Správa - A9-0353/2023Správa
A9-0353/2023
Európsky parlament

SPRÁVA o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1100/2007, ktorým sa ustanovujú opatrenia na obnovu populácie úhora európskeho

10.11.2023 - (2023/2030(INI))

Výbor pre rybárstvo
Spravodajca: Bert-Jan Ruissen


Postup : 2023/2030(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0353/2023
Predkladané texty :
A9-0353/2023
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Kontext

V roku 2007 bolo prijaté nariadenie Rady (ES) č. 1100/2007, ktorým sa ustanovujú opatrenia na obnovu populácie úhora európskeho. Stanovuje sa v ňom široký, celostný prístup k riadeniu populácie úhora, ktorý sa vzťahuje na jeho rôzne životné fázy a migračné trasy. Rozsah pôsobnosti nariadenia sa vzťahuje na vody Únie, pobrežné lagúny, ústia riek a rieky a s nimi spojené vnútrozemské vody členských štátov, ktoré sa vlievajú do morí. V nariadení o úhoroch sa stanovuje povinnosť členských štátov od roku 2009 vymedziť na svojom území prirodzené biotopy úhora európskeho (povodia úhorov) a zaviesť pre tieto biotopy plány riadenia rybolovu úhora. To členským štátom umožňuje zohľadniť špecifické miestne a vnútroštátne podmienky. Cieľom každého plánu riadenia rybolovu úhora je obmedziť antropogénne faktory úmrtnosti s cieľom umožniť, aby s vysokou pravdepodobnosťou uniklo do mora aspoň 40 % biomasy dospelých úhorov v porovnaní s najlepším odhadom úniku, ku ktorému by došlo, ak by populáciu neovplyvnili žiadne antropogénne vplyvy. Plán riadenia rybolovu úhora sa vypracuje na účely dosiahnutia tohto cieľa v dlhodobom horizonte. Opatrenia, ktoré by mali členské štáty prijať, môžu zahŕňať zníženie komerčného rybolovu, obmedzenie rekreačného rybolovu, opatrenia na opätovné zarybňovanie, štrukturálne opatrenia na spriechodnenie riek a zlepšenie riečnych biotopov, prevoz dospelých úhorov z vnútrozemských vôd do vôd, z ktorých môžu voľne uniknúť do Sargasového mora, boj proti predátorom, dočasné vypnutie turbín vodných elektrární a opatrenia týkajúce sa akvakultúry. Členské štáty majú Európskej komisii podávať správy – spočiatku každý tretí rok, pričom prvá správa sa predloží do 30. júna 2012. Po prvých troch správach predložených za obdobie troch rokov sa frekvencia ich predkladania zníži tak, že sa správa bude predkladať každých šesť rokov. V správach sa uvedie prehľad monitorovania, účinnosti a výsledkov plánov riadenia.

 

Pozícia spravodajcu

Spravodajca sa domnieva, že nariadenie o úhoroch je dobrým, celostným nástrojom, ale jeho vykonávanie možno zlepšiť. Nedostatočne riešený je najmä problém prekážok v migrácii, kým rybolovné činnosti boli výrazne obmedzené. K tomuto záveru dospela vo svojich hodnoteniach aj Európska komisia. Tvorcovia politík sa v poslednom čase zameriavajú na ďalšie zníženie rybolovu úhora. Dokazuje to rozhodnutie Rady o rybolovných možnostiach z decembra 2022, ktorým sa obmedzuje morský a pobrežný rybolov úhora so šesťmesačným obdobím zákazu rybolovu. Spravodajca zastáva názor, že to nie je správny spôsob, ako obnoviť populáciu úhora. Nariadenie o úhoroch treba uznať ako kľúčovú politiku a najvhodnejší nástroj na riadenie rybolovu úhora. Spravodajca predkladá niekoľko odporúčaní týkajúcich sa lepšieho vykonávania nariadenia o úhoroch. Uvádza napríklad zlepšenie modelu riadenia s cieľom umožniť spätnú väzbu a aktualizácie plánov riadenia rybolovu úhora, uznanie kľúčovej úlohy rybárov, pokračovanie v politike opätovného zarybňovania, riešenie prekážok v migrácii, zintenzívnenie boja proti NNN rybolovu, podporu vedeckého výskumu a harmonizáciu zberu údajov.

 


 

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1100/2007, ktorým sa ustanovujú opatrenia na obnovu populácie úhora európskeho

(2023/2030(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1100/2007 z 18. septembra 2007, ktorým sa ustanovujú opatrenia na obnovu populácie úhora európskeho (nariadenie o úhoroch)[1],

– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 3, 4, 11, 38, 39 a 43,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES[2],

– so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[3],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[4],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)[5],

– so zreteľom na dodatok II k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín,

– so zreteľom na Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov,

– so zreteľom na hodnotenia nariadenia o úhoroch, ktoré Komisia uskutočnila v roku 2014 (COM(2014)0640) a v roku 2020 (SWD(2020)0035),

– so zreteľom na hodnotiacu správu z roku 2019, ktorú Komisia zadala spoločnosti Poseidon,

– so zreteľom na odporúčania Poradnej rady pre Baltské more zo 4. mája 2022 týkajúce sa opatrení na hospodárenie s úhormi,

– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2023/194 z 30. januára 2023, ktorým sa na rok 2023 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb uplatniteľné vo vodách Únie a pre rybárske plavidlá Únie v určitých vodách nepatriacich Únii a ktorým sa na roky 2023 a 2024 stanovujú takéto rybolovné možnosti pre určité hlbokomorské populácie rýb[6], a nariadenie Rady (EÚ) 2023/195 z 30. januára 2023, ktorým sa pre určité populácie a skupiny populácií rýb stanovujú na rok 2023 rybolovné možnosti uplatniteľné v Stredozemnom a Čiernom mori a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2022/110, pokiaľ ide o rybolovné možnosti na rok 2022 uplatniteľné v Stredozemnom a Čiernom mori[7],

– so zreteľom na vyhlásenie Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Poľska, Španielska, Švédska a Talianska o úhoroch v súvislosti s nariadením Rady (EÚ) 2023/194,

– so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. mája 2006 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovujú opatrenia na obnovu populácie úhora európskeho[8],

– so zreteľom na správu Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) z 30. mája 2022 o seminári o technickom hodnotení správ o pokroku členských štátov EÚ, ktoré sa majú predložiť v roku 2021 (WKEMP3),

– so zreteľom na odporúčanie Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) z 3. novembra 2022 týkajúce sa úhora európskeho (Anguilla anguilla) v celej oblasti jeho prirodzeného výskytu,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. februára 2023 s názvom Akčný plán EÚ: Ochrana a obnova morských ekosystémov pre udržateľné a odolné rybárstvo (COM(2023)0102),

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 a prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu o postupe schvaľovania vypracovania nelegislatívnych správ,

– so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A9-0353/2023),

A. keďže v nariadení o úhoroch sa stanovuje povinnosť členských štátov vypracovať národné plány riadenia rybolovu úhora s jednotným cieľom a medzinárodne koordinovaným, trojročným procesom monitorovania a hodnotenia;

B. keďže 19 členských štátov prijalo plány riadenia rybolovu úhora pre takmer 90 jednotiek riadenia rybolovu úhora, ktoré zahŕňajú približne 1 880 opatrení; keďže šesť členských štátov (Cyprus, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Rumunsko a Slovensko) je oslobodených od vypracovania plánov riadenia rybolovu úhora; keďže Slovinsko a Bulharsko (kvôli svojim riečnym systémom mimo Čierneho mora) plány riadenia nevypracovali; keďže Chorvátsko v súčasnosti pracuje na svojom pláne riadenia;

C. keďže svoj plán riadenia rybolovu úhora doteraz zmenil len jeden členský štát; keďže však členské štáty prijímajú opatrenia a vykonávajú svoje plány riadenia rybolovu úhora rôznymi spôsobmi na základe svojich vnútroštátnych administratívnych tradícií; keďže treba prijať viac krokov v súvislosti s vykonávacími opatreniami a v prípade potreby aktualizáciou plánov riadenia rybolovu úhora;

D. keďže v súčasnosti existuje len jeden cezhraničný plán riadenia uznaný Európskou úniou, a ten sa týka povodia rieky Minho (Španielsko a Portugalsko); keďže ICES (2022) síce uznáva, že členské štáty a krajiny mimo EÚ spolupracujú prostredníctvom iných mechanizmov, ale zároveň konštatuje, že stále existujú vodné útvary, pre ktoré by bola lepšia koordinácia vykonávania opatrení na riadenie rybolovu úhora prínosom;

E. keďže centrálne koordinovaná kontrola vykonávaná jednotlivými členskými štátmi je jedným z aspektov nariadenia o úhoroch; keďže riadenie populácie úhora je príliš zložité na to, aby sa uplatnil univerzálny prístup; keďže nariadenie o úhoroch poskytuje členským štátom flexibilitu, aby mohli svoje národné plány riadenia rybolovu úhora prispôsobiť miestnym podmienkam a vnútroštátnym prioritám, a tým umožnili obnovu populácie;

F. keďže na úrovni EÚ neexistuje žiadna osobitná platforma na výmenu informácií o úhoroch, diskusie zainteresovaných strán a opatrenia v nadväznosti na spätnú väzbu;

G. keďže správy členských štátov sú často neúplné a neštandardizované; keďže podľa správy spoločnosti Poseidon z roku 2019 18 z 19 členských štátov podalo správu v roku 2012, 14 z 19 členských štátov podalo správu v roku 2015 a 15 z 19 členských štátov podalo správu v roku 2018; keďže podľa ICES (2022) podalo v roku 2021 správy iba 13 z 19 členských štátov;

H. keďže Komisia v roku 2014 vyhodnotila celkové vykonávanie nariadenia o úhoroch a národných plánov riadenia rybolovu úhora a dospela k záveru, že vykonávanie týchto plánov viedlo k obmedzeniam rybolovu, pričom väčšia pozornosť by sa mala venovať opatreniam na riadenie súvisiacim s antropogénnymi faktormi úmrtnosti, z ktorých väčšinu členské štáty vykonali len čiastočne;

I. keďže Komisia v roku 2020 hodnotila, či je nariadenie o úhoroch vhodné na daný účel, a dospela pritom k záveru, že nariadenie je relevantné a vhodné, pričom dodala, že by sa malo vykonávať aj ďalej s väčším dôrazom na opatrenia nesúvisiace s rybolovom;

J. keďže úhor je podľa Červenej knihy IUCN v súčasnosti stále klasifikovaný ako „kriticky ohrozený“; keďže dopĺňanie sklovitého a žltého úhora sa za posledné desaťročie stabilizovalo a zlepšuje sa; keďže sa všeobecne uznáva, že obnova úhora európskeho bude trvať mnoho desaťročí, a to vzhľadom na dlhú životnosť tohto druhu;

Nariadenie o úhoroch ako najvhodnejší, celostný nástroj

1. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby opäť v plnej miere využívali nariadenie o úhoroch ako základnú politiku riadenia a obnovy populácie úhora a zabezpečili celostný a koherentný prístup, ktorý bude zahŕňať aj plne vykonávacie opatrenia v iných relevantných oblastiach okrem rybolovu; pripomína, že Komisia vo svojom hodnotení z roku 2020 uznala nariadenie o úhoroch za vhodné na daný účel; zastáva však názor, že je potrebné lepšie vykonávanie nariadenia o úhoroch a ďalšie, posilnené opatrenia členských štátov, aby sa zabezpečilo, že nariadenie sa bude vykonávať komplexne;

2. opätovne potvrdzuje cieľ nariadenia o úhoroch, ktorým je obnova populácie úhora na 40 % úroveň v porovnaní s únikom, ku ktorému by dochádzalo, ak by populáciu neovplyvňovala ľudská činnosť, a hlavný cieľ zníženia úmrtnosti v záujme umožnenia obnovy tohto druhu; zastáva názor, že na dosiahnutie dlhodobého cieľa týkajúceho sa biomasy úhorov je nevyhnutné zamerať sa na krátkodobý dosiahnuteľný cieľ zníženia úmrtnosti; zdôrazňuje, že môže byť ťažké vymedziť „stav populácie bez vplyvu ľudskej činnosti“; poukazuje na to, že cieľ 40 % je pravdepodobne nedosiahnuteľný z dôvodu straty biotopov, ktorú treba riešiť, ale je štandardom na odvodenie cieľa zníženia úmrtnosti;

3. poukazuje na to, že podľa údajov sa pokles dopĺňania populácie sklovitého a žltého úhora od prijatia nariadenia o úhoroch zastavil, čo naznačuje, že nariadenie prináša isté pozitívne predbežné výsledky, no obnova z historického hľadiska stále zostáva na nízkej úrovni; konštatuje, že to naznačuje, že obnova bude dlhodobým procesom trvajúcim niekoľko desaťročí, čo znamená, že bude potrebné neustále monitorovanie a opatrenia;

4. zdôrazňuje, že riadenie populácie úhora je príliš zložité na to, aby sa uplatnil jednostranný prístup sústredený na more; zdôrazňuje, že ak je tento prístup k riadeniu založený výlučne na kontrole ročných rybolovných možností, riadne sa nezohľadňujú dôležité faktory, ako sú prekážky v migrácii, kvalita biotopov a nezákonné úlovky a obchod; zdôrazňuje, že nariadenie o úhoroch je celostné a komplexné, vzťahuje sa na morské aj sladkovodné fázy života úhora a rieši vplyv rybolovu, ako aj iné vplyvy; okrem toho poukazuje na to, že vplyvy, ktoré nesúvisia s rybolovom, môžu byť väčšie ako vplyvy rybolovu a mali by sa v plnej miere zohľadniť na základe ekosystémového prístupu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že doteraz sa primálo pozornosti venovalo úmrtnosti v dôsledku antropogénnych faktorov, ktoré nesúvisia s rybolovom;

5. zastáva názor, že opatrenia prijaté mimo kontextu nariadenia o úhoroch môžu narušiť súdržnosť prijatej politiky; vyjadruje preto hlboké znepokojenie nad necelostným prístupom prijatým v nariadení Rady (EÚ) 2023/194 z 30. januára 2023, ktorým sa na rok 2023 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb uplatniteľné vo vodách Únie a pre rybárske plavidlá Únie v určitých vodách nepatriacich Únii a ktorým sa na roky 2023 a 2024 stanovujú takéto rybolovné možnosti pre určité hlbokomorské populácie rýb, ktorým sa rybolov úhora obmedzuje so šesťmesačným obdobím zákazu rybolovu bez toho, aby sa zvážil celý balík opatrení v iných oblastiach politiky, ako aj primeraná kompenzácia;

Správa a spätná väzba

6. konštatuje, že v nariadení o úhoroch sa nestanovuje mechanizmus spätnej väzby, ktorý by zabezpečoval nadväzné opatrenia a pravidelné aktualizácie politiky členskými štátmi; zdôrazňuje, že odporúčania ICES z rokov 2012, 2018 a 2021 týkajúce sa vnútroštátneho vykonávania nariadenia o úhoroch neboli dostatočne zavedené do praxe;

7. vyzýva preto na vytvorenie expertnej skupiny pre úhora európskeho, ktorá by zabezpečovala plné a vyvážené zastúpenie všetkých relevantných zainteresovaných strán a ktorej členmi by boli zástupcovia členských štátov a odvetvia rybolovu, rekreační rybári, vodohospodári, spoločnosti pôsobiace v oblasti vodnej energie, organizácie občianskej spoločnosti a ďalšie príslušné strany; navrhuje, aby hlavnou úlohou tohto orgánu bolo poskytovanie poradenstva Komisii v súvislosti s vykonávaním nariadenia o úhoroch, poskytovanie spätnej väzby členským štátom v súvislosti s ich plánmi riadenia rybolovu úhora, výmena informácií medzi rôznymi stranami a hodnotenie pokroku pri vykonávaní nariadenia na vnútroštátnej a európskej úrovni;

8. v tejto súvislosti berie na vedomie zámer Komisie zriadiť spoločnú osobitnú skupinu, ako to oznámila vo svojom akčnom pláne pre morské ekosystémy, s cieľom spojiť odborníkov v oblasti rybárstva a infraštruktúry z vnútroštátnych ministerstiev; žiada Komisiu a členské štáty, aby pri zriaďovaní tejto expertnej skupiny zohľadnili vyššie uvedené návrhy s cieľom zabezpečiť komplexný prístup, ktorý bude zahŕňať rôzne politiky riadenia rybolovu úhora a jeho ochrany;

9. zdôrazňuje, že od prijatia nariadenia o úhoroch upravil svoj plán riadenia rybolovu úhora len jeden členský štát; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pravidelne aktualizovali svoje plány riadenia rybolovu úhora na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov a poradenstva; vyzýva členské štáty, aby do svojich aktualizovaných plánov riadenia zaradili konkrétne ciele a priebežné lehoty; zdôrazňuje, že obnova populácie úhora je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje nepretržité úsilie, a že jednorazový plán riadenia nebude dostatočný;

10. zdôrazňuje, že vykonávanie nariadenia o úhoroch sa oneskorilo a že vykazovanie údajov je neúplné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že počet členských štátov, ktoré dodržiavajú požiadavku podávania správ podľa článku 9 ods. 1 nariadenia o úhoroch, sa v priebehu rokov znížil; pripomína členským štátom, že v tejto súvislosti je dôležité, aby si plnili povinnosti; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zhromaždiť čo najviac informácií a údajov, aby sa zabezpečilo, že vedecké poradenstvo bude čo možno najaktuálnejšie, s cieľom podporiť rozhodnutia týkajúce sa najvhodnejších opatrení na riadenie a vykonávať a hodnotiť ich; zdôrazňuje, že nedostatok údajov nebráni členským štátom konať;

Opatrenia v oblasti rybolovu úhora európskeho

11. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú rybolov úhora zohráva v spoločnosti, a najmä v miestnych komunitách, keďže je sociálno-ekonomickou činnosťou i kultúrnou, stáročnou tradíciou; konštatuje, že rybolov úhora sa za posledné desaťročie výrazne znížil; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby existujúce obmedzenia rybolovu monitorovali a v prípade potreby navrhli opatrenia na zlepšenie udržateľnosti rybolovu úhora; zdôrazňuje, že komerční a rekreační rybári zohrávajú dôležitú úlohu pri zhromažďovaní údajov a sú strážcami a „očami a ušami“ našich morí a riek, čo je v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu výhodou; poukazuje na to, že rybolov úhora je maloobjemovou tradičnou činnosťou a často sa vykonáva vo vidieckych a v odľahlých oblastiach, kde komerční a rekreační rybári zohrávajú dôležitú hospodársku, environmentálnu a sociálnu úlohu;

12. dúfa, že v prípadoch, keď by sa ďalšie obmedzenia rybolovu mohli považovať za potrebné, prijmú sa celostne v kontexte národných plánov riadenia rybolovu úhora, a nie vo forme ad hoc rozhodnutí Rady, na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a predchádzajúcich posúdení sociálno-ekonomických vplyvov a bude ich sprevádzať primeraná kompenzácia a podpora pre rybárov v súlade s príslušnými ustanoveniami Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF); preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby aktívnejšie využívali a aktualizovali svoje plány riadenia rybolovu úhora s cieľom vyhnúť sa ad hoc rozhodnutiam Rady;

13. opakovane potvrdzuje, že opätovné zarybňovanie je jedným z opatrení na obnovu populácie uvedených v článku 2 ods. 8 nariadenia o úhoroch; zastáva názor, že opätovné zarybňovanie je nevyhnutným opatrením v krátkodobom až strednodobom horizonte, kým sa primerane nevyrieši problém prekážok v migrácii; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby pokračovali v praxi opätovného zarybňovania, a to aj s podporou fondu ENRAF; zdôrazňuje, že hoci nie je možné zistiť prínos opätovného zarybňovania k obnove populácie na medzinárodnej úrovni, môže mať pozitívny vplyv na miestnej a regionálnej úrovni, a to najmä na biodiverzitu rýb; pripomína, že vzhľadom na čoraz väčšie suchá, ktoré spôsobujú problémy v riekach po celej Európe, je opätovné zarybňovanie spôsobom, ako rozložiť a obmedziť riziká pre obnovu populácie; okrem toho poukazuje na to, že úlovky na opätovné zarybňovanie sú pomerne nízke (2 – 3 % všetkých sklovitých úhorov); zdôrazňuje, že legálne úlovky sklovitých úhorov majú zásadný význam pre európske odvetvie akvakultúry, a uznáva dôležitú úlohu akvakultúry pri opätovnom zarybňovaní;

14. vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na potrebu udržať rybolov na zodpovedných úrovniach v čo najväčšej možnej miere a v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami určili najvhodnejšie obdobia rybolovu, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od krajiny a regiónu, pričom sa zohľadnia obdobia rybolovu v susedných členských štátoch;

Opatrenia nesúvisiace s rybolovom/opatrenia v oblasti migrácie

15. zdôrazňuje, že treba vykonať viac práce na faktoroch, ktoré nesúvisia s rybolovom a majú vplyv na úmrtnosť úhora; zdôrazňuje, že infraštruktúrne prekážky sú jedným z najškodlivejších faktorov, ktoré spôsobujú úmrtnosť úhorov; konštatuje, že členské štáty tento problém dostatočne neriešili, o čom svedčia hodnotenia, ktoré Komisia vykonala v roku 2014 a opäť v roku 2020;

16. vyzýva členské štáty, aby odstránili zastarané priehrady a iné prekážky alebo vytvorili riešenia, ktoré čo najrýchlejšie umožnia migráciu druhov, aby sa zabezpečili migračné trasy, ako sa to už rieši v príslušných častiach stratégie biodiverzity a Európskej zelenej dohody;

17. zdôrazňuje, že na trhu už existujú alternatívy šetrné voči rybám, ktoré vodné čerpadlá a elektrárne spriechodňujú pre ryby; vyzýva členské štáty, aby bezpečnosť a dobré životné podmienky rýb ustanovili ako povinnú požiadavku pre nové zariadenia a pre staré zariadenia pri ich nahradení; žiada o zváženie toho, aby sa táto požiadavka stala povinnou na úrovni EÚ; poukazuje na to, že môže byť potrebná spoločná metodika s cieľom určiť a osvedčiť, kedy možno čerpadlá považovať za šetrné voči rybám, a že takáto metodika by mohla uľahčiť zavedenie tejto infraštruktúry; zdôrazňuje, že ako príklad by mohli slúžiť vnútroštátne normy vo viacerých členských štátoch;

18. nabáda členské štáty, aby pokračovali v projektoch zachytávania a presunu a uľahčenia migrácie ako dočasného riešenia úniku dospelých úhorov, ak v krátkodobom horizonte nie sú možné štrukturálne riešenia;

19. zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti migrácie by sa mali vykonávať koordinovane a nadnárodne so zreteľom na ďalšie prekážky na hornom aj dolnom toku na tej istej migračnej trase, pričom by sa malo prihliadať aj na načasovanie období, počas ktorých migrácia vrcholí;

20. nabáda členské štáty, aby si dôkladne naštudovali iné antropogénne faktory úmrtnosti, ako sú znečistenie a parazity, ako aj dravce, a prijali proti nim opatrenia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby riešili nedostatky a oneskorenia v právnych predpisoch v oblasti životného prostredia a aby zaviedli vhodné plány riadenia pre iné druhy, ktoré majú vplyv na populáciu úhorov, ako sú kormorány v niektorých oblastiach; zdôrazňuje význam prísnych pravidiel karantény pre sklovité úhory s cieľom zabrániť šíreniu parazitov počas opätovného zarybňovania;

21. uznáva, že je dôležité, aby sa organizácie občianskej spoločnosti a jednotlivci zapájali do rekreačných rybolovných činností vrátane projektov v oblasti ochrany; konštatuje, že tieto činnosti zohrávajú dôležitú úlohu v sociálnej súdržnosti miestnych a vidieckych komunít;

Opatrenia proti nezákonnému obchodu a pytliactvu

22. zdôrazňuje, že NNN rybolov a nezákonný obchod naďalej predstavujú závažný problém; oceňuje súčasné úspechy orgánov presadzovania práva a colných orgánov a zdôrazňuje, že je dôležité predchádzať ďalšiemu nezákonnému obchodovaniu; zdôrazňuje, že je potrebných viac kontrol a monitorovania nariadenia o úhoroch;

23. požaduje lepšiu koordináciu colných, policajných, environmentálnych a vedeckých orgánov, ako aj orgánov pôsobiacich v oblasti kontroly rybolovu v členských štátoch a medzi nimi a s tretími krajinami, ako aj výmenu údajov; vyzýva členské štáty, aby naďalej investovali do odborných znalostí a spôsobilostí orgánov presadzovania práva;

24. zdôrazňuje, že lepšia transparentnosť a vysledovateľnosť ulovených sklovitých úhorov je dôležitým spôsobom boja proti praktikám NNN rybolovu a že systémy osvedčovania založené na nezávislom overovaní a medzinárodne dohodnutých normách sú dôležitým nástrojom na zabezpečenie zákonnosti úlovkov; v tejto súvislosti dodáva, že prínos programov, ako je organizácia Sustainable Eel Group, vyzerá sľubne; vyzýva členské štáty, aby zverejnili svoje plány na obnovu populácie, aby bolo možné lepšie identifikovať nezákonné obchodné toky sklovitých úhorov a zamerať sa na ne;

25. vyzýva členské štáty, aby ukladali skutočne odrádzajúce sankcie; vyzýva na harmonizáciu finančných pokút medzi členskými štátmi; vyzýva preto členské štáty, aby urýchlene vykonali nariadenie o kontrole rybárstva, ktoré Parlament prijal nedávno v prvom čítaní[9], a aby zabezpečili úplné vykonávanie povinností vyplývajúcich z Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín;

Vedecký výskum a harmonizácia zberu údajov

26. pripomína, že o životnom cykle úhora ani o neresení a presných dôvodoch poklesu populácie sa toho veľa nevie; požaduje preto rozsiahlejší vedecký výskum stavu populácie a dôvodov jej poklesu s dostatočnými finančnými a ľudskými zdrojmi; navrhuje, aby sa výskum zaoberal aj znečisťujúcimi látkami, ako aj vplyvom zmeny klímy, napríklad v oblasti Golfského prúdu do a zo Sargasového mora;

27. poukazuje na to, že existuje nesúlad medzi vykonávaním nariadenia o úhoroch a každoročným odporúčaním ICES týkajúcim sa rybolovných možností, keďže toto odporúčanie vychádza z trendu dopĺňania sklovitého úhora a žltého úhora, a nie z úniku dospelého úhora (cieľ 40 %); žiada v tejto súvislosti o harmonizáciu; zdôrazňuje potrebu zlepšiť údaje o dopĺňaní, úniku a úmrtnosti, a to aj na medzinárodnej úrovni;

28. nabáda ICES, aby vo svojom hodnotení plánov riadenia rybolovu úhora posúdila aj ich prínos k všeobecným cieľom spoločnej rybárskej politiky;

29. vyjadruje pochvalu ICES za prácu na vývoji modelu pre celú populáciu s cieľom analyzovať a predpovedať trendy;

30. zdôrazňuje, že zber údajov, monitorovanie a podávanie správ by sa mali harmonizovať a štandardizovať, aby bolo možné údaje porovnávať; odporúča, aby boli do zberu a analýzy údajov v prípade potreby zapojení komerční a rekreační rybári;

Cezhraničný rozmer

31. nabáda členské štáty, aby v prípade potreby zaviedli viac cezhraničných plánov riadenia rybolovu úhora; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia podporovala a uľahčovala takúto prácu členských štátov;

32. berie na vedomie opatrenia, ktoré prijala Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM) na zlepšenie riadenia a výskumu úhora v Stredozemnom mori; vyzýva Komisiu, príslušné členské štáty a ostatné zmluvné strany, aby pracovali na ambicióznom, realistickom a vedecky podloženom pláne riadenia GFCM pre úhora; zdôrazňuje, že tento viacročný plán riadenia by mal byť v súlade s nariadením o úhoroch;

°

° °

33. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

24.10.2023

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

17

0

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Aguilera, François-Xavier Bellamy, Izaskun Bilbao Barandica, Isabel Carvalhais, Maria da Graça Carvalho, Rosanna Conte, Francisco Guerreiro, Anja Haga, Ladislav Ilčić, France Jamet, Pierre Karleskind, Predrag Fred Matić, Caroline Roose, Bert-Jan Ruissen, Marc Tarabella

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ska Keller, Colm Markey, Gabriel Mato

Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

Martin Hlaváček, Camilla Laureti, Erik Poulsen

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

17

+

ECR

Ladislav Ilčić, Bert-Jan Ruissen

ID

Rosanna Conte

NI

Marc Tarabella

PPE

François-Xavier Bellamy, Maria da Graça Carvalho, Anja Haga, Colm Markey, Gabriel Mato

Renew

Izaskun Bilbao Barandica, Martin Hlaváček, Pierre Karleskind, Erik Poulsen

S&D

Clara Aguilera, Isabel Carvalhais, Camilla Laureti, Predrag Fred Matić

 

0

-

 

 

 

4

0

ID

France Jamet

Verts/ALE

Francisco Guerreiro, Ska Keller, Caroline Roose

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 16. novembra 2023
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia