Správa - A9-0397/2023Správa
A9-0397/2023
Európsky parlament

SPRÁVA o virtuálnych svetoch – príležitosti, riziká a politické dôsledky pre jednotný trh

5.12.2023 - (2022/2198(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajca: Pablo Arias Echeverría

Postup : 2022/2198(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0397/2023
Predkladané texty :
A9-0397/2023
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o virtuálnych svetoch – príležitosti, riziká a politické dôsledky pre jednotný trh

(2022/2198(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na článok 24 Charty základných práv EÚ a Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, ako sa uvádza v jeho všeobecnej pripomienke č. 25 o právach detí v súvislosti s digitálnym prostredím ,

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0397/2023),

A. keďže svet prechádza bezprecedentnou transformáciou poznačenou digitalizáciou, ktorá prináša zásadné zmeny do všetkých oblastí nášho hospodárskeho, politického a spoločenského života;

B. keďže digitalizácia so sebou prináša množstvo príležitostí v odboroch, ako sú medicína, kultúra, vzdelávanie, hospodárstvo, bezpečnosť a presadzovanie práva, a má obrovský potenciál prispieť k riešeniu globálnych problémov súvisiacich s chudobou a nerovnosťou, udržateľnosťou, ako aj k demokratizácii procesov a prístupu k vzdelávaniu a vedomostiam; keďže poskytuje aj nové možnosti pokroku pri transformácii na udržateľnejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť, ak je riadená správnym smerom vhodnými politikami; keďže riešenie digitálnej priepasti, ktorá v súčasnosti postihuje 46 % Európanov, si naďalej vyžaduje značné investície;

C. keďže digitálna transformácia prináša aj značné výzvy, ktoré nás môžu viesť k prehodnocovaniu koncepcií a noriem, na ktorých bol doteraz postavený náš hospodársky rast a sociálny pokrok, zachovávajúc naše základné zásady a hodnoty, ako sú kultúrne politiky a autorské právo; keďže v digitálnom hospodárstve možno pozorovať nadmernú koncentráciu trhu; zdôrazňuje potrebu znížiť technologickú závislosť od krajín mimo EÚ prechodom na európsky prístup k virtuálnym svetom, ktorý zahŕňa väčšie aj menšie subjekty na rôznych úrovniach hodnotového reťazca;

D. keďže v EÚ informovanosť o potenciáli vznikajúcich technológií a výzvach, ktoré predstavuje hromadenie moci v rukách digitálnych gigantov, vyvolala potrebu opätovne vytvoriť rovnaké podmienky na digitálnom trhu, čo vedie k politickým a legislatívnym opatreniam; keďže inštitúcie EÚ považujú zelenú a digitálnu transformáciu za prioritnú oblasť činnosti a tvorby politík a stanovujú pravidlá v súlade s hodnotami EÚ, zásadami rovnosti a spravodlivej súťaže a základnými právami, pričom zároveň zabezpečujú strategickú autonómiu a nezávislosť;

E. keďže prechod na internet 4.0 a rozvoj virtuálnych svetov môžu byť významnou súčasťou budúcnosti digitalizácie a jednými z dôležitých potenciálnych stavebných kameňov pre dokončenie jednotného digitálneho trhu; domnieva sa, že digitalizácia, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou webu 4.0, by sa mala harmonicky začleniť do jednotného digitálneho trhu bez vytvárania prekážok; uznáva, že hoci virtuálne svety môžu dopĺňať skutočný svet ako dodatočný nástroj, nemali by ho nahrádzať a nemali by viesť k vylúčeniu spotrebiteľov;

F. keďže virtuálne svety so sebou prinášajú významné riziká v rôznych oblastiach, ako sú duševné zdravie, hospodárska súťaž, ochrana údajov a ochrana spotrebiteľa, a to aj pre zraniteľné skupiny, ako sú maloleté osoby, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím; keďže je potrebný aj ďalší výskum v tejto oblasti; keďže virtuálne svety predstavujú aj mnohostranné výzvy, ktoré okrem iného zahŕňajú obsah vytvorený používateľmi, práva duševného vlastníctva, opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a základné ľudské práva; keďže skúsenosti virtuálnych svetov môžu prinášať výzvy pre ženy; keďže podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) jedna z desiatich žien zažila od veku 15 rokov nejakú formu kybernetického násilia; keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie páchané na ženách uviedla, že nové technológie „budú nevyhnutne viesť k rôznym a novým prejavom online násilia páchaného na ženách“; domnieva sa, že nerovnováha medzi online spotrebiteľom a obchodníkom by sa mohla vo virtuálnych svetoch ešte zhoršiť; zdôrazňuje, že technológie nesmú byť navrhnuté tak, aby manipulovali správanie spotrebiteľov; berie na vedomie rastúci počet a rozmanitosť produktov vrátane finančných produktov spojených s virtuálnymi svetmi, ako je nákup virtuálnych aktív, avatarov a pod.; zdôrazňuje potrebu cielených štúdií a rozšírených konzultácií s odborníkmi v rôznych oblastiach, od hospodárstva po psychológiu až po špecialistov na neurológiu, s cieľom vytvoriť legislatívny rámec vhodný na tento účel. víta prácu tohto odvetvia, ale zdôrazňuje, že možno urobiť ešte viac;

Všeobecné zásady

1. víta oznámenie Komisie z 11. júla 2023 s názvom Iniciatíva EÚ v oblasti webu 4.0 a virtuálnych svetov: začiatok ďalšej technologickej transformácie (COM(2023)0442); zdôrazňuje, že každá stratégia musí byť udržateľná a zameraná na človeka a zároveň musí chrániť hodnoty Európskej únie;

2. berie na vedomie výzvy spojené s absenciou všeobecne uznávaného alebo dohodnutého vymedzenia virtuálnych svetov, čo vedie aj k nedostatočnej koordinácii politík na vnútroštátnej a vyššej úrovni; uznáva úsilie Komisie vymedziť virtuálne svety spôsobom, ktorý je v súlade so konsenzuálnymi charakteristikami, ako sú imerzivita, synchronicita a perzistencia;

3. zdôrazňuje potrebu jasne rozlišovať medzi existujúcimi digitálnymi nástrojmi a inými možnými vznikajúcimi technológiami, a to na základe výskumu, silných vedeckých štúdií a technických špecifík, pričom treba preskúmať potrebu štandardizácie tohto odvetvia;

Vnútorný trh a ochrana spotrebiteľa

4. konštatuje, že hoci sa v oznámení Európskej komisie ešte neuvádza potreba presných legislatívnych opatrení, je dôležité dôkladne posúdiť všetky otázky súvisiace s rozvojom virtuálnych svetov a ich účinným pokrytím existujúcimi právnymi predpismi; zdôrazňuje, že k rozvoju virtuálnych slov môže rozhodujúcim spôsobom prispieť skutočný digitálny jednotný trh, ktorý môže posilniť schopnosť EÚ konkurovať na celosvetovej úrovni; domnieva sa, že jasný, komplexný a regulačný rámec má zásadný význam, najmä keď technológia vyspeje, pri zabezpečení rovnakých podmienok, ktoré využijú plný potenciál virtuálnych svetov a umožnia ich hospodársky rast;

5. víta najnovší vývoj v oblasti regulácie, ako je akt o digitálnych službách [nariadenie (EÚ) 2022/2065[1]], akt o digitálnych trhoch [nariadenie (EÚ) 2022/1925[2]] a akt o údajoch (2022/0047(COD), ktorý má schváliť Rada a Európsky parlament; berie na vedomie aj návrh aktu o umelej inteligencii a aktu o kybernetickej odolnosti a prebiehajúce rokovania o nich; domnieva sa, že Komisia by mala pravidelne kontrolovať primeranosť a súlad legislatívneho rámca jednotného digitálneho trhu a riešiť nové príležitosti, riziká alebo iné problémy, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s virtuálnymi svetmi a v prípade potreby predkladať legislatívne návrhy; domnieva sa, že výsledky týchto kontrol by sa mali zverejňovať;

6. víta angažovanosť Komisie pri monitorovaní rozvoja virtuálnych svetov; vyzýva Komisiu, aby na túto tému každé dva roky vypracovala správu a postúpila ju Parlamentu a Rade; žiada Komisiu, aby venovala pozornosť možnému výskytu problémov v rámci webu 4.0, ktoré už existujú na webe 3.0, ako sú šírenie dezinformácií, šírenie nezákonného obsahu, krádež digitálnej identity, počítačová kriminalita, porušovanie práv duševného vlastníctva, kybernetický terorizmus, zneužívanie osobných údajov, manipulatívne správanie alebo návykový dizajn digitálnych služieb, podvody, teroristický obsah online, sexuálne zneužívanie maloletých a kybernetické šikanovanie, a aby okrem iného posúdila príslušné existujúce právne predpisy, ako je akt o digitálnych službách, ako aj pripravované právne predpisy, ktorých cieľom je riešiť tieto otázky;

7. poukazuje na výrazný hospodársky potenciál virtuálnych svetov a na rastúce potreby investícií do nevyhnutnej infraštruktúry a do súvisiaceho výskumu, inovácií a rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností; zdôrazňuje, že cieľom celkových nákladov na takéto investície by malo byť dosiahnutie neutrálneho vplyvu na konečné spotrebiteľské ceny; uznáva, že na splnenie týchto cieľov treba zvýšiť dostupné zdroje na úrovni EÚ; zdôrazňuje úlohu virtuálnej reality, rozšírenej reality a zmiešanej reality ako kľúčových technológií pre rozvoj a rast virtuálnych svetov, ktoré používateľom poskytujú imerzívne a interaktívne skúsenosti, pričom poznamenáva, že priemyselné aplikácie a spotrebiteľské použitie predstavujú rôzne výzvy a vyžadujú si rôzne prístupy; konštatuje, že aj vývoj niektorých modelov umelej inteligencie, ako je generatívna umelá inteligencia, môže zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní a obohacovaní virtuálnych prostredí; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala aj rýchly vývoj tejto technológie a jej vplyv na digitálny ekosystém;

8. signalizuje tiež potenciálne pozitívny vplyv, ktorý by mohol mať tento vývoj na zamestnanosť vrátane tvorby nových pracovných príležitostí v oblastiach, ako je architektúra virtuálneho sveta alebo tvorba obsahu; zdôrazňuje potrebu investovať do iniciatív v oblasti rekvalifikácie s cieľom vzdelávať existujúcu pracovnú silu v EÚ, pričom osobitnú pozornosť treba venovať nedostatočne zastúpeným skupinám v tomto odvetví; zdôrazňuje význam investícií a podpory rozvoja vhodných kvalifikácií na zabezpečenie krytia potreby nadaných kvalifikovaných pracovníkov vhodných pre tieto miesta v EÚ, ako aj tvorby atraktívnych podmienok na udržanie talentov v EÚ, pritiahnutia talentov zo zahraničia a podpory podnikania a inovácií na území EÚ;

signalizuje pozitívny, ako aj negatívny potenciálny vplyv nových technológií a výrobkov na spotrebiteľov, ich zdravie, sociálny a hospodársky život; zdôrazňuje potenciál virtuálnych svetov v priemyselnom a profesionálnom prostredí, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu a vytváranie prototypov, pričom uznáva širší dopad na pracovníkov; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dodržiavanie pracovných práv a vysokú úroveň ochrany pracovníkov;

9. pripomína, že hoci väčšina podnikov, ktoré sú lídrami v oblasti rozvoja virtuálnych svetov, má sídlo mimo EÚ, v rámci EÚ existuje dynamický a vyvíjajúci sa ekosystém; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ prevzala vedúcu úlohu pri formovaní virtuálnych svetov ako ekosystémov, ktoré dodržiavajú a podporujú hodnoty EÚ, základné práva a najvyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa; poukazuje na význam podpory rovnakých podmienok, čo podporí expanziu európskych malých a stredných podnikov a vznik konkurencieschopných európskych spoločností, ako decentralizované a interoperabilné ekosystémy;

zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť vhodný politický rámec a zapojiť sa do medzinárodných dialógov, najmä s podobne zmýšľajúcimi krajinami mimo EÚ, v záujme koordinovaného prístupu k virtuálnym svetom; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť informovanosť európskych občanov o zodpovednom používaní týchto digitálnych oblastí;

10. uznáva, že rôzne podniky vyvinuli rozmanité virtuálne svety bez otvorených spoločných noriem, regulácií a interoperabilných platforiem; zdôrazňuje, že tieto virtuálne svety v súčasnosti rozvíja obmedzený počet podnikov, ktoré majú zdroje a finančné prostriedky potrebné na ich rozvoj; domnieva sa, že interoperabilita a otvorené normy môžu prispieť k prevencii kvázimonopolov alebo zneužívania dominantného postavenia na úkor spotrebiteľa a európskych podnikov, najmä MSP;

víta záväzok Komisie spolupracovať s existujúcimi multilaterálnymi inštitúciami správy internetu so zámerom vypracovať spoločné normy a pravidlá správy vecí verejných; nabáda Komisiu, aby podporovala prebiehajúce iniciatívy viacerých zainteresovaných strán, ktoré v súčasnosti vypracúvajú normy vrátane noriem združení spotrebiteľov a iných organizácií občianskej spoločnosti; odporúča komplexnú štúdiu o interoperabilných virtuálnych svetoch; zdôrazňuje potenciál, ktorý predstavuje vytvorenie európskych dátových priestorov pre rozvoj virtuálnych svetov;

11. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby virtuálne svety boli otvorené, inkluzívne a prístupné a prispievali k väčšej účasti osôb so zdravotným postihnutím na novom digitálnom prostredí; poukazuje na potenciál virtuálnych svetov zvýšiť účasť osôb so zdravotným postihnutím na rôznych činnostiach, ako je virtuálny cestovný ruch; varuje pred potenciálnymi výzvami, s ktorými sa stretávajú používatelia so zdravotným postihnutím v interakcii s virtuálnym svetom, vyplývajúcimi z nedostatočných funkcií prístupnosti alebo dizajnu, ktoré nezodpovedajú ich osobitným potrebám. vyzýva Komisiu, aby monitorovala vhodnosť Európskeho aktu o prístupnosti[3] a smernice o prístupnosti webových sídel[4] pri zabezpečovaní prístupnosti vo virtuálnom svete; zdôrazňuje, že treba uznať osobitné potreby a práva detí;

12. domnieva sa, že diskusia o potrebe identifikácie používateľov vo virtuálnom svete by v rozvoji virtuálnych svetov mala mať prioritu a že by sa mala dôkladne zvážiť možná konfigurácia tohto digitálneho prostredia, pričom netreba zabúdať, že v niektorých prípadoch môže byť anonymita vhodnejšia; poukazuje na to, že anonymita v digitálnom prostredí je vždy možná pod používateľským menom (aliasom), a vyzýva Komisiu, aby posúdila potenciálne využitie európskej digitálnej identity (eID) a peňaženky vo virtuálnych svetoch;

13. opätovne zdôrazňuje význam ochrany osobných údajov a súkromia používateľa; poukazuje na to, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov[5] nemusí byť na riešenie všetkých výziev spojených s ochranou údajov vo vzájomne prepojených virtuálnych svetoch dostatočné; žiada, aby sa pri zabezpečení prostredia priaznivého pre inovácie venovala osobitná pozornosť vplyvom obsahu vytvoreného používateľmi na ochranu údajov, ako aj spracúvaniu citlivých údajov, ako sú biometrické údaje a údaje o správaní, emocionálne reakcie a haptické informácie;

14. zdôrazňuje, že účasť vo virtuálnom svete je dobrovoľná, a vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie práva na trvalé vymazanie, aby spotrebitelia mohli požiadať o vymazanie svojich údajov a profilu z akýchkoľvek aplikácií, online hier a virtuálnych prostredí;

15. domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať návykovému dizajnu a temným vzorom v týchto virtuálnych prostrediach; varuje pred možnými zdravotnými problémami, ktoré môžu vyplynúť z interakcie s virtuálnymi svetmi, ako sú závislosť, kybernetická nevoľnosť alebo poruchy spánkového režimu; zdôrazňuje osobitnú zraniteľnosť maloletých a mladých ľudí voči týmto zdravotným problémom vrátane možného vplyvu na ich kognitívny rozvoj a zdôrazňuje potrebu vekovo primeraného dizajnu a opatrení rodičovskej kontroly v záujme ich ochrany; domnieva sa tiež, že je potrebný výskum vplyvu technológií, ktoré si vyžadujú priame a trvalé zmeny na tele;

16. pripomína potenciál virtuálnych svetov a imerzívneho vzdelávania podporovať práva detí online, pokiaľ ide o ich vzdelávanie, posilnenie postavenia, účasť a hru, a poskytovať jedinečné skúsenosti, ktoré môžu maloletým pomôcť pri rozvíjaní záujmu o vzdelávanie, napríklad učenie hrou; konštatuje, že takéto zapojenie im môže pomôcť rozvíjať zručnosti spolupráce a komunikácie, kritické myslenie, zmysel pre novátorstvo a dôveru; zdôrazňuje príležitosť riešiť nedostatok zručností v EÚ a vyškoliť budúce talenty; zdôrazňuje potrebu vzdelávacích programov s cieľom pomôcť deťom a mladým ľuďom prispôsobiť sa technologickým zmenám a prijať zdravý a vyvážený prístup, v ktorom sa kombinuje tradičná sociálna interakcia s časom stráveným vo virtuálnom prostredí, a zároveň poskytnúť rodičom potrebné nástroje na dohľad a prijímanie informovaných rozhodnutí pri umožňovaní ich deťom prístup alebo zapájanie sa do virtuálneho prostredia;

berie na vedomie potrebu výskumu vplyvu virtuálnej reality a ďalších technológií na kognitívny a behaviorálny vývin; zdôrazňuje však riziká spojené s včasnou expozíciou a nadmerným používaním obrazoviek, ktoré môžu ovplyvniť ich blaho a dobrý kognitívny, fyzický, duševný a sociálny vývin; trvá na vykonávaní informačných kampaní o zodpovednom používaní obrazovky; zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli pedagógovia primerane vyškolení s cieľom zabezpečiť, aby mali potrebné digitálne zručnosti a gramotnosť; vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy, v rámci ktorých by univerzity, inžinierske školy a priemyselné subjekty posudzovali nedostatky v zručnostiach, spoločne koncipovali plány a posilnili spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom v prospech mládeže EÚ; zdôrazňuje význam rozšírenia najvyššej úrovne ochrany maloletých v iných offline a online prostrediach tak, aby sa vzťahovala aj na virtuálne svety a rôzne riziká, a to najmä zneužívanie, obťažovanie, šikana a vystavenie násilnému, sexistickému, rasistickému alebo pornografickému obsahu; zdôrazňuje, že treba uznať osobitné potreby, zraniteľné miesta a práva detí vo virtuálnych svetoch; zdôrazňuje, že je dôležité navrhovať a prevádzkovať online služby a produkty, ku ktorým majú prístup najmä deti, tak, aby boli bezpečné pre deti už v štádiu návrhu a štandardne;

17. Konštatuje, že virtuálne svety generujú obrázky, grafiku a videá s vysokým rozlíšením, aby používateľom umožnili imerzívne zážitky, čo si bude vyžadovať ešte výkonnejšiu infraštruktúru; konštatuje, že kľúčovými budú najmä nové generácie mobilných sietí, ako aj efektívne Wi-Fi pripojenia, ako je Wi-Fi 6, s malým oneskorením a veľmi širokým pásmom, ako aj technológie, ako je edge computing; pripomína správu Európskeho dvora audítorov z januára 2022, v ktorej sa celkové náklady na zavedenie 5G vo všetkých členských štátoch EÚ do roku 2025 odhadujú na 281 až 391 miliárd EUR vrátane výstavby novej infraštruktúry 5G a modernizácie existujúcej infraštruktúry;

18. so znepokojením konštatuje, že rastúce používanie virtuálnych svetov by mohlo vylúčiť aj určité skupiny ľudí, ktorým chýbajú základné zručnosti alebo zdroje na účasť v tomto prostredí, ale aj ľudí žijúcich vo vidieckych a vzdialených oblastiach, ako sú najvzdialenejšie regióny; zdôrazňuje, že podpora digitálnej gramotnosti a prístupu ku kvalitnému a cenovo dostupnému internetu je predpokladom akéhokoľvek rámca pre virtuálne svety na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby na základe dôkazov posúdila spôsob zabezpečenia toho, aby infraštruktúra a zariadenia potrebné na podporu rozvoja a fungovania virtuálnych svetov, ako aj prechodu z webu 3.0 na web 4.0 boli k dispozícii pre všetkých spotrebiteľov vrátane tých, ktorí žijú v odľahlých oblastiach a domácnostiach s nižšími príjmami; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je kľúčový skutočný jednotný trh pre telekomunikácie. varuje pred nebezpečenstvom finančných transakcií zahŕňajúcich kryptomeny, najmä pred podvodmi, ktoré sa môže vo virtuálnych svetoch zvýšiť; pripomína tiež, že nezvratnosť mnohých transakcií s kryptomenami poskytuje nové možnosti pre paralelné hospodárstvo, pričom obete podvodov majú len malú alebo žiadnu možnosť získať späť stratené finančné prostriedky; víta nariadenie Európskej únie o trhoch s kryptoaktívami (MiCA)[6] zamerané na vytvorenie právneho rámca pre kryptomeny a digitálne aktíva;

Udržateľnosť

19. poukazuje na to, že výroba zariadení potrebných na prístup do virtuálnych svetov si vyžaduje zdroje, ako sú vzácne zeminy a iné nerastné suroviny; v tejto súvislosti víta prezentáciu Komisie k návrhu nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec pre zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín (COM(2023)0160).

20. pripomína potenciál virtuálnych svetov a webu 4.0 pozitívne prispieť k boju proti zmene klímy a k udržateľnosti životného prostredia, napríklad umožnením práce na diaľku, čím sa zredukuje dochádzka k zamestnávateľovi a s ňou súvisiace emisie uhlíka; konštatuje, že kľúčovú úlohu zohrávajú sieťové infraštruktúry, ktoré umožňujú digitálne riešenia a nové obchodné modely;

21. domnieva sa, že pri rozvoji a zavádzaní virtuálnych svetov by sa mal zohľadniť vplyv na životné prostredie; zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti spotrebiteľov o vplyve a udržateľnosti týchto nových technológií vrátane elektronického odpadu; konštatuje, že podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu spotreba elektrickej energie vo veľkých dátových centrách v súčasnosti predstavuje 1 – 1,5 % celosvetovej spotreby elektrickej energie; poukazuje na to, že spotreba elektrickej energie v dátových centrách sa môže zvýšiť v prípade rozsiahleho zavádzania technológií virtuálneho sveta; pripomína, že technologický pokrok treba využiť, urýchliť a stimulovať, a to s cieľom znižovať spotrebu energie a environmentálnu stopu činností súvisiacich s výrobou, využívaním a rozvojom virtuálnych svetov, napríklad využívaním progresívnych techník recyklácie a obnoviteľných zdrojov energie.

°

° °

22. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.



 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvodné poznámky

Spravodajca víta oznámenie a návrh Komisie 0442(2023). Vývoj webu 4.0 už prebieha na celom svete a predstavuje obrovský hospodársky potenciál. Do roku 2024 by trh metaverza mohol dosiahnuť 800 miliárd USD[7] a do roku 2032 by mohol predstavovať 2,8 % svetového HDP[8]. Európska únia musí byť čo najskôr pripravená na jeho vývoj, aby v globálnej digitálnej súťaži nezaostávala.

Európsky spôsob

Spravodajca sa domnieva, že Európska únia musí vytvoriť základ, ktorý zaistí bezproblémový prechod na digitálnu éru webu 4.0 a aby sa vyvarovala rovnakých chýb ako pri predchádzajúcej technologickej transformácii. Spôsob prechodu na web 4.0 musí byť európsky, zachovávať európske zásady a hodnoty, ako je ochrana údajov, súkromie a bezpečnosť, a postaviť do centra pozornosti občanov, najmä maloletých. Takýmto riešením digitálnej transformácie sa Európska únia dostala do popredia digitálnej regulácie a väčšina regiónov sveta vníma Európsku úniu ako nasledovaniahodný príklad. Jeho jasným príkladom sa stalo všeobecné nariadenie o ochrane údajov. Európsky spôsob regulácie digitálneho sveta však prináša množstvo byrokracie a zdĺhavých legislatívnych postupov, ktoré môžu brzdiť inováciu a technologický rozvoj. Spravodajca preto vyzýva inštitúcie Európskej únie, aby usilovali o správnu rovnováhu medzi spoľahlivými právnymi predpismi ako záruky základných práv a flexibilným ekosystémom pre rozvoj webu 4.0.

Interoperabilita

Spravodajca sa domnieva, že je potrebné, aby virtuálny svet vychádzal zo zásady interoperability, čo umožní prepojenie medzi platformami, systémami a zariadeniami, aby sa bez problémov mohli vymieňať informácie a dochádzať k interakciám. Interoperabilita prispeje k vytvoreniu rovnakých podmienok pre rozvoj virtuálnych svetov v Európskej únii. V súčasnosti sú na čele rozvoja virtuálnych svetov veľké technologické spoločnosti, najmä v Spojených štátoch amerických a vo východnej a juhovýchodnej Ázii. Otvorené normy a interoperabilita zariadení a platforiem uľahčia prístup k virtuálnym svetom všetkým aktérom.

Kapacita sietí

Spravodajca poukazuje na to, že virtuálne svety budú veľmi náročné na údaje a že potrebné technológie, ako je rozšírená realita, virtuálna realita a zmiešaná realita, si vyžadujú vysoké rozlíšenie. Predpokladá sa, že využívanie údajov