Správa - A9-0179/2023Správa
A9-0179/2023
Európsky parlament

SPRÁVA o prístupe verejnosti k dokumentom – výročná správa za roky 2019 – 2021

4.5.2023 - (2022/2015(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Evin Incir


Postup : 2022/2015(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0179/2023
Predkladané texty :
A9-0179/2023
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o prístupe verejnosti k dokumentom – výročná správa za roky 2019 – 2021

(2022/2015(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej články 1, 9, 10, 11 a 16,

– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 15,

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 41 a 42,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie[1],

– so zreteľom na návrh Komisie z 30. apríla 2008 na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2008)0229),

– so zreteľom na návrh Komisie z 21. marca 2011 na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2011)0137),

– so zreteľom na svoju pozíciu z 15. decembra 2011 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie[2],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ[3],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2019 o strategickom vyšetrovaní ombudsmanky OI/2/2017 týkajúcom sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady EÚ[4],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie[5] (smernica o oznamovateľoch),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2021 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 122 ods. 7) – výročná správa za roky 2016 – 2018[6],

– so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky zo 17. januára 2022 vo veci OI/4/2021/MHZ o tom, ako Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) dodržiava svoje povinnosti v oblasti základných práv a zaručuje zodpovednosť vo vzťahu k svojim rozšíreným povinnostiam,

– so zreteľom na správu pracovnej skupiny pre kontrolu agentúry Frontex Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci zo 14. júla 2021 o vyšetrovaní agentúry Frontex týkajúcom sa údajného porušovania základných práv,

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2021 o posilnení transparentnosti a integrity v inštitúciách EÚ zriadením nezávislého etického orgánu EÚ[7],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2021 o transparentnosti EÚ pri vývoji, nákupe a distribúcii vakcín proti ochoreniu COVID‑19[8],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2022 o výročnej správe o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2020[9],

– so zreteľom na správu o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy uverejnenú v máji 2022,

– so zreteľom na svoje rozhodnutie z 18. októbra 2022 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž za rozpočtový rok 2020[10],

– so zreteľom na publikáciu agentúry Frontex z 12. mája 2021 s názvom Konsolidovaná výročná správa o činnosti za rok 2020,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2022 o podozreniach z korupcie zo strany Kataru a širšej potrebe transparentnosti a zodpovednosti v európskych inštitúciách[11],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2023 o nadviazaní na opatrenia požadované Európskym parlamentom s cieľom posilniť integritu európskych inštitúcií[12],

– so zreteľom na výročné správy európskej ombudsmanky,

– so zreteľom na článok 122 ods. 7 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP),

– so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 25. januára 2023 vo veci T-163/21, De Capitani/Rada[13] (ďalej len „rozsudok De Capitani/Rada“),

– so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 27. novembra 2019 vo veci T-31/18, Luisa Izuzquiza a Arne Semsrott/Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž[14] (ďalej len „rozsudok vo veci T-131/18“),

– so zreteľom na správy Komisie, Rady a Európskeho parlamentu o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1049/2001 v rokoch 2019, 2020 a 2021,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva[15],

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanovisko Výboru pre ústavné veci,

– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0179/2023),

A. keďže v ZEÚ sa stanovuje, že každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie a že rozhodnutia sa musia prijímať čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom[16]; keďže v ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie majú vykonávať svoju prácu čo najotvorenejšie a že občania a obyvatelia musia mať právo na prístup k dokumentom[17]; keďže právo na prístup k dokumentom je základné právo chránené Chartou základných práv EÚ a zmluvami, ktoré by občania mali mať možnosť uplatniť iniciatívnym spôsobom, ktorý im umožňuje účinne uplatňovať právo kontrolovať prácu a činnosti inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ, najmä legislatívny proces; keďže Súdny dvor Európskej únie opakovane zdôraznil súvislosť medzi prístupom k dokumentom a demokraciou;

B. keďže v nariadení (ES) č. 1049/2001 sa uznáva osobitný význam poskytovania ešte širšieho prístupu k dokumentom, keď inštitúcie EÚ konajú v rámci svojej legislatívnej právomoci; zdôrazňuje osobitnú potrebu zabezpečiť priamy prístup k legislatívnym dokumentom;

C. keďže Súdny dvor Európskej únie zdôraznil, že verejná kontrola informácií, na základe ktorých sa prijímajú legislatívne opatrenia, je predpokladom vykonávania demokratických práv[18]; keďže Súdny dvor Európskej únie dospel k záveru, že otvorenosť takýchto informácií prispieva k posilneniu demokracie tým, že umožňuje občanom preskúmať všetky informácie, ktoré tvoria základ legislatívneho aktu; keďže Súdny dvor Európskej únie uviedol, že možnosť občanov oboznámiť sa so skutočnosťami vedúcimi k legislatívnym činnostiam je podmienkou, aby mohli účinne vykonávať svoje demokratické práva;

D. keďže otvorenosť a dobrá správa vecí verejných vo fungovaní EÚ a v jej rozhodovacom procese majú zásadný význam pre budovanie dôvery v Úniu a zabezpečia väčšiu legitimitu, efektívnosť a zodpovednosť administratívy voči občanom; keďže fungovanie EÚ je založené na zastupiteľskej demokracii; keďže inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ sa musia usilovať o čo najvyššie štandardy transparentnosti, zodpovednosti a integrity; keďže je potrebné zabezpečiť spôsoby kontroly, ktoré spájajú demokratický dohľad, kontrolu a monitorovacie činnosti; keďže otvorenosť a účasť občanov a občianskej spoločnosti na demokratickom živote Únie sú nevyhnutné na podporu dobrej správy v inštitúciách EÚ;

E. keďže prístup k presným informáciám je nevyhnutný na predchádzanie dezinformáciám a boj proti falošným správam;

F. keďže v správe o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy vyzvalo plenárne zasadnutie na zlepšenie prístupu občanov k činnostiam EÚ prostredníctvom lepšej informovanosti, vzdelávania, účasti občanov a transparentnosti; keďže zároveň vyzvalo na zlepšenie rozhodovacieho procesu EÚ, aby sa zabezpečila schopnosť EÚ konať a zároveň zohľadniť záujmy všetkých členských štátov a zaručiť transparentný a zrozumiteľný proces pre občanov; keďže existuje jasný verejný záujem na zverejňovaní legislatívnych dokumentov, aby občania mohli účinne uplatňovať svoje právo na kontrolu legislatívneho procesu; keďže v súlade s článkom 16 ods. 8 ZEÚ musia byť zasadnutia Rady počas rokovania a hlasovania o návrhu legislatívneho aktu verejné; keďže označenie väčšiny prípravných dokumentov v prebiehajúcich legislatívnych postupoch ako „LIMITE“ predstavuje neprimerané obmedzenie práva občanov na prístup k legislatívnym dokumentom; keďže na to, aby občania mohli v plnej miere uplatňovať svoje právo na prístup k dokumentom, by mali byť všetky legislatívne dokumenty, ktoré sa vypracúvajú a/alebo distribuujú v prípravných orgánoch, uvedené v ľahko použiteľnom verejnom registri; keďže podľa Súdneho dvora Európskej únie musí byť prístup k legislatívnym dokumentom čo najširší a odôvodnenia zamietnutia prístupu by mali byť opodstatnené, a to aj v pracovných skupinách Rady[19];

G. keďže zásadami otvorenosti a transparentnosti by sa mal riadiť nielen rozhodovací proces, ale aj spôsob vypracovania textu;  keďže by sa mala zaručiť transparentnosť a prístup k dokumentom aj v súvislosti s tým, ako sa vykonávajú politiky EÚ na všetkých úrovniach a ako sa využívajú finančné prostriedky EÚ;

H. keďže očakávania občanov, pokiaľ ide o transparentnosť, efektívnosť a zodpovednosť verejných inštitúcií, ako aj možné technické riešenia, sa v posledných rokoch vyvíjali; keďže na zohľadnenie tohto vývoja a zvýšenie zodpovednosti a efektívnosti bude možno potrebné presadzovať vykonávanie platných právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva, prijať nové technické riešenia a usmernenia, ako aj opatrenia na monitorovanie pokroku;

I. keďže k hlavným témam, na ktoré upozornila európska ombudsmanka vo svojich vyšetrovaniach uzavretých v roku 2021, patrili transparentnosť rozhodovania, zodpovednosť a zamietnutie prístupu verejnosti k informáciám a dokumentom (29 %), kultúra služieb (26 %), správne využívanie diskrečnej právomoci vrátane postupov v prípade nesplnenia povinnosti (18 %), dodržiavanie procesných práv (12 %) a porušovanie základných práv (11 %)[20]; keďže podľa výročnej správy ombudsmanky za rok 2021 existencia „javu otáčavých dverí“ naďalej vyvoláva obavy;

J. keďže vo veci 1499/2021/SF[21] ombudsmanka zistila, že zamietnutie Rady a Komisie poskytnúť úplný prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa legislatívnych rokovaní predstavuje nesprávny úradný postup;

K. keďže preskúmanie „zrýchleného“ postupu ombudsmanky v roku 2021 pri vybavovaní sťažností týkajúcich sa prístupu verejnosti k dokumentom preukázalo výrazné skrátenie času spracovania sťažností predkladaných ombudsmanke o dve tretiny a zvýšenie počtu sťažností týkajúcich sa prístupu k dokumentom[22];

L. keďže vo veci 1499/2021/SF[23] ombudsmanka zistila, že zamietnutie Rady poskytnúť úplný prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa legislatívnych rokovaní predstavuje nesprávny úradný postup; keďže informovanie verejnosti o priebehu legislatívnych postupov je zákonnou požiadavkou; keďže včasný prístup k legislatívnym dokumentom má pre občanov zásadný význam pri uplatňovaní ich práva zúčastňovať sa na demokratickom živote EÚ, ktoré vychádza zo zmlúv;

M. keďže reakcia Únie na krízu spôsobenú ochorením COVID‑19 ukázala jej schopnosť konať, ale zároveň poukázala na potrebu zvýšenej transparentnosti v Únii vrátane potreby prijať lepšiu politiku boja proti dezinformáciám s cieľom získať lepšie a presnejšie informácie pre občanov EÚ; keďže „ad hoc pracovná skupina“ Rady pre COVID-19 preukazy vykonávala svoju prácu bez dostatočnej transparentnosti;

N. keďže Parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní k návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1049/2001, v decembri 2011; keďže rokovania o tomto nariadení sú od roku 2012 pozastavené; keďže EÚ prevzala od nadobudnutia účinnosti nariadenia viaceré nové povinnosti; keďže zvýšená zodpovednosť si vyžaduje zvýšenú transparentnosť, demokratickú kontrolu a vyvodenie zodpovednosti s cieľom zachovať v očiach občanov dôveryhodnosť, legitimitu a dôveru v EÚ;

O. keďže v rozsudku De Capitani/Rada Súdny dvor Európskej únie objasnil, že účelom nariadenia (ES) č. 1049/2001 je poskytnúť verejnosti čo najširšie právo na prístup, takže všetky výnimky, ktoré sa od tejto zásady odchyľujú, sa musia dôsledne vykladať a uplatňovať; keďže ďalej objasnil, že v článku 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1049/2001 sa okrem iného stanovuje výnimka z prístupu k legislatívnym dokumentom, ak by ich zverejnenie vážne narušilo rozhodovací proces danej inštitúcie; keďže pri zamietnutí prístupu k dokumentom s odvolaním sa na túto výnimku musí Rada preukázať, že sprístupnenie daných dokumentov by konkrétne a skutočne narušilo jej rozhodovací proces a že riziko takéhoto narušenia je primerane predvídateľné a nie čisto hypotetické;

P. keďže po rozhodnutí vo veci T-131/18 v prospech agentúry Frontex Súdny dvor Európskej únie nariadil dvom jednotlivcom zaplatiť agentúre Frontex 23 700 EUR na náhradu trov konania, pričom túto sumu neskôr znížil na 10 520 EUR; keďže ombudsmanka vo svojom rozhodnutí z 15. decembra 2022 v spojených veciach 1261/2020 a 1361/2020[24] zistila v nedávnych postupoch agentúry Frontex týkajúcich sa prístupu k dokumentom nesprávny úradný postup, konkrétne jej zamietnutie komunikovať prostredníctvom e-mailu s jednotlivcami, ktorí žiadali o prístup k dokumentom; keďže tieto praktiky vytvárania technických prekážok v prístupe k dokumentom a úsilie vymáhať od sťažovateľov náhradu trov konania v neprimeranej výške odrádzajú členov spoločnosti, ktorí sa snažia získať prístup k dokumentom agentúry Frontex, a môžu v konečnom dôsledku prispieť k väčšej nejasnosti, väčšiemu nedostatku transparentnosti, a dokonca k úplnej nedostupnosti dokumentov o činnosti agentúry Frontex; keďže Parlament vo svojom uznesení z 21. októbra 2021[25] a v správe pracovnej skupiny pre kontrolu agentúry Frontex vyzval agentúru Frontex, aby v súdnych konaniach týkajúcich sa žiadostí o prístup k informáciám nevymáhala od žiadateľov (príliš vysoké) náklady na externých právnikov;

Najnovší vývoj

1. trvá na tom, že inštitúcie EÚ sú povinné vykonávať článok 15 ods. 3 ZFEÚ v súlade s demokratickými zásadami, najmä so zásadami stanovenými v článku 10 ods. 3 ZEÚ a článku 42 Charty základných práv EÚ; pripomína, že v článku 10 ods. 3 ZEÚ sa stanovuje, že každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie, čím sa zdôrazňuje, že rozhodnutia sa musia prijímať čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom; zdôrazňuje, že transparentnosť a čo najširší prístup verejnosti k dokumentom sú nevyhnutné na zabezpečenie zodpovednosti a demokratickej kontroly inštitúcií EÚ a že dôvera občanov v EÚ priamo závisí od transparentnosti;

2. berie na vedomie skutočnosť, že najvyšší počet prvých žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom bol doručený Komisii (7 445 v roku 2019, 8 001 v roku 2020, 8 420 v roku 2021), potom Rade (2 567 v roku 2019, 2 321 v roku 2020, 2 083 v roku 2021) a Parlamentu (645 v roku 2019, 442 v roku 2020, 499 v roku 2021); uznáva, že miera odpovedí inštitúcií je celkovo pozitívna (v roku 2019 bola miera odpovedí v prípade Komisie 78 %, 74,7 % v prípade Rady a 93 % v prípade Parlamentu; v roku 2020 to bolo 81 % v prípade Komisie, 84,1 % v prípade Rady a 93 % v prípade Parlamentu; a v roku 2021 to bolo 73,7 % v prípade Komisie, 83,3 % v prípade Rady a 95 % v prípade Parlamentu); zdôrazňuje však, že pravidelné oneskorenia a neodôvodnené zamietnutie sprístupniť dokumenty, aj keď len čiastočne, poškodzuje právo občanov na kontrolu inštitúcií EÚ; naliehavo vyzýva inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby poskytli štatistické údaje o oneskoreniach pri reagovaní na žiadosti o prístup; zdôrazňuje, že v prípade Komisie sa preskúmanie pôvodných rozhodnutí oneskoruje v 85 % prípadoch[26];

3. vyjadruje poľutovanie nad častým uplatňovaním výnimiek uvedených v článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 na zamietnutie úplného prístupu k dokumentom; opätovne pripomína, že inštitúcia, orgán alebo agentúra, ktorá sa odvoláva na jednu z výnimiek z prístupu k dokumentom podľa tohto článku, musí objektívne a individuálne posúdiť a preukázať, že ohrozenie chráneného záujmu je opodstatnené, predvídateľné a nielen čisto hypotetické, a riadne zdôvodniť, ako by prístup k dokumentu konkrétne a skutočne poškodil chránený záujem[27]; vyzýva inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby tieto posúdenia začlenili do svojich postupov pri sprístupňovaní dokumentov; zdôrazňuje, že ešte vždy existuje možnosť zverejňovať iba niektoré časti dokumentu, ak treba chrániť iné časti, pričom berie do úvahy prevažujúci verejný záujem na zverejnení vrátane potreby zabezpečiť dobrú správu vecí verejných, efektívnosť a zodpovednosť voči občanom, ako aj užšie zapojenie občanov do rozhodovacieho procesu; zdôrazňuje judikatúru Súdneho dvora Európskej únie[28], v ktorej sa uznáva právo verejnosti na prístup k dokumentom pracovných skupín Rady konajúcich v rámci legislatívneho procesu; upozorňuje však, že o prístup je stále potrebné aktívne žiadať[29]; so znepokojením konštatuje, že medzi bežnými problémami, s ktorými sa ľudia stretávajú pri žiadosti o prístup k dokumentom, je zamietnutie prístupu inštitúciami, orgánmi alebo agentúrami na základe nepodstatných argumentov a nejednotného postupovania pri vybavovaní podobných žiadostí o prístup k dokumentom; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vypracovali najlepšie postupy, ktoré by umožnili jednotné uplatňovanie a výklad ustanovení nariadenia (ES) č. 1049/2001 a príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie; ďalej vyzýva agentúry EÚ, aby vo svojej politike prístupu k dokumentom uplatňovali nariadenie (ES) č. 1049/2001[30];

4. pripomína, že podľa európskej ombudsmanky by sa obmedzenia prístupu k dokumentom, najmä k legislatívnym dokumentom, mali uplatňovať výnimočne a obmedzovať na to, čo je absolútne nevyhnutné; ďalej pripomína, že každé zamietnutie prístupu verejnosti k dokumentom musí byť založené na jasne a prísne vymedzených zákonných výnimkách a musí byť sprevádzané odôvodnením s uvedením konkrétnych dôvodov, aby občania porozumeli zamietnutiu prístupu a mohli účinne využiť dostupné právne prostriedky nápravy; domnieva sa, že aktívnejší prístup by pomohol zabezpečiť účinnú transparentnosť a predchádzať nákladným a zaťažujúcim právnym sporom medzi občanmi a inštitúciami;

5. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prístup k poradenstvu, ktoré poskytujú právne služby inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ, je príliš obmedzený; zdôrazňuje, že chrániť záujem inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr pri žiadosti o právne poradenstvo a pri prijímaní úprimného, objektívneho a komplexného poradenstva obmedzením prístupu verejnosti možno len vtedy, ak je riziko ohrozenia rozhodovacieho procesu primerane predvídateľné a nielen čisto hypotetické a ak sa právne poradenstvo týka mimoriadne citlivých otázok; berie na vedomie rozsudok Súdneho dvora Európskej únie[31], v ktorom sa uvádza, že nariadenie (ES) č. 1049/2001 v zásade ukladá povinnosť sprístupniť stanoviská právneho servisu Rady týkajúce sa každého legislatívneho procesu; konštatuje, že podľa Súdneho dvora Európskej únie je jediným možným dôvodom zamietnutia vzhľadom na ochranu právneho poradenstva poskytnutého v rámci legislatívneho procesu mimoriadne citlivá povaha obsahu stanoviska alebo jeho mimoriadne široký rozsah, ktorý presahuje rámec legislatívneho procesu; opakuje stanovisko Súdneho dvora Európskej únie, že v takýchto prípadoch je dotknutá inštitúcia povinná poskytnúť podrobné odôvodnenie takéhoto zamietnutia;

6. s veľkým znepokojením konštatuje, že Komisia odmietla v roku 2021 uznať v nadväznosti na žiadosť o prístup verejnosti k textovým správam, ktoré si posielali predsedníčka Komisie a výkonný riaditeľ farmaceutickej spoločnosti o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID‑19, že sa na takéto textové správy vzťahuje vymedzenie pojmu „dokument“ podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001; konštatuje, že aj keby Komisia musela tieto textové správy zaznamenávať a vyhľadať, mohla by sa rozhodnúť, že verejnosti k nim neposkytne úplný prístup, pokiaľ sa ne uplatňujú výnimky uvedené v nariadení (ES) č. 1049/2001, ako sú napríklad obchodné záujmy; pripomína, že zaznamenanie dokumentu je dôsledkom, a nie podmienkou existencie dokumentu; berie na vedomie zistenie ombudsmanky, že Komisia sa v tejto veci dopustila nesprávneho úradného postupu[32]; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Komisia nepostupovala v súlade s odporúčaním ombudsmanky, ktoré vydala na základe svojho vyšetrovania, a to aby Komisia opätovne vyhľadala príslušné textové správy; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vykonala úplné vyhľadanie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim odstupom medzi občanmi a inštitúciami EÚ, ktorý táto situácia spôsobila;

7. vyjadruje poľutovanie nad tým, že interná politika Komisie v skutočnosti spočíva v nezaznamenávaní textových správ s odôvodnením, že sú svojou povahou „dokumentmi s krátkou životnosťou“ a „nie sú určené na to, aby obsahovali dôležité informácie týkajúce sa politík, činností a rozhodnutí Komisie“; poukazuje však na to, že v praxi sa textové správy na tento účel využívajú; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zosúladila svoje interné usmernenia o zaznamenávaní dokumentov s nariadením (ES) č. 1049/2001 a aby zaznamenávala textové správy týkajúce sa jej politík, činností a rozhodnutí; so záujmom berie na vedomie skutočnosť, že vo viacerých členských štátoch sa stalo bežnou praxou, že verejné orgány archivujú textové správy týkajúce sa ich politík, činností a rozhodnutí, a to v súlade so zákonmi o prístupe k dokumentom;

8. konštatuje, že Komisia vymazáva dokumenty vrátane zápisníc z neverejných zasadnutí, správ a interných dokumentov; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že táto prax viedla k zániku dôležitej korešpondencie, ktorá sa týka politických rozhodnutí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila štandardné systematické zaznamenávanie a archiváciu nesúkromnej korešpondencie súvisiacej s kľúčovými politickými rozhodnutiami;

9. vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami, ktoré má Parlament pri získavaní prístupu k úplným a podrobným informáciám o vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov EÚ od Komisie; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom iniciatívne zverejňovaných prehľadov aktuálnych informácií o najnovších postupoch vo všetkých konkrétnych prípadoch nesplnenia povinnosti, najmä tých, v ktorých sa otázka nesplnenia povinnosti rieši už dlhodobejšie, ako aj nad nedostatkom informácií o projekte EU Pilot, neformálnom dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi o uplatňovaní právnych predpisov EÚ pred prípadným nesplnením povinnosti; domnieva sa, že to bráni parlamentnej a verejnej kontrole; žiada inštitúcie EÚ, aby dodržiavali zásadu lojálnej spolupráce a iniciatívne zverejňovali tieto informácie;

10. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia iniciatívne nezverejňuje štatistiky o účinnosti politík EÚ, najmä tých, ktoré sa týkajú spravodlivosti a vnútorných vecí, čo do značnej miery bráni verejnej kontrole politík, ktoré majú významný vplyv na základné práva; vyzýva Komisiu, aby iniciatívne zverejňovala takéto štatistiky s cieľom preukázať, že politiky sú v súvislosti s dosiahnutím ich cieľov nevyhnutné a primerané;

11. vyjadruje poľutovanie nad tým, že inštitúcie EÚ často zaraďujú úradné dokumenty do kategórie príliš vysokého stupňa utajenia; opätovne pripomína svoje stanovisko z predchádzajúcich správ o prístupe k dokumentom, že je potrebné stanoviť jasné a jednotné pravidlá utajovania a odtajňovania dokumentov a zriadiť nezávislý orgán EÚ, ktorý by dohliadal na dodržiavanie týchto pravidiel; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom dôsledných následných opatrení zo strany Komisie a Rady;

12. zdôrazňuje, že medzinárodné dohody majú právnu záväznosť a vplyv na právne predpisy EÚ, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby rokovania boli pre Parlament transparentné počas celého procesu vrátane zabezpečenia prístupu poslancov Európskeho parlamentu k príslušným dokumentom; pripomína, že podľa článku 218 ZFEÚ musí byť Európsky parlament „ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania“;

13. berie na vedomie skutočnosť, že Rada v roku 2021 z celkového počtu 3 586 dokumentov pridaných do registra označila 1 327 legislatívnych dokumentov ako „LIMITE“ a že 839 z nich bolo následne na požiadanie zverejnených[33]; zdôrazňuje, že nadmerné používanie označenia „LIMITE“ výrazne sťažuje a zdržuje prístup občanov k dokumentom; vyzýva Radu, aby zrevidovala svoje usmernenia k označovaniu dokumentov ako „LIMITE“ (neverejné) s cieľom zabezpečiť ich automatické iniciatívne zverejňovanie a používala označenie „LIMITE“ len v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch a pravidelne toto obmedzenie prehodnocovala; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada uvádza informácie, ktoré sú k dispozícii o legislatívnych dokumentoch, v registri, ktorý je neúplný a nie je ľahko použiteľný;

14. vyjadruje znepokojenie nad ťažkosťami v prístupe k dokumentom niektorých agentúr EÚ, ktoré bránia občanom a poslancom Európskeho parlamentu v účinnej kontrole týchto agentúr; domnieva sa, že informovanie o stretnutiach a interakcii medzi agentúrami EÚ a tretími stranami je nevyhnutné na zabezpečenie väčšej transparentnosti;

15. berie na vedomie zriadenie registra dokumentov agentúrou Frontex na osobitnom webovom sídle, ako aj skutočnosť, že v prvom roku od jeho spustenia v marci 2022 agentúra Frontex do tohto registra vložila takmer 2 000 dokumentov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že register obsahuje málo dokumentov týkajúcich sa vykonávania spoločných operácií, čo je hlavná činnosť agentúry; zdôrazňuje, že prístup verejnosti k dokumentom agentúry Frontex je nevyhnutný pre pochopenie jej činnosti, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2020 bol poskytnutý úplný prístup k dokumentom na základe menej ako 5 % žiadostí o prístup verejnosti, čo bráni účinnej verejnej kontrole; podporuje odporúčanie ombudsmanky v nadväznosti na jej vyšetrovanie z vlastného podnetu 4/2021/MHZ, aby agentúra zaujala iniciatívnejší prístup k transparentnosti, a to v záujme väčšej zodpovednosti za jej operácie;

16. vyjadruje hlboké znepokojenie nad dlhým oneskorením pri poskytovaní prístupu poslancom Európskeho parlamentu k správe Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) o pochybeniach viacerých zamestnancov agentúry Frontex vrátane jej vrcholového manažmentu v súvislosti s jej operačnými činnosťami; je znepokojený skutočnosťou, že riadiaca rada agentúry Frontex ani úrad OLAF nedokázali stanoviť na základe žiadostí poslancov Európskeho parlamentu a ombudsmanky, kto nesie zodpovednosť za túto správu a rozhodovacie procesy týkajúce sa jej zverejnenia; zdôrazňuje, že rozhodnutie nesprístupniť správu úradu OLAF bezodkladne všetkým poslancom Európskeho parlamentu by mohlo byť v rozpore s potrebou demokratickej kontroly nad agentúrou; žiada, aby boli zistenia v nadchádzajúcich správach úradu OLAF o agentúre Frontex sprístupnené verejnosti, a požaduje, aby poslanci Európskeho parlamentu mali k týmto dodatočným správam po ich dokončení okamžitý prístup, aby sa zabezpečila ich kontrola nad agentúrou;

17. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že poslanci, bývalí poslanci a zamestnanci Európskeho parlamentu sa údajne podieľali na korupcii a praní špinavých peňazí a zúčastňovali na zločinnom spolčení výmenou za vplyv na rozhodnutia Parlamentu; pripomína význam transparentnosti a prístupu k dokumentom pri predchádzaní korupcii a v boji proti nej a pri zabezpečovaní vyvodenia zodpovednosti osôb vykonávajúcich verejné funkcie; konštatuje, že vysoká úroveň transparentnosti vrátane prístupu k dokumentom uľahčuje sledovanie činností súvisiacich s rozhodovacím procesom a môže pomôcť pri odhaľovaní trestnej činnosti; pripomína odporúčania uvedené vo svojich uzneseniach z 15. decembra 2022 a 16. februára 2023 a vyzýva na ich urýchlené a úplné vykonanie;

18. víta skutočnosť, že osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií a pre posilnenie integrity, transparentnosti a zodpovednosti v Európskom parlamente (INGE 2) bol poverený identifikáciou potenciálnych nedostatkov v pravidlách Parlamentu a vypracovaním návrhov reforiem zameraných na zvýšenie dôvery verejnosti v Parlament a zároveň na ochranu práva poslancov Európskeho parlamentu slobodne vykonávať svoj mandát; žiada, aby sa urýchlene vykonali záverečné odporúčania výboru INGE 2; opätovne pripomína svoju výzvu na zavedenie povinnej požiadavky, aby všetci poslanci Európskeho parlamentu, akreditovaní asistenti poslancov a zamestnanci zverejňovali všetky plánované stretnutia s osobami mimo Parlamentu, ak sa tieto stretnutia týkajú správy, iniciatívnej správy alebo uznesenia Európskeho parlamentu;

19. žiada o väčšiu transparentnosť národných žiadostí o financovanie EÚ, komunikácie medzi Komisiou a členskými štátmi a vykonávania financovania EÚ;

20. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že stále chýba kompletný a verejný prehľad finančných prostriedkov EÚ poskytnutých krajinám mimo EÚ na uľahčenie spolupráce v otázkach migrácie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť, a to aj zavedením jasného prehľadu všetkých nástrojov v rámci rozpočtu EÚ, ktoré sa používajú na financovanie spolupráce s krajinami mimo EÚ v oblasti riadenia migrácie, vrátane informácií o výške, účele a zdroji financovania, ako aj podrobných informácií o akýchkoľvek ďalších potenciálnych podporných opatreniach agentúr EÚ, ako je agentúra Frontex, s cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament a verejnosť mohli vykonávať kontrolu nad plnením rozpočtu EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala a zaviedla presnú metodiku sledovania 10 % výdavkov vyčlenených na migráciu a nútené vysídľovanie s cieľom účinne zabezpečiť riadnu transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s týmito výdavkami, ako sa vyžaduje v nariadení (EÚ) 2021/947[34];

21. chváli Súdny dvor Európskej únie za to, že na svojom webovom sídle naživo vysiela vyhlasovanie svojich rozsudkov a čítanie stanovísk generálnych advokátov, čím umožňuje občanom sledovať pojednávania za rovnakých podmienok, ako keby boli fyzicky prítomní; vyzýva Súdny dvor Európskej únie, aby naživo vysielal aj všetky pojednávania;

22. zdôrazňuje význam zvýšenia transparentnosti rozhodnutí prijatých v postupoch v prípade nesplnenia povinnosti; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou formálnych výziev a postupov v prípade nesplnenia povinnosti vedených proti členským štátom; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad s článkom 218 ZFEÚ a sprístupnila verejnosti príslušné dokumenty, ako napríklad dokumenty zaslané členským štátom v súvislosti s postupmi v prípade nesplnenia povinnosti;

Aktuálna situácia v oblasti právnych predpisov

23. pripomína, že v dôsledku nadobudnutia platnosti ZEÚ a ZFEÚ sa právo na prístup k dokumentom týka všetkých inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ[35]; konštatuje, že vzhľadom na povinnosť zvýšenej transparentnosti stanovenú v zmluvách by žiadna revízia nariadenia (ES) č. 1049/2001 nemala znížiť súčasnú úroveň transparentnosti; zdôrazňuje, že príslušná judikatúra zohráva zásadnú úlohu pri udržiavaní aktuálnosti nariadenia vzhľadom na najnovší vývoj[36]; zdôrazňuje potrebu kodifikovať príslušnú judikatúru, ďalej zvyšovať transparentnosť a zabezpečiť zodpovednosť v rámci EÚ;

24. pripomína, že o tom, či ide o dokument konkrétnej inštitúcie, nerozhoduje nosič dokumentu ani skutočnosť, že bol zaznamenaný, ale skôr to, či sa jeho obsah týka záležitosti súvisiacej s politikami, činnosťami a rozhodnutiami, ktoré patria do oblasti pôsobnosti tejto inštitúcie;

Odporúčania

25. víta zámer Komisie zvýšiť transparentnosť v rámci EÚ na základe tzv. štandardnej transparentnosti; žiada Komisiu, aby nebrala do úvahy žiadny návrh na revíziu nariadenia (ES) č. 1049/2001, ktorý by znížil normy transparentnosti a prístup k dokumentom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rokovania sú už dlho pozastavené, a dôrazne vyzýva Radu a Komisiu, aby obnovili rokovania s ostatnými inštitúciami na základe návrhov Komisie z rokov 2008 a 2011; konštatuje, že akákoľvek reforma sa bude musieť zaoberať kľúčovými otázkami, ako je rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1049/2001 na všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, rozsah dôvodov zamietnutia udelenia prístupu k dokumentom, vymedzenie pojmu „dokument“, test verejného záujmu, transparentnosť v legislatívnom procese, nesúhlas s blokovými výnimkami, a tiež integrovať judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva a zohľadniť nový technologický vývoj; vyzýva inštitúcie EÚ, aby pracovali konštruktívne na konečnom cieli, ktorým je zabezpečiť, aby občania EÚ mohli v plnej miere uplatňovať svoje právo na prístup k dokumentom a plniť tak svoju úlohu kontroly nad inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami EÚ;

26. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Parlament opakovane odmietol poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom, a to aj po tom, čo ombudsmanka tento postup označila za nesprávny úradný postup, a žiada, aby išiel príkladom; vyzýva na väčšiu transparentnosť, a to aj prostredníctvom lepšieho prístupu k dokumentom, aby sa umožnila verejná kontrola;

27. vzhľadom na nedávne škandály zdôrazňuje riziká spojené so schôdzami za zatvorenými dverami; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia, Rada a inštitúcie EÚ príliš často trvajú na schôdzach za zatvorenými dverami bez riadneho odôvodnenia; domnieva sa, že žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami by sa mali náležite posudzovať; požaduje zavedenie jasných kritérií a pravidiel upravujúcich žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami v inštitúciách EÚ;

28. vyzýva Komisiu, aby bola transparentnejšia, pokiaľ ide o zmluvy s tretími stranami; vyzýva Komisiu, aby v porovnaní so svojou súčasnou praxou iniciatívnejšie zverejňovala čo najviac informácií o postupoch verejného obstarávania;

29. víta praktické odporúčania ombudsmanky týkajúce sa spôsobu, ako zaznamenávať textové a rýchle správy, ktoré zamestnanci posielajú alebo prijímajú v rámci svojej pracovnej činnosti[37]; uznáva, že textové a rýchle správy súvisiace s prácou sú „dokumentmi“ v zmysle nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom, a vyzýva ostatné inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby túto skutočnosť uznali, aby sa náležite riadili odporúčaniami ombudsmanky a aby takéto prijaté následné opatrenia sprístupnili verejnosti; vyzýva ostatné inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby uplatňovali širší výklad pojmu „dokument“, ktorý má mimoriadny význam v informačnej spoločnosti a v kontexte nových foriem komunikácie, ktoré sa používajú na diskusiu o záležitostiach týkajúcich sa politík, činností a rozhodnutí;

30. víta usmernenia ombudsmanky z roku 2021 pre administratívu EÚ o politikách a postupoch na uplatňovanie práva prístupu verejnosti k dokumentom s cieľom zlepšiť interné postupy, aby bol tento proces pre občanov jednoduchý a otvorený, vrátane poskytovania informácií verejnosti o tom, ako podať žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom, ako aj o postupe, ktorý inštitúcie dodržiavajú pri vybavovaní žiadostí, a o opravných prostriedkoch[38]; vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby tieto usmernenia používali ako základ pre svoje postupy umožňujúce prístup k dokumentom;

31. nabáda inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby na svojich príslušných webových sídlach uverejnili rady o tom, aké informácie by mala obsahovať žiadosť o prístup k dokumentom podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001, aby sa zjednodušilo vybavovanie žiadostí;

32. zdôrazňuje, že transparentnosť a úplný prístup k dokumentom, ktoré uchovávajú inštitúcie, musia byť pravidlom a že výnimky z tohto pravidla sa musia presne vysvetliť, pričom sa musí zohľadniť prevažujúci verejný záujem na zverejnení; vyzýva všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby iniciatívne zverejňovali dokumenty na svojich webových sídlach a uľahčili občanom vyhľadávanie týchto dokumentov s cieľom umožniť verejnú kontrolu; zdôrazňuje, že nedostatok znalostí o tom, či dokumenty skutočne existujú, môže občanom brániť v uplatňovaní ich práva požiadať o prístup; zdôrazňuje, že zabezpečenie toho, aby občania mohli pochopiť a podrobne sledovať legislatívy proces a zúčastňovať sa na ňom, je právnou požiadavkou vyplývajúcou zo zmlúv a Charty základných práv EÚ a základnou požiadavkou demokratickej kontroly a demokracie vo všeobecnosti; zdôrazňuje, že podľa Súdneho dvora Európskej únie[39] musia mať občania zároveň možnosť podrobne sledovať rozhodovacie procesy prípravných orgánov zapojených do legislatívnych postupov a musia mať prístup ku všetkým relevantným informáciám; vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby zaviedli politiku štandardnej transparentnosti a iniciatívne zverejňovali dokumenty spojené s legislatívnymi spismi vrátane dokumentov, ktoré sú súčasťou legislatívnych postupov alebo s nimi súvisia, v primeranom časovom rámci a používateľsky ústretovým a prístupným spôsobom, a aby zároveň zverejňovali sťažnosti v reakcii na zamietnutie prístupu; domnieva sa, že dokumenty trialógu, ako sú programy, zhrnutia výsledkov, zápisnice a všeobecné smerovania Rady, sa týkajú legislatívnych postupov, a preto sa k nim musí pristupovať ako k legislatívnym dokumentom; vyzýva inštitúcie EÚ, aby v plnej miere dodržiavali rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci T‑540/15[40] o prístupe k dokumentom trialógu; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, najmä Radu, aby zlepšili svoje pravidlá a postupy týkajúce sa legislatívnej transparentnosti vrátane prístupnosti a klasifikácie legislatívnych dokumentov; opätovne vyzýva agentúru Frontex, aby okamžite prestala uplatňovať svoj bežný postup, keď od žiadateľov v súdnych prípadoch súvisiacich so žiadosťami o prístup k informáciám požaduje, aby hradili náklady na externých právnikov[41];

33. víta nové opatrenia v oblasti transparentnosti, ktoré Rada prijala v roku 2020 v súlade s návrhmi, ktoré ombudsmanka predložila vo svojich vyšetrovaniach týkajúcich sa legislatívnej transparentnosti v Rade a transparentnosti trialógov[42], s cieľom rozšíriť iniciatívne zverejňovanie legislatívnych dokumentov vrátane správ o pokroku v rokovaniach o návrhoch zákonov a mandátov Rady na rokovania s Európskym parlamentom a zabezpečiť obmedzené uplatňovanie označenia “LIMITE“ pri takýchto dokumentoch vrátane obmedzenia počtu dokumentov s týmto označením, ako aj dĺžky platnosti tohto označenia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi jednotlivými predsedníctvami stále existujú rozdiely, pokiaľ ide o prax iniciatívneho zverejňovania dokumentov; trvá na tom, že systematické zverejňovanie mandátu na začatie trojstranných rokovaní a záverečnej pozície Rady, ktorou sa schvaľuje výsledok rokovaní, je absolútnym minimom a že s cieľom odrážať transparentnosť Parlamentu pri legislatívnych rokovaniach by Rada mala systematicky zaznamenávať aj totožnosť členských štátov, keď vyjadrujú svoje pozície v Rade; vyzýva na vytvorenie stálych záväzných usmernení pre všetky predsedníctva na základe iniciatívy fínskeho predsedníctva;

34. vyzýva Radu, aby iniciatívne zverejnila svoje kontakty s lobistami; vyzýva Radu, aby obnovila dialóg medzi členskými štátmi a generálnym sekretariátom o opatreniach na zlepšenie konzistentnosti, štandardizácie a prehľadnosti správy dokumentov v rámci Rady; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Rada zverejňovala dokumenty včas;

35. víta zámer Komisie vypracovať nové interné usmernenia o transparentnosti a prístupe k dokumentom a vyzýva ostatné inštitúcie, aby túto iniciatívu sledovali; nabáda Komisiu na zabezpečenie toho, aby usmernenia zahŕňali politiku štandardnej transparentnosti a odrážali príslušnú judikatúru a odporúčania ombudsmanky z posledných rokov[43];

36. vyzýva Komisiu a ostatné inštitúcie, agentúry a orgány EÚ, aby zaujali iniciatívnejší prístup pri zverejňovaní dokumentov a štatistických údajov o tom, ako vybavujú žiadosti o prístup k dokumentom, pretože tieto informácie by boli nápomocné pri posudzovaní iniciatívneho prístupu danej inštitúcie k dokumentom;

37. opätovne pripomína svoju naliehavú výzvu inštitúciám EÚ, aby urýchlili prácu na vytváraní špecializovanej a používateľsky ústretovej spoločnej databázy o aktuálnom stave legislatívnych spisov (spoločná legislatívna databáza), ako bolo dohodnuté v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva[44] z roku 2016, s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť; zdôrazňuje, že zverejnené dokumenty by mali byť zverejnené vo formáte, ktorý umožňuje ich vyhľadávanie a strojovú čitateľnosť;

38. vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že všetky úradné dokumenty sa budú poskytovať systematicky v otvorenom, používateľsky ústretovom a strojovo čitateľnom formáte, ktorý je mimoriadne dôležitý v prípade číselných a finančných údajov, a zabezpečili rovnaký formát pre dokumenty zverejnené v minulosti; vyzýva na zmenu článku 122 ods. 3 rokovacieho poriadku s cieľom zabezpečiť, že údaje sa budú poskytovať v otvorenom a strojovo čitateľnom formáte; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zvážili zvýšenie počtu a rozšírenie kategórií dokumentov, ktoré priamo sprístupňujú vo svojich verejných registroch, a zlepšili vyhľadateľnosť a prístupnosť dokumentov na svojich webových stránkach; zastáva názor, že kategórie dokumentov, ktoré sa majú priamo sprístupniť prostredníctvom verejného registra Parlamentu, by mali zahŕňať prípravné legislatívne dokumenty bez ohľadu na to, či ich Parlament vypracoval sám alebo spolu s inými inštitúciami, ako sú politické a technické dokumenty trialógu vrátane všetkých verzií spoločného viacstĺpcového dokumentu uvedeného v Kódexe správania pri rokovaniach v rámci riadneho legislatívneho postupu, s výhradou výnimiek stanovených v nariadení (ES) č. 1049/2001 a judikatúre Všeobecného súdu a Súdneho dvora;

39. domnieva sa, že súčasný spôsob vyhľadávania záznamov o hlasovaní poslancov Európskeho parlamentu – prostredníctvom súborov PDF zahŕňajúcich stovky hlasovaní na webovom sídle Parlamentu – nie je z hľadiska používania jednoduchý a neprispieva k transparentnosti; vyzýva Predsedníctvo Parlamentu, aby vytvorilo používateľsky ústretový systém, v ktorom bude pri každom hlasovaní podľa mien viditeľný text, o ktorom sa hlasovalo, a výsledky hlasovania každej skupiny a každého poslanca Európskeho parlamentu; žiada, aby sa výsledky hlasovaní podľa mien, údaje o prítomnosti poslancov Európskeho parlamentu a texty, o ktorých sa hlasovalo, sprístupnili v strojovo čitateľnom formáte;

40. pripomína, že žiadosť o prístup k dokumentu sa musí spracovať bezodkladne[45]; s veľkým znepokojením konštatuje, že ombudsmanka dostáva množstvo sťažností občanov na mimoriadne dlhé oneskorenia pri získavaní prístupu k požadovaným dokumentom; podporuje názor ombudsmanky, že oneskorený prístup sa prakticky rovná znemožneniu prístupu a že administratívne postupy by sa mali zjednodušiť, aby sa občanom zaručil včasný prístup k dokumentom; vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby zabezpečili dodržiavanie lehôt, aby poskytli viac údajov o dodržiavaní lehôt a aby žiadateľom poskytli vysvetlenia s uvedením dôvodov nedodržania lehôt; ďalej vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na presadzovanie dodržiavania lehôt zo strany ostatných inštitúcií EÚ; zdôrazňuje, že iniciatívne zverejňovanie dokumentov v registri je najlepším riešením, ako znížiť počet žiadostí o prístup k dokumentom a zabrániť oneskoreniam;

41. zdôrazňuje, že pandémia a zmena pracovných metód inštitúcií EÚ mali za následok pomalšie vybavovanie žiadostí o prístup k dokumentom; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby inštitúcie zaviedli mechanizmy, ktorými sa zabezpečí zachovanie najvyššej úrovne transparentnosti a prístupu k dokumentom aj v prípade krízy;

42. so znepokojením konštatuje, že v súčasnosti môžu občania napadnúť zamietnutie žiadosti o prístup k dokumentom alebo absenciu včasnej odpovede v prípade nedodržania lehôt len tak, že podajú sťažnosť ombudsmanke, ktorej odporúčania, žiaľ, nie sú právne záväzné, alebo že proti inštitúcii podajú žalobu na Súdny dvor Európskej únie, čo znamená mimoriadne zdĺhavý a nákladný proces s neistým výsledkom a predstavuje neprimeranú a odrádzajúcu záťaž pre občanov, ktorí chcú napadnúť rozhodnutie o zamietnutí (čiastočného) prístupu; zdôrazňuje, že v praxi to znamená, že neexistuje žiadna účinná možnosť opravného prostriedku voči zamietavému rozhodnutiu o žiadosti o prístup k dokumentom; vyzýva inštitúcie EÚ, aby aj napriek tomu zabezpečili úplné a rýchle dodržiavanie rozhodnutí a odporúčaní ombudsmanky; vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby prijali rýchlejšie, prístupnejšie a jednoduchšie postupy vybavovania sťažností týkajúcich sa zamietnutia prístupu a opatrenia na zabezpečenie toho, aby občania mohli v prípade potreby napadnúť tieto rozhodnutia; v tejto súvislosti odporúča vymenovať vyšších úradníkov alebo nezávislých expertov, ktorí by boli spôsobilí bez zbytočného odkladu preskúmať odvolania týkajúce sa žiadostí o prístup k dokumentom; zdôrazňuje, že účtovanie veľmi vysokých právnych poplatkov občianskej spoločnosti má nepriaznivý vplyv na jej prístup k spravodlivosti v oblasti prístupu k dokumentom, čo je základné právo stanovené v článku 42 Charty základných práv EÚ, a oslabuje jej právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty základných práv EÚ;

°

° °

43. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.


STANOVISKO VÝBORU PRE ÚSTAVNÉ VECI (27.3.2023)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k prístupu verejnosti k dokumentom – výročná správa za roky 2019 – 2021

(2022/2015(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Miapetra Kumpula-Natri

 

 

 

 

 


 

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže transparentnosť a otvorenosť pri rozhodovaní patria medzi demokratické zásady zakotvené v zmluvách EÚ; keďže transparentnosť, integrita a zodpovednosť, ktoré sú predpokladom dôvery občanov v inštitúcie EÚ, zásadne prispievajú k boju proti korupcii a nesprávnym úradným postupom; keďže Parlament vo svojom uznesení zo 16. septembra 2021 o posilnení transparentnosti a integrity v inštitúciách EÚ zriadením nezávislého etického orgánu EÚ požiadal o ambiciózny etický orgán[46];

B. keďže článkom 15 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý bol zavedený Lisabonskou zmluvou, sa rozsah povinnosti transparentnosti rozširuje na všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry, zatiaľ čo na Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), Európsku centrálnu banku a Európsku investičnú banku sa táto povinnosť vzťahuje len pri výkone ich administratívnych úloh; keďže Konferencia o budúcnosti Európy zahrnula medzi svoje návrhy a opatrenia týkajúce sa rozhodovania záruku širšieho práva na prístup k dokumentom;

C. keďže cieľom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie[47] je poskytnúť verejnosti čo najširšie právo prístupu k dokumentom týchto inštitúcií s cieľom umožniť jej účinne uplatňovať svoje právo kontrolovať prácu a činnosti inštitúcií EÚ; keďže vzhľadom na toto právo a nedávnu judikatúru sa všetky výnimky musia posudzovať individuálne a prísne vykladať a uplatňovať; keďže inštitúcie sú povinné preukázať, ako by zverejnenie konkrétne a skutočne ohrozilo záujmy chránené výnimkami;

D. keďže v roku 2021 bola najčastejším dôvodom odmietnutia prístupu k dokumentom zo strany Rady ochrana rozhodovacieho procesu Rady, a to celkovo v 223 prípadoch; keďže z 1 327 legislatívnych dokumentov vydaných s označením LIMITE bolo nakoniec na požiadanie zverejnených 839 dokumentov, čo naznačuje, že označenie LIMITE sa používa nadmerne a Rada ho dostatočne nepreskúmava s cieľom zverejniť tieto dokumenty a zvýšiť transparentnosť;

1. trvá na tom, že inštitúcie EÚ sú povinné vykonávať článok 15 ods. 3 ZFEÚ v súlade s demokratickými zásadami, najmä so zásadami stanovenými v článku 10 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 42 Charty základných práv Európskej únie; zdôrazňuje, že transparentnosť je základom pre zabezpečenie zodpovednosti a demokratickej kontroly inštitúcií EÚ; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia pracovať čo najbližšie k občanom a že prístup k dokumentom je kľúčovým nástrojom na zabezpečenie dôvery občanov v Úniu;

2. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby občania mohli sledovať, chápať rozhodovací proces v Únii a zúčastňovať sa na ňom, aby sa k nemu priblížili; zdôrazňuje, že na to, aby občania mohli využiť svoje právo zakotvené v článku 15 ods. 3 ZFEÚ, musia mať prístup k dokumentom inštitúcií EÚ vo všetkých úradných jazykoch EÚ; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že požadované dokumenty budú poskytnuté v úradnom jazyku EÚ podľa výberu žiadateľa;

3. vyjadruje poľutovanie nad tým, že inštitúcie EÚ stále v plnej miere nedodržiavajú nariadenie (ES) č. 1049/2001 a že toto nariadenie ešte stále nebolo aktualizované v súlade s novými ustanoveniami Lisabonskej zmluvy týkajúcimi sa transparentnosti; zdôrazňuje, že každá aktualizácia nariadenia (ES) č. 1049/2001 by mala zabezpečiť, aby sa jeho rozsah pôsobnosti rozšíril na všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ v súlade s článkom 15 ods. 3 ZFEÚ, mala by verne odrážať zásady stanovené judikatúrou a prispôsobiť nariadenie technologickému vývoju s konečným cieľom zlepšiť a rozšíriť prístup k dokumentom EÚ, ako aj zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v súlade so sociálnym, kultúrnym a politickým vývojom; naliehavo vyzýva Radu, aby odblokovala prepracované znenie nariadenia (ES) č. 1049/2001 z roku 2008;

4. zdôrazňuje, že zvýšená transparentnosť rozhodovania Únie je výsledkom demokratického rozvoja a kultúry účasti; pripomína, že je potrebný vyvážený rámec, v ktorom budú chránené záujmy Únie, a že tento rámec má byť konzistentný pre všetky inštitúcie;

5. vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že všetky úradné dokumenty sa budú systematicky poskytovať v otvorenom, používateľsky ústretovom a strojovo čitateľnom formáte, ktorý je mimoriadne dôležitý v prípade číselných alebo finančných údajov, najmä ak sa týkajú vykonávania politík Únie; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby údaje zverejnili v otvorenom a strojovo čitateľnom formáte aj vtedy, ak sa tieto údaje v takomto formáte ešte nezverejnili a ak disponujú údajmi v takomto formáte; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zvážili zvýšenie počtu a rozšírenie kategórií dokumentov, ktoré priamo sprístupňujú vo svojich verejných registroch, a zlepšili vyhľadateľnosť a prístupnosť dokumentov na svojich webových stránkach;

6. zaväzuje sa zabezpečiť, aby dokumenty Parlamentu boli ľahko prístupné pre všetkých občanov vrátane nevidiacich a zrakovo postihnutých osôb bez ohľadu na ich nosič; vyzýva najmä na zmenu článku 122 ods. 3 rokovacieho poriadku s cieľom zabezpečiť dostupnosť údajov v otvorenom, používateľsky ústretovom a strojovo čitateľnom formáte;

7. žiada, aby sa na webovom sídle Parlamentu sprístupnil používateľsky ústretový systém, ktorý umožní filtrovať výsledky každého hlasovania podľa mien v súvislosti s textom, o ktorom sa hlasovalo, podľa politických skupín a poslancov Európskeho parlamentu; ďalej žiada, aby sa výsledky hlasovaní podľa mien, údaje o prítomnosti poslancov Európskeho parlamentu a texty, o ktorých sa hlasovalo, sprístupnili v strojovo čitateľnom formáte;

8. trvá na tom, že všetky inštitúcie EÚ, ktoré sa zúčastňujú na trialógoch, by mali v súlade s článkom 12 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001 priamo sprístupňovať legislatívne dokumenty, to znamená dokumenty vypracované alebo doručené v priebehu prijímania právnych predpisov, ktoré sú právne záväzné v členských štátoch alebo pre členské štáty, pokiaľ ich zverejnenie vážne nenarúša rozhodovací proces; zdôrazňuje význam nedávneho rozsudku vo veci T-163/21 o prístupe k legislatívnym dokumentom pracovných skupín Rady[48], v ktorom SDEÚ dospel k záveru, že prístup k legislatívnym dokumentom musí byť čo najširší a že výnimky sa môžu uplatniť len vtedy, ak by prístup k takýmto dokumentom konkrétne, účinne a nie hypoteticky vážne ohrozil možnosť dosiahnuť dohodu o danom legislatívnom návrhu; vyzýva Radu, aby v plnej miere dodržiavala tento rozsudok; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby v plnej miere dodržiavali rozsudok SDEÚ vo veci T-540/15 o prístupe k dokumentom trialógu[49];

9. zastáva názor, že kategórie dokumentov, ktoré sa majú priamo sprístupniť prostredníctvom verejného registra Parlamentu, zahŕňajú prípravné legislatívne dokumenty bez ohľadu na to, či ich Parlament vypracoval sám alebo spolu s inými inštitúciami, ako sú politické a technické dokumenty trialógu vrátane všetkých verzií spoločného viacstĺpcového dokumentu uvedeného v Kódexe správania pri rokovaniach v rámci riadneho legislatívneho postupu, s výhradou výnimiek stanovených v nariadení (ES) č. 1049/2001 a judikatúre Všeobecného súdu a Súdneho dvora; trvá na tom, že systematické zverejňovanie mandátu na začatie trojstranných rokovaní a záverečnej pozície Rady, ktorou sa schvaľuje výsledok rokovaní, je absolútnym minimom a že s cieľom odrážať transparentnosť Parlamentu pri legislatívnych rokovaniach by Rada mala systematicky zaznamenávať aj totožnosť členských štátov, keď vyjadrujú svoje pozície v Rade;

10. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada systematicky odmieta poskytovať prístup k svojim interným dokumentom pod zámienkou ochrany svojho rozhodovacieho procesu; pripomína, že Rada má rovnako ako každá iná inštitúcia povinnosť preukázať, ako by prístup k dokumentu poškodil legitímny záujem chránený výnimkou, a vysvetliť, prečo považuje túto ujmu za dostatočne podstatnú na to, aby prevážila verejný záujem na zverejnení; zdôrazňuje, že nedostatočná transparentnosť ovplyvňuje verejnú kontrolu a spoluprácu s ostatnými inštitúciami, najmä s Parlamentom;

11. trvá na tom, že Rada by mala zlepšiť svoje pravidlá a postupy týkajúce sa legislatívnej transparentnosti vrátane prístupnosti a klasifikácie legislatívnych dokumentov s cieľom pracovať tak otvorene, ako je to možné; vyzýva Radu, aby sa riadila odporúčaním ombudsmanky a podstatne znížila počet legislatívnych dokumentov s označením „LIMITE“ a aby toto označenie pravidelne preskúmavala;

12. pripomína, že SDEÚ poznamenal, že práve transparentnosť v oblasti právneho poradenstva prispieva k väčšej legitimite inštitúcií v očiach európskych občanov a k zvyšovaniu ich dôvery v ne tým, že umožňuje otvorenú diskusiu o rozdieloch medzi rôznymi názormi[50];

13. zdôrazňuje, že úrad európskeho ombudsmana zohráva dôležitú úlohu pri uľahčovaní prístupu občanov k dokumentom, najmä v prípadoch, keď inštitúcia alebo orgán EÚ prístup čiastočne alebo úplne zamietli, a víta zrýchlený postup vybavovania sťažností týkajúcich sa prístupu k dokumentom, ktorého výsledkom môže byť odporúčanie príslušnej inštitúcii týkajúce sa úplného alebo čiastočného zverejnenia požadovaných dokumentov;

14. pripomína, že korupčný škandál, aký postihol inštitúcie EÚ, môže zvýšiť záujem občanov a organizácií o prístup k dokumentom; vyzýva inštitúcie, aby uprednostnili transparentnosť a vyhli sa netransparentným postupom;

15. zdôrazňuje, že pandémia a zmeny pracovných postupov inštitúcií mohli spomaliť vybavovanie žiadostí o prístup k dokumentom; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby inštitúcie zaviedli mechanizmy, ktoré zabezpečia zachovanie najvyššej úrovne transparentnosti a prístupu k dokumentom aj v čase krízy;

16. konštatuje, že Komisia v roku 2021 zamietla žiadosť istého novinára o prístup k textovým správam, ktoré si navzájom poslali predsedníčka Komisie a generálny riaditeľ farmaceutickej spoločnosti a ktoré sa týkali nákupu vakcíny proti ochoreniu COVID-19; vyjadruje poľutovanie nad nesprávnym úradným postupom Komisie v tomto prípade, ako sa uvádza v zistení ombudsmanky; podporuje praktické odporúčania ombudsmanky týkajúce sa spôsobu, ako zaznamenávať textové a rýchle správy, ktoré zamestnanci posielajú alebo prijímajú pri výkone svojich funkcií, a vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania vykonala; trvá na širokom výklade pojmu „dokument“, ktorý zahŕňa aj takéto rýchle správy súvisiace s prácou; pripomína, že textové správy sa podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 považujú za dokumenty bez ohľadu na kritériá registrácie, ktoré používa Komisia alebo akákoľvek iná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra EÚ;

17. zdôrazňuje, že európski občania ako daňovníci majú oprávnený záujem vedieť, ako sa využívajú finančné prostriedky EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že písomné oznámenie zaslané Maďarsku v súvislosti s vykonávaním článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 nebolo zverejnené z dôvodu, že sa uplatňujú výnimky uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) štvrtej zarážke, článku 4 ods. 2 druhej a tretej zarážke a článku 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1049/2001, ktoré sa týkajú najmä ochrany verejného záujmu Únie, ochrany súdnych konaní a právneho poradenstva a cieľov inšpekčných, vyšetrovacích a audítorských činností;

18. pripomína návrh č. 39 Konferencie o budúcnosti Európy, v ktorom sa žiada, aby „sa zabezpečila transparentnosť rozhodovacieho procesu tým, že sa nezávislým pozorovateľom z radov občanov umožní pozorne sledovať rozhodovací proces, zaručí sa širšie právo na prístup k dokumentom a na tomto základe sa vytvoria silnejšie väzby a posilní sa dialóg medzi občanmi a inštitúciami EÚ“.

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

22.3.2023

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Gabriele Bischoff, Damian Boeselager, Leila Chaibi, Włodzimierz Cimoszewicz, Gwendoline Delbos-Corfield, Salvatore De Meo, Charles Goerens, Sandro Gozi, Zdzisław Krasnodębski, Victor Negrescu, Max Orville, Paulo Rangel, Domènec Ruiz Devesa, Jacek Saryusz-Wolski, Pedro Silva Pereira, Sven Simon, Rainer Wieland

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gunnar Beck, Pascal Durand, Othmar Karas, Gilles Lebreton, Maite Pagazaurtundúa

Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

François-Xavier Bellamy, Javier Zarzalejos

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

23

+

ID

Gerolf Annemans, Gunnar Beck, Gilles Lebreton

PPE

François-Xavier Bellamy, Salvatore De Meo, Othmar Karas, Paulo Rangel, Sven Simon, Rainer Wieland, Javier Zarzalejos

Renew

Charles Goerens, Sandro Gozi, Max Orville, Maite Pagazaurtundúa

S&D

Gabriele Bischoff, Włodzimierz Cimoszewicz, Pascal Durand, Victor Negrescu, Domènec Ruiz Devesa, Pedro Silva Pereira

The Left

Leila Chaibi

Verts/ALE

Damian Boeselager, Gwendoline Delbos-Corfield

 

2

-

ECR

Zdzisław Krasnodębski, Jacek Saryusz-Wolski

 

0

0

 

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ

Date adopted

26.4.2023

Výsledok záverečného hlasovania

+ : 51

- : 1

0 : 1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Abir Al-Sahlani, Malik Azmani, Pietro Bartolo, Theresa Bielowski, Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Annika Bruna, Patricia Chagnon, Caterina Chinnici, Clare Daly, Anna Júlia Donáth, Lena Düpont, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Cornelia Ernst, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Evin Incir, Sophia in ‘t Veld, Marina Kaljurand, Fabienne Keller, Moritz Körner, Alice Kuhnke, Jeroen Lenaers, Juan Fernando López Aguilar, Lukas Mandl, Erik Marquardt, Javier Moreno Sánchez, Maite Pagazaurtundúa, Paulo Rangel, Diana Riba i Giner, Isabel Santos, Birgit Sippel, Sara Skyttedal, Ramona Strugariu, Annalisa Tardino, Yana Toom, Milan Uhrík, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jadwiga Wiśniewska, Elena Yoncheva, Javier Zarzalejos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Delara Burkhardt, Susanna Ceccardi, Gwendoline Delbos-Corfield, Beata Kempa, Philippe Olivier, Anne-Sophie Pelletier, Tom Vandenkendelaere, Charlie Weimers

Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

Ladislav Ilčić, Adam Jarubas


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE V GESTORSKOM VÝBORE

51

+

ECR

Ladislav Ilčić, Beata Kempa, Jadwiga Wiśniewska

ID

Annika Bruna, Susanna Ceccardi, Patricia Chagnon, Philippe Olivier, Annalisa Tardino

PPE

Vasile Blaga, Ioan-Rareş Bogdan, Lena Düpont, Adam Jarubas, Jeroen Lenaers, Lukas Mandl, Paulo Rangel, Sara Skyttedal, Tom Vandenkendelaere, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Javier Zarzalejos

Renew

Abir Al-Sahlani, Malik Azmani, Anna Júlia Donáth, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Sophia in 't Veld, Fabienne Keller, Moritz Körner, Maite Pagazaurtundúa, Ramona Strugariu, Yana Toom

S&D

Pietro Bartolo, Theresa Bielowski, Delara Burkhardt, Caterina Chinnici, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Evin Incir, Marina Kaljurand, Juan Fernando López Aguilar, Javier Moreno Sánchez, Isabel Santos, Birgit Sippel, Elena Yoncheva

The Left

Clare Daly, Cornelia Ernst, Anne-Sophie Pelletier

Verts/ALE

Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Gwendoline Delbos-Corfield, Alice Kuhnke, Erik Marquardt, Diana Riba i Giner

 

1

-

NI

Milan Uhrík

 

 

1

0

ECR

Charlie Weimers

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 29. júna 2023
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia