislosti s atypickými zmluvami a novými spôsobmi práce, ako je práca cez digitálne platformy, a v prípade potreby poskytovať poradenstvo a usmernenia. Zároveň by členské štáty mali podporovať prechod na formy zamestnania na neurčitý čas v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv. V tejto súvislosti môžu zohrávať kľúčovú úlohu sociálni partneri a členské štáty by ich mali podporovať pri oslovovaní a zastupovaní ľudí v atypickej práci a práci cez platformy a zároveň a zároveň uľahčiť kolektívne zastúpenie a konanie pre skutočne samostatne zárobkovo činné osoby. Členské štáty by okrem toho v súvislosti s výzvami vyplývajúcimi z nových spôsobov organizácie práce, ako je algoritmické riadenie, dohľad nad údajmi a stála alebo polotrvalá telepráca, mali poskytovať podporu pri presadzovaní práva, a to aj poskytovaním primeraných ľudských a finančných zdrojov, prostredníctvom usmernení alebo špecializovanej odbornej prípravy pre inšpektoráty práce, ako aj účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

Pozmeňujúci návrh  34

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 7 – odsek 6

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Vychádzajúc z existujúcich vnútroštátnych postupov a s cieľom dosiahnuť účinnejší sociálny dialóg a lepšie sociálno-ekonomické výsledky, a to aj v krízových obdobiach, ako je vojna na Ukrajine, by členské štáty mali zabezpečiť včasné a zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania reforiem a politík v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a prípadne aj hospodárskych reforiem a politík, a to aj podporou vyššej kapacity sociálnych partnerov. Členské štáty by mali podporovať sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie. Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aby takéto zmluvy uzatvárali, pričom sa v plnej miere uznáva ich autonómia a právo na kolektívnu akciu.	Vychádzajúc z existujúcich vnútroštátnych postupov a s cieľom podporiť a dosiahnuť účinnejší a intenzívnejší sociálny dialóg a lepšie sociálno-ekonomické výsledky, a to aj v čase krízy, akú predstavuje napríklad ruská invázia na Ukrajine, nárast životných nákladov a zrýchľujúca sa zmena klímy, by členské štáty mali podporovať posilňovanie sociálnych partnerov na všetkých úrovniach a ich včasné a zmysluplné zapojenie do navrhovania a vykonávania reforiem a politík v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a prípadne aj hospodárskych a environmentálnych reforiem a politík, a to aj podporou vyššej kapacity sociálnych partnerov. Členské štáty by mali podporovať a propagovať sociálny dialóg a rozšírenie pokrytia kolektívneho vyjednávania. Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aby takéto zmluvy uzatvárali, pričom sa v plnej miere uznáva ich autonómia a právo na kolektívnu akciu.

Pozmeňujúci návrh  35

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 7 – odsek 7

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty by v náležitých prípadoch a na základe existujúcich vnútroštátnych postupov mali zohľadniť skúsenosti príslušných organizácií občianskej spoločnosti v oblasti zamestnanosti a sociálnych otázok.	Členské štáty by v náležitých prípadoch a na základe existujúcich vnútroštátnych postupov mali zohľadniť odborné znalosti a skúsenosti príslušných organizácií občianskej spoločnosti v oblasti zamestnanosti a sociálnych a environmentálnych otázok vrátane tých zastupujúcich znevýhodnené skupiny a úzko spolupracujúcich s týmito skupinami, ktorým prekážky bránia dostať sa k trhu práce a ku kvalitným pracovným príležitostiam. Okrem toho by členské štáty mali podporovať organizácie občianskej spoločnosti, ktoré poskytujú neziskové sociálne služby a služby zamestnanosti.

Pozmeňujúci návrh  36

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 7 – odsek 7 a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Zdravé a bezpečné pracovisko má zásadný význam. Členské štáty by mali poskytovať podporu a zabezpečiť, aby zamestnávatelia dodržiavali zdravotné a bezpečnostné predpisy a poskytovali pracovníkom a ich zástupcom primerané informácie, vykonávali hodnotenia rizík a prijímali preventívne opatrenia. Malo by to zahŕňať zníženie počtu smrteľných pracovných úrazov a prípadov rakoviny z povolania na nulu okrem iného stanovením záväzných limitných hodnôt vystavenia nebezpečným látkam na pracovisku pri práci. V tejto súvislosti by členské štáty mali zohľadniť vplyv psychosociálnych rizík pri práci, chorôb z povolania, ako aj rizík súvisiacich so zmenou klímy, ako sú vlny horúčav, suchá alebo prírodné požiare, na zdravie a bezpečnosť pracovníkov, najmä v sektore stavebníctva, poľnohospodárstva a verejných služieb. Členské štáty by mali riešiť a predvídať vplyv súčasných a budúcich kríz na trh práce, taktiež v kontexte núdzovej situácie v oblasti klímy a otvorenej strategickej autonómie Európy, tým, že podporia pracovníkov, ktorí sú dočasne nezamestnaní alebo majú skrátený pracovný čas, pretože zamestnávatelia sú nútení pozastaviť vykonávanie činností alebo poskytovanie služieb, a tiež že podporia samostatne zárobkovo činné osoby a malé podniky, aby si mohli ponechať zamestnancov a zachovať svoje činnosti alebo služby.

Pozmeňujúci návrh  37

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 8 – odsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty by mali podporovať inkluzívne trhy práce, ktoré sú prístupné pre všetkých, a to zavedením účinných opatrení na boj proti všetkým formám diskriminácie a na podporu rovnakých príležitostí pre všetkých, a najmä pre skupiny osôb, ktoré sú na trhu práce nedostatočne zastúpené, pričom náležitú pozornosť treba venovať regionálnemu a územnému rozmeru. Mali by zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám, bez ohľadu na rod, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.	Členské štáty by mali podporovať sociálne práva a inkluzívne trhy práce, ktoré sú prístupné pre všetkých, a to zavedením účinných opatrení na boj proti všetkým formám diskriminácie a stereotypov a na podporu rovnakých príležitostí pre všetkých, a najmä pre skupiny osôb, ktoré sú na trhu práce nedostatočne zastúpené alebo znevýhodnené, pričom náležitú pozornosť treba venovať regionálnemu a územnému rozmeru. Mali by zabezpečiť rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, individualizovanú podporu pre uchádzačov o zamestnanie, ako aj rovnaké zaobchádzanie a práva, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, zdravotnú starostlivosť, starostlivosť o deti, dlhodobú starostlivosť, vzdelávanie a prístup k bývaniu, tovaru a službám, a to bez ohľadu na rod, rasový alebo etnický pôvod, sociálne zázemie, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.

Pozmeňujúci návrh  38

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 8 – odsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty by mali zmodernizovať systémy sociálnej ochrany s cieľom podporovať primeranú, účinnú, efektívnu a udržateľnú sociálnu ochranu pre všetkých, a to vo všetkých etapách života, podporovať sociálne začlenenie a vzostupnú sociálnu mobilitu, stimulovať účasť na trhu práce, podporovať sociálne investície, bojovať proti chudobe a riešiť nerovnosti, a to aj prostredníctvom koncepcie svojich daňových a dávkových systémov a posúdenia distribučného vplyvu politík. Účinnosť systémov sociálnej ochrany sa zlepší doplnením univerzálnych prístupov o selektívne prístupy. Modernizácia systémov sociálnej ochrany by sa mala zamerať aj na zlepšenie ich odolnosti voči mnohostranným výzvam.	Členské štáty by mali zmodernizovať systémy sociálnej ochrany a investovať do nich s cieľom podporovať primeranú, účinnú, efektívnu a udržateľnú sociálnu ochranu pre všetkých, a to vo všetkých etapách života, podporovať sociálne začlenenie a vzostupnú sociálnu konvergenciu a mobilitu, podporovať a stimulovať účasť na trhu práce a prístup ku kvalitnému zamestnaniu, podporovať sociálne investície, bojovať proti chudobe vrátane chudoby pracujúcich a riešiť nerovnosti, a to aj prostredníctvom progresívnej koncepcie svojich daňových a dávkových systémov a posúdenia distribučného vplyvu politík. Doplnením univerzálnych prístupov o cielené prístupy sa zvýši účinnosť sociálnej ochrany. Členské štáty by mali zlepšiť odolnosť a udržateľnosť svojich systémov sociálnej ochrany voči mnohostranným výzvam.

 Pozmeňujúci návrh  39

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 8 – odsek 3

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty by mali rozvíjať a integrovať tri oblasti aktívneho začlenenia: primeranú podporu príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným podporným službám s cieľom uspokojiť individuálne potreby. Systémami sociálnej ochrany by sa mali zabezpečovať primerané dávky minimálneho príjmu pre všetky osoby, ktoré nemajú dostatočné zdroje, a podporovať sociálne začlenenie motivovaním ľudí, aby sa aktívne zapájali do trhu práce a do spoločnosti, a to aj prostredníctvom cieleného poskytovania sociálnych služieb.	Členské štáty by mali rozvíjať a integrovať tri oblasti aktívneho začlenenia: primeraná podpora príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným službám, s ohľadom na potreby jednotlivcov. Systémami sociálnej ochrany by sa mali zabezpečovať primerané dávky minimálneho príjmu1a prístupné všetkým osobám, ktoré nemajú dostatočné zdroje, s cieľom zabezpečiť im dôstojný život, a podporovať sociálne začlenenie motivovaním a podporou ľudí, aby sa aktívne zapájali a integrovali do trhu práce a do života spoločnosti, a to aj cieleným poskytovaním podporného tovaru a sociálnych služieb a prístupu k nim. Dostupnosť systémov sociálnej ochrany by sa mala monitorovať a hodnotiť na základe prístupu založeného na právach.
	__________________
	1a Návrh Komisie na odporúčanie Rady o primeranom minimálnom príjme na zabezpečenie aktívneho začleňovania, 28. septembra 2022, https://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=sk&catId=89&furtherNews=yes&newsId=10417.

 Pozmeňujúci návrh  40

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 8 – odsek 4

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie rovnakých príležitostí je prístup k cenovo dostupným, prístupným a kvalitným službám, ako je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, mimoškolská starostlivosť, vzdelávanie, odborná príprava, bývanie a zdravotná a dlhodobá starostlivosť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vrátane boja proti chudobe pracujúcich v súlade s hlavnou cieľovou hodnotou EÚ do roku 2030 v oblasti znižovania chudoby. Predovšetkým chudoba detí by sa mala riešiť komplexnými a integrovanými opatreniami, najmä prostredníctvom úplného vykonávania Európskej záruky pre deti.	Vzhľadom na pretrvávajúcu alarmujúcu mieru chudoby, vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19, ruskú inváziu na Ukrajinu, rastúce životné náklady a zrýchľujúcu sa zmenu klímy treba vyvinúť väčšie úsilie o boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu prostredníctvom horizontálnej stratégie zameranej na chudobu pracujúcich, energetickú chudobu a chudobu v oblasti mobility, potravinovú chudobu a bezdomovectvo. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať deťom, starším ľuďom, osamelým rodičom, najmä osamelým matkám, etnickým menšinám, migrantom a osobám so zdravotným postihnutím. Predovšetkým chudoba detí by sa mala riešiť komplexnými a integrovanými opatreniami, najmä úplným vykonávaním Európskej záruky pre deti a zvýšením vyhradeného rozpočtu aspoň na 20 miliárd EUR v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 19. mája 2022 o sociálnych a hospodárskych dôsledkoch ruskej vojny na Ukrajine pre EÚ – posilnenie schopnosti EÚ konať. Členské štáty by mali predložiť svoje národné akčné plány európskej záruky pre deti na boj proti chudobe detí a na podporu rovnakých príležitostí tým, že deťom v núdzi zaručia účinný a bezplatný prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a školským činnostiam, vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, ako aj účinný prístup k primeranému bývaniu a zdravej výžive v súlade s hlavným cieľom EÚ do roku 2030, ktorým je znížiť počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aspoň o 15 miliónov vrátane najmenej 5 miliónov detí. Všetky členské štáty by mali vynaložiť viac ako 5 % svojich pridelených finančných prostriedkov v rámci ESF+ na boj proti chudobe detí a na podporu blaha detí.

Pozmeňujúci návrh  41

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 8 – odsek 5

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý vrátane detí prístup k základným službám. V prípade osôb, ktoré sa nachádzajú v núdzi alebo v zraniteľnej situácii, by členské štáty mali zaručiť prístup k primeranému sociálnemu bývaniu alebo podpore bývania. Mali by zabezpečiť čistú a spravodlivú energetickú transformáciu a riešiť energetickú chudobu ako čoraz významnejšiu formu chudoby v dôsledku rastúcich cien energie, ktoré čiastočne súvisia s vojnou na Ukrajine, a to prípadne aj prostredníctvom cielených dočasných opatrení na podporu príjmu. Mali by sa vykonávať aj politiky inkluzívnej obnovy budov. V súvislosti s týmito službami by sa mali zohľadňovať osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím vrátane prístupnosti. Osobitne by sa mal riešiť problém bezdomovectva. Členské štáty by mali zabezpečiť včasný prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a zároveň zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť.	Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý vrátane detí prístup ku kvalitným základným službám. V prípade osôb, ktoré sa nachádzajú v núdzi alebo v zraniteľnej alebo znevýhodnenej situácii by členské štáty mali zaručiť prístup k dôstojnému sociálnemu bývaniu alebo podpore bývania, bojovať proti nútenému vysťahovaniu a jeho dôsledkom, investovať do dostupného bývania pre osoby so zníženou pohyblivosťou a prijať opatrenia na zabezpečenie spravodlivej a inkluzívnej transformácie, pokiaľ ide o zlepšenie energetickej efektívnosti existujúceho bytového fondu. Mali by zabezpečiť čistú a spravodlivú energetickú transformáciu a riešiť energetickú chudobu ako čoraz významnejšiu formu chudoby v dôsledku rastúcich cien energie, a to prípadne aj cielenými dočasnými opatreniami na podporu príjmu a štrukturálnymi investíciami. Mali by sa vykonávať aj inkluzívne politiky obnovy bývania na zabezpečenie prístupného, cenovo dostupného a zdravého bývania, aby sa zabránilo neprimeranému zvýšeniu životných nákladov nájomníkov. V súvislosti s týmito službami by sa mali zohľadňovať osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím vrátane prístupnosti. Bezdomovectvo by sa malo odstrániť do roku 2030 v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 24. novembra 2020 o riešení miery bezdomovectva v EÚ, pričom základom by mal byť prístup „bývanie ako prvé“. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukazuje na potrebu väčšieho objemu verejných investícií, aby sa zabezpečila dostatočná úroveň dobre vyškoleného zdravotníckeho a opatrovateľského personálu a prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých vrátane znevýhodnených skupín. Členské štáty by preto mali zaručiť účinný a rovnaký prístup k udržateľnej preventívnej a liečebnej verejnej zdravotnej starostlivosti, najmä k vysokokvalitnej starostlivosti o duševné zdravie a dlhodobej starostlivosti.

Pozmeňujúci návrh  42

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 8 – odsek 6

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
V súlade s aktiváciou smernice o dočasnej ochrane43 by členské štáty mali utečencom z Ukrajiny poskytnúť primeranú úroveň ochrany vrátane práva na pobyt, prístupu na trh práce a integrácie na ňom, prístupu k vzdelávaniu, odbornej príprave a bývaniu, ako aj prístupu k systémom sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci alebo inej pomoci a finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom. V súlade s Európskou zárukou pre deti by sa mal zabezpečiť prístup detí k vzdelávaniu a starostlivosti a k základným službám. V prípade detí a mladistvých bez sprievodu by členské štáty mali zaviesť právo na poručníctvo alebo opatrovníctvo.	V súlade s aktiváciou smernice o dočasnej ochrane43 by členské štáty mali poskytovať primeranú úroveň ochrany utečencom z Ukrajiny vrátane Rómov a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na Ukrajine a utekajú do Európy v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. V tejto súvislosti by sa mali poskytnúť práva na pobyt, prístup na trh práce a integráciu na ňom, prístup k vzdelávaniu, jazykovej podpore, odbornej príprave a bývaniu, ako aj prístup k systémom sociálneho zabezpečenia, zdravotnej a psychosociálnej starostlivosti, sociálnej pomoci alebo inej pomoci a finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s pobytom. V súlade s Európskou zárukou pre deti by sa mal zabezpečiť prístup detí ku kvalitnému bezplatnému vzdelávaniu a starostlivosti v detstve a k základným službám, na rovnakom základe ako ich rovesníkom, v hostiteľskom členskom štáte. V prípade detí a mladistvých bez sprievodu by členské štáty mali zaviesť právo na poručníctvo alebo opatrovníctvo. Členské štáty by mali zvážiť rozšírenie ochrany, ktorú poskytuje smernica o dočasnej ochrane, na všetkých utečencov a zaoberať sa obavami zamestnávateľov z náboru osôb len s dočasným postavením.
__________________	__________________
43 Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov.	43 Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov.

Pozmeňujúci návrh  43

 

Návrh rozhodnutia

Príloha I – usmernenie 8 – odsek 7

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
V súvislosti s rastúcou dlhovekosťou a demografickými zmenami by členské štáty mali zaistiť primeranosť a udržateľnosť dôchodkových systémov pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby tým, že sa pre ženy a mužov zabezpečia rovnaké príležitosti na nadobudnutie a vznik dôchodkových práv, a to aj prostredníctvom doplnkových systémov, aby sa zaručil primeraný príjem v starobe. Dôchodkové reformy by sa mali podporovať politikami zacielenými na zníženie rozdielu v dôchodkoch žien a mužov a opatreniami zameranými na predĺženie pracovného života, ako je napríklad zvyšovanie skutočného veku odchodu do dôchodku, najmä uľahčením účasti starších osôb na trhu práce, a mali by sa zahrnúť do rámca stratégií aktívneho starnutia. Členské štáty by mali nadviazať konštruktívny dialóg so sociálnymi partnermi a s ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami a umožniť časovo primerané zavádzanie reforiem.	V súvislosti s narastajúcou dĺžkou života a demografickými zmenami by členské štáty mali zaistiť primeranosť a udržateľnosť dôchodkových systémov pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby tým, že budú jednotlivcom poskytovať rovnaké príležitosti nadobúdať a akumulovať dôchodkové práva vo verejných alebo zamestnaneckých systémoch alebo v kombinácii s doplnkovými systémami s cieľom zabezpečiť dôstojný príjem na dôchodku nad hranicou chudoby. Dôchodkové reformy by mali byť založené na aktívnom starnutí optimalizáciou príležitostí pre pracovníkov všetkých vekových kategórií na prácu v kvalitných, produktívnych a zdravých podmienkach až do zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku. Zároveň by pracovníci, ktorí chcú zostať aktívni aj po dosiahnutí dôchodkového veku, mali mať možnosť tak urobiť. Mali by sa určiť osobitné opatrenia v oblasti demografie pracovnej sily, ochrany zdravia a bezpečnosti na pracovisku, vzdelávania a odbornej prípravy, riadenia zručností a kompetencií, organizácie práce pre zdravý a produktívny pracovný život s medzigeneračným prístupom. Členské štáty by mali podporovať zamestnanosť mladých ľudí a prechod pracovníkov do dôchodku spolu s prenosom znalostí a skúseností z jednej generácie na nasledujúcu. Členské štáty by mali nadviazať konštruktívny dialóg so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a s ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami a umožniť časovo primerané zavádzanie reforiem, ako aj zmenu vnímania starších pracovníkov a ich zamestnateľnosti. Okrem toho by členské štáty mali vypracovať plány zdravého starnutia, ktoré budú zahŕňať prístup k službám zdravotnej a inej starostlivosti, ako aj stratégie na podporu zdravia a prevenciu.

POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov	Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov
Referenčné čísla	COM(2022)0241 – C9-0199/2022 – 2022/0165(NLE)
Dátum konzultácie alebo žiadosti o súhlas	14.6.2022
Gestorský výbor  Dátum oznámenia na rokovaní	EMPL 22.6.2022
Spravodajcovia  Dátum menovania	Alicia Homs Ginel 24.6.2022
Prerokovanie vo výbore	12.7.2022
Dátum prijatia	10.10.2022
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 4 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	João Albuquerque, Atidzhe Alieva-Veli, Marc Angel, Gabriele Bischoff, Vilija Blinkevičiūtė, Sylvie Brunet, Jordi Cañas, David Casa, Jarosław Duda, Estrella Durá Ferrandis, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Loucas Fourlas, Cindy Franssen, Helmut Geuking, Alicia Homs Ginel, Irena Joveva, Radan Kanev, Stelios Kympouropoulos, Katrin Langensiepen, Miriam Lexmann, Elena Lizzi, Max Orville, Dennis Radtke, Guido Reil, Daniela Rondinelli, Monica Semedo, Eugen Tomac, Maria Walsh, Stefania Zambelli
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Rosa D’Amato, José Gusmão, Evelyn Regner, Terry Reintke
Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní	Attila Ara-Kovács, Franc Bogovič, Mohammed Chahim, Predrag Fred Matić, Jörg Meuthen, Piernicola Pedicini, Marcos Ros Sempere, Sergei Stanishev
Dátum predloženia	12.10.2022

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

35	+
NI	Daniela Rondinelli
PPE	Franc Bogovič, David Casa, Jarosław Duda, Loucas Fourlas, Cindy Franssen, Helmut Geuking, Stelios Kympouropoulos, Dennis Radtke, Eugen Tomac, Maria Walsh
RENEW	Atidzhe Alieva-Veli, Sylvie Brunet, Jordi Cañas, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Irena Joveva, Max Orville, Monica Semedo
S&D	João Albuquerque, Marc Angel, Attila Ara-Kovács, Gabriele Bischoff, Vilija Blinkevičiūtė, Mohammed Chahim, Estrella Durá Ferrandis, Alicia Homs Ginel, Predrag Fred Matić, Evelyn Regner, Marcos Ros Sempere, Sergei Stanishev
THE LEFT	José Gusmão
VERTS/ALE	Rosa D'Amato, Katrin Langensiepen, Piernicola Pedicini, Terry Reintke

 

4	-
ID	Elena Lizzi, Guido Reil, Stefania Zambelli
NI	Jörg Meuthen

 

2	0
PPE	Radan Kanev, Miriam Lexmann

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania