Správa - A9-0051/2023Správa
A9-0051/2023
Európsky parlament

SPRÁVA Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne priority na rok 2023

7.3.2023 - (2022/2151(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Estrella Durá Ferrandis


Postup : 2022/2151(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0051/2023
Predkladané texty :
A9-0051/2023
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :


PR_INI

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

 



 

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne priority na rok 2023

(2022/2151(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

– so zreteľom na články 9 a 149 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2022 s názvom Ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2023 (COM(2022)0780),

– so zreteľom na návrh Komisie z 22. novembra 2022 na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti (COM(2022)0783),

– so zreteľom na odporúčanie Komisie z 22. novembra 2022 s názvom Odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny (COM(2022)0782),

– so zreteľom na správu Komisie z 22. novembra 2022 s názvom Správa o mechanizme varovania 2023 (COM(2022)0781),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2022 o návrhoch rozpočtových plánov na rok 2023: celkové posúdenie (COM(2022)0900),

– so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Radou, Parlamentom a Komisiou v novembri 2017,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2022 o usmerneniach týkajúcich sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ (COM(2022)0583),

– so zreteľom na správu Európskeho orgánu práce z novembra 2021 o nedostatku a prebytku pracovnej sily;

– zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0051/2023),

A. keďže spoločná správa o zamestnanosti na rok 2023 posilňuje dôraz na plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, cieľov Európskej zelenej dohody a Európskeho piliera sociálnych práv v súlade so záväzkami akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv z marca 2021 a s Portským vyhlásením vedúcich predstaviteľov EÚ z 8. mája 2021; keďže jej vykonávanie by malo posilniť snahu Únie o zelenú, digitálnu a spravodlivú transformáciu a prispieť k dosiahnutiu vzostupnej sociálnej a hospodárskej konvergencie; keďže mnohé posúdenia európskeho semestra, ktoré uskutočnila Komisia, naznačujú nízku mieru dodržiavania jeho odporúčaní, čiastočne z dôvodu obmedzenej vymožiteľnosti, a to aj v otázkach sociálnej politiky;

B. keďže z prieskumu nadácie Eurofound[1] vyplýva, že životné náklady sú stále problémom vo všetkých členských štátoch EÚ, pričom 48 % respondentov má problém vyjsť s peniazmi; keďže ruská útočná vojna proti Ukrajine spôsobila humanitárnu, energetickú a hospodársku krízu v EÚ a prehĺbila existujúce nerovnosti; keďže opatrenia v rámci Európskeho piliera sociálnych práv by pomohli vytvoriť kvalitné pracovné príležitosti a spravodlivé systémy sociálnej ochrany, ktoré sú kľúčové pre posilnenie odolnosti v budúcnosti;

C. keďže miera nezamestnanosti v EÚ zostala v auguste 2022 stabilná na úrovni 6 %, spoločnosti v EÚ majú problém nájsť zamestnancov s požadovanými zručnosťami; keďže dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov a skúsených riadiacich pracovníkov predstavuje najzávažnejší problém pre štvrtinu malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ, ktoré predstavujú až 99 % všetkých podnikov EÚ[2];

D. keďže z prieskumu Eurobarometra vyplýva, že sociálne nerovnosti sú najzávažnejším problémom ľudí v EÚ a tieto nerovnosti sa prehĺbili v dôsledku sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie COVID-19, ako aj iných štrukturálnych problémov; keďže veľké príjmové nerovnosti môžu mať škodlivý vplyv na hospodársky rast a ohrozovať sociálnu súdržnosť; keďže špirálovito rastúce životné náklady a prudko rastúca inflácia spôsobená obrovským nárastom cien energií, pohonných hmôt, potravín a základných tovarov v celej Európe spôsobujú hospodársku a sociálnu krízu; keďže ešte pred pandémiou si 78 % ľudí v EÚ želalo, aby ich národné vlády vyvinuli väčšie úsilie o zníženie nerovností v príjmoch[3]; keďže nadchádzajúce preskúmanie rámca správy hospodárskych záležitostí predstavuje jedinečnú príležitosť na podporu sociálnych investícií;

E. keďže chudoba vrátane chudoby pracujúcich zostáva pre mnohé členské štáty výzvou; keďže pracovníkom s dočasnou pracovnou zmluvou hrozí oveľa väčšie riziko chudoby pracujúcich ako pracovníkom s trvalou pracovnou zmluvou; keďže chudoba pracujúcich sa v EÚ zvýšila z 8,5 % v roku 2010 na 9 % v roku 2019, ale v rokoch 2020 až 2021 zostala stabilná vďaka rýchlemu politickému zásahu počas pandémie; keďže chudobu pracujúcich treba pozorne sledovať, najmä vzhľadom na nedávny negatívny vplyv inflácie na reálne mzdy; keďže úroveň reálnych miezd je v mnohých krajinách EÚ stále nižšia ako v krízovom roku 2009; keďže zisky spoločností a vyplácanie dividend dosiahli v druhom štvrťroku 2022 rekordné hodnoty; keďže najviac sú postihnutí pracovníci s nízkymi príjmami a zraniteľné skupiny, ale rýchlo sa zhoršuje aj životná úroveň strednej triedy;

F. keďže v prípade zamestnaných ľudí bolo v roku 2021 riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia v EÚ na úrovni 11,1 %; keďže viac ako 8 % ľudí aj naďalej dáva vyše 40 % svojho disponibilného príjmu na bývanie a v členských štátoch EÚ sa dosiahol len malý pokrok pri znižovaní počtu ľudí bez domova; keďže systémy sociálnej ochrany sú vystavené silnému tlaku na zmiernenie sociálnych dôsledkov krízy a zabezpečenie dôstojných životných podmienok pre všetkých, ako aj prístup k základným službám, ako sú zdravie, vzdelanie a bývanie; keďže sociálne služby v niektorých členských štátoch sú v rámci EÚ naďalej nerovnomerne a nerovnako rozvinuté, pričom čelia nedostatočnému financovaniu a chýbajú im štandardy kvality;

G. keďže v dôsledku zmeny klímy a ničenia životného prostredia sa prehĺbili nerovnosti, pretože neúmerne postihujú chudobných a najzraniteľnejšie skupiny; keďže zelená dohoda zameraná na investície do prechodu na dekarbonizované hospodárstvo, ktoré je neutrálne z hľadiska klímy, musí ísť ruka v ruke s investovaním do ľudí, ktorí si túto zmenu nemôžu dovoliť; keďže je potrebné zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre všetkých;

H. keďže podľa najnovšej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sa zmena klímy, globálne otepľovanie a strata biodiverzity exponenciálne zrýchľujú, čo dokazujú nedávne dramatické a extrémne výkyvy počasia na celom svete; keďže ľudia v Európe pociťujú dôsledky klimatickej krízy a extrémnych výkyvov počasia spôsobených zmenou klímy čoraz intenzívnejšie; keďže ciele dekarbonizácie do roku 2030 sa zvýšili v záujme dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050; keďže zintenzívnenie úsilia o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu vedie k hlbokej transformácii európskych a vnútroštátnych ekonomík a trhov práce;

I. keďže vysoká inflácia v celej EÚ s rýchlym nárastom cien energií a potravín predstavuje záťaž pre domácnosti a MSP, čo najviac zasahuje najzraniteľnejšie osoby s najnižšími príjmami; keďže podmienky na trhu s energiou a prudké zvyšovanie cien prehlbujú energetickú chudobu, ktorej bolo v EÚ už v roku 2019, ešte pred vypuknutím pandémie, vystavených viac ako 50 miliónov ľudí; keďže Európska centrálna banka (ECB) predpokladá, že inflácia zostane v roku 2023 vysoká (nad úrovňou 2 % cieľa), a v nadchádzajúcich mesiacoch bude naďalej zvyšovať úrokové sadzby; keďže kríza spojená s rastom životných nákladov a narušenia trhu s bývaním, ako je zvýšená financializácia, majú negatívny vplyv na cenovú dostupnosť bývania, čo sa viaže s rizikom ďalšieho nárastu bezdomovectva;

J. keďže EÚ si vyžaduje priemyselnú stratégiu, ktorá posilní odolnosť, sociálnu účinnosť a environmentálnu udržateľnosť jej priemyselnej základne; keďže sociálne spravodlivá transformácia a budúcnosť priemyslu si vyžadujú rozsiahle verejné investície; keďže takáto stratégia je kľúčová na zabezpečenie dodržiavania cieľov v oblasti klímy, najmä Parížskej dohody; keďže priemyselná stratégia EÚ musí ísť ruka v ruke so stratégiou v oblasti práce; keďže v prípade každého spravodlivého a udržateľného modelu výroby by pracovníci a odbory, ako aj záujmy pracovníkov a dlhodobé odborné znalosti mali byť základom jeho rozvoja, aby sa zabezpečilo jeho demokratické fungovanie;

K. keďže ak je nové digitálne hospodárstvo vrátane umelej inteligencie dobre regulované, má potenciál byť prínosom pre spoločnosť ako celok tým, že zlepšuje kvalitu života a pracovné podmienky, zachováva zamestnanosť a vytvára nové kvalitné pracovné príležitosti a zároveň podporuje prosperitu a uľahčuje prechod na udržateľnejšie, spoľahlivejšie a odolnejšie hospodárstvo;

L. keďže podľa nadácie Eurofound bolo v roku 2017 v Európe 20 % pracovných miest „nekvalitných“ a fyzické alebo duševné zdravie pracovníkov v nich bolo vystavené zvýšenému riziku; keďže podľa OECD sú finančná neistota a neistota zamestnania rizikovými faktormi spojenými so zlým duševným zdravím; keďže investície do dlhodobých kvalitných pracovných miest sú kľúčom k boju proti zlému duševnému zdraviu pracovníkov;

M. keďže pandémia COVID-19 zdôraznila potrebu zvýšenej ostražitosti a nutnosti investícií vo všetkých členských štátoch, pričom cieľom je zabezpečiť, aby boli náležite pripravené riešiť budúce zdravotné krízy a zároveň schopné zachovávať kvalitu starostlivosti o pacientov so všetkými ostatnými ochoreniami a diagnózami; keďže osobitná pozornosť sa musí venovať potrebám zraniteľných skupín;

N. keďže jadrom ročnej stratégie udržateľného rastu na rok 2023 by mala byť rodová rovnosť a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

O. keďže kvalifikovaní pracovníci, vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie majú kľúčový význam pre zabezpečenie udržateľnej a spravodlivej transformácie európskeho hospodárstva; keďže programy zvyšovania úrovne zručností, rekvalifikácie a odbornej prípravy musia byť dostupné pre všetkých pracovníkov vrátane pracovníkov so zdravotným postihnutím a mali by byť takisto prispôsobené potrebám a schopnostiam pracovníkov;

P. keďže pracovníci majú právo na vysokú úroveň ochrany svojho zdravia a bezpečnosti, na prístupné pracovisko a prostredie, ktoré zodpovedá Európskemu pilieru sociálnych práv a normám bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a prispieva k ich uplatňovaniu;

1. zdôrazňuje skutočnosť, že rýchle a koordinované politické opatrenia EÚ počas pandémie ochorenia COVID-19 zmiernili hospodárske otrasy a ochránili obyvateľstvo pred najnepriaznivejšími dôsledkami krízy; domnieva sa, že hoci následky ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine predstavujú pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ viaceré nové hospodárske, sociálne a geopolitické výzvy, ďalšie dlhodobejšie sociálne výzvy, ako je chudoba, sociálne vylúčenie, mimoriadne situácie v oblasti klímy a biodiverzity a nerovnosti naďalej rastú a je tiež potrebné ich riešiť;

2. podporuje ambíciu Komisie a členských štátov užšie koordinovať politické reakcie EÚ s cieľom zmierniť v blízkom horizonte záťaž, ktorú pre európske domácnosti a podniky, najmä MSP a podnikateľov, predstavujú vysoké ceny energií a potravín, inflácia, narušenie dodávateľských reťazcov vrátane nedostatku liekov, rastúca úroveň dlhu a zvýšené náklady na pôžičky vrátane hypotekárnych úverov; trvá na tom, že Európska únia potrebuje energetický model, ktorý zabezpečí všeobecný prístup k dekarbonizovaným zdrojom energie a skoncuje s energetickou chudobou; zdôrazňuje, že sociálne investície sú nevyhnutné na zabezpečenie udržateľného rozvoja v strednodobom a dlhodobom horizonte a že vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia majú zásadnú stabilizačnú funkciu; zdôrazňuje potrebu Európskeho fondu suverenity, aby sa okrem iného zabezpečilo, že všetky členské štáty budú mať flexibilitu na riešenie sociálnych, klimatických a environmentálnych výziev;

3. zdôrazňuje, že cieľom udržateľného hospodárskeho rastu musí byť okrem iného zabezpečenie inkluzívnej sociálno-ekologickej transformácie našich hospodárstiev, predchádzanie sociálnej, hospodárskej a environmentálnej nerovnováhe prostredníctvom boja proti chudobe, znižovania nerovností a vytvárania dôstojných pracovných miest s primeranými mzdami a pracovnými podmienkami, a to v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a Európskym pilierom sociálnych práv;

4. vyjadruje znepokojenie nad tým, že 21,7 % obyvateľstva EÚ je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, pričom ženy a mladí dospelí sú ohrozenejší; konštatuje, že hlavný cieľ znížiť chudobu o 15 miliónov ľudí sa nedosiahne bez toho, aby sa venovala pozornosť najzraniteľnejším skupinám; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vypracovali cielené spôsoby podpory dlhodobo nezamestnaných a ľudí bez domova, ako aj osôb, ktoré čelia viacerým prekážkam a formám diskriminácie; zdôrazňuje, že na vymanenie ľudí z chudoby je potrebný primeraný minimálny príjem; zdôrazňuje, že bezdomovectvo je jednou z najextrémnejších foriem sociálneho vylúčenia a že európska platforma na boj proti bezdomovectvu je základným nástrojom, ktorého konečným cieľom je ukončiť bezdomovectvo do roku 2030; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ambiciózne vnútroštátne stratégie s primeraným vnútroštátnym financovaním a financovaním z prostriedkov EÚ založené na zásade „bývanie ako prvé“, podporovali prevenciu bezdomovectva a poskytli prístup k primeranému, bezpečnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých; zdôrazňuje, že v dôsledku krízy spojenej s nárastom životných nákladov je ešte dôležitejšie, aby sa na vnútroštátnej úrovni uplatňovala Európska záruka pre deti, posilnená záruka pre mladých ľudí a stratégia EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu, aby bola aktívnejšia v boji proti chudobe, najmä chudobe detí a chudobe pracujúcich; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o podrobné monitorovanie vykonávania záruky pre deti vo všetkých členských štátoch;

5. zdôrazňuje, že kvalitné a dobre financované verejné služby vrátane sociálnych služieb prispievajú k základným demokratickým hodnotám, ako je dodržiavanie základných a ľudských práv, a zohrávajú kľúčovú úlohu pri prekonávaní kríz; varuje, že zraniteľné osoby, ktoré nemajú žiadny alebo majú len obmedzený prístup k cieleným sociálnym službám, sú takisto vystavené negatívnemu vplyvu, pokiaľ ide o ich prístup k iným dôležitým verejným službám, ako je zdravotná starostlivosť alebo odborná príprava; žiada Komisiu, aby zvážila možnosť revízie rámca kvality EÚ pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu s cieľom podporiť úsilie členských štátov o zlepšenie prístupu ku kvalitným základným službám, najmä k bývaniu, energii, doprave, vode, sanitácii, finančným službám a digitálnej komunikácii; vyzýva Európsku komisiu, aby do oblasti štátnej pomoci účinnejšie zahrnula sociálne aspekty a aby pri ďalšej revízii rozšírila rozsah pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách s cieľom prispieť k lepšiemu prístupu k základným tovarom a službám a ich kvalite;

6. zdôrazňuje, že v rámci európskeho semestra je potrebné jednotlivým krajinám odporučiť investície do primeraných príspevkov pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré budú zlučiteľné s inými formami príjmu, s cieľom znížiť riziko chudoby, ktorému čelia osoby so zdravotným postihnutím;

7. domnieva sa, že politiky rodovej rovnosti musia byť zakotvené a začlenené do všetkých fáz správy hospodárskych záležitostí; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rodovú rovnosť, nediskrimináciu a sociálnu rovnosť v pracovnoprávnych vzťahoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili feminizáciu chudoby vo všetkých jej formách, a to najmä zlepšením pracovných podmienok vo feminizovaných odvetviach; vyzýva na posilnenie rodovo citlivých politík na úrovni EÚ, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby vplyv krízy životných nákladov neprehĺbil rodovú nerovnosť;

8. vyzýva na demokratickejší proces európskeho semestra, v rámci ktorého by bol Parlament predovšetkým úzko zapojený do stanovovania priorít makroekonomickej a sociálnej politiky; domnieva sa, že zrevidovaný proces európskeho semestra by sa mal riadiť riadnym legislatívnym postupom, a tak by mal byť dohodnutý medzi Radou a Parlamentom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štruktúru hospodárskeho riadenia v EÚ založenú na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a konvergencii, rodovej rovnosti, kvalitných verejných službách vrátane kvalitného verejného vzdelávacieho systému pre všetkých, kvalitnej zamestnanosti a udržateľnom rozvoji;

9. vyjadruje znepokojenie nad vážnymi dôsledkami súčasnej krízy v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, najmä pre mladých ľudí; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, že každá mladá osoba v Európe bude mať prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a plateným stážam, ako aj k trhu práce; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uprednostnili boj proti nezamestnanosti; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby posilnili európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) s cieľom podporiť režimy skráteného pracovného času, príjmy pracovníkov a pracovníkov, ktorí by boli dočasne prepustení okrem iného z dôvodu zvýšenia cien energií, ako aj zmierniť účinky asymetrických šokov;

10. podporuje prechod na udržateľný, inkluzívny a odolný model rastu, ktorý podporuje vzostupnú sociálnu konvergenciu a posilňuje udržateľný rozvoj a odolnosť hospodárstva a spoločností EÚ; víta pokrok dosiahnutý v tomto roku smerom k úplnej implementácii Európskeho piliera sociálnych práv, ale stále čaká na jeho úplnú implementáciu vrátane jeho príslušných hlavných cieľov na rok 2030, protokolu o sociálnom pokroku a podpory investícií orientovaných na budúcnosť zameraných na spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu so silným sociálnym rozmerom vrátane rodovej rovnosti;

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že budúce iniciatívy EÚ v oblasti financovania na podporu priemyslu a suverenity zabezpečia dlhodobý a udržateľný rast, ako aj sociálny pokrok; považuje za nevyhnutné, aby sa do každého budúceho nástroja financovania začlenili tieto relevantné aspekty:

- sociálna spravodlivosť ako hlavná zásada s cieľom zvýšiť odolnosť EÚ voči rastúcim hrozbám pre zdravie a blahobyt;

- silné zameranie na pracovníkov, aby investície vytvárali kvalitné pracovné miesta, ktoré pozdvihnú nízku a strednú triedu a prinesú hmatateľný úžitok pracovníkom a komunitám, ktoré sú často prehliadané a zabúda sa na ne;

- environmentálna spravodlivosť s cieľom zabezpečiť spravodlivé rozdelenie projektov v prospech znevýhodnených komunít, ktoré sú neúmerne postihnuté nedostatočnými investíciami do kritickej infraštruktúry, znečistením a zmenou klímy;

12. berie na vedomie revidovaný proces európskeho semestra so širším rozsahom pôsobnosti a s posilneným mnohostranným dohľadom s cieľom zabezpečiť udržateľnosť a kľúčové investície pri súčasnom zabezpečení fiškálnej stability a zohľadnení reforiem a investícií prostredníctvom plánov obnovy a odolnosti, prechodu Európy na čistú energiu prostredníctvom programu REPowerEU a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja; domnieva sa, že európske fiškálne pravidlá by mali umožňovať potrebné verejné investície a financovanie spravodlivého prechodu na bezuhlíkové hospodárstvo, ako aj riadne vykonávanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv; zdôrazňuje, že hoci je potrebné znížiť verejný dlh v primeranom časovom rámci, menšie alebo väčšmi zadlžené členské štáty potrebujú pružnejšie individuálne postupy úprav, ktoré im poskytnú dostatočný fiškálny priestor na realizáciu investícií a reforiem potrebných na sociálne spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu tak, aby sa na nikoho nezabudlo; pripomína členským štátom ich záväzok uskutočniť reformy a investície, ktoré prispejú k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ a udržateľnému a inkluzívnemu rastu, zmiernia sociálny a hospodársky vplyv krízy, najmä na zraniteľné skupiny, a prispejú k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv prostredníctvom ich národných plánov obnovy a odolnosti; zdôrazňuje ich záväzok pokračovať v tomto vykonávaní na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom znížiť nerovnosti, brániť dôstojné mzdy, bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, a to pri súčasnom zohľadnení cieľa bojovať proti chudobe detí a riešiť riziká sociálneho vylúčenia, aby tak podporili vzostupnú hospodársku a sociálnu konvergenciu a tvorbu kvalitných pracovných miest;

13. pripomína, že európsky semester by mal ďalej integrovať zásady Európskeho piliera sociálnych práv vrátane zásady č. 11 týkajúcej sa starostlivosti o deti a podpory detí; zdôrazňuje, že dostupnosť bezplatných a kvalitných služieb, ako je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, vzdelávanie, zdravotníctvo, ako aj prístup k primeranému bývaniu a zdravej výžive sú nevyhnutnými podmienkami na zabezpečenie rovnakých príležitostí a na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; konštatuje, že riešenie chudoby detí si vyžaduje primerane financované, komplexné a integrované opatrenia spolu s uplatňovaním Európskej záruky pre deti na vnútroštátnej úrovni; opakovane vyzýva, aby sa zvýšilo financovanie Európskej záruky pre deti s osobitným rozpočtom vo výške najmenej 20 miliárd EUR a aby členské štáty vyčlenili aspoň 5 % svojich finančných prostriedkov pridelených z ESF+ na boj proti chudobe detí a podporu ich dobrých životných podmienok; 

14. zdôrazňuje potrebu posilniť sociálny rozmer európskeho semestra a vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, najmä vzhľadom na preskúmanie správy hospodárskych záležitostí a nadchádzajúcu deaktiváciu únikovej doložky; vyzýva Komisiu, aby zvážila predloženie nástroja pre rámec sociálnej konvergencie na monitorovanie rizík sociálnej konvergencie, na zabránenie tomu, aby iné politické opatrenia alebo hospodárske otrasy mali negatívne sociálne účinky presahovania na vzostupnú sociálnu konvergenciu, na odhalenie možných prekážok pri riadnom vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a na stanovenie sociálnych cieľov; domnieva sa, že riziká sociálnej divergencie by sa mali zahrnúť do odporúčaní pre jednotlivé krajiny a zohľadniť pri vymedzení spôsobov fiškálnych úprav;

15. zdôrazňuje potrebu verejných a súkromných investícií na zlepšenie tvorby kvalitných pracovných miest a podporu MSP; zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať správne zručnosti a kvalifikácie pracovnej sily, aby bolo možné držať krok s dopytom po kvalifikovaných pracovníkoch počas zelenej a digitálnej transformácie; naďalej podporuje Komisiu v jej úsilí o zlepšenie pracovných podmienok a ochrany európskych zamestnávateľov a pracovníkov prostredníctvom posilňovania a podpory procesov sociálneho dialógu a pokrytia kolektívnym vyjednávaním; víta skutočnosť, že Komisia zahrnula ustanovenia o sociálnom dialógu a kolektívnom vyjednávaní do odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2020 – 2021; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ čo v roku 2020 bol sociálny dialóg zahrnutý do 15 odporúčaní pre jednotlivé krajiny, v roku 2022 sa objavil len v 2 takýchto odporúčaniach; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom európskeho semestra a konkrétne v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny podporovala kolektívne vyjednávanie, demokraciu na pracovisku a sociálny dialóg s cieľom zabezpečiť prostredníctvom kolektívneho vyjednávania dôstojné mzdy;

16. zdôrazňuje, že je dôležité lepšie posúdiť distribučný vplyv existujúcich a nových politík a reforiem monitorovaných v rámci procesu európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby pre národné programy reforiem stanovila požiadavky na posúdenie distribučného vplyvu; poukazuje na to, že fiškálna konsolidácia môže byť spravodlivá a udržateľná len vtedy, ak je distribučný vplyv prerozdelených výdavkov alebo presunov príjmov správne nastavený a prispieva k znižovaniu sociálnych, hospodárskych a regionálnych nerovností; vyzýva Komisiu, aby navrhla metodiku a jasné ciele, pokiaľ ide o vytváranie kvalitných pracovných miest; pripomína členským štátom požiadavku zahrnúť do národných programov reforiem vysvetlenie, ako sa očakáva, že opatrenia prispejú k rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí pre všetkých a k začleňovaniu daných cieľov;

17. domnieva sa, že revidovaný sociálny prehľad nemusí adekvátne pokrývať 20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv; žiada preto, aby Komisia zvážila ďalšiu revíziu a zlepšenie sociálneho prehľadu a zahrnutie relevantných ukazovateľov, napríklad v súvislosti so sociálnym blahobytom, a rozdelenie údajov podľa rôznych faktorov, ako je pohlavie, vek a príjem, s cieľom identifikovať sociálne rozdiely a vplyv politík na rôzne skupiny, najmä na tie, ktoré sa nachádzajú v zraniteľnej situácii, prostredníctvom dynamického hodnotenia; upozorňuje na význam zahrnutia ukazovateľov, ktoré v plnej miere odzrkadľujú trendy a príčiny nerovnosti, ako sú ukazovatele týkajúce sa rovnosti príležitostí, kvalitnej zamestnanosti, rozdelenia bohatstva, univerzálneho prístupu ku kvalitným verejným službám vrátane energie, vody a sanitácie, primeraných dôchodkov, miery bezdomovectva, systémov minimálneho príjmu, chorôb z povolania (vrátane duševných chorôb) a dávok v nezamestnanosti, ako aj ukazovatele merania sociálneho vplyvu zhoršovania životného prostredia a zmeny klímy; pripomína Komisii, že ukazovateľ „miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia“ (AROPE) nezachytáva širšie a komplexnejšie príčiny nerovností;

18. berie na vedomie oznámenie Komisie, v ktorom sa stanovujú usmernenia pre revíziu rámca správy hospodárskych záležitostí s cieľom posilniť udržateľnosť dlhu a udržateľný a inkluzívny rast prostredníctvom investícií a reforiem; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ktoré výdavky a investície sú potrebné na dosiahnutie dlhodobých sociálno-ekonomických cieľov a nevyhnutné na splnenie míľnikov národných plánov obnovy a odolnosti, a aby navrhla nový systém výpočtu nadmerného deficitu na základe aj tohto hodnotenia, aby sa zvýšila spravodlivosť v rámci zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej odolnosti a vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv a zároveň sa zabezpečila udržateľnosť verejných financií v členských štátoch; domnieva sa, že daňové systémy by mali byť navrhnuté tak, aby znižovali nerovnosti, podporovali spravodlivosť a chránili domácnosti, a mali by byť vyvážené, aby boli systémy spravodlivejšie a účinnejšie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým podvodom ako dôležitý prostriedok znižovania hospodárskych nerovností a zlepšovania výberu daňových príjmov v členských štátoch; pripomína, že účinná minimálna sadzba dane pre veľké nadnárodné spoločnosti v rámci Európskej únie môže prispieť k riešeniu otázky daňového dumpingu a zabezpečiť, aby všetky spoločnosti platili svoj spravodlivý podiel dane zo ziskov vytvorených ich činnosťami v EÚ;

19. je znepokojený súčasnou hospodárskou situáciou, prognózami pre blízku budúcnosť a vplyvom, ktorý by zvyšovanie miezd pod úrovňou inflácie mohlo mať na životnú úroveň v EÚ; domnieva sa, že zvyšovanie kúpnej sily je jedným zo spôsobov, ako zabezpečiť ďalšie oživenie hospodárstva, ale rast miezd vo všeobecnosti nebude v nasledujúcom roku držať krok s infláciou, takže sa zníži kúpna sila pracovníkov; pripomína, že dôstojné mzdy sú základným nástrojom, ktorý pomáha domácnostiam čeliť rastu cien energií; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti konkurenčným praktikám založeným na nízkych mzdách a zlých pracovných podmienkach a aby urýchlene implementovali ustanovenia smernice o minimálnych mzdách[4], aby sa minimálna mzda zvýšila v súlade s odporúčaniami aspoň na 60 % hrubého mediánu mzdy v danej krajine alebo na 50 % hrubej priemernej mzdy; vyzýva Komisiu, aby pracovala na zlepšovaní životných podmienok a monitorovala situáciu v oblasti minimálnych miezd a zabezpečila, aby nízke mzdy, a najmä minimálne mzdy, odzrkadľovali prudko rastúce životné náklady; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané minimálne mzdy s cieľom dosiahnuť dôstojnú životnú úroveň, znížiť chudobu pracujúcich a podporiť sociálnu súdržnosť a vzostupnú sociálnu konvergenciu a zároveň znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; zdôrazňuje, že v záujme zvýšenia podielu domácností v skupine so stredným príjmom by sa toto úsilie malo kombinovať s politikami, ktorými sa rozširuje pokrytie kolektívnym vyjednávaním a zvyšuje miera členstva v odborových organizáciách;

20. vyzýva Komisiu, aby posúdila možnú revíziu európskej smernice o verejnom obstarávaní s cieľom posilniť pokrytie kolektívnym vyjednávaním tým, že sa od spoločností bude vyžadovať, aby dodržiavali kolektívne zmluvy, vrátane posilnenia sociálnej doložky, a uprednostniť spoločnosti, ktoré dodržiavajú pracovné a sociálne práva, a vylúčiť z verejných súťaží tie spoločnosti, ktorým boli uložené sankcie za to, že sa podieľali na protiodborových praktikách;

21. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dôstojné mzdy a kvalitné pracovné miesta, ako aj dôstojné pracovné podmienky a podporovali dobré fyzické aj duševné zdravie, a to aj prostredníctvom bezpečnosti pri práci; v tejto súvislosti pripomína význam rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a právo na odpojenie sa, najmä v súčasnosti, keď sa hranice medzi pracovným a súkromným prostredím čoraz viac stierajú v súvislosti s rozvojom práce na diaľku; víta dohodu medzi Radou a Parlamentom o smernici o transparentnosti odmeňovania[5] a vyzýva na jej urýchlené vykonávanie; vyzýva členské štáty, aby hodnotili prácu rovnakej hodnoty podľa objektívnych rodovo neutrálnych kritérií;

22. víta dohodu o prijatí Sociálno-klimatického fondu ako ambiciózneho začatia riešenia vplyvu, ktorý bude mať rozšírenie obchodovania s emisiami na odvetvia stavebníctva a cestnej dopravy na zraniteľné domácnosti, používateľov dopravy a mikropodniky; zdôrazňuje, že všeobecným cieľom je prispieť k spravodlivému prechodu na klimatickú neutralitu, v rámci ktorého sa na nikoho nezabudne; požaduje ďalšie nástroje na riešenie nerovnakého vplyvu zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na rôzne príjmové skupiny, ako aj sociálnych dôsledkov transformácie našich spoločností smerom ku klimatickej neutralite; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prijať nástroje, ktoré umožnia všetkým častiam spoločnosti využívať výhody klimaticky neutrálneho hospodárstva a ktoré ochránia domácnosti, zraniteľných používateľov dopravy a mikropodniky pred vplyvom zmeny klímy a znečistenia; trvá na tom, že sociálne a environmentálne politiky a ciele musia byť integrované rovnako ako hospodárske; v tejto súvislosti je presvedčený, že Pakt stability a rastu je zastaraný a neponúka ani flexibilitu, ani štruktúru potrebnú na zavedenie nového rámca pre riadenie udržateľného rozvoja a sociálneho pokroku v EÚ; vyzýva Komisiu, aby zaručila právo na zdravie a zdravé životné prostredie na úrovni EÚ, keďže toto právo má zásadný význam na zabezpečenie uplatňovania väčšiny ostatných základných práv a na dosiahnutie inkluzívnej transformácie;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stavali na Sociálno-klimatickom fonde a položili základy na rozvoj ekologických systémov sociálnej ochrany na vnútroštátnej úrovni s podporou EÚ s cieľom posilniť sociálnu odolnosť voči vplyvom zmeny klímy a zhoršovaniu životného prostredia riešením vedľajších účinkov ekologických politík na pracovné miesta a životné podmienky a zabezpečiť, aby dotknuté komunity boli plne pripravené na nový trh práce; poukazuje na to, že v prípade týchto systémov by sa mohli zvážiť tieto aspekty:

a) sociálna ochrana v oblasti zdravia u ľudí postihnutých udalosťami súvisiacimi so zmenou klímy;

b) ochrana v nezamestnanosti doplnená aktívnymi politikami zamestnanosti pre pracovníkov, ktorým sa skráti pracovný čas alebo ktorí stratia prácu v dôsledku extrémnych klimatických podmienok alebo súvisiacich udalostí alebo ktorí sú prepustení v dôsledku zatvorenia uhlíkovo náročných priemyselných odvetví;

c) programy verejných prác, ktoré poskytujú peňažnú alebo materiálnu podporu a prispievajú k obnove majetku a infraštruktúry a zároveň zvyšujú zručnosti a zamestnateľnosť pracovníkov a zabezpečujú, aby mali nástroje na začlenenie sa do miestneho alebo nového trhu práce;

d) dávky sociálnej pomoci pre ľudí postihnutých klimatickými šokmi, ktoré podporujú ich príjem a potravinovú bezpečnosť;

e) systémy záruk zamestnanosti a odborná príprava alebo profesijné preorientovanie, ktoré vytvárajú nové príležitosti pre pracovníkov a komunity, ktorí si už nemôžu zarábať na živobytie prostredníctvom svojich predchádzajúcich činností v dôsledku opatrení na ochranu životného prostredia, a ktoré zabezpečujú ich začlenenie na trh práce;

f) stratégia rozvoja a predvídania zručností s cieľom zlepšiť všeobecné a odvetvové zručnosti a zručnosti špecifické pre jednotlivé povolania pre zelené hospodárstvo;

g) systémy financovania na podporu domácností pri obnovách zameraných na energetickú účinnosť s cieľom riešiť energetickú chudobu;

24. zdôrazňuje, že podpora MSP vrátane znižovania zbytočnej administratívnej záťaže je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby mohli v plnej miere prispôsobiť svoje činnosti zelenej transformácii a udržať si pracovnú silu, najmä v prípade začínajúcich podnikov, pričom sa zabezpečí najvyššia úroveň ochrany pracovníkov a životného prostredia a pomoc európskym zamestnávateľom investovať do udržateľného rastu a tvorby kvalitných pracovných miest;

25. vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu na reguláciu podmienok práce na diaľku v celej EÚ a zaistila slušné podmienky práce a zamestnávania v digitálnom hospodárstve; domnieva sa, že právo na odpojenie sa je nevyhnutné na zabezpečenie duševnej pohody zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, v neposlednom rade pracovníčok a pracovníkov vykonávajúcich neštandardné formy práce, a malo by sa doplniť smernicou o psychosociálnych rizikách a dobrých podmienkach na pracovisku; vyzýva Komisiu, aby po konzultácii so sociálnymi partnermi navrhla smernicu o minimálnych normách a podmienkach s cieľom zabezpečiť, aby všetci pracovníci mohli účinne uplatňovať svoje právo na odpojenie sa; zdôrazňuje, že pripravovaná iniciatíva Komisie o „komplexnom prístupe k duševnému zdraviu“, ktorá bude zverejnená v júni, je dobrou príležitosťou na zavedenie týchto smerníc;

26. zdôrazňuje, že vzhľadom na znižujúci sa počet obyvateľov v produktívnom veku majú zásadný význam politiky, ktoré privedú na trh práce viac ľudí; domnieva sa, že začlenenie migrantov na trh práce bude mať pozitívny vplyv na ponuku pracovných síl, zníži ich nedostatok a podporí vyššiu mieru zamestnanosti[6]; konštatuje však, že migrujúci pracovníci sú naďalej vystavení nerovnému zaobchádzaniu a pracovnému vykorisťovaniu; zdôrazňuje, že všetci migrujúci pracovníci musia byť chránení pred vykorisťovaním, a to aj zabezpečením ich účinného prístupu k spravodlivosti a náprave; domnieva sa, že to treba spojiť s ďalšími politikami, ktoré umožnia zdravší pracovný život, zlepšia pracovné podmienky a povedú k lepšiemu prispôsobeniu trhov práce meniacim sa potrebám pracovníkov počas ich života;

27. vyzýva na lepšie začlenenie zraniteľných skupín do európskeho semestra, vykonávanie opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí a seniorov, lepšie príležitosti pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj účinné nástroje na predchádzanie diskriminácii; zdôrazňuje význam opatrení na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane jazykového vzdelávania, keďže je základom komunikácie vo všetkých oblastiach činnosti podnikov a umožňuje účasť na odbornej príprave a rekvalifikácii s cieľom rozvíjať príslušné kompetencie;

28. zdôrazňuje, že zamestnávatelia musia podporovať medzigeneračné väzby v rámci podniku a medzigeneračné vzdelávanie medzi mladými a staršími a naopak; zdôrazňuje, že staršia pracovná sila môže podnikom pomôcť pri vývoji nových produktov a služieb, aby sa kreatívnejším a produktívnejším spôsobom prispôsobili potrebám starnúcej spoločnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali stimuly na podporu prenosu vedomostí medzi generáciami a prijali osobitné opatrenia, ktoré uľahčia zamestnanosť mladých ľudí a prechod pracovníkov do dôchodku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri posudzovaní politík zohľadňovali možné vplyvy na mladých ľudí na základe konzultácie s mládežníckymi organizáciami;

29. je znepokojený vysokým počtom osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, pretože im hrozí, že sa stanú nezamestnanými a podporia cyklus generačnej chudoby, keďže v roku 2021 predčasne ukončilo vzdelávanie a odbornú prípravu 11,4 % mladých mužov a 7,9 % mladých žien v EÚ; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi, občianskou spoločnosťou a príslušnými zainteresovanými stranami koordinovala uplatňovanie vhodných riešení na udržanie detí a mladých ľudí v škole; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup mladých ľudí ku kvalitným, plateným a inkluzívnym stážam a učňovskej príprave; trvá na tom, aby mladí ľudia získali primerané a kvalitné prvé pracovné skúsenosti, príležitosti na zvyšovanie kvalifikácie a nové kvalifikácie alebo osvedčenia; odsudzuje prax neplatených stáží ako druh vykorisťovania mladých pracovníkov a porušenie ich práv a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s Parlamentom a pri dodržaní zásady subsidiarity ukončili neplatené stáže a navrhli spoločný právny rámec na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania stáží a učňovskej prípravy s cieľom zabrániť vykorisťujúcim praktikám; odsudzuje prax uzatvárania zmlúv na nulový pracovný čas a vyzýva členské štáty, aby poskytovali podporu zamestnávateľom, ktorí poskytujú stáže a učňovskú prípravu mladým ľuďom so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce európske nástroje, ako je rámec kvality pre stáže a európsky rámec pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu, a aby zahrnula kritériá kvality pre ponuky mladým ľuďom vrátane zásady spravodlivého odmeňovania stážistov, prístupu k sociálnej ochrane, udržateľného zamestnania a sociálnych práv;

30. je znepokojený rozdielmi medzi analýzou a odporúčaniami Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) týkajúcimi sa politiky v oblasti zručností a politikami vykonávanými na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, čo môže viesť k neefektívnosti; upozorňuje na dôkazy uvedené v správach strediska Cedefop, ktoré sa týkajú nedostatočného využívania zručností, nadmernej kvalifikácie, nízkych požiadaviek na zručnosti a obmedzenej komplexnosti mnohých európskych pracovných miest a relatívne nízkej úrovne dopytu po digitálnych zručnostiach v Európe, čo by mohlo brániť digitálnej transformácii a ovplyvniť konkurencieschopnosť Európy; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy a koordinovala politické opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu počtu digitálne komplexnejších pracovných miest a uľahčia navrhovanie stimulov, ktoré podporia zvyšovanie úrovne digitálnych zručností pracovníkov, a to vrátane odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania; zdôrazňuje, že takéto iniciatívy by sa mali zameriavať aj na zraniteľné skupiny a menšiny s cieľom uľahčiť prístup na trh práce pre všetkých vzhľadom na to, že 45 % pracovnej sily EÚ sa domnieva, že vzhľadom na nové digitálne technológie na svojom pracovisku potrebujú nové znalosti a zručnosti;

31. pripomína, že vytváranie kvalitných pracovných miest a vykonávanie stratégií na udržanie pracovných miest je najlepším spôsobom, ako prilákať kvalifikovanú pracovnú silu a motivovať zamestnávateľov, aby investovali do svojich pracovníkov; poukazuje na to, že v správach strediska Cedefop sa zdôrazňuje, že ťažkosti s prijímaním zamestnancov (aj v dôsledku nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami) sú do značnej miery aj odrazom nízkej kvality pracovných miest, nedostatočnej politiky ľudských zdrojov orientovanej na ľudí a nevyužitých možností vytvárania pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby prispela k riešeniu nedostatkov v oblasti kompetencií, ktoré v Európe existujú, a aby na základe zistení strediska Cedefop prehodnotila svoje politiky zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie; poukazuje na naliehavú potrebu väčšej podpory celoživotného vzdelávania a profesijného preorientovania v súlade s cieľom dosiahnuť do roku 2030, aby sa každoročne vzdelávalo aspoň 60 % všetkých dospelých;

32. zdôrazňuje, že predvídanie vývoja na trhu práce vedie k väčšej odolnosti hospodárstiev, čo si vyžaduje aktívne politiky trhu práce vrátane zvyšovania úrovne zručností pracovníkov a ich rekvalifikácie, ako aj silné systémy sociálnej ochrany; je znepokojený hláseným nedostatkom pracovných síl v mnohých povolaniach, najmä v povolaniach súvisiacich s kvalifikáciami v odbore vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), vzdelávaním a zdravotníctvom; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť ich pracovné podmienky, čo by tiež pomohlo znížiť nedostatok pracovných síl na trhu práce, ako aj posilniť vzdelávacie programy EÚ a podporovať zamestnancov a učiteľov pri vzdelávaní v správnych zručnostiach;

33. žiada, aby sa v zelenej priemyselnej stratégii EÚ zabezpečilo, aby boli pracovné miesta budúcnosti nielen ekologické, ale predovšetkým dôstojné, dobre platené a založené na dobrých pracovných podmienkach vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, silnej sociálnej ochrany a rodovej rovnosti; vyzýva takisto, aby sa zabezpečilo, že ľudia budú primerane odmeňovaní v súlade s ich kvalifikáciou a certifikovanými kompetenciami; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky na podporu sociálnej a hospodárskej konvergencie, ako aj zabrániť prehlbovaniu rozdielov vo verejných investíciách a podpore v dôsledku rozdielnych fiškálnych kapacít členských štátov; vyzýva členské štáty, aby dobre využívali Fond na spravodlivú transformáciu a ďalšie príslušné fondy a platformy EÚ s cieľom zabezpečiť, aby pracovné miesta, ktoré sa postupne rušia v dôsledku zelenej transformácie, boli nahradené kvalitnými pracovnými miestami v tých istých oblastiach; zdôrazňuje v tomto zmysle potenciál obehového hospodárstva, ako aj úlohu, ktorú by mali zohrávať procesy verejného obstarávania pri podpore kolektívneho vyjednávania a dobrých pracovných podmienok; zdôrazňuje, že zelená priemyselná politika EÚ sa môže v nadchádzajúcich rokoch stať jedným z hlavných zdrojov tvorby pracovných miest v Európe, a to tak v rozvíjajúcich sa, ako aj v tradičných odvetviach, čo odráža skutočnosť, že udržateľné hospodárske činnosti sú náročnejšie na pracovnú silu ako činnosti, ktoré nahrádzajú; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že priemyselný plán EÚ dosiahne spravodlivú transformáciu a ciele vrátane vytvárania kvalitných pracovných miest so spravodlivými pracovnými podmienkami a dobrými mzdami, podpory kolektívneho vyjednávania a dodržiavania kolektívnych zmlúv;

34. pripomína kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú európski, vnútroštátni a odvetvoví sociálni partneri pri predvídaní zmien; zdôrazňuje, že je potrebné podrobne informovať odborové zväzy a zástupcov pracovníkov a konzultovať s nimi v rozhodovacích procesoch, aby sa zabezpečila spravodlivá transformácia; vyzýva členské štáty, aby počas vypracúvania a vykonávania národných plánov (národných programov reforiem, plánov stability/konvergencie alebo národných plánov obnovy a odolnosti) konzultovali so sociálnymi partnermi; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu kolektívneho vyjednávania pri zabezpečovaní najvyšších noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, rozvoja príslušných zručností a strategického predvídania zmien; zdôrazňuje, že európske a medzinárodné ľudské práva zaručujú všetkým pracovníkom právo organizovať sa, vytvárať odborové zväzy a vstupovať do nich, zúčastňovať sa na kolektívnom vyjednávaní, kolektívnym spôsobom brániť svoje práva a požívať ochranu v rámci kolektívnych zmlúv; vyzýva členské štáty, aby odstránili všetky vnútroštátne právne predpisy, ktoré bránia kolektívnemu vyjednávaniu, a to aj tým, že zabezpečia prístup odborov na pracoviská na účely organizovania, výmeny informácií a konzultácií s cieľom posilniť zastúpenie pracovníkov;

35. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.



 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2023 sú obzvlášť dôležité vzhľadom na rastúcu infláciu a životné náklady v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Ešte pred rokom nás najviac znepokojovala sociálna a hospodárska kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19, ako aj nerovnosti a sociálna nerovnováha, ktoré mohli vzniknúť v dôsledku zmeny klímy a digitálnej transformácie. Teraz v roku 2023 musíme k tomuto zoznamu pridať sociálny a hospodársky kontext v Európe, v ktorom si väčšina rodín nielenže nemôže dovoliť platiť faktúry za plyn a elektrinu, ale musí sa rozhodnúť, či nakŕmi svoju rodinu, alebo bude vykurovať svoj domov. Okrem toho rast inflácie a cien potravín a energií postihuje najzraniteľnejšie skupiny, čo následne prehlbuje nerovnosti a zhoršuje chudobu – najmä energetickú chudobu. Okrem toho rast miezd nedrží krok s mierou inflácie, a preto sa chudoba pracujúcich zvyšuje do takej miery, že pracovníci strácajú kúpnu silu a zhoršujú sa ich životné podmienky.

V správach európskeho semestra 2023 Komisia uznáva, že minimálna mzda sa zníži takmer v každom členskom štáte, že chudoba pracujúcich v EÚ sa za posledné desaťročie neznížila, že primeranosť minimálnych príjmov sa vo väčšine členských štátov znížila a že ceny bývania sú naďalej vyššie ako 40 % pre viac ako 8 % obyvateľstva, pričom sme takmer nedosiahli žiadny pokrok, pokiaľ ide o mieru bezdomovectva. Súčasne sa v dôsledku zmeny klímy a ničenia životného prostredia prehĺbili nerovnosti a neúmerne boli zasiahnuté chudobné a najzraniteľnejšie skupiny.

V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že znižovanie nerovností je spoločnou zodpovednosťou Únie a členských štátov. V článku 9 ZFEÚ sa stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“. Európsky semester ako mechanizmus koordinácie hospodárskych politík a politík zamestnanosti EÚ musí uľahčiť opatrenia, ktoré členským štátom umožňujú riešiť súčasnú vážnu hospodársku a sociálnu krízu. Tým sa zaručí rovnejšia a spravodlivejšia európska spoločnosť a jej vzostupná sociálna konvergencia.

Návrh správy, ktorý predložila spravodajkyňa, vychádza z myšlienky, že opatrenia potrebné v tejto súvislosti si vyžadujú nový model správy hospodárskych záležitostí v EÚ. Súčasný Pakt stability a rastu sa stal zastaraným a neponúka flexibilitu ani štruktúru potrebnú na vytvorenie nového riadenia blahobytu, udržateľného rozvoja a sociálneho pokroku.

V nedávnych usmerneniach revízie rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ, ktoré navrhla Európska komisia, sa stanovujú plány fiškálnej reformy prispôsobené podmienkam jednotlivých členských štátov. Prechodné „náplasťové“ opatrenia však nie sú tým, čo je potrebné. Namiesto toho potrebujeme strednodobé a dlhodobé štrukturálne opatrenia, ktoré zavedú nový model správy hospodárskych záležitostí založený na solidarite, sociálnej spravodlivosti a sociálnom blahobyte pre všetkých európskych občanov. Strednodobé a dlhodobé ciele EÚ zamerané na zvýšenie hospodárskej a sociálnej odolnosti sa riadia cieľmi Únie uvedenými v článku 3 ZEÚ, a najmä udržateľným rozvojom Európy s plnou zamestnanosťou a so sociálnym pokrokom.

Na tento účel je nevyhnutné modernizovať súčasný Pakt stability a rastu s rámcom umožňujúcim predĺžiť všeobecnú únikovú doložku na obdobie, ktoré sa považuje za potrebné na uľahčenie verejných investícií, a s vylúčením investícií do systémov sociálnej ochrany z výpočtu deficitu („pravidlo vyrovnaného rozpočtu“).

Ukončenie fiškálnej politiky založenej na úsporných opatreniach už nie je možnosťou, ale skôr nevyhnutnosťou, aby sa zaručili dôstojné životné podmienky, ako aj progresívny a udržateľný rozvoj pre všetkých občanov. Už mnoho rokov sa zmietame v štrukturálnej sociálno-ekonomickej kríze. Jediným spôsobom, ako znížiť nerovnosti a chudobu v EÚ, je urýchlené prerozdelenie bohatstva a výrazné investície do našich systémov sociálneho blahobytu. Sociálne investície sú nevyhnutné na zabezpečenie udržateľného rastu v strednodobom a dlhodobom horizonte a vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia v nich majú zásadnú stabilizačnú funkciu.

Z tohto dôvodu musí európsky semester zahŕňať silný sociálny rozmer, ktorý sociálnym cieľom prikladá rovnakú dôležitosť ako hospodárskym a environmentálnym cieľom.

Potrebujeme proces semestra, ktorým sa zaručí súlad medzi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a cieľmi Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, pri ktorom sa budú dodržiavať všetky zásady sociálneho piliera a ktorým sa lepšie posúdi distribučný vplyv existujúcich a nových sledovaných politík a reforiem. Proces, ktorý zahŕňa väčší počet sociálnych ukazovateľov, ktoré plne odrážajú trendy a príčiny nerovnosti, kvalitnej zamestnanosti, rozdelenia bohatstva, prístupu ku kvalitným verejným službám, primeranosti dôchodkov, systémov minimálneho príjmu a dávok v nezamestnanosti. Napokon, potrebujeme semester, ktorý by zahŕňal ukazovatele na meranie sociálneho vplyvu zhoršovania životného prostredia a zmeny klímy.

Medzi hlavné výzvy spravodajkyne adresované Európskej komisii a členským štátom v rámci semestra 2023 patria:

- okamžité zavedenie smernice o minimálnych mzdách,

- mechanizmus SURE trvalej povahy,

- smernica o systémoch minimálneho príjmu, a nie iba odporúčanie,

- posilnený systém Európskej záruky pre deti s účelovým financovaním vo výške najmenej 20 miliárd EUR,

- právne predpisy, ktoré zaručujú prístup k základným službám, ako sú bývanie, energia, doprava, voda a odpad, a zákaz odpojenia od energií pre zraniteľné skupiny,

- vytvorenie balíka solidarity na pomoc ľuďom a malým a stredným podnikom pri zvládaní zvyšujúcich sa životných nákladov,

- nariadenie o rámci sociálnej konvergencie na monitorovanie rizík sociálnej konvergencie, na predchádzanie negatívnym sociálnym účinkom presahovania politických opatrení alebo hospodárskych otrasov a na odhaľovanie potenciálnych škôd, ako aj na stanovenie záväzných sociálnych cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť,

- rozvoj ekologických systémov sociálnej ochrany na vnútroštátnej úrovni s cieľom posilniť sociálnu odolnosť voči vplyvu zmeny klímy a zhoršovaniu životného prostredia.

Spravodajkyňa podporuje prechod na udržateľný, inkluzívny a odolný model rastu, posilnenie udržateľného rozvoja a odolnosti hospodárstva EÚ a úplné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv vrátane jeho príslušných hlavných cieľov na rok 2030, protokolu o sociálnom pokroku a podpory investícií orientovaných na budúcnosť so zameraním na spravodlivú zelenú a sociálnu transformáciu. Stručne povedané, Európu so silnou ekologicko-sociálnou perspektívou.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

1.3.2023

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

10

13

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

João Albuquerque, Marc Angel, Dominique Bilde, Vilija Blinkevičiūtė, Milan Brglez, Jordi Cañas, David Casa, Ilan De Basso, Margarita de la Pisa Carrión, Jarosław Duda, Estrella Durá Ferrandis, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Loucas Fourlas, Elisabetta Gualmini, Agnes Jongerius, Irena Joveva, Radan Kanev, Ádám Kósa, Katrin Langensiepen, Miriam Lexmann, Elena Lizzi, Sara Matthieu, Jörg Meuthen, Max Orville, Kira Marie Peter-Hansen, Dragoş Pîslaru, Dennis Radtke, Elżbieta Rafalska, Guido Reil, Daniela Rondinelli, Mounir Satouri, Monica Semedo, Beata Szydło, Eugen Tomac, Romana Tomc, Nikolaj Villumsen, Marianne Vind, Maria Walsh, Stefania Zambelli, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marc Botenga, Gheorghe Falcă, Lina Gálvez Muñoz, José Gusmão, Pierre Larrouturou, Antonius Manders, Samira Rafaela, Evelyn Regner, Marie-Pierre Vedrenne

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

26

+

PPE

David Casa

Renew

Jordi Cañas, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Irena Joveva, Max Orville, Dragoş Pîslaru, Samira Rafaela, Monica Semedo, Marie-Pierre Vedrenne

S&D

João Albuquerque, Marc Angel, Vilija Blinkevičiūtė, Milan Brglez, Estrella Durá Ferrandis, Lina Gálvez Muñoz, Elisabetta Gualmini, Agnes Jongerius, Pierre Larrouturou, Evelyn Regner, Daniela Rondinelli

The Left

José Gusmão, Nikolaj Villumsen

Verts/ALE

Katrin Langensiepen, Sara Matthieu, Kira Marie Peter-Hansen, Mounir Satouri

 

10

-

ECR

Margarita de la Pisa Carrión, Elżbieta Rafalska, Beata Szydło

ID

Dominique Bilde, Guido Reil

NI

Ádám Kósa, Jörg Meuthen

PPE

Radan Kanev, Miriam Lexmann, Tomáš Zdechovský

 

13

0

ID

Elena Lizzi, Stefania Zambelli

PPE

Jarosław Duda, Gheorghe Falcă, Loucas Fourlas, Antonius Manders, Dennis Radtke, Eugen Tomac, Romana Tomc, Maria Walsh

S&D

Ilan De Basso, Marianne Vind

The Left

Marc Botenga

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 13. marca 2023
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia