SPRÁVA k ľudským právam a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti – výročná správa za rok 2022
15.12.2022 - (2022/2049(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Isabel Wiseler-Lima
PR_INI
OBSAH
strana
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
PRÍLOHA I
PRÍLOHA II
PRÍLOHA III
STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ
INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
k ľudským právam a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti – výročná správa za rok 2022
Európsky parlament,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,
– so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),
– so zreteľom na články 17 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 2, 3, 11 a 17,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na ďalšie zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,
–– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,
– so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocída z roku 1948 a na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 43/29 z 22. júna 2020 o zabránení genocíde,
– so zreteľom na Medzinárodný dohovor Organizácie Spojených národov proti braniu rukojemníkov zo 17. decembra 1979,
– so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,
– so zreteľom na Deklaráciu o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery, ktorá bola vyhlásená rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 36/55 z 25. novembra 1981,
– so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984,
– so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám z 18. decembra 1992,
– so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv, ktorá bola prijatá konsenzom 9. decembra 1998,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a na jeho dva opčné protokoly, ktoré boli prijaté 25. mája 2000,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z13. decembra 2006, ktorý nadobudol platnosť v EÚ 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom[1],
– so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN 20. decembra 2006,
– so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva, prijatú 13. septembra 2007 a na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 169 z roku 1989 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve,
– so zreteľom na Zmluvu OSN o obchode so zbraňami, najmä na článok 7 týkajúci sa vývozu a jeho posudzovania, a na Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní,
– so zreteľom na Pekinskú deklaráciu z 15. septembra 1995,
– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj prijatú 25. septembra 2015, a najmä na jej ciele č. 1, 4, 5, 8, 10 a 16,
– so zreteľom na globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii z 19. decembra 2018 a na globálny pakt o utečencoch z roku 2018,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 24. marca 2022 o humanitárnych dôsledkoch agresie voči Ukrajine,
– so zreteľom na hodnotenie Kancelárie Vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 31. augusta 2022 týkajúce sa obáv v oblasti ľudských práv v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang v Čínskej ľudovej republike,
– so zreteľom na vyhlásenie predsedníčky k správe nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie OSN pre Ukrajinu adresovanú 51. Rade pre ľudské práva z 23. septembra 2022,
– so zreteľom na akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji z roku 1994 a na výsledky jej hodnotiacich konferencií,
– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny (CETS č. 164), ktorý bol prijatý 4. apríla 1997, a jeho protokoly o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (CETS č. 197) zo 16. mája 2005 a o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (CETS č. 201) z 25. októbra 2007,
– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z 11. mája 2011, ktorý neratifikovali všetky členské štáty,
– so zreteľom na Protokol Rady Európy č. 6 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa zrušenia trestu smrti,
– so zreteľom na uznesenie prijaté Výborom ministrov Rady Európy 16. marca 2022 o ukončení členstva Ruskej federácie v Rade Európy,
– so zreteľom na závery Európskej rady o Ukrajine z 30. a 31. mája 2022,
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2020/1998 zo 7. decembra 2020 o reštriktívnych opatreniach proti závažnému porušovaniu ľudských práv[2],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa[3],
– so zreteľom na závery Rady z 12. júla 2021 o prioritách EÚ v OSN počas 76. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, september 2021 – september 2022,
– so zreteľom na závery Rady z 24. januára 2022 o prioritách EÚ na fórach OSN pre ľudské práva v roku 2022,
– so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2022 o prioritách EÚ v OSN počas 77. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, september 2022 – september 2023,
– so zreteľom na spoločné oznámenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. marca 2020 s názvom Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu 2020 – 2024 (JOIN(2020)0005) a na príslušné závery Rady z 18. novembra 2020,
– so zreteľom na spoločné oznámenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. novembra 2020 s názvom Akčný plán EÚ (GAP) III: ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2020)0017),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. marca 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2021)0142),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),
– so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv, ktoré Rada prijala 14. júna 2004,
– so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva[4], aktualizované v roku 2009,
– so zreteľom na Usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, aktualizované Radou 12. apríla 2013,
– so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody a náboženského vyznania alebo viery, ktoré Rada prijala 24. júna 2013,
– so zreteľom na usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „LGBTI“), ktoré Rada prijala 24. júna 2013,
– so zreteľom na Usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline, prijaté Radou 12. mája 2014,
– so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa nediskriminácie vo vonkajšej činnosti, prijaté Radou 18. marca 2019,
– so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa bezpečnej pitnej vody a sanitácie, prijaté Radou 17. júna 2019,
– so zreteľom na revidované usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, prijaté Radou 16. septembra 2019,
– so zreteľom na revidované usmernenia EÚ pre dialógy o ľudských právach s partnerskými/tretími krajinami, schválené Radou 22. februára 2021,
– so zreteľom na posúdenie vykonávania usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv z 24. augusta 2022, ktoré vypracovala výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov (COM(2012)0492),
– so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 (COM(2022)0071),
– so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zákaze výrobkov vyrobených nútenou prácou na trhu Únie (COM)2022)0453),
– so zreteľom na správu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2021,
– so zreteľom na strategickú iniciatívu európskeho ombudsmana zo 7. júla 2021 o tom, ako Európska komisia zabezpečuje dodržiavanie ľudských práv v kontexte medzinárodných obchodných dohôd,
– so zreteľom na svoju Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, ktorá bola v roku 2021 udelená Alexejovi Navaľnému, poprednému ruskému politikovi, právnikovi a protikorupčnému aktivistovi zadržiavanému v Rusku od januára 2021,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2018 o porušovaní práv pôvodného obyvateľstva vo svete vrátane zaberania pôdy[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2019 o usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2020 o rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2021 s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov[8],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o ochrane ľudských práv a vonkajšej migračnej politike EÚ[9],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o vplyve zmeny klímy na ľudské práva a úlohe ochrancov životného prostredia v tejto oblasti[10],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2021 o globálnom sankčnom režime EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitského akt EÚ)[11],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2021 s odporúčaniami pre Komisiu o určení rodovo motivovaného násilia za novú oblasť trestnej činnosti uvedenú v článku 83 ods. 1 ZFEÚ[12],
– so zreteľom na svoje odporúčanie zo 17. februára 2022 Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súvislosti s korupciou a ľudskými právami[13],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2022 o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti – výročná správa za rok 2021[14], a na svoje predchádzajúce uznesenia o predchádzajúcich výročných správach,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2022 o ochrane EÚ poskytovanej deťom a mladým ľuďom na úteku pred vojnou na Ukrajine[15],
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery[16],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2022 s názvom Smerom k stratégii EÚ na podporu vzdelávania detí vo svete: zmierňovanie dosahu pandémie ochorenia COVID-19[17],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2022 o vplyve vojny proti Ukrajine na ženy[18],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2022 o boji proti beztrestnosti za vojnové zločiny na Ukrajine[19],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2022 o situácii v oblasti ľudských práv v Sin-ťiangu vrátane policajných spisov v Sin-ťiangu[20],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2022 o novom obchodnom nástroji na zákaz výrobkov vyrobených nútenou prácou[21],
– so zreteľom na svoje uznesenia z 9. júna 2022 o globálnych hrozbách pre práva na umelé prerušenie tehotenstva: možné zrušenie práv na umelé prerušenie tehotenstva v USA Najvyšším súdom[22], a zo 7. júla 2022 o rozhodnutí Najvyššieho súdu USA zrušiť práva na umelé prerušenie tehotenstva v Spojených štátoch amerických a potrebe chrániť tieto práva a zdravie žien v EÚ[23],
– so zreteľom na svoje uznesenia o porušovaní ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu (označované ako uznesenia o naliehavých otázkach), prijaté v súlade s článkom 144 rokovacieho poriadku od roku 2019, najmä tie, ktoré boli prijaté v rokoch 2021 a 2022,
– zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0298/2022),
A. keďže Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv, ako sa uvádza v článku 2 ZEÚ; keďže činnosť EÚ na medzinárodnej scéne by sa mala riadiť zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvojom a rozširovaním, a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta, ako je zakotvené v článku 21 ZEÚ;
B. keďže účinná ochrana a obrana ľudských práv a ľudskej dôstojnosti musí byť jadrom všetkých vonkajších politík EÚ vrátane rozvoja, obchodu, bezpečnosti a obrany, migrácie a rozširovania;
C. keďže súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ je nevyhnutnou súčasťou dôveryhodnej a účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv;
D. keďže Únia pevne verí a plne podporuje multilateralizmus, globálny poriadok, ktorý je založený na dodržiavaní medzinárodného práva a demokratických procesoch, a súbore univerzálnych hodnôt, zásad a noriem stanovených v charte OSN, ktorými sa riadia členské štáty OSN a ich vzájomné vzťahy;
E. keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a Charte základných práv Európskej únie a malo by sa plne rešpektovať; keďže právo na nedotknuteľnosť osoby má podľa článku 3 Charty základných práv EÚ prvoradý význam; keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a prierezový prístup by sa preto mali ako horizontálna zásada začleniť do všetkých činností a politík EÚ;
F. keďže nárast autoritárstva, neliberalizmu, populizmu a porušovania ľudských práv vo svete ohrozuje globálny poriadok založený na pravidlách a hodnoty a zásady, na ktorých je Únia založená; keďže podľa Indexu demokracie 2021 menej ako polovica svetovej populácie (45,7 %) v súčasnosti žije v demokraciách „nejakého typu“ a viac ako 37 % žije v autoritárskych vládach;
G. keďže terorizmus zostáva jednou z najvážnejších hrozieb pre medzinárodný mier a bezpečnosť a predstavuje jasné porušenie ľudských práv a základných slobôd;
H. keďže pandémia COVID-19 spôsobila zhoršenie ochrany ľudských práv na celom svete v dôsledku nástrojov a politík zavedených pod zámienkou spomalenia šírenia vírusu, ktoré sú v mnohých prípadoch spojené so stratou demokratických zásad vo viacerých štátoch;
I. keďže environmentálne núdzové situácie vrátane tých, ktoré sú dôsledkom zmeny klímy a odlesňovania, vedú k porušovaniu ľudských práv a týkajú sa nielen osôb, ktoré sú nimi priamo postihnuté, ale aj celého ľudstva; keďže v posledných rokoch dochádza k nárastu vrážd, agresií a iných foriem násilia voči ľuďom, ktorí bránia ľudské práva, životné prostredie a prístup ľudí k svojej pôde a prírodným zdrojom; keďže zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia sú dve naliehavé a vzájomne prepojené výzvy, o ktoré sa na celom svete opiera udržateľný rozvoj aj uplatňovanie ľudských práv;
J. keďže energetická kríza spolu s výrobnou krízou, ktorej čelí Európa, môže viesť k zvýšeniu chudoby a zraniteľnosti na európskom kontinente, čo môže mať nepriaznivý vplyv na ľudské práva;
K. keďže porušovanie práv na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania vrátane práva veriť alebo neveriť, zastávať teistické, agnostické alebo ateistické názory, zmeniť vierovyznanie alebo sa ho vzdať a verejne prejavovať vlastnú vieru je príčinou útlaku, konfliktov a vojen na celom svete;
Všeobecné trendy a globálne výzvy pre demokraciu a ľudské práva
1. potvrdzuje univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a prirodzenú dôstojnosť každej ľudskej bytosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje svoje pevné odhodlanie riešiť výzvy v oblasti ľudských práv vnútri EÚ a na celom svete a pripomína povinnosť EÚ a jej členských štátov usilovať sa o pozíciu globálneho lídra pri presadzovaní a ochrane ľudských práv, slobody a demokracie v súlade so základnými hodnotami Únie;
2. trvá na tom, že ochrana ľudských práv, základných slobôd a dôstojnosti každého človeka musí byť základom vonkajšej politiky Únie; dôrazne vyzýva Úniu, aby sa v tejto súvislosti usilovala o pokračovanie ambiciózneho záväzku, ktorým by sa ochrana ľudských práv stala ústrednou súčasťou všetkých politík EÚ, a to racionalizovaným spôsobom, a aby posilnila súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ v tejto oblasti;
3. pripomína, že akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 by sa mal používať ako plán priorít EÚ v oblasti ľudských práv, a preto by mal byť ústredným prvkom všetkých vonkajších politík EÚ; kladie dôraz na to, že je dôležité, aby členské štáty vzali akčný plán EÚ za svoj a verejne informovali o svojich opatreniach prijatých podľa neho; nabáda národné a regionálne parlamenty, národné inštitúcie pre ľudské práva a organizácie občianskej spoločnosti, aby komunikovali s orgánmi na úrovni členských štátov o ich prínose k vykonávaniu vonkajšej politiky EÚ v oblasti ľudských práv; žiada, aby bol Parlament zapojený do budúceho preskúmania a aktualizácie akýchkoľvek usmernení EÚ v oblasti ľudských práv zo strany Rady a aby sa zabezpečila väčšia transparentnosť pri ich vykonávaní;
4. vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnym ohrozením ľudských práv a demokracie na celom svete a konštatuje, že počet demokracií naďalej klesá, zatiaľ čo počet autoritárskych režimov rastie a takmer 75 % obyvateľov sveta zažilo v minulom roku zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv vo svojej krajine; so znepokojením zdôrazňuje závažné porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva na čoraz väčšom počte miest na svete, ako aj rozšírenej beztrestnosti za takéto porušovanie;
5. vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek potrebe sústrediť sa na reakcie na hrozby, ktoré predstavuje zmena klímy, a na zotavenie z nepriaznivého dosahu pandémie COVID-19 prostredníctvom celosvetovej solidarity niektorí autoritárski vodcovia popri zlom riadení pandémie a globálnych zdrojov zintenzívnili represie proti politickej opozícii, disentu, obhajcom ľudských práv, organizáciám občianskej spoločnosti vrátane komunitných organizácií a organizácií založených na presvedčení alebo viere, mimovládnym organizáciám, obhajcom ľudských práv a nezávislým médiám, ako aj podnecovali a rozširovali existujúce vnútorné a medzinárodné konflikty a vyvolávali nové konflikty s ničivými dôsledkami na ľudské práva; vyjadruje poľutovanie nad niekoľkými prípadmi, keď autoritárski vodcovia zneužili účinky pandémie na odôvodnenie sprísnenia svojich represívnych politík;
6. zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty dôsledne konali spoločne a jednotne najmä na mnohostranných fórach s cieľom riešiť globálne výzvy v oblasti ľudských práv a demokracie a aby pritom zachovali konzistentnosť so svojimi vnútornými a vonkajšími politikami; zastáva názor, že zachovanie pravidla jednomyseľnosti pre niektoré zahraničnopolitické rozhodnutia EÚ vrátane sankcií voči porušovateľom ľudských práv môže brániť rozhodným krokom, ktoré si vyžadujú meniace sa geopolitické okolnosti, a preto by sa malo prehodnotiť;
7. naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie na podporu demokracie a ľudských práv na celom svete; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby samostatne aj v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi zabránili neprijateľným pokusom o oslabenie demokratických inštitúcií a všeobecných ľudských práv a zmenšujú priestor a úlohu občianskej spoločnosti; potvrdzuje hodnotu multilateralizmu ako nástroja na dosiahnutie tohto cieľa; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa otázky demokracie a ľudských práv stali ústredným bodom diplomatických vzťahov EÚ so všetkými partnermi, najmä s krajinami, ktoré sa považujú za strategických partnerov; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa otázky ľudských práv stali ústredným bodom parlamentnej činnosti EÚ, a to aj prostredníctvom povýšenia Podvýboru pre ľudské práva na samostatný výbor; berie na vedomie, že 26. augusta 2022 sa začal pilotný projekt na zriadenie európskej diplomatickej akadémie;
8 opakuje, že ambiciózny záväzok a rétorika zahraničnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv si vyžaduje, aby išla príkladom s cieľom predísť oslabeniu jej dôveryhodnosti v boji proti globálnemu úpadku demokracie; vyzýva inštitúcie a orgány EÚ vrátane Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby v zahraničnej politike EÚ zabezpečili dôsledné uplatňovanie záväzkov EÚ a členských štátov v oblasti ľudských práv; nabáda ich, aby pritom využili všetky diplomatické nástroje, súkromné aj verejné, na bilaterálnych aj multilaterálnych fórach, na otvorenie otázok ľudských práv s partnerskými krajinami; opakuje výzvu, aby EÚ zvlášť dôkladne posúdila všetky porušenia spojené so svojimi vlastnými politikami, projektmi a financovaním vrátane financovania z Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj v tretích krajinách a aby im zabraňovala, a to aj vytvorením mechanizmu podávania sťažností pre jednotlivcov alebo skupiny, ktorých práva mohli byť porušené činnosťou EÚ v týchto krajinách;
Útočná vojna Ruska voči Ukrajine
9. čo najdôraznejšie odsudzuje nezákonnú, neodôvodnenú a nevyprovokovanú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, ako aj zapojenie Bieloruska, ktoré umožnilo Rusku začať smrtiace útoky proti Ukrajine zo svojho územia; v tejto súvislosti vyjadruje hlboký zármutok nad ľudským utrpením a odsudzuje vážne porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktoré páchajú ruské ozbrojené sily a ich prisluhovači na Ukrajine;
10. víta spoločné úsilie EÚ, jej členských štátov a občianskej spoločnosti v reakcii na vojnu; okrem toho víta solidaritu mnohých krajín s Ukrajinou, ktorú zdôraznili svojím postojom počas zasadnutí a hlasovania Valného zhromaždenia OSN o nezákonnej vojne na Ukrajine; opätovne zdôrazňuje potrebu zvýšenia diplomatického úsilia EÚ voči všetkým štátom, ktoré sa zdržali hlasovania alebo hlasovali proti rezolúciám Valného zhromaždenia OSN 2. marca 2022 o agresii proti Ukrajine a nasledujúcim rezolúciám o tejto otázke, s cieľom vysvetliť závažnosť ruskej agresie a potrebu jednomyseľnej reakcie medzinárodného spoločenstva na toto hrubé porušenie medzinárodného práva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli ukrajinskému ľudu podporu, ktorú potrebuje na obranu svojej slobody, demokracie, ľudských práv a medzinárodného práva; víta bezprecedentné sankcie uvalené v súvislosti s vojnou a vyzýva na ich koordinované uplatňovanie; ďalej vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vynaložili aj úsilie na podporu a posilnenie organizácií ruskej nezávislej občianskej spoločnosti s cieľom pomôcť položiť základy budúcej demokracie v Rusku;
11. dôrazne odsudzuje zverstvá, vojnové zločiny a závažné porušovanie medzinárodného humanitárneho práva vrátane sexuálneho násilia, rodovo motivovaného násilia a mučenia a zabíjania civilistov a vojnových zajatcov, spáchané ruskými ozbrojenými silami a ich prisluhovačmi v rámci ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a vyjadruje hlboké znepokojenie nad týmto stavom; naliehavo žiada, aby sa prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby osoby, ktoré spáchali vojnové zločiny a porušovanie ľudských práv na Ukrajine, boli čo najskôr identifikované a brané na zodpovednosť, a aby sa zabezpečili účinné nápravné opatrenia za škody, ktoré utrpeli ukrajinskí civilisti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej plne podporovali príslušné zainteresované strany, opatrenia a mechanizmy tento účel vrátane ukrajinských prokurátorov, vyšetrovateľov a súdov, Medzinárodného trestného súdu (MTS), vyšetrovacej komisie Rady OSN pre ľudské práva a vnútroštátnych vyšetrovaní podľa zásady univerzálnej jurisdikcie; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že EÚ poskytuje podporu vyšetrovacím kapacitám MTS, aby mu pomohla rozšíriť vyšetrovanie vojnových zločinov na Ukrajine; zdôrazňuje, že je dôležité urýchlene zhromažďovať a uchovávať dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, a víta úsilie občianskej spoločnosti v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby v tomto procese poskytla všetku potrebnú pomoc vrátane financovania z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – Globálna Európa), a naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa do tohto procesu zapojili samy, kedykoľvek tak budú môcť urobiť; víta zmenu mandátu poradnej misie EÚ na Ukrajine a návrh Komisie na rozšírenie mandátu Eurojustu na podporu boja proti beztrestnosti vo všetkých situáciách; žiada prijať informované rozhodnutie o najvhodnejších riešeniach, ktoré by viedli k vyvodeniu zodpovednosti voči jednotlivcom a subjektom zodpovedným za umožnenie ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a za vojnové zločiny spáchané na ukrajinskom území a ktoré by malo zahŕňať aktivovanie stíhania zločinov agresie do jurisdikcie osobitne vytvoreného medzinárodného súdu alebo do jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu;
12. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej využívali všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, na podporu boja za oslobodenie Ukrajiny od okupantov a na pomoc ľudom, ktorí utekajú z Ukrajiny a hľadajú podporu v členských štátoch EÚ; konštatuje, že od začiatku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine vstúpilo do EÚ 8,8 milióna Ukrajincov, z čoho 4 milióny požiadali o dočasnú ochranu alebo sa zaregistrovali do podobných vnútroštátnych systémov ochrany v Európe; víta všetky prejavy solidarity a pomoci, ktoré ukrajinskému ľudu preukázali občania EÚ, vrátane ich zapojenia do humanitárnej pomoci, a víta spustenie smernice o dočasnej ochrane[24] s cieľom zabezpečiť okamžitú ochranu a práva vysídlených Ukrajincov prichádzajúcich do EÚ; podčiarkuje, že treba zvýšiť financovanie zo strany hostiteľských krajín a zároveň klásť väčší dôraz na prístup k vzdelávaniu, hospodárskym príležitostiam, bývaniu, zdravotnej starostlivosti a integrácii do hostiteľských spoločností; zdôrazňuje potrebu podporovať okrem iného obete sexuálneho, rodovo motivovaného a reprodukčného násilia;
13. odsudzuje nútené premiestňovanie a deportáciu ukrajinských detí vrátane detí z ústavov zdravotnej starostlivosti do Ruskej federácie a na územia okupované Ruskom na Ukrajine a ich nútené osvojovanie ruskými rodinami; vyzýva EÚ a členské štáty, aby poskytli podporu pri lokalizovaní detí a ich zlučovaní s ich rodinami alebo poručníkmi alebo opatrovníkmi;
14. zdôrazňuje, že nezákonná, neodôvodnená a nevyprovokovaná útočná vojna proti Ukrajine má obrovský vplyv na celosvetovú potravinovú bezpečnosť, keďže Ukrajina je piatym najväčším vývozcom obilia na svete;
15. vyjadruje hlboké znepokojenie nad bezpečnosťou jadrových zariadení na Ukrajine, ktorým neustále hrozí vojenské ostreľovanie; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby vytvorili bezpečnostné zóny okolo týchto jadrových zariadení;
Posilnenie politík, nástrojov a diplomacie EÚ na ochranu a podporu ľudských práv a demokracie vo svete
Nástroj NDICI – Globálna Európa a tematický program pre ľudské práva a demokraciu
16. vyzýva EÚ, aby sa zamyslela nad tým, ako presadzovať a najlepšie uplatňovať prístup založený na ľudských právach vo všetkých nástrojoch a stratégiách EÚ s cieľom posilniť zahraničnú politiku EÚ v oblasti ľudských práv a formovať meniacu sa geopolitickú situáciu a prispôsobiť sa jej; zdôrazňuje, že NDICI – Globálna Európa vrátane jeho tematického programu pre ľudské práva a demokraciu je jedným z hlavných nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv vo svete a na podporu odolných, inkluzívnych a demokratických spoločností a zároveň pôsobenie proti vplyvu autoritárskych režimov; zdôrazňuje, že zapojenie miestnych subjektov občianskej spoločnosti je nevyhnutné na ochranu ľudských práv a demokracie v ich krajinách, a opakuje svoju výzvu na ich plné zapojenie do všetkých príslušných vonkajších činností EÚ; v tejto súvislosti víta neoceniteľnú pomoc, ktorá sa v súčasnosti poskytuje organizáciám občianskej spoločnosti a aktivistom na celom svete v rámci tematického programu pre ľudské práva a demokraciu v rámci NDICI – Globálna Európa a v rámci Európskej nadácie na podporu demokracie; zdôrazňuje význam, ktorý nástroj NDICI – Globálna Európa prikladá podpore ľudských práv a demokracie v spolupráci so strategickými medzinárodnými a miestnymi partnermi, okrem iného prostredníctvom volebných pozorovateľských misií EÚ; zdôrazňuje úlohu Parlamentu v procese programovania nástroja a vyzýva Komisiu a ESVČ, aby sa včas podelili o všetky relevantné informácie a umožnili tak Parlamentu plniť úlohu zakotvenú v zmluvách, najmä počas geopolitických dialógov na vysokej úrovni s Komisiou; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby sa zapojili do dialógu s Európskym parlamentom s cieľom zabezpečiť zlepšenie v tejto oblasti;
17. zdôrazňuje význam dlhodobého plánovania a pokračovania podpory projektov a iniciatív v rámci nástroja NDICI – Globálna Európa, najmä pokiaľ ide o oblasti postihnuté konfliktami, vojnami a prírodnými katastrofami; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby začlenili podporu demokracie ako prierezovú prioritu do všetkých tematických a geografických programov NDICI – Globálna Európa;
18. pripomína svoju výzvu na väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o ustanovenia finančných dohôd v rámci NDICI – Globálna Európa týkajúce sa ľudských práv, a objasnenie mechanizmu a kritérií na pozastavenie takýchto dohôd v prípade porušenia ľudských práv, demokratických zásad a zásady právneho štátu, ako aj v závažných prípadoch korupcie; vyzýva Komisiu, aby sa dôsledne zdržiavala využívania rozpočtovej podpory vládam tretích krajín ako spôsobu fungovania spolupráce s krajinami, v ktorých dochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv a represiám voči obhajcom ľudských práv;
Osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva
19. plne podporuje prácu osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ) pre ľudské práva pri obrane a presadzovaní ľudských práv vo svete prostredníctvom angažovanosti v tretích krajinách a spolupráce s podobne zmýšľajúcimi partnermi a jeho dôležitú úlohu pri zvyšovaní účinnosti politík EÚ v oblasti ľudských práv prostredníctvom úsilia o zvýšenie ich súdržnosti; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi OZEÚ pre ľudské práva a ostatnými OZEÚ v krajinách a regiónoch s cieľom ďalej zlepšovať túto konzistentnosť a vyzýva na väčšie zviditeľnenie úlohy OZEÚ pre ľudské práva; zdôrazňuje, že je dôležité, aby OZEÚ pre ľudské práva pokračoval v spolupráci s medzinárodnými organizáciami vrátane OSN a jej osobitných spravodajcov vymenovaných Radou OSN pre ľudské práva a so zástupcami alebo vyslancami z iných krajín zodpovednými za ľudské práva; vyzýva OZEÚ, aby sa viac verejne angažoval v súvislosti s jednotlivými obhajcami ľudských práv a aby úzko spolupracoval s organizáciami občianskej spoločnosti so sídlom v EÚ a v jednotlivých krajinách a s obhajcami ľudských práv; zdôrazňuje, že je dôležité, aby rôzni OZEÚ v jednotlivých krajinách a regiónoch spolupracovali s vnútroštátnymi orgánmi v oblasti ochrany ľudských práv a jednotlivých prípadov; nabáda OZEÚ pre ľudské práva, aby pokračoval v diplomatickom úsilí o posilnenie podpory EÚ pre medzinárodné humanitárne právo a medzinárodnú spravodlivosť;
20. opakuje, že vymenovanie OZEÚ pre ľudské práva by malo byť najprv predmetom vypočutia v Európskom parlamente; odporúča zriadiť rámec, v ktorom by sa OZEÚ pre ľudské práva zodpovedal Európskemu parlamentu za dosiahnutie cieľov stanovených v jeho pracovnom programe na začiatku jeho mandátu a musel by pravidelne podávať správu o pokroku pri dosahovaní týchto cieľov; zdôrazňuje, že hoci Parlament udržiava spoluprácu s ESVČ posilnenú rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ[25] a vyhlásením podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z roku 2010 o politickej zodpovednosti, je potrebné ďalej posilniť rámec medziinštitucionálnych vzťahov medzi Parlamentom a ESVČ vrátane jeho delegácií v otázkach ľudských práv; zdôrazňuje, že ESVČ musí zapojiť Parlament do vypracúvania usmernení na vykonávanie nástrojov EÚ v oblasti ľudských práv, ako sú usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv alebo mechanizmy EÚ týkajúce sa, okrem iného, náležitej starostlivosti a boja proti korupcii v tretích krajinách;
21. zdôrazňuje význam riešenia výziev, ktoré vznikajú pri koordinácii medzi inštitúciami EÚ pri riadení vonkajších vzťahov EÚ v súvislosti s ľudskými právami; víta zvýšenú koordináciu medzi delegáciami EÚ, ústredím ESVČ a Generálnym riaditeľstvom pre medzinárodné partnerstvá v súvislosti s naliehavými prípadmi jednotlivých obhajcov ľudských práv;
Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ
22. berie na vedomie, že funkcia osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ zostáva neobsadená už viac ako rok; opakuje svoju výzvu Rade a Komisii, aby vykonali transparentné a komplexné posúdenie účinnosti a pridanej hodnoty mandátu osobitného vyslanca, a to aj pokiaľ ide o jeho inštitucionálnu pozíciu, aby poskytli osobitnému vyslancovi primerané personálne a finančné zdroje a adekvátne podporili jeho inštitucionálny mandát, kapacitu a povinnosti; žiada, aby bol na základe hodnotenia čo najskôr vymenovaný nový osobitný vyslanec; opakuje svoju výzvu Komisii, aby zaručila transparentnosť, pokiaľ ide o vymenúvanie osobitného vyslanca, jeho mandát, činnosti a povinnosti týkajúce sa podávania správ; pripomína, že povinnosti osobitného vyslanca by mali byť zamerané na podporu a ochranu slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ako aj práv na nevieru, odpadlíctvo od viery a právo vyznávať ateistické presvedčenie; zdôrazňuje, že osobitný vyslanec by mal venovať osobitnú pozornosť aj nútenej konverzii, zneužívaniu zákonov o rúhaní a situácii ohrozených neveriacich;
23. odporúča, aby osobitný vyslanec úzko spolupracoval s OZEÚ pre ľudské práva a pracovnou skupinou Rady pre ľudské práva (COHOM) a aby ich činnosť dopĺňal; okrem toho vyzýva osobitného vyslanca, aby pravidelne konzultoval s Parlamentom a spolupracoval s komisármi, vyslancami a veľvyslancami členských štátov zodpovednými za podporu slobody náboženského vyznania alebo viery s cieľom koordinovať činnosti;
Dialógy EÚ o ľudských právach a iné bilaterálne kontakty s tretími krajinami
24. zdôrazňuje, že dialógy o ľudských právach s tretími krajinami predstavujú jedinečnú príležitosť zamerať sa na výzvy v oblasti ľudských práv, a vyzýva na ich vykonávanie spôsobom orientovaným na výsledky, pravidelné hodnotenie a plné využitie ich potenciálu; opakuje svoju výzvu, aby sa dialógy o ľudských právach od začiatku zakladali na jasnom súbore kritérií, ktoré umožnia monitorovať ich účinnosť; vyzýva ESVČ, aby systematicky vykonávala hodnotenia výsledkov dialógov, aby ich oznamovala a na ne nadväzovala; zdôrazňuje, že dialógy sa nesmú používať ako samostatný nástroj, ale mali by sa začleniť do komplexného súboru činností EÚ vrátane tých, ktoré sa týkajú obchodnej politiky, s príslušnými tretími krajinami, čím by sa zefektívnil rozmer ľudských práv a posilnili posolstvá vyjadrené v dialógoch; upriamuje pozornosť na význam upozorňovania na jednotlivé prípady, najmä na tie, ktoré Parlament zdôraznil vo svojich uzneseniach, ako aj na ohrozených laureátov a finalistov Sacharovovej ceny, v rámci dialógov o ľudských právach a na zabezpečenie primeraných následných opatrení a informovanie Parlamentu o opatrenia prijatých v týchto prípadoch;
25. zdôrazňuje význam systematických, skutočných, prístupných a inkluzívnych konzultácií so všetkými organizáciami občianskej spoločnosti a zainteresovanými stranami počas celého procesu dialógu o ľudských právach;
26. víta obnovenie dialógov o ľudských právach s tretími krajinami, ktoré vyplývajú z priaznivejšieho kontextu pre angažovanosť; zastáva názor, že ak sa po sérii dialógov o ľudských právach nenahlási žiadny hmatateľný pokrok, ako sa to stalo v mnohých prípadoch, EÚ by mala upraviť svoje ciele, a to aj pokiaľ ide o širšie vedenie dvojstranných vzťahov;
Delegácie EÚ
27. považuje za mimoriadne dôležité prijať všetky možné opatrenia na zvýšenie informovanosti o usmerneniach EÚ v oblasti ľudských práv v delegáciách EÚ a naliehavo vyzýva všetky delegácie, aby zabezpečili riadne vykonávanie týchto usmernení; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu adresovanú delegáciám EÚ a ich kontaktným miestam pre ľudské práva v tretích krajinách, aby sa viac zapájali do činnosti tým, že budú poskytovať pravidelnú podporu obhajcom ľudských práv vrátane ohrozených laureátov a finalistov Sacharovovej ceny a dôkladne sa zaoberať témami a jednotlivými prípadmi uvedenými v uzneseniach Parlamentu o porušovaní ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu; vyzýva úradníkov delegácií EÚ, aby upozorňovali na prípady útlaku a prenasledovania obhajcov ľudských práv, demokratickej opozície a aktivistov občianskej spoločnosti štátnym orgánom, a ak sú dotknuté osoby vo väzbe, monitorovali ich situáciu, navštevovali ich vo väzení, zúčastňovali sa na súdnych konaniach a upozorňovali na prípady v rámci dialógov o ľudských právach, ktoré EÚ vedie s dotknutými krajinami;
28. upozorňuje na prípady, keď misie členských štátov EÚ a delegácie EÚ zaujali rôzne prístupy k ochrane a podpore ľudských práv v tretích krajinách, hoci členské štáty EÚ majú v tejto veci spoločný záväzok; zdôrazňuje, že veľvyslanectvá členských štátov EÚ by tak ako delegácie EÚ mali zohrávať čoraz väčšiu úlohu pri presadzovaní a ochrane ľudských práv, ako aj pri podpore občianskej spoločnosti v tretích krajinách; vyzýva delegácie EÚ, aby zriadili pracovné skupiny pre ľudské práva združujúce príslušné útvary veľvyslanectiev členských štátov a delegácií EÚ a aby úzko spolupracovali so zástupcami medzinárodných a regionálnych organizácií občianskej spoločnosti v dotknutých tretích krajinách;
Globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv (GHRSR – Magnitského zákon EÚ)
29. víta skutočnosť, že globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv sa čoraz viac využíva ako základný nástroj, ktorý posilňuje úlohu EÚ ako globálneho aktéra v oblasti ľudských práv prostredníctvom cielených sankcií zo strany Rady; vyzýva na účinné, úplné a koordinované uplatňovanie už prijatých reštriktívnych opatrení a v prípade potreby na prijatie ďalších opatrení; vyzýva EÚ, aby dynamickejšie využívala tento nástroj ako neoddeliteľnú súčasť svojej zahraničnej politiky v oblasti ľudských práv; žiada prísne, dôsledné a jednotné uplatňovanie reštriktívnych opatrení a ich monitorovanie vo všetkých členských štátoch ako predpoklad dôveryhodnosti a účinnosti vonkajšej činnosti EÚ; vyzýva EÚ, aby v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi partnermi povzbudzovala viac krajín k prijatiu sankčných režimov a koordinovala prijímanie cielených reštriktívnych opatrení spoločne s cieľom maximalizovať ich účinnosť na celosvetovej úrovni; víta záväzok predsedníčky Komisie v správe o stave Únie za roku 2022 predložiť opatrenia na aktualizáciu legislatívneho rámca EÚ na boj proti korupcii a zahrnúť korupciu do GHRSR EÚ, čo je v súlade s pozíciou Parlamentu, s cieľom účinne sa zamerať na hospodárske a finančné faktory, ktoré umožňujú porušovanie ľudských práv; opakuje svoju výzvu na zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou pre rozhodnutia Rady a vykonávanie sankcií podľa globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv; opakuje svoju výzvu Komisii a Rade, aby sa usilovali o zapracovanie odporúčaní Parlamentu pre budúce cielené sankcie, ako sa uvádza v jeho uzneseniach a inde;
30. víta zaradenia do zoznamu v roku 2021 podľa nového globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv; vyzýva Radu, členské štáty a ESVČ, aby vypracovali stratégiu na zlepšenie súčinnosti medzi globálnym sankčným režimom EÚ v oblasti ľudských práv a geografickými sankčnými režimami, najmä prostredníctvom lepšieho využívania GHRSR EÚ na riešenie prípadov porušovania, ktoré nemožno priamo spájať s určitým štátom, napr. v prípadoch žoldnierov, ktorí porušujú ľudské práva na územiach mimo kontroly vlády, alebo v cezhraničných prípadoch, ako je obchodovanie s ľuďmi;
31. je hlboko znepokojený zámernými politikami niektorých štátov, ktoré zatýkajú, svojvoľne zadržiavajú a na základe vykonštruovaných obvinení súdne stíhajú cudzincov vrátane občanov Európskej únie v záujme propagandy, alebo využívajú väzňov ako nástroj pri medzinárodných rokovaniach a na výmenu alebo ako nástroj politického nátlaku, a túto politiku odsudzuje; zdôrazňuje, že uplatňovanie tejto politiky predstavuje bratie rukojemníkov v zmysle vymedzenom v Medzinárodnom dohovore proti braniu rukojemníkov; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby prijali opatrenia na predchádzanie takémuto konaniu, pričom upozornia európskych občanov, hlavne tých s dvojitým občianstvom, že im pri návštevách na územiach určitých štátov hrozí zatknutie; žiada Radu, aby zvážila, že na osoby alebo subjekty zodpovedné za svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie európskych občanov ako „rukojemníkov štátu“ bude uplatňovať reštriktívne opatrenia stanovené v globálnom sankčnom režime EÚ v oblasti ľudských práv;
Korupcia a ľudské práva
32. zdôrazňuje, že korupcia vážne oslabuje demokratickú správu vecí verejných, bráni uplatňovaniu ľudských práv na celom svete, uľahčuje a zachováva porušovanie ľudských práv a zásad právneho štátu a neprimerane ovplyvňuje najzraniteľnejšie a marginalizované osoby a skupiny v spoločnosti; žiada, aby sa boj proti korupcii stal súčasťou všetkých snáh a politík EÚ na podporu ľudských práv a demokracie, a to vypracovaním osobitnej globálnej protikorupčnej stratégie vrátane programov v rámci vonkajších finančných nástrojov EÚ a posilnením kontrolnej úlohy Parlamentu; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby EÚ a jej členské štáty išli príkladom napríklad tým, že by bojovali proti korupcii spojenej s aktérmi EÚ, uplatňovali najvyššie normy transparentnosti pri svojom externom financovaní a zintenzívnili podporu organizácií občianskej spoločnosti, aktivistov a investigatívnych novinárov, ktorí sa angažujú v boji proti korupcii;
33. vyzýva EÚ, aby sa usilovala o navrhnutie vytvorenia súboru protikorupčných noriem, ktoré by boli jednotne uplatniteľné na celom svete, s cieľom podporiť zriadenie účinných protikorupčných orgánov a prijatie spoľahlivých regulačných rámcov a zaoberať sa jurisdikciami a daňovými rajmi, ktoré sú tajné; nabáda na podporu spolupráce EÚ, jej členskými štátmi, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, najmä na úrovni súdnictva, orgánov presadzovania práva a spravodajských služieb s cieľom výmeny osvedčených postupov a účinných nástrojov v boji proti korupcii a jej predchádzaní; vyzýva na vytvorenie medzinárodného protikorupčného súdu pod dohľadom OSN, na ktorom by sa malo pracovať;
Ustanovenia o ľudských právach v medzinárodných dohodách
34. opakuje svoju výzvu, aby sa do dohôd medzi EÚ a tretími krajinami zahrnuli prísne ustanovenia o ľudských právach, ktoré by boli podporené jasným súborom kritérií a postupov, ktoré sa majú dodržiavať v prípade ich porušenia; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby aktívne uvažovali o tom, ako zabezpečiť účinné monitorovanie a presadzovanie ustanovení o ľudských právach v existujúcich medzinárodných dohodách; zdôrazňuje, že EÚ by mala rýchlo a rozhodne reagovať na pretrvávajúce porušovanie ustanovení o ľudských právach tretími krajinami, a to aj pozastavením platnosti príslušných dohôd, ak sa iné možnosti ukážu ako neúčinné; zdôrazňuje, že preskúmanie všeobecného systému preferencií EÚ (VSP), prebiehajúci legislatívny proces týkajúci sa nového nariadenia o VSP a preskúmania vykonávania medzinárodných dohovorov týkajúcich sa ľudských práv vrátane pracovných práv zo strany zvýhodnených krajín podľa VSP ponúkajú príležitosť na posilnenie záväzku dodržiavať ľudské práva v dotknutých tretích krajinách;
35. vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode s tretími krajinami od nich požadovala ratifikáciu hlavných medzinárodných dohovorov týkajúcich sa ľudských práv, pracovných práv a životného prostredia vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach; zdôrazňuje, že k ratifikácii týchto dohovorov tretími krajinami by v ideálnom prípade malo dôjsť pred uzavretím rokovaní o dohodách o voľnom obchode, aby sa dodržiavanie týchto dohovorov povýšilo na základný aspekt dohôd o voľnom obchode a aby sa dohodli osobitné doložky; ďalej žiada, aby sa v podstatných ustanoveniach dohôd o voľnom obchode uznalo, že zmluvné štáty musia rešpektovať a chrániť ľudské práva, ako sa uvádza vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v obyčajovom práve a v medzinárodných dohovoroch, ktorých sú zmluvnou stranou;
36. zdôrazňuje význam a žiada podstatné zlepšenia kvalitných posúdení vplyvu na udržateľnosť ex ante a ex post; zdôrazňuje, že cieľom posúdení vplyvu na udržateľnosť by malo byť zabezpečiť, aby dohoda, o ktorej sa rokuje, vo svojich podrobných a formulovaných doložkách poskytovala dostatočné nástroje na zabránenie negatívnemu vplyvu na ľudské práva; odporúča, aby organizácie občianskej spoločnosti boli súčasťou riadenia posúdení vplyvu na udržateľnosť, aby hodnotenia vykonávali odborníci na ľudské a pracovné práva a aby sa zohľadnili príspevky organizácií občianskej spoločnosti;
Činnosti na podporu demokracie
37. zdôrazňuje, že v roku 2022 si pripomíname 10. výročie rozhodnutia Parlamentu vykonávať politické vodcovstvo a zaviazať sa k výraznému pokroku vo svojich aktivitách na podporu demokracie, ktoré od roku 2014 realizuje prostredníctvom komplexného prístupu k podpore demokracie; víta najmä jeho podporu budovania kapacít pre partnerské parlamenty, mediáciu a podporu kultúry dialógu a kompromisu, a to aj medzi mladými politickými lídrami, ako aj posilnenie postavenia žien v parlamente, obhajcov ľudských práv a zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a slobodných médií; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v aktivitách v týchto oblastiach a zintenzívnila ich a aby posilnila financovanie a pomoc orgánom a agentúram EÚ, ako aj iným organizáciám, ktoré poskytujú granty, a dodržiavala pritom zásadu nediskriminácie; zdôrazňuje, že v súčasnom kontexte zvýšeného globálneho napätia a represií v čoraz väčšom počte krajín je priama podpora organizácií občianskej spoločnosti, obrancov ľudských práv a osôb, ktoré vyjadrujú kritické a nesúhlasné názory, mimoriadne dôležitá;
38. zdôrazňuje význam volebných pozorovateľských misií EÚ a príspevok Európskeho parlamentu k rozvoju a zlepšeniu ich metodiky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila aktualizáciu metodiky pozorovania volieb, ktorá by odrážala vývoj v posledných dvoch desaťročiach; vyzýva tretie krajiny, aby vykonali odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ s cieľom zlepšiť organizáciu a prostredie budúcich volebných procesov a prispieť tak k ich transparentnosti a zákonnosti s cieľom posilniť demokratické normy dotknutých štátov; zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť podporu EÚ miestnym volebným pozorovateľom, najmä pokiaľ ide o ochranu; pripomína svoju výzvu EÚ, aby úzko spolupracovala s domácimi a medzinárodnými organizáciami, ako sú Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Rada Európy a organizácie podporujúce Deklaráciu zásad medzinárodných volebných pozorovateľských misií;
Multilateralizmus a práca EÚ na multilaterálnej úrovni
39. opätovne potvrdzuje, že účinná ochrana ľudských práv na celom svete si vyžaduje silnú medzinárodnú spoluprácu na multilaterálnej úrovni; zdôrazňuje mimoriadne dôležitú úlohu OSN a jej orgánov ako hlavného fóra, ktoré musí byť schopné účinne presadzovať úsilie o mier a bezpečnosť, udržateľný rozvoj a dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného práva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej politicky a finančne podporovali činnosť OSN vrátane všetkých orgánov pre ľudské práva, najmä orgánov podľa zmluvy a osobitných postupov; vyzýva generálneho tajomníka OSN, aby na tento účel poskytol primerané zdroje z rozpočtu OSN, a naliehavo žiada členské štáty, aby zvýšili svoje dobrovoľné príspevky; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EÚ a jej členské štáty snažili vystupovať jednotne na pôde OSN aj na iných multilaterálnych fórach a aby podporovali najvyššie normy v oblasti ľudských práv; pripomína záväzky všetkých členských štátov OSN podporovať a chrániť všetky ľudské práva a základné slobody, ako sú zakotvené v zakladajúcej Charte OSN a v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 60/251; odsudzuje skutočnosť, že dvaja stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN sú zodpovední za hrubé porušovanie ľudských práv, ktoré sa rovná vojnovým zločinom a dokonca genocíde; vyzýva členské štáty OSN, aby sa zdržali prijímania krokov späť, ktoré oslabujú ochranu ľudských práv; zdôrazňuje zodpovednosť Rady OSN pre ľudské práva za riešenie všetkých závažných porušení ľudských práv na celom svete; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niekoľko členov Rady OSN pre ľudské práva vykazuje flagrantné nedodržiavanie ich záväzkov v oblasti ľudských práv, majú dokázanú históriu vážneho porušovania ľudských práv a nespolupracujú s mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv; v tejto súvislosti vyzýva na zásadnú reformu kritérií pre členov Rady OSN pre ľudské práva; vyzýva ESVČ, aby iniciovala a viedla úsilie o koordinované stanovisko EÚ a členských štátov k členstvu v Rade OSN pre ľudské práva, ktoré by podporovalo väčšiu transparentnosť volebného procesu, najmä zverejnením hlasovania členských štátov EÚ a poskytnutím odôvodnenia tohto hlasovania, – skutočne konkurenčný proces zabezpečením toho, aby tri regionálne bloky, ktorých členmi sú členské štáty EÚ, predstavili viac kandidátov ako miest, a – zodpovednosť kandidátov preskúmaním ich dobrovoľných záväzkov a výsledkov spolupráce s Radou OSN pre ľudské práva, zmluvnými orgánmi OSN a osobitnými postupmi;
40. dôrazne odsudzuje všetky útoky na držiteľov mandátov v rámci osobitných postupov OSN a na nezávislosť ich mandátov; vyzýva členské štáty EÚ a jej demokratických partnerov, aby rozhodne čelili takýmto snahám a aby prijali všetky možné opatrenia na pomoc so zaistením bezpečného a otvoreného priestoru na interakciu jednotlivcov a organizácií občianskej spoločnosti s OSN, jej zástupcami a mechanizmami; vyzdvihuje prácu vyšetrovacích komisií a vyšetrovacích misií s mandátom OSN, ktoré sa čoraz častejšie využívajú na riešenie situácií závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva, medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a na boj proti beztrestnosti;
41. vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali posilnenie regionálnych systémov ľudských práv, a to aj prostredníctvom finančnej pomoci a výmeny skúseností medzi regiónmi; zdôrazňuje najmä kľúčovú úlohu monitorovacích orgánov a súdnych mechanizmov zriadených v rámci týchto regionálnych systémov a ich komplementárnosť so systémom OSN v oblasti ľudských práv;
42. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na multilaterálnych fórach viedli úsilie o prijatie všeobecne uznávanej definície terorizmu, pričom by sledovali cieľ boja proti tejto hrozbe; ďalej ich vyzýva, aby v súvislosti s ôsmim globálnym preskúmaním stratégie OSN v oblasti boja proti terorizmu v roku 2023 viedli úsilie o vloženie dôraznej formulácie, v ktorej sa uzná negatívny vplyv zneužívania protiteroristických zákonov a politík na občiansky priestor, a naliehavo vyzvali všetky štáty, aby prijali potrebné kroky na reformu alebo zrušenie svojich protiteroristických právnych predpisov s cieľom zabezpečiť, aby nemali negatívny vplyv na občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rámci fór OSN viedli úsilie o nadviazanie konštruktívneho dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a obhajcami ľudských práv a zabezpečili ich zmysluplné zapojenie do všetkých fáz vývoja a vykonávania protiteroristických politík;
43. je hlboko znepokojený rastúcimi útokmi autoritárskych režimov proti globálnemu poriadku založenému na pravidlách, a to aj napadnutím univerzálnosti ľudských práv, ich relativizáciou, vyhlásením, že sú nástrojom kultúrnej hegemónie nasadzovaným západnými krajinami, narúšaním medzinárodného práva v oblasti ľudských práv jeho novým výkladom a oslabovaním fungovania orgánov a mechanizmov OSN na vyvodenie zodpovednosti štátov za porušovanie ľudských práv; zdôrazňuje, že EÚ musí presadzovať ochranu univerzálnosti ľudských práv ako hlavnú prioritu a na tento účel viesť pakt a spolupracovať s inými demokraciami a podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom posilniť multilaterálne organizácie a brániť globálny poriadok založený na pravidlách proti rastúcim autoritárskym mocnostiam; zdôrazňuje, že znížená účinnosť orgánov OSN so sebou prináša skutočnú cenu v podobe konfliktov, stratených životov a ľudského utrpenia a vážne oslabuje všeobecnú schopnosť krajín riešiť globálne výzvy; vyzýva členské štáty EÚ a podobne zmýšľajúcich partnerov, aby zintenzívnili svoje úsilie o zvrátenie tohto trendu;
44. zdôrazňuje, že treba vykonať nestranné, spravodlivé a transparentné preskúmanie žiadostí mimovládnych organizácií (MVO) o poradný status v Hospodárskej a sociálnej rade OSN (ECOSOC); žiada, aby sa podnikli kroky na vytvorenie vlastného kresla Únie na každom multilaterálnom fóre vrátane Bezpečnostnej rady OSN, okrem už existujúceho stáleho kresla jedného z členských štátov v Bezpečnostnej rade, čo by posilnilo schopnosť EÚ konať, ako aj jej konzistentnosť a dôveryhodnosť vo svete; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa zúčastnili na všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN a naliehavo žiadajú členov rady ECOSOC, aby sa naďalej zaoberali neodôvodnenými prekážkami, ktoré bránia mimovládnym organizáciám získať akreditáciu ECOSOC, najmä tým, ktorých žiadosti sú už veľmi dlho nevybavené;
Dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva
45. so znepokojením konštatuje rastúce nerešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, najmä v prebiehajúcich konfliktoch na celom svete; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby agentúry humanitárnej pomoci a charitatívne organizácie mohli poskytovať úplnú, včasnú a nerušenú pomoc všetkým zraniteľným skupinám obyvateľstva, a vyzýva všetky strany ozbrojených konfliktov, aby chránili civilné obyvateľstvo a humanitárnych, zdravotníckych, mediálnych a vzdelávacích pracovníkov; vyzýva na systematické vytváranie humanitárnych koridorov vo vojnových regiónoch a v bojových situáciách, aby sa ohrozeným civilistom umožnil únik z konfliktu, a dôrazne odsudzuje akékoľvek útoky na ne;
46. pripomína, že medzinárodné humanitárne právo by malo usmerňovať politiky EÚ v súvislosti so situáciami okupácie alebo anexie územia, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť konzistentnosť, pokiaľ ide o tieto situácie; zdôrazňuje zodpovednosť spoločností so sídlom v EÚ za uplatňovanie najprísnejších politík náležitej starostlivosti v súvislosti s akoukoľvek hospodárskou alebo finančnou činnosťou na týchto dotknutých územiach alebo v spolupráci s nimi a za zabezpečenie prísneho dodržiavania medzinárodného práva a politiky EÚ v oblasti sankcií, ak sa na tieto situácie vzťahujú;
Boj proti beztrestnosti a posilnenie medzinárodného trestného súdnictva
47. zdôrazňuje súvislosť medzi porušovaním ľudských práv a rozsiahlou beztrestnosťou a nezodpovednosťou v regiónoch a krajinách postihnutých konfliktmi; dôrazne víta pokračujúce prispievanie MTS k boju proti beztrestnosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli Medzinárodnému trestnému súdu dostatočnú podporu, ktorá mu umožní vykonávať jeho činnosť; opätovne odsudzuje pokračujúce úsilie o oslabenie legitímnosti a práce MTS; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí bojovať proti nemu a reagovať na hrozby a sankcie voči obhajcom ľudských práv a svedkom, ktorí spolupracujú s MTS; zdôrazňuje kľúčovú úlohu MTS pri vyšetrovaní vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v spolupráci s MTS v boji proti takýmto trestným činom a v ich predchádzaní; víta pokračujúcu podporu EÚ a jej členských štátov MTS a vyzýva členské štáty EÚ, aby tento záväzok podporili udržateľným financovaním potrebným na zabezpečenie spravodlivosti vo všetkých situáciách, ktoré sa dostanú pred MTS;
48. vyzýva EÚ, aby podporila prokurátora MTS pri vyšetrovaní a stíhaní podozrivých páchateľov vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a prípadne genocídy, a to poskytovaním politickej podpory, sprístupnením všetkých dôkazov, ktoré sú k dispozícii, vrátane spravodajských informácií z otvorených zdrojov, informácií a údajov, satelitných snímok a zachytenej komunikácie a poskytovaním primeraných ľudských a finančných zdrojov do všeobecného rozpočtu MTS s cieľom plne chrániť jeho nezávislosť a nestrannosť;
49. vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby povzbudili svoje partnerské krajiny k ratifikácii Rímskej zmluvy, a tým rozšírili právomoc MTS; vyzýva EÚ, aby konala v súlade s rozhodnutím Rady 2011/168/SZBP o Medzinárodnom trestnom súde[26] s dôraznou pozíciou k trestnému činu agresie, ako sa požaduje v uznesení Európskeho parlamentu zo 17. júla 2014 o trestnom čine agresie[27];
50. opätovne vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný akčný plán EÚ na boj proti beztrestnosti, ktorý by mal obsahovať okrem iného kapitoly o dôležitej úlohe organizácií občianskej spoločnosti v boji proti beztrestnosti a ich ochrane, o všetkých situáciách, ktoré si to vyžadujú, a o opatreniach na boj proti beztrestnosti v prípade rodovo motivovaného a sexuálneho násilia vrátane porušovania, sexuálnych a reprodukčných práv v konfliktných situáciách; vyzýva EÚ a jej medzinárodných partnerov, aby v plnej miere využívali všetky príslušné nástroje na boj proti beztrestnosti vrátane podpory univerzálnej jurisdikcie na vnútroštátnej úrovni, osobitných tribunálov na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni vrátane tribunálov pre zločiny agresie, ako aj vytvorenia pružných mechanizmov spolupráce a financovania na rýchle zhromažďovanie a analýzu dôkazov o trestných činoch; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila koordinované a komplementárne uplatňovanie týchto nástrojov s ostatnými príslušnými nástrojmi EÚ a členských štátov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala program na budovanie kapacít členských štátov, ale aj tretích krajín na uplatňovanie zásady univerzálnej jurisdikcie v ich vnútroštátnych právnych systémoch;
Dosiahnutie pokroku smerom k všeobecnému zrušeniu trestu smrti a predchádzaniu mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania
51. opakuje svoj zásadný nesúhlas s trestom smrti, ktorý je krutým, neľudským a ponižujúcim trestom a je nezvratný; zdôrazňuje, že EÚ sa musí neúnavne usilovať o všeobecné zrušenie trestu smrti ako hlavného cieľa svojej zahraničnej politiky v oblasti ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby hájili zrušenie trestu smrti na všetkých medzinárodných fórach a zasadzovali sa za čo najširšiu podporu tejto pozície; podporuje pokračujúce úsilie orgánov OSN o všeobecné zrušenie trestu smrti v súlade s rezolúciami Valného zhromaždenia OSN; dôrazne odsudzuje presadzovanie zákonov o rúhaní, ktoré zahŕňajú možnosť trestu smrti v prípade odsúdenia na celom svete; pripomína, že sloboda zvoliť si náboženstvo, ako aj či veriť alebo neveriť, zostáva základným ľudským právom, ktoré nemožno trestať smrťou ani ponižujúcim zaobchádzaním; vyzýva všetky krajiny, ktoré tak ešte neurobili, aby zrušili trest smrti alebo zaviedli okamžité moratórium ako prvý krok k jeho zrušeniu; okrem toho vyzýva príslušné krajiny, aby obmedzili zoznam trestných činov alebo trestných činov, za ktoré možno uložiť trest smrti; vyzýva na transparentnosť v súvislosti s rozsudkami smrti a popravami v krajinách, ktoré tieto štatistiky nezverejňujú;
52. odsudzuje všetky prípady mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, nútené zmiznutia, svojvoľné zadržiavanie, mimosúdne popravy a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sú v mnohých krajinách stále bežné; s veľkým znepokojením konštatuje trend nárastu prípadov mučenia na celom svete a rozšírenú beztrestnosť jeho páchateľov; uznáva význam organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv v boji proti mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania;
Riešenie globálnych výziev v oblasti ľudských práv a demokracie
Reakcia na pandémiu COVID-19 a obnova po nej
53. je hlboko znepokojený dlhodobými negatívnymi dôsledkami pandémie COVID-19 na všeobecný stav demokracie a ľudských práv vo svete; zdôrazňuje neprimeraný nepriaznivý vplyv na skupiny v najzraniteľnejších situáciách vrátane žien, detí, osôb so zdravotným postihnutím, osôb s určitými chronickými ochoreniami, starších ľudí, lesieb, gayov, bisexuálov, transrodových, nebinárnych, intersexuálnych a queer (LGBTIQ) osôb, chudobných ľudí, osôb patriacich k etnickým, svetonázorovým a náboženským menšinám, utečencov a migrantov a osôb vo väzení alebo vo väzbe; ďalej je znepokojený oneskoreniami a prekážkami v prístupe k službám v oblasti zdravia a nárastom neplánovaných tehotenstiev, sexuálneho a rodovo motivovaného násilia, neodborne vykonaného prerušenia tehotenstva a úmrtí matiek a novorodencov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že opatrenia na predchádzanie ochoreniu COVID-19 sú používané ako zámienka na odopretie návštev rodinných príslušníkov alebo právnikov v detenčných zariadeniach a na porušovanie práv zadržiavaných osôb; oceňuje úlohu, ktorú zohrali obhajcovia ľudských práv a novinári, ktorí niekedy dokonca riskovali svoje životy, keď informovali o porušovaní ľudských práv počas pandémie alebo sa mu snažili zabrániť;
54. opakuje, že využívanie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne zdravia a všeobecný prístup k zdravotnej starostlivosti patria medzi základné práva každej ľudskej bytosti bez rozdielu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali obranu tohto práva, najmä v krajinách a regiónoch, v ktorých sú zdravotnícke služby najmenej dostupné, a vyzýva krajiny, aby dosiahli pokrok v uľahčovaní prístupu k zdravotníckym službám; domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať vo financovaní vývoja a celosvetovej dodávky vakcín proti ochoreniu COVID-19, vzdelávania o prínosoch očkovania a zvyšovania dostupnosti, prístupnosti a cenovej dostupnosti očkovania s cieľom zabrániť chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním;
55. opakuje, že osobná sloboda a sloboda zhromažďovania, sloboda myslenia, svedomia, náboženstva a presvedčenia a sloboda prejavu sú základnými kameňmi demokracie; je hlboko znepokojený rastúcim využívaním technológií masového sledovania najmä autoritárskymi režimami na obmedzovanie týchto slobôd, ktoré sa ešte viac rozšírilo pod zámienkou preventívnych opatrení proti pandémii COVID-19; vyzýva na prísny a účinný zákaz predaja technológií masového sledovania; vyzýva k väčšej reakcii na masové prenikanie dezinformácií a konšpiračných teórií do digitálnej sféry, ktoré vo veľkej miere, ale nie výlučne, šíria autoritárske režimy, ako aj neštátni aktéri;
Práva žien, posilnenie postavenia žien a rodová rovnosť
56. odsudzuje skutočnosť, že v žiadnej krajine sveta sa ešte nedosiahla rodová rovnosť; zdôrazňuje pretrvávanie rozšíreného rodovo motivovaného násilia a prelínajúcej sa diskriminácie v každom regióne sveta; zdôrazňuje, že ženy a dievčatá sú naďalej hlavnými obeťami násilných kríz a že sexuálne, rodovo motivované a reprodukčné násilie pretrváva na mnohých miestach na svete, pričom sa využíva najmä v ozbrojených konfliktoch ako vojnová zbraň; zdôrazňuje, že terčom útoku sa stali najmä obhajkyne ľudských práv, aktivistky, novinárky a právničky, pričom čelia rýchlo rastúcemu obťažovaniu a zastrašovaniu online a hrozbám a útokom;
57. s hlbokým znepokojením zdôrazňuje nárast rodovo motivovaného a domáceho násilia a vyjadruje poľutovanie nad neúspechmi v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v rozvojových aj rozvinutých krajinách; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby plne podporovali právo žien na telesnú integritu, dôstojnosť a samostatné rozhodovanie a na účinný boj proti rodovo motivovanému a domácemu násiliu; upozorňuje na skutočnosť, že napriek úsiliu EÚ sú ženy vo vedúcich pozíciách naďalej menšinou, poberajú nižší plat ako muži za plnenie rovnakých úloh a ich kompetencie a zručnosti sú z dôvodu ich pohlavia podhodnotené alebo oslabené;
58. vyzýva EÚ a jej medzinárodných partnerov, aby posilnili svoje úsilie o zabezpečenie plného dodržiavania ľudských práv žien, dievčat a zraniteľných skupín a zabezpečili rovnaké príležitostí pre všetkých; vyzýva na celosvetové odstránenie právnych predpisov a postupov, ktoré ženám bránia v uplatňovaní ich práv, najmä práv na vzdelanie, prácu a účasť na politickom a verejnom rozhodovaní; vyjadruje poľutovanie nad situáciami, keď sa ženám a domácnostiam vedeným ženami, najmä v oblastiach humanitárnej krízy, odopiera prístup k humanitárnej pomoci a základným službám, pretože vnútroštátne a miestne orgány trvajú na tom, aby tieto služby poskytovali pracovníčky, a zároveň obmedzujú prístup žien k zamestnaniu; vyzýva štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali a implementovali Istanbulský dohovor;
59. dôrazne odsudzuje využívanie manželstiev maloletých a nútených manželstiev, domáceho väzenia, znásilňovania a iného ponižujúceho zaobchádzania so ženami; vyzýva Komisiu a OZEÚ pre ľudské práva, aby riešili otázku manželstiev maloletých a nútených manželstiev;
60. pripomína, že štáty sú povinné zaručiť prístup ku komplexným službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv vrátane moderných metód antikoncepcie, bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva, zdravotnej starostlivosti o matky a prenatálnej a postnatálnej zdravotnej starostlivosti, asistovanej reprodukcie a prístupu k vzdelávaniu a informáciám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv vrátane komplexnej sexuálnej výchovy bez akejkoľvek formy diskriminácie; vyzýva na ďalšie posilnenie zákonných práv a ochrany a na odstránenie prekážok prístupu k SRZP na celom svete; opakuje svoju výzvu, aby sa právo na bezpečné a legálne umelé prerušenie tehotenstva začlenilo do Charty základných práv EÚ; víta uverejnenie aktualizovaných usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré poskytujú kľúčové odporúčania pre systémy zdravotnej starostlivosti týkajúce sa poskytovania starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v mnohostranných a dvojstranných vzťahoch plne podporovali a presadzovali SRZP vrátane prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva v súlade s medzinárodným právom a normami v oblasti ľudských práv;
61. vyzýva na väčšie úsilie o odstránenie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane a na boj proti beztrestnosti páchateľov takéhoto násilia; vyzýva Komisiu aby pokračovala v úsilí o úplné odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov na celom svete; požaduje silnejší záväzok a podporu EÚ v oblasti ochrany práv žien v tretích krajinách v rámci jej úsilia o predchádzanie konfliktom a ich riešenie, ako aj o udržiavanie mieru, humanitárnu pomoc a obnovu po skončení konfliktu, spravodlivosť v prechodnom období a presadzovanie ľudských práv a demokratických reforiem, s osobitným zameraním na práva žien, ktoré trpia nepriateľstvom, diskrimináciou alebo stigmatizáciou, sú tehotné alebo majú novonarodené deti, sú nezamestnané alebo žijú v chudobe;
62. opätovne zdôrazňuje potrebu rozhodných opatrení na zabezpečenie úplného vykonávania akčného plánu pre rodovú rovnosť III; vyzýva EÚ, ako sa uvádza v akčnom pláne pre rodovú rovnosť III, aby dôrazne riešila prierezovosť vypracovaním politiky boja proti viacnásobnej diskriminácii, ktorej čelia milióny žien a dievčat, ktoré sú obeťami porušovania občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv na základe príslušnosti ku kaste, vrátane sexuálneho zneužívania a násilia, vysídľovania, nútenej práce, prostitúcie a obchodovania s ľuďmi;
63. opakuje, že odsudzuje prax komerčného náhradného materstva, čo je globálny jav, pri ktorom sú ženy na celom svete vystavené vykorisťovaniu a obchodovaniu s ľuďmi a ktorý je zameraný najmä na finančne a sociálne zraniteľné ženy; zdôrazňuje jeho závažný vplyv na ženy, práva žien, zdravie žien a rodovú rovnosť a podčiarkuje jeho cezhraničné dôsledky; požaduje európsky právny rámec na riešenie negatívnych dôsledkov komerčného náhradného materstva;
64. odsudzuje umelé prerušenie tehotenstva v závislosti od pohlavia plodu, ako aj diskrimináciu vyplývajúcu z tejto praxe, ktorá sa najmä dotýka žien a dievčat;
65. odsudzuje právne predpisy, politiky a postupy, ktoré umožňujú výber detí na základe pohlavia, rasy, zdravotného postihnutia alebo akéhokoľvek iného dôvodu;
Práva dieťaťa
66. žiada systematický a konzistentný prístup k podpore a ochrane práv detí v rámci vonkajších politík EÚ; vyzýva k väčšiemu zosúladeniu úsilia o ochranu práv detí v krízových alebo núdzových situáciách a víta závery Rady na túto tému; vyjadruje znepokojenie nad tým, že rastúci počet takýchto krízových situácií vo svete spolu s dlhotrvajúcimi dôsledkami pandémie COVID-19 viedol k čoraz častejšiemu porušovaniu práv detí na celom svete vrátane násilia, skorých a nútených manželstiev, sexuálneho zneužívania vrátane mrzačenia pohlavných orgánov, obchodovania s ľuďmi, núteného odlúčenia detí od rodičov a naopak v prípadoch moderného otroctva, detskej práce, nútenej detskej práce, náboru detí za vojakov, nedostatočného prístupu k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, podvýživy a extrémnej chudoby; zdôrazňuje neprimerané a dlhodobé účinky potravinovej neistoty na deti, ktorá priamo ovplyvňuje nielen ich zdravie a vývoj, ale aj ich vzdelanie, a takisto zvyšuje poburujúcu prax skorých manželstiev; zdôrazňuje, že vo svete je stále veľké množstvo detí, ktoré sú nútené pracovať, zvyčajne v nebezpečných podmienkach, na ťažko dostupných miestach, ako sú banské šachty, pri ťažbe surovín vrátane vzácnych nerastov, v priemysle a v poľnohospodárstve; zdôrazňuje, že rok 2021 je Medzinárodným rokom za odstránenie detskej práce, a pripomína politiku nulovej tolerancie EÚ voči tejto praktike; vyzýva zostávajúce krajiny, ktoré ešte neratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa, aby tak urýchlene urobili;
67. vyjadruje poľutovanie nad neustálym zameriavaním sa na deti ako nástroj vojny; opakuje, že vzhľadom na svoju zraniteľnosť sú neplnoletí často prvými obeťami násilia na územiach zasiahnutých vojnou, najmä pokiaľ ide o etnické odvety bojujúcich kmeňov, skupín a etník; odsudzuje nútené nábory neplnoletých detí v oblastiach vojny, ako aj ich inštrumentalizáciu a zacielenie sexuálneho násilia voči nim; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť spôsoby reintegrácie a odškodnenia detí, ktorých práva boli porušené, a že program OSN o deťoch a ozbrojených konfliktoch sa musí začleniť do všetkých vonkajších činností EÚ; vyzýva príslušné členské štáty, aby zabezpečili ochranu detí, ktoré sú štátnymi príslušníkmi týchto členských štátov a ktoré sú uväznené alebo zadržiavané v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v boji proti beztrestnosti vojnových zločinov proti deťom, posilnila svoju spoluprácu s humanitárnymi organizáciami zameranými na deti a MVO, a aby chránila práva detí v rámci svojej spolupráce a partnerstva s tretími krajinami;
68. zdôrazňuje, že právo na vzdelanie utrpelo osobitné škody, keďže v dôsledku pandémie COVID-19, ale aj náboženského extrémizmu a rodovej diskriminácie dievčat došlo k bezprecedentnému narušeniu vzdelávania; vyjadruje znepokojenie nad vylučovaním tehotných dospievajúcich zo škôl; pripomína, že každé dieťa má právo na komplexnú sexuálnu výchovu, ktorá je nediskriminačná, založená na dôkazoch, vedecky presná, primeraná veku a zaoberá sa škodlivými rodovými normami; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o zabezpečenie prístupu k vzdelávaniu vrátane inovatívnych spôsobov, ako obísť prekážky, ktoré kladú vnútroštátne orgány; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zintenzívnili svoju podporu tretím krajinám s cieľom pomôcť im prispôsobiť sa výzvam, ktorým čelia počas pandémie COVID-19 v oblasti vzdelávania; zdôrazňuje, že táto podpora by mohla mať podobu zvýšených finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom nástroja NDICI – Globálna Európa, ale mohla by zahŕňať aj poskytovanie budovania kapacít a najlepších postupov na základe získaných poznatkov prostredníctvom delegácií EÚ na celom svete; zdôrazňuje, že meniace sa medzinárodné prostredie si môže vyžadovať finančné riešenie, ktoré umožní reakciu viacerých darcov na krytie rastúceho nedostatku financovania záujme dosiahnutia cieľa udržateľného rozvoja OSN č. 4, inkluzívneho a spravodlivého kvalitného vzdelávania a podpory príležitosti celoživotného vzdelávania pre všetkých;
69. vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zachovali stabilné financovanie vzdelávania prostredníctvom všetkých vonkajších finančných nástrojov EÚ, v súlade s referenčnou hodnotou vo výške 10 % pre vzdelávanie v rámci nástroja NDICI – Globálna Európa; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby podporovali vlády tretích krajín pri budovaní a ďalšom rozvoji silnejších a inkluzívnejších vzdelávacích systémov zohľadňujúcich rodovú rovnosť; pripomína, že OSN stanovila prístup žien k vzdelaniu ako základné právo; domnieva sa, že zvyšovanie prístupu dievčat k vzdelávaniu a podpora účasti žien na vzdelávaní a kariére v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky by mali byť prioritne hlavným politickým cieľom EÚ; v tejto súvislosti trvá na tom, že je potrebné, aby dievčatá mohli dokončiť svoje vzdelanie a mali prístup k informáciám a službám primeraným ich veku bez diskriminácie, bez rodových predsudkov a s rovnakými príležitosťami na využitie svojho potenciálu; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné riešiť rodovo podmienené prekážky vo vzdelávaní, ako sú zákony, politiky a škodlivé spoločensko-kultúrne normy, ktoré bránia dievčatám pokračovať vo vzdelávaní v prípade tehotenstva, manželstva a materstva; nabáda na riešenie rodových stereotypov a škodlivých spoločensko-kultúrnych noriem prostredníctvom vzdelávania a na predchádzanie násiliu prostredníctvom vzdelávania, ktoré zohľadňuje rodové hľadisko;
Práva starších osôb
70. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vytvorili nové možnosti na posilnenie práv starších osôb; zdôrazňuje problémy, ktoré bránia v plnom dodržiavaní všetkých ľudských práv starších osôb, vrátane diskriminácie z dôvodu veku, chudoby, násilia, nedostatku sociálnej ochrany, zdravotnej starostlivosti a iných základných služieb, ako aj prekážok v zamestnaní; zdôrazňuje prácu otvorenej pracovnej skupiny OSN pre starnutie obyvateľstva na právne záväznom nástroji na posilnenie ochrany ľudských práv starších osôb a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvážili aktívnu podporu tejto práce;
Práva osôb so zdravotným postihnutím
71. víta prijatie stratégie EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 ako nástroja na zlepšenie situácie osôb so zdravotným postihnutím a ich práv na celom svete, najmä chudoby a diskriminácie, ale aj problémov s prístupom k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a zamestnaniu a účasti na politickom živote; požaduje systematické vnútorné a vonkajšie vykonávanie tejto stratégie; zdôrazňuje, že povinnosť starať sa o osoby so zdravotným postihnutím nesú zvyčajne ich rodiny, najmä ženy, a vyzýva EÚ, aby pomáhala tretím krajinám pri vytváraní politík na podporu opatrovateľov osôb so zdravotným postihnutím;
72. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie na podporu rovnakých práv pre osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom vonkajšej činnosti EÚ; zdôrazňuje potrebu štruktúrovaného dialógu s organizáciami osôb so zdravotným postihnutím v partnerských krajinách s cieľom zabezpečiť zmysluplnú účasť a úspešné zapojenie do plánovania, vykonávania a monitorovania nástrojov vonkajšieho financovania EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné naliehať na kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, aby vykonali reformy na zlepšenie situácie osôb so zdravotným postihnutím, a vyzýva Komisiu, aby im pomohla pri rozvoji štruktúrovaného procesu konzultácií s osobami so zdravotným postihnutím a organizáciami, ktoré ich zastupujú; žiada, aby sa delegáciám EÚ poskytli investície, odborná príprava a budovanie kapacít s cieľom vykonávať ustanovenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím týkajúce sa humanitárnej činnosti a medzinárodnej spolupráce;
Neznášanlivosť, xenofóbia a diskriminácia
73. zdôrazňuje svoj nesúhlas a odsúdenie neznášanlivosti, xenofóbie a diskriminácie na základe rasy, etnického pôvodu, národnosti, sociálnej triedy, zdravotného postihnutia, kasty, náboženstva, viery, veku, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, ktoré v mnohých regiónoch sveta vedú k zabíjaniu a prenasledovaniu najmä v situáciách konfliktu; zdôrazňuje, že rasizmus, diskriminácia, xenofóbia, náboženské prenasledovanie a s nimi spojená neznášanlivosť sú naďalej veľkým celosvetovým problémom, ktorý vedie k porušovaniu práv vo všetkých oblastiach života vrátane prístupu k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, práci a spravodlivosti, a že pandémia COVID-19 tieto problémy ešte viac zhoršila; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby viedli celosvetový boj proti antisemitizmu, a víta prijatie stratégie EÚ na tento účel; vyzýva Komisiu, ESVČ a delegácie EÚ, aby v spolupráci s členskými štátmi a s podnetmi Parlamentu vypracovali konkrétne miestne stratégie na pomoc v boji proti diskriminácii na základe príslušnosti ku kaste v krajinách, ktoré sú ňou najviac postihnuté, a to v dialógu s miestnymi zástupcami a organizáciami občianskej spoločnosti, a aby ich pozývala na konzultácie vyplývajúce z dohôd alebo nástrojov EÚ vrátane dialógov o ľudských právach;
74. odporúča, aby sa Parlament zaoberal diskrimináciou na základe príslušnosti ku kaste vo všetkých svojich príslušných výboroch (Výbor pre zahraničné veci, Výbor pre rozvoj a medzinárodný obchod a Podvýbor pre ľudské práva) a v delegáciách, aby vymenoval kontaktnú osobu pre diskrimináciu na základe príslušnosti ku kaste a aby pri návštevách krajín, ktorých sa táto otázka týka, konzultoval s organizáciami Dalitov, nastolil otázku diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste partnerom Parlamentu a usporiadal vypočutie s cieľom preskúmať opatrenia a pokrok EÚ pri príležitosti Medzinárodného dňa boja za odstránenie rasovej diskriminácie;
Národnostné, etnické a jazykové menšiny
75. vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé krajiny napriek svojim záväzkom chrániť menšiny presadzujú politiky nútenej asimilácie národnostných, etnických a jazykových menšín tým, že nerešpektujú ich práva; zdôrazňuje, že menšiny by sa nemali stať cieľom ani nástrojom žiadneho vojenského napätia alebo konfliktu; pripomína povinnosti štátov vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohôd chrániť práva týchto menšín na ich príslušných územiach; vyzýva vlády partnerských krajín EÚ, aby rešpektovali práva národnostných, etnických a jazykových menšín vrátane ich kultúr, jazykov, náboženstiev, tradícií a histórií s cieľom chrániť rozmanitosť a jazykovú a kultúrnu identitu; žiada EÚ a jej členské štáty, aby poskytli aktívnu podporu týmto partnerským krajinám na tento účel; vyzýva Komisiu, aby podporovala ochranu ľudských práv a základných slobôd patriacich k menšinám na celom svete, a to aj v rámci tematických programov pre ľudské práva a demokraciu NDICI – Globálna Európa;
Práva LGBTIQ osôb
76. dôrazne odsudzuje porušovanie ľudských práv vrátane diskriminácie, stigmatizácie, svojvoľného zadržiavania, mučenia, prenasledovania a zabíjania, ktorým naďalej čelia LGBTIQ osoby na celom svete; domnieva sa, že násilné praktiky a činy páchané voči jednotlivcom z dôvodu ich skutočnej alebo vnímanej sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového prejavu alebo pohlavných znakov by nemali zostať bez trestu a je nutné ich odstrániť; zdôrazňuje, že LGBTIQ osoby a ich obhajcovia na celom svete naďalej čelia porušovaniu ľudských práv vrátane diskriminácie, stigmatizácie, prenasledovania, násilia a vrážd; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o zabezpečenie toho, aby LGBTIQ osoby mohli v plnej miere požívať svoje ľudské práva na vnútornej aj vonkajšej úrovni, a aby zohrávala vedúcu úlohu pri obrane ich ochrany vo svojich vonkajších politikách; vyzýva na úplné vykonávanie stratégie pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 ako nástroja EÚ na zlepšenie situácie LGBTIQ osôb na celom svete; vyzýva inštitúcie EÚ, aby išli príkladom a aktívne obhajovali práva LGBTIQ osôb na celom svete a prísne a dôsledne uplatňovali usmernenia EÚ v celej zahraničnej politike EÚ s cieľom presadzovať a chrániť uplatňovanie všetkých ľudských práv LGBTIQ osôb;
Sloboda prejavu, sloboda tlače a právo na informácie
77. zdôrazňuje mimoriadny význam slobody prejavu online aj offline a prístupu k spoľahlivým informáciám pre demokraciu a rozkvet občianskeho priestoru; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcimi obmedzeniami a nad porušovaním práv na súkromie, slobodu prejavu, slobodu informácií a slobodu združovania a zhromažďovania zo strany štátnych a neštátnych subjektov v mnohých krajinách sveta, najmä novinárov, prostredníctvom cenzúry alebo potreby autocenzúry a zneužívania zákonov o boji proti terorizmu, praní špinavých peňazí, hanobení a korupcii, ktoré slúžia na umlčanie novinárov, organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv; odsudzuje používanie príliš širokej terminológie, ktorá orgánom umožňuje legalizovať nespočetné množstvo činov a kriminalizovať legitímnu prácu v oblasti ľudských práv, a nedostatok dostatočných záruk v oblasti ľudských práv v mnohých z týchto právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o právo na spravodlivý proces; okrem toho odsudzuje využívanie technológií, ako je špionážny softvér, na prenasledovanie novinárov alebo narušovanie či kontrolu ich práce; okrem toho vyjadruje hlboké znepokojenie nad fyzickou bezpečnosťou novinárov, útokmi na nich vrátane mimosúdnych popráv a svojvoľného zadržiavania a nad skutočnosťou, že v roku 2022 bolo doteraz zabitých viac ako 61 novinárov a pracovníkov médií;
78. vyzýva Komisiu, aby chránila slobodu prejavu a zabezpečila prístup verejnosti k informáciám prostredníctvom internetu ako spôsobu na dosiahnutie slobody prejavu; odsudzuje brutálne zásahy a použitie sily, obťažovanie, svojvoľné zadržiavanie a mimosúdne popravy pokojných demonštrantov vo viacerých tretích krajinách;
79. vyzýva EÚ, aby podporovala dôveryhodné médiá a informačné zdroje, ktoré prispievajú k zodpovednosti orgánov a k prechodu k demokracii; vyjadruje znepokojenie nad rozšíreným používaním strategických žalôb proti verejnej účasti (SLAPP) na umlčanie novinárov, aktivistov, odborárov a obhajcov ľudských práv vrátane obhajcov environmentálnych ľudských práv na celom svete; zdôrazňuje, že táto prax ešte viac obmedzuje priestor pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv na celom svete v kontexte, keď sa občiansky priestor už niekoľko rokov neustále zmenšuje, pričom verejné orgány, ako aj súkromné subjekty čoraz viac napádajú práva na slobodu prejavu a slobodu združovania a zhromažďovania; v tejto súvislosti víta návrh smernice Komisie zameraný na ochranu novinárov a obhajcov ľudských práv pred zneužívaním súdnych konaní a strategických žalôb proti verejnej účasti;
80. naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby v koordinácii s členskými štátmi vypracovali stratégiu na riešenie rozšíreného využívania strategických žalôb proti verejnej účasti proti obhajcom ľudských práv, novinárom, aktivistom a odborárom na celom svete; ďalej vyzýva Komisiu a ESVČ, aby do takejto stratégie zahrnula usmernenia o spôsoboch poskytovania účinnej ochrany obetiam strategických žalôb proti verejnej účasti, a to aj prostredníctvom finančnej pomoci na pokrytie právnych poplatkov; vyzýva delegácie EÚ, aby dokumentovali strategické žaloby proti verejnej účasti a zahrnuli ich do svojich činností monitorovania, podávania správ a posudzovania; vyzýva zákonodarcov z tretích krajín, aby v rámci všeobecných iniciatív zameraných na podporu a ochranu slobody prejavu vrátane slobody a plurality médií vypracovali zákony s rovnakým cieľom;
81. víta zámer Komisie financovať projekty na pomoc novinárom v právnych a praktických otázkach, a to aj mimo EÚ, prostredníctvom akčného plánu pre európsku demokraciu; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o pomoc cieľovým novinárom na celom svete s cieľom zaistiť ich bezpečnosť, a to aj poskytnutím bezpečného útočiska a prostriedkov na pokračovanie v práci v prípade, že by museli opustiť svoje miesto pobytu, a úzkou spoluprácou s partnerskými krajinami v tejto otázke, najmä v rámci partnerských dohôd EÚ s tretími krajinami; víta úlohu, ktorú v tomto smere zohrávajú programy ako Media4Democracy a aktivity Európskej nadácie na podporu demokracie financované EÚ;
82. vyjadruje vážne znepokojenie nad obmedzeniami akademickej slobody a nárastom cenzúry a väznenia vedcov na celom svete, čo má významné dôsledky pre právo na vzdelávanie; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoje diplomatické úsilie prostredníctvom dvojstranného a viacstranného zapojenia v súvislosti s hrozbami alebo útokmi štátnych a neštátnych subjektov na akademickú slobodu; vyzýva EÚ, aby zabezpečila nepretržitú podporu Globálnemu kampusu pre ľudské práva na vysokej úrovni, ako vlajkovému príkladu podpory EÚ pre vzdelávanie v oblasti ľudských práv na celom svete;
Právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery
83. poznamenáva, že v roku 2021 mala 40. výročie Deklarácia OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery; pripomína, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery je základným právom každej ľudskej bytosti a vzťahuje sa na všetky osoby rovnako; s vážnym znepokojením konštatuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, právo mať vieru alebo neveriť, identifikovať sa ako ateista alebo agnostik, vrátane práva prejavovať nenáboženské alebo nenáboženské presvedčenie prostredníctvom prejavu, výučby a praktizovania, a právo opustiť svoje náboženstvo, je stále porušované v mnohých krajinách sveta; zdôrazňuje negatívny vplyv pandémie COVID-19, keďže niektoré vlády ju stále využívajú ako zámienku na ďalšie diskriminačné praktiky vrátane násilia voči náboženským menšinám a zaobchádzania s nimi ako s obetnými baránkami; odsudzuje násilie voči príslušníkom menšín z dôvodu ich viery alebo náboženského vyznania; odsudzuje, že tento fenomén zasahuje mnoho komunít náboženstiev a presvedčení, ako aj skupiny, ako sú ateisti, humanisti a agnostici alebo osoby, ktoré sa nepriznávajú k žiadnemu náboženskému vyznaniu; s hlbokým znepokojením konštatuje, že nenáboženské, sekulárne a humanistické organizácie čelia v mnohých krajinách rastúcemu prenasledovaniu vrátane bezprecedentných vĺn podnecovania násilia voči nim, nenávisti a zabíjania;
84. odsudzuje útoky na nespočetné množstvo jednotlivcov a organizácií občianskej spoločnosti za pokojné spochybňovanie, kritizovanie alebo satiru náboženského presvedčenia a pripomína, že vyjadrenie kritických názorov na náboženstvo je legitímnym vyjadrením slobody myslenia alebo umeleckej tvorby;
85. ďalej vyjadruje znepokojenie nad zneužívaním a inštrumentalizáciou náboženského vyznania na podnecovanie neznášanlivosti alebo oslabovanie ľudských práv, ako sú práva LGBTIQ osôb a práva žien, najmä SRZP, ako aj práv detí na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania;
86. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o ochranu práva na slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, aby nastolili tieto otázky na fórach OSN o ľudských právach a spolupracovali s príslušnými mechanizmami a výbormi OSN; vyzýva Komisiu a Radu, aby realizovali ambiciózne programy na ochranu tohto práva na celom svete vrátane povzbudzovania a podpory medzinárodného úsilia o zhromažďovanie dôkazov o krutých zločinoch založených na presvedčení alebo náboženstve, postavenie páchateľov pred súd, uvalenie účinných trestných rozsudkov a odškodnenie obetí; vyzýva Radu, Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby spolupracovali s tretími krajinami na prijatí opatrení na predchádzanie trestným činom z nenávisti a boj proti nim vo všetkých vonkajších politikách EÚ; vyzýva ESVČ a delegácie EÚ, aby v prípade potreby zahrnuli náboženské organizácie do svojich dialógov s občianskou spoločnosťou s cieľom prispôsobiť politiky v oblasti ľudských práv náboženskému a kultúrnemu kontextu špecifickému pre jednotlivé krajiny, a to okrem iného vzhľadom na úlohu niektorých náboženských organizácií v reakcii na humanitárne krízy; konštatuje, že by sa nemalo opomínať obyvateľov, ktorí sa nestotožňujú so žiadnym náboženstvom, v politickom rámci EÚ v oblasti slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery; vyzýva na hodnotenie usmernení EÚ z roku 2013 týkajúcich sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania a viery, ako sa stanovuje v ich článku 70;
Obhajcovia ľudských práv a organizácie občianskej spoločnosti
87. dôrazne podporuje prácu obhajcov ľudských práv a zdôrazňuje riziká, ktorým čelia pri svojom úsilí o ochranu ľudských práv, vrátane hrozieb voči nim a ich rodinám, obťažovania a násilia; odsudzuje skutočnosť, že stovky obhajcov ľudských práv boli zabité pre svoju prácu, pričom väčšina z nich boli ochrancovia životného prostredia; víta úsilie EÚ podporovať obhajcov ľudských práv v ich práci vrátane mechanizmu ProtectDefenders.eu; vyzýva na zintenzívnenie tohto úsilia s cieľom zmierniť rastúce riziká, ktorým čelia obhajcovia ľudských práv na celom svete, vrátane svojvoľného zadržiavania a väznenia, verbálnych a fyzických útokov, právneho obťažovania a obmedzení a medzinárodných hrozieb alebo represie; vyzýva členské štáty, aby pozastavili všetky aktívne zmluvy o vydávaní osôb s krajinami, v ktorých je situácia v oblasti ľudských práv nezlučiteľná s medzinárodnými záväzkami členských štátov týkajúcimi sa zákazu vyhostenia alebo vrátenia;
88. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne zaoberali legislatívnymi alebo administratívnymi pokusmi o uzavretie priestoru na ochranu ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali strategickú víziu na vysokej úrovni na boj proti rastúcim globálnym útokom na obhajcov ľudských práv, a to aj prijímaním dôrazných záverov Rady EÚ pre zahraničné veci, v ktorých sa stanoví kolektívna stratégia na vysokej úrovni pre globálnu činnosť EÚ v oblasti obhajcov ľudských práv, a aby v plnej miere plnili svoje politické záväzky týkajúce sa ochrany ohrozených obhajcov ľudských práv, ako sú záväzky zahrnuté v akčnom pláne EÚ pre demokraciu a ľudské práva na roky 2020 – 2024 a v usmerneniach EÚ o ochrancoch ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne podporovali rozvoj a vykonávanie vhodných a účinných systémov ochrany pre obhajcov ľudských práv v ohrození alebo v zraniteľných situáciách, a to aj prostredníctvom zmysluplných konzultácií s nimi a na základe komplexných kvalitatívnych analýz rizík, pričom sa zabezpečí, aby boli takéto mechanizmy komplexné, primerane vybavené zdrojmi, posudzovali a riadili riziká preventívnym prístupom a vytvorili plány ochrany, ktoré skutočne zodpovedajú potrebám ochrany jednotlivcov, skupín a komunít; vyzýva EÚ a jej členské štáty, najmä OZEÚ pre ľudské práva a stálych predstaviteľov pri EÚ, aby boli aktívnejší pri zverejňovaní verejných vyhlásení a iných foriem verejnej a súkromnej politickej angažovanosti na podporu ohrozených a dlhodobo väznených obhajcov ľudských práv, ako aj aby pomáhali pri návštevách väzňov a umožňovali externé návštevy ich rodín; trvá na tom, aby ESVČ a delegácie EÚ venovali osobitnú pozornosť situácii ohrozených laureátov a finalistov Sacharovovej ceny a aby v koordinácii s členskými štátmi a Parlamentom podnikli rozhodné kroky s cieľom zabezpečiť ich dobré životné podmienky, bezpečnosť alebo oslobodenie; vyzýva ESVČ, aby pravidelne podávala správy o opatreniach prijatých v súvislosti s prípadmi laureátov Sacharovovej ceny a finalistov, ktorí sú zadržiavaní, čelia obmedzeniam svojich slobôd alebo ktorých miesto pobytu zostáva neznáme;
89. vyjadruje znepokojenie nad prekážkami, s ktorými sa stretávajú obhajcovia ľudských práv na celom svete pri prístupe k humanitárnym a/alebo krátkodobým vízam EÚ; pripomína význam tohto základného nástroja bezpečnosti a ochrany, ktorý umožňuje obhajcom ľudských práv v prípade potreby prístup k bezpečnému útočisku, ako aj využiť existujúce príležitosti pre odpočinok a dočasnú úľavu a dočasné relokačné programy alebo vykonávanie základných medzinárodných činností v oblasti presadzovania, mobilizácie alebo vytvárania sietí na území EÚ; požaduje celoeurópsky systém vydávania krátkodobých humanitárnych víz na dočasné premiestnenie obhajcov ľudských práv v ohrození, ako aj koordinovanejšiu politiku EÚ týkajúcu sa vydávania núdzových víz pre obhajcov ľudských práv členskými štátmi; vyzýva EÚ, aby vypracovala predvídateľnejšiu, koordinovanejšiu a konzistentnejšiu politiku v oblasti víz pre obhajcov ľudských práv, ktorá umožní flexibilné a reaktívne protokoly, a to aj v kritických situáciách;
90. vyjadruje poľutovanie nad rôznymi formami zákazov a obmedzení organizácií občianskej spoločnosti a ich činností, ako sú zákony vrátane protiteroristických zákonov, ktorých cieľom je zmenšovať priestor občianskej spoločnosti a umlčať nesúhlasné hlasy alebo podporovať organizácie sponzorované vládami tretích krajín (vládne mimovládne organizácie (GONGO)); vyjadruje poľutovanie nad rozsiahlym prijímaním zákonov o tzv. zahraničných agentoch v mnohých krajinách, ktoré nútia jednotlivcov a subjekty, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, aby sa zaregistrovali ako zahraniční agenti; vyjadruje osobitné znepokojenie nad používaním týchto zákonov na stigmatizáciu a obmedzovanie práce občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, a to aj prostredníctvom obmedzení práva na prístup k financovaniu; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s partnermi s cieľom dosiahnuť zrušenie alebo revíziu takýchto právnych predpisov, a vyzýva inštitúcie a orgány EÚ, najmä ESVČ v koordinácii s Komisiou, aby na tento účel vypracovali koordinovanú stratégiu;
91. ľutuje, že obhajkyne ľudských práv sú vystavené rodovo motivovanému násiliu a trpia nedostatočným prístupom k primeraným zdrojom a mechanizmom ochrany; odsudzuje, že obhajkyne ľudských práv a aktivisti za práva žien sú aj naďalej sexuálne obťažovaní, ohrozovaní, zastrašovaní, kriminalizovaní, či dokonca zabíjaní; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že obhajkyne ľudských práv, ktoré pracujú v oblasti SRZP, sú obzvlášť terčom útokov na celom svete, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby verejne a súkromne odsúdili útoky a hrozby voči obhajcom ľudských práv pracujúcim v tejto oblasti a aktívne zabezpečili primerané zastúpenie obhajcov SRZP v konzultáciách; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ politicky a finančne podporovala organizácie občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú práva žien a dievčat vo všetkých oblastiach;
Migranti a utečenci
92. opätovne potvrdzuje neodňateľné ľudské práva migrantov, utečencov a násilne vysídlených osôb, ktoré sa musia odzrkadľovať v migračnej a azylovej politike EÚ a v jej spolupráci s tretími krajinami v tejto oblasti; zdôrazňuje, že EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie o uznanie a rozvoj spôsobov riešenia základných príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania, zameriavajúc sa najmä na ženy, deti, etnické, náboženské a konfesionálne menšiny a osoby so zdravotným postihnutím, ktoré patria k najzraniteľnejším osobám, budovať odolnosť komunít pôvodu migrantov a pomáhať im v tom, aby svojim príslušníkom vedeli ponúkať možnosť dôstojného a bezpečného života v ich domovskej krajine; vyzdvihuje dôležitosť toho, aby sa migračné a azylové politiky riadili uplatňovaním zásad solidarity, rovnováhy a spoločnej zodpovednosti krajín; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali krajiny, ktoré prijímajú väčšinu utečencov, ako aj tranzitné krajiny a krajiny pôvodu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že európske financovanie, odborná príprava alebo iné formy podpory tretích krajín súvisiace s migráciou nebudú priamo ani nepriamo uľahčovať páchanie porušovania ľudských práv, ani posilňovať alebo udržiavať beztrestnosť takéhoto porušovania; opakuje, že úzka spolupráca s tretími krajinami a ich angažovanosť sú naďalej kľúčom k predchádzaniu prevádzačstva migrantov a obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje najmä potrebu rozšíriť boj proti organizovaným zločineckým skupinám, ktoré obchodujú s ľuďmi, prísne v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že šírenie informácií a kampane na zvyšovanie informovanosti o rizikách prevádzačstva majú zásadný význam; vyzýva, aby sa pri humanitárnych operáciách financovaných EÚ zohľadňovali osobitné potreby detí a iných zraniteľných skupín a aby sa zabezpečila ich ochrana počas vysídľovania; v tejto súvislosti odsudzuje umiestňovanie detí migrantov do zariadení určených na zaistenie, najmä ak sú oddelené od svojich rodičov alebo zákonných opatrovníkov; zdôrazňuje význam rozvoja účinného rámca bezpečných a legálnych ciest do EÚ a v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o prilákaní zručností a talentov do EÚ vrátane rozvoja partnerstiev zameraných na talenty s partnerskými krajinami;
93. pripomína svoj záväzok dodržiavať práva utečencov, ako sa stanovuje v medzinárodných právnych predpisoch v oblasti ľudských práv a utečencov, najmä v Dohovore o právnom postavení utečencov z roku 1951 a jeho protokole z roku 1967; pripomína záväzky štátov chrániť utečencov a rešpektovať ich práva v súlade s príslušným medzinárodným právom; vyjadruje poľutovanie nad počtom úmrtí migrantov, ku ktorým došlo na migračných trasách, a nad nezákonným zavracaním (tzv. push-back) migrantov v rozpore s medzinárodným právom; pripomína, že EÚ a jej členské štáty by mali vo svojich vonkajších a extrateritoriálnych opatreniach, dohodách a spolupráci v oblasti migrácie, hraníc a azylu dodržiavať a chrániť ľudské práva, najmä tie, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv EÚ vrátane práva na život, slobodu a práva na azyl, konkrétne na individuálne posúdenie žiadostí o azyl a uplatňovanie zásady nevyhostenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty išli príkladom tým, že budú prísne dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného utečeneckého práva, a že podstatne zvýšia svoju pomoc pre tých, ktorí utekajú pred represiami alebo vojnou, hostiteľské kapacity a prísľuby presídlenia;
94. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby boli plne transparentné, pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov tretím krajinám na spoluprácu v otázkach migrácie; opakovane žiada Komisiu, aby zabezpečila transparentné ex ante hodnotenia rizík, ktoré vykonajú nezávislé orgány EÚ a odborníci, týkajúce sa vplyvu akejkoľvek formálnej, neformálnej alebo finančnej spolupráce EÚ s tretími krajinami na práva migrantov, utečencov a násilne vysídlených osôb, a v plnej miere zohľadnila tieto hodnotenia, ako aj monitorovacie mechanizmy s cieľom vyhodnotiť vplyv spolupráce s tretími krajinami na ľudské práva; so znepokojením konštatuje, že počet násilne vysídlených osôb na celom svete v dôsledku prenasledovania, konfliktov, násilia, porušovania ľudských práv alebo udalostí vážne ohrozujúcich verejný poriadok dosiahol do konca roka 2021 bezprecedentných 89 miliónov, z čoho 36,5 milióna tvorili deti; pripomína, že utečenci a migranti, najmä migranti bez dokladov, čelia prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti na celom svete, že sexuálne a rodovo motivované násilie sa často vyskytuje počas vysídľovania a že v mnohých prostrediach nie je osobám, ktoré prežili sexuálne a rodovo motivované násilie, poskytovaná základná starostlivosť v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktorú potrebujú; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že medzinárodná činnosť a spolupráca sú na zabezpečenie ochrany utečencov nevyhnutnejšie ako kedykoľvek predtým;
Pôvodné obyvateľstvo
95. s poľutovaním konštatuje, že pôvodné obyvateľstvo naďalej čelí rozsiahlej a systematickej diskriminácii a prenasledovaniu na celom svete vrátane núteného vysídľovania; odsudzuje svojvoľné zatýkanie a zabíjanie obhajcov ľudských práv a pôdy, ktorí sa zasadzujú za práva pôvodného obyvateľstva; pripomína, že pôvodné obyvateľstvo zohráva dôležitú úlohu pri udržateľnom riadení prírodných zdrojov a ochrane biodiverzity; naliehavo žiada vlády, aby realizovali rozvojové a environmentálne politiky, ktoré rešpektujú hospodárske, sociálne a kultúrne práva a ktoré zapájajú pôvodné a miestne obyvateľstvo v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja; pripomína požiadavku, aby EÚ, jej členské štáty a ich partneri v rámci medzinárodného spoločenstva prijali všetky potrebné opatrenia na úplné uznanie, ochranu a presadzovanie práv pôvodných obyvateľov a na ochranu vrátane ich jazyka, pôdy, území a zdrojov, ako sa uvádza v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva, najmä v súvislosti so slobodným, predchádzajúcim a informovaným súhlasom; odporúča, aby EÚ a jej členské štáty zahrnuli odkazy na pôvodné obyvateľstvo a práva obsiahnuté v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva do príslušných a vznikajúcich rámcov pre náležitú starostlivosť; opätovne potvrdzuje, že je potrebné vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností týkajúcich sa porušovania a zneužívania práv pôvodného obyvateľstva v dôsledku činností štátnych a neštátnych aktérov; odporúča, aby krajiny, ktoré tak ešte neurobili, ratifikovali ustanovenia Dohovoru MOP č. 169 z 27. júna 1989 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve;
Vojny a konflikty na celom svete a ich vplyv na ľudské práva
96. vyjadruje vážne znepokojenie nad pretrvávaním vojen a vojenských konfliktov na celom svete; zdôrazňuje množstvo hrozieb pre ľudské práva spôsobených súčasnými modernými vojnami a konfliktmi na celom svete; zdôrazňuje, že do takýchto konfliktov sú okrem samotných štátov často zapojené aj neštátni aktéri vrátane súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností, ako aj teroristických organizácií; zdôrazňuje katastrofálne humanitárne dôsledky týchto konfliktov a ich ničivý vplyv na civilistov, ktorí sú priamymi terčmi útokov, musia znášať závažné porušovanie ľudských práv a často nemajú žiadny alebo majú obmedzený prístup k spravodlivosti alebo právnym prostriedkom nápravy; vyzýva EÚ, aby pokračovala vo vývoji a zavádzaní nástrojov, ktoré jej umožnia rýchlo a účinne reagovať na takéto konflikty, a to aj tak, že bude riešiť ich základné príčiny, investovať do predchádzania konfliktom a mediácie, hľadať a udržiavať priestor pre politické riešenia, vytvárať spojenectvá s podobne zmýšľajúcimi krajinami a regionálnymi organizáciami, poskytovať ďalšiu finančnú a technickú podporu a personál civilným misiám na udržiavanie mieru a misiám vojenských operácií a podporovať iniciatívy na budovanie dôvery medzi bojujúcimi stranami; vyzýva EÚ, aby pomohla ukončiť porušovanie ľudských práv a poskytnúť pomoc obetiam;
97. odsudzuje nárast porušovania demokratických ústav vo svete; opakuje svoje znepokojenie nad hrozbou, ktorú predstavujú vojenské prevraty na úkor života, bezpečnosti a mieru civilistov; zdôrazňuje potrebu posilniť zodpovednosť a bojovať proti beztrestnosti porušovania ľudských práv a vojnových zločinov, ktoré boli spáchané v dôsledku násilných zmien režimu;
98. opakuje, že humanitárne krízy ešte väčšmi prehlbujú problémy súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, a pripomína, že v krízových zónach sú zraniteľné skupiny, ako sú utečenci a migranti, ženy a dievčatá obzvlášť vystavené sexuálnemu násiliu, sexuálne prenosným chorobám, sexuálnemu vykorisťovaniu, znásilňovaniu ako vojnovej zbrani a neželaným tehotenstvám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojej humanitárnej pomoci považovali za vysokú prioritu rodovú rovnosť a otázky sexuálneho a reprodukčného zdravia, a to aj pokiaľ ide o odbornú prípravu humanitárnych aktérov a budúce financovanie; vyzýva EÚ, aby prijala rodovo citlivú perspektívu, aby pochopila, ako konflikty ovplyvňujú komunitu LGBTIQ a integrovala ju do celého svojho úsilia v oblasti predchádzania konfliktom a ich riešenia, ako aj mierových operácií, humanitárnej pomoci a operácií obnovy po skončení konfliktu, spravodlivosti v prechodnom období a podpory ľudských práv a demokratických reforiem;
99. opätovne vyzýva členské štáty, aby prispeli k obmedzeniu ozbrojených konfliktov a závažného porušovania ľudských práv alebo medzinárodného humanitárneho práva tým, že budú striktne dodržiavať ustanovenia článku 7 zmluvy OSN o obchodovaní so zbraňami týkajúcom sa vývozu a hodnotenia vývozu a spoločnej pozície EÚ o vývoze zbraní[28] vrátane odmietnutia akéhokoľvek prenosu zbraní a sledovacieho zariadenia, čo by malo za následok riziko, že dovážajúci aktéri sa môžu dopustiť porušovania ľudských práv alebo medzinárodného humanitárneho práva alebo ich umožniť;
Právo na výživu a potravinová bezpečnosť
100. opakuje, že právo na ochranu pred hladom je ľudským právom; zdôrazňuje svoje vážne znepokojenie nad výzvami, ktoré sú spojené s právom na výživu, potravinovou bezpečnosťou a cenovou dostupnosťou potravín v mnohých krajinách sveta; vyzýva EÚ, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby okamžite zintenzívnili svoje úsilie o zastavenie trendu vznikajúceho vážneho nedostatku potravín; zdôrazňuje, že hoci má neistá potravinová bezpečnosť niekoľko príčin, zhoršilo ju mnoho konfliktov na celom svete vrátane súčasných konfliktov v krajinách, ktoré sú veľkými svetovými vývozcami primárnych potravinových výrobkov, s obrovskými dôsledkami vo viacerých oblastiach sveta; dôrazne odsudzuje využívanie alebo hrozbu potravinovej neistoty ako politického nástroja vojny;
101. so znepokojením poukazuje na skutočnosť, že náboženské vyznanie, vieru či etnický pôvod možno použiť ako diskriminačný faktor pri distribúcii potravín a humanitárnej pomoci v súvislosti s potravinovou neistotou a humanitárnymi krízami; nabáda EÚ, jej členské štáty a Komisiu, aby na túto otázku upozornili vlády dotknutých tretích krajín;
Zmena klímy a životné prostredie
102. zdôrazňuje, že ľudské práva, zdravé životné prostredie a boj proti zmene klímy sú od seba navzájom závislé; víta pokrok smerom k uznaniu práva na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, ako sa uvádza v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN 76/300; zdôrazňuje svoje uznanie kritickej práce obhajcov environmentálnych ľudských práv vrátane obhajcov pôdy a vody, novinárov, investigatívnych novinárov, oznamovateľov, právnikov a domorodých aktivistov s cieľom zachovať a chrániť životné prostredie napriek hrozbám násilia voči nim a ohrozeniu ich života; okrem toho uznáva dôležitú úlohu organizácií občianskej spoločnosti, ako aj pôvodného obyvateľstva, za ich neoceniteľnú prácu pri zachovávaní a ochrane životného prostredia;
103. zdôrazňuje, že zmena klímy ohrozuje aj uplatňovanie iných ľudských práv vrátane práva na potravinovú bezpečnosť, bezpečnú pitnú vodu, sanitáciu, zdravie, primerané bývanie, ako aj práva miestnych komunít; odmieta nezákonné využívanie prírodných zdrojov, ktoré predstavuje veľkú výzvu v oblasti udržateľnosti a životného prostredia; okrem toho upozorňuje na riziká, ktoré zmena klímy predstavuje pre mier a bezpečnosť, keďže potravinová neistota a nedostatok vody môžu viesť k súpereniu o prírodné zdroje a následne k nestabilite a konfliktom v rámci štátov a medzi nimi vzájomne; zdôrazňuje, že biodiverzita a ľudské práva sú vzájomne prepojené a vzájomne závislé, a pripomína povinnosti štátov v oblasti ľudských práv, aby chránili biodiverzitu, od ktorej tieto práva závisia, a to aj umožnením účasti občanov na rozhodnutiach súvisiacich s biodiverzitou a poskytnutím prístupu k účinným nápravám v prípadoch straty a degradácie biodiverzity;
104. naliehavo vyzýva EÚ, aby sa usilovala bojovať proti účinkom klimatických zmien okrem iného zavedením účinných a udržateľných politických opatrení a aby konala v súlade s cieľmi Parížskej dohody; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili svoj príspevok k boju proti zmene klímy a strate biodiverzity na celom svete, najmä tým, že zabezpečia, aby sa tovar dovážaný do EÚ vyrábal v súlade s ľudskými právami chránenými podľa medzinárodného práva vrátane práv pôvodného obyvateľstva a neprispieval k ničeniu alebo poškodzovaniu prírodných ekosystémov, najmä primárnych a starých lesov, s použitím vyváženého prístupu, ktorý nepoškodzuje obyvateľstvo v tretích krajinách; zdôrazňuje, že najmenej rozvinuté krajiny sú najviac ohrozené zmenou klímy, pretože je pre ne najťažšie odolať jej ničivým vplyvom, a to aj napriek tomu, že produkujú menej skleníkových plynov ako bohatšie krajiny;
Podnikanie, obchod a ľudské práva
105. zdôrazňuje, že obchodné dohody často poskytujú EÚ možnosť spolupracovať s tretími krajinami na riešení ich domácej situácie poskytnutím určitých podmienok, ktoré by slúžili na zvýšenie životnej úrovne, ako aj umožnením podmienenosti na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách; konštatuje však, že v niektorých prípadoch došlo v príslušných krajinách len k malému alebo žiadnemu zlepšeniu; konštatuje, že nadmerné a vykorisťujúce podnikateľské činnosti majú často škodlivý vplyv na ľudské práva v tretích krajinách; pripomína, že v základných ustanoveniach zahrnutých do obchodných dohôd sa stanovuje, že zmluvné štáty musia dodržiavať, chrániť a uplatňovať ľudské práva, ako sa uvádza vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, obyčajovom práve a medzinárodných dohovoroch, ku ktorých dodržiavaniu sa pripojili;
106. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby čo najdôraznejšie odsúdili zásahy proti občianskej spoločnosti, najmä ak k nim dochádza v krajinách, s ktorými EÚ uzavrela dohody o voľnom obchode, a aby účinne spolupracovali s vnútroštátnymi orgánmi v týchto krajinách, a to aj na najvyššej úrovni, s cieľom zabezpečiť, aby občianska spoločnosť mohla konať slobodne, zúčastňovať sa na verejných záležitostiach a monitorovať a dokumentovať vykonávanie dohôd o voľnom obchode; vyzýva EÚ, aby riešila akékoľvek porušenie záväzkov vyplývajúcich z dohôd o voľnom obchode vrátane tých, ktoré sú uvedené v kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji a v doložkách o základných prvkoch dohôd o partnerstve a spolupráci; v prípadoch závažného alebo rozsiahleho porušovania sa domnieva, že EÚ by mala aktivovať doložky o ľudských právach, pričom by mala na tomto základe zvážiť osobitnú podmienenosť a primerané opatrenia vrátane zriadenia špecializovaného orgánu na monitorovanie ľudských práv s cieľom posúdiť dodržiavanie záväzkov v oblasti ľudských práv v rámci dohôd o voľnom obchode a poskytnúť zmluvným stranám odporúčania;
107. vyzýva EÚ, aby dôslednejšie využívala doložky v obchodných dohodách, ktoré chránia ľudské práva, vrátane dôkladnejšieho monitorovania a presadzovania záväzkov v oblasti ľudských práv, a aby v plnej miere využila potenciál podmienenosti v oblasti ľudských práv na udelenie preferenčného prístupu na svoj trh tretím krajinám; požaduje najmä užšie prepojenie medzi preferenčným zaobchádzaním a pokrokom v oblasti ľudských práv v aktualizovanom nariadení o všeobecnom systéme preferencií (VSP+); požaduje väčšiu transparentnosť vo všetkých krokoch postupu udeľovania štatútu VSP+ vrátane lepšej spolupráce s občianskou spoločnosťou a opatrení nadväzujúcich na akékoľvek možné porušenia; vyzýva Komisiu, aby primerane informovala Európsky parlament o týchto otázkach; vyzýva strany zapojené do rokovaní o dohodách EÚ, ktorými sa nadväzujú alebo posilňujú vzťahy EÚ s treťou krajinou, aby preskúmali možnosť rozšírenia bilaterálneho stáleho pozvania na pozorovanie svojich príslušných volieb; zdôrazňuje, že táto možnosť by sa mala riešiť aj v už existujúcich dohodách; opätovne vyzýva Komisiu, aby systematicky vykonávala posúdenia vplyvu na ľudské práva zamerané na riziká porušovania ľudských práv pred udelením preferenčného režimu krajine a aby rýchlo vyšetrovala akékoľvek porušenia a reagovala na ne, a to aj zrušením štatútu VSP+, ak je to opodstatnené; zdôrazňuje potrebu primeraných zdrojov a jasných postupov na riadne vykonávanie posúdení vplyvu na ľudské práva a monitorovanie uplatňovania medzinárodných dohovorov o ľudských právach; požaduje zvýšenie ľudských zdrojov dotknutých delegácií EÚ s cieľom prispieť k týmto posúdeniam a k monitorovaniu preferenčného obchodného prístupu na trh EÚ v rámci systému VSP+ zo strany EÚ;
108. víta návrh Komisie na smernicu o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti podnikov ako krok smerom k podpore zodpovedného správania podnikov so zreteľom na ľudské, pracovné a environmentálne práva; zdôrazňuje, že je dôležité brať spoločnosti na zodpovednosť vrátane občianskoprávnej zodpovednosti, a to prostredníctvom súdnych mechanizmov; zdôrazňuje, že požiadavky smernice týkajúce sa podávania správ o stratégiách udržateľnosti a náležitej starostlivosti by sa mali vzťahovať na všetky verejne kótované veľké podniky a na malé a stredné podniky pôsobiace vo vysokorizikových regiónoch sveta a hospodárskych odvetviach; žiada, aby sa do smernice o začlenil osobitný článok o konzultáciách so zainteresovanými stranami, najmä s dotknutými osobami a miestnymi komunitami, odborovými zväzmi, zástupcami pracovníkov a obhajcami ľudských práv;
109. odsudzuje všetky formy nútenej práce a moderného otroctva; zdôrazňuje, že podľa najnovších globálnych odhadov moderného otroctva sa počet ľudí vykonávajúcich nútenú prácu v rokoch 2016 až 2021 zvýšil len v súkromnom sektore o 2,7 milióna, a to na 17,3 milióna; víta návrh nariadenia Komisie o zákaze výrobkov vyrobených nútenou prácou na trhu Únie; zdôrazňuje tiež, že pandémia COVID-19 tento trend ešte zhoršila; zdôrazňuje, že kríza viedla aj k zhoršeniu pracovných podmienok mnohých pracovníkov, čo v niektorých prípadoch viedlo k nútenej práci; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na mnohonárodných fórach predložili opatrenia na odstránenie nútenej práce a moderného otroctva; pripomína členským štátom, že treba stíhať a odsudzovať tieto činnosti vykonávané v krajinách pôvodu, ako aj v skupinách s medzinárodnou mobilitou; opäť vyzýva, aby všetky krajiny plne uplatňovali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a vyzýva tie členské štáty EÚ, ktoré ešte neprijali národné akčné plány v oblasti obchodných práv, aby tak urobili čo najskôr; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne a aktívne podieľali na činnosti medzivládnej otvorenej pracovnej skupiny OSN pre nadnárodné korporácie a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami a prijali na tento účel mandát na rokovanie; považuje to za nevyhnutný krok vpred pri presadzovaní a ochrane ľudských práv;
110. odsudzuje čoraz častejšiu prax autoritárskych štátov usporadúvať obrovské športové alebo kultúrne podujatia s cieľom výrazne zvýšiť svoju medzinárodnú legitimitu pri súčasnom obmedzovaní domáceho disentu; vyzýva EÚ a členské štáty, aby diskutovali s národnými športovými federáciami, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti o spôsoboch ich účasti na týchto podujatiach; požaduje vytvorenie politického rámca EÚ pre športy a ľudské práva;
Ľudské práva a digitálne technológie
111. zdôrazňuje, že ľudské práva musia v plnej miere zahŕňať digitálnu oblasť a musia byť chránené pred nezákonným používaním technológií tak zo strany štátnych, ako aj neštátnych subjektov, ktoré tieto technológie poskytujú alebo ich využívajú; zdôrazňuje riziká, ktoré digitálne technológie vrátane umelej inteligencie predstavujú pre osobnú slobodu, právo na súkromie a demokraciu vo všeobecnosti, a odsudzuje úlohu digitálnych technológií pri porušovaní ľudských práv, a to aj najmä prostredníctvom sledovania, monitorovania, obťažovania a obmedzovania slobody prejavu; zdôrazňuje najmä hrozbu, ktorú predstavujú dezinformačné kampane v kombinácii s digitálnymi nástrojmi; zdôrazňuje aj osobitnú hrozbu, ktorú nové digitálne technológie predstavujú pre obhajcov ľudských práv, predstaviteľov opozície, novinárov a iných osôb pri kontrole, obmedzovaní a oslabovaní ich činností; vyzýva na intenzívnejšie úsilie o vytvorenie komplexného globálneho právneho rámca pre digitálne technológie, ktorý by mal využiť možné prínosy takýchto technológií pre blahobyt ľudí, a zároveň prísne dodržiavať ľudské práva; trvá na tom, že je dôležitý otvorený, slobodný, stabilný a bezpečný kybernetický priestor, v ktorom sa presadzujú základné hodnoty demokracie, ľudských práv a právneho štátu; dôrazne podporuje dobrovoľné, nezáväzné normy zodpovedného správania štátov v kybernetickom priestore, zahŕňajúce rešpektovanie súkromia a základných práv občanov; vyzýva na urýchlené prijatie aktu o umelej inteligencii ako účinného nástroja na zaručenie toho, aby sa umelá inteligencia používala na tento účel, s osobitným zameraním na vysokorizikovú umelú inteligenciu; vyzýva na začlenenie tzv. ekonomiky pozornosti, ktorú využívajú okrem iného platformy sociálnych médií, do rozsahu pôsobnosti vysokorizikovej umelej inteligencie s cieľom chrániť zraniteľné skupiny pred tým, aby neboli terčom dezinformácií a manipulácie verejnej mienky;
112. vyjadruje poľutovanie nad praktikami okrem iného autoritárskych režimov, ktorých cieľom je obmedziť prístup občanov k internetu vrátane výpadkov internetu počas verejných zhromaždení a protestov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v spolupráci s inými demokratickými krajinami investovali do výskumu a technológií umožňujúcich nerušený a cenovo dostupný globálny prístup k internetu; vyzýva EÚ, aby financovala výskum zameraný na hľadanie účinných digitálnych spôsobov filtrovania falošných správ, dezinformácií a škodlivej propagandy a boja proti nim;
°
° °
113. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 78. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vedúcim delegácií EÚ.
PRÍLOHA I
JEDNOTLIVÉ PRÍPADY, NA KTORÉ UPOZORNIL EURÓPSKY PARLAMENT OD JANUÁRA 2022 DO NOVEMBRA 2022
KRAJINA
Jednotlivec |
SÚVISLOSTI |
OPATRENIE PRIJATÉ PARLAMENTOM |
BIELORUSKO
Siarhei Cichanovski, Mikalaj Statkevič, Viktar Babaryka, Maryia Kalesnikava, Maxim Znak, Ihar Losik, Artsyom Sakau, Cyanovič a Dzmitry Papou |
Siarhei Cichanovski, Mikalaj Statkevič, Viktar Babaryka, Maryia Kalesnikava, Maxim Znak, Ihar Losik, Artsyom Sakau, Vladzimir Cyanovič a Dzmitry Papou sú politickými oponentmi a aktivistami, ktorí boli zatknutí a zadržiavaní po protestnom hnutí v Bielorusku v roku 2021. |
Európsky parlament vo svojom uznesení z 19. mája 2022:
– odsudzuje skutočnosť, že politické procesy sa konajú za zatvorenými dverami a bez riadneho právneho procesu, čím dochádza k porušovaniu medzinárodných povinností a záväzkov Bieloruska, a ich výsledkom sú prísne a neodôvodnené rozsudky pre opozičných lídrov, najmä pre Siarheja Cichanovského, Mikalaja Statkeviča, Viktara Barbaryku, Maryju Kalesnikavovú, Maxima Znaka, Ihara Losika, Arcioma Sakava, Vladzimira Cyanoviča a Dzmitryja Papoua.
|
BRAZÍLIA
Dom Philips a Bruno Pereira
|
5. júna 2022 britský novinár Dom Phillips, prispievateľ do denníka The Guardian, a brazílsky odborník na pôvodné obyvateľstvo Bruno Pereira, bývalý štátny zamestnanec Národnej indiánskej nadácie (Funai), zmizli v údolí Javari medzi obcou São Rafael ležiacej neďaleko rieky a mestom Atalaia do Norte v štáte Amazonas v severnej Brazílii. Boli zavraždení a ich telá boli nájdené 15. júna 2022. |
Európsky parlament vo svojom uznesení zo 7. júla 2022:
– dôrazne odsudzuje brutálnu vraždu obhajcov životného prostredia a ľudských práv, ako aj pôvodného obyvateľstva v Brazílii, a to naposledy zabitie novinára Doma Phillipsa a aktivistu Bruna Pereiru; – vyzýva brazílske orgány, aby dôkladne, nestranne a nezávisle vyšetrili tieto vraždy a aby vždy zabezpečili úplné dodržiavanie práv na riadny proces.
|
KAMBODŽA
Kem Sokha, Sam Rainsy a Mu Sochua
Kem Ley a Sin Khon |
Kem Sokha bol predsedom Kambodžskej strany národnej záchrany (CNRP), opozičnej strany v Kambodži. 3. septembra 2017 bol zatknutý a následne obvinený z vlastizrady. 10. novembra 2019 bol Kem Sokha prepustený z domáceho väzenia. Sam Rainsy bol predchádzajúcim predsedom CNRP a Mu Sochua bola podpredsedníčkou strany. V marci 2021 bolo deväť vedúcich predstaviteľov CNRP vrátane Sama Rainsyho uznaných za vinných v neprítomnosti za „pokus o spáchanie trestného činu“ a „útok“ podľa trestného zákona a boli odsúdení na 25 rokov odňatia slobody.
Politickí aktivisti Kem Ley a Sin Chhon boli zavraždení a ich prípady neboli objasnené. |
Európsky parlament vo svojom uznesení z 5. mája 2022:
– odsudzuje rozpustenie CNRP a opakuje svoju výzvu, aby boli okamžite zrušené obvinenia proti Kemovi Sokhovi, Samovi Rainsymu, Mu Sochuovej a ďalším oponentom; – naliehavo vyzýva kambodžské orgány, aby okamžite prepustili všetkých väzňov svedomia, ako aj väzňov, ktorí sú zadržiavaní za výkon svojej legitímnej práce alebo uplatňovanie svojich práv, vrátane novinárov, obhajcov ľudských práv, environmentálnych aktivistov a odborárov; vyzýva kambodžské orgány, aby nezávisle vyšetrili všetky obvinenia z obťažovania, zastrašovania, svojvoľného zatýkania a násilia a mučenia členov opozičných strán a aktérov občianskej spoločnosti a aby páchateľov postavili pred súd; – naliehavo vyzýva kambodžské orgány, aby zabezpečili urýchlené a nestranné vyšetrenie všetkých údajných mimosúdnych popráv vrátane prípadov Sin Khona a Kema Leya a stíhanie páchateľov; vyzýva kambodžské orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na predchádzanie takémuto zabíjaniu a na jeho ukončenie.
|
ČÍNA, HONG KONG
Joshua Wong, Sze-yiu Koo, Albert Ho, Martin Lee, Margaret Ng, Kok Tsz-lun, Chow Hang-tung a Lee Cheuk-yan
Gui Minhai |
Joshua Wong, Sze-yiu Koo, Albert Ho, Martin Lee, Margaret Ng, Kok Tsz-lun, Chow Hang-tung a Lee Cheuk-yan sú poprednými prodemokratickými osobnosťami, ktoré boli odsúdené za pokojnú účasť na protestoch v Hongkongu v roku 2021. Gui Minhai je švédsky štátny príslušník narodený v Číne s pobytom v Hongkongu, ktorý zmizol a bol zadržiavaný v kontinentálnej Číne na nezverejnenom mieste. Ako kníhkupcu ho súd odsúdil na desať rokov odňatia slobody za „protiprávne poskytovanie spravodajských služieb v zahraničí“.
|
Európsky parlament vo svojom uznesení zo 2. januára 2022:
– vyzýva hongkonskú vládu, aby prepustila všetkých politických väzňov v Hongkongu; – vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie a zrušenie všetkých obvinení proti všetkým pokojným demonštrantom v Hongkongu zatknutým v posledných rokoch, ktorí si len uplatnili svoje právo na slobodu prejavu alebo iné ľudské práva, ako sú Joshua Wong, Koo Sze-yiu, Martin Lee, Albert Ho, Margaret Ng a Kok Tsz-lun, dvojitý čínsky a portugalský štátny príslušník, a teda občan EÚ, ktorý bol v roku 2020 v Šen-čene odsúdený na sedem mesiacov odňatia slobody za údajný pokus o útek z Hongkongu loďou a v súčasnosti je vo väzbe a čaká na súdne konanie v Hongkongu; – odsudzuje prebiehajúce prípady vrátane prípadov obhajcov ľudských práv Chowa Hang-tunga, Leeho Cheuk-yana a Alberta Hoa; – vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie švédskeho vydavateľa Kuej Min-chaja, ktorý je väznený v ČĽR.
|
Joseph Zen |
Kardinál Joseph Zen slúžil ako šiesty biskup katolíckej cirkvi v Hongkongu. Obhajoval ľudské práva a základné slobody a ovplyvňoval prodemokratické hnutie. 11. mája 2022 bol zatknutý a následne obvinený z vlastizrady. |
Európsky parlament vo svojom uznesení zo 7. júla 2022:
– odsudzuje zatknutia kardinála Josepha Zena, jedného z najsilnejších obhajcov prodemokratického hnutia mesta, a ďalších štyroch správcov fondu humanitárnej pomoci 612 v Hongkongu, ktoré predstavujú útok na slobody zaručené v hongkonskom základnom zákone vrátane slobody náboženského vyznania alebo viery, najmä po zatvorení viac ako 60 skupín občianskej spoločnosti, a sú príznakom pokračujúceho úsilia Čínskej ľudovej republiky systematicky ničiť posledné pozostatky autonómie a slobôd Hongkongu a potláčať prodemokratické hnutie; – domnieva sa, že zatknutie je jasnou ukážkou deklarovaného zámeru Johna Leeho Ka-Chiua utláčať všetky kritické hlasy ešte výraznejšie a ďalej zintenzívniť zásahy.
|
EGYPT
Muhammad „Oxygen“ Ibráhím, Muhammad Ádil, Alá Abdalfattáh, Ibráhím Mutawallí Hidžází, Muhammad al-Báqir, Hudá Abdalmun´im, Izzat Ghunajm, Ahmad Amáš, Abdalmun´am abú-l-Futuh, Muhammad al Kassás, Zijád Abú al Fadl, Á´iša aš-Šátir, Muhammad Abú Hurajra, Manál Adžrama, Marwa Arafa, Hála Fahmí, Safá al-Kúrbídží, Tawfík Ghánim, Sajf Sábit, Safwán Sábit, Šaríf ar-Rúbí, Anas al-Baltádží, Ahmad Dúma, Muhammad Ádil Fahmí, Narmín Husajn, Hanín Hussám, Mawadda al-Adham, Ismá´íl Iskandaráná, Sajf Fatín, Hišám Džinaná, Umar Muhammad Alí, Ajman Músá, Umar al-Hút, Ahmad Músá Abdalchálik a Ahma Fájiz.
Giulio Regeni |
Muhammad „Oxygen“ Ibráhím, Muhammad Ádil, Alá Abdalfattáh, Ibráhím Mutawallí Hidžází, Muhammad al-Báqir a Hudá Abdalmun´im, Izzat Ghunajm, Ahmad Amáš, Abdalmun´am abú-l-Futuh, Muhammad al Kassás, Zijád Abú al Fadl, Á´iša aš-Šátir, Muhammad Abú Hurajra, Manál Adžrama, Marwa Arafa, Hála Fahmí, Safá al-Kúrbídží, Tawfík Ghánim, Sajf Sábit, Safwán Sábit, Šaríf ar-Rúbí, Anas al-Baltádží, Ahmad Dúma, Muhammad Ádil Fahmí, Narmín Husajn, Hanín Hussám, Mawadda al-Adham, Ismá´íl Iskandaráná, Sajf Fatín, Hišám Džinaná, Umar Muhammad Alí, Ajman Músá, Umar al-Hút, Ahmad Músá Abdalchálik a Ahma Fájiz sú obhajcovia ľudských práv, právnici, novinári a blogeri, ktorí boli zatknutí a zadržiavaní za uplatnenie svojho práva na slobodu prejavu.
Giulio Regeni bol taliansky doktorand, ktorý vykonával v Káhire výskum zameraný na vývoj nezávislých odborových zväzov a bol v kontakte s politickými oponentmi. 25. januára 2016 zmizol po odchode z domova v Káhire. Jeho telo sa našlo 3. februára 2016 pri ceste na predmestí Káhiry. Zistilo sa, že bol vystavený hrubej bitke a rôznym formám mučenia. Egyptské orgány bránili pokroku vo vyšetrovaní a odhaľovaní pravdy v súvislosti s únosom, mučením a zabitím Giulia Regeniho. |
Európsky parlament vo svojom uznesení z 24. novembra 2022:
– naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby Muhammad „Oxygen“ Ibráhím, Muhammad Ádil, Alá Abdalfattáh a traja právnici, ktorí sú nositeľmi ceny Rady advokátskych komôr a združení právnikov Európy za ľudské práva za rok 2020, Ibráhím Mutawallí Hidžází, Muhammad al-Báqir a Hudá Abdalmun´im, ako aj Izzat Ghunajm, Ahmad Amáš, Abdalmun´am abú-l-Futuh, Muhammad al Kassás, Zijád Abú al Fadl, Á´iša aš-Šátir, Muhammad Abú Hurajra, Manál Adžrama, Marwa Arafa, Hála Fahmí, Safá al-Kúrbídží, Tawfík Ghánim, Sajf Sábit, Safwán Sábit, Šaríf ar-Rúbí, Anas al-Baltádží, Ahmad Dúma, Muhammad Ádil Fahmí, Narmín Husajn, Hanín Hussám, Mawadda al-Adham, Ismá´íl Iskandaráná, Sajf Fatín, Hišám Džinaná, Umar Muhammad Alí, Ajman Músá, Umar al-Hút, Ahmad Músá Abdalchálik a Ahma Fájiz, ktorí sú spolu s množstvom ďalších osôb nespravodlivo zadržiavaní, boli okamžite prepustení; zdôrazňuje, medzi týmito ženami a mužmi sú egyptskí obhajcovia ľudských práv, novinári, pokojní aktivisti, politici, influencerky alebo podnikatelia, ktorí odmietli predať svoj majetok armáde; naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili obhajcu ľudských práv a mierového aktivistu Alá Abdalfattáha, držiteľa ocenenia Deutsche Welle a organizácie Reportéri bez hraníc, ktorý bol väčšinu uplynulého desaťročia svojvoľne zadržiavaný na základe nepodložených obvinení za svoje pokojné a legitímne výzvy za viac práv a slobôd a ktorý zďaleka nie je ojedinelým prípadom, a aby mu urýchlene umožnili odísť do Spojeného kráľovstva; zdôrazňuje, že nemecký kancelár Olaf Scholz aj francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzvali na jeho prepustenie; – opätovne dôrazne odsudzuje rozšírené používanie mučenia bezpečnostným aparátom Egypta; pripomína, že egyptská revolúcia z 25. januára 2011 sa začala ako protest verejnosti proti beztrestnosti polície, ktorá okrem iného mučila a usmrtila blogera Khaleda Saida; vyzýva Egypt, aby plne spolupracoval s talianskymi orgánmi pri vyšetrovaní vraždy talianskeho doktoranda Giulia Regeniho, ktorého v roku 2016 umučili na smrť príslušníci bezpečnostných zložiek; – dôrazne odsudzuje umučenie ekonóma Ajmana Hadhúda, ktorý zomrel 5. marca 2022 po tom, ako nedobrovoľne zmizol a zadržali ho pracovníci bezpečnostnej služby po jeho kritike hospodárskej politiky, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že egyptská prokuratúra nevykonala žiadne nezávislé a dôveryhodné vyšetrovanie; – naliehavo vyzýva Egypt, aby prepustil všetkých 21 novinárov, ktorí sú v súčasnosti väznení za to, že si robia svoju prácu, ako to zdokumentovala organizácia Reportéri bez hraníc a Výbor na ochranu novinárov; zdôrazňuje právo všetkých Egypťanov na prístup k informáciám bez cenzúry zo strany vlády; berie na vedomie rozhodnutie prijaté pod tlakom na začiatku konferencie COP27, ktorým je umožniť prístup na niektoré webové stránky mimovládnych organizácií v oblasti ľudských práv a nezávislých novín, ako sú napríklad Medium, Mada Masr alebo Human Rights Watch; zdôrazňuje však, že tieto webové stránky by mali byť Egypťanom prístupné aj po skončení konferencie; naliehavo preto vyzýva egyptské orgány, aby boli prepustení všetci novinári zadržiavaní od novembra 2022: Chálid Abdalwaháb Radwán, Ahma Fájiz, Alá Abdalfattáh, Ismá´íl al-Iskandarání, Muhammad Ibráhím (alias Muhammad Oxygen), Ahmad Allám, Hamdí az-Za´ím, Tawfík Ghánim, Rabí´a aš-Šajch, Abdalláh Šúša, Chálid Sahlúb, Bahá´a ad-Dín Ibráhím Namat Alláh, Hišám Abdalazíz, Muhammad Saíd Fahmí, Badr Muhammad Badr, Ra´úf Ibajd, Mustafá Sa´ad, Muhammad Mustafá Músá, Mahmúd Sa´ad Dijáb a Amr Šnín.
|
GRUZÍNSKO
Nika Gvaramia |
Nika Gvaramia, riaditeľ televízneho kanála Mtavari, bol 16. mája 2022 odsúdený na tri a pol roka odňatia slobody, pokiaľ ide o pochybné obvinenia z prania špinavých peňazí, úplatkárstva a falšovania dokladov v súvislosti s jeho minulou činnosťou riaditeľa televízie Rustavi 2. Trest bol v Gruzínsku všeobecne vnímaný ako pokus umlčať hlas kritický voči súčasnej vláde. |
Európsky parlament vo svojom uznesení z 9. júna 2022:
– vyjadruje poľutovanie nad odsudzujúcim rozsudkom pre Niku Gvaramiu, riaditeľa hlavného televízneho kanála Mtavari podporujúceho opozíciu, vyneseným 16. mája 2022, čo poukazuje na pretrvávajúcu nedôveru v gruzínsky systém súdnictva; podporuje výzvu organizácie Reportéri bez hraníc na preskúmanie odsúdenia Niku Gvaramiu; opätovne zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby vláda skutočne pokročila v reforme súdnictva prostredníctvom širokého a inkluzívneho procesu naprieč politickými stranami s cieľom zvýšiť nezávislosť a nestrannosť súdnictva, a to v súlade so záväzkami prijatými ako pridružený partner EÚ.
|
IRÁN
Ahmadreza Djalali
Narges Mohammadi
Mehdi Mahmoudian
Nasrín Sutúde
|
Ahmadreza Djalali je iránsko-švédsky lekárk, prednášajúci a výskumný pracovník. V apríli 2016 bol zatknutý a odsúdený na trest smrti na základe obvinení zo špionáže a vlastizrady.
Narges Mohammadi je obhajkyňa ľudských práv, ktorá bola v máji 2016 odsúdená na 16 rokov odňatia slobody za vytvorenie a vedenie „hnutia za ľudské práva, ktoré vedie kampane za zrušenie trestu smrti“.
Mehdi Mahmoudian je obhajcom ľudských práv, politickým novinárom a blogerom, ktorý si odpykal päťročné obdobie väzenia (2009 – 2014) na základe obvinenia z „vzbure proti režimu“ za svoju úlohu pri dokumentovaní sťažností na znásilňovanie a zneužívanie zadržiavaných osôb v detenčnom centre Kahrizak.
Nasrín Sutúde je právnička za ľudské práva, ktorá posledných 15 rokov bojuje za práva žien, detí, LGBTI osôb, väzňov, náboženských menšín, novinárov a umelcov, ako aj za tých, ktorým hrozí trest smrti. V roku 2012 jej bola udelená Sacharovova cena Európskeho parlamentu. Od roku 2018 bola zadržiavaná za to, že zastupovala ženy, ktoré protestovali proti zákonu o povinnom hidžabe v Iráne. V marci 2019 bola odsúdená na 38 rokov väzenia a 148 rán bičom. 7. novembra 2020 bola dočasne prepustená z väzenia po tom, ako začala šesťtýždňovú hladovku.
|
Európsky parlament vo svojom uznesení zo 17. februára 2022:
– naliehavo vyzýva iránske orgány, aby okamžite zrušili všetky obvinenia proti Dr. Ahmadrezovi Džalálímu a aby ho prepustili a odškodnili a aby sa prestali vyhrážať jeho rodine v Iráne a vo Švédsku; – opakuje svoju naliehavú výzvu podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členským štátom EÚ, aby vyvinuli maximálne úsilie na zabránenie poprave Dr. Ahmadrezu Džalálího; – vyzýva iránske orgány, aby prepustili všetkých politických väzňov vrátane obhajcov ľudských práv, najmä poprednú obhajkyňu ľudských práv Narges Muhammadíovú, politického novinára Mehdího Mahmúdiana, ktorý bol nedávno odsúdený na ďalších sedem mesiacov väzenia za svoje úsilie o zrušenie trestu smrti, a laureátku Sacharovovej ceny Nasrín Sutúdeovú.
|
Mahsa Amini |
22- ročnú iránsku ženu kurdského pôvodu Mahsu Amíníovú zatkla iránska „mravnostná“ polícia za údajné porušenie zákona o povinnom zahaľovaní; Podľa očitých svedkov mravnostná polícia vsotila Mahsu Žínu Amíníovú do policajnej dodávky a bila ju počas prevozu do detenčného centra Vozará v Teheráne, kde onedlho upadla do kómy a počas policajnej väzby 16. septembra 2022 zomrela v neďalekej nemocnici. |
Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. októbra 2022:
– čo najdôraznejšie odsudzuje smrť Mahsy Žíny Amíníovej, ktorá nastala po jej násilnom zatknutí, týraní a zlom zaobchádzaní zo strany iránskej mravnostnej polície; vyjadruje sústrasť jej rodine a priateľom a rodinám všetkých osôb zabitých počas nedávnych protestov v Iráne; – vyzýva iránsku vládu, aby umožnila nezávislému príslušnému orgánu vykonať nestranné a účinné vyšetrenie tragického úmrtia Mahsy Žíny Amíníovej a obvinení z mučenia a zlého zaobchádzania.
|
KAZACHSTAN
Bekižan Mendygazijev, Erulan Amirov, Igor Čuprina, Ruslan Ginatullin, Jeržan Jelšibajev, Saltanat Kusmankyzy, Bauržan Jussupov, Natalija Dauletijarova, Rinat Batkajev, Jerbol Jeschozin, Askar Kayyrbek, Ulasbek Achmetov, Aschat Žeksebajev, Kairat Klyšev, Nojan Rachimžanov, Abaj Begimbetov a Raigul Sadyrbajeva; |
Bekižan Mendygazijev, Erulan Amirov, Igor Čuprina, Ruslan Ginatullin, Jeržan Jelšibajev, Saltanat Kusmankyzy, Bauržan Jussupov, Natalija Dauletijarova, Rinat Batkajev, Jerbol Jeschozin, Askar Kayyrbek, Ulasbek Achmetov, Aschat Žeksebajev, Kairat Klyšev, Nojan Rachimžanov, Abaj Begimbetov a Raigul Sadyrbajeva sú politickými oponentmi alebo aktivistami, ktorí boli zadržaní za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu. |
Európsky parlament vo svojom uznesení zo 2. januára 2022:
– naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby okamžite prepustila svojvoľne zadržiavaných demonštrantov a aktivistov; naliehavo vyzýva kazašské orgány, aby okamžite prepustili a v plnej miere rehabilitovali všetkých politických väzňov, medzi ktorými sú Bekižan Mendygazijev, Erulan Amirov, Igor Čuprina, Ruslan Ginatullin, Jeržan Jelšibajev, Saltanat Kusmankyzy, Bauržan Jussupov, Natalija Dauletijarova, Rinat Batkajev, Jerbol Jeschozin, Askar Kayyrbek, Ulasbek Achmetov, Aschat Žeksebajev, Kairat Klyšev, Nojan Rachimžanov, Abaj Begimbetov a Raigul Sadyrbajeva; – žiada orgány, aby zrušili opatrenia týkajúce sa vyšetrovacej väzby, domáceho väzenia a obmedzenia slobody aktivistov občianskej spoločnosti.
|
MEXIKO
María de Lourdes Maldonado López, Margarito Martínez, José Luis Gamboa, Heber López Vásquez a Roberto Toledo |
Maria de Lourdes Maldonado López, novinárka a Margarito Martínez, externý fotograf, boli zastrelení a zabití v Tijuane v štáte Baja Kalifornia v januári 2022. José Luis Gamboa, novinár a redaktor spravodajských webových sídiel, bol 10. januára 2022 vo Veracruze odsúdený na smrť. Heber López Vásquez bol 10. februára 2022 zastrelený a zabitý v Saline Cruz v štáte Oaxaca. Roberto Toledo, kameraman a editor videa pre spravodajské webové sídla, bol 31. januára 2022 zastrelený a zabitý v meste Zitácuaro v štáte Michoacán. |
Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. marca 2022:
– odsudzuje vyhrážanie, obťažovanie a zabíjanie novinárov a obhajcov ľudských práv v Mexiku vrátane obhajcov životného prostredia a pôvodného obyvateľstva a komunít; vyzýva orgány, aby urýchlene, dôkladne, nezávisle a nestranne vyšetrili vraždy, a v prípade novinárov a pracovníkov médií v súlade so schváleným protokolom o vyšetrovaní zločinov proti slobode prejavu; – vyjadruje hlboký súcit, solidaritu a sústrasť všetkým obetiam a ich rodinám; opakuje svoje znepokojenie nad atmosférou neistoty a nepriateľstva, ktorej čelia obhajcovia ľudských práv a novinári, a vyjadruje im solidaritu.
|
MJANMARSKO
Win Myint a Aun Schan Su Ťij
Htet Htet Khine, Sithu Aung Myint, Nyein Nyein Aye, Maung Maung Myo, Thurin Kyaw, Hanthar Nyein, Than Htike Aung, Ye Yint Tun, Tu Tu Tha, Soe Yarzar Tun a Aung San Lin |
Win Myint pôsobil ako desiaty prezident Mynamar a Aun Schan Su Ťij ako štátna radkyňa od roku 2016 do roku 2021. Boli zvrhnutí z funkcie počas vojenského prevratu v roku 2021 a potom boli odsúdení na dlhé tresty odňatia slobody.
Htet Htet Khine, Sithu Aung Myint, Nyein Nyein Aye, Maung Maung Myo, Thurin Kyaw, Hanthar Nyein, Than Htike Aung, Ye Yint Tun, Tu Tu Tha, Soe Yarzar Tun a Aung San Lin sú novinári alebo pracovníci médií, ktorí boli zatknutí po vojenskom prevrate v roku 2021. |
Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. októbra 2022: – vyzýva na okamžité ukončenie nezákonného výnimočného stavu v krajine, obnovenie civilnej vlády, návrat na cestu k demokracii a rýchle otvorenie parlamentu za účasti všetkých jeho zvolených zástupcov; podporuje úsilie vlády národnej jednoty o napredovanie smerom k mierovej a demokratickej budúcnosti; – vyzýva vojenskú juntu, aby bezpodmienečne prepustila prezidenta Wina Myinta, štátnu radkyňu Aun Schan Su Ťijovú a všetky ostatné osoby, ktoré boli zatknuté na základe nepodložených obvinení, aby odovzdala moc legitímnym orgánom, rešpektovala zásady právneho štátu a slobodu médií a okamžite ukončila vojenské a letecké útoky a násilie voči mjanmarskému obyvateľstvu; – naliehavo vyzýva vojenskú juntu, aby stiahla všetky politicky motivované obvinenia proti zástupcom tlače a pracovníkom médií a bezpodmienečne prepustila všetkých nespravodlivo zadržiavaných novinárov, medzi ktorými sú Htet Htet Khine, Sithu Aung Myint, Nyein Nyein Aye, Maung Maung Myo, Thurin Kyaw, Hanthar Nyein, Than Htike Aung, Ye Yint Tun, Tu Tu Tha, Soe Yarzar Tun a Aung San Lin; žiada juntu, aby poskytla potrebnú lekársku starostlivosť Sithovi Aungovi Myintovi, ktorého zdravotný stav vyvoláva veľké obavy.
|
NIKARAGUA
Hugo Torres
Manuel Salvador García |
Hugo Torres bol jedným z vodcov Sandinistickej revolúcie v roku 1970 a generálom nikaragujských ozbrojených síl vo výslužbe. Bol politický oponent a zomrel vo februári po ôsmich mesiacoch vo väzení za vlastizradu.
Otec Manuel Salvador García je kňaz, ktorý bol odsúdený na dva roky odňatia slobody za vyhrážky, ktorých sa údajne dopustil s nožom proti piatim ľuďom. |
Európsky parlament vo svojom uznesení z 9. júna 2022:
– čo najdôraznejšie odsudzuje systematické zásahy proti opozičným politickým stranám, potláčanie aktérov občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a médií, ďalších pracovníkov médií, novinárov, ako aj ich rodinných príslušníkov, študentov, členov katolíckej cirkvi a ďalších osôb, ako aj pretrvávajúcu korupciu predstaviteľov nikaragujského režimu; – dôrazne odsudzuje úmrtie Huga Torresa vo väzbe; – odsudzuje zatknutie kňaza Manuela Salvádora Garcíu 1. júna 2022, ktorý zostáva vo vyšetrovacej väzbe, a vyzýva na jeho okamžité prepustenie; – odsudzuje nezákonné zadržiavanie, nedostatočné záruky spravodlivého súdneho procesu a nezákonné odsúdenia politických väzňov, ku ktorým dochádza v Nikarague; naliehavo vyzýva nikaragujské orgány, aby obnovili záruky plného uplatňovania občianskych a politických práv všetkých Nikaragujčanov, zastavili prenasledovanie demokratickej opozície, tlače a občianskej spoločnosti, okamžite a bezpodmienečne prepustili osoby zadržiavané od apríla 2018, zrušili súdne konania proti nim a umožnili bezpečný návrat všetkých utečencov a exulantov do ich domovov.
|
Rolando Álvarez |
Bishop Rolando Álvarez zohrával dôležitú úlohu sprostredkovateľa v národnom dialógu v roku 2018 a neustále vyzýval na pokojný a rozvážny dialóg v Nikarague. 19. augusta 2022 bol zatknutý v mieste svojho bydliska, údajne bol prevezený do Managuy a umiestnený v domácom väzení v dome jeho rodičov. |
Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. septembra 2022:
– čo najdôraznejšie odsudzuje represie a zatýkanie členov rímskokatolíckej cirkvi v Nikarague, najmä zatknutie biskupa Rolanda Álvareza; – naliehavo vyzýva nikaragujský režim, aby okamžite ukončil represie a obnovil úplné dodržiavanie všetkých ľudských práv vrátane slobody prejavu, náboženského vyznania a viery; – vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých svojvoľne zadržiavaných osôb vrátane biskupa Álvareza a osôb zadržiavaných spolu s ním a na zrušenie všetkých súdnych konaní proti nim vrátane trestov.
|
FILIPÍNY
Leila De Lima |
Leila De Lima je politička, právnička a obhajkyňaľudských práv, ktorá v rokoch 2016 až 2022 pôsobila ako senátorka Filipín. Bola zatknutá a je zadržiavaná pre údajné obvinenia súvisiace s korupciou a obchodovaním s drogami. |
Európsky parlament vo svojom uznesení zo 17. februára 2022:
– opakuje svoju výzvu filipínskym orgánom, aby ukončili politické obťažovanie senátorky Leily De Limovej, nariadili jej okamžité a bezpodmienečné prepustenie a aby v spravodlivých súdnych konaniach stíhali osoby, o ktorých sa zistilo, že sú zodpovedné za jej svojvoľné zadržiavanie a ďalšie porušovanie ľudských práv spáchané voči nej, ako sú rodovo motivované útoky a porušovanie jej práva na riadny proces.
|
RUSKO
Alexej Navaľnyj
|
Alexej Navaľnyj je popredný ruský opozičný politik, právnik, bloger a protikorupčný aktivista. Na medzinárodnej úrovni získal pozornosť organizovaním demonštrácií proti ruskému prezidentovi Putinovi a jeho vláde, kandidovaním a ako obhajca protikorupčných reforiem. V auguste 2020 bol otrávený a následne sa z otravy niekoľko mesiacov zotavoval v nemeckom Berlíne. Po návrate do Moskvy bol v januári 2021 zatknutý a odvtedy je zadržiavaný v trestnej kolónii. Koncom marca 2021 začal dlhú hladovku, aby protestoval proti nedostatočnému prístupu k zdravotnej starostlivosti.
|
Európsky parlament vo svojom uznesení zo 7. apríla 2022:
– dôrazne odsudzuje uväznenie laureáta Sacharovovej ceny Alexeja Navaľného a opakuje svoju výzvu na jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie, ako aj stovky ďalších ruských občanov bezdôvodne zadržiavaných len preto, že ukázali odvahu demonštrovať za demokraciu a mier alebo za zlepšenie svojich práv vrátane práva na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie; – vyzýva ruské orgány, aby zlepšili podmienky vo väzniciach a väzenských zariadeniach tak, aby zodpovedali medzinárodným normám; považuje humanitárnu situáciu, zdravie a bezpečnosť Alexeja Navaľného za prioritu EÚ; vyzýva ruské orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na úplné zabezpečenie jeho práv počas jeho nezákonného zadržiavania; – odsudzuje to, že pri súdnom procese s Alexejom Navaľným nebolo dodržané jeho právo na spravodlivý proces, a opakuje svoju výzvu, aby sa bezodkladne uskutočnilo transparentné vyšetrovanie otravy Alexeja Navaľného.
|
TADŽIKISTAN
Ulfatkhonim Mamadshoeva, Daleri Imomali, Abdullo Ghurbati, Manuchehr Kholiknazarov, Faromuz Irgashov, Khursand Mamadshoev, Chorshanbe Chorshanbiev a Amriddin Alovatshoev
|
Ulfatkhonim Mamadshoeva, Daleri Imomali, Abdullo Ghurbati, Manuchehr Kholiknazarov, Faromuz Irgashov, Khursand Mamadshoev, Chorshanbe Chorshanbiev a Amriddin Alovatshoev sú právnici, obhajcovia ľudských práv a novinári, ktorí boli zatknutí a zadržaní po protestoch v Gorno-Badchšanskej autonómnej oblasti v máji 2022.
|
Európsky parlament vo svojom uznesení zo 7. júla 2022:
– vyzýva tadžické orgány, aby okamžite prepustili osoby, ktoré sú svojvoľne zadržiavané, a stiahli všetky obvinenia proti nim, ako aj aby zastavili politické prenasledovanie obhajcov ľudských práv a vplyvných prívržencov protestujúcich vrátane Ulfatchonimy Mamadšoevy, Daleriho Imomaliho, Abdulla Ghurbatiho, Manuchehra Choliknazarova, Faromuza Irgašova, Chursanda Mamadšoeva, Choršanbeho Choršanbieva a Amriddina Alovatšoeva.
|
TURECKO
Osman Kavala
Mücella Yapıcı, Can Atalay, Tayfun Kahraman, Ali Hakan Altınay, Yiğit Ali Ekmekçi, Çiğdem Mater Utku a Mine Özerden;
|
Osman Kavala je filantropom a popredným obhajcom ľudských práv, ktorý bol v apríli 2022 odsúdený na doživotný trest odňatia slobody bez podmienečného prepustenia za obvinenia z pokusu o zvrhnutie vlády.
Architektka Mücella Yapıcı, právnik Can Atalay, mestský plánovač Tayfun Kahraman, riaditeľ Európskej fakulty politológie Boğaziçi Ali Hakan Altınay, zakladateľ Istanbulskej univerzity Bilgi Yiğit Ali Ekmekçi, filmová producentka Çiğdem Mater Utku a dokumentaristka Mine Özerden boli odsúdení na 18 rokov odňatia slobody na základe rovnakých obvinení. |
Európsky parlament vo svojom uznesení z 5. mája 2022:
– čo najdôraznejšie odsudzuje nedávny rozsudok 13. vrchného trestného súdu v Istanbule, ktorým sa Osmanovi Kavalovi ukladá sprísnený trest odňatia slobody na doživotie, a to po viac ako štyroch a pol roku nespravodlivého, nezákonného a neoprávneného zadržiavania a menej ako tri mesiace po tom, ako Výbor ministrov Rady Európy začal proti Turecku konanie o nesplnení povinnosti za odmietnutie vykonať právne záväzný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva; domnieva sa, že bol odsúdený na základe neopodstatnených obvinení, a to so skrytým zámerom umlčať ho ako obhajcu ľudských práv a odradiť kritické hlasy v Turecku; – rovnako odmieta odsúdenie týchto spoluobžalovaných: Mücella Yapıcı, Can Atalay, Tayfun Kahraman, Ali Hakan Altınay, Yiğit Ali Ekmekçi, Çiğdem Mater Utku a Mine Özerden; – žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie Osmana Kavalu v súlade s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2019, bezodkladné zrušenie všetkých obvinení proti nemu a požaduje úplné zaručenie jeho práv a slobôd, ako aj okamžité prepustenie ďalších siedmich obžalovaných v tejto veci; odsudzuje skutočnosť, že Osman Kavala je od októbra 2017 neustále pozbavený slobody, a vyzýva Turecko, aby konalo v súlade so svojimi medzinárodnými a domácimi záväzkami; – vyjadruje plnú solidaritu s Osmanom Kavalom, ostatnými obžalovanými v konaní vo veci Gezi a s ich rodinami.
|
PRÍLOHA II
ZOZNAM LAUREÁTOV SACHAROVOVEJ CENY A FINALISTOV UVÄZNENÝCH A POZBAVENÝCH OSOBNEJ SLOBODY
Rok udeľovania Sacharovovej ceny |
Meno a priezvisko |
Laureát/finalista |
Krajina |
Situácia (zadržanie/ domáce väzenie/dočasné prepustenie) |
Dĺžka trestu odňatia slobody |
Dátum začiatku zadržiavania |
2021 |
Alexej Navaľnyj |
Laureát
|
Rusko |
Väzenie
|
3,5 + 9 rokov |
Január 2021 (najnovšie) |
2020 |
Sjarhej Cichanouský Maryja Kalesnikavová Mikola Statkevič Ales Beľackij
|
Laureát Laureátka Laureát Laureát |
Bielorusko
|
Väzenie Väzenie Väzenie Väzenie |
Neznámy Neznámy Neznámy Neznámy
|
29. mája 2020 7. septembra 2020 31. mája 2020 (najnovšie) 15. júla 2021 |
2020 |
Porfirio Sorto Cedillo, José Avelino Cedillo, Orbin Naún Hernández, Kevin Alejandro Romero, Arnold Javier Aleman, Ever Alexander Cedillo, Daniel Marquez a Jeremías Martínez Díaz |
Finalisti |
Honduras |
Väzenie |
Neznámy |
1. septembra 2019, prepustený 24. februára 2022 po rozhodnutí Najvyššieho súdu Hondurasu |
2019 |
Ilham Tohti |
Laureát |
Čína |
Väzenie |
Neznámy |
23. septembra 2014 |
2018 |
Nasser Zefzafi
|
Finalista |
Maroko |
Väzenie |
20 rokov |
5. apríla 2019 |
2017 |
Dawit Isaak |
Finalista |
Eritrea |
Zadržiavanie v izolácii |
Neznámy |
23. septembra 2001 |
2015 |
Rá´if Badawí |
Laureát |
Saudská Arábia |
Väzenie |
10 rokov |
Prepustený 11. marca 2022, pokračuje 10-ročný zákaz cestovania
|
2012 |
Nasrín Sutúde
Džafar Panahí |
Laureátka
Laureát |
Irán
Irán |
Väzenie, na dočasnej zdravotnej dovolenke od júla 2021
Väzenie |
38 rokov
6 rokov |
6. marca 2019 (najnovšie)
11. júla 2022 bol nútený nastúpiť 10-ročný trest odňatia slobody |
2011 |
Razán Zajtúna |
Laureátka |
Sýria |
Unesená v roku 2013. Predpokladané zadržanie a smrť. |
|
9. decembra 2013 |
PRÍLOHA III
ZOZNAM UZNESENÍ
Zoznam uznesení, ktoré Európsky parlament prijal počas roka 2022 a ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú porušovania ľudských práv vo svete
Krajina/región |
Dátum prijatia v pléne |
Názov |
Afrika |
||
Burkina Faso+ |
17.02.2022 |
|
Burkina Faso |
20.10.2022 |
|
Čad+ |
15.12.2022 |
Zásah vojenskej junty proti pokojným demonštráciám v Čade |
Konžská demokratická republika |
24.11.2022 |
|
Etiópia+ |
6.10.2022 |
|
Sudán+ |
20.01.2022 |
|
Uganda/Tanzánia+ |
15.09.2022 |
|
Západná Afrika a Sahel |
5.05.2022 |
Hrozby pre stabilitu, bezpečnosť a demokraciu v západnej a sahelskej Afrike |
Amerika |
||
Brazília+ |
7.07.2022 |
|
Guatemala+ |
7.04.2022 |
Situácia v oblasti právneho štátu a ľudských práv v Guatemalskej republike |
Haiti+ |
6.10.2022 |
Situácia v oblasti ľudských práv na Haiti, najmä pokiaľ ide o násilie zločineckých skupín |
Mexiko+ |
10.03.2022 |
|
Nikaragua+ |
9.06.2022 |
|
Nikaragua+ |
15.09.2022 |
|
Ázia |
||
Afganistan |
7.04.2022 |
|
Afganistan+ |
24.11.2022 |
|
Kambodža+ |
5.05.2022 |
|
Čína+ |
5.05.2022 |
|
Čína+ |
9.06.2022 |
Situácia v oblasti ľudských práv v oblasti Sin-ťiang vrátane policajných spisov v Sin-ťiangu |
Čína+ |
15.12.2022 |
Zásah čínskej vlády proti pokojným protestom v Čínskej ľudovej republike |
Čína, Hong Kong+ |
20.01.2002 |
|
Čína, Hong Kong+ |
7.07.2022 |
Zatknutie kardinála Zena a správcov Fondu núdzovej pomoci 612 v Hongkongu |
Kazachstan+ |
20.01.2022 |
|
Mjanmarsko+ |
10.03.2022 |
|
Mjanmarsko+ |
6.10.2022 |
|
Severná Kórea+ |
7.04.2022 |
Situácia v oblasti ľudských práv v Severnej Kórei vrátane prenasledovania náboženských menšín |
Filipíny+ |
17.02.2022 |
|
Tadžikistan+ |
7.07.2022 |
|
Európa a krajiny Východného partnerstva |
||
Arménsko/Azerbajdžan+ |
10.03.2022 |
|
Bielorusko |
19.05.2022 |
Stíhanie opozície a zadržiavanie vedúcich predstaviteľov odborových zväzov v Bielorusku |
Bielorusko+ |
24.11.2022 |
Pokračujúci útlak demokratickej opozície a občianskej spoločnosti v Bielorusku |
Gruzínsko+ |
9.06.2022 |
Porušovanie slobody médií a bezpečnosti novinárov v Gruzínsku |
Turecko+ |
5.05.2022 |
|
Rusko+ |
7.04.2022 |
|
Ukrajina/Rusko |
1.03.2022 |
|
Ukrajina/Rusko+ |
15.09.2022 |
|
Ukrajina/Rusko |
7.04.2022 |
|
Ukrajina/Rusko |
6.10.2022 |
Závery zo zasadnutia Európskej rady z 24. 25. marca 2022:vrátane najnovšieho vývoja vojny na Ukrajine a sankcií EÚ voči Rusku a ich vykonávania |
Ukrajina |
7.04.2022 |
Ochrana EÚ poskytovaná deťom a mladým ľuďom na úteku pred vojnou na Ukrajine |
Ukrajina |
5.05.2022 |
|
Ukrajina |
19.05.2022 |
|
Ukrajina |
20.10.2022 |
|
Blízky východ |
||
Bahrain+ |
15.12.2022 |
Prípad obhajcu ľudských práv Abdulhadího Al-Chawádžu v Bahrajne |
Egypt |
24.11.2022 |
|
Irán+ |
17.02.2022 |
|
Irán |
6.10.2022 |
Smrť Mahsy Amíníovej a represie voči protestujúcim za práva žien v Iráne |
Izrael/Palestína |
14.12.2022 |
Vyhliadky na riešenie v podobe dvoch štátov pre Izrael a Palestínu |
Katar |
24.11.2022 |
Situácia v oblasti ľudských práv v súvislosti s majstrovstvami sveta FIFA v Katare |
Prierezové otázky |
||
Pracovné práva |
9.06.2022 |
Nový obchodný nástroj na zákaz výrobkov, ktoré sú výsledkom nútenej práce |
Menšiny |
3.05.2022 |
|
Právo dieťaťa |
3.05.2022 |
|
Právo na vodu |
5.10.2022 |
|
Práva žien a rodová rovnosť |
17.02.2022 |
Priority EÚ na 66. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien |
9.06.2022 |
Globálne hrozby pre práva na umelé prerušenie tehotenstva:možné zrušenie práv na umelé prerušenie tehotenstva v USA Najvyšším súdom |
|
7.07.2022 |
||
+ naliehavé uznesenie podľa článku 144 rokovacieho poriadku EP
STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ (8.11.2022)
pre Výbor pre zahraničné veci
k ľudským právam a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti – výročná správa za rok 2022
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Robert Biedroń
NÁVRHY
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
– so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“),
– so zreteľom na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),
– so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 2, 3, 11 a 17,
– so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (ďalej len „CEDAW“) z 18. decembra 1979,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,
– so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na výsledky ich hodnotiacich konferencií,
– so zreteľom na Dohovor Rady Európy z 11. mája 2011 o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2022 o rozhodnutí Najvyššieho súdu USA zrušiť práva na umelé prerušenie tehotenstva v Spojených štátoch amerických a potrebe chrániť tieto práva a zdravie žien v EÚ[29],
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a všeobecné pripomienky Výboru pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva,
– so zreteľom na akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a na výsledky jej hodnotiacich konferencií,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2020 o rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ[30],
– so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2021,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2022 o ochrane EÚ poskytovanej deťom a mladým ľuďom na úteku pred vojnou na Ukrajine[31],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2022 o vplyve vojny proti Ukrajine na ženy[32],
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. novembra 2020 s názvom Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III: ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2020)0017),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2022 o prierezovej diskriminácii v Európskej únii: sociálno-ekonomická situácia žien afrického, blízkovýchodného, latinskoamerického a ázijského pôvodu[33],
A. keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a malo by sa plne rešpektovať; keďže právo na nedotknuteľnosť osoby má podľa článku 3 charty prvoradý význam; keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a prierezový prístup by sa preto mali ako horizontálna zásada začleniť do všetkých činností a politík EÚ;
B. keďže rodová rovnosť má zásadný význam pre rozvoj slobodných a rovnocenných spoločností; keďže v mnohých častiach sveta stále nie sú zaručené práva žien, dievčat a nebinárnych osôb a v mnohých krajinách sa zmenšuje priestor pre organizácie občianskej spoločnosti, najmä organizácie pre práva žien, feministické organizácie a miestne organizácie;
C. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 a jej dôsledky majú jasný rodový rozmer, keďže zasahujú ženy a mužov na celom svete rozdielne; keďže pandémia prehĺbila existujúce štrukturálne nerovnosti medzi ženami a mužmi; keďže jej dôsledky neúmerne ovplyvňujú životy ľudí zo zraniteľných skupín vrátane žien, ľudí inej farby pleti, LGBTIQA+ osôb, osôb so zdravotným postihnutím, starších ľudí a iných osôb, napríklad im bránia v prístupe k základným službám zdravotnej a inej starostlivosti vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (SRZP) a podpory obetí rodovo motivovaného násilia;
D. keďže od pandémie sa násilie páchané na ženách zvýšilo; keďže viac ako 45 % žien uviedlo, že ony samé alebo iná žena, o ktorej vedia, zažili od roku 2019 určitú formu násilia, a 65 % žien uviedlo, že ho zažívajú počas svojho života; keďže na celom svete bolo počas predchádzajúcich 12 mesiacov vystavených sexuálnemu a/alebo fyzickému násiliu zo strany intímneho partnera 245 miliónov žien a dievčat vo veku 15 rokov a viac; keďže viac ako 4 ženy z 10 sa cítia vo verejných priestoroch nebezpečnejšie ako predtým a každá druhá žena sa cíti nebezpečne, keď ide v noci sama; keďže 6 z 10 žien tvrdí, že sexuálne obťažovanie na verejnosti sa zhoršilo;
E. keďže na celom svete pretrváva represívny odmietavý postoj k právam žien a LGBTIQA+ osôb;
F. keďže v niektorých členských štátoch prišlo k poľutovaniahodnému zhoršeniu prístupu žien k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva; keďže prístup k SRZP vrátane bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva predstavujú základné právo; keďže kriminalizácia, odkladanie a odmietanie prístupu k SRZP predstavuje formu rodovo motivovaného násilia; keďže tieto obmedzenia a zákazy neznižujú počet interrupcií, ale len nútia ľudí, aby cestovali alebo sa uchýlili k nebezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva, čo ich vystavuje trestnému vyšetrovaniu a stíhaniu, a postihujú osoby, ktorým chýbajú zdroje a informácie; keďže takmer všetky úmrtia v dôsledku neodborne vykonaného prerušenia tehotenstva sa vyskytujú v krajinách, kde je umelé prerušenie tehotenstva prísne obmedzené; keďže Najvyšší súd USA rozhodol 24. júna 2022 o zrušení rozsudku vo veci Roe/Wade, čím prestalo platiť federálne ústavné právo na umelé prerušenie tehotenstva v USA, štátom sa umožnilo zakázať umelé prerušenie tehotenstva v ktoromkoľvek štádiu tehotenstva a vznikla možnosť úplného zákazu umelého prerušenia tehotenstva; keďže odvtedy sa rastúci počet štátov v USA a na celom svete rozhodol zakázať umelé prerušenie tehotenstva alebo obmedziť právo na umelé prerušenie tehotenstva;
G. keďže rasovo kategorizované ženy, ženy zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, ženy z menšín, ženy so zdravotným postihnutím, migrantky a LGBTIQA+ osoby čelia ďalšiemu a viacnásobnému porušovaniu svojich ľudských práv; keďže sa im často obmedzuje úplná a účinná účasť na hospodárskom, sociálnom a politickom živote; keďže ženy, ktoré sú vystavené rôznym druhom diskriminácie na celom svete, čelia viacerým prekážkam v prístupe na formálny trh práce, čím sú vystavené diskriminácii, chudobe, ekonomickému vykorisťovaniu, sociálnemu vylúčeniu a rodovo motivovanému násiliu vrátane sexuálneho obťažovania a zlého zaobchádzania; keďže čelia rasizmu a diskriminácii v prístupe k zdravotnej starostlivosti, podporným službám pre obete násilia a iným službám, čo popiera ich ľudské práva; keďže afrofóbia, protirómske zmýšľanie, antisemitizmus a islamofóbia sú rozšírené formy rasizmu na celom svete;
H. keďže náboženstvo a ideológia na celom svete sa využívajú proti právam žien a dievčat a proti rodovej rovnosti vo všeobecnosti; keďže ženy, dievčatá a LGBTQIA+ osoby sú vystavené rodovo motivovanému násiliu a diskriminácii, ktorá im bráni v tom, aby mohli v plnej miere využívať svoje ľudské práva, zo strany štátnych a neštátnych subjektov, ktoré sa spoliehajú na náboženské „odôvodnenia“ svojho konania; keďže ženy, ktoré vyjadrujú svoje náboženstvo a vieru svojím oblečením alebo fyzickým vzhľadom, sa častejšie stávajú obeťami násilia a diskriminácie;
I. keďže v rokoch 2021 – 2022[34] bolo na celom svete usmrtených spolu štrnásť novinárok, čo predstavuje nárast v porovnaní s počtom za rok 2020; keďže zatiaľ čo každý rok dochádza k usmrteniu väčšieho počtu novinárov, ženy vo všeobecnosti zažívajú viac online a sexuálneho obťažovania a v tejto súvislosti sú častejším terčom; keďže ženy sa angažujú v politike v rekordnom počte na celom svete tým, že kandidujú a hlasujú vo voľbách; keďže v mnohých krajinách je táto zvýšená účasť žien v politike sprevádzaná násilným odmietavým postojom; keďže fyzické, morálne a kybernetické násilie zamerané na ženy v politike vytvára nebezpečné prekážky účasti žien na politických procesoch; keďže aktivistky, obhajkyne ľudských práv a ženské vodkyne v sociálnej oblasti čelia zhoršujúcemu sa násiliu na celom svete,
J. keďže značný počet žien slúži v ukrajinských ozbrojených silách v bojových a nebojových funkciách; keďže viac ako 22,8 % ukrajinskej armády tvoria ženy; keďže od invázie Ruska na Ukrajinu utieklo zo svojich domovov najmenej 12 miliónov ľudí, z ktorých väčšinu tvoria ženy a deti; keďže vojny a ozbrojené konflikty majú osobitným spôsobom vplyv na ženy vrátane tých, ktoré čelia prierezovej diskriminácii, a prehlbujú už existujúce nerovnosti; keďže ženy a dievčatá sú obzvlášť ohrozené počas humanitárnych kríz a kríz vysídľovania, pretože sú naďalej neúmerne obeťami diskriminácie na základe rodových noriem, rodovo motivovaného násilia a sú zbavené prístupu k zdravotnej starostlivosti a iným službám; keďže znásilnenie a sexuálne násilie sa využívajú ako vojnové zbrane; keďže masívne vysídľovanie a prílev utečencov v dôsledku vojen a ozbrojených konfliktov vedú k prudkému nárastu obchodovania s ľuďmi; keďže ženy a deti bez sprievodu sú hlavnými obeťami obchodníkov s ľuďmi, ktorí často zneužívajú ich zraniteľnú situáciu;
K. keďže zmena klímy oslabuje uplatňovanie ľudských práv a zvyšuje existujúce rodové nerovnosti; keďže ženy a dievčatá sú viac postihnuté zmenou klímy v dôsledku ich nerovnakého prístupu k zdrojom, vzdelávaniu, politickej moci, pracovným príležitostiam a pozemkovým právam v porovnaní s mužmi a v dôsledku existujúcich sociálnych a kultúrnych noriem, ako je ich úloha primárnych poskytovateliek starostlivosti a často ako dodávateliek vody, potravín a palív; keďže problémy v oblasti životného prostredia, ktoré spôsobuje a prehlbuje zmena klímy, sú v súčasnosti dôvodom rastu nútenej migrácie a následného porušovaniu ľudských práv;
L. keďže ochrana žien a dievčat a iných zraniteľných osôb pred násilím a diskrimináciou, najmä pokiaľ ide o vzdelávacie, informačné a zdravotnícke služby vrátane SRZP, je obzvlášť dôležitá na zabezpečenie plného uplatňovania ich ľudských práv; keďže porušovanie SRZP, ako je nútená sterilizácia, nútené tehotenstvo, kriminalizácia umelého prerušenia tehotenstva, odmietnutie alebo oneskorenie bezpečného umelého prerušenia tehotenstva a/alebo starostlivosti po umelom prerušení tehotenstva a zneužívanie žien a dievčat, ktoré hľadajú informácie, produkty a služby súvisiace so sexuálnym a reprodukčným zdravím, ako aj mrzačenie ženských pohlavných orgánov, gynekologické a pôrodnícke násilie sú formy rodovo motivovaného násilia, ktoré môžu za určitých okolností vyústiť do mučenia alebo krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania;
M. keďže rodovo motivované násilie je závažným porušením ľudských práv, ktoré narúša sociálnu stabilitu a bezpečnosť, verejné zdravie, vzdelávacie a pracovné príležitosti žien a dobré životné podmienky a perspektívy rozvoja detí a komunít;
1. zdôrazňuje, že rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ a jednou z jej spoločných a základných zásad; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť skutočnú rodovú rovnosť pre všetkých ľudí na celom svete; zdôrazňuje úlohu rodovej rovnosti pri zabezpečovaní rovnakého uplatňovania základných práv a následného prístupu k službám, ako sú zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, dôstojná práca, bývanie a starostlivosť; víta skutočnosť, že úsilie o presadzovanie práv žien a dievčat nadobúda v celosvetovom meradle ešte väčší význam; konštatuje však, že v žiadnej krajine sveta sa ešte nedosiahla rodová rovnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že celkový pokrok v oblasti práv žien výrazne zaostáva za záväzkami krajín OSN stanovenými v Pekinskom dohovore z roku 1995; opakovane vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa zaviazali dosiahnuť pokrok smerom k feministickej zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktorá by zahŕňala transformačnú víziu, ktorej súčasťou je rodová rovnosť, a aby zabezpečili, že členské štáty, delegácie EÚ a všetky inštitúcie EÚ budú v plnej miere vykonávať všetky ciele a záväzky akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť III;
2. zdôrazňuje, že LGBTIQA+ ženy, migrantky a rasovo kategorizované ženy, ženy so zdravotným postihnutím a staršie ženy, okrem iných, čelia prierezovej diskriminácii; žiada, aby sa vo vnútornej a vonkajšej činnosti EÚ zohľadňovalo prelínanie identít a diskriminácie a aby sa uznalo, že ženy a dievčatá v celej svojej rozmanitosti, ako aj nebinárne osoby, nie sú rovnako postihnuté rodovými nerovnosťami, keďže tieto sú znásobené inými formami útlaku; vyzýva na lepšiu ochranu žien zo zraniteľných skupín, ako sú LGBTIQA+ ženy, ženy so zdravotným postihnutím, rasovo kategorizované ženy, staršie ženy a ženy z vidieckych oblastí; vyzýva na systematické začleňovanie rodového hľadiska a prierezového hľadiska do zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a do jej politiky v oblasti migrácie, rozširovania, obchodu a rozvoja; požaduje osobitné rodové kapitoly vo všetkých budúcich obchodných a investičných dohodách EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v Novom pakte EÚ o migrácii a azyle chýba prierezový rozmer;
3. vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom rodových nerovností v dôsledku po sebe idúcich kríz na celom svete; so znepokojením berie na vedomie alarmujúci nárast rodovo motivovaného násilia na celom svete počas kríz; zdôrazňuje, že účinky pandémie COVID-19 naďalej prehlbujú existujúce nerovnosti, ktoré neúmerne ovplyvňujú životy marginalizovaných skupín, pričom bránia najmä prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva a antikoncepcii, liečbe neplodnosti, testovaniu HIV a sexuálne prenosných infekcií, skríningu rakoviny reprodukčných orgánov, sexuálnej výchove a vzdelávaniu v oblasti vzťahov a zdravotnej starostlivosti o matky;
4. zdôrazňuje, že ženy a dievčatá potrebujú nepretržitý prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia počas celých konfliktov a vysídľovania vrátane prístupu k bezpečnému pôrodu, službám plánovania rodičovstva, legálnemu a bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva alebo klinickému riešeniu znásilnenia; žiada, aby sa sprístupnili finančné prostriedky na poskytovanie základných a život zachraňujúcich služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia v súlade s minimálnym počiatočným balíkom služieb OSN;
5. zdôrazňuje, že akýkoľvek konflikt, napríklad vojna na Ukrajine, vytvára príležitosť pre obchodníkov s ľuďmi, aby využívali zraniteľnosť ľudí; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uľahčili lepšiu cezhraničnú komunikáciu a odbornú prípravu s cieľom zabezpečiť účinnejšie stíhanie obchodníkov s ľuďmi, ktorí využívajú hranice ako medzery na ďalšie vykorisťovanie svojich obetí, z ktorých veľkú väčšinu tvoria ženy; požaduje proaktívnu politiku v oblasti udržateľných, transparentných a dostupných spôsobov legálnej migrácie; požaduje účinné informačné kampane, aby ľudia utekajúci pred konfliktmi a/alebo ťažkosťami neboli náchylní na to, aby sa dostali do reťazcov obchodovania s ľuďmi; dôrazne odsudzuje používanie sexuálneho a rodovo motivovaného násilia ako vojnovej zbrane a zdôrazňuje, že ide o vojnový zločin; vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom správ o obchodovaní s ľuďmi, sexuálnom násilí, vykorisťovaní, znásilňovaní a zneužívaní, ktorým čelia ženy a deti utekajúce z Ukrajiny; vyzýva na prijatie rozhodných krokov s cieľom ukončiť používanie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane a skoncovať s beztrestnosťou osôb, ktoré sú vinné z týchto činov, a zvýšiť informovanosť o konkrétnej situácii a diskriminácii detí vo vojnovom konflikte;
6. vyjadruje poľutovanie nad veľkým nárastom počtu ľudí, ktorí sa dostali do moderného otroctva; vyzýva na prístup k boju proti tejto trestnej činnosti zameraný na obete a zameraný na ľudské práva; zdôrazňuje rodový rozmer obchodovania s ľuďmi, pričom 65 % jeho obetí tvoria ženy a dievčatá a s 92 % z nich sa obchoduje na účely sexuálneho vykorisťovania; vyzýva na koordinované opatrenia zamerané na identifikáciu obetí a ich účinnú reintegráciu do spoločnosti, keďže hospodárska a rodová nerovnosť je jednou z hlavných hnacích síl viktimizácie;
7. zdôrazňuje používanie hrozieb a násilia zameraných proti novinárkam alebo političkám, ako aj ženám zapojeným do ochrany ľudských práv; pripomína primárnu zodpovednosť štátu za zaistenie a zachovanie bezpečného prostredia pre tieto ženy vo verejnej funkcii a za ich ochranu pred hrozbami a útokmi; vyzýva na rýchle vyšetrovanie zastrašovania, hrozieb, násilia a iných prípadov zneužívania týchto žien;
8. zdôrazňuje, že ženy a dievčatá patriace k etnickým a náboženským menšinám a menšinám veriacich sú ešte zraniteľnejšie voči rodovo motivovanému násiliu a diskriminácii; dôrazne odsudzuje diskrimináciu a násilie voči ženám z menšín na celom svete, napríklad voči rómskym ženám; domnieva sa, že právo na vzdelanie, sociálne práva a právo na zdravotnú starostlivosť by sa nikdy nemali obmedzovať ani odnímať; vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou ujgurskej menšiny a odsudzuje všetky prípady porušovania ľudských práv, ako je svojvoľné zadržiavanie, mučenie, zlé zaobchádzanie vrátane nútenej lekárskej liečby a sexuálne a rodovo motivované násilie, ktoré môžu predstavovať medzinárodné trestné činy;
9. vyzýva všetky hostiteľské a tranzitné krajiny, ktoré prijímajú utečencov, aby riešili osobitné potreby žien a dievčat a zabezpečili, že služby, spôsoby odkazovania a mechanizmy podávania sťažností budú v komunitách okamžite k dispozícii v jazykoch a formátoch prístupných všetkým skupinám; požaduje trvalý prístup k základným a život zachraňujúcim zdravotníckym službám na Ukrajine, ako aj zaručený prístup k službám v oblasti SRZP, najmä k núdzovej antikoncepcii alebo k starostlivosti spojenej s umelým prerušením tehotenstva pre osoby, ktoré prežili znásilnenie; nabáda na rýchlu integráciu žien a detí, ktoré utekajú pred vojnou na Ukrajine alebo pred ozbrojenými konfliktmi, v hostiteľských krajinách; pripomína zložitú situáciu a prekážky transrodových osôb utekajúcich pred vojnami a ozbrojenými konfliktmi; zdôrazňuje, že transrodové osoby, ktorých doklady totožnosti nezodpovedajú ich totožnosti, by mali mať možnosť prechádzať cez hranice a cez vnútorné kontrolné miesta a nesmú byť vylúčené z opatrení civilnej ochrany; zdôrazňuje, že transrodoví utečenci majú ťažkosti s prístupom k hormonálnej liečbe; zdôrazňuje, že Svetová zdravotnícka organizácia považuje takúto liečbu a iné osobitné lieky pre transrodové a intersexuálne osoby za nevyhnutné, a preto by mali byť zahrnuté do balíkov humanitárnej pomoci;
10. zdôrazňuje, že v čase krízy sú prítomnosť a prínos žien obzvlášť dôležité; pripomína záväzok EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a potrebu rovnakého zastúpenia žien a mužov vo vedení a v rozhodovaní;
11. uznáva odvahu a silu ukrajinských žien vo funkcii vojakov, ktoré vo veľkom počte bránia svoju vlasť, a všetkých ukrajinských žien, ktoré poskytujú podporu a pomoc na mieste, ako aj tých, ktoré sa rozhodli utiecť z krajiny s cieľom chrániť svoje rodiny; vyzýva EÚ, aby zabezpečila začlenenie rodového hľadiska do svojej reakcie na nevyprovokovanú a neodôvodnenú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, a posilnila tak úlohu žien pri humanitárnej pomoci a obnove po skončení konfliktu, spravodlivosti v prechodnom období a presadzovaní ľudských práv; žiada, aby sa Rusko zodpovedalo za všetky porušenia ľudských práv žien a dievčat, okrem iného aj vrátane všetkých prípadov sexuálneho násilia a znásilnenia; požaduje rozhodné kroky na ukončenie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane, ochranu a pomoc obetiam a zlepšenie ich prístupu k spravodlivosti; opätovne zdôrazňuje rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1820 (2008), v ktorej sa uvádza, že znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia predstavujú zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny;
12. vyjadruje poľutovanie nad nepriateľským režimom Talibanu v Afganistane a trvalým útlakom žien a dievčat v mnohých krajinách sveta; zdôrazňuje, že za posledných 12 mesiacov sa porušovanie ľudských práv žien a dievčat v Afganistane neprimerane zvýšilo aj napriek počiatočným prísľubom, že sa ženám a dievčatám zaručí právo na prácu a vzdelanie; pripomína osobitný význam vzdelávania dievčat po prevzatí moci v Afganistane Talibanom; odsudzuje skutočnosť, že Taliban systematicky vylučuje ženy a dievčatá z verejného života a politickej účasti; víta skutočnosť, že EÚ obnovila minimálnu prítomnosť v Kábule, čím sa zabezpečuje poskytovanie pomoci, a uprednostňuje priamu spoluprácu s afganským ľudom, a to aj prostredníctvom fóra vedúcich predstaviteliek afganských žien, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa afganské ženy mohli vyjadrovať na medzinárodných fórach;
13. vyjadruje hlboké znepokojenie a zármutok nad smrťou Mahsy Amíníovej 16. septembra 2022 po tom, ako ju tzv. mravnostná polícia zbila údajne za to, že mala na sebe voľný hidžáb; vyzýva na rýchle, nestranné a účinné vyšetrenie nezávislým príslušným orgánom; vyjadruje znepokojenie nad represívnou reakciou a používaním sily iránskou vládou proti ľuďom, ktorí demonštrujú za práva žien a rovnosť; vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcimi útokmi na ženy vrátane prípadu športovej lezkyne Elnaz Rekabiovej, ktorá po nedávnej súťaži zmizla; vyzýva všetky vnútroštátne orgány, aby prestali útočiť na ženy, ktoré nedodržiavajú pravidlá nosenia hidžábu, obťažovať ich a zadržiavať; vyjadruje solidaritu s demonštrantmi v Iráne; opätovne potvrdzuje právo žien na celom svete na telesnú autonómiu a slobodu prejavu vrátane práva vybrať si oblečenie bez zasahovania štátu, nátlaku a strachu z násilia;
14. odsudzuje skutočnosť, že rodovo motivované násilie je jednou z najrozšírenejších foriem násilia na svete; poukazuje na to, že rodovo motivované násilie je formou diskriminácie a porušovaním základných práv, ako aj výsledkom rodových stereotypov a štrukturálnych a inštitucionálnych nerovností; zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať rodový, prierezový prístup zameraný na obete vo všetkých politikách a opatreniach na riešenie rodovo motivovaného násilia; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti diskriminácii žien a škodlivým stereotypom od raného detstva, keďže tieto sú jedným z hlavných faktorov vedúcich k rodovo motivovanému násiliu; dôrazne odsudzuje všetky formy rodovo motivovaného, fyzického, sexuálneho, psychologického a hospodárskeho násilia vrátane domáceho násilia, sexuálneho vykorisťovania, sexuálneho obťažovania, prenasledovania, šikanovania, obchodovania s ľuďmi, obchodovania s ľuďmi, detských a nútených sobášov, nútenej sterilizácie, núteného umelého prerušenia tehotenstva, femicídy, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, násilia páchaného v mene cti a vrážd zo cti, znásilnenia ako zbrane dominancie a vojny, ako aj kybernetického násilia; zdôrazňuje, že všetky tieto formy násilia predstavujú závažné porušovanie ľudských práv a dôstojnosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad silnejúcim javom femicídy v Európe a na celom svete; vyzýva EÚ a globálnych aktérov, aby sa na tieto problémy osobitne zamerali; víta a podporuje úsilie a investície EÚ spolu s jej medzinárodnými partnermi zamerané na prevenciu a odstránenie všetkých foriem rodovo motivovaného násilia;
15. zdôrazňuje, že škodlivé účinky zmeny klímy a degradácie ekosystémov v neprimeranej miere znášajú chudobní, najmä ženy v celej ich rozmanitosti a mladí ľudia, ako aj pôvodné obyvateľstvo a iné komunity závislé od prírodných zdrojov a/alebo chudobné komunity, a vyzýva EÚ, aby sa zaviazala k pokrokovým rodovým prístupom v záujme transformácie vnútornej aj vonkajšej činnosti; vyzýva EÚ a všetkých globálnych aktérov, aby prijali rodovo citlivú odpoveď, a to vrátane prierezového hľadiska, na krízy, najmä súčasnú energetickú a klimatickú krízu, a aby zabezpečili, že sa na tento účel budú uplatňovať cielené finančné prostriedky a opatrenia, ako aj aby zaručili rovnakú účasť žien v celej ich rozmanitosti v rozhodovacích orgánoch na medzinárodnej, celoštátnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje ničivé záplavy, ku ktorým dochádza na celom svete, vrátane tých, ktoré nedávno ničili v Pakistane, v dôsledku čoho bolo vysídlených takmer 8 miliónov ľudí a viac ako tisíc ľudí zomrelo, a zdôrazňuje ich zvýšený vplyv na ženy v dôsledku existujúcich rodových rozdielov; so znepokojením konštatuje, že u žien je v prípade prírodnej katastrofy 14-krát vyššia pravdepodobnosť úmrtia;
16. zdôrazňuje, že Istanbulský dohovor je najkomplexnejším nástrojom v Európe na boj proti osobitným formám rodovo motivovaného násilia; vyzýva všetky zostávajúce členské štáty, aby v plnej miere ratifikovali Istanbulský dohovor, ktorý je kľúčovým prostriedkom na sformovanie Európy, ktorá bojuje proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia a poskytuje mechanizmy prevencie s cieľom znížiť počet budúcich obetí; vyzýva Radu, aby bezodkladne dokončila pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru; nabáda štáty, ktoré nie sú členmi EÚ, aby ratifikovali Istanbulský dohovor, zlepšili práva žien a dôrazne bojovali proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia; vyzýva EÚ a Radu Európy, aby naďalej nabádali štáty, aby sa pripojili k dohovoru s cieľom spoločne bojovať proti rodovo motivovanému násiliu a odstrániť ho; odsudzuje pokusy v niektorých štátoch o zrušenie opatrení, ktoré už boli prijaté pri vykonávaní Istanbulského dohovoru a v rámci boja proti násiliu páchanému na ženách; vyjadruje znepokojenie nad odstúpením Turecka od dohovoru; vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili úplné začlenenie dohovoru do budúcej smernice EÚ o boji proti rodovo motivovanému násiliu; vyzýva na identifikáciu rodovo motivovaného násilia ako novej oblasti trestnej činnosti uvedenej v článku 83 ods. 1 ZFEÚ; zdôrazňuje potrebu poskytnúť obetiam účinné odškodnenie a prijať primerané právne ustanovenia; vyzýva na používanie dohovoru ako minimálnej normy, pokiaľ ide o odstránenie rodovo motivovaného násilia na celom svete;
17. odsudzuje činnosť protirodových a protiženských hnutí, režimov a náboženstiev, ktoré systematicky útočia na práva žien a LGBTIQA+ osôb; naliehavo vyzýva EÚ a globálnych aktérov, aby odmietali akékoľvek ďalšie pokusy o oslabenie pokroku v oblasti ľudských práv žien, rovnosti, práva na sebaurčenie a úplnej kontroly nad vlastným telom; vyjadruje znepokojenie nad tým, že protirodové hnutia v EÚ sú vo veľkej miere financované zahraničnými aktérmi; vyzýva na dôkladnú analýzu tohto problému a zabezpečenie toho, aby európske peniaze, ako aj zahraničné dary neslúžili na financovanie organizácií, ktoré aktívne útočia na rovnosť a snažia sa obmedzovať práva iných. vyjadruje poľutovanie nad zhoršením situácie SRZP a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby obnovilo svoju podporu SRZP vrátane prístupu k bezpečnému a zákonnému umelému prerušeniu tehotenstva, ku komplexnej sexuálnej výchove primeranej veku a založenej na dôkazoch a ku komplexným metódam plánovaného rodičovstva vrátane antikoncepcie a objektívnych informácií a predpôrodnej, pôrodnej a postnatálnej starostlivosti v rámci EÚ aj mimo nej; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali stratégiu pre rodovú rovnosť v rámci EÚ aj mimo nej jednotne a aby prijali účinné a konkrétne opatrenia na boj proti odmietavému postoju voči právam žien a rodovej rovnosti;
18. vyzýva globálnych aktérov, aby zohľadnili zvýšené riziko a osobitné výzvy, ktorým čelia LGBTIQA+ osoby, ktoré sú obzvlášť zraniteľné a často obeťami diskriminácie a násilia, a aby predchádzali násilným činom a trestným činom z nenávisti voči nim a aby tieto činy vyšetrovali a trestali; oceňuje uznanie potreby chrániť práva LGBTIQA+ osôb v akčnom pláne pre rodovú rovnosť III; vyzýva na vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv lesieb, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI), vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v boji proti násiliu, diskriminácii a stigmatizácii LGBTIQA+ osôb; vyzýva globálnych aktérov, aby prijali všetky potrebné kroky s cieľom zabezpečiť, aby rodová identita a sexuálna orientácia nemohli byť za žiadnych okolností základom pre trestné sankcie;
19. odsudzuje všetky formy násilia voči LGBTIQA+ osobám a rodovo nekonformným osobám vrátane stigmatizácie, svojvoľného zadržiavania, fyzického aj psychického mučenia, prenasledovania a zabíjania a podnecovanie k násiliu voči týmto osobám; vyzýva na rešpektovanie telesnej autonómie všetkých ľudí, najmä zákazom mrzačenia pohlavných orgánov intersexuálov, tzv. konverznej terapie, a nútenej sterilizácie transrodových osôb ako podmienky toho, že sa im poskytne právne uznanie pohlavia; opakuje, že právne predpisy o uznávaní pohlavia by mali byť prijaté v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, čím bude uznanie pohlavia prístupné, cenovo dostupné, administratívne, rýchle a založené na sebaurčení; vyjadruje poľutovanie nad tým, že transrodové a rodovo nekonformné osoby naďalej čelia diskriminácii a ťažkostiam s právnym uznaním rodu; požaduje zrušenie stále rozšírenej škodlivej praktiky sterilizácie ako podmienky právneho uznania rodu;
20. vyzýva EÚ a členské štáty, aby presadzovali rodovú rovnosť a SRZP v svojich vonkajších a vnútorných činnostiach, a to aj na multilaterálnych a bilaterálnych fórach; je hlboko znepokojený celosvetovým zhoršením situácie v oblasti rodovej rovnosti a sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, a to aj v EÚ; dôrazne odsudzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu USA zrušiť rozsudok vo veci Roe/Wade, rozhodnutie poľského ústavného súdu z októbra 2020 a nedávne drakonické rozhodnutie maďarskej vlády prinútiť osoby, ktoré sa snažia o umelé prerušenie tehotenstva, počúvať srdcový tep plodu; vyzýva na okamžité zrušenie týchto rozhodnutí; odsudzuje ďalšie trvalé pokusy o stigmatizáciu a obmedzenie prístupu k zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; odsudzuje všetky hrozby, útoky a tresty voči aktivistom, ktorí pomáhajú ženám získať prístup k antikoncepcii alebo umelému prerušeniu tehotenstva; zdôrazňuje, že je dôležité ísť príkladom a zakotviť SRZP do Charty základných práv Európskej únie, a zdôrazňuje potrebu podporovať organizácie občianskej spoločnosti na celom svete, ktoré presadzujú rodovú rovnosť a reprodukčnú spravodlivosť;
21. žiada, aby sa SRZP stali neoddeliteľnou súčasťou presadzovania ľudských práv EÚ vo svete; požaduje všeobecný prístup k službám v oblasti SRZP, ako aj cenovú dostupnosť a prístupnosť najmä zdravotníckych centier v oblasti SRZP vrátane komplexného plánovaného rodičovstva, antikoncepcie a objektívnych informácií, predpôrodnej, pôrodnej a postnatálnej starostlivosti, ako aj starostlivosti v prípade HIV a prístupu ku komplexnej sexuálnej výchove primeranej veku a založenej na dôkazoch, a to v rámci EÚ aj mimo nej; opätovne potvrdzuje, že odopieranie kvalitných a cenovo dostupných komplexných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv je formou rodovo motivovaného násilia; zdôrazňuje, že aktivisti za práva žien čelia z dôvodu svojej činnosti obťažovaniu a násilným hrozbám, najmä na platformách sociálnych médií; zdôrazňuje potrebu podporovať organizácie občianskej spoločnosti, najmä organizácie pre práva žien, ktoré sa venujú presadzovaniu SRZP, osobitne v marginalizovaných komunitách, ktorých prácu naďalej ohrozuje zmenšujúci sa priestor pre občiansku spoločnosť;
22. vyjadruje poľutovanie nad tým, že obhajcovia ľudských práv naďalej čelia čoraz vážnejším útokom vrátane súdneho obťažovania, očierňujúcich kampaní a trestných činov z nenávisti; vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby presadzovali a zabezpečovali dodržiavanie práv obhajcov ľudských práv, najmä obhajcov práv žien a LGBTIQA+ osôb, a aby ich chránili pred útokmi a hrozbami zo strany štátnych a neštátnych subjektov; vyzýva na prijatie a vykonávanie právnych predpisov proti strategickým žalobám proti verejnej účasti, ako aj na účinné stíhanie diskriminačného správania a nulovú toleranciu nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti; zdôrazňuje svoje výzvy, aby EÚ zohľadnila rodovo špecifické hrozby, potreby a výzvy, ktorým čelia obhajkyne ľudských práv, a naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby im zaručili prístup k osobitným ochranným mechanizmom a poskytovali aj politickú a zvýšenú priamu finančnú podporu; odsudzuje všetky hrozby, útoky a tresty zamerané proti aktivistom, ktorí pomáhajú ženám získať prístup k umelému prerušeniu tehotenstva alebo antikoncepcii; zdôrazňuje potrebu podporovať organizácie občianskej spoločnosti zapojené do presadzovania rodovej rovnosti, a najmä reprodukčnej spravodlivosti;
23. zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti diskriminácii žien a škodlivým stereotypom od raného detstva, a to prostredníctvom kvalitného vzdelávania; zdôrazňuje, že prístup k vzdelávaniu je dôležitý na získanie zručností, dôstojnej práce a pracovných miest budúcnosti, ako aj na odstránenie rodových stereotypov a predsudkov, a to aj v typických oblastiach, v ktorých dominujú muži; pripomína, že rovnosť príležitostí, pokiaľ ide o prístup k oblastiam vedy a techniky, je predpokladom toho, aby ženy a dievčatá mohli v plnej miere uplatňovať svoje ľudské práva; vyzýva na presadzovanie a podporu vzdelávania v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky od útleho veku s cieľom zabezpečiť, aby dievčatá a ženy neboli nespravodlivo znevýhodnené pri neskoršom hľadaní zamestnania vo vedeckých a technických odvetviach; všeobecnejšie vyzýva EÚ, aby podporovala rovnosť príležitostí, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu na celom svete; naliehavo vyzýva EÚ aj prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, aby bojovala proti hroznému odopieraniu vzdelávania dievčatám, ktoré predstavuje porušenie ľudských práv detí;
24. zdôrazňuje, že duševné zdravie je neoddeliteľnou súčasťou práva na zdravie a pohodu a že existujú rozdiely v tom, ako problémy s duševným zdravím ovplyvňujú mužov a ženy; zdôrazňuje význam zaujatia rodovo citlivého prístupu k výskumu a liečbe duševných chorôb, ako aj zohľadňovania duševného zdravia vo všeobecnosti, a význam účinných komunikačných stratégií zameraných na rodové stereotypy týkajúce sa duševného zdravia; vyzýva na zber a analýzu údajov rozčlenených podľa pohlavia v odvetví zdravotnej starostlivosti s cieľom preklenúť rozdiely v kvalite liečby poskytovanej mužom a ženám a zároveň dodržiavať kľúčové zásady právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany údajov a základných práv a dodržiavať vnútroštátne právne predpisy; pripomína, že neskoršia diagnostika, neprimeraná liečba a nedostatok žien zahrnutých v štúdiách sú najčastejšími problémami, pokiaľ ide o prístup žien ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
Dátum prijatia |
25.10.2022 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
28 2 3 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Isabella Adinolfi, Christine Anderson, Simona Baldassarre, Robert Biedroń, Vilija Blinkevičiūtė, Annika Bruna, Maria da Graça Carvalho, Margarita de la Pisa Carrión, Frances Fitzgerald, Heléne Fritzon, Lina Gálvez Muñoz, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Radka Maxová, Karen Melchior, Andżelika Anna Możdżanowska, Johan Nissinen, Maria Noichl, Pina Picierno, Samira Rafaela, Evelyn Regner, Eugenia Rodríguez Palop, María Soraya Rodríguez Ramos, Sylwia Spurek, Elissavet Vozemberg-Vrionidi |
|||
Náhradníčky prítomné na záverečnom hlasovaní |
Gwendoline Delbos-Corfield, Lena Düpont, Pierrette Herzberger-Fofana, Aušra Maldeikienė, Kira Marie Peter-Hansen, Susana Solís Pérez |
|||
Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jakop G. Dalunde, Martin Hojsík, Johan Nissinen |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
28 |
+ |
ECR |
Johan Nissinen |
PPE |
Isabella Adinolfi, Maria da Graça Carvalho, Lena Düpont, Frances Fitzgerald, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Aušra Maldeikienė, Elissavet Vozemberg-Vrionidi |
RENEW |
Martin Hojsík, Karen Melchior, Samira Rafaela, María Soraya Rodríguez Ramos, Susana Solís Pérez, Irène Tolleret |
S&D |
Robert Biedroń, Vilija Blinkevičiūtė, Heléne Fritzon, Lina Gálvez Muñoz, Radka Maxová, Maria Noichl, Pina Picierno, Evelyn Regner |
THE LEFT |
Eugenia Rodríguez Palop |
VERTS/ALE |
Jakop G. Dalunde, Gwendoline Delbos-Corfield, Pierrette Herzberger-Fofana, Kira Marie Peter-Hansen, Sylwia Spurek |
2 |
- |
ECR |
Margarita de la Pisa Carrión |
ID |
Christine Anderson |
3 |
0 |
ECR |
Andżelika Anna Możdżanowska |
ID |
Simona Baldassarre, Annika Bruna |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM
Dátum prijatia |
30.11.2022 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
47 2 8 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alexander Alexandrov Yordanov, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Reinhard Bütikofer, Fabio Massimo Castaldo, Susanna Ceccardi, Włodzimierz Cimoszewicz, Anna Fotyga, Giorgos Georgiou, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Dietmar Köster, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Leopoldo López Gil, Antonio López-Istúriz White, Pedro Marques, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Matjaž Nemec, Tonino Picula, Giuliano Pisapia, Thijs Reuten, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Jacek Saryusz-Wolski, Mounir Satouri, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Jordi Solé, Dragoş Tudorache, Hilde Vautmans, Viola von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Isabel Wiseler-Lima |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Attila Ara-Kovács, Loucas Fourlas, Christophe Grudler, Georgios Kyrtsos, Katrin Langensiepen, Alessandra Moretti, Juozas Olekas, Paulo Rangel, Tom Vandenkendelaere, Mick Wallace |
|||
Náhradníci (článok 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Clare Daly, Margarita de la Pisa Carrión, Nicolaus Fest, Gilles Lebreton, Costas Mavrides, Luisa Regimenti |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
47 |
+ |
NI |
Fabio Massimo Castaldo |
PPE |
Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Loucas Fourlas, Sunčana Glavak, Andrius Kubilius, David Lega, Leopoldo López Gil, Antonio López-Istúriz White, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Paulo Rangel, Luisa Regimenti, Radosław Sikorski, Tom Vandenkendelaere, Isabel Wiseler-Lima |
RENEW |
Petras Auštrevičius, Klemen Grošelj, Christophe Grudler, Georgios Kyrtsos, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Dragoş Tudorache, Hilde Vautmans |
S&D |
Attila Ara-Kovács, Włodzimierz Cimoszewicz, Raphaël Glucksmann, Dietmar Köster, Pedro Marques, Costas Mavrides, Sven Mikser, Alessandra Moretti, Matjaž Nemec, Juozas Olekas, Tonino Picula, Giuliano Pisapia, Thijs Reuten, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder |
VERTS/ALE |
Reinhard Bütikofer, Katrin Langensiepen, Mounir Satouri, Jordi Solé, Viola von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz |
2 |
- |
ID |
Nicolaus Fest, Gilles Lebreton |
8 |
0 |
ECR |
Anna Fotyga, Margarita de la Pisa Carrión, Jacek Saryusz-Wolski |
ID |
Susanna Ceccardi |
PPE |
Miriam Lexmann |
THE LEFT |
Clare Daly, Giorgos Georgiou, Mick Wallace |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
- [1] Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.
- [2] Ú. v. EÚ L 410 I, 7.12.2020, s. 1.
- [3] Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1.
- [4] Ú. v. EÚ C 303, 15.12.2009, s. 12.
- [5] Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 15.
- [6] Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 30.
- [7] Ú. v. EÚ C 404, 6.10.2021, s. 202.
- [8] Ú. v. EÚ C 474, 24.11.2021, s. 11.
- [9] Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 70.
- [10] Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 111.
- [11] Ú. v. EÚ C 99, 1.3.2022, s. 152.
- [12] Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 88.
- [13] Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 295.
- [14] Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 191.
- [15] Ú. v. EÚ C 434, 15.11.2022, s. 50.
- [16] Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 33.
- [17] Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 44.
- [18] Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 155.
- [19] Prijaté texty, P9_TA(2022)0218
- [20] Prijaté texty, P9_TA(2022)0237.
- [21] Prijaté texty, P9_TA(2022)0245.
- [22] Prijaté texty, P9_TA(2022)0243.
- [23] Prijaté texty, P9_TA(2022)0302.
- [24]Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).
- [25] Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).
- [26] Rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde a o zrušení spoločnej pozície 2003/444/SZBP (Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56).
- [27] Ú. v. EÚ C 224, 21.6.2016, s. 31.
- [28] Spoločná pozícia Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99).
- [29] Prijaté texty, P9_TA(2022)0302.
- [30] Ú. v. EÚ C 404, 6.10.2021, s. 202.
- [31] Prijaté texty, P9_TA(2022)0120.
- [32] Prijaté texty, P9_TA(2022)0206.
- [33] Prijaté texty, P9_TA(2022)0289.
- [34] https://en.unesco.org/themes/safety-journalists/observatory.