SPRÁVA o udržateľnom kolobehu uhlíka

21. 3. 2023 - (2022/2053(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Alexander Bernhuber
Spravodajcovia výborov požiadaných o stanoviská pridružených výborov podľa článku 57 rokovacieho poriadku:
Seán Kelly, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Martin Hlaváček, Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-008 (PDF - 162 KB)
• 001-008 (DOC - 47 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o udržateľnom kolobehu uhlíka

(2022/2053(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, 11. konferenciu zmluvných strán slúžiacu ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu CMP11), ktorá sa konala 30. novembra – 11. decembra 2015 v Paríži (Francúzsko), a na Parížsku dohodu prijatú rozhodnutím 1/CP.21 na COP21, a najmä na jej článok 2, článok 6 ods. 2 a článok 6 ods. 4,

– so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD),

– so zreteľom na Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD),

– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN,

– so zreteľom na správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), najmä na jeho osobitnú správu z 8. októbra 2018 o globálnom otepľovaní o 1,5 °C a šiestu hodnotiacu správu (AR6) a jej syntetickú správu o ňom s názvom Zmena klímy 2021: Prírodovedecký základ, zverejnenú 9. augusta 2021,

– so zreteľom na správy IPCC s názvom Zmena klímy 2022: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť, zverejnenú 28. februára 2022, a Zmena klímy 2022: Zmierňovanie zmeny klímy, zverejnenú 4. apríla 2022, jeho osobitnú správu z 24. septembra 2019 o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme a z 8. augusta 2019 o zmene klímy a pôde;

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2021 o udržateľnom kolobehu uhlíka (COM(2021)0800),

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 15. decembra 2021 s názvom Udržateľný kolobeh uhlíka – uhlíkové poľnohospodárstvo (SWD(2021)0450),

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 15. decembra 2021 s názvom Udržateľný kolobeh uhlíka pre klimaticky neutrálnu EÚ do roku 2050 (SWD(2021)0451),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy)[1], najmä na jeho článok 32,

– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030[2],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP)[3],

– so zreteľom na svoje stanovisko[4] zo 14. júla 2021 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/841, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa dodržiavania záväzkov, stanovenie cieľov členských štátov na rok 2030 a záväzok spoločne dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2035 v sektore využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, a nariadenie (EÚ) 2018/1999 , pokiaľ ide o zlepšenie monitorovania, podávania správ, sledovania pokroku a preskúmania (COM(2021)0554),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia z farmy na stôl v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2021 na rovnakú tému[5],

– so zreteľom na príručku s technickými usmerneniami Komisie s názvom Setting up and implementing result-based carbon farming mechanisms in the EU (Vytvorenie a zavedenie mechanizmov uhlíkového poľnohospodárstva  v EÚ, založených na výsledkoch), ktorá bola zverejnená 29. apríla 2021,

– so zreteľom oznámenie Komisie z 9. júna 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380) a na uznesenie Parlamentu z 9. júna 2021 na rovnakú tému[6],

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2021 s názvom Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030 (COM(2021)0572),

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu (COM/2020/0663) a na uznesenie Parlamentu z 21. októbra 2021 na rovnakú tému[7];

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098) a na uznesenie Parlamentu z 10. februára 2021 na rovnakú tému[8],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. februára 2021 s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2021)0082) a na uznesenie Parlamentu z 17. decembra 2020 na rovnakú tému[9],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. marca 2021s názvom Akčný plán pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby (COM(2021) 0141) a na uznesenie Parlamentu z 3. mája 2022 na rovnakú tému[10],

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030: Využívanie prínosov zdravej pôdy v prospech ľudí, potravín, prírody a klímy (COM(2021) 0699) a na uznesenie Parlamentu z 28. apríla 2021 na rovnakú tému[11],

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti: Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (COM(2020)0667) a na uznesenie Parlamentu z 10. júla 2020 na rovnakú tému[12],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2021 o ochrane pôdy[13],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[14],

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040 (COM(2021)0345),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Odporúčania pre členské štáty týkajúce sa ich strategických plánov pre spoločnú poľnohospodársku politiku (COM(2020)0846),

– so zreteľom na listy Komisie s pripomienkami k strategickým plánom SPP členských štátov,

– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 9/2021 s názvom Zásada „znečisťovateľ platí“: Nejednotné uplatňovanie environmentálnych politík a opatrení EÚ,

– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov 16/2021 s názvom Spoločná poľnohospodárska politika a klíma: Polovica výdavkov EÚ v oblasti klímy vyčlenených na poľnohospodárstvo, ale emisie z poľnohospodárskych podnikov neklesajú,

– so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie o medzerách v oblasti emisií z roku 2021 zverejnenú 26. októbra 2021[15],

– so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) o biodiverzite a ekosystémových službách z 31. mája 2019[16],

– so zreteľom na príručku Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) z roku 2021 pre tvorbu projektov modrého uhlíka v Európe a Stredozemí,

– so zreteľom na štúdiu s názvom Uhlíkové poľnohospodárstvo – príprava poľnohospodárstva na rok 2030, ktorú si vyžiadal Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a ktorá bola zverejnená 30. novembra 2021[17],

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Udržateľný kolobeh uhlíka (NAT/846-EESC-2021),

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0066/2023),

A. keďže prechod na udržateľné potravinové systémy v súlade s ambíciami Európskej zelenej dohody o klimatickej neutralite najneskôr do roku 2050 by sa mal stať ústrednou súčasťou poľnohospodárskej a potravinovej politiky; keďže uhlíkové poľnohospodárstvo má potenciál prispieť k cieľom EÚ v oblasti klímy a biodiverzity, ako aj podporiť udržateľnú výrobu potravín;

B. keďže rôzne uhlíkové cykly reagujú odlišne, a preto by sa k nim malo pristupovať ku každému zvlášť; keďže biologické záchyty uhlíka sa musia vo väčšej miere využívať spôsobom, ktorý podporuje biodiverzitu a ekosystémové služby; keďže pre reakciu na viaceré globálne krízy má obnova prírody zásadný význam; keďže systémy uhlíkového poľnohospodárstva, ktoré môžu príjemcovia dobrovoľne využívať, môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy a biodiverzity a zabezpečiť, aby ich vykonávanie bolo menej byrokratické;

C. keďže dobrovoľné trhy s uhlíkom sú nestabilné a nedokázali motivovať pôdohospodárov ponukou spravodlivej ceny za jednotku uloženého uhlíka;

D. keďže zabránenie najhorším dôsledkom zmeny klímy bude spočívať predovšetkým v čo najrozsiahlejšej minimalizácii emisií skleníkových plynov, a to aj pomocou technológií, ako je zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS), ak iné možnosti zmiernenia zmeny klímy nie sú možné, ako aj v odstraňovaní oxidu uhličitého (CO2), ktorý je už v atmosfére, takými technológiami, ako je odstraňovanie CO2;

E. keďže zlepšenie odstraňovania uhlíka treba dosiahnuť rovnováhu medzi emisiami skleníkových plynov v celej EÚ a ich odstraňovaním v EÚ najneskôr do roku 2050 a potom dosiahnuť záporné emisie; keďže treba výrazne znížiť závislosť EÚ od fosílnych palív; keďže odstraňovanie uhlíka je naďalej viac limitované ako jeho absolútne znižovanie, ale môže vyvážiť nevyhnutné emisie vtedy, keď nie sú možnosti priameho znižovania emisií;

F. keďže biogénne kolobehy uhlíka sú prírodné procesy, ktoré sú výrazne ovplyvnené ľudským zásahom a musia byť udržateľné, aby sa odstránil uhlík z atmosféry; keďže politiky by mali rozlišovať medzi cyklom fosílneho a biogénneho uhlíka s cieľom čo najskôr znížiť emisie fosílneho uhlíka na nulu;

G. keďže krátky cyklus odstraňovania s využitím suchozemských záchytov a dlhý cyklus odstraňovania s využitím geologického ukladania sa líšia dobou skladovania, a to desiatky až stovky rokov pre suchozemské záchyty a tisícky až milióny rokov v prípade geologického ukladania; keďže odstraňovanie s krátkym a dlhým cyklom je tiež spojené s rozdielnym rizikom opätovného uvoľnenia alebo úniku, nákladmi a dobou zavádzania;

H. keďže pôda je veľmi zložitý ekosystém, v ktorom mikroorganizmy medzi sebou a s rastlinami interagujú mnohorakými spôsobmi; keďže z nedávneho pokroku vo vedách o pôde vyplynulo, že život v pôde je hlavnou hybnou silou funkcií pôdy vrátane kolobehu uhlíka; keďže pôdne organizmy zohrávajú dôležitú úlohu pri ukladaní uhlíka do pôdy;

I. keďže v celej EÚ majú zásoby uhlíka v pôde v súčasnosti znepokojivý zostupný trend v dôsledku viacerých faktorov; keďže dobré zdravie pôdy m vplyv na schopnosť produkovať potraviny, filtrovať vodu a absorbovať uhlík, čím prispieva nielen k stabilizácii klímy, ale aj k zaisteniu potravinovej bezpečnosti a obnove biodiverzity;

J. keďže prognóza skutočnej kapacity poľnohospodárskej pôdy na zmierňovanie zmeny klímy je veľmi náročná vzhľadom na obrovskú rozmanitosť možných scenárov vyplývajúcich z kombinácie postupov obhospodarovania, ich možnej oblasti použitia a interakcií s inými sociálno-ekonomickými faktormi; keďže regeneratívne poľnohospodárstvo ako prístup k výrobe potravín a obhospodarovaniu pôdy by mohlo tieto výzvy zmierniť a podporiť prechod na vysoko odolný poľnohospodársky systém založený na primeranom hospodárení na pozemkoch a pôde;

K. keďže trvalé trávne porasty sú spolu s rašeliniskami hlavnými poľnohospodárskymi záchytmi uhlíka a ich plocha sa naďalej zmenšuje, pretože pravidlá podmienenosti SPP umožňujú rozoranie 5 % týchto plôch v každom programovom období na základe aktualizácie východiskového roka a riadenia tohto opatrenia na príliš agregovanej úrovni;

L. keďže model rodinných poľnohospodárskych podnikov má pre budúcnosť poľnohospodárstva a vidieckych komunít v EÚ zásadný význam; keďže počet poľnohospodárskych podnikov v EÚ sa v relatívne krátkom období 2005 – 2016 znížil približne o štvrtinu, z čoho prevažnú väčšinu tvorili malé rodinné poľnohospodárske podniky;

M. keďže postupy sekvestrácie uhlíka, ako je napríklad uhlíkové poľnohospodárstvo, môžu prispieť k dostupnosti nových miestnych pracovných príležitostí, rozvoju vidieka a k lepšiemu sociálnemu začleneniu vidieckych oblastí;

N. keďže cieľ udržateľného rozvoja č. 12 „zabezpečiť udržateľné modely spotreby a výroby“ do roku 2030 zahŕňa aj ciele na zníženie odpadu z potravín vo všetkých fázach poľnohospodárskej výroby, spracovania, pozberovej úpravy až po skladovanie, distribúciu a spotrebu;

O. keďže morské a sladkovodné ekosystémy ako miesta rozmnožovania a biotopy pre širokú škálu morských a suchozemských druhov sú vysoko produktívne a zohrávajú dôležitú ekologickú úlohu pri kolobehu živín a uhlíka pri ochrane pobrežia, pri udržiavaní živobytia a zabezpečovaní životnej úrovne miestnych komunít;

P. keďže na zabezpečenie včasnej komercializácie a zavedenia technológií zachytávania, odstraňovania a ukladania uhlíka, ako aj potrebnej infraštruktúry CO2 sa bude vyžadovať účinný a spoľahlivý regulačný rámec a primerané financovanie;

Q. keďže Londýnsky protokol[18] zakazuje cezhraničnú prepravu CO2 po mori; keďže pozmeňujúci návrh z roku 2009 týkajúci sa tohto obmedzenia prijalo len päť členských štátov;

I. Všeobecne

1. zdôrazňuje, že vplyv prírodných a priemyselných riešení odstraňovania uhlíka na vyrovnávanie emisií skleníkových plynov je obmedzený a nemal by byť na úkor ambicióznych cieľov zmierňovania zmeny klímy, ktoré si vyžadujú podstatné zníženie emisií; zdôrazňuje, že cieľom EÚ je dať prednosť rýchlemu a predvídateľnému znižovaniu emisií a súčasne posilniť odstraňovanie emisií prírodnými záchytmi v súlade s európskym klimatickým právnym predpisom; uznáva potenciál iniciatívy za udržateľný kolobeh uhlíka prispieť k cieľu EÚ týkajúceho sa čistého odstráneného uhlíka v objeme aspoň 310 megaton (Mt) do roku 2030 pri súčasnom zohľadnení zásady „nespôsobovať významnú škodu“, ako sa uvádza v oznámení Komisie o udržateľnom kolobehu uhlíka, ako aj potreby vyvarovať sa dvojitého zápočtu a zabezpečiť environmentálnu integritu;

2. varuje pred mnohými scenármi IPCC, ktoré vo veľkej miere vychádzajú z budúceho odstraňovania CO2; domnieva sa, že vzhľadom na mnohé neistoty spojené s týmito technológiami a riziká, ktoré väčšina z nich predstavuje pre využívanie pôdy, vodné zdroje, ochranu biodiverzity a potravinovú bezpečnosť, by sa mali uprednostniť scenáre, ktoré odstraňovanie CO2 minimalizujú, ako napríklad scenáre s nízkym dopytom po energii; vyzýva nezávislú poradnú radu EÚ pre zmenu klímy, aby pri posudzovaní toho, aký by mohol byť rozpočet EÚ kompatibilný s emisiami skleníkových plynov v súlade s cieľom s 1,5 °C, tieto scenáre uprednostnila a dôkladne zvážila využívanie možností a technológií na sociálne, environmentálne a ekonomicky vedomé odstraňovanie CO2;

3. zdôrazňuje, že EÚ by okrem znižovania emisií mala usilovať aj o dosiahnutie záporných emisií, aby sa zamedzilo závislosti od budúcich záporných emisií, ktoré sa možno nikdy nedosiahnu; trvá na tom, že nulové čisté emisie by nemali byť konečným klimatickým cieľom EÚ, ale odrazovým mostíkom na ceste k dosiahnutiu čistých záporných emisií; víta plán vytýčený Komisiou na dosiahnutie čistých záporných emisií aj odstraňovaním uhlíka; vyzýva Komisiu, aby stanovila zoznam postupov s najvyšším absorpčným potenciálom ako dôležitý vstupný materiál pre poľnohospodárov a aby ďalej investovala do vývoja dostupných a cenovo prijateľných technológií na odstraňovanie uhlíka; trvá na tom, že odstraňovanie by sa malo započítavať do samostatného cieľa odstraňovania, aby sa zabezpečilo, že nebude spomaľovať úsilie o dekarbonizáciu celého hospodárstva;

4. zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo by mali mať významnú úlohu pri dosahovaní cieľa EÚ v oblasti odstraňovania uhlíka vo využívaní pôdy a rovnako ako všetky hospodárske odvetvia by mali prispievať k cieľu EÚ v oblasti klimatickej neutrality; zdôrazňuje, že zdravé prírodné ekosystémy môžu predstavovať dôležitý zdroj dlhodobého odstraňovania;

5. konštatuje, že čisté odstraňovanie zo suchozemských ekosystémov v EÚ má v poslednom desaťročí klesajúcu tendenciu, ktorá je do veľkej miery spôsobená zhoršovaním situácie v lesných ekosystémoch, ako sa zdôrazňuje v oznámení; konštatuje, že zvyšovanie odolnosti lesných a poľnohospodárskych ekosystémov je absolútne nevyhnutné na vyrovnanie sa s dôsledkami zmeny klímy v EÚ a zachovanie šance na dosiahnutie našich klimatických cieľov;

6. zdôrazňuje, že každé odvetvie musí v prvom rade nezávisle znižovať vlastné emisie CO2 a využívať kapacitu ukladania iných odvetví, ako je poľnohospodárstvo a lesníctvo, najmä v prípade emisií, ktoré nie je možné znížiť, a dočasne emisií, ktoré sa znižujú veľmi ťažko, aby sa dosiahli klimatické ciele do roku 2050 a naštartovali obchodné modely uhlíkového poľnohospodárstva; domnieva sa, že odvetvia a zariadenia s emisiami, ktoré sa nedajú znížiť, môžu započítať kapacitu ukladania iných odvetví na pomoc dosiahnutia vlastného cieľa klimatickej neutrality len vtedy, ak sa použijú osvedčenia o odstránení uhlíka; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že treba zabrániť tomu, aby priemysel svoje emisie kompenzoval prostredníctvom uhlíkových certifikátov;

7. zdôrazňuje, že udržateľná výroba potravín je cieľom poľnohospodárstva na zaistenie potravinovej bezpečnosti a že dostupnosť udržateľných obnoviteľných surovín je cieľom lesného hospodárstva a poľnohospodárstva; zdôrazňuje, že zmena klímy a strata biodiverzity výrazne ovplyvňujú tieto odvetvia, a tým aj potravinovú bezpečnosť; zdôrazňuje, že strata biodiverzity a nedostatočná odolnosť na prispôsobenie sa zmene klímy už majú vplyv na produkčnú kapacitu potravinového systému a lesného hospodárstva v EÚ;

8. zdôrazňuje, že postupy a úsilie o odstraňovanie uhlíka by nemali zasahovať do práva ľudí žiť v zdravom prostredí, kam patrí aj zachovanie zdravej pôdy; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné politiky na ochranu tohto práva;

9. vyzýva priemysel, aby predložil inovatívne riešenia a iniciatívy zamerané na postupné vyraďovanie fosílneho uhlíka a znižovanie emisií uhlíka; podporuje ďalšie presadzovanie technologických riešení napríklad prostredníctvom finančných stimulov na zachytávanie a využívanie CO2 a výrobu udržateľných syntetických palív alebo iných nefosílnych uhlíkových produktov; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s priemyslom a ďalšími zainteresovanými stranami vrátane organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú zapojené do postupov a technológií odstraňovania uhlíka, predložila konkrétne riešenia a iniciatívy na nahradenie fosílneho uhlíka udržateľnými tokmi recyklovaného uhlíka;

10. uznáva hodnotu priemyselných riešení pri sekvestrácii uhlíka, ako aj ich prínos k znižovaniu emisií uhlíka; zdôrazňuje, že by sa mali uprednostňovať a stimulovať riešenia blízke prírode, ako sú rôznorodé pralesovité porasty, vrátenie vody do odvodnených mokradí a rašelinísk, agrolesníctvo a obnova lesa, keďže iniciatívy uhlíkového poľnohospodárstva by nemali uprednostňovať len modely priemyselného poľnohospodárstva;

11. zdôrazňuje, že zabezpečenie zdravej pôdy je nevyhnutné na zlepšenie úrodnosti pôdy, zvýšenie adaptačnej schopnosti a zníženie emisií skleníkových plynov; zdôrazňuje, že ochrana a obnova pôdy sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov EÚ a medzinárodných cieľov v oblasti klímy a biodiverzity a na prechod na udržateľné potravinové systémy; zdôrazňuje preto, že by navrhovaný právny predpis EÚ o zdraví pôdy by sa nemal oneskoriť, pretože k týmto cieľom bude smerovať spoločný legislatívny rámec;

12. zdôrazňuje, že sekvestrácia uhlíka v pôde, ochrana a obnova ekosystémov a biodiverzity sú úzko prepojené a prispievajú k zvýšeniu odolnosti pôdy a adaptácii na zmenu klímy zlepšením štruktúry pôdy, zvýšením schopnosti zadržiavať vodu a pozitívnym vplyvom na rastliny a plodiny, pričom zároveň znižujú riziko erózie pôdy; vyzýva preto členské štáty, aby do národných strategických plánov SPP zaradili dôslednú ochranu pôdy;

13. zdôrazňuje, že zvyšovanie obsahu uhlíka v pôde prináša viaceré výhody vrátane lepšej kvality a úrodnosti pôdy, zvýšenej odolnosti voči patogénom, zvýšenej odolnosti voči extrémnym výkyvom počasia a lepšej výživovej kvality; okrem toho konštatuje, že nárast organickej hmoty v degradovaných pôdach prinesie dostatok živín na zachovanie výnosov plodín, a preto trvá na udržateľnom hospodárení na pôde, a pripomína význam agroekologických postupov zlepšujúcich sekvestráciu uhlíka v pôde, ako sú krycie plodiny, striedanie plodín, ekologické poľnohospodárstvo, udržiavanie trávnych porastov (bez orby), premeny ornej pôdy na trvalé trávne porasty, extenzifikácia chovu hospodárskych zvierat v určitých oblastiach, zmiešané poľnohospodárstvo spájajúce systémy chovu hospodárskych zvierat a pestovania plodín a agrolesníctvo;

14. v tejto súvislosti berie na vedomie vysokú intenzitu CO2 z výroby chemických hnojív a vyzýva Komisiu, aby európskym poľnohospodárom a členským štátom umožnila a podporila používanie prírodného alebo spracovaného hnoja namiesto chemických hnojív;

15. zdôrazňuje, že zvýšené odstraňovanie uhlíka vo výrobkoch musí vychádzať zo spoľahlivých metodík započítavania uhlíka, ktoré v plnej miere zohľadňujú predbežnú absorpciu biogénneho uhlíka do biomasy; žiada, aby sa stimulovalo používanie inovatívnych udržateľných, obehových a dlhodobých produktov z biouhlíka, ktoré zmierňujú zmenu klímy zachytávaním uhlíka v obehovom biohospodárstve, v prípade potreby aj vhodnou zmenou príslušného legislatívneho rámca EÚ a zohľadnením nepriamych emisií a emisií z dodávateľského reťazca súvisiacich so sekvestráciou, výrobou biomasy, prepravou, rafináciou, zachytávaním a ukladaním v súvislosti s týmito emisiami; okrem toho požaduje, aby sa pri tejto podpore využívala politika na podporu biometánu v rámci RePowerEU – návrh Komisie na ukončenie závislosti od ruských fosílnych palív do roku 2030 – v súlade s kritériami udržateľnosti a s využitím digestátov získaných na odstraňovanie uhlíka; zdôrazňuje, že európsky model uhlíkového poľnohospodárstva by mal byť realistický a primeraný a mal by sa vzťahovať na príslušné bioprodukty a inovačné výrobky vrátane výrobkov z vedľajších produktov a zvyškov, ktoré majú skutočne vedecky dokázaný a overiteľný účinok sekvestrácie uhlíka, ktorý sa opiera o spoľahlivý súbor recenzovaných vedeckých poznatkov; vyzýva Komisiu, aby tiež revidovala metodiku environmentálnej stopy výrobku (PEF), aby ju zosúladila so svetovo uznávanými zásadami a transparentne zohľadnila prínosy a kompromisy vo všetkých fázach hodnotového reťazca výrobkov;

16. domnieva sa, že ambiciózny cieľ 20 % podiel udržateľných nefosílnych zdrojov uhlíka v chemických a plastových výrobkoch by mal platiť aj pre dovoz;

