SPRÁVA o správe Komisie o Čiernej Hore za rok 2022
26.9.2023 - (2022/2202(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Tonino Picula
PR_INI
OBSAH
Strana
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o správe Komisie o Čiernej Hore za rok 2022
Európsky parlament,
– so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej[1], ktorá nadobudla platnosť 1. mája 2010,
– so zreteľom na žiadosť Čiernej Hory o členstvo v Európskej únii z 15. decembra 2008,
– so zreteľom na piate zasadnutie konferencie o pristúpení s Čiernou Horou na úrovni zástupcov 30. júna 2020 v Bruseli, na ktorom sa otvorili rokovania o poslednej skúmanej kapitole, a to kapitole 8 (politika hospodárskej súťaže),
– so zreteľom na stanovisko Komisie z 9. novembra 2010 k žiadosti Čiernej Hory o členstvo v Európskej únii (COM(2010)0670), na rozhodnutie Európskej rady zo 16. decembra 2010 udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny a na rozhodnutie Európskej rady z 29. júna 2012 začať prístupové rokovania EÚ s Čiernou Horou,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1529 z 15. septembra 2021, ktorým sa zriaďuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)[2],
– so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne, ktoré sa konalo 19. júna 2003,
– so zreteľom na vyhlásenia zo samitov EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 v Sofii, zo 6. mája 2020 v Záhrebe, zo 6. októbra 2021 v Brde pri Kranju a zo 6. decembra 2022 v Tirane,
– so zreteľom na berlínsky proces, ktorý sa začal 28. augusta 2014,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2020 s názvom Posilnenie procesu pristúpenia – Dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán (COM(2020)0057),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2020 s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii (COM(2020)0315),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2020 s názvom Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán (COM(2020)0641),
– so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie o zelenej agende pre západný Balkán, ktoré Čierna Hora podpísala 10. novembra 2020,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2021 s názvom Oznámenie z roku 2021 o politike rozširovania EÚ (COM(2021)0644) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Čiernej Hore za rok 2021 (SWD(2021)0293),
– so zreteľom na prehľad a hodnotenie krajiny zamerané na program hospodárskych reforiem Čiernej Hory, ktoré v júli 2021 uverejnila Komisia, a na spoločné závery dialógu o hospodárskych a finančných otázkach medzi EÚ a západným Balkánom a Tureckom, ktoré Rada prijala 12. júla 2021,
– so zreteľom na medzivládnu konferenciu EÚ – Čierna Hora o pristúpení, ktorá sa konala 22. júna 2021 a 13. decembra 2021,
– so zreteľom na jedenáste zasadnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora, ktoré sa konalo 14. júla 2022 v Podgorici,
– so zreteľom na vyhlásenie a odporúčania, ktoré 2. decembra 2021 prijal Parlamentný výbor pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora na svojej 20. schôdzi,
– so zreteľom na pristúpenie Čiernej Hory k NATO 5. júna 2017,
– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 01/2022: Podpora EÚ pre právny štát na západnom Balkáne: napriek úsiliu zásadné problémy pretrvávajú,
– so zreteľom na prejav predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej na bratislavskom fóre GLOBSEC 2023 z 23. mája 2023,
– so zreteľom na štatút Čiernej Hory ako zmluvnej strany Zmluvy o Energetickom spoločenstve od 1. januára 2007,
– so zreteľom na svoje odporúčanie z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k západnému Balkánu po samite v roku 2020[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2021 o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti na západnom Balkáne[4],
– so zreteľom na svoje odporúčanie z 23. novembra 2022 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k novej stratégii Únie pre rozširovanie[5],
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Čiernej Hore,
– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0277/2023),
A. keďže rozširovanie je najúčinnejším nástrojom zahraničnej politiky EÚ, ktorý stimuluje a podporuje základné reformy, a to aj v oblasti právneho štátu, demokracie, základných práv a slobody prejavu, a predstavuje strategické a geopolitické investície do mieru, stability, demokracie a bezpečnosti na celom kontinente, ktoré sú orientované na budúcnosť, a to najmä vzhľadom na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, ktorá ukázala, že nerozšírenie predstavuje obrovské strategické náklady a môže ohroziť bezpečnosť a stabilitu v Európe;
B. keďže účinnosť politiky rozširovania sa v posledných rokoch výrazne znížila v dôsledku nedostatku skutočnej politickej vôle pri presadzovaní základných reforiem niektorých politických lídrov krajín zapojených do procesu rozširovania, ako aj v dôsledku oneskorení zo strany EÚ pri plnení niektorých sľubov; keďže to tiež vytvorilo živnú pôdu pre škodlivé vonkajšie subjekty v regióne západného Balkánu, najmä v Rusku a Číne;
C. keďže nová dynamika rozširovania, ktorú vyvolala zmenená geopolitická realita a žiadosti niektorých krajín Východného partnerstva o členstvo v EÚ, podnietili EÚ, aby urýchlila dlho odkladané plnenie sľubov západnému Balkánu; keďže budúcnosť krajín západného Balkánu je v EÚ;
D. keďže politickí lídri v členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách zapojených do procesu rozširovania musia preukázať svoj skutočný záväzok k rozširovaniu založenému na kodanských kritériách, a to konkrétnymi krokmi a pokrokom, aby sa celý proces oživil a zabezpečila sa jeho kontinuita, konzistentnosť, dôveryhodnosť, transparentnosť a vplyv;
E. keďže každá krajina zapojená do procesu rozširovania sa posudzuje na základe jej výsledkov; keďže plnenie kritérií rozširovania, vykonávanie potrebných reforiem, najmä v oblasti základných zásad, dodržiavanie zásad demokracie, právneho štátu, ľudských práv a dobrej správy vecí verejných, zosúladenie so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, ako aj zosúladenie právnych predpisov určujú harmonogram a pokrok v prístupovom procese;
F. keďže EÚ opätovne potvrdila svoj plný a jednoznačný záväzok voči perspektíve členstva Čiernej Hory v EÚ; keďže takmer 80 % občanov Čiernej Hory podporuje budúce členstvo v EÚ;
G. keďže Čierna Hora pokročila v prístupovom procese k EÚ najďalej, pretože otvorila všetkých 33 preverovaných kapitol acquis EÚ a predbežne uzavrela tri; keďže integrácia Čiernej Hory do EÚ je životne dôležitá pre stabilitu a prosperitu celej juhovýchodnej Európy;
H. keďže Čierna Hora súhlasila s postupným prijímaním cieľov a politík Európskej únie počas procesu rokovaní;
I. keďže Čierna Hora je kandidátskou krajinou na vstup do EÚ a spojencom NATO; keďže Čierna Hora je úplne zosúladená so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ;
J. keďže EÚ je naďalej najväčším obchodným partnerom Čiernej hory a najväčším poskytovateľom investičnej a finančnej pomoci tejto krajine prostredníctvom nástroja IPA III, hospodárskeho a investičného plánu (EIP) pre západný Balkán, Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa a makrofinančnej pomoci;
K. keďže Čierna Hora čelí výzvam vyplývajúcim z nekalého zahraničného zasahovania a dezinformačných kampaní, a to aj z Ruska;
Záväzok pristúpiť k EÚ
1. vyzdvihuje dlhodobý záväzok Čiernej Hory k integrácii do EÚ posilnený vysokou úrovňou verejnej podpory; opakuje svoju podporu Čiernej Hore v tejto súvislosti; zdôrazňuje, že pokrok a celkové tempo v rokovaniach závisí od splnenia predbežných kritérií právneho štátu; konštatuje, že všetkých 33 skúmaných kapitol bolo otvorených, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že za posledných šesť rokov nebola žiadna z nich uzavretá, čo spomaľuje výsledky pokrok Čiernej Hory a negatívne ovplyvňuje jej pozitívne výsledky a postavenie ako krajiny západného Balkánu, ktorá je na ceste k pristúpeniu k EÚ a urobila najväčší pokrok;
2. opätovne potvrdzuje, že tempo procesu rozširovania je naďalej spojené so schopnosťou jednotlivých krajín splniť prístupové kritériá, ale že to závisí aj od zapojenia politických lídrov v krajinách západného Balkánu a EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad akýmkoľvek opakovaným odkladom a neochotou vládnucej politickej elity Čiernej Hory dosiahnuť pokrok v rokovaniach EÚ;
3. vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľké politické napätie a polarizácia, neschopnosť dosiahnuť konsenzus v otázkach národného záujmu a nedostatočný dialóg medzi stranami oneskorili pokrok v reformách súvisiacich s EÚ a uvrhli Čiernu Horu do hlbokej politickej a inštitucionálnej krízy; konštatuje, že v dôsledku toho sa zastavil aj proces pristúpenia Čiernej Hory do EÚ a pominul dôležitý moment na dosiahnutie výrazného pokroku;
4. berie na vedomie výsledky prezidentských volieb z marca a apríla 2023 a predčasných parlamentných volieb z júna 2023; vyjadruje pevné presvedčenie, že Čierna Hora potrebuje stabilnú proeurópsku vládu a väčšinu orientovanú na EÚ; nabáda na vytvorenie novej, stabilnej a proeurópskej vlády, ktorá bude schopná a ochotná čo najskôr pokračovať na ceste k pristúpeniu k EÚ; nabáda prezidenta, nový parlament a vládu, aby sa zamerali na kľúčové reformy potrebné na to, aby krajina dosiahla pokrok v integrácii do EÚ, zaistili ich riadne a včasné vykonávanie a zabránili rastúcej politickej polarizácii a zdržali sa akýchkoľvek poburujúcich vyhlásení a poznámok v politických rozpravách; je naďalej pripravený spolupracovať so všetkými politickými aktérmi s cieľom podporiť krajinu, aby si udržala svoje strategické smerovanie;
5 vyzýva všetky čiernohorské orgány, aby spolupracovali v záujme európskej budúcnosti krajiny a vyslali tak občanom Čiernej Hory jasný signál a aby v tejto súvislosti jednoznačne informovali o úzkych vzťahoch Čiernej Hory s EÚ; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebná politická stabilita, odhodlanie a dôveryhodná angažovanosť pri dosahovaní konsenzu, aby sa stagnujúci proces reforiem EÚ pohol dopredu, najmä pokiaľ ide o naliehavé reformy právneho štátu; zdôrazňuje význam nepretržitého dodržiavania demokratických procesov, noriem a štandardov;
6. víta, že Čierna Hora prijala revidovanú metodiku rozširovania a vyzýva Čiernu Horu, aby zvýšila úsilie o splnenie zostávajúcich predbežných kritérií v kapitolách 23 a 24 a následne uzavretie kapitol na základe merateľného pokroku a hmatateľných výsledkov;
7. víta, že Čierna Hora je aj naďalej plne zosúladená so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ vrátane všetkých sankcií prijatých po vypuknutí útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a že podporuje medzinárodný poriadok založený na pravidlách na úrovni OSN; nabáda budúcu vládu, aby v tejto súvislosti zostala odhodlaná;
8. oceňuje materiálnu a humanitárnu pomoc Čiernej Hory Ukrajine v hodnote viac ako 10 miliónov EUR, ako aj mechanizmus dočasnej ochrany, ktorý poskytuje ľuďom utekajúcim z Ukrajiny právo zostať v Čiernej Hore jeden rok; pripomína, že Čierna Hora patrí medzi krajiny západného Balkánu, ktoré prijímajú najvyšší počet ukrajinských štátnych príslušníkov; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že v hlavnom meste Čiernej Hory a v jej pobrežnom regióne sa usídľuje čoraz viac ruských občanov vrátane oligarchov; naliehavo žiada orgány Čiernej Hory, aby zaistili, aby sa krajina nestala centrom pre subjekty a jednotlivcov, ktorí chcú obchádzať sankcie;
9. víta aktívnu účasť Čiernej Hory na misiách a operáciách spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, ako je operácia námorných síl Európskej únie Atalanta, a na misiách NATO a iných medzinárodných a multilaterálnych misiách; uznáva strategické spojenectvo Čiernej Hory s EÚ a odsudzuje akékoľvek pokusy príslušných orgánov spochybniť jej členstvo v NATO;
10. vyjadruje aj naďalej vážne znepokojenie nad škodlivým zahraničným zasahovaním, úsilím o destabilizáciu, hybridnými hrozbami a dezinformačnými kampaňami zahraničných aktérov v Čiernej Hore, ktorí predstavujú EÚ ako nedôveryhodného a nezainteresovaného partnera a podkopávajú pokrok Čiernej Hory na jej európskej ceste, a to najmä aktéri pochádzajúci z Ruska, Číny a Srbska; odsudzuje úsilie Ruska o zneužívanie etnického napätia v Čiernej Hore na podnecovanie konfliktov, rozdeľovanie komunit a šírenie klamlivých informácií s cieľom destabilizovať celý región západného Balkánu; konštatuje, že náboženské inštitúcie možno použiť ako nástroj vonkajšieho vplyvu, a dôrazne odsudzuje akékoľvek nenáležité zasahovanie srbskej pravoslávnej cirkvi v tejto súvislosti vrátane jej pokusov o propagáciu dezinformácií Ruska;
11. vyzýva Čiernu Horu, aby vyvinula značné a systémové úsilie o identifikáciu a rozloženie dezinformačných tovární, a zdôrazňuje význam slobody a nezávislosti médií, kvalitného spravodajstva a zlepšovania mediálnej gramotnosti ako kľúča k boju proti dezinformáciám; odsudzuje bezprecedentný kybernetický útok na digitálnu infraštruktúru Čiernej Hory z augusta 2022, ako aj predchádzajúce útoky v reakcii na pristúpenie Čiernej Hory k NATO v roku 2017; naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby v tejto súvislosti aktívne zvyšovala svoju odolnosť v úzkej spolupráci s EÚ, a to aj prostredníctvom nástrojov kybernetickej bezpečnosti financovaných EÚ, ako je projekt rýchlej reakcie v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre Albánsko, Čiernu Horu a Severné Macedónsko, a s NATO; víta záujem Čiernej Hory spolupracovať s EÚ prostredníctvom akčného plánu pre európsku demokraciu; vyzýva na naliehavé prijatie stratégie boja proti hybridným hrozbám a príslušného akčného plánu v súlade so strategickými dokumentmi EÚ vrátane politiky kybernetickej obrany EÚ z roku 2022; vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú a finančnú pomoc v tomto smere;
12. vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a delegáciu EÚ v Čiernej Hore, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie viditeľnosti EÚ v krajine a viedli aktívnu a účinnú komunikačnú kampaň o význame a prínosoch úzkeho partnerstva medzi Čiernou Horou a EÚ vrátane projektov financovaných EÚ a európskej budúcnosti Čiernej Hory; vyzýva na rozšírenie monitorovania pracovnej skupiny StratCom s cieľom zamerať sa na cezhraničné dezinformačné hrozby voči krajinám západného Balkánu a ich susedom; zdôrazňuje pridanú hodnotu zapojenia miestnych a regionálnych expertov zo súkromného sektora a z občianskej spoločnosti s cieľom poskytnúť reakcie založené na dôkazoch v boji proti dezinformáciám a na včasné identifikovanie znepokojujúceho vývoja;
13. zdôrazňuje potrebu úplného dodržiavania kódexu správania členov Komisie a povinností Komisie vyplývajúcich zo zmlúv;
14. nabáda Čiernu Horu, aby obnovila parlamentnú spoluprácu v Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie; vyjadruje poľutovanie nad zrušením zasadnutia Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora v decembri 2022 z dôvodu, že Čierna Hora sa neriadila stanoviskom Benátskej komisie v súvislosti so sporným prijatím novelizácie zákona o prezidentovi;
Demokracia a právny štát
15. vyjadruje poľutovanie nad tým, že parlament Čiernej Hory prijal v decembri 2022 kontroverznú novelizáciu zákona o prezidentovi, ktorá priamo spochybňuje dodržiavanie ústavnosti a zásad právneho štátu, a to napriek naliehavému stanovisku Benátskej komisie a výzvam EÚ proti jej prijatiu; víta, že ústavný súd začal postup preskúmania ústavnosti tohto zákona a nedávno jednomyseľne rozhodol o zrušení novelizácie tohto zákona; zdôrazňuje význam dodržiavania odporúčaní Benátskej komisie v otázkach týkajúcich sa právnych ustanovení a celkovej situácie v oblasti právneho štátu v krajine;
16. vyjadruje poľutovanie nad hlbokou polarizáciou, absenciou dialógu, nedôverou a politickým bojkotom v čiernohorskom parlamente, ktoré vážne obmedzovali legislatívny proces; vyzýva zákonodarnú a výkonnú moc, aby posilnili lojálnu spoluprácu, a to aj v prístupovom procese; vyzýva na posilnenie fungovania štátnych inštitúcií a koordinácie medzi nimi s cieľom dosiahnuť politickú stabilitu a výrazný pokrok v kľúčových reformách súvisiacich s EÚ, najmä vo volebných a v súdnych reformách a v boji proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii;
17. naliehavo vyzýva čiernohorské orgány, aby prijali a vykonávali potrebné opatrenia na posilnenie nezávislosti, integrity, efektívnosti, zodpovednosti a profesionálnosti súdnictva a na boj proti každej forme politického zasahovania do súdneho systému, a to v súlade so zásadami právneho štátu a demokratickými normami;
18. víta vymenovanie troch nových sudcov ústavného súdu ako krok k vyriešeniu ústavnej krízy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ústavný súd nebol od septembra 2022 uznášaniaschopný; vyzýva nový parlament, aby s čo najväčšou prioritou dokončil proces vymenovania predstaviteľov justície, najmä najvyššieho štátneho zástupcu, ako navrhla rada pre štátne zastupiteľstvo v máji 2023, a troch členov súdnej rady;
19. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v oblasti reformy volebného, právneho a inštitucionálneho rámca, v ktorom stále existujú nejasnosti, ktoré narúšajú jeho účinnosť a ktoré treba vyriešiť, okrem iného transparentnosť financovania politických strán a ich volebných kampaní, zneužívanie štátnych prostriedkov, inštitucionálne zvýhodnenie, ktoré využívajú vládnuce strany na politické ciele, a obavy týkajúce sa presnosti registra voličov; vyzýva na vykonávanie zostávajúcich odporúčaní Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, a to aj s cieľom reformovať všetky volebné právne predpisy v súlade s európskymi normami; berie na vedomie prácu, ktorú začala Štátna volebná komisia (ŠVK) s cieľom zvýšiť svoju transparentnosť a vykonať odporúčania; vyzýva orgány verejnej moci, aby ešte viac posilnili integritu, nestrannosť a zodpovednosť ŠVK s cieľom zvýšiť dôveru verejnosti; naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zabezpečila dôveryhodné, nezávislé a účinné politické a súdne opatrenia v nadväznosti na prípad údajného volebného podvodu v tzv. obálkovej afére;
20. opakuje svoju výzvu, aby sa voľby na miestnej úrovni konali v ten istý deň; víta, že voľby v 14 obciach sa v októbri 2022 konali v ten istý deň; poznamenáva však, že novelizácie zákona o samospráve boli Ústavným súdom Čiernej Hory vyhodnotené ako protiústavné; v tejto súvislosti požaduje spoľahlivý legislatívny rámec, ktorý by sa zameriaval najmä na dosiahnutie rodovej vyváženosti medzi volenými zástupcami, najmä rovnakého zastúpenia žien na volebných zoznamoch, a na zlepšenie a presadzovanie existujúcich vnútorných predpisov v tejto oblasti;
21. konštatuje, že v prezidentských a parlamentných voľbách v roku 2023 bola zaručená súťaž a boli celkovo dobre zvládnuté, pričom kandidáti mohli slobodne viesť svoju kampaň a mali rovnaké príležitosti na oslovenie voličov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že registrácia kandidátov nebola inkluzívna a dlhodobé nedostatky v právnom rámci a v predpisoch o financovaní kampaní zostávajú nevyriešené; vyjadruje naďalej znepokojenie nad tým, že médiá sú náchylné voči vnútorným a vonkajším vplyvom, pokiaľ ide o informovanie o volebnej kampani a údajnom zneužívaní štátnych zdrojov v predvolebnom období; berie na vedomie rekordne nízku volebnú účasť v parlamentných voľbách, ktorá dosiahla 56,4 %;
22. naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby umožnila trestnej justícii dôveryhodne a účinne reagovať na korupciu; berie na vedomie zlepšenia v oblasti predchádzania korupcii a pozitívny trend v práci Agentúry na predchádzanie korupcii a nabáda na ďalšie posilňovanie integrity, nestrannosti a zodpovednosti tejto agentúry s cieľom zlepšiť jej výkonnosť a dôveru verejnosti; vyzýva orgány, aby urýchlene prijali koordinovanú národnú stratégiu boja proti korupcii na vysokej úrovni a organizovanej trestnej činnosti v súlade s odporúčaniami Skupiny štátov proti korupcii a normami EÚ a aby podporovali integrovaný prístup k prevencii a potláčaniu korupcie; vyzýva orgány verejnej moci, aby trestne stíhali nezákonné obohacovanie;
23. s veľkým znepokojením berie na vedomie závažné vnútroštátne a medzinárodné trestné činy čiernohorských zločineckých organizácií známych ako „klany “ a vyzýva na úplné vyšetrenie ich údajného prepojenia s politickými inštitúciami v krajine;
24. berie na vedomie úsilie vynakladané v boji proti organizovanej trestnej činnosti prijímaním legislatívnych zmien a zatýkaním kľúčových osôb; berie na vedomie závažné obvinenia vznášané proti hlavným predstaviteľom súdneho systému; berie na vedomie rastúci počet právoplatných odsúdení, je však naďalej znepokojený zdĺhavými súdnymi procesmi a častými odročeniami; vyzýva čiernohorské orgány, aby posilnili vyšetrovanie trestných činov, zvýšili počet odborníkov v tejto oblasti, zabezpečili posilnenú spoluprácu a monitorovanie systému trestného súdnictva a urýchlene vydali rozsudky, pričom budú rešpektovať právo na spravodlivý, nezávislý a nestranný súdny proces a chrániť práva obvinených; vyzýva na ďalšie zosúladenie s acquis EÚ v oblasti zabavovania majetku;
25. víta pozitívne úsilie vynaložené v oblasti nezákonného obchodu, konkrétne pašovania cigariet; berie na vedomie nové opatrenia oznámené vládou v júli 2022, ktoré zakazujú skladovanie tabaku v meste Bar; opätovne zdôrazňuje význam ďalších opatrení na boj proti pašovaniu cigariet v krajine, najmä v slobodnej zóne prístavu Bar;
26. naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby vypracovala komplexnú stratégiu boja proti obchodovaniu s ľuďmi a ochrany obetí a zabezpečila úzku spoluprácu s regionálnymi a medzinárodnými partnermi; víta prebiehajúcu spoluprácu Čiernej Hory s agentúrami EÚ, ako sú Europol a Eurojust, a berie na vedomie význam tejto spolupráce pri pomoci Čiernej Hore v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti vrátane obchodovania so zbraňami, s drogami a s ľuďmi a v boji proti terorizmu a extrémizmu;
27. víta prijatie novej stratégie reformy verejnej správy na roky 2022 – 2026, vyjadruje však poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri jej vykonávaní; je naďalej znepokojený znížením požiadaviek na prijímanie zamestnancov verejnej správy na základe zásluh, na ich schopnosti a nezávislosť a stratou pracovníkov s vedomosťami o prístupovom procese EÚ; vyzýva Čiernu Horu, aby tieto nedostatky účinne riešila, optimalizovala štátnu správu, zaviedla zodpovednosť vedúcich pracovníkov a zaistila transparentnosť; zdôrazňuje význam prijímania zamestnancov na všetkých úrovniach verejnej správy na základe zásad zásluh a schopností, ako aj odpolitizovania verejnej správy; je naďalej znepokojený prípadmi zneužívania funkcie;
28. víta druhé občianske zhromaždenie v Čiernej Hore a následnú návštevu jeho účastníkov v Európskom parlamente;
Základné slobody a ľudské práva
29. vyzýva Čiernu Horu, aby zintenzívnila úsilie v boji proti nenávistným prejavom, obťažovaniu na internete, ktoré neúmerne zasahuje obhajcov ľudských práv a ženy, ako aj proti politicky zaujatému podávaniu správ a zahraničnému vplyvu v čiernohorských médiách; vyzýva politikov a verejne činné osoby, aby dôrazne odsúdili všetky správy, ktorých cieľom je polarizovať spoločnosť a oslabovať dôveru v médiá a základné demokratické normy; pripomína, že prípady nenávistných prejavov voči etnickým a sexuálnym menšinám, ako sú prejavy proti LGBTIQ+ osobám, vyvolávajú vážne obavy; berie na vedomie aj pomalý pokrok v oblasti slobody prejavu;
30. vyjadruje znepokojenie nad hlbokou politickou polarizáciou v mediálnom prostredí, nedostatočnou nezávislosťou verejnoprávneho vysielateľa (Rádio a televízia Čiernej Hory – RTCG), a najmä nad rastúcim objemom zahraničných a domácich dezinformačných kampaní, ktoré majú negatívny vplyv na demokratické procesy; so znepokojením berie na vedomie tlak vyvíjaný na miestny mediálny trh rozširovaním regionálnej konkurencie v oblasti médií; zdôrazňuje potrebu nezávislosti a slobody médií ako kľúčových prvkov silnej demokracie; vyzýva orgány pre reguláciu médií a príslušné zainteresované strany, aby presadzovali a podporovali iniciatívy, ktoré podporujú vyvážené a nestranné spravodajstvo a zastúpenie rôznych pohľadov, ako aj investigatívnu žurnalistiku, a to s cieľom zmierniť vplyv politickej polarizácie;
31. berie na vedomie vypracovanie stratégie rozvoja a stratégie digitálnej transformácie RTCG na obdobie 2023 – 2027, v ktorej sa uznáva zásadná úloha RTCG ako primárneho zdroja informácií; vyzýva všetky orgány, aby sa zdržali všetkých administratívnych, legislatívnych alebo politických krokov, ktoré by mohli ohroziť redakčnú, inštitucionálnu alebo finančnú nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa; vyjadruje znepokojenie nad zvolením generálneho riaditeľa RTCG v rozpore s konečným rozhodnutím súdu;
32. uznáva úsilie vynaložené na dokončenie mediálnej stratégie Čiernej Hory na roky 2022 – 2026 a trvá na začlenení médií a občianskej spoločnosti do revízie právnych predpisov v oblasti médií v súlade s normami EÚ; naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby konečne prijala nový súbor mediálnych zákonov, konkrétne zákon o médiách, zákon o verejnoprávnych médiách a zákon o audiovizuálnych mediálnych službách;
33. víta niektoré pozitívne kroky, ako zavedenie prísnejších sankcií za útoky a vyhrážky voči novinárom a zriadenie komisie ad hoc na monitorovanie násilia voči médiám, a vyzýva na urýchlené obnovenie jej mandátu; opakuje však, že treba účinne vykonávať jej zistenia a odporúčania; vyzýva na väčšiu transparentnosť v súvislosti s utajovanými spismi týkajúcimi sa útokov na novinárky; naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zvýšila účinnosť právnej reakcie na hrozby a násilie voči novinárom a iným pracovníkom médií vrátane minulých prípadov, a naliehavo vyzýva orgány, aby sa zdržali akýchkoľvek verbálnych útokov alebo neprimeraného politického tlaku na nezávislé médiá a novinárov; zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať vyšetrovanie vraždy novinára Duška Jovanovića a zapojiť zahraničných expertov, aby sa zabezpečilo úplné a účinné vyšetrenie;
34. naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby do konca tohto roka uskutočnila sčítanie obyvateľov, domov a bytov v súlade s normami EÚ a medzinárodnými normami, ktoré sa malo uskutočniť už dávno; očakáva, že sa povedie otvoreným a transparentným spôsobom bez akýchkoľvek politických zásahov, pričom všetky uznané národnostné menšiny budú riadne započítané bez obáv zo zastrašovania alebo z trestného stíhania;
35. víta multietnickú identitu krajiny a vyzýva na väčšiu podporu a rešpektovanie všetkých jazykov, kultúrneho dedičstva a tradícií miestnych komunít a národnostných menšín; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa prehĺbila polarizácia a rozdiely v spoločnosti; podčiarkuje potrebu chrániť práva všetkých národnostných menšín vrátane ich politických, socíálnych a ekonomických práv a naliehavo vyzýva na posilnenie, uplatňovanie a zavedenie inštitucionálnych a právnych rámcov v tejto súvislosti vrátane nového antidiskriminačného zákona; vyzýva orgány, aby riešili prierezovú diskrimináciu, ktorej čelia menšiny, a to prostredníctvom systémového a účinného inštitucionálneho prístupu;
36. vyzýva Čiernu Horu, aby zintenzívnila úsilie o zabezpečenie nediskriminačného používania jazykov menšín vo vzdelávaní a vo vyhradenom mediálnom priestore v štátnych a miestnych médiách; zdôrazňuje význam rovnakého zastúpenia národnostných menšín v médiách, súdnictve, orgánoch presadzovania práva a vo verejných inštitúciách; podčiarkuje potrebu chrániť politické práva všetkých národnostných menšín;
37. vyjadruje poľutovanie nad tým, že najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti (vrátane Rómov a Egypťanov, osôb so zdravotným postihnutím a LGBTIQ+ osôb) sú čoraz častejšie vystavené diskriminácii, nenávistným prejavom a zločinom z nenávisti; vyzýva Čiernu Horu, aby posilnila opatrenia proti nenávistným prejavom, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a aby zlepšila prístup zraniteľných skupín k spravodlivosti, zamestnaniu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti; pripomína, že je potrebné plne a účinne vykonávať stratégiu začleňovania Rómov a Egypťanov na roky 2021 – 2025; vyjadruje poľutovanie nad rastúcim násilím a nenávistnými prejavmi voči LGBTIQ+ osobám a vyzýva Čiernu Horu, aby prijala príslušné právne predpisy na plnú ochranu ich práv vrátane úplného vykonávania zákona o partnerstve osôb rovnakého pohlavia;
38. zdôrazňuje multietnickú identitu Kotorskej boky; zdôrazňuje, že európska perspektíva Čiernej Hory je úzko prepojená s ochranou menšín a ich kultúrneho dedičstva; vyzýva čiernohorské orgány, aby rozvíjali multietnickú povahu štátu vrátane tradícií a kultúrneho dedičstva chorvátskej komunity v Kotorskej boke; víta zvolenie zástupcu chorvátskej menšiny do Parlamentu Čiernej Hory v posledných voľbách;
39. vyjadruje znepokojenie nad trendmi, ako sú nárast počtu vrážd žien, otvorene vyjadrovaná mizogýnia, rodovo podmienené násilie a násilie páchané na deťoch; je naďalej znepokojený sexizmom namiereným proti ženám v politike a verejnom živote a vyjadruje poľutovanie nad tým, že násilie páchané na ženách prispieva k tomu, aby sa ženy zapájali do politického života; je znepokojený klesajúcim počtom žien medzi poslancami;
40. vyzýva Čiernu Horu, aby uplatňovala normy Istanbulského dohovoru, začala kampane na zvyšovanie informovanosť verejnosti a zabezpečila riadne vyšetrovanie a stíhanie zločincov; vyzýva Čiernu Horu, aby odstránila všetky formy diskriminácie, riešila hlboko zakorenené spoločenské diskriminačné správanie, zlepšila prístup k spravodlivosti a zabezpečila lepšie sledovanie a presadzovanie práv v konaniach týkajúcich sa domáceho násilia, ako aj lepšiu prevenciu a ochranu pred domácim násilím a systémy podpory pre obete; vyzýva Čiernu Horu, aby vytvorila pravidelné monitorovacie mechanizmy na dohľad nad účinnosťou systémov rodinného súdnictva pre obete domáceho zneužívania a zaviedla monitorovacie mechanizmy na posúdenie vplyvu politík a postupov týkajúcich sa rodinného súdnictva na marginalizované skupiny žien;
41. vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom a konfliktom záujmov v procese prípravy novelizácie zákona o ochrane pred domácim násilím; konštatuje, že prokurátor, ktorý je podozrivý z domáceho násilia, bol delegovaný štátnou prokuratúrou do pracovnej skupiny ministerstva spravodlivosti pre prípravu novelizácie zákona;
42. vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou diskrimináciou osôb so zdravotným postihnutím; vyjadruje poľutovanie nad nesúladom medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva na prijatie a vykonávanie účinných stratégií na odstránenie nedostatkov pri presadzovaní práv ľudí so zdravotným postihnutím vo všetkých odvetviach a politikách vrátane zdravotnej starostlivosti a trhu práce a v rámci správnych a súdnych konaní; víta skutočnosť, že prebieha reforma národného systému určovania zdravotného postihnutia; zdôrazňuje naliehavú potrebu stratégie deinštitucionalizácie;
43. berie so znepokojením na vedomie podpísanie základnej dohody so srbskou pravoslávnou cirkvou, čo vyvolalo kritiku občianskej spoločnosti a politické spory o dôvode chýbajúcich inkluzívnych konzultácií a nedostatočnej transparentnosti; je znepokojený pokusmi pravoslávnej cirkvi v krajinách, ako sú Srbsko a Čierna Hora, zameranými na propagáciu Ruska ako ochrancu takzvaných tradičných rodinných hodnôt a na upevňovanie vzťahov medzi štátom a cirkvou;
44. vyzdvihuje kľúčovú úlohu organizácií občianskej spoločnosti vo fungujúcich demokraciách; vyzýva čiernohorské orgány, aby do vypracúvania kľúčových právnych predpisov, najmä reforiem týkajúcich sa reformného programu EÚ a prístupového procesu vo všeobecnosti, viac zapojili občiansku spoločnosť spolu s nezávislými odborníkmi a miestnymi zainteresovanými stranami, a to posilnením spolupráce a konzultačných mechanizmov medzi štátnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti (OOS); konštatuje, že boli stanovené pravidlá financovania OOS, ale len obmedzený počet ministerstiev vyhlásil výzvy na udeľovanie grantov týmto organizáciám; so znepokojením berie na vedomie neprimerané opatrenia niektorých OOS; vyzýva čiernohorské orgány, aby zabezpečili, aby OOS fungovali v súlade s demokratickými normami a hodnotami EÚ; v tejto súvislosti konštatuje, že úplná transparentnosť financovania OOS by bola dôležitým príspevkom k zabezpečeniu väčšej transparentnosti; vyjadruje poľutovanie nad verbálnymi útokmi štátnych úradníkov na OOS;
45. vyzýva Čiernu Horu, aby urýchlene a v plnom rozsahu vykonala odporúčania všeobecného pravidelného preskúmania, odporúčania Výboru proti mučeniu a odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu s cieľom bojovať proti atmosfére beztrestnosti v krajine; v tejto súvislosti vyzýva Čiernu Horu, aby zakázala premlčanie trestných činov mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania a zmenila vymedzenie mučenia v súlade s Dohovorom OSN proti mučeniu; vyzýva orgány verejnej moci, aby zabezpečili rýchle a účinné vyšetrovanie prípadov policajného násilia a mučenia zadržaných osôb a aby zabezpečili, že páchatelia budú postavení pred súd; žiada, aby boli páchatelia mučenia okamžite pozbavení výkonu funkcie počas vyšetrovania a aby im boli uložené sankcie úmerné závažnosti ich konania, ak budú uznaní vinnými;
46. berie na vedomie podpísanie aktualizovanej dohody medzi EÚ a Čiernou Horou o operačnej spolupráci pri riadení hraníc s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), ktorá dočasne nadobudla účinnosť 1. júla 2023; podporuje ďalšiu spoluprácu medzi Čiernou Horou a agentúrou Frontex s cieľom posilniť riadenie hraníc, podporiť azylové konania, bojovať proti prevádzačstvu a posilniť readmisiu;
Zmierenie, regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy
47. berie na vedomie aktívnu účasť Čiernej Hory na regionálnej spolupráci a zdôrazňuje význam riešenia spoločných výziev, podpory dobrých susedských vzťahov a podpory regionálnej stability a rozvoja; chváli Čiernu Horu za dodržiavanie práv menšín a prevzatie pozitívnej úlohy v regionálnych vzťahoch a nabáda ju, aby zintenzívnila svoje úsilie o zmierenie a hľadala riešenia minulých sporov;
48. zdôrazňuje význam inkluzívnej hospodárskej spolupráce, ktorá by mala byť prijateľná pre všetkých šesť krajín západného Balkánu za rovnakých podmienok a mala by podporovať ďalšie zbližovanie s normami a acquis EÚ; pripomína v tejto súvislosti váhanie Čiernej Hory v súvislosti s iniciatívou Otvorený Balkán a berie na vedomie jej účasť na júnových a septembrových samitoch vo funkcii pozorovateľa;
49. víta nedávne dohody v kontexte berlínskeho procesu o slobode pohybu s preukazmi totožnosti, o uznávaní vysokoškolského vzdelania a o uznávaní odborných kvalifikácií lekárov, zubárov a architektov; vyzýva na ich urýchlené prijatie a vykonanie a oceňuje ich ratifikáciu čiernohorskou vládou; zdôrazňuje, že je dôležité plne využívať všetky regionálne a medzivládne iniciatívy, ktoré už sú zavedené, najmä Jadransko-iónsku iniciatívu, Stredoeurópsku iniciatívu, stratégiu EÚ pre jadransko-iónsky región a berlínsky proces, a vytvárať synergie medzi nimi;
50. naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zintenzívnila svoje úsilie o identifikáciu, trestné stíhanie a trestanie vojnových zločinov a ich glorifikovania a súčasne o objasňovanie osudov nezvestných osôb; vyzýva Čiernu Horu, aby aktívne vyšetrila všetky obvinenia z vojnových zločinov a otvorila otázky zodpovednosti, napomáhania a podnecovania zo strany veliteľov; v tejto súvislosti vyzýva na účinnú regionálnu spoluprácu pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní osôb obvinených z vojnových zločinov; chváli pokračujúcu spoluprácu Čiernej Hory v rámci procesu Sarajevskej deklarácie; naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby preskúmala staré prípady, ktoré neboli stíhané v súlade s medzinárodným humanitárnym právom či vnútroštátnym právom, a aby zabezpečila, aby sa všetkým obetiam a ich rodinným príslušníkom poskytla náprava a/alebo administratívne odškodnenie za ich utrpenie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pretrváva mnoho problémov súvislosti s ich ekonomickou a sociálnou integráciou a blahobytom;
51. je znepokojený tým, že rozpustený čiernohorský parlament prijal zákon o ochrane veteránov a invalidov, v ktorom sa selektívne predpisuje inštitút „civilných obetí vojny“ a ich právo na peňažné odškodnenie, a to napriek tomu, že tento zákon ešte nenadobudol účinnosť;
52. vyzýva Čiernu Horu, aby dodržiavala ustanovenia o nástupníctve bývalej Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky, najmä pokiaľ ide o vojenské prostriedky;
53. žiada, aby Čierna Hora a jej susedia podnikli konkrétne kroky na konštruktívne a pokojné vyriešenie dlhodobých dvojstranných sporov vrátane nevyriešených otázok týkajúcich sa vytýčenia hraníc so Srbskom a s Chorvátskom, a to čo najskôr počas prístupového procesu; podporuje podporu cezhraničných iniciatív vrátane programu cezhraničnej spolupráce medzi Srbskom a Čiernou Horou, ktorý spolufinancuje EÚ;
54. opakuje svoju výzvu na otvorenie archívov, ktoré sa týkajú bývalej Juhoslávie, a na sprístupnenie spisov tajnej služby bývalej Juhoslávie (UDBA) a kontrarozviedky Juhoslovanskej ľudovej armády, aby sa mohli podrobne preskúmať a prešetriť zločiny z komunistických čias;
Sociálne a hospodárske reformy
55. berie s uspokojením na vedomie vykázaný prebytok rozpočtu za prvý štvrťrok 2023 a očakávaný hospodársky rast v roku 2024; víta pokles miery inflácie, ale konštatuje, že je aj naďalej jedna z najvyšších v Európe;
56. nabáda Čiernu Horu, aby upravila svoju stratégiu hospodárskeho rastu s cieľom zvýšiť produktivitu a ľudský kapitál a urýchliť konvergenciu s EÚ, ako to odporúča Svetová banka, a to tak, aby to prospelo všetkým segmentom spoločnosti vrátane marginalizovaných a zraniteľných skupín; opätovne zdôrazňuje potrebu zvýšiť verejné investície do vzdelávacieho systému v záujme udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja;
57. berie na vedomie zníženie verejného dlhu Čiernej Hory, ale je naďalej veľmi znepokojený zraniteľnosťou krajiny voči dlhom; vyzýva Čiernu Horu, aby podnikla ďalšie kroky smerom k udržateľnosti verejných financií a aby vypracovala opatrenia na potlačenie neformálnej ekonomiky;
58. vyzýva Čiernu Horu, aby zlepšila svoje fiškálne hospodárske politiky s cieľom zosúladiť úroveň verejného dlhu s cieľom stanoveným v Pakte stability a rastu EÚ a zabezpečiť, aby neprekročil 60 % HDP; naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby posilnila svoj mechanizmus preverovania zahraničných investícií s cieľom zvýšiť hospodársku bezpečnosť, zabrániť politickým zásahom a riešiť otázky týkajúce sa zlej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť udržateľnosť jej vývozu znížením nadmernej závislosti od ťažobného priemyslu, ako sú odvetvia ťažby medenej rudy a surového hliníka;
59. berie na vedomie zvýšenie verejného dlhu Čiernej Hory voči zahraničným finančným inštitúciám a spoločnostiam, ktorý sa môže využívať ako nástroj na ovplyvňovanie jej zahraničnopolitických rozhodnutí, najmä v súvislosti s Čínou; berie na vedomie zvýšený záujem Číny investovať do oblasti západného Balkánu a do projektov dopravnej infraštruktúry v Čiernej Hore v rámci jej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta; so znepokojením berie na vedomie podpísanie memoranda o porozumení s čínskym konzorciom o výstavbe diaľnice spájajúcej mestá Budva a Tivat, pričom berie do úvahy predchádzajúce zadlženie Čiernej Hory voči Číne, konkrétne pôžičku vo výške 1 mld. USD na výstavbu diaľnice medzi Bar – Boljare; vyzýva orgány, aby znížili hospodársku závislosť od Číny, a víta nedávne úsilie o zníženie tejto fiškálnej zraniteľnosti; vyzýva Čiernu Horu, aby naďalej využívala hospodársky a investičný plán pre západný Balkán a iniciatívu EÚ Global Gateway s cieľom nájsť ekologickejšie a transparentnejšie alternatívy financovania projektov infraštruktúry;
60. vyzýva čiernohorské orgány, aby podnikli ďalšie kroky na zavedenie digitálnych služieb pre mikropodniky, malé a stredné podniky, uprednostňovali rozvoj transakčných elektronických služieb a zaviedli stratégiu digitalizácie vzdelávacieho systému; uznáva význam investícií do vzdelávania a odbornej prípravy pre riešenie nezamestnanosti mladých ľudí a pre podporu hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti v Čiernej Hore;
61. víta rozhodnutie Čiernej Hory z 31. decembra 2022 ukončiť systém udeľovania občianstva investorom; konštatuje, že v rokoch 2019 a 2022 bolo viac ako 70 % vydaných pasov udelených občanom Ruskej federácie; vyzýva orgány, aby preskúmali minulé rozhodnutia, najmä vzhľadom na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine; zdôrazňuje bezpečnostné riziko, riziko korupcie a riziko prania špinavých peňazí, ktoré takéto systémy môžu prinášať; okrem toho zdôrazňuje potrebu lepšieho zosúladenia s vízovou politikou EÚ;
62. nabáda Čiernu Horu, aby čo najlepšie využívala finančné prostriedky EÚ dostupné v rámci nástroja IPA III a hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán vrátane Investičného rámca pre západný Balkán, záruky pre mladých ľudí na západnom Balkáne a programu Erasmus+; zdôrazňuje, že v súlade s podmienkami nástroja IPA III sa financovanie musí upraviť alebo pozastaviť v prípade výrazného opätovného zhoršenia situácie alebo pretrvávajúceho nedostatočného pokroku v základných otázkach;
63. vyzýva EÚ a krajiny západného Balkánu, aby vytvorili rámec pre účinnú spoluprácu s Európskou prokuratúrou; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné právne a politické opatrenia na rozšírenie pôsobnosti Európskej prokuratúry na finančné prostriedky EÚ určené Čiernej Hore ako kandidátskej krajine; nabáda krajiny západného Balkánu, aby urýchlene uzavreli dvojstranné pracovné dohody s Európskou prokuratúrou s cieľom uľahčiť úzku spoluprácu a stíhanie zneužívania finančných prostriedkov EÚ, a to aj vysielaním národných styčných dôstojníkov do Európskej prokuratúry;
64. opakovane vyzýva Komisiu, aby zaviedla do praxe odporúčania z osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 01/2022 a tým prispôsobila svoje investície týkajúce sa právneho štátu na západnom Balkáne vrátane Čiernej Hory;
Energetika, životné prostredie, biodiverzita, udržateľný rozvoj a prepojenosť
65. víta balík Komisie na podporu energetiky pre západný Balkán a zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité vyčleniť prostriedky z balíka núdzovej podpory na zmiernenie dôsledkov energetickej krízy a na podporu prechodu Čiernej Hory na energeticky efektívne hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch energie v súlade s plánom REpowerEU;
66. víta spustenie denného trhu s elektrickou energiou na burze Montenegrin Power Exchange, čím sa trh stal likvidnejším a transparentnejším, čo prinesie výhody spotrebiteľom aj výrobcom a zabezpečí spravodlivé ceny, bezpečnejšie a spoľahlivejšie dodávky elektrickej energie a väčšiu integráciu obnoviteľných zdrojov energie; vyzýva Čiernu Horu, aby sa lepšie zapojila do trhov členských štátov EÚ s energiou a aby podporila vykonávanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti v spojení s uľahčením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom prejsť upustiť od fosílnych palív;
67. vyzýva Čiernu Horu, aby urýchlila prechod na udržateľnú energiu, v súlade s Parížskou dohodou a cieľmi EÚ v oblasti dekarbonizácie; zdôrazňuje, že všetky nové projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov musia byť v súlade s acquis EÚ v oblasti koncesií, štátnej pomoci a životného prostredia; vyzýva čiernohorské orgány, aby urýchlili proces vypracovania všeobecného územného plánu Čiernej Hory, ktorý by mal byť vypracovaný na základe verejného záujmu a transparentným spôsobom a mal by sa vzťahovať na všetky nové energetické projekty; zdôrazňuje potrebu účinne transponovať a zaviesť do praxe revidovaný balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zmenami zákona o priemyselných emisiách a následným rozšírením prevádzky uhoľnej elektrárne Pljevlja, a to napriek prebiehajúcemu konaniu o nesplnení povinnosti, ktoré začal sekretariát Energetického spoločenstva z dôvodu porušenia smernice o veľkých spaľovacích zariadeniach podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve; vyzýva Čiernu Horu, aby to bezodkladne napravila; berie na vedomie začiatok ekologickej rekonštrukcie závodu v hodnote 70 miliónov EUR;
68. berie na vedomie podpis memoranda o porozumení medzi Čiernou Horou a USA, pričom pokračujú práce na vybudovaní terminálu skvapalneného zemného plynu v prístave Bar; očakáva, že Čierna Hora sa zaviaže k diverzifikácii dodávok energie a zvýšeniu energetickej bezpečnosti;
69. vyzýva Čiernu Horu, aby urýchlila vypracovanie a prijatie koherentného a dôveryhodného národného energetického a klimatického plánu v súlade s rámcom politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky; nabáda Čiernu Horu, aby prijala zmeny zákona o ochrane pred negatívnymi vplyvmi zmeny klímy; vyzýva Čiernu Horu, aby zlepšila postupy nakladania s odpadom a chránila kvalitu vody;
70. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v rámci investícií Čiernej Hory do infraštruktúry dodržiavali normy EÚ uvedené v smernici o posudzovaní vplyvu na životné prostredie a rešpektovali pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania a štátnej pomoci; vyjadruje hlboké poľutovanie nad škodami spôsobenými v biosférickej rezervácii povodia rieky Tara a v národnom parku Durmitor, ktorý je lokalitou svetového dedičstva UNESCO, v súvislosti s výstavbou diaľnice Bar – Boljare; opakovane vyzýva Čiernu Horu, aby zaviedla opatrenia na revitalizáciu riečneho koryta a pozorne monitorovala vplyv výstavby dopravnej infraštruktúry na životné prostredie;
71. opakuje svoju výzvu Čiernej Hore, aby prijala naliehavé opatrenia na účinnú ochranu chránených oblastí, a nabáda ju, aby pokračovala v identifikácii potenciálnych lokalít sústavy Natura 2000; zdôrazňuje, že pri uskutočňovaní nových investícií, ktoré môžu mať vplyv na potenciálne lokality sústavy Natura 2000 alebo na potenciálne lokality siete Emerald vrátane Skadarského jazera a lokalít Sinjajevina, Komarnica a iných alebo môžu viesť k zhoršeniu stavu vodných útvarov, je potrebné zabezpečiť súlad so smernicou o biotopoch a s rámcovou smernicou o vode; stotožňuje sa s vážnymi obavami čiernohorských občanov a občianskych aktivistov, že kaňon rieky Komarnica, by mohol byť nezvratne zničený výstavbou priehrady pre vodnú elektráreň, a vyzýva orgány, aby vykonali podrobnú analýzu nákladov a prínosov a životaschopnosti tohto projektu vrátane možných alternatív;
72. nabáda Čiernu Horu, aby zintenzívnila činnosť v oblasti inštitucionálnych a legislatívnych reforiem týkajúcich sa lovu a rybolovu s osobitným zameraním na chránené oblasti a chránené druhy; naliehavo vyzýva čiernohorské orgány, aby v tejto súvislosti presadzovali účinné, odrádzajúce a primerané sankcie za všetky trestné činy proti životnému prostrediu a aby odstránili korupciu v tomto odvetví;
73. víta dohodu zo samitu v Tirane o znížení roamingových nákladov medzi EÚ a západným Balkánom od 1. októbra 2023 s cieľom následného úplného odstránenia; víta dohodu z 3. mája medzi 38 telekomunikačnými operátormi z EÚ a západného Balkánu o znížení nákladov na dátový roaming; vyzýva orgány verejnej moci, súkromné subjekty a všetky zainteresované strany, aby uľahčovali dosiahnutie dohodnutých cieľov s cieľom dosiahnuť podstatné zníženie roamingových poplatkov za výmenu dát;
°
° °
74. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi, vláde a parlamentu Čiernej Hory.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Dlhodobý záväzok Čiernej Hory k budúcemu členstvu v EÚ sa opiera o neochvejnú vysokú podporu verejnosti. V posledných rokoch sa však pokrok v kľúčových reformách EÚ zastavil v dôsledku silného politického napätia a polarizácie, ktoré vyvrcholili hlbokou politickou a inštitucionálnou krízou v krajine. Teraz je dôležité, aby sa urýchlene dokončilo vytváranie proeurópskych orgánov a aby sa tieto orgány zapojili do konštruktívneho dialógu s cieľom dosiahnuť významný pokrok na ceste Čiernej Hory do EÚ. Znamená to najmä pokrok v kľúčových reformách, konkrétne v oblasti právneho štátu, s cieľom pokročiť smerom k uzavretiu ďalších rokovacích kapitol.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
20.9.2023 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
51 3 3 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alviina Alametsä, Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Michael Gahler, Giorgos Georgiou, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Dietmar Köster, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Leopoldo López Gil, Antonio López-Istúriz White, Thierry Mariani, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Alessandra Moretti, Javier Nart, Matjaž Nemec, Demetris Papadakis, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Thijs Reuten, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Mounir Satouri, Andreas Schieder, Jordi Solé, Hermann Tertsch, Hilde Vautmans, Anders Vistisen, Viola von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz, Isabel Wiseler-Lima, Željana Zovko |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Vladimír Bilčík, Angel Dzhambazki, Andrey Kovatchev, Georgios Kyrtsos, Carina Ohlsson, Juozas Olekas, Nikos Papandreou, Mick Wallace, Javier Zarzalejos |
|||
Náhradník (čl. 209 ods. 7) prítomný na záverečnom hlasovaní |
Gheorghe Falcă, Dace Melbārde, Jan-Christoph Oetjen, Juan Ignacio Zoido Álvarez |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
51 |
+ |
ECR |
Angel Dzhambazki, Hermann Tertsch |
ID |
Anna Bonfrisco |
PPE |
Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Vladimír Bilčík, Gheorghe Falcă, Michael Gahler, Sunčana Glavak, Andrey Kovatchev, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Leopoldo López Gil, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Dace Melbārde, Isabel Wiseler-Lima, Javier Zarzalejos, Juan Ignacio Zoido Álvarez, Željana Zovko |
Renew |
Katalin Cseh, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Georgios Kyrtsos, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Jan-Christoph Oetjen, Hilde Vautmans |
S&D |
Włodzimierz Cimoszewicz, Raphaël Glucksmann, Dietmar Köster, Sven Mikser, Alessandra Moretti, Matjaž Nemec, Carina Ohlsson, Juozas Olekas, Demetris Papadakis, Nikos Papandreou, Tonino Picula, Thijs Reuten, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder |
Verts/ALE |
Alviina Alametsä, Reinhard Bütikofer, Mounir Satouri, Jordi Solé, Viola von Cramon-Taubadel, Thomas Waitz |
3 |
- |
ID |
Thierry Mariani, Anders Vistisen |
NI |
Kostas Papadakis |
3 |
0 |
The Left |
Giorgos Georgiou, Manu Pineda, Mick Wallace |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
- [1] Ú. v. EÚ L 108, 29.4.2010, s. 3.
- [2] Ú. v. EÚ L 330, 20.9.2021, s. 1.
- [3] Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 129.
- [4] Ú. v. EÚ C 251, 30.6.2022, s. 87.
- [5] Ú. v. EÚ C 167, 11.5.2023, s. 105.