Správa - A9-0377/2023Správa
A9-0377/2023
Európsky parlament

SPRÁVA o rozšírení zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti

27.11.2023 - (2023/2068(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Maite Pagazaurtundúa


Postup : 2023/2068(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0377/2023
Predkladané texty :
A9-0377/2023
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rozšírení zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti

(2023/2068(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a najmä na jej články 1, 7, 20, 21, 22, 23, 25 a 26,

– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej články 2, 3 a 6,

– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 19 a článok 83 ods. 1,

– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

– so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2021 s názvom Inkluzívnejšia Európa s vyššou mierou ochrany: rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti (COM(2021)0777) a k nemu pripojený návrh rozhodnutia Rady,

– so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva[1],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2020 s názvom Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 (akčný plán EÚ proti rasizmu) (COM(2020)0565),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101) a na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ratifikovala EÚ a všetky jej členské štáty,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) (COM(2020)0258),

– so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom z 20. mája 2022 o boji proti nenávistným prejavom (CM/Rec(2022)16),

– so zreteľom na všeobecné politické odporúčanie č. 15 Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) v rámci Rady Európy o boji proti nenávistným prejavom, ktoré bolo prijaté 8. decembra 2015,

– so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov,

– so zreteľom na odporúčania, správy a uznesenia komisie ECRI, Riadiaceho výboru pre nediskrimináciu, rozmanitosť a začlenenie, Parlamentného zhromaždenia, Benátskej komisie a iných orgánov Rady Európy,

– so zreteľom na usmernenia k zlepšeniu zberu a využívania údajov o rovnosti, ktoré vypracovala podskupina pre údaje o rovnosti ako súčasť skupiny Komisie na vysokej úrovni pre nediskrimináciu, rovnosť a rozmanitosť a ktoré boli uverejnené v roku 2021,

– so zreteľom na zmluvy OSN o ľudských právach a nástroje OSN na ochranu ľudských práv a základných slobôd, najmä na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a na odporúčania výročného fóra OSN pre otázky menšín,

– so zreteľom na ročné údaje o trestných činoch z nenávisti, ktoré každoročne 16. novembra uverejňuje Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 s názvom Posilnenie slobody médií: ochrana novinárov v Európe, nenávistné prejavy, dezinformácie a úloha platforiem[2],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2021 s odporúčaniami pre Komisiu o určení rodovo motivovaného násilia za novú oblasť trestnej činnosti uvedenú v článku 83 ods. 1 ZFEÚ[3],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2018 o minimálnych normách pre menšiny v EÚ[4],

– so zreteľom na článok 105 ods. 5 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0377/2023),

A. keďže podľa článku 21 charty je zakázaná každá forma diskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie; keďže v rozsahu pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia, je tiež zakázaná akákoľvek diskriminácia založená na štátnej príslušnosti; keďže podľa širokého výkladu SDEÚ by sa malo „z dôvodu pohlavia“ vo všeobecnosti chápať tak, že zahŕňa všetky formy diskriminácie týkajúce sa rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov[5];

B. keďže všetky formy a prejavy nenávisti a neznášanlivosti vrátane nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti sú nezlučiteľné s hodnotami Únie, ktorými sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako sú zakotvené v článku 2 ZEÚ; keďže podpora a ochrana týchto základných hodnôt Únie závisí od toho, či inštitúcie EÚ, členské štáty a akékoľvek iné relevantné subjekty budú bojovať proti zaujatosti, predsudkom a neznášanlivosti a odstraňovať nenávisť;

C. keďže nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti sú komplexné a viacrozmerné javy, ktoré majú v demokratických spoločnostiach ďalekosiahle dôsledky na ľudské práva a právny štát; keďže boj proti xenofóbii, rasizmu, mizogýnii, homofóbii, transfóbii a iným formám predsudkov, neznášanlivosti, diskriminácie vrátane tých, ktoré sú založené na politických alebo iných názoroch, a proti nenávisti voči niektorým jednotlivcom alebo spoločenským skupinám si vyžaduje, aby EÚ a jej členské štáty vypracovali ucelenú reakciu v úzkej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti; keďže kriminalizácia je jedným z nástrojov na boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti;

D. keďže boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti online aj offline si vyžaduje viacrozmerný prístup a prípadne i rôzne prostriedky na boj proti nim vrátane trestného práva, občianskych a správnych konaní a iných významných politík alebo sociálnych opatrení; keďže členské štáty sa už zaviazali prijať právne predpisy a opatrenia, ktoré trestajú trestné činy z nenávisti, riešia problém nedostatočného nahlasovania a zavádzajú alebo ďalej rozvíjajú činnosti zamerané na budovanie kapacít, pokiaľ ide o úradníkov orgánov presadzovania práva a súdnych úradníkov[6]; keďže v záujme účinného boja proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti je nevyhnutné riešiť ich základné príčiny, najmä stereotypy; keďže v tejto súvislosti sú kľúčové preventívne opatrenia, vzdelávanie vrátane digitálneho vzdelávania, gramotnosť a zručnosti na podporu bezpečného digitálneho priestoru, odborná príprava a zvyšovanie informovanosti; keďže EÚ a členské štáty by mali podporovať lepšie pochopenie, pokiaľ ide o potrebu rozmanitosti a dialógu v kontexte demokracie, ľudských práv a právneho štátu, zvyšovať informovanosť verejnosti o dôležitosti rešpektovania pluralizmu a bojovať proti negatívnym stereotypom a stigmatizácii;

E. keďže nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti môžu predstavovať obzvlášť závažné trestné činy a majú vplyv nielen na jednotlivé obete a ich komunity, ktorým spôsobujú utrpenie a obmedzujú ich základné práva a slobody, ale aj na spoločnosť ako celok, pretože narúšajú základy EÚ;

F. keďže všetky nenávistné prejavy síce nepredstavujú trestný čin, prispievajú však k normalizácii prejavov nenávisti, násilia a neznášanlivosti v spoločnosti;

G. keďže v posledných desaťročiach došlo k prudkému nárastu diskriminácie, trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov v celej EÚ[7], k nárastu rôznych foriem rasizmu, antisemitizmu, islamofóbie, xenofóbie, homofóbie, transfóbie a ďalších foriem neznášanlivosti a k alarmujúcemu nárastu nenávistných prejavov a podnecovania k nenávisti online a offline; keďže terčom nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti opakovane bývajú osoby patriace k zraniteľným skupinám, ako sú LGBTIQ+ osoby, rasovo kategorizované osoby, etnické, náboženské alebo jazykové menšiny, pôvodné obyvateľstvo[8][9], osoby so zdravotným postihnutím, osoby so sociálne a ekonomicky znevýhodneného prostredia, žiadatelia o azyl, utečenci a migranti; keďže v Európe došlo k výraznému nárastu trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov voči LGBTIQ osobám[10], ako aj k nárastu diskriminácie a nenávisti voči ženám; keďže viacnásobná a prierezová diskriminácia je živnou pôdou pre nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti; keďže osoby, ktoré sa stanú terčom nenávistných prejavov, bývajú čoraz viac vylúčené zo spoločnosti;

H. keďže v mnohých členských štátoch je nárast diskriminácie a nenávisti ďalej poháňaný extrémistickými a populistickými hnutiami a multiplikačným účinkom online prostredia a sociálnych médií, ktoré podporujú opakovanú viktimizáciu; keďže tento nárast vedie k nebezpečným sporom v spoločnosti ako celku a ohrozuje demokraciu;

I. keďže existujú dôkazy o tom, že nenávistné prejavy a incidenty motivované nenávisťou sú v EÚ stále nedostatočne nahlasované[11], čo sťažuje určenie rozsahu tohto problému;

J. keďže médiá a novinári zohrávajú zásadnú úlohu, pokiaľ ide o informovanie spoločnosti a prispievanie k demokratickým procesom;

K. keďže politické diskusie sa čoraz viac vyznačujú nenávistnými prejavmi; keďže volebné kampane sú mimoriadne živnou pôdou pre nenávistné prejavy a podnecovanie k nenávisti, čo ovplyvňuje nielen politickú sféru, ale aj fungovanie spoločnosti vo všeobecnosti a prehlbuje politickú polarizáciu; keďže nenávistné prejavy namierené proti ženám vo verejných funkciách dosiahli alarmujúcu úroveň; keďže politickí lídri zohrávajú významnú úlohu a majú zodpovednosť v boji proti nenávistným prejavom a neznášanlivosti; keďže by mali ísť príkladom a akty nenávisti by mali verejne odsúdiť;

L. keďže maloleté osoby sú obzvlášť zraniteľnými obeťami nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti, a to aj v školách či v online prostredí prostredníctvom kyberšikanovania; keďže takéto útoky ohrozujú ich fyzickú a duševnú integritu a ovplyvňujú ich vývoj a fyzické i duševné zdravie; keďže sa im preto musí venovať osobitná pozornosť;

M. keďže členské štáty neriešia problém nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti vo svojich trestnoprávnych predpisoch rovnakým spôsobom, v dôsledku čoho zostávajú určité skupiny v niektorých častiach Únie bez dostatočnej ochrany; keďže je preto ťažké vymedziť spoločný európsky prístup k boju proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti; keďže nedostatočná právna ochrana môže mať na obete ničivé dôsledky;

N. keďže súčasný rámec EÚ sa vzťahuje len na nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti na základe rasy, farby pleti, náboženstva pôvodu a národnostného alebo etnického pôvodu; keďže v súčasnosti na úrovni EÚ neexistuje komplexné spoločné právne vymedzenie nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti; keďže je jednoznačne potrebné účinne riešiť problém nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti na základe iných dôvodov, ako je pohlavie, sexuálna orientácia, rod, rodová identita, rodový prejav, pohlavné znaky, vek, zdravotné postihnutie alebo akákoľvek iná základná charakteristika, najmä tie, ktoré sú chránené podľa článku 21 charty, a akákoľvek kombinácia takýchto charakteristík; keďže EÚ musí chrániť najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať určeniu osôb, skupín alebo komunít, ktoré sú voči nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti najzraniteľnejšie, aby sa zabránilo negatívnemu vplyvu na ochranu obetí;

O. keďže v článku 83 ods. 1 ZFEÚ sa stanovujú jasné požiadavky na zaradenie nových oblastí trestnej činnosti do zoznamu cezhraničných únijných trestných činov; keďže je jasné, že nenávistné prejavy online majú osobitý cezhraničný rozmer; keďže digitálna transformácia zdôrazňuje potrebu riešiť tento jav na európskej úrovni; keďže proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti treba bojovať na spoločnom základe a na úrovni EÚ; keďže EÚ má zodpovednosť konať;

P. keďže reakcia trestného práva EÚ na nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti by mala byť silná, primeraná a prispôsobená svojmu účelu s cieľom náležite chrániť obeť a venovať náležitú pozornosť slobode prejavu a slobode informácií, ktoré sú základnými kameňmi demokracie; keďže EÚ by mala zaručiť, aby príslušné orgány v členských štátoch nezneužívali obmedzenia slobody prejavu, ktorými sa má predchádzať nenávistným prejavom a bojovať proti nim, na umlčanie menšín alebo potláčanie kritických názorov; keďže pri zavádzaní ochrany pred nenávistnými prejavmi sa musia rešpektovať rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa slobody prejavu;

Q. keďže základnými právami, ktoré sú chránené v boji proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti, sú predovšetkým ľudská dôstojnosť a zásada nediskriminácie; keďže táto ochrana by mala byť všeobecná; keďže ochrana pred neznášanlivosťou, či už ide o rasovú neznášanlivosť, neznášanlivosť z dôvodu národnosti, sexuálnej orientácie, náboženstva, ideológie, veku, názoru alebo akéhokoľvek iného osobného, fyzického alebo sociálneho stavu alebo okolnosti, bez ohľadu na formu jej prejavu, sa nesmie obmedzovať len na určité dôvody alebo motiváciu;

R. keďže zmeny v spoločenskej dynamike môžu viesť k vytvoreniu novej motivácie pre nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti, ktoré je potrebné riešiť v spoločnom rámci EÚ, čo si vyžaduje rozšírenie článku 83 ods. 1 ZFEÚ, ktorým sa stanovuje zoznam trestných činov EÚ;

S. keďže v roku 2021 Komisia predložila oznámenie s názvom Inkluzívnejšia Európa s vyššou mierou ochrany: rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti s cieľom doplniť trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy do zoznamu oblastí trestnej činnosti, v ktorých môžu Parlament a Rada stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií uplatniteľných vo všetkých členských štátoch EÚ, ako sa uvádza v článku 83 ods. 1 ZFEÚ; keďže Rada musí v tejto súvislosti prijať rozhodnutie;

T. keďže toto rozhodnutie Rady by bolo prvým krokom k vytvoreniu potrebného právneho základu, ktorý by v druhom kroku umožnil prijatie spoločného právneho rámca na boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti v celej EÚ; keďže takýto spoločný právny rámec je naliehavo potrebný na stanovenie minimálnych noriem týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a sankcií, a tým aj na boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti, na spoločnom európskom základe s cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu potenciálnych obetí takýchto činov v celej Únii;

U. keďže Rada ešte neprijala rozhodnutie; keďže niektoré členské štáty blokujú konkrétny pokrok v tomto konkrétnom spise v Rade;

V. keďže podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ sa na určenie „iných oblastí trestnej činnosti“ vyžaduje jednomyseľnosť v Rade; keďže sa ukázalo, že táto požiadavka má negatívny vplyv na dosiahnutie potrebného spoločného pokroku v boji proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti v celej Únii;

1. naliehavo vyzýva Radu, aby prijala rozhodnutie o zaradení nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti medzi trestné činy na zozname podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ, aby Komisia mohla začať druhú fázu postupu;

2. pripomína, že v trestnom práve členských štátov sa riešia nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti rôznymi spôsobmi a že minimálna harmonizované pravidlá na úrovni EÚ existujú len pre prípady, keď sú tieto trestné činy spáchané na skupine alebo jednotlivcoch na základe ich rasy, farby pleti, náboženstva, pôvodu alebo národnosti či etnickom pôvode, čo sťažuje realizáciu úspešnej spoločnej stratégie na účinný boj proti nenávisti;

3. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že od uverejnenia oznámenia Komisie uplynuli takmer dva roky a že Rada v tomto smere nedosiahla žiadny pokrok, hoci bola schopná rýchlo rozšíriť zoznam trestných činov EÚ na iné účely; vyjadruje poľutovanie nad touto nečinnosťou, pretože k nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti dochádza čoraz viac;

4. vyzýva členské štáty, aby zodpovedne a konštruktívne spolupracovali na obnovení rokovaní v Rade s cieľom prijať rozhodnutie Rady pred koncom súčasného volebného obdobia;

5. naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijatie návrhu rozhodnutia podporili alebo aby proti jeho prijatiu aspoň nenamietali;

6. vyzýva súčasné a budúce predsedníctva Rady Únie, aby návrh Komisie považovali za prioritu pri zostavovaní svojho programu a stanovovaní cieľov;

7. odporúča zmeniť článok 83 ZFEÚ tak, aby podliehal posilnenej kvalifikovanej väčšine namiesto v súčasnosti požadovanej jednomyseľnosti; žiada, aby sa v tejto súvislosti aktivovala premosťovacia doložka;

8. zdôrazňuje, že budúce právne predpisy EÚ, ktorými sa stanovia minimálne normy týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti, musia chrániť ľudskú dôstojnosť, snažiť sa predchádzať škodám, zabezpečiť rovnosť a bojovať proti nenávisti a neznášanlivosti bez ohľadu na ich motiváciu;

9. pripomína, že ochrana musí byť všeobecná, s osobitným dôrazom na cieľové osoby a zraniteľné skupiny a komunity;

10. pripomína, že sloboda prejavu je základnou hodnotou demokratických spoločností a nemala by sa bezdôvodne obmedzovať; ďalej pripomína, že všetky právne predpisy o nenávistných prejavoch a trestných činoch z nenávisti by mali vychádzať zo zásad nevyhnutnosti a proporcionality; zdôrazňuje, že sloboda prejavu sa musí uplatňovať v rámci zákona a v súlade s článkom 11 charty a nemala by sa zneužívať ako štít proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti;

11. žiada Komisiu, aby s cieľom účinne bojovať proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti, ktoré sú motivované novou a meniacou sa spoločenskou dynamikou, zvážila otvorený prístup, v rámci ktorého zoznam dôvodov diskriminácie nezostane uzavretý;

12. pripomína, že k šíreniu a posilňovaniu nenávistných prejavov, k podnecovaniu k diskriminácii a násiliu a k zvýšenému riziku opakovanej viktimizácie prispieva zneužívanie internetu a obchodný model platforiem sociálnych médií založený na mikrocielenej reklame; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili správne vykonávanie súčasných právnych predpisov, ako je nariadenie (EÚ) 2022/2065[12], a aby využili všetky prostriedky a nástroje, ktoré majú k dispozícii, na boj proti šíreniu nenávistných prejavov na internete;

13. pripomína, že verejné orgány nesú zodpovednosť za prevenciu, vyšetrovanie, stíhanie a oznamovanie nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti a že pri tom musia zohľadňovať skutočnosti, ktoré naznačujú nenávisť; zdôrazňuje, že budúce právne predpisy EÚ by mali podporovať a presadzovať úzku spoluprácu s občianskou spoločnosťou, orgánmi pre rovnosť a vnútroštátnymi inštitúciami pre ľudské práva;

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť maloletým osobám vrátane tých, ktoré patria k zraniteľným skupinám, s cieľom poskytnúť im osobitnú ochranu pred nenávistnými prejavmi a trestnými činmi z nenávisti, zabrániť vzniku týchto incidentov vrátane šikanovania v školách a kyberšikanovania a minimalizovať ich vplyv na vývoj a duševné zdravie maloletých osôb,

15. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zavedenie spoľahlivého rámca právnej ochrany EÚ s cieľom účinne chrániť obete, najmä tie spomedzi zraniteľných skupín v celej EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať prierezový prístup a že je dôležité prijať komplexné opatrenia vrátane poskytovania odbornej prípravy odborníkom, ktorí pravdepodobne prídu do kontaktu s obeťami, ako aj opatrenia na zabezpečenie ochrany, bezpečného prístupu k nezávislému súdnictvu, špecializovaných podporných služieb a odškodnenia obetí; zdôrazňuje, že obete by mali mať možnosť oznámiť svoje skúsenosti príslušným orgánom a mali by byť chránené; pripomína, že zabezpečením právnej ochrany obetí by sa vytvorilo bezpečné prostredie, vďaka čomu by sa posilnilo nahlasovanie, ktoré je potrebné na dokumentáciu nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s príslušnými orgánmi a agentúrami Únie vytvorili primerané systémy zberu údajov na získavanie spoľahlivých, porovnateľných, rozčlenených a anonymných údajov o incidentoch motivovaných nenávisťou vrátane trestných činov z nenávisti v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi rámcami a právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov, ako aj primerané mechanizmy monitorovania na zlepšenie pravidelnej dostupnosti, porovnateľnosti a kvality zbieraných údajov a na posúdenie vplyvu právnych predpisov a politík na boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti;

17. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Komisia pred takmer dvoma rokmi predložila oznámenie s názvom Inkluzívnejšia Európa s vyššou mierou ochrany: rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti. Hoci boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti by mal byť jasnou prioritou našej Únie, Rada stále neprijala svoj návrh rozhodnutia.

Aby bolo možné doplniť nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti na zoznam únijných trestných činov a v blízkej budúcnosti stanoviť minimálne normy na vymedzenie trestných činov a sankcií uplatniteľných vo všetkých členských štátoch Únie, je potrebné dokončiť túto prvú fázu.

Žiaľ, Rada Únie nedosiahla dostatočný pokrok a nedospela k jednomyseľnosti potrebnej na prijatie tohto rozhodnutia.

Cieľom tohto návrhu správy je dôrazne politicky vyzvať Radu, aby prijala toto potrebné rozhodnutie, a predložiť Komisii odporúčania na vypracovanie budúcich európskych právnych predpisov na boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti.

Súčasný rámec EÚ sa vzťahuje len na nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti z dôvodu rasy, farby pleti, náboženstva a národnosti alebo etnického pôvodu, takže je jednoznačne potrebné účinne riešiť nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti z dôvodov, ktoré zahŕňajú okrem iného pohlavie, sexuálnu orientáciu, vek a zdravotné postihnutie, ako to navrhuje Komisia.

Nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti útočia na ľudskú dôstojnosť, oslabujú spoločnosť ako celok, narúšajú základy Únie a sú podnecované extrémistickými a populistickými hnutiami a multiplikačným účinkom sociálnych médií.

Spoločenská dynamika neznášanlivosti, stigmatizácie a diskriminácie narastá a ich „normalizácia“ si vyžaduje pozornosť orgánov a celej spoločnosti. Proti každej starej alebo novej motivácii k nenávisti je potrebné bojovať na spoločenskej, administratívnej alebo trestnoprávnej úrovni, ak je to potrebné.

Táto dynamika si vyžaduje aj ochranu, z ktorej by neboli vylúčené nové spoločenské motívy nenávisti, pretože práve dôstojnosť obetí musí byť chránená ako všeobecné ľudské právo. Je potrebné zdôrazniť, že maloleté osoby sú obzvlášť zraniteľnými obeťami, pokiaľ ide o tento druh trestnej činnosti.

Trestnoprávna ochrana proti nenávisti musí byť primeraná, čo znamená, že sloboda prejavu musí byť dokonale chránená a obmedzená len vtedy, keď je to plne odôvodnené. Treba poznamenať, že nie všetky nenávistné prejavy predstavujú trestný čin, ale prispievajú k normalizácii prejavov nenávisti a neznášanlivosti, a preto nie sú neškodné.

Je potrebné, aby členské štáty prevzali kolektívnu zodpovednosť za šírenie takýchto incidentov a otvorili možnosť použitia primeraných a dostatočných donucovacích prvkov. Ak sa tieto oblasti trestnej činnosti budú považovať aj za únijné trestné činy, pomôže to navrhnúť spoločnú a účinnejšiu stratégiu boja proti trestným činom z nenávisti so spoločenskou motiváciou.

 

 

PRÍLOHA: SUBJEKTY ALEBO OSOBY, KTORÉ SPRAVODAJKYNI POSKYTLI INFORMÁCIE

V súlade s článkom 8 prílohy I k rokovaciemu poriadku spravodajkyňa vyhlasuje, že počas prípravy správy až do jej prijatia vo výbore jej poskytli informácie tieto subjekty alebo osoby:

Subjekt a/alebo osoba

Movimiento contra la Intolerancia- Esteban Ibarra

Secretariado Gitano

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE)

(OBSE)

HateAid gGmbH

• Výbor regiónov

• ASSEDEL – L'Association européenne pour la défense des droits et des libertés

• ABTTF – Federation of Western Thrace Turks in Europe

 

Výbor regiónov

 

ASSEDEL – L'Association européenne pour la défense des droits et des libertés

 

ABTTF – Federation of Western Thrace Turks in Europe

Enrique Baca, profesor psychiatrie, Colegio Libre de Eméritos Universitarios

José Lázaro, profesor medicínskych humanitných vied na katedre psychiatrie

Javier Lesaca, hosťujúci výskumný pracovník na George Washington University

Irene Muñoz Escandell, právnička

Colectivo de Víctimas del Terrorismo (COVITE)

María Jiménez, bývalá výskumná pracovníčka, Observatorio Internacional de Estudios sobre Terrorismo (OIET)

Álvaro Herrero de Bethencourt, výskumný pracovník, Observatorio Internacional de Estudios sobre Terrorismo (OIET)

Guillaume Denoix de Saint Marc, generálny riaditeľ a hovorca francúzskeho združenia obetí terorizmu (AFVT)

Asociación Pompaelo

 Lesben und Schwulenverband in Deutschland e.V. (LSVD) 

ILGA Europe

Budesrechtsanwaltskammer (BRAK)- 

Fundación Abogacía Española

Délégation Interministérielle à la Lutte Contre le Racisme, l'Antisémitisme et la Haine anti-LGBT (DILCRAH)

Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA)

Observatorio Español contra el Racismo y la Xenofobia (OBERAXE)

Maciej Stasinski, Gazeta Wyborcza

MVO Lunaria

G.S.ONCE

Comité Español de Representantes de Personas con Discapacidad (CERMI)

Európske fórum zdravotného postihnutia (EDF)

Impulso Ciudadano

Federación Estatal de Lesbianas, Gais, Trans, Bisexuales, Intersexuales (FELGBT)

Observatory on Intolerance and Discrimination against Christians in Europe (OIDAC)

Observatorio para la Libertad Religiosa y de Conciencia (OLRC)

Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR)

Unión de Comunidades Islámicas de España (UCIDE)

Muslim Human Rights Association

Observatorio Cívico de la Violencia Política en Cataluña

Federación de Comunidades Judías de España

Real Instituto Elcano

Medzinárodná organizácia pre migráciu

 

 

 

Vypracovanie uvedeného zoznamu je vo výlučnej zodpovednosti spravodajkyne.


STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ (25.10.2023)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k rozšíreniu zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti

(2023/2068(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Vera Tax 

 


NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou hodnotou Únie zakotvenou v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“); keďže v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa vyžaduje, aby sa Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriavala na odstránenie nerovností a podporu rodovej rovnosti; keďže ukončenie šírenia nenávisti a rodovo motivovaného násilia je predpokladom dosiahnutia skutočnej rodovej rovnosti; keďže nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti porušujú spoločné hodnoty Európskej únie a nie sú v súlade so zmluvami a chartou základných práv;

B. keďže rodovo motivované nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti neúmerne postihujú ženy[13], dievčatá a komunitu LGBTIQ+[14] a udržiavajú a prehlbujú rodovú nerovnosť na individuálnej aj inštitucionálnej úrovni; keďže mladé ženy a ženy vo verejnej sfére, najmä političky, ženy v médiách a obhajkyne ľudských práv, sú terčom najmä nenávistných prejavov a ohrozovania fyzickej bezpečnosti, ktoré môžu prerásť do trestných činov z nenávisti offline; keďže u osôb patriacich k osobitným skupinám, ktoré čelia prierezovej diskriminácii z rôznych dôvodov, ako sú okrem iného pohlavie, rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, náboženstvo alebo viera, politické alebo iné zmýšľanie, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, narodenie, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, rodová identita alebo vyjadrenie, pohlavné znaky, pobytový status alebo migrantský pôvod, väčšmi hrozí, že sa stanú obeťami trestných činov vrátane nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti; keďže v Európe došlo k výraznému nárastu trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov voči LGBTIQ+ osobám, pričom medzi hlavné faktory patria rodové predsudky a iné stereotypy[15];

C. keďže nenávistné prejavy možno chápať ako všetky druhy prejavov, ktoré podnecujú, propagujú, šíria alebo ospravedlňujú násilie, nenávisť alebo diskrimináciu voči osobe alebo skupine osôb alebo ktoré tieto osoby hanobia z dôvodu ich skutočných alebo pripisovaných osobných charakteristík; keďže cieľom sexistických nenávistných prejavov je ponižovať alebo objektivizovať, podceňovať schopnosti a názory žien, ničiť ich povesť, vyvolávať v nich pocit zraniteľnosti a strachu, kontrolovať ich a trestať za to, že nedodržiavajú určité správanie; keďže sexistické nenávistné prejavy majú mnoho podôb online aj offline, medzi ktoré patria najmä obviňovanie obetí a opakovaná viktimizácia, tzv. slut-shaming (odsudzovanie za prejav sexuality), tzv. body-shaming (negatívne komentovanie vzhľadu inej osoby), sexuálne zneužívanie na základe obrazu, brutálne a sexualizované vyhrážanie sa smrťou, ako aj vyhrážanie sa znásilnením a násilím, urážlivé komentovanie vzhľadu, sexuality, sexuálnej orientácie alebo rodového vyjadrenia, ale aj falošné komplimenty alebo zdanlivé vtipy, pri ktorých sa humor používa so zámerom ponížiť a zosmiešniť; keďže cieľom sexistických nenávistných prejavov je umlčať ženy a rodovo nekonformné osoby, narúšať ich slobodu slova a obmedzovať ich pohyb a účasť v spoločnosti; keďže nenávistné prejavy namierené proti ženám sa zvyšujú v núdzových situáciách a počas konfliktov; keďže niekedy vedú k sexuálnemu násiliu súvisiacemu s konfliktom a vojnovým zločinom, ako aj zločinom proti ľudskosti, ako je genocída;

D. keďže sexistické nenávistné prejavy a dezinformácie sa používajú offline aj online; keďže z dôkazov vyplýva, že vyhrážanie sa na internete zasahuje vo všeobecnosti viac ženy ako mužov; keďže 52 % mladých žien a dievčat sa stretlo s internetovou trestnou činnosťou vrátane vyhrážok a sexuálneho obťažovania[16]; keďže po pandémii COVID-19 sa nenávistné prejavy na internete výrazne zvýšili; keďže internet fenomén nenávistných prejavov ešte umocňuje, okrem iného aj prostredníctvom platforiem sociálnych médií, a to šírením dezinformácií a prejavov, ktoré vyvolávajú strach, a ohrozovaním ľudských práv, súkromia a dôstojnosti dotknutých jednotlivcov, čo vedie k nárastu trestných činov z nenávisti proti ženám a LGBTIQ+ osobám vo fyzickom svete[17]; keďže mnohé ženy a rodovo nekonformné osoby denne čelia vyhrážaniu sa smrťou, ako aj vyhrážaniu sa sexuálnym napadnutím alebo znásilnením a zamestnanci orgánov presadzovania práva a spoločnosť ako celok obete často neberú vážne; keďže to môže viesť k autocenzúre[18] a digitálnemu vylúčeniu, čo vedie k umlčaniu žien, pretože sa nemôžu plne zúčastňovať a vyjadrovať na internete zo strachu pred násilím a zneužitím, čo ich vylučuje z verejných diskusií, do ktorých by sa chceli zapojiť[19], vrátane priamych hrozieb, ktoré bránia politickej účasti, ambíciám a príležitostiam pre ženy; keďže dezinformačné kampane majú často za cieľ zdiskreditovať profesionálne úspechy žien šírením falošných príbehov o ich osobnom živote; keďže ženy sú pri nahlasovaní tohto kybernetického násilia stále niekedy diskreditované a stigmatizované, čo vedie k tomu, že tieto trestné činy nie sú nahlasované a sú podceňované; keďže pri monitorovaní dobrovoľného kódexu správania EÚ pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online sa v roku 2022 znížil počet oznámení a výsledkov opatrení spoločností[20] a podpora tohto kódexu sa ďalej znížila, čo viedlo k zhoršeniu situácie online;

E. keďže k nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti páchaným na ženách a rodovo nekonformných osobách prispievajú viaceré faktory, ako sú patriarchálne spoločenské štruktúry, štrukturálna diskriminácia, nerovnaké mocenské vzťahy, rodové stereotypy a rodová zaujatosť; keďže tieto nenávistné prejavy zažívajú ženy a rodovo nekonformné osoby online, ale aj offline v rôznych prostrediach vrátane verejného priestoru, pracoviska, škôl alebo verejnej dopravy;

F. keďže femicídy sú najzávažnejším prejavom rodovo motivovaného násilia; keďže v roku 2020 bolo podľa odhadov v Európe 2 600 žien zavraždených ich intímnymi partnermi alebo inými rodinnými príslušníkmi; keďže sa odhaduje, že počet obetí je oveľa vyšší, pretože chýbajú porovnávacie údaje a harmonizované právne vymedzenie tohto trestného činu; keďže v súčasnosti 15 členských štátov nemá právne predpisy upravujúce rodovo motivované nenávistné prejavy; keďže podľa štatistík sú nenávistné prejavy proti LGBTIQ+ osobám rozšírené, a to najmä online, a v niektorých členských štátoch predovšetkým chýbajú právne predpisy zamerané na predchádzanie takýmto formám nenávistných prejavov a zločinov z nenávisti, ich riešenie a trestanie;

G. keďže protirodové organizácie sú medzinárodné hnutia, ktoré šíria zavádzajúce, hrozivé správy a rétoriku, najmä s použitím online nástrojov, proti každému, kto nezodpovedá binárnej, rodovo stereotypnej a tradičnej vízii heteronormatívnej, cisnormatívnej patriarchálnej spoločnosti, ako je to v prípade pretrvávajúcej kampane proti tzv. rodovej ideológii; keďže cieľom týchto hnutí je vytvárať a udržiavať diskrimináciu okrem iného aj na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov, čím sa porušujú základné práva; keďže rétorika šírená protirodovými hnutiami aktívne prispieva k marginalizácii, stigmatizácii, vylúčeniu a násiliu; keďže tieto hnutia vytvárajú protirodovú ideológiu a prejavy, ktoré prispievajú k rodovo motivovaným trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom voči ženám a LGBTIQ+ osobám; keďže tieto hnutia výrazne ohrozujú zásady rovnosti, nediskriminácie, ľudskej dôstojnosti a dodržiavania ľudských práv zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ, bránia procesu ratifikácie Istanbulského dohovoru v EÚ a negatívne ovplyvnili ratifikáciu a vykonávanie Istanbulského dohovoru na vnútroštátnej úrovni v niektorých členských štátoch; keďže tieto hnutia majú cezhraničný rozmer, a to online, ako aj offline;

H. keďže nenávistné prejavy sa často začínajú predsudkami, ktoré môžu následne viesť k motivovanej agresii a násiliu; keďže rodovo motivované nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti majú obrovské dôsledky pre jednotlivé ženy a LGBTIQ+ osoby, ktoré sú vnímané ako osoby, ktoré nerešpektujú tradičné rodové úlohy, a najmä pre tie ženy a LGBTIQ+ osoby, ktoré čelia prierezovej diskriminácii[21], vrátane fyzickej ujmy, ktorá niekedy vedie k ťažkým zraneniam alebo smrti, a psychickej ujmy vrátane stresu, úzkosti a depresie; keďže rodovo motivované nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti majú takisto obrovské dôsledky pre komunity a celú spoločnosť, ako aj pre ľudské práva na celom svete;

1. odsudzuje všetky formy nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti vrátane tých, ktoré sú páchané na ženách, dievčatách a LGBTIQ+ osobách; odsudzuje činnosť protirodových a protifeministických hnutí v Európe a na celom svete, ktorých cieľom je zmeniť existujúce zákony a verejné politiky, ktoré chránia práva žien a práva LGBTIQ+ osôb; konštatuje, že členské štáty majú v boji proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti rôzne pravidlá a uplatňujú pri ňom rôzne normy; zdôrazňuje však, že na zabezpečenie podpory hodnôt EÚ treba spoločný postup EÚ; vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala rozhodnutie Rady zahŕňajúce nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti ako oblasť trestnej činnosti v zmysle článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

2. vyzýva Komisiu, aby navrhla jasné vymedzenie trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov vrátane jednoznačného vymedzenia rodovo motivovaných nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti, ktoré bude zahŕňať sexistické a mizogýnne nenávistné prejavy a súvisiace sankcie, keď sa navrhnú právne predpisy po zaradení nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti do zoznamu európskych trestných činov v zmluve, čím sa uzná, že sú osobitnými formami násilia páchaného na ženách a dievčatách z dôvodu ich pohlavia; vyzýva Komisiu, aby do návrhu zahrnula rodovo motivované nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti, a to offline aj online; naliehavo tiež vyzýva Komisiu, aby medzi dôvody diskriminácie, na ktoré sa osobitne vzťahuje trestný čin z nenávisti a nenávistný prejav ako oblasť trestnej činnosti podľa článku 83 ods. 1, zahrnula sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, rodové vyjadrenie a pohlavné znaky; domnieva sa, že toto opatrenie je nevyhnutné na zabezpečenie ochrany žien a LGBTIQ+ osôb v Únii; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť prierezovým formám rodovo motivovaných nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti, ktorých terčom sú ženy, dievčatá a komunita LGBTIQ+;

3. víta návrh smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, ktorý predložila Komisia, a začlenenie minimálnych pravidiel na vymedzenie trestného činu kybernetického podnecovania k násiliu alebo nenávisti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že táto smernica bude slúžiť ako model a minimálna norma, pokiaľ ide o právne predpisy zamerané na boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti na internete; pripomína kritériá stanovené v Rabatskom akčnom pláne OSN, pokiaľ ide o materiál, ktorý možno považovať za kybernetické podnecovanie k násiliu alebo nenávisti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále nemáme spoločné vymedzenie rodovo motivovaného násilia a násilia páchaného na ženách a že návrh Komisie sa zaoberá len obmedzeným množstvom trestných činov; žiada, aby Komisia na základe článku 83 ods. 1 tretieho pododseku ZFEÚ predložila návrh rozhodnutia Rady, v ktorom sa rodovo motivované násilie označí za novú oblasť trestnej činnosti s cieľom jednotne, celostne a koordinovane bojovať proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia v celej EÚ; vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku prijatím jednomyseľného rozhodnutia o určení rodovo motivovaného násilia za jednu z nových oblastí trestnej činnosti podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

4. pripomína, že návrhy právnych predpisov o boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu, ako aj právne predpisy na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí online obsahujú ustanovenia týkajúce sa niektorých dôležitých aspektov nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti online a offline;

5. zdôrazňuje prepojenie medzi nenávistnými prejavmi a trestnými činmi z nenávisti online a offline v dôsledku rýchleho rozvoja digitálneho sveta a platforiem sociálnych médií, ktoré sa zameriavajú najmä na mladé ženy a ženy; konštatuje, že v dôsledku zdanlivej anonymity na internete je pre ľudí ľahšie zapájať sa do nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti;

6. vyzýva Komisiu, aby do troch rokov aktívne skúmala a analyzovala protirodové hnutia vrátane ich stratégií a financovania a podávala o nich správy, ako aj aby bojovala proti dezinformáciám, ktoré šíria; pripomína, že označovanie LGBTIQ+ osôb za „ideológiu“ sa šíri v rámci online aj offline komunikácie a kampaní proti tzv. rodovej ideológii; zdôrazňuje, že feministky a LGBTIQ+ aktivisti sú často terčom ohovárania, nenávistných prejavov online a kybernetického šikanovania;

7. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili pravidelnú dostupnosť a porovnateľnosť kvalitných, rozčlenených údajov o všetkých formách nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni a zharmonizovali systémy zberu údajov v členských štátoch prostredníctvom spolupráce s Eurostatom, Agentúrou Európskej únie pre základné práva a Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť; zdôrazňuje, že členské štáty musia zhromažďovať presné rozčlenené údaje o nenávistných prejavoch a trestných činoch z nenávisti voči ženám a LGBTIQ+ osobám a prepojiť faktory a viaceré vrstvy deprivácie, znevýhodnenia a diskriminácie, ktoré ich robia zraniteľnými voči nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti;

8. vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali problémom nedostatočného nahlasovania a problémami, ktorým čelia obete v snahe získať prístup k trestnému konaniu a ochrane, a to rodovo citlivým spôsobom;

9. pripomína, že treba riešiť základné príčiny nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti proti ženám, dievčatám a LGBTIQ+ osobám, a zdôrazňuje, že je dôležité prijať rodovo orientované komplexné opatrenia a rozsiahle politiky, ktoré by mali byť zamerané aj na chlapcov a mužov; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by mali zahŕňať povinnú, opakovanú, účinnú a na dôkazoch založenú odbornú prípravu v oblasti budovania kapacít zameranú na odborníkov, ktorí budú s obeťami pravdepodobne prichádzať do styku, s cieľom poskytovať prierezovú a rodovo citlivú cielenú podporu založenú na ľudských právach a predchádzať druhotnej viktimizácii a stigmatizácii; pripomína potrebu účinných stratégií prevencie, zvyšovania informovanosti a vzdelávania a odbornej prípravy[22] s cieľom zabezpečiť ochranu, prístup k spravodlivosti, špecializované služby podpory a odškodnenie obetí, minimalizovať riziko nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti, ako aj potrebu vyčleniť primerané zdroje na ich vykonávanie;

10. vyzýva členské štáty, aby vypracovali osobitné vzdelávacie programy vrátane učebných osnov komplexnej a vekovo primeranej sexuálnej výchovy a vzdelávania o vzťahoch, ktoré budú zamerané na vytváranie povedomia o rodových predsudkoch, stereotypoch a výsledných očakávaniach týkajúcich sa vhodných úloh v spoločnosti, ktoré môžu viesť k rodovo motivovaným nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti, vrátane kampaní na posilnenie odolnosti a zvyšovania informovanosti s dôrazom na boj proti nenávistným prejavom, dezinformáciám, falošným správam a prejavom vyvolávajúcim strach; vyzýva zamestnávateľov a iné zainteresované strany, ako aj vlády, aby v tejto súvislosti v plnej miere splnili svoju úlohu;

11. víta prácu skupiny EÚ na vysokej úrovni pre boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti, a najmä jej kľúčové hlavné zásady spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a organizáciami občianskej spoločnosti a uznáva význam takéhoto prístupu[23]; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala kódex správania v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z aktu o digitálnych službách a riešila dezinformácie a nenávistné prejavy a aby zároveň uskutočnila rozsiahlu kampaň pod vedením Komisie, členských štátov a technologických platforiem a platforiem sociálnych médií s cieľom šíriť povedomie o moderovaní obsahu online v súlade s ľudskými právami, a najmä o postupoch nahlasovania, označovania a oznamovania s cieľom posilniť postavenie obetí aj pozorovateľov v prípade online nenávistných prejavov a prejavov vyvolávajúcich strach;

12. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali organizácie občianskej spoločnosti bojujúce proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia online a offline, najmä tie, ktoré poskytujú služby na podporu obetí, a to aj poskytovaním finančnej podpory; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali etický vývoj a používanie technologických riešení, ktoré chránia súkromie už v štádiu návrhu a ktoré podporujú obete a pomáhajú im získať si späť svoj vplyv a ktoré prispievajú k ochrane obetí v online priestore; vyzýva na vyvodenie plnej zodpovednosti voči páchateľom a na podporu programov určených páchateľom, ktorých cieľom je zabezpečiť bezpečné vzťahy a sociálne orientované správanie; zdôrazňuje potrebu osobitných programov na podporu dodržiavania základných práv v online priestore v súlade s pravidlami EÚ s osobitným zreteľom na rozvoj digitálneho vzdelávania, gramotnosti a zručností, ktoré by používateľom umožnili bojovať proti nebezpečenstvám digitálneho priestoru, ako aj zvládnuť svoju zodpovednosť pri interakcii v ňom, najmä na platformách sociálnych médií, a zabezpečiť bezpečné používanie internetu;

13. opätovne zdôrazňuje, že sú potrebné celoeurópske opatrenia na posilnenie existujúcich noriem a na podporu opatrení na boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti, ako aj na primeranú ochranu obetí takýchto trestných činov, a to vytvorením pevného rámca a inštitucionálnej siete popri miernych opatreniach alebo samoregulácii, ktoré budú slúžiť na budovanie sociálnej odolnosti voči nenávistným prejavom; pripomína, že v rozpočte EÚ sú v rámci programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty zahrnuté osobitné finančné prostriedky na podporu rovnosti a na boj proti rasizmu, xenofóbii a diskriminácii vrátane trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.10.2023

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Robert Biedroń, Annika Bruna, Gwendoline Delbos-Corfield, Rosa Estaràs Ferragut, Frances Fitzgerald, Lina Gálvez Muñoz, Alice Kuhnke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Radka Maxová, Andżelika Anna Możdżanowska, Johan Nissinen, Maria Noichl, Carina Ohlsson, Sirpa Pietikäinen, Evelyn Regner, Christine Schneider, Sylwia Spurek, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elena Kountoura, Monika Vana, Angelika Winzig

Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

Martin Hojsík

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

21

+

ECR

Andżelika Anna Możdżanowska

PPE

Rosa Estaràs Ferragut, Frances Fitzgerald, Sirpa Pietikäinen, Christine Schneider, Elissavet Vozemberg‑Vrionidi, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Angelika Winzig

Renew

Martin Hojsík, Marco Zullo

S&D

Robert Biedroń, Lina Gálvez Muñoz, Radka Maxová, Maria Noichl, Carina Ohlsson, Evelyn Regner

The Left

Elena Kountoura

Verts/ALE

Gwendoline Delbos-Corfield, Alice Kuhnke, Sylwia Spurek, Monika Vana

 

2

-

ECR

Johan Nissinen

ID

Annika Bruna

 

0

0

 

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

13.11.2023

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

5

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Abir Al-Sahlani, Malik Azmani, Pietro Bartolo, Vasile Blaga, Karolin Braunsberger-Reinhold, Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Damien Carême, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Cornelia Ernst, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Evin Incir, Sophia in ‘t Veld, Jeroen Lenaers, Juan Fernando López Aguilar, Erik Marquardt, Birgit Sippel, Sara Skyttedal, Annalisa Tardino, Milan Uhrík, Tom Vandendriessche, Elena Yoncheva

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan-Christoph Oetjen, Anne-Sophie Pelletier, Dragoş Tudorache, Maria Walsh

Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Ciarán Cuffe, Marie Dauchy, Estrella Durá Ferrandis, Cyrus Engerer, Malte Gallée, Niclas Herbst, Martin Hojsík, France Jamet, Bernd Lange, Nathalie Loiseau, Jutta Paulus, Laurence Sailliet, Ivan Štefanec

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

36

+

PPE

Vasile Blaga, Karolin Braunsberger-Reinhold, Niclas Herbst, Jeroen Lenaers, Sara Skyttedal, Ivan Štefanec, Maria Walsh

Renew

Abir Al-Sahlani, Petras Auštrevičius, Malik Azmani, Katalin Cseh, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Martin Hojsík, Sophia in 't Veld, Nathalie Loiseau, Jan-Christoph Oetjen, Dragoş Tudorache

S&D

Pietro Bartolo, Estrella Durá Ferrandis, Cyrus Engerer, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Evin Incir, Bernd Lange, Juan Fernando López Aguilar, Birgit Sippel, Elena Yoncheva

The Left

Cornelia Ernst, Anne-Sophie Pelletier

Verts/ALE

Patrick Breyer, Saskia Bricmont, Damien Carême, Ciarán Cuffe, Malte Gallée, Erik Marquardt, Jutta Paulus

 

5

-

ID

Marie Dauchy, France Jamet, Annalisa Tardino, Tom Vandendriessche

NI

Milan Uhrík

 

1

0

PPE

Laurence Sailliet

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 11. decembra 2023
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia