SPRÁVA o vzťahoch medzi EÚ a Japonskom

23.11.2023 - (2023/2107(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Reinhard Bütikofer

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 133 KB)
• 001-001 (DOC - 41 KB)

PR_INI

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO JEDNOTLIVCOV, OD KTORÝCH SPRAVODAJCA DOSTAL INFORMÁCIE

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

 

 

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vzťahoch medzi EÚ a Japonskom

(2023/2107(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 29. samite EÚ – Japonsko, ktorý sa konal 13. júla 2023 v Bruseli,

– so zreteľom na 41. medziparlamentnú schôdzu EÚ – Japonsko, ktorá sa konala 12. júla 2023 v Štrasburgu,

– so zreteľom na 19. dialóg na vysokej úrovni medzi Japonskom a EÚ o životnom prostredí, ktorý sa konal 23. januára 2023,

– so zreteľom na návrh dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na strane druhej[1],

– so zreteľom na dohodu medzi Európskou úniou a Japonskom o hospodárskom partnerstve[2], ktorá nadobudla platnosť vo februári 2019,

– so zreteľom na dokument s názvom Smerom k zelenej aliancii za ochranu životného prostredia, zastavenie zmeny klímy a dosiahnutie ekologického rastu, ktorý bol prijatý na samite EÚ – Japonsko 27. mája 2021,

– so zreteľom na Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu, ktorý Rada schválila 21. marca 2022,

– so zreteľom na dohodu o digitálnom partnerstve medzi Japonskom a EÚ, ktorá bola dosiahnutá na samite EÚ – Japonsko, ktorý sa konal 12. mája 2022 v Tokiu;

– so zreteľom na strategickú koncepciu NATO na rok 2022, ktorá bola prijatá na samite v Madride 29. a 30. júna 2022,

– so zreteľom na strategický dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016,

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. septembra 2021 s názvom Stratégia EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne (JOIN(2021)0024) a na indicko-tichomorské stratégie prijaté niekoľkými členskými štátmi EÚ,

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 1. decembra 2021 s názvom Global Gateway (JOIN(2021)0030),

– so zreteľom na Partnerstvo v oblasti udržateľnej prepojenosti a kvalitnej infraštruktúry medzi Európskou úniou a Japonskom, ktoré bolo podpísané 27. septembra 2019 v Bruseli počas prvého Európskeho fóra pre prepojenosť,

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. júna 2023 o európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti (JOIN(2023)0020),

– so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti globálneho zdravia prijatú 30. novembra 2022,

 – so zreteľom na memorandum o spolupráci medzi EÚ a Japonskom v oblasti polovodičov a na memorandum o spolupráci na podporu bezpečného a odolného podmorského káblového pripojenia pre bezpečnú, odolnú a udržateľnú celosvetovú konektivitu podpísané 3. júla 2023 na prvom zasadnutí Rady Japonska a EÚ pre digitálne partnerstvo,

– so zreteľom na administratívnu dohodu medzi EÚ a Japonskom o spolupráci v dodávateľských reťazcoch kritických surovín uzavretú 6. júla 2023,

– so zreteľom na memorandum o spolupráci v oblasti vodíka podpísané Komisiou a Japonskom 2. decembra 2022,

– so zreteľom na piate zasadnutie dialógu o vesmírnej politike medzi Japonskom a EÚ, ktoré sa konalo 17. januára 2023 v Bruseli, a na podpísanie dohody o spolupráci v rámci programu Copernicus,

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. marca 2023 o aktualizácii stratégie námornej bezpečnosti EÚ a jej akčného plánu „Posilnená stratégia námornej bezpečnosti EÚ pre vyvíjajúce sa námorné hrozby“ (JOIN(2023)0008),

– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (EÚ) 2023/362 zo 14. februára 2023 o podpise v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Japonskom o určitých ustanoveniach dohôd medzi členskými štátmi Európskej únie a Japonskom o leteckých službách[3],

– so zreteľom na administratívnu dohodu medzi operáciou EUNAVFOR ATALANTA a japonskými obrannými pozemnými silami na boj proti pirátstvu, ktorá bola podpísaná 15. marca 2023,

– so zreteľom na výskumnú rámcovú dohodu o spolupráci v oblasti prognóz medzi Spoločným výskumným centrom (JRC) a Národným inštitútom pre politiku v oblasti vedy a techniky (NISTEP), ktorá bola podpísaná 13. júla 2023,

– so zreteľom na zásady digitálneho obchodu prijaté počas tretieho hospodárskeho dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Japonskom, ktorý sa konal 27. júna 2023,

– so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1453 z 13. júla 2023, ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/1533, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky týkajúce sa dovozu krmív a potravín pochádzajúcich alebo odosielaných z Japonska v nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime[4],

– so zreteľom na tlačovú správu spolupredsedov ministerského fóra EÚ pre indicko-tichomorskú oblasť, ktoré sa konalo v Štokholme 13. mája 2023,

– so zreteľom na nový plán Japonska pre slobodný a otvorený indicko-tichomorský región (Budúcnosť indicko-tichomorského regiónu), ktorý bol oznámený v marci 2023,

– so zreteľom na bezpečnostné stratégie Japonska aktualizované v decembri 2022 (národná bezpečnostná stratégia, národná obranná stratégia, program budovania obrany),

– so zreteľom na stratégiu Japonska v oblasti globálneho zdravia, ktorá bola spustená v máji 2022,

– so zreteľom na plán Hirošima za celosvetový mier,

– so zreteľom na výhľad združenia ASEAN pre indicko-tichomorskú oblasť (AOIP) zverejnený na 34. samite združenia ASEAN, ktorý sa konal v júni 2019,

– so zreteľom na zásady G20 pre kvalitné investície do infraštruktúry,

– so zreteľom na operačné usmernenia G20 o udržateľnom financovaní,

– so zreteľom na Dohovor Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách,

– so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky o zodpovednom obchodnom správaní,

– so zreteľom na komuniké lídrov skupiny G7 z Hirošimy z 20. mája 2023 vrátane vyhlásení lídrov o Ukrajine, vízie jadrového odzbrojenia, hospodárskej odolnosti a hospodárskej bezpečnosti, akčného plánu pre hospodárstvo založené na čistej energetike a akčného vyhlásenia pre odolnú globálnu potravinovú bezpečnosť,

– so zreteľom na partnerstvo G7 pre globálnu infraštruktúru a investície,

– so zreteľom na komuniké prijaté ministrami zdravotníctva na samite G7 v Nagasaki, ktoré bolo prijaté 14. mája 2023,

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie o novej ére trojstranného partnerstva z 18. augusta 2023, na ktorom sa dohodli Japonsko, Kórejská republika a Spojené štáty na trojstrannom samite vedúcich predstaviteľov, ktorý sa konal v Camp Davide,

– so zreteľom na správu z 25. novembra 2020 s názvom NATO 2030: Zjednotení pre novú éru“, skupiny pre reflexiu, ktorú vymenoval generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO),

– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

– so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorý bol uzavretý 10. decembra 1982 a nadobudol platnosť 16. novembra 1994,

– so zreteľom na Zmluvu o nešírení jadrových zbraní,

– so zreteľom na globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020 (GRB) prijatý na 15. konferencii zmluvných strán (COP15) Dohovoru OSN o biologickej diverzite (DBD) 19. decembra 2022,

– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN o agresii proti Ukrajine, ktorá bola prijatá 2. marca 2022,

– so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a na Parížsku dohodu, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016,

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2014 s odporúčaním Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom[5] (DSP),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2018 o primeranosti ochrany osobných údajov zo strany Japonska[6],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2020 o medzinárodných a domácich únosoch detí z EÚ rodičmi v Japonsku[7],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2020 o preskúmaní obchodnej politiky EÚ[8],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o prepojenosti a vzťahoch medzi EÚ a Áziou[9],

– so zreteľom svoje uznesenie zo 7. júna 2022 o EÚ a bezpečnostných výzvach v indicko-tichomorskom regióne[10],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2023 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2022[11],

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0373/2023),

A. keďže EÚ a Japonsko si v roku 2024 pripomenú 50 rokov diplomatických vzťahov; keďže ich zástupcovia sa v priebehu desaťročí stretli na najvyššej úrovni na 29 samitoch;

B. keďže Japonsko je najbližším strategickým partnerom EÚ v indicko-tichomorskom regióne; keďže obe strany majú spoločné veľmi široké spektrum hodnôt a cieľov; keďže globálne výzvy, a najmä rastúce napätie v indicko-tichomorskom regióne si vyžadujú čoraz užšie partnerstvo medzi EÚ a Japonskom; keďže EÚ a Japonsko sa usilujú o spoločné prístupy na bilaterálnej úrovni a na multilaterálnych fórach, ako sú G7, G20, OSN, Svetová obchodná organizácia (WTO), Svetová zdravotnícka organizácia a OECD, ako aj o zosúladenie ako podobne zmýšľajúci darcovia;

C. keďže EÚ a Japonsko sa zaviazali spolupracovať so širokou škálou podobne zmýšľajúcich partnerov na propagovaní mieru, bezpečnosti, právneho štátu, zodpovednosti v oblasti životného prostredia a klímy, hospodárskej odolnosti, demokratických hodnôt a ľudských práv a na podpore medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a multilateralizmu vrátane slobody plavby v čoraz zložitejšom globálnom a regionálnom bezpečnostnom prostredí; keďže sa EÚ a Japonsko usilujú o spoločnú zodpovednosť v medzinárodných vzťahoch s cieľom podporiť spravodlivý a udržateľný rozvoj a prosperitu, riešiť humanitárne potreby, dosiahnuť digitalizáciu a technologický rozvoj zameraný na človeka, riešiť krízu v oblasti klímy a biodiverzity a zvýšiť zdravotnú bezpečnosť;

D. keďže ruská vojna proti Ukrajine ukazuje, že treba zlepšiť spojenectvo v indicko-tichomorskej oblasti a užšie spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi na celom svete;

E. keďže Japonsko je dôležitým aktérom na viacerých fórach a platformách dialógu v indicko-tichomorskom regióne, ako je napríklad východoázijský samit a štvorstranný bezpečnostný dialóg (QUAD);

F. keďže EÚ je hlavným partnerom v oblasti rozvojovej spolupráce, jedným z najväčších obchodných partnerov a najväčším investorom v indicko-tichomorskom regióne; keďže bezpečnosť Európy a bezpečnosť indicko-tichomorského regiónu sú úzko prepojené;

G. keďže je mimoriadne dôležité, aby EÚ spolupracovala s Japonskom vzhľadom na rastúcu hospodársku, demografickú a politickú váhu indicko-tichomorského regiónu a jeho geopolitickú a geoekonomickú strategickú pozíciu; keďže EÚ aj Japonsko čelia podobným sociálno-ekonomickým výzvam; keďže EÚ a niektoré jej členské štáty riešia záležitosti týkajúce sa indicko-tichomorského regiónu prostredníctvom svojich stratégií pre indicko-tichomorský región; keďže Japonsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré prijali stratégiu hospodárskej bezpečnosti, a Komisia 20. júna 2023 uverejnila svoje oznámenie o európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti;

H. keďže EÚ a Japonsko sa usilujú o mier a stabilitu v celom indicko-tichomorskom regióne, pretože to je neoddeliteľne spojené s mierom a stabilitou európskeho kontinentu; keďže slobodný a otvorený indicko-tichomorský región je preto hlavným záujmom Japonska aj EÚ, najmä podporou medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, v ktorom všetky krajiny dodržiavajú medzinárodné právo a zásadu mierového riešenia konfliktov; keďže Japonsko je v tomto regióne dôležitým obhajcom medzinárodného poriadku založeného na pravidlách; keďže obidve strany sú proti akýmkoľvek jednostranným pokusom zmeniť status quo v Taiwanskom prielive silou alebo nátlakom a opakovane potvrdili, že získavanie územia silou je zakázané; keďže obidve strany sú presvedčené, že konflikty v Juhočínskom a Východočínskom mori by sa mali riešiť mierovou cestou na základe medzinárodného práva vrátane dohovoru UNCLOS a bez toho, aby sa ktorákoľvek strana uchýlila k nátlaku voči iným stranám uplatňujúcim nároky; keďže v dohovore UNCLOS sa stanovuje právny rámec, v ktorom sa musia všetky činnosti v oceánoch a moriach vykonávať;

I. keďže Japonsko prijalo v decembri 2022 nové národné bezpečnostné a obranné stratégie; keďže Rada 19. apríla 2021 prijala stratégiu EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne;

J. keďže EÚ a Japonsko vedú pravidelné konzultácie a dialógy o otázkach bezpečnosti a obrany vrátane kybernetickej bezpečnosti, dezinformácií a vesmíru, pričom spolupracujú aj v oblasti nešírenia jadrových zbraní, jadrového odzbrojenia a krízového riadenia; keďže EÚ a Japonsko nedávno začali strategický dialóg na úrovni ministrov zahraničných vecí;

K. keďže Japonsko je partnerom NATO pri obrane globálnych noriem a pravidiel; keďže partnerstvo medzi NATO a Japonskom bolo ešte viac posilnené prostredníctvom individuálne prispôsobeného programu partnerstva na roky 2023 – 2026;

L. keďže EUNAVFOR ATALANTA a japonské obranné sily úspešne spolupracujú a vykonávajú spoločné námorné cvičenia v Adenskom zálive a Arabskom mori; keďže EÚ a Japonsko skúmajú možnosti spolupráce pri poskytovaní odbornej prípravy a budovaní kapacít v oblasti námornej bezpečnosti a udržiavania mieru pre partnerov v juhovýchodnej Ázii a v Afrike, a to aj prostredníctvom projektu EÚ kľúčové námorné trasy v Indickom oceáne (CRIMARIO);

M. keďže Japonsko a EÚ spoločne odsúdili pokračujúce nerešpektovanie príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o Severnej Kórei; keďže EÚ vyjadrila solidaritu s Japonskom proti severokórejským provokáciám;

N. keďže EÚ aj Japonsko prejavili spoľahlivú podporu Ukrajine a odsúdenie brutálnej, nevyprovokovanej a nezákonnej útočnej vojny Ruska; keďže EÚ a Japonsko sa zaviazali zachovať tlak na Rusko aj prostredníctvom reštriktívnych opatrení a zabrániť obchádzaniu reštriktívnych opatrení;

O. keďže budovanie armády Čínou, jej vojenské aktivity a jej čoraz asertívnejšia zahraničná politika spôsobujú v indicko-tichomorskom regióne napätie;

P. keďže EÚ aj Japonsko boli konfrontované so zahraničnými operáciami ovplyvňovania a dezinformačnými kampaňami zo strany autoritárskych subjektov;

Q. keďže EÚ aj Japonsko sa zaviazali ku klimatickej neutralite do roku 2050; keďže Japonsko je pre EÚ kľúčovým partnerom pri vykonávaní Parížskej dohody; keďže riešenie dvojitej krízy v oblasti klímy a biodiverzity si vyžaduje primerané príspevky EÚ a Japonska na financovanie opatrení v oblasti klímy, najmä vrátane fondu na krytie strát a škôd;

R. keďže japonský premiér Šinzó Abe bol v septembri 2019 v Bruseli špeciálnym hosťom na podujatí EU Connectivity Forum, na ktorom EÚ a Japonsko uzavreli partnerstvo o udržateľnej prepojenosti a kvalitnej infraštruktúre; keďže toto partnerstvo bolo prvé svojho druhu; keďže EÚ a Japonsko sa zaviazali podporovať bezpečnú a udržateľnú, dôveryhodnú prepojenosť v rámci Partnerstva pre globálnu infraštruktúru a investície; keďže osobitnou prioritou sú transoceánske podmorské káble vrátane káblov vedených pozdĺž arktickej trasy a projekty energetickej transformácie, ako aj investície do odolných dodávateľských reťazcov;

S. keďže digitálna transformácia a globálna konkurencia v oblasti technológií majú dôležitý hospodársky a bezpečnostný rozmer; keďže EÚ a Japonsko majú spoločné záujmy v oblasti spolupráce pri stanovovaní medzinárodných noriem, umelej inteligencie, sieťovej infraštruktúry, kvantovej výpočtovej techniky a inovatívnych technológií;

T. keďže v blízkej budúcnosti nadobudne účinnosť nová dohoda o partnerstve medzi EÚ a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi; keďže to otvára možnosti na užšiu spoluprácu medzi EÚ a Japonskom pri ich angažovanosti v krajinách indicko-tichomorského regiónu;

U. keďže Medzinárodná námorná organizácia stanovuje celosvetové regulačné normy pre bezpečnosť, ochranu a environmentálnu výkonnosť medzinárodnej námornej dopravy;

V. keďže EÚ a Japonsko sú hlavnými darcami globálnej rozvojovej pomoci; keďže Európska investičná banka a Japonská agentúra pre medzinárodnú spoluprácu podpísali dohody vrátane dohôd o doprave, investíciách do infraštruktúry, mikrofinancovaní a obnoviteľných zdrojoch energie;

W. keďže spolupráca vo vedeckých, spoločenských, kultúrnych a politických otázkach a vzájomná výmena skúseností môžu posilniť partnerstvo a priniesť výsledky občanom na oboch stranách; keďže parlamentná diplomacia a vzťahy medzi stranami môžu v tejto súvislosti zohrávať konštruktívnu úlohu;

X. keďže digitálne partnerstvo medzi Japonskom a EÚ sa začalo na samite EÚ – Japonsko, ktorý sa konal 12. mája 2022 v Tokiu;

Y. keďže druhé ministerské fórum EÚ pre indicko-tichomorský región sa konalo v Štokholme 13. mája 2023;

Z. keďže od 19. do 21. mája 2023 sa v Hirošime konal 49. samit G7;

AA. keďže Japonsko trest smrti nezrušilo a naďalej ho uplatňuje;

AB. keďže Japonsko sa v medzinárodných porovnaniach rodovej parity neumiestňuje príliš vysoko;

AC. keďže 19. júla 2022 Japonsko ratifikovalo Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 105 o zrušení nútenej práce;

1. zdôrazňuje, že vzťah medzi EÚ a Japonskom je vzťahom jedných z výnimočne podobne zmýšľajúcich partnerov, ktorý je pevne založený na spoločných hodnotách, demokracii, voľnom obchode, spoločných cieľoch a vzájomne zlučiteľných záujmoch, takže Japonsko je jedným z najdôležitejších a najdôveryhodnejších partnerov EÚ na svete; pevne zdôrazňuje záujem EÚ o prehĺbenie a rozšírenie tohto partnerstva na bilaterálnej úrovni, ako aj vo viacstrannom a mnohostrannom kontexte; zasadzuje sa za prístup Tímu Európa k tomuto vzťahu; poukazuje na to, že EÚ a Japonsko spolu predstavujú takmer 25 % svetového HDP, ich partnerstvo môže a malo by zohrávať dôležitú úlohu pri formovaní mierového, inkluzívneho, spravodlivého, udržateľného a prosperujúceho medzinárodného poriadku založeného na pravidlách;

2. uznáva zásadnú úlohu dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom a dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom pre vzájomný vzťah v čase prevratných geopolitických zmien; nabáda obidve strany, aby prejavili potrebnú politickú vôľu na ratifikáciu dohody o strategickom partnerstve, najmä zostávajúce členské štáty EÚ, ktoré ju ešte neratifikovali; požaduje plné vykonávanie oboch dohôd; víta rozvoj čoraz hustejšej siete dvojstranných dialógov, konzultácií, memoránd a dohôd s každoročným samitom EÚ – Japonsko ako základným prvkom; rovnako víta čoraz užšie vzťahy medzi Japonskom a jednotlivými členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje význam multilaterálnej obchodno-politickej siete a oceňuje vedúcu úlohu Japonska pri uzatváraní komplexnej a progresívnej dohode o Transpacifickom partnerstve (CPTPP) a odporúča EÚ, aby sa usilovala o úzku spoluprácu a podľa možnosti o integráciu;

3. oceňuje diplomatický úspech práce japonského predsedníctva skupiny G7 v roku 2023; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na výsledky stanovené v komuniké lídrov skupiny G7 z Hirošimy, a víta celkovú vynikajúcu spoluprácu v rámci skupiny G7, okrem iného vrátane v oblasti hospodárskej odolnosti a hospodárskej bezpečnosti; poukazuje na to, že EÚ vrátane jej agentúr a finančných inštitúcií musí tiež veľmi úzko spolupracovať s Japonskom v rámci skupiny G20, WTO, OSN a jej špecializovaných agentúr, UNFCCC, medzinárodných normalizačných organizáciách a finančných inštitúciách a v iných medzinárodných formátoch pri presadzovaní mieru, námornej bezpečnosti, nešírenia zbraní a odolnosti proti hybridným hrozbám, ako aj ľudských práv, prosperity, právneho štátu a plnenia cieľov OSN udržateľného rozvoja; víta skutočnosť, že Japonsko sa v roku 2023 pripojilo k viacstrannej dočasnej dohode o rozhodcovskom konaní o odvolaní, a očakáva, že Japonsko bude konštruktívne pracovať na zmysluplnej reforme organizácie WTO a v tejto súvislosti jej systému urovnávania sporov; vyzýva na zavedenie pravidelného parlamentného konzultačného procesu pred multilaterálnymi podujatiami;

4. so záujmom pozoruje úsilie Japonska o podporu spoľahlivej regionálnej architektúry stability vedenej koncepciou slobodného a otvoreného indicko-tichomorského regiónu, napríklad prostredníctvom jeho účasti v dialógu QUAD, spolupráce s tichomorskými ostrovnými štátmi alebo nedávnej dohody s Kórejskou republikou a USA uzavretej v Camp Davide; víta dôležité kroky, ktoré japonská vláda a Kórejská republika podnikli na vybudovanie vzťahov orientovaných na budúcnosť, keďže obidve krajiny sú kriticky dôležitými podobne zmýšľajúcimi strategickými partnermi EÚ; uznáva vážne obavy Japonska v súvislosti s hrozbou, ktorú predstavujú nezákonné programy vývoja balistických rakiet a rastúca agresivita Severnej Kórey; podporuje dobre odôvodnené požiadavky Japonska v tejto súvislosti, a to aj v otázke únosov, a navrhuje, aby členské štáty EÚ zvážili koordinovanejší prístup v rámci tzv. koordinačného útvaru pre presadzovanie práva, ktorý sa nachádza v japonskom meste Jokosuka; má v úmysle pokračovať v spolupráci s Japonskom s cieľom postaviť sa proti nadmieru asertívnym politikám Číny voči jej susedom; súhlasí s pozíciou Japonska, že Taiwan je dôležitým partnerom a cenným priateľom; opätovne potvrdzuje, že mier a stabilita v Taiwanskom prielive sú pre medzinárodné spoločenstvo nevyhnutným prvkom bezpečnosti a prosperity; zdôrazňuje, že zmena súčasného stavu v Taiwanskom prielive sa musí uskutočniť len mierovou cestou a so vzájomným súhlasom; opakuje svoju plnú podporu jednote a ústrednému postaveniu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a presadzovaniu pohľadu združenia ASEAN na indicko-tichomorský región (AOIP); zdôrazňuje význam slobodného a otvoreného indicko-tichomorského regiónu, ktorý je tiež inkluzívny, prosperujúci a bezpečný, ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení zo samitu EÚ a Japonska z 13. júla 2023; v tejto súvislosti úplne s porozumením vníma veľkú pozornosť, ktorú Japonsko venuje združeniu ASEAN, a podporu Japonska pri budovaní námorných kapacít pre susedné krajiny; zdôrazňuje, že EÚ musí budovať svoju námornú prítomnosť a rozšíriť spoločné cvičenia a návštevy prístavov tak, aby zahŕňali Japonsko, v súlade so stratégiou EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne a Strategickým kompasom EÚ; víta skutočnosť, že niektoré nové formáty na úrovni zástupcov ministrov v tomto regióne zahŕňajú aj EÚ; víta úlohu Japonska v arktickej regionálnej spolupráci a zasadzuje sa za intenzívnu spoluprácu EÚ a Japonska v oblasti arktického výskumu;

5. veľmi oceňuje silnú a neochvejnú podporu Japonska vrátane finančnej pomoci a grantov vo výške 7,6 miliardy USD pre Ukrajinu na podporu jej sebaobrany proti ruskej útočnej vojne, najmä prostredníctvom dodávok prepravných vozidiel, nepriestrelných viest a odmínovacieho vybavenia; víta skutočnosť, že 7. októbra 2023 sa začalo prvé kolo rokovaní medzi Japonskom a Ukrajinou o dvojstrannej dohode o bezpečnostných zárukách, ako sa stanovuje v spoločnom vyhlásení o podpore Ukrajiny; víta skutočnosť, že Japonsko prijalo širokú škálu sankcií proti Rusku vrátane kontrol vývozu citlivých technológií, a podporuje ďalšie zosúladenie s reštriktívnymi opatreniami EÚ; súhlasí s Japonskom, že je mimoriadne dôležité podporovať zosúladenie všetkých medzinárodných aktérov, ktorí podporujú zásady OSN týkajúce sa národnej zvrchovanosti a územnej celistvosti, s cieľom uľahčiť mierové riešenie konfliktov a zabrániť akýmkoľvek jednostranným pokusom o zmenu súčasného stavu nátlaku; vyjadruje znepokojenie nad tým, že rovnováhu námorných síl a strategické kalkulácie môžu nepriaznivo ovplyvniť Moskva a Peking, ak sa spoja vo svojich územných sporoch s Japonskom a krajinami juhovýchodnej Ázie; vyjadruje jasný záväzok EÚ podporovať úsilie o udržanie mieru a stability v indicko-tichomorskom regióne, najmä v Juhočínskom mori, vo Východočínskom mori a v Taiwanskom prielive, a presadzovať slobodný a otvorený indicko-tichomorský región, a podporuje AOIP združenia ASEAN;

6. naliehavo požaduje posilnenú spoluprácu s Japonskom pri rozvoji vyváženejších vzťahov s krajinami globálneho Juhu; zdôrazňuje význam vykonávania potrebného financovania politiky v oblasti zmeny klímy, udržateľného a voľného obchodu a spravodlivej medzinárodnej energetickej transformácie; zdôrazňuje význam iniciatívy Global Gateway a význam spolupráce s Japonskom s cieľom zabezpečiť, aby bola iniciatíva Global Gateway dobre koordinovaná s Partnerstvom G7 pre globálnu infraštruktúru a investície; domnieva sa, že koordinované kroky v oblasti strategických investícií majú veľký geopolitický význam, a to pre mobilizáciu verejných a súkromných finančných prostriedkov; víta prvé projekty v oblasti prepojenosti medzi EÚ a Japonskom a projekt Far North Fiber;

7. berie na vedomie posun v japonskej národnej bezpečnostnej stratégii vrátane zvýšenia rozpočtu na 2 % HDP; zdôrazňuje, že je dôležité byť ostražitý a zároveň podporovať mier a stabilitu a prispievať k deeskalácii napätia; zároveň víta všetko úsilie Japonska o stabilizáciu diplomatických vzťahov s Čínou s cieľom znížiť napätie; zdôrazňuje, že posilnený rámce obrannej politiky EÚ a Japonska poskytuje nové príležitosti na spoluprácu vrátane zabezpečenia námorných komunikačných trás, boja proti pirátstvu a terorizmu a zachovania slobody plavby v regióne; víta účasť Japonska na vojenskom cvičení operácie EUNAVFOR ATALANTA a vyzýva na dokončenie vyjednávanej dohody o komunikácii s ním; naďalej podporuje angažovanosť Japonska za nešírenie zbraní a za svet bez jadrových zbraní; požaduje komplexné bezpečnostné partnerstvo medzi EÚ a Japonskom ako základ pre posilnené konzultácie, spoločné cvičenia, spoločný výskum a vývoj v oblasti obrany a prácu na spoločnom plánovaní pre prípad nepredvídaných udalostí v prípade nebezpečných kríz; víta formáty dialógu členských štátov 2+2 s Japonskom; víta individuálny program NATO pre partnerstvo s Japonskom, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že otvorenie styčného úradu NATO v Japonsku sa oneskorilo; navrhuje vytvorenie formátu bezpečnostného dialógu medzi EÚ, NATO a skupinou AP4 (Japonsko, Kórea, Austrália, Nový Zéland); nabáda Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby do Tokia vyslala vojenského atašé; podporuje účasť Japonska na operáciách SBOP EÚ a privítal by rokovanie o rámcovej dohode o účasti medzi EÚ a Japonskom; kritizuje skutočnosť, že projekt „Posilnenie bezpečnostnej spolupráce v Ázii a s Áziou“ (ESIWA) nie je veľmi presvedčivý; vyzýva na posilnenie spolupráce v oblasti informovanosti o námornej doprave na základe iniciatívy CRIMARIO; trvá na tom, aby sa sledoval cieľ rozšíriť koordinovanú námornú prítomnosť EÚ v severozápadnej časti Indického oceánu aj na Tichomorie; víta účasť Európy prostredníctvom lodí a leteckého dozoru z Francúzska, Spojeného kráľovstva a Nemecka na monitorovaní sankcií Bezpečnostnej rady OSN; trvá na tom, že by mala zahŕňať nekonvenčné bezpečnostné otázky, ako sú dezinformácie, kybernetika, predovšetkým vrátane štátom sponzorovaných kybernetických útokov, vesmír a zmena klímy; vyzýva na užšiu spoluprácu a výmenu najlepších postupov v oblasti monitorovania a boja proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zasahovaniu, ako aj v oblasti schopnosti strategického predvídania;

8. súhlasí s japonským dôrazom na hospodársku bezpečnosť a odolnosť a víta jeho podporu paradigme znižovania rizika; v tejto súvislosti berie na vedomie koordinačnú platformu G7 pre hospodársky nátlak; navrhuje dialóg o hospodárskej bezpečnosti v kontexte hospodárskeho dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Japonskom; poukazuje na obrovský význam medzinárodnej spolupráce v oblasti riadenia a štandardizácie digitálnych služieb a obchodu s digitálnym tovarom vrátane záväzných medzinárodných pravidiel, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť údajov, a s cieľom vytvoriť spravodlivé konkurenčné príležitosti; v tejto súvislosti víta digitálne partnerstvo medzi EÚ a Japonskom; víta rokovania o tokoch údajov v rámci Dohody o hospodárskom partnerstve za predpokladu, že do textu budú začlenené horizontálne ustanovenia z roku 2018 o cezhraničných tokoch údajov a ochrane osobných údajov; je naďalej presvedčený, že recipročná primeranosť podľa právnych predpisov o ochrane údajov sa zachová; oceňuje rámec G7 pre spoluprácu v oblasti normalizácie digitálnych technológií, spoluprácu s Japonskou organizáciou pre kovy a energetickú bezpečnosť (JOGMEC) v oblasti kritických surovín, dialóg o priemyselnej politike a hirošimský proces umelej inteligencie pre zodpovednú umelú inteligenciu; podporuje zámer Japonska zvýšiť odolnosť demokracie a zároveň odraziť manipulatívne pokusy, vrátane hybridných hrozieb, o podkopanie dôvery v demokratické inštitúcie; v tejto súvislosti víta odhodlanie realizovať mechanizmus rýchlej reakcie G7 ako súčasť spoločného úsilia o posilnenie demokracie na celom svete; podporuje obnovenie trojstrannej spolupráce zameranej na dosiahnutie celosvetovej rovnosti podmienok medzi EÚ, Japonskom a USA s cieľom riešiť dotácie a nespravodlivé trhové podmienky a zapojiť ďalších partnerov; vyjadruje poľutovanie nad neochotou Japonska zúčastňovať sa na programe Horizont Európa; namieta proti akémukoľvek vylučovaniu Japonska z programu Horizont Európa a podporuje Radu a Komisiu pri presadzovaní účasti Japonska; domnieva sa, že pristúpenie Japonska k programu Horizont Európa by bolo vzájomne prospešné; zdôrazňuje, že je v spoločnom záujme posilniť spoluprácu a zvýšiť financovanie vedy, výskumu a inovácií; chce ešte viac zintenzívniť strategickú spoluprácu v oblasti bezpečnej digitálnej pripojiteľnosti, nových technológií a spoločných prístupov k digitálnemu rozvoju na bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni; zdôrazňuje význam stanovovania medzinárodných noriem založených na otvorenom a hodnotovo orientovanom využívaní technológií; usiluje sa o spoločnejší prístup k transferu technológií; chce preskúmať užšiu spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom spoločnej odbornej prípravy a výmeny informácií; zdôrazňuje strategický význam podmorských telekomunikačných káblov; domnieva sa, že dohoda o spolupráci v rámci programu Copernicus, ktorá poskytuje bezplatný a otvorený prístup k údajom zo satelitov na pozorovanie Zeme a výmenu osvedčených postupov, je dobrým príkladom civilnej spolupráce v oblasti vesmíru, ktorá bude prínosom pre dlhodobé riadenie prírodných zdrojov a adaptáciu na zmenu klímy; konštatuje, že by sa mohla ešte viac preskúmať spolupráca v oblasti satelitných informácií a vesmíru s cieľom zvýšiť námorný dohľad a výmenu informácií;

9. vyjadruje poľutovanie nad tým, že zelená aliancia EÚ – Japonsko z roku 2021 stále zostáva do veľkej miery nesplneným prísľubom; konštatuje, že Japonsko vyjadrilo svoj trvalý záväzok posilniť vzájomné environmentálne ambície na vnútroštátnej a multilaterálnej úrovni v súlade so zelenou alianciou EÚ – Japonsko; uvítal by v tejto súvislosti aktívnejšiu úlohu Centra pre priemyselnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom a okrúhleho stola podnikateľov z EÚ a Japonska, najmä v oblasti recyklácie; vyzýva na urýchlenie spolupráce medzi EÚ a Japonskom v oblasti energetiky, najmä v oblasti skvapalneného zemného plynu, reformy trhu s elektrickou energiou a inovatívnych technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť dialóg medzi EÚ a Japonskom o energetickej bezpečnosti, o presadzovaní zelenej transformácie a o znížení závislosti základných dodávateľských reťazcov od totalitných režimov; konštatuje, že Japonsko sa zaviazalo vypustiť vodu z Fukušimy spracovanú systémom Advance Liquid Processing System len na základe vedeckých noriem, transparentnosti a nezávislého dohľadu; vyzýva EÚ a Japonsko, aby podporovali nezávislé medzinárodné dlhodobé monitorovanie tohto vypustenia; verí, že na 28. zasadnutí konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP28) bude Japonsko zohrávať aktívnejšiu úlohu v oblasti strát a škôd, ako aj financovania opatrení v oblasti zmeny klímy; v tejto súvislosti poukazuje na implementáciu globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020, keďže ochrana klímy a biodiverzity sú vnútorne prepojené; pripomína potrebu spolupracovať na dosiahnutí pokroku v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, posilnení globálnej správy oceánov a udržateľnom využívaní oceánskych zdrojov;

10. zdôrazňuje význam dvojstrannej spolupráce a medziľudských kontaktov pre výmenu najlepších postupov v otázkach, ako je rodová rovnosť a ekonomické príležitosti pre ženy, zdravotná politika, potravinová bezpečnosť, starnúca spoločnosť, nový kultúrny vývoj, akým je digitálna kultúra alebo tzv. zelená kultúra, miestna samospráva, organizácie občianskej spoločnosti alebo pracovné postupy; oceňuje parlamentné výmeny a výmeny medzi stranami a zasadzuje sa za pozvanie delegácie japonského parlamentu na vysokej úrovni do Bruselu v roku 2024 pri príležitosti 40. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi EÚ a Japonskom a 5. výročia dohody o prepojenosti medzi EÚ a Japonskom; kladie dôraz na dialóg o ľudských právach, v rámci ktorého EÚ a Japonsko môžu diskutovať napríklad o treste smrti, ktorý stále existuje v Japonsku a ktorý EÚ zásadne odmieta, a o ďalších otázkach ľudských práv spoločného záujmu; cení si vzájomnú výmenu informácií o snahách o odstránenie diskriminácie Sintov, Burakuminov alebo iných menšín; vyzýva Komisiu, aby financovala viac výskumu súvisiaceho s Japonskom s cieľom posilniť európsku spôsobilosť v oblasti Japonska; navrhuje zriadiť fórum mladých lídrov EÚ a Japonska o globálnom partnerstve v rámci snahy o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja; opakuje svoje znepokojenie nad únosmi detí rodičmi; víta usmernenia japonskej vlády o dodržiavaní ľudských práv v zodpovedných dodávateľských reťazcoch z roku 2022; víta v tejto súvislosti skutočnosť, že Japonsko v roku 2022 ratifikovalo dohovor MOP č. 105 o nútenej práci; dúfa, že Japonsko ratifikuje hlavné chýbajúce dohovory a že v roku 2024 bude môcť prijať právne predpisy zodpovedajúce navrhovanej smernici EÚ o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov; víta komuniké, ktoré prijali ministri zdravotníctva krajín G7 13. a 14. mája 2023 v Nagasaki; zdôrazňuje, že v dokumente sa uznáva potreba výskumu dlhého covidu a vyzýva EÚ a Japonsko, aby uznali postakútne infekčné syndrómy ako dlhý covid, Post Vac syndróm a myalgickú encefalomyelitídu/syndróm chronickej únavy za krízu verejného zdravia a aby spolupracovali na výskume v oblasti diagnostiky a liečby;

11. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom členských štátov EÚ, vláde Japonska, japonskému parlamentu a všetkým organizáciám a inštitúciám uvedeným v tejto správe.

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V tejto iniciatívnej správe sa skúma súčasný stav vzťahov medzi EÚ a Japonskom vrátane vykonávania dohody o strategickom partnerstve. Má tiež v úmysle preskúmať a vyhodnotiť príležitosti na hlbšiu spoluprácu, najmä pokiaľ ide o zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ale aj medziľudskú spoluprácu, sociálne otázky, spoluprácu v oblasti výskumu alebo pripojiteľnosť. Správa sa zaoberá viacerými rôznymi rozmermi vzťahov, dvojstrannými aj multilaterálnymi, pričom sa zameriava najmä na indicko-tichomorský región a európsku scénu.

 

 

PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO JEDNOTLIVCOV, OD KTORÝCH SPRAVODAJCA DOSTAL INFORMÁCIE

Spravodajca v súlade s článkom 8 prílohy I k rokovaciemu poriadku vyhlasuje, že pri príprave správy až do jej prijatia vo výbore dostal informácie od týchto subjektov alebo jednotlivcov:

Subjekt a/alebo osoba

Japonské veľvyslanectvo pri Európskej únii

Nemecké veľvyslanectvo v Japonsku

Bruselská škola správy vecí verejných

Európske centrum pre medzinárodnú politickú ekonómiu

Friedrich-Ebert- Stftung

Auswärtiges Amt (Abt. Ostasien, Südostasien und Pazifik)

Konrad-Adenauer Stiftung

Stiftung Wissenschaft und Politik

 

Uvedený zoznam je vypracovaný vo výlučnej zodpovednosti spravodajcu.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	16.11.2023
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	42 4 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexander Alexandrov Yordanov, François Alfonsi, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Susanna Ceccardi, Włodzimierz Cimoszewicz, Anna Fotyga, Giorgos Georgiou, Raphaël Glucksmann, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, Antonio López-Istúriz White, Jaak Madison, Thierry Mariani, Marisa Matias, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Alessandra Moretti, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Isabel Santos, Mounir Satouri, Jordi Solé, Dominik Tarczyński, Hilde Vautmans, Charlie Weimers, Isabel Wiseler-Lima
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Dacian Cioloş, Georgios Kyrtsos, Gabriel Mato, Juozas Olekas, Pina Picierno, María Soraya Rodríguez Ramos, Mick Wallace, Elena Yoncheva
Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní	Karolin Braunsberger-Reinhold, Charles Goerens, Eero Heinäluoma, Maria-Manuel Leitão-Marques, Dan-Ştefan Motreanu, Paul Tang, Eugen Tomac, Lucia Vuolo

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

42	+
ECR	Anna Fotyga, Dominik Tarczyński, Charlie Weimers
ID	Anna Bonfrisco, Susanna Ceccardi, Jaak Madison
PPE	Alexander Alexandrov Yordanov, Karolin Braunsberger-Reinhold, Andrius Kubilius, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Gabriel Mato, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Dan-Ştefan Motreanu, Eugen Tomac, Lucia Vuolo, Isabel Wiseler-Lima
Renew	Petras Auštrevičius, Dacian Cioloş, Charles Goerens, Georgios Kyrtsos, Ilhan Kyuchyuk, María Soraya Rodríguez Ramos, Hilde Vautmans
S&D	Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Raphaël Glucksmann, Eero Heinäluoma, Maria-Manuel Leitão-Marques, Sven Mikser, Alessandra Moretti, Juozas Olekas, Pina Picierno, Tonino Picula, Isabel Santos, Paul Tang, Elena Yoncheva
Verts/ALE	François Alfonsi, Reinhard Bütikofer, Mounir Satouri, Jordi Solé

 

4	-
NI	Kostas Papadakis
The Left	Giorgos Georgiou, Marisa Matias, Mick Wallace

 

1	0
ID	Thierry Mariani

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

• [1] Ú. v. EÚ L 216, 24.8.2018, s. 4.
• [2] Ú. v. EÚ L 330, 27.12.2018, s. 3.
• [3] Ú. v. EÚ L 50, 17.2.2023, s. 1.
• [4] Ú. v. EÚ L 179, 14.7.2023, s. 90.
• [5] Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 49.
• [6] Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 150.
• [7] Ú. v. EÚ C 371, 15.9.2021, s. 2.
• [8] Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 155.
• [9] Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 117.
• [10] Ú. v. EÚ C 493, 27.12.2022, s. 32.
• [11] Ú. v. EÚ C 214, 16.6.2023, s. 26.