II. Uhlíkové poľnohospodárstvo

17. zdôrazňuje, že rastúci záujem o uhlíkové poľnohospodárstvo by mal byť príležitosťou pre poľnohospodárov transformovať svoj obchodný model a lepšie odmeňovať poľnohospodárov, ktorí sa zúčastňujú transformácie na agroekologické a udržateľné agrolesnícke postupy; domnieva sa, že uhlíkové poľnohospodárstvo môže byť dobrovoľnou činnosťou, a preto by finančné odmeny za uhlíkové poľnohospodárstvo mali kompenzovať dodatočné úsilie poľnohospodárov a lesníkov nad rámec ich povinností vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ a členských štátov; konštatuje, že iniciatívy v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva možno financovať zo spoločnej poľnohospodárskej politiky a/alebo iných nástrojov verejného financovania, ako je štátna pomoc, súkromné iniciatívy ako napríklad trhovo orientované riešenia, alebo kombináciou týchto možností financovania; domnieva sa, že uhlíkové poľnohospodárstvo by sa malo rozvíjať na základe dôveryhodného a účinného politického rámca zohľadňujúceho potrebu jasného súboru pravidiel pre tých poľnohospodárov a lesníkov, ktorí sa rozhodnú uplatňovať postupy uhlíkového poľnohospodárstva; trvá na tom, že úspešná realizácia uhlíkového poľnohospodárstva závisí od celostného riadenia všetkých zásobníkov uhlíka v pôde, materiáloch a vegetácii, pričom sa integrujú toky CO2, metánu a oxidu dusného pre pôdu aj hospodárske zvieratá; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť spravodlivú výstupnú cenu a odmenu pre poľnohospodárske podniky; zdôrazňuje, že stimuly pre uhlíkové poľnohospodárstvo nesmú viesť k negatívnym vedľajším účinkom, ako sú zábery pôdy veľkými podnikmi s úmyslom využívať pôdu na účely kompenzácie uhlíka, a nie na skutočné znižovanie emisií; zdôrazňuje všeobecnú zásadu, že príjemcovia platieb za odstraňovanie uhlíka by mali byť zodpovední za svoje emisie skleníkových plynov;

18. zdôrazňuje, že treba zohľadniť predchádzajúcu prácu a úsilie priekopníkov v tejto oblasti a nezabúdať na rôzne východiskové pozície členských štátov a poľnohospodárov, a trvá na zabezpečení spravodlivých príležitostí v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva pre poľnohospodárov a lesníkov v celej EÚ; zdôrazňuje, že účinný systém uhlíkového poľnohospodárstva by nemal trestať tých, ktorí sa snažia urobiť prvý krok smerom k udržateľnejším postupom uhlíkového poľnohospodárstva;

19. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitnú situáciu mladých poľnohospodárov, ako je nedostatok kapitálu a prístupu k poľnohospodárskej pôde, s cieľom zabrániť nepriaznivým vedľajším účinkom návrhu uhlíkového poľnohospodárstva, ktoré by mohli byť na úkor podnikania mladých ľudí v poľnohospodárstve a generačnej výmeny;

20. zdôrazňuje, že za cenný príspevok k riešeniu prebiehajúcej zmeny klímy by sa mala považovať sekvestrácia uhlíka v pôde a biomase; zdôrazňuje, že pôda a lesné hospodárstvo majú prirodzenú maximálnu kapacitu ukladania uhlíka; poukazuje na to, že sekvestrácia uhlíka môže závisieť od mnohých vonkajších faktorov, ktoré poľnohospodári nemajú vždy pod kontrolou a mohli by ohroziť dobu odstraňovania; opakuje, že odstraňovanie skleníkových plynov prirodzenými záchytmi uhlíka sa ťažko vyčísľuje, je potenciálne reverzibilné a že riziko zvrátenia odstraňovania prirodzenými záchytmi uhlíka sa ďalej zvyšuje zmenou klímy; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť jasné vymedzenie trvalosti a pravidiel zodpovednosti za možné zvrátenie;

21. konštatuje, že niektoré nástroje SPP môžu stimulovať postupy sekvestrácie uhlíka; požaduje začlenenie uhlíkového poľnohospodárstva do pripravovaných národných strategických plánov SPP v súlade s posúdeniami a potrebami členských štátov, aby sa zabezpečilo primerané zohľadnenie miestnych prírodných podmienok a ďalších okolností; zdôrazňuje, že uhlíkové poľnohospodárstvo sa musí vykonávať tak, aby bolo v súlade s platnými a pripravovanými právnymi predpismi, právnymi predpismi o obnove prírody, právnymi predpismi EÚ o zdraví pôdy, ako aj rámcom pre udržateľné potravinové systémy;

22. odporúča Komisii, ako aj verejným a súkromným iniciatívam, aby zvyšovali informovanosť o cenných spoločných environmentálnych prínosoch, ktoré môžu poskytnúť postupy uhlíkového poľnohospodárstva; trvá na tom, že uhlíkové poľnohospodárstvo môže pomôcť s transformáciou na agroekologické uhlíkové poľnohospodárstvo na úrovni poľnohospodárskych podnikov;

23. žiada Komisiu, aby pôdohospodárom sprístupnila overené údaje o emisiách a odstraňovaní na úrovni poľnohospodárskych podnikov a umožnila prístup založený na dosiahnutých výsledkoch v dostatočnom predstihu pred rokom 2026, aby sa mohli použiť v rámci plánovaného právneho predpisu o udržateľných potravinových systémoch, ako aj v budúcej revízii spoločnej poľnohospodárskej politiky;

III. Modrý uhlík

24. zdôrazňuje, že modré uhlíkové hospodárstvo má veľký potenciál prispieť po dôkladnom výskume k ukladaniu CO2 v pobrežných regiónoch s cieľom zabrániť poškodeniu pobrežného ekosystému a malo by skutočne priniesť veľa výhod; odporúča Komisii, aby zhromaždila viac údajov o sekvestrácii a ukladaní modrého uhlíka; v tejto súvislosti vyzýva verejný a súkromný sektor na prispenie na tento účel a na obnovu morskej biodiverzity;

25. pripomína potrebu mapovania morských a sladkovodných ekosystémov a poznamenáva, že je to nevyhnutné pre monitorovanie účinnosti politík a pre stanovenie priorít budúcich opatrení a že je dôležité, aby bolo možné určiť vývoj biotopu a jeho rozšírenie alebo degradáciu porovnaním s referenčnými rokmi;

26. opakuje pozíciu Parlamentu[19] k rozšíreniu pôsobnosti nariadenia o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF)[20] o emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie z morských, pobrežných a sladkovodných ekosystémov vrátane deltových mokradí na základe najnovších vedeckých dôkazov o týchto tokoch a ich príčinách a aby sa na tieto emisie a odstraňovanie uplatnili osobitné ciele;

27. zdôrazňuje, že ambiciózna stratégia obehového hospodárstva je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie udržateľného kolobehu uhlíka odolného proti zmene klímy tým, že sa uhlík udrží v kolobehu; zdôrazňuje potrebu jednoznačného vymedzenia recyklovaného uhlíka; vyjadruje znepokojenie nad tým, že oznámenie spája oneskorené emisie, recykláciu uhlíka a odstraňovanie bez dostatočnej prehľadnosti ich úloh a potrieb;

IV. CCS a CCU

28. domnieva sa, že technológie, ako je priame zachytávanie vzduchu spojené s trvalým uskladnením, ktoré sú vedecky dokázané a environmentálne bezpečné, môžu mať úlohu pri dosahovaní klimatickej neutrality v EÚ najneskôr do roku 2050; zdôrazňuje, že prioritou musí vždy byť znižovanie emisií pri zdroji; zdôrazňuje, že treba robiť viac pre výrazné zníženie environmentálnej stopy súčasných technológií zachytávania uhlíka, najmä pokiaľ ide o spotrebu energie a vody;

29. zdôrazňuje že riešenia spočívajúce na technológiách zachytávania a ukladania uhlíka a zachytávania a využívania uhlíka, môžu v tých členských štátoch, ktoré sa rozhodli tieto technológie využívať, zohrávať určitú úlohu pri dekarbonizácii, najmä pri zmierňovaní emisií z procesov v priemysle.

30. vyzýva Komisiu, aby vytvorila účinný a spoľahlivý systém na sledovanie zachyteného CO2 rozlišujúci medzi zachytávaním uhlíka na mieste a z atmosféry s cieľom zabrániť dvojitému započítavaniu a zabezpečiť integritu odstraňovania;

31. zdôrazňuje, že skladovanie uhlíka nie je povolené vo všetkých členských štátoch a že členské štáty majú možnosť slobodne sa rozhodnúť, či geologické ukladanie CO2 na svojom území povolia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dostatočne zdokumentovali dlhodobé účinky ukladania uhlíka v regiónoch s geologickými úložiskami a podporili výskum na získanie viac údajov o celkovom vplyve na životné prostredie, energetickej účinnosti, spoločenskej prijateľnosti, hospodárskych nákladoch a riziku únikov a geologických porúch pred ich rozsiahlym zavedením; dôrazne odporúča Komisii, aby objasnila otázku zodpovednosti v prípade zvrátenia v odstraňovaní uhlíka, ktoré by poškodilo ľudské zdravie, klímu alebo životné prostredie;

32. víta plán Komisie preskúmať potreby cezhraničnej infraštruktúry CO2 a zmapovať príslušné priemyselné zoskupenia, ktoré by mohli mať prospech z otvorených a multimodálnych sietí na prepravu CO2 do geologických úložísk; vyjadruje podporu iniciatíve Komisie na vytvorenie cezhraničnej siete pre rozvoj infraštruktúry CO2 na úrovni EÚ, regiónov aj členských štátov do roku 2030 a na ďalšie obdobie, pričom do tohto úsilia zapojí všetky relevantné verejné a súkromné zainteresované strany; vyzýva Komisiu, aby prijala plán s jasnými krokmi a míľnikmi na rozvoj infraštruktúry na ukladanie a prepravu CO2 potrebný na dosiahnutie dlhodobého klimatického cieľa EÚ, ktorým je dosiahnutie uhlíkovej neutrality najneskôr do roku 2050;

33. domnieva sa, že prechod z fosílnych zdrojov energie na priemyselné využívanie zdrojov energie v biomase má účinok presahovania s negatívnymi vplyvmi na množstvo uhlíka uloženého v pôde; opakuje, že z hľadiska zmeny klímy pretrváva zvýšenie emisií až do skončenia doby návratnosti, čo v prípade energetických plodín môže trvať celé stáročia; konštatuje, že v súvislosti s cieľmi Parížskej dohody obmedziť otepľovanie na 1,5° C sa viac ako desaťročná doba návratnosti stala nepodstatnou a kontraproduktívnou[21]; vyzýva na politické opatrenia, ktoré posilnia odstraňovanie a ukladanie uhlíka v ekosystémoch konkurenčnými stimulmi pre pôdohospodárov;

34. zdôrazňuje, že odvetvia, v ktorých sa ťažko znižujú emisie, sa môžu stať menej závislými od fosílneho uhlíka („defosilizácia“) využívaním obnoviteľného uhlíka biogénneho pôvodu (RCBO); podporuje a presadzuje, aby sa RCBO získaval udržateľným spôsobom a podľa možnosti pochádzal z biogénnych odpadových materiálov; podporuje, aby sa RCBO používal ako surovina, a nie ako palivo v priemyselných odvetviach, v ktorých sa ťažko znižujú emisie;

35. uznáva, že prírodnými materiálmi sa v stavebníctve môžu nahradiť konvenčné materiály s vyššou uhlíkovou náročnosťou; uznáva, že na to aby životný cyklus týchto materiálov neohrozoval existujúcu zásobu uhlíka a nepoškodzoval biodiverzitu, netreba zabúdať na kompromisy;

V. Nový regulačný rámec pre certifikáciu odstraňovania uhlíka

36. berie na vedomie návrh Komisie na nariadenie o vytvorení certifikačného rámca EÚ pre odstraňovanie uhlíka, ktorého cieľom je zabezpečiť vysokú kvalitu odstraňovania uhlíka v EÚ[22] a vytvoriť certifikačný systém riadenia EÚ s cieľom zabrániť environmentálne klamlivej reklame správnym uplatňovaním a presadzovaním kritérií rámca kvality EÚ spoľahlivým a harmonizovaným spôsobom v celej EÚ;

37. berie na vedomie zámer Komisie zaviesť rámec na identifikáciu činností, ktorými sa jednoznačne odstraňuje uhlík z atmosféry; zdôrazňuje, že tento nový rámec monitorovania, vykazovania a overovania by mal byť základom ďalších opatrení na stimulovanie týchto nových druhov činností odstraňovania uhlíka po preukázaní svojej účinnosti a spoľahlivosti pri dosahovaní udržateľných a dlhodobých záchytov;

VI. Financovanie kolobehu uhlíka

38. zdôrazňuje, že opatrenia na zvýšenie odstraňovania uhlíka, či už v prírodných záchytoch alebo použitím technológií, môžu byť financované z verejných a/alebo zo súkromných zdrojov; vyjadruje presvedčenie, že by sa mohlo preskúmať financovanie z hodnotového reťazca;

39. pripomína, že verejné finančné prostriedky v rámci SPP, príjmy zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) a finančné prostriedky z iných programov EÚ, ako sú program LIFE, Kohézny fond, program Horizont Európa, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Fond na spravodlivú transformáciu, už môžu podporovať sekvestráciu uhlíka a prístupy pozitívne k biodiverzite v lesoch a na poľnohospodárskej pôde a mali by sa ďalej sústreďovať na uvedený účel;

40. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila súčasné možnosti financovania s cieľom odmeniť postupy, ktorých prínos pre klímu a životné prostredie je vedecky preukázaný a ktoré vedú k udržateľnému a dlhodobému zvyšovaniu sekvestrácie uhlíka do pôdy a iných biogénnych úložísk uhlíka a zároveň zabezpečujú s tým súvisiace spoločenské prínosy: zdôrazňuje, že by sa mal odporúčať výskum a inovácie udržateľného kolobehu uhlíka a financovať napríklad z rôznych finančných nástrojov EÚ, ako sú programy LIFE a Horizont Európa, alebo Inovačného fondu;

41. víta zvýšený záujem Európskej investičnej banky o financovanie iniciatív v oblasti klímy a životného prostredia; vyzýva na vytvorenie osobitného finančného nástroja plne kompatibilného s cieľmi Európskej zelenej dohody pre udržateľné, bezpečné, spoľahlivé a trvalé odstraňovanie uhlíka a jasné výsledky obnovy ekosystémov, ktoré prinesú viacero výhod a pri súčasnej minimalizácii rizík; žiada, aby sa tento nástroj zameral najmä na malých prevádzkovateľov, keďže vo všeobecnosti nemajú prístup k tradičným finančným službám;

VII. Výmena poznatkov a spolupráca

42. zdôrazňuje potrebu zvýšenej spolupráce a výmeny informácií a odporúčaných postupov medzi zainteresovanými stranami na podporu lepších poznatkov a hlbšieho porozumenia príležitostí a rizík pri vykonávaní iniciatív zameraných na kolobeh uhlíka;

43. žiada, aby poradenské služby v lesníctve a poľnohospodárstve, napríklad poľnohospodársky vedomostný a inovačný systém (AKIS), prispeli rozsiahlejšími vedomosťami a informáciami k podpore udržateľných postupov na podporu sekvestrácie uhlíka pri podpore biodiverzity a obnove prírody a zabezpečili ľahký prístup k týmto informáciám, ako aj k informáciám o prípadnom použití digitálnych riešení; ďalej vyzýva AKIS, aby spustil digitálnu platformu na výmenu poznatkov s technickým poradenstvom pre pôdohospodárov a spätnú väzbu pre členské štáty;

44. domnieva sa, že pre efektívnosť a udržateľnosť uhlíkového poľnohospodárstva je nevyhnutné riešiť medzery v poznatkoch, najmä u poľnohospodárov a lesníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili prenos znalostí cielenými programami odbornej prípravy a vzdelávania, ako aj prístupom k špecializovaným poradenským službám s cieľom zvýšiť zavádzanie uhlíkového poľnohospodárstva u pôdohospodárov, poľnohospodárov a lesníkov; zdôrazňuje prínosy družstiev z hľadiska investícií a synergií zameraných na zvýšenie odstraňovania CO2; vyzýva členské štáty, aby vo svojich plánoch rozvoja vidieka na roky 2023 – 2027 priradili primeranú sumu zdrojov poradenskej a technickej pomoci; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi urýchlila poskytovanie poradenstva a technických usmernení, ktoré musia zohľadňovať miestne okolnosti;

45. trvá na tom, že treba posilniť medzinárodnú spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými inštitúciami s cieľom presadzovať udržateľné odstraňovanie uhlíka na svetovej úrovni a prispieť k cieľom Parížskej dohody; odporúča medzinárodnú politickú spoluprácu s cieľom poskytnúť primerané finančné prostriedky na ochranu a obnovu ekosystémov;

°

° °

46. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

14. decembra 2021 zverejnila Európska komisia oznámenie o udržateľnom kolobehu uhlíka, v ktorom sa stanovuje akčný plán vývoja udržateľného riešenia na zvýšenie odstraňovania uhlíka z atmosféry. Na vyváženie vplyvu našich emisií CO2, bude EÚ musieť výrazne znížiť svoju závislosť od fosílneho uhlíka, rozšíriť uhlíkové poľnohospodárstvo a ukladať viac uhlíka v prírode, ako aj podporovať priemyselné riešenia na udržateľné a overiteľné odstraňovanie a recykláciu uhlíka. Odstraňovanie a ukladanie väčšieho množstva uhlíka z atmosféry, oceánov a pobrežných mokradí je nevyhnutné na dosiahnutie právne záväzného prísľubu klimatickej neutrality EÚ do roku 2050  ktorý sa uvádza v Európskej zelenej dohode.

V oznámení sú uvedené opatrenia na podporu a rozšírenie uhlíkového poľnohospodárstva ako ekologického obchodného modelu s cieľom lepšie odmeňovať pôdohospodárov za sekvestráciu uhlíka a ochranu biodiverzity. Do roku 2030 by mali iniciatívy uhlíkového poľnohospodárstva prispieť k prirodzeným záchytom uhlíka v Európe; do roku 2028 by mal mať každý pôdohospodár prístup k overeným údajom o emisiách a ich odstraňovaní, pričom uhlíkové poľnohospodárstvo by malo podporiť dosiahnutie navrhovaného cieľa, a to čistého odstráneného uhlíka v objeme 310 Mt CO2eq do roku 2030 do pôdy.

Ďalšie ciele oznámenia predstavuje recyklácia uhlíka z tokov odpadu, z udržateľných zdrojov biomasy alebo priamo z atmosféry, aby sa mohol využívať namiesto fosílneho uhlíka v hospodárstve, ktoré bude nevyhnutne naďalej závislé od uhlíka, a na rozšírenie riešení odstraňovania uhlíka, pri ktorých sa zachytáva CO2 z atmosféry a dlhodobo sa ukladá buď v ekosystémoch v riešeniach ochrany prírody a uhlíkového poľnohospodárstva alebo v iných formách ukladania na základe priemyselných riešení, pričom sa zabezpečí, aby nedošlo k negatívnemu vplyvu na biodiverzitu alebo zhoršeniu stavu ekosystémov v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a zásadou „nespôsobovať významnú škodu“. Cieľom oznámenia je tiež rozvíjať iniciatívy modrého uhlíka, ako sú riešenia inšpirované prírodou v pobrežných mokradiach a regeneračnej akvakultúre a ďalšie prínosy pre regeneráciu oceánov, výrobu kyslíka a potravinovú bezpečnosť.

Pokiaľ ide o udržateľný priemyselný uhlík, do roku 2028 by mala byť každá tona CO2 nahlásená  priemyslom zachytená, prepravená, použitá a uložená a započítaná podľa jej pôvodu; do roku 2030 by malo aspoň 20 % uhlíka vo výrobkoch pochádzať z udržateľných nefosílnych zdrojov a do roku 2030 by sa malo z atmosféry ročne odstrániť a trvalo uložiť 5 miliónov ton CO2 použitím technologických riešení. Komisia navrhuje dosiahnuť tieto ciele stanovením normy pre odstraňovanie uhlíka v drevených stavebných výrobkoch, zverejnením integrovaného posúdenia využívania pôdy v biohospodárstve, poskytnutím finančnej podpory na priemyselné odstraňovanie uhlíka z Inovačného fondu a výziev programu Horizont Európa, zverejnením štúdie o sieti na prepravu CO2 a aktualizovaných pokynov k smernici o CCS a každoročnou organizáciou fóra CCUS.

Komisia ďalej oznámila, že do konca roka 2022 navrhne regulačný rámec EÚ pre certifikáciu (monitorovanie, vykazovanie a overovanie) odstraňovania uhlíka, ktorým by sa mala zabezpečiť transparentná identifikácia riešení uhlíkového poľnohospodárstva a priemyselných riešení, ktorými sa jednoznačne odstraňuje uhlík z atmosféry.

Spravodajca víta oznámenie Európskej komisie a navrhuje správu z vlastnej iniciatívy rozdelenú do šiestich kapitol: všeobecne, uhlíkové poľnohospodárstvo, zachytávanie a ukladanie uhlíka, certifikácia odstraňovania uhlíka, financovanie kolobehu uhlíka a spolupráca v tejto oblasti.

Najvyššou prioritou pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo musí byť aj naďalej bezpečnosť dodávok potravín, ako aj obnoviteľných surovín. Spravodajca preto chce zdôrazniť, že popri metódach poľnohospodárskej a lesníckej výroby môže byť uhlíkové poľnohospodárstvo doplnkovou a dobrovoľnou možnosťou, a teda súčasťou riešenia v tejto oblasti. Spravodajca sa domnieva, že opatrenia na investície do kolobehu uhlíka musia byť atraktívne, flexibilné a ľahko sa realizovať. V každom prípade však nie je správnou cestou cielené vyňatie z produkcie. Okrem toho chce spravodajca zdôrazniť, že certifikáty dostupné prostredníctvom uhlíkového poľnohospodárstva by sa mali prideľovať len tým podnikom v poľnohospodárskom hodnotovom reťazci, ktoré významne prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a budú v tom pokračovať, aby sa predišlo environmentálne klamlivým tvrdeniam.

Spravodajca víta rámec pre certifikáciu odstraňovania uhlíka a vo svojej správe zdôrazňuje, že by mal byť navrhnutý čo najjednoduchšie a nemal by viesť k neprimeranej administratívnej záťaži pre pôdohospodárov a vlastníkov pôdy a správcov a vlastníkov lesov.

Spravodajca tiež zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zohľadniť rôzne východiská a podmienky členských štátov, keďže majú potrebné odborné znalosti na vnútroštátnej a miestnej úrovni.

Napokon, pokiaľ ide o zachytávanie a využívanie CO2, spravodajca sa domnieva, že tieto budúce technológie môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní klimatickej neutrality. Malo by sa však zohľadniť, že v niektorých členských štátoch nie je CCS povolené, a preto by Európska komisia mala poskytovať dostatok údajov o dlhodobých účinkoch CCS.

 

 

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE PRIEMYSEL, VÝSKUM A ENERGETIKU (27.10.2022)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k udržateľnému kolobehu uhlíka

(2022/2053(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Seán Kelly

(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku

 

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže v európskom právnom predpise[23] v oblasti klímy sa vyžaduje, aby boli emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie vyvážené najneskôr do roku 2050 s cieľom následne dosiahnuť záporné emisie;

B. keďže každá tona fosílneho CO2, ktorá sa neuvoľní, je najlepším príspevkom k dosiahnutiu klimatických cieľov; keďže udržateľný a bezpečný vývoj a zavádzanie riešení v oblasti odstraňovania uhlíka z nevyhnutných emisií vo veľkom rozsahu sú nevyhnutné pre klimatickú neutralitu a v nasledujúcom desaťročí si vyžiadajú výraznú cielenú podporu zachytávania, využívania a ukladania CO2 (CCUS);

C. keďže s cieľom zabezpečiť, aby boli emisie a odstraňovanie skleníkových plynov najneskôr do roku 2050 vyvážené v záujme následného dosiahnutia záporných emisií, bude potrebné podporovať technológie zachytávania a využívania CO2, najmä technológie schopné odstraňovať uhlík;

D. keďže cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu by si vyžadoval zachytenie 300 až 500 miliónov ton CO2 do roku 2050[24];

E. keďže posledný príspevok pracovnej skupiny III Medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC) k šiestej hodnotiacej správe zahŕňa zachytávanie a ukladanie CO2 ako rozhodujúcu stratégiu dekarbonizácie pri väčšine spôsobov zmierňovania; keďže v správe pracovnej skupiny III IPCC sa tiež zdôrazňuje, že zavádzanie zachytávania a ukladania CO2 výrazne zaostáva za harmonogramom potrebným na splnenie globálnych cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy;

F. keďže Londýnsky protokol zakazuje cezhraničnú prepravu CO2 po mori; keďže pozmeňujúci návrh z roku 2009 týkajúci sa tohto obmedzenia prijalo len päť členských štátov;

G. keďže politiky by mali rozlišovať medzi biogénnym a fosílnym kolobehom uhlíka; keďže fosílny uhlík sa musí čo najskôr znížiť na takmer nulovú hodnotu;

H. keďže program Horizont Európa bude naďalej podporovať inovatívne prístupy, najmä prostredníctvom významnej európskej misie v oblasti výskumu a inovácií na podporu zdravia pôdy s názvom Dohoda o pôde pre Európu, ako aj prostredníctvom svojich tematických zoskupení a Európskej rady pre inovácie (EIC);

1. víta oznámenie Komisie z 15. decembra 2021 o udržateľnom kolobehu uhlíka (COM(2021)0800);

2. pripomína, že európsky právny predpis v oblasti klímy stanovuje cieľ dosiahnuť nulové čisté emisie najneskôr do roku 2050, pričom uznáva, že už v tomto desaťročí treba výrazne znížiť závislosť od fosílneho uhlíka, a predstavuje si nové obchodné modely v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva; pripomína, že je dôležité bojovať proti uhlíku obsiahnutému vo výrobkoch;

3. podporuje prístup Komisie k odstraňovaniu uhlíka do roku 2030 a zlepšenie klimatického účtovníctva do roku 2028;

4. opakovane pripomína úlohu misií programu Horizont Európa a EIC pri podpore výskumu nových prelomových technológií a prevratných inovácií vrátane výskumu v oblasti technológií zachytávania, dopravy, ukladania alebo opätovného využívania, ako aj technických a prirodzených možností odstraňovania a ukladania CO2, pričom sa zabezpečuje ochrana životného prostredia a vysoká úroveň ľudského zdravia; podporuje výzvu EIC Akcelerátora s názvom Technológie pre Fit for 55 na rozvoj a rozšírenie udržateľného poľnohospodárstva s cieľom zvýšiť odolnosť voči zmene klímy, znížiť emisie dusíka a metánu a zvýšiť zásoby uhlíka v pôde;

5. trvá na podpore inovatívnych riešení na splnenie záväzkov zelenej dohody v oblasti klímy, biodiverzity a nulového znečistenia a žiada, aby sa výskumné činnosti zamerali na podporu vidieckych oblastí a spravodlivý prístup k zdravým potravinám; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili interdisciplinárnu spoluprácu medzi národnými a regionálnymi výskumnými inštitúciami, vedcami, poľnohospodármi a malými a strednými podnikmi s cieľom dosiahnuť udržateľné potravinové a poľnohospodárske systémy;

6. domnieva sa, že zachytávanie a ukladanie CO2 môže zohrávať úlohu pri zachytávaní a bezpečnom a trvalom ukladaní nevyhnutných emisií, keď nie sú k dispozícii žiadne možnosti priameho zníženia emisií; podporuje zvýšenie objemu Inovačného fondu na zavádzanie inovačných technológií s nulovými alebo nízkymi emisiami CO2 vo veľkom rozsahu na podporu priemyselného odstraňovania uhlíka a možnosť rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka ako prostriedku na investovanie do inovačných čistých technológií, ako aj možností odstraňovania a ukladania CO2; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Inovačného fondu lepšie podporovala priemyselné odstraňovanie uhlíka;

7. zdôrazňuje, že odstraňovanie uhlíka je súčasťou riešenia zmeny klímy, ale nemalo by nahrádzať opatrenia na zníženie emisií, a konštatuje, že okrem znižovania emisií sa musia zvýšiť aj záchyty uhlíka; zdôrazňuje, že je potrebné recyklovať uhlík z tokov odpadu, z udržateľných zdrojov biomasy alebo priamo z atmosféry; uznáva význam bioenergie so zachytávaním a ukladaním CO2 (BECCS) pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy odstraňovaním uhlíka z atmosféry; vyzýva Komisiu, aby lepšie podporovala využívanie uhlíka z recyklácie a uhlíka biogénneho pôvodu;

8. zdôrazňuje, že mnohé výrobky v obehu spolu predstavujú veľkú zásobáreň uhlíka, ktorý sa často uvoľňuje na konci životnosti; vyzýva Komisiu, aby podporila priemyselné rozšírenie iniciatív zameraných na postupné nahradenie fosílneho uhlíka udržateľnými tokmi obnoviteľného a recyklovaného uhlíka prostredníctvom finančnej podpory a regulácie; víta ambiciózny cieľ 20 % pre plasty a chemikálie z nefosílneho uhlíka; zdôrazňuje, že tento cieľ možno dosiahnuť len vtedy, ak právne predpisy EÚ vytvoria podporný rámec rozlišujúci uhlík na základe pôvodu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla metodiku výpočtu podielu udržateľného nefosílneho uhlíka;

9. opakuje, že dosiahnutím pokroku v jednom sektore by sa nemal kompenzovať nedostatočný pokrok v iných sektoroch; podporuje ďalšie presadzovanie technologických riešení na zachytávanie a využívanie CO2 a výrobu udržateľných syntetických palív alebo iných nefosílnych uhlíkových produktov, a to aj prostredníctvom finančných stimulov; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s priemyselnými odvetviami a zainteresovanými stranami vrátane organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú zapojené do postupov a technológií odstraňovania uhlíka, predložila konkrétne riešenia a iniciatívy zamerané na nahradenie fosílneho uhlíka udržateľnými tokmi recyklovaného uhlíka;

10. opakuje, že odstraňovanie skleníkových plynov prirodzenými záchytmi uhlíka sa ťažko vyčísľuje a je potenciálne reverzibilné a že riziko zvrátenia odstraňovania prirodzenými záchytmi uhlíka sa ďalej zvyšuje zmenou klímy;

11. zdôrazňuje význam vedúceho postavenia Európy a potrebu konkurencieschopného trhu s CCUS a odstraňovaním CO2 s finančnými stimulmi podporujúcimi komerčné zavedenie do roku 2030, ktorý by sa opieral o jasné vymedzenia a záruky; ďalej zdôrazňuje význam opatrení na úsporu energie a energetickú efektívnosť pri elektrifikácii hospodárstva EÚ a pri podpore obnoviteľných zdrojov energie;

12. vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2023 prijala stratégiu na zachytávanie a ukladanie CO2 vrátane komplexného plánu a cieľov na zabezpečenie zavádzania týchto technológií v časovom rámci potrebnom na dekarbonizáciu Európy; vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné normy a pravidlá monitorovania, vykazovania a overovania ziskov alebo strát sekvestrovaného uhlíka prostredníctvom spoľahlivej siete na zber údajov, čím sa zabezpečí úspešné rozšírenie uhlíkového poľnohospodárstva a vytvorenie dlhodobých obchodných perspektív; zdôrazňuje, že pripravovaný návrh Komisie na certifikáciu odstraňovania uhlíka by mal dopĺňať úsilie o zníženie emisií a mal by jasne rozlišovať medzi odstraňovaním v krátkodobom cykle a dlhodobým odstraňovaním; zdôrazňuje, že medzi týmito typmi odstraňovania by nemala existovať zastupiteľnosť;

13. zdôrazňuje, že dôležitým prvkom akéhokoľvek politického rámca na odstraňovanie uhlíka bude rozvoj nových sietí a infraštruktúr na prepravu a ukladanie CO2 v EÚ, ktorými sa prepoja priemyselné zdroje emisií s kapacitami ukladania CO2, s cieľom dosiahnuť dekarbonizáciu odvetví, v ktorých je ťažké znížiť emisie, ako aj odstraňovanie uhlíka v kontexte BECCS a priameho zachytávania vzduchu (DAC); vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán s jasnými míľnikmi na rozvoj infraštruktúry na ukladanie a prepravu CO2 potrebnej v Európe ako súčasť stratégie zachytávania a ukladania CO2 vrátane rozvoja priemyselných klastrov CCUS so spoločnou infraštruktúrou na prepravu a ukladanie CO2, ktorá poskytne základ pre ďalšie rozširovanie sietí CO2 v súlade s trajektóriami nulovej bilancie emisií a zameria sa na podporu úspor z rozsahu a uľahčenie zachytávania CO2 pre väčší počet menších priemyselných zariadení; vyzýva Komisiu, aby koordinovala mapovanie vnútroštátnych úložných zdrojov členských štátov a podnikla kroky na identifikáciu komerčne životaschopných úložísk; naliehavo vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby ratifikovali zmenu Londýnskeho protokolu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre dvojstranné dohody o povoleniach na vývoz a dovoz CO2 na skladovanie;

14. zdôrazňuje, že odvetvia, v ktorých sa ťažko znižujú emisie, sa môžu stať menej závislými od fosílneho uhlíka („defosilizácia“) využívaním obnoviteľného uhlíka biogénneho pôvodu (RCBO); podporuje a presadzuje, aby sa RCBO získaval udržateľným spôsobom a podľa možnosti pochádzal z biogénnych odpadových materiálov; podporuje, aby sa RCBO používal ako surovina, a nie ako palivo v priemyselných odvetviach, v ktorých sa ťažko znižujú emisie;

15. vyzýva Komisiu, aby navrhla rámec na odstraňovanie uhlíka vrátane CCUS s jasnými cieľmi, napríklad pokiaľ ide o množstvo zachyteného a uloženého CO2 v Európe alebo celkovú európsku úložnú kapacitu, ako aj s požiadavkami na monitorovanie, vykazovanie a overovanie, ktorý bude zohľadňovať vedecké kritériá, aspekty životného cyklu a obehového a uhlíkového dodávateľského reťazca a ktorý bude dostatočne pružný na to, aby zahŕňal nové technológie a zároveň započítaval aj emisie v dodávateľskom a odberateľskom reťazci v rámci procesu odstraňovania;

16. vyzýva Komisiu, aby predložila krátkodobé opatrenia na rozšírenie uhlíkového poľnohospodárstva vrátane tzv. modrého uhlíka ako obchodného modelu, ktorý stimuluje postupy v prírodných ekosystémoch zvyšujúce sekvestráciu uhlíka, a aby podporovala nový priemyselný hodnotový reťazec pre udržateľné zachytávanie, recykláciu, prepravu a ukladanie uhlíka.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	26.10.2022
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	43 11 5
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Matteo Adinolfi, Nicola Beer, François-Xavier Bellamy, Hildegard Bentele, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Michael Bloss, Marc Botenga, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Josianne Cutajar, Nicola Danti, Marie Dauchy, Christian Ehler, Valter Flego, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Jens Geier, Nicolás González Casares, Christophe Grudler, Robert Hajšel, Ivo Hristov, Romana Jerković, Eva Kaili, Seán Kelly, Łukasz Kohut, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Thierry Mariani, Marisa Matias, Georg Mayer, Marina Mesure, Dan Nica, Niklas Nienaß, Ville Niinistö, Johan Nissinen, Mauri Pekkarinen, Pina Picierno, Clara Ponsatí Obiols, Manuela Ripa, Robert Roos, Sara Skyttedal, Beata Szydło, Patrizia Toia, Isabella Tovaglieri, Henna Virkkunen, Pernille Weiss
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Andrus Ansip, Franc Bogovič, Pilar del Castillo Vera, Klemen Grošelj, Ladislav Ilčić, Elena Lizzi, Luděk Niedermayer, Jutta Paulus, Bronis Ropė, Jordi Solé
Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní	Andrey Kovatchev, Aušra Maldeikienė

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA (27.10.2022)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k udržateľnému kolobehu uhlíka

(2022/2053(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Martin Hlaváček

(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku

 

 

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže dosiahnutie klimatickej neutrality si vyžaduje neutralitu v sektore pôdy, ako aj zníženie emisií skleníkových plynov (GHG) z odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pri súčasnom zaistení strategickej potravinovej bezpečnosti EÚ;

1. víta spustenie iniciatívy v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva oznámenej v stratégii Z farmy na stôl a novej stratégii EÚ pre lesy, ktorej zámerom je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ako je zakotvené v európskom právnom predpise v oblasti klímy, a do roku 2035 v celom sektore pôdy, a ktorá má teda cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu európskeho poľnohospodárstva, t. j. zabezpečiť, aby ukladalo viac uhlíka, než bude uvoľňovať; zdôrazňuje, že rozsiahle čisté odstraňovanie uhlíka sa dá dosiahnuť zavádzaním a podporovaním riešení, ktoré prináša uhlíkové poľnohospodárstvo[25];

2. zdôrazňuje, že každé odvetvie musí v prvom rade samostatne znižovať svoje vlastné emisie CO2 a využívať kapacitu ukladania iných odvetví, ako je poľnohospodárstvo a lesníctvo, len v prípade emisií, ktoré nie je možné znížiť;

3. zdôrazňuje význam uhlíkového poľnohospodárstva ako novej možnosti obchodného modelu pre poľnohospodárstvo EÚ, ktorá môže poskytnúť nové a doplnkové zdroje príjmov ako kompenzáciu za dodatočné výsledky dosiahnuté prostredníctvom doplňujúcich činností, ktoré umožňujú výraznejšie zmierňovanie zmeny klímy a znižovanie emisií prostredníctvom stimulačných poľnohospodárskych alebo lesohospodárskych postupov šetrných ku klíme a biodiverzite; poznamenáva, že v konečnom dôsledku budú viac trhovo orientované, nebudú závisieť od verejného financovania a poskytnú príležitosti pôdohospodárom pôsobiacim v rastlinnej a živočíšnej výrobe vo vidieckych a odľahlých oblastiach; zdôrazňuje, že záväzok celého potravinového hodnotového reťazca bude mať zásadný význam pre zabezpečenie toho, aby poľnohospodári dosiahli spravodlivú kompenzáciu, pokiaľ ide o ich podiel na trhovej hodnote;

4. zdôrazňuje, že pri hodnotení postupov zmierňovania zmeny klímy je potrebné zohľadniť predbežnú prácu na tejto otázke, rozdielne východiskové pozície a podmienky členských štátov a správanie uhlíka za rôznych podmienok, ktoré sú pravdepodobné počas zmeny klímy, ako sú záplavy a suchá;

5. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby Komisia vytvorila jednu štruktúru jednotného trhu, v rámci ktorej by bolo možné obchodovať s kreditmi a centrálne ich overovať, čím by sa zabránilo vytvoreniu alternatívnych trhov, ktoré by mohli oslabiť hodnotu skutočných uhlíkových kreditov;

6. zdôrazňuje, že je potrebné, aby verejné a súkromné systémy certifikácie popri stimuloch stanovených v spoločnej poľnohospodárskej politike vytvorili alebo uľahčili finančne atraktívne nové stimuly na úrovni pôdohospodárov, najmä poľnohospodárov, lesníkov, družstiev, komunít a miestnych orgánov, s cieľom uľahčiť alebo urýchliť zavádzanie uhlíkového poľnohospodárstva zriadením platieb za ekosystémové služby v rámci verejného financovania, ako aj umožnením súkromného financovania na podporu rôznych prínosov certifikácie odstraňovania uhlíka; víta možnosť rozšírenia poskytovanej finančnej podpory vrátane podpory súkromného sektora; zdôrazňuje, že certifikácia musí byť založená na vedecky spoľahlivých požiadavkách a účtovných pravidlách, pokiaľ ide o kvalitu merania, normy monitorovania, protokoly podávania správ a prostriedky overovania, ktorými sa zabezpečí environmentálna integrita a zabráni sa negatívnym vplyvom na biodiverzitu a ekosystémy;

7. zdôrazňuje, že zabezpečenie prístupu k spravodlivým cenám pre poľnohospodárov by malo byť prioritou a je najvhodnejšou formou podpory spravodlivého prechodu na pozitívne poľnohospodárske postupy v oblasti zmeny klímy, biodiverzity a potravín, a teda prechodu na udržateľnosť, potravinovú bezpečnosť a potravinovú suverenitu, a že uhlíkové poľnohospodárstvo musí ísť týmto smerom;

8. pripomína skutočnosť, že postupy uhlíkového poľnohospodárstva poskytujú ďalšie súvisiace environmentálne a spoločenské prínosy, ako je znižovanie emisií skleníkových plynov prostredníctvom využívania pôdy a poľnohospodárskych postupov, ktoré môžu sekvestrovať uhlík v prírodných záchytoch, a vhodne navrhnuté a zavedené ochranné poľnohospodárstvo, priama sejba, medziplodiny a krycie plodiny, používanie hnojív biologického pôvodu, prechod na trvalé trávne porasty a obnova rašelinísk, ako aj udržateľné obhospodarovanie lesov a agrolesníctvo a začlenenie inovačných postupov a alternatív do rastlinnej a živočíšnej výroby, ako je výživa a dobré životné podmienky zvierat, posilnenie biodiverzity, zlepšenie kvality pôdy a zadržiavania vody, posilnenie ekosystémových služieb a zvýšenie odolnosti poľnohospodárstva EÚ; uznáva, že je potrebné uľahčiť rozvoj posilnených uhlíkových systémov, ktoré zohľadňujú súvisiace prínosy spojené s určitými postupmi uhlíkového poľnohospodárstva, za ktoré by mal byť trh pripravený zaplatiť vyššiu cenu.

9. zdôrazňuje, že v súvislosti so súčasným narušením dodávateľského reťazca, najmä v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a vojny Ruska na Ukrajine, je zásadné vyhnúť sa dodatočnému administratívnemu a finančnému zaťaženiu poľnohospodárov, a vyzýva Komisiu, aby určila mechanizmy na uľahčenie prechodu na dobrovoľný model uhlíkového poľnohospodárstva pre všetkých účastníkov agropotravinového reťazca;

10. zdôrazňuje význam zachovania ucelenosti všetkých opatrení v rámci politík EÚ, najmä spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ak sa má zabezpečiť vytvorenie priaznivých podmienok pre dobrovoľné rozšírenie uhlíkového poľnohospodárstva prostredníctvom uhlíkových kreditov vydávaných na osobitnom trhu, čo umožní súkromným fondom financovať postupy vykonávané poľnohospodármi a zabezpečí rovnaký prístup všetkým poľnohospodárom a lesohospodárom vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že to zahŕňa začlenenie uhlíkového poľnohospodárstva do národných strategických plánov SPP v súlade s prebiehajúcimi posúdeniami členských štátov, aby sa zabezpečilo primerané zohľadnenie miestnych prírodných podmienok; okrem toho trvá na tom, že nový obchodný model zachytávania uhlíka musí priniesť postupy, ktoré budú dopĺňať postupy poskytované v rámci SPP; zdôrazňuje, že je potrebné zvážiť najlepší spôsob podpory poľnohospodárov a správcov lesov a nepenalizovať tých, ktorí už vyvinuli úsilie o zachovanie uhlíka vo svojej pôde;

11. poukazuje na to, že ceny za tonu uhlíka v Európe sa pohybujú od 30 EUR do 50 EUR, zatiaľ čo v tretích krajinách sú oveľa nižšie; zastáva názor, že v dôsledku toho bude v EÚ potrebných mnoho pozitívnych postupov, aby sa zabezpečila atraktívnosť európskeho trhu;

12. pripomína, že v celej EÚ existuje viac ako 300 rôznych druhov pôdy v rôznom zdravotnom stave, ktoré podliehajú rôznym obmedzujúcim faktorom sekvestrácie uhlíka, a že je preto potrebné podporovať a financovať výskum absorpcie uhlíka v pôde, napríklad prostredníctvom programov LIFE a Horizont Európa;

13. zdôrazňuje význam vytvárania nových verejných a súkromných fondov a finančných stimulov popri zriadených fondoch SPP s cieľom motivovať k opatreniam na znižovanie emisií a zlepšiť spoluprácu, prenos znalostí a odbornú prípravu pôdohospodárov a iných zainteresovaných strán; zdôrazňuje tiež úlohu verejných aktérov, výmenu najlepších postupov prostredníctvom revitalizovanej platformy EIP-AGRI, pokrytie dodatočných nákladov na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie (MRV) a lepšie synergie medzi rôznymi programami financovania EÚ, ktoré sú nevyhnutné na rozšírenie uhlíkového poľnohospodárstva a na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy do roku 2050;

14. zdôrazňuje význam fondov SPP pri stimulovaní opatrení na znižovanie emisií prostredníctvom poskytovania finančných prostriedkov na zlepšovanie znalostí a spolupráce medzi pôdohospodármi; zdôrazňuje, že ukladanie oxidu uhličitého sa už využíva v mnohých oblastiach vykonávaním SPP; zdôrazňuje, že sektor pôdy a lesného hospodárstva má prirodzenú maximálnu kapacitu ukladania oxidu uhličitého, ktorá zatiaľ nebola riadne vyhodnotená, a že existujú významné rozdiely v miere absorpcie prostredníctvom záchytu uhlíka a zadržiavania uloženého uhlíka v porovnaní s emisiami z pôdy, ktoré súvisia s osobitnými pôdnymi podmienkami; konštatuje najmä, že v zaplavených pôdach dochádza v dôsledku anaeróbnych podmienok k zachytávaniu uhlíka len na samotnom povrchu a že sucho môže mineralizovať uhlík v pôde alebo spôsobiť iné emisie skleníkových plynov;

15. konštatuje, že prístup k pôde, a najmä cena pôdy, patria k hlavným prekážkam pre nových a mladých poľnohospodárov; vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila vplyv trhov s uhlíkom založených na uhlíkovom poľnohospodárstve na prístup k pôde;

16. zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvíjať monitorovanie, nahlasovanie a overovanie uhlíka, aby bolo možné presne zachytiť konkrétne podrobnosti o reálnej situácii poľnohospodárskych podnikov; víta záväzok zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť stanovením spoľahlivého regulačného rámca EÚ pre meranie, započítavanie a certifikáciu dodatočného odstraňovania uhlíka a trvalosť jeho uloženia v pôde, ktorý bude založený na vedeckých poznatkoch, ako kľúčovú podmienku na zabezpečenie trhového zavádzania riešení odstraňovania uhlíka a predchádzanie dvojitému započítavaniu, a to pri súčasnom zabezpečení verejných finančných prostriedkov EÚ v súlade s článkom 6 Parížskej dohody a výsledkami samitu COP 26 v Glasgowe;

17. víta záväzok zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť stanovením spoľahlivého regulačného rámca EÚ – ako aj posudzovaním vplyvu, a to vrátane konzultácií so zainteresovanými stranami – pre započítavanie a osvedčovanie odstraňovania uhlíka, ktorý bude založený na vedeckých poznatkoch;

18. vyzýva Komisiu, aby jasne vymedzila kritériá doplnkovosti, pokiaľ ide o projekty, ktoré sa majú vypracovať podľa európskeho certifikačného rámca; konštatuje, že tieto projekty musia umožňovať vykonávanie postupov znižovania emisií GHG a absorbovania uhlíka, ktoré prekračujú rámec:

– povinností vyplývajúcich z platných právnych a regulačných predpisov;

– rôznych existujúcich stimulov, najmä hospodárskych stimulov, bez ohľadu na ich pôvod;

– bežnej praxe v príslušnom odvetví činnosti;

19. zdôrazňuje, že nový certifikačný rámec pre uhlíkové poľnohospodárstvo by mal byť čo najjednoduchšie navrhnutý a nemal by viesť k neprimeranej administratívnej záťaži správcov a vlastníkov pôdy a lesov; poukazuje na to, že budúci rámec certifikácie by mal zohľadňovať existujúce vnútroštátne iniciatívy a ich operačné štruktúry a zachovať tie z nich, ktoré na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov a v súlade s požadovanými kritériami preukázali svoju účinnosť; vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah znižovania emisií GHG súvisiacich s pôdou prostredníctvom podpory nízkouhlíkových poľnohospodárskych postupov, a domnieva sa, že napriek veľkej potrebe, aby súkromné spoločnosti spoľahlivo kompenzovali svoju uhlíkovú stopu, sa musia znížiť emisie zo všetkých odvetví a kompenzácia emisií prostredníctvom záchytov uhlíka nesmie túto ambíciu znižovať;

20. zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť ďalšie relevantné medzinárodné iniciatívy súkromného sektora bez toho, aby sa ohrozila odolnosť a prísnosť iniciatívy EÚ, a stimulovať medzipodnikové trhy na obchodovanie so sekvestrovaným CO2 v poľnohospodárstve alebo podporu postupov hospodárenia s plodinami, ktoré zvyšujú sekvestráciu uhlíka, ako sú regeneratívne poľnohospodárstvo alebo iné systémy udržateľnosti;

21. uznáva, že je potrebné, aby sa opatrenia v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva zameriavali na miestne, regionálne a celoštátne údaje, ktoré zohľadňujú rôzne klimatické a pôdne typy a postupy obhospodarovania pôdy v členských štátoch.

22. zdôrazňuje potrebu dôveryhodného certifikačného systému na kvantifikáciu a certifikáciu odstraňovania uhlíka, ktorý možno uplatňovať na úrovni poľnohospodárskych podnikov a ktorý zabráni environmentálne klamlivým vyhláseniam a úniku uhlíka; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať uhlíkové osvedčenia vysokej kvality, ktoré môžu zabezpečiť splnenie kritérií doplnkovosti, trvalosti, predchádzania dvojitému započítavaniu, udržateľnosti a pravosti, s cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť a zabrániť podvodným platbám a s cieľom motivovať k zlepšeniu postupov obhospodarovania pôdy, čo povedie k lepšiemu zachytávaniu uhlíka;

23. zdôrazňuje významný potenciál znižovania emisií uhlíka, ktorý má opätovné zavlažovanie rašelinísk. uznáva, že nato, aby tieto opatrenia fungovali účinne, musia fungovať na základe dobrovoľnosti a v plnej miere odmeňovať skutočnú hodnotu zníženého uhlíka a zároveň uznať hospodársku stratu spôsobenú zmenou existujúcich činností;

24. zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia súbežne s regulačným rámcom pre certifikáciu odstraňovania uhlíka zvažovala aj – ako to požadoval Európsky parlament vo svojej pozícii z októbra 2020 o právnom predpise EÚ v oblasti klímy – možnosti budúcej koncepcie trhu pre obchodovanie s kreditmi týkajúcimi sa sekvestrácie a zmierňovania v oblasti poľnohospodárstva, ktoré sa započítavajú do cieľov EÚ v oblasti znižovania a odstraňovania;

25. žiada Komisiu, aby vypracovala komplexný zoznam metód monitorovania, ako sú LiDAR a tokové veže, ktoré sa používajú vo všetkých členských štátoch na meranie a monitorovanie emisií v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

26. zdôrazňuje, že existujúce a budúce právne predpisy, ktorými sa určité opatrenia stanú povinnými, by nemali vylúčiť tieto opatrenia z uhlíkových poľnohospodárskych postupov na základe dodatočnej doložky, čím by sa oslabil potenciál týchto opatrení, ktorý sa má realizovať stimulovaním uhlíkového poľnohospodárstva.

27. vyzýva na vytvorenie spoľahlivej, priamočiarej, transparentnej a prístupnej metodiky založenej na spoľahlivom súbore recenzovaných vedeckých poznatkov, ktorá zabezpečí presné MRV bez podvodov, aby sa zdroje investované do uhlíkového poľnohospodárstva dostali k poľnohospodárom a lesníkom, ktorá jasne zahrnie zníženie ich emisií a ktorá neumožní špekulatívne obchodovanie a zároveň zabezpečí objektívne meranie a certifikáciu dodatočného odstraňovania uhlíka vo všetkých odvetviach s cieľom vytvoriť harmonizované kritériá na výpočet, záchyt, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého (CO2), oxidu dusného (N2O) a metánu (CH4); zdôrazňuje potrebu štandardných metodík a pravidiel monitorovania, nahlasovania a overovania ziskov alebo strát v oblasti sekvestrácie uhlíka a zdôrazňuje, že súkromné systémy certifikácie musia byť schopné prispôsobiť tieto harmonizované metodiky miestnym podmienkam, aby zohľadnili nové technológie a zároveň zabezpečili rovnaké podmienky; zdôrazňuje, že odborníci na uhlíkovú diagnostiku v poľnohospodárskych podnikoch by mali byť spočiatku financovaní z verejných zdrojov; zdôrazňuje význam zvýšeného financovania inovácií a výskumu v programoch EÚ;

28. zdôrazňuje, že finančné stimuly by mali pochádzať predovšetkým zo súkromných zdrojov a mali by odmeňovať pôdohospodárov za ich postupy obhospodarovania, za skutočné množstvo sekvestrovaného uhlíka alebo za zvýšenie ukladania atmosférického uhlíka; zdôrazňuje, že verejné finančné prostriedky v rámci SPP a iných programov Únie, ako sú program LIFE, Kohézny fond, program Horizont Európa, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Fond na spravodlivú transformáciu, už môžu podporovať sekvestráciu uhlíka a prístupy šetrené k biodiverzite v lesoch a na poľnohospodárskej pôde a mali by sa zvýšiť a zosúladiť s cieľmi potravinovej bezpečnosti podľa SPP EÚ;

29. zdôrazňuje, že trvalosť ukladania uhlíka v pôde je jednou z hlavných otázok uhlíkového poľnohospodárstva ako účinného spôsobu obmedzenia koncentrácie GHG v atmosfére; konštatuje, že v boji proti zmene klímy by bol zbytočný systém, ktorý by odmeňoval ukladanie uhlíka v pôde, ale umožňoval neskoršie uvoľňovanie tohto uhlíka (oranie pasienkov, vysušovanie mokradí, rozsiahle výruby atď.); pripomína najmä, že pôdohospodári sa menia a odchádzajú do dôchodku a že vlastníctvo a prenájom pôdy sú vnútroštátnymi právomocami a pravidlá sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia; vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila vplyv týchto otázok na zadržiavanie a trvalosť akéhokoľvek zachyteného uhlíka;

30. zdôrazňuje problémy spojené s trvalým uložením, a najmä únik, ku ktorému môže dôjsť v dôsledku prírodných katastrof; domnieva sa, že model Komisie musí zohľadňovať potrebu finančnej aj právnej istoty poľnohospodárov, ktorí znížili alebo odstránili emisie GHG vo svojich podnikoch;

31. zdôrazňuje úlohu organizácií výrobcov, ako sú poľnohospodárske družstvá, pri spoločnom vykonávaní postupov, ktoré ich členom umožnia kolektívne a koordinovane podporovať sekvestráciu uhlíka, zvyšovať svoju účinnosť a zdieľať náklady na vykonávanie a MRV;

32. zdôrazňuje, že platby sa poľnohospodárom musia poskytovať za úsilie, ako aj za výsledky, pričom treba brať do úvahy, že v dôsledku prírodných okolností a zmien sa výsledky môžu v priebehu času a v závislosti od miesta líšiť;

33. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné zapojenie poľnohospodárov ako hlavných zainteresovaných strán do vypracúvania rámca pre normalizáciu certifikácie odstraňovania uhlíka a aby zabezpečila, že administratívna záťaž v tomto rámci bude obmedzená na minimum;

34. vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila expertnú skupinu, ktorú plánuje zriadiť, s cieľom využiť existujúce skúsenosti v tejto oblasti.

35. domnieva sa, že na vytvorenie účinného certifikačného rámca pre odstraňovanie uhlíka prostredníctvom uhlíkového poľnohospodárstva je nevyhnutné riešiť medzery v poznatkoch, najmä medzi poľnohospodármi a lesníkmi; vyzýva členské štáty, aby posilnili prenos znalostí pomocou cielených programov odbornej prípravy a vzdelávania a prístupu k špecializovaným a nezávislým poradenským službám s cieľom podporiť väčšie využívanie uhlíkového poľnohospodárstva a zníženie emisií z poľnohospodárskych podnikov – vrátane agroekológie, ekologického poľnohospodárstva a iných nízkouhlíkových postupov šetrných k biodiverzite a riešení blízkych prírode – správcami lesov, poľnohospodármi a lesníkmi; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby vo svojich plánoch rozvoja vidieka na roky 2023 – 2027 vyčlenili primerané sumy zdrojov na poradenskú a technickú pomoc;

36. domnieva sa, že kolektívne a kooperatívne prístupy, spoločná odborná príprava v poľnohospodárskych podnikoch, odber pôdnych vzoriek a analýza pôdy, transakčné náklady, investície do nových strojov, merania a náklady na overovanie nástrojov MRV by pomohli rozšíriť uhlíkové poľnohospodárstvo medzi pôdohospodármi, najmä v systémoch uhlíkového poľnohospodárstva založených na výsledkoch;

37. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitnú situáciu mladých poľnohospodárov, ako je nedostatok kapitálu a prístupu k poľnohospodárskej pôde, s cieľom zabrániť nepriaznivým vedľajším účinkom návrhu uhlíkového poľnohospodárstva, ktoré by mohli byť na úkor podnikania mladých ľudí v poľnohospodárstve a generačnej výmeny;

38. víta novovytvorenú expertnú skupinu Komisie pre odstraňovanie uhlíka, ktorá združuje verejných aj súkromných odborníkov v oblasti odstraňovania uhlíka a zahŕňa priemyselné iniciatívy aj iniciatívy blízke prírode, pokiaľ ide o odstraňovanie uhlíka (uhlíkové poľnohospodárstvo); vyzýva Komisiu, aby informovala o výsledkoch expertnej skupiny a šírila ich, najmä pokiaľ ide o výmenu poznatkov a najlepších postupov;

39. zdôrazňuje úlohu bioenergie so zachytávaním a ukladaním uhlíka (BECCS) pomocou spaľovania alebo fermentácie biogénneho uhlíka s cieľom poskytnúť súkromné a verejné financovanie ako dodatočný prostriedok na odstraňovanie uhlíka z atmosféry; pripomína potrebu ďalšieho výskumu technológie BECCS s cieľom overiť jej spoľahlivosť; zdôrazňuje tiež úlohu BECCS, pokiaľ ide o dodatočné odstraňovanie uhlíka z bioenergie, s cieľom vytvárať skutočne záporné emisie; konštatuje, že funkčný trh s uhlíkom vytvorí potrebu lepších technológií a inovácií v postupoch BECCS;

40. v tejto súvislosti, najmä pokiaľ ide o hnojivá, znovu zdôrazňuje uznesenie Parlamentu z 24. marca 2022 o potrebe naliehavého akčného plánu EÚ na zaistenie potravinovej bezpečnosti v EÚ aj mimo nej v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu;

41. žiada, aby sa stimulovalo používanie inovatívnych udržateľných, obehových a dlhodobých produktov z biouhlíka, ktoré zmierňujú zmenu klímy zachytávaním uhlíka v obehovom biohospodárstve, v prípade potreby aj vhodnou zmenou príslušného legislatívneho rámca EÚ a zohľadnením nepriamych emisií a emisií z dodávateľského reťazca, ktoré súvisia so sekvestráciou, výrobou biomasy, prepravou, rafináciou, zachytávaním a ukladaním v súvislosti s týmito emisiami, a využitím politiky na podporu biometánu v návrhu Komisie na ukončenie závislosti od ruských fosílnych palív do roku 2030 v súlade s kritériami udržateľnosti a využívaním digestátov získaných na odstraňovanie uhlíka; zdôrazňuje, že európsky model uhlíkového poľnohospodárstva by mal byť realistický a primeraný a mal by sa vzťahovať na príslušné bioprodukty a inovačné výrobky vrátane výrobkov z vedľajších produktov a zvyškov, pri ktorých existuje vedecky dokázaný, skutočný a overiteľný účinok sekvestrácie uhlíka, ktorý sa opiera o spoľahlivý súbor recenzovaných vedeckých poznatkov;

42. zdôrazňuje tiež potrebu rozvíjať výskum a inovácie v poľnohospodárskych podnikoch s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodári zavádzali pozitívne postupy, najmä prostredníctvom inovačných riešení v oblasti výživy zvierat alebo zavlažovania;

43. vyzýva Komisiu, aby riešila existujúce legislatívne prekážky s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodári mohli účinne opätovne používať živočíšny hnoj, a tak prispieť k posilneniu organického uhlíka v pôde.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	25.10.2022
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	36 10 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mazaly Aguilar, Clara Aguilera, Atidzhe Alieva-Veli, Álvaro Amaro, Attila Ara-Kovács, Carmen Avram, Adrian-Dragoş Benea, Benoît Biteau, Daniel Buda, Isabel Carvalhais, Asger Christensen, Ivan David, Jérémy Decerle, Salvatore De Meo, Herbert Dorfmann, Luke Ming Flanagan, Dino Giarrusso, Martin Häusling, Martin Hlaváček, Krzysztof Jurgiel, Jarosław Kalinowski, Elsi Katainen, Camilla Laureti, Gilles Lebreton, Norbert Lins, Elena Lizzi, Chris MacManus, Colm Markey, Marlene Mortler, Ulrike Müller, Maria Noichl, Juozas Olekas, Eugenia Rodríguez Palop, Bronis Ropė, Bert-Jan Ruissen, Anne Sander, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer-Pierik, Veronika Vrecionová, Sarah Wiener, Juan Ignacio Zoido Álvarez
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Franc Bogovič, Rosanna Conte, Marie Dauchy, Anna Deparnay-Grunenberg, Alin Mituța
Náhradníčka (článok 209 ods. 7) prítomná na záverečnom hlasovaní	Estrella Durá Ferrandis

 

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

36	+
ECR	Mazaly Aguilar, Krzysztof Jurgiel, Bert‑Jan Ruissen, Veronika Vrecionová
ID	Rosanna Conte, Marie Dauchy, Gilles Lebreton, Elena Lizzi
PPE	Álvaro Amaro, Franc Bogovič, Daniel Buda, Salvatore De Meo, Herbert Dorfmann, Jarosław Kalinowski, Norbert Lins, Colm Markey, Marlene Mortler, Anne Sander, Simone Schmiedtbauer, Annie Schreijer‑Pierik, Juan Ignacio Zoido Álvarez
RENEW	Atidzhe Alieva‑Veli, Asger Christensen, Jérémy Decerle, Martin Hlaváček, Elsi Katainen, Alin Mituța, Ulrike Müller
S&D	Clara Aguilera, Attila Ara‑Kovács, Carmen Avram, Adrian‑Dragoş Benea, Isabel Carvalhais, Estrella Durá Ferrandis, Camilla Laureti, Juozas Olekas

 

10	-
ID	Ivan David
S&D	Maria Noichl
THE LEFT	Luke Ming Flanagan, Chris MacManus, Eugenia Rodríguez Palop
VERTS/ALE	Benoît Biteau, Anna Deparnay‑Grunenberg, Martin Häusling, Bronis Ropė, Sarah Wiener

 

1	0
NI	Dino Giarrusso

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia	1.3.2023
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	64 6 8
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Arena, Bartosz Arłukowicz, Margrete Auken, Simona Baldassarre, Marek Paweł Balt, Traian Băsescu, Aurélia Beigneux, Hildegard Bentele, Sergio Berlato, Alexander Bernhuber, Michael Bloss, Delara Burkhardt, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Maria Angela Danzì, Esther de Lange, Christian Doleschal, Bas Eickhout, Cyrus Engerer, Agnès Evren, Heléne Fritzon, Malte Gallée, Gianna Gancia, Andreas Glück, Catherine Griset, Teuvo Hakkarainen, Anja Hazekamp, Martin Hojsík, Jan Huitema, Yannick Jadot, Adam Jarubas, Ewa Kopacz, Joanna Kopcińska, Peter Liese, Sylvia Limmer, Javi López, César Luena, Liudas Mažylis, Marina Mesure, Tilly Metz, Dolors Montserrat, Alessandra Moretti, Ville Niinistö, Ljudmila Novak, Grace O’Sullivan, Jutta Paulus, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Erik Poulsen, Luisa Regimenti, María Soraya Rodríguez Ramos, Christine Schneider, Ivan Vilibor Sinčić, Maria Spyraki, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds, Edina Tóth, Véronique Trillet-Lenoir, Achille Variati, Petar Vitanov, Alexandr Vondra, Mick Wallace, Pernille Weiss, Emma Wiesner, Michal Wiezik, Anna Zalewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Beatrice Covassi, Romana Jerković, Stelios Kympouropoulos, Marisa Matias, Dan-Ştefan Motreanu, Idoia Villanueva Ruiz
Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní	Marie Dauchy, Luke Ming Flanagan, Marina Kaljurand, Alice Kuhnke, Katarína Roth Neveďalová

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

64	+
ECR	Sergio Berlato, Alexandr Vondra
ID	Simona Baldassarre, Gianna Gancia
NI	Maria Angela Danzì, Edina Tóth
PPE	Bartosz Arłukowicz, Traian Băsescu, Hildegard Bentele, Alexander Bernhuber, Christian Doleschal, Agnès Evren, Adam Jarubas, Ewa Kopacz, Stelios Kympouropoulos, Esther de Lange, Peter Liese, Liudas Mažylis, Dolors Montserrat, Dan-Ştefan Motreanu, Ljudmila Novak, Stanislav Polčák, Jessica Polfjärd, Luisa Regimenti, Christine Schneider, Maria Spyraki, Pernille Weiss
Renew	Andreas Glück, Martin Hojsík, Jan Huitema, Erik Poulsen, María Soraya Rodríguez Ramos, Nicolae Ştefănuță, Nils Torvalds, Véronique Trillet-Lenoir, Emma Wiesner, Michal Wiezik
S&D	Maria Arena, Marek Paweł Balt, Delara Burkhardt, Sara Cerdas, Mohammed Chahim, Tudor Ciuhodaru, Beatrice Covassi, Cyrus Engerer, Heléne Fritzon, Romana Jerković, Marina Kaljurand, Javi López, César Luena, Alessandra Moretti, Katarína Roth Neveďalová, Achille Variati, Petar Vitanov
Verts/ALE	Margrete Auken, Michael Bloss, Bas Eickhout, Malte Gallée, Yannick Jadot, Alice Kuhnke, Tilly Metz, Ville Niinistö, Grace O'Sullivan, Jutta Paulus

 

6	-
The Left	Luke Ming Flanagan, Anja Hazekamp, Marisa Matias, Marina Mesure, Idoia Villanueva Ruiz, Mick Wallace

 

8	0
ECR	Joanna Kopcińska, Anna Zalewska
ID	Aurélia Beigneux, Marie Dauchy, Catherine Griset, Teuvo Hakkarainen, Sylvia Limmer
NI	Ivan Vilibor Sinčić

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

• [1] Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1.
• [2] Ú. v. EÚ L 114, 12.4.2022, s. 22.
• [3] Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1.
• [4] Prijaté texty, P9_TA(2022)0233.
• [5] Ú. v. EÚ C 184, 5.5.2022, s. 2.
• [6] Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 25.
• [7] Ú. v. EÚ C 184, 5.5.2022, s. 105.
• [8] Ú. v. EÚ C 465, 17.11.2021, s. 11.
• [9] Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 156.
• [10] Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 22.
• [11] Ú. v. EÚ C 506, 15.12.2021, s. 38.
• [12] Ú. v. EÚ C 371, 15.9.2021, s. 75.
• [13] Ú. v. EÚ C 506, 15.12.2021, s. 38.
• [14] Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 28.
• [15] Program OSN pre životné prostredie. Emissions Gap Report (Správa o medzerách v oblasti emisií) 2021: The Heat Is On – A World of Climate Promises Not Yet Delivered, Nairobi, 2021.
• [16] Medzivládna platforma IPBES. Summary for policymakers of the global assessment report on biodiversity and ecosystem services of the Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services (Zhrnutie celosvetovej hodnotiacej správy o biodiverzite a ekosystémových službách, ktorú vypracovala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby, určené pre tvorcov politík), 2019.
• [17] Štúdia Európskeho parlamentu, Uhlíkové poľnohospodárstvo – príprava poľnohospodárstva na rok 2030, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, 2021.
• [18] Dohovor OSN z roku 1996 o predchádzaní znečisťovaniu morí odpadmi a inými látkami z roku 1972.
• [19] Prijaté texty, P9_TA(2023)0066.
• [20] Nariadenie (EÚ) 2018/841 z 30 mája 8 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1).
• [21] ESAC, Environmentálni odborníci EASAC vyzývajú na prijatie medzinárodných opatrení na obmedzenie systémov lesnej bioenergie poškodzujúcich klímu.
• [22] Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje certifikačný rámec Únie pre odstraňovanie uhlíka [COM(2022)672].
• [23] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021).
• [24] Pracovný dokument útvarov Komisie z 15. decembra 2021 s názvom Udržateľný kolobeh uhlíka pre klimaticky neutrálnu EÚ do roku 2050 – technické posúdenie (SWD(2021)0451).
• [25] „Existujú možnosti, ako tento pokles zvrátiť a rýchlo opäť dosiahnuť minulé úrovne čistého odstráneného uhlíka vysoko nad 300 Mt ekvivalentu CO2, ale ich zavádzanie musí byť jednoduchšie.“ (COM(2021)0800 final z 15. decembra 2021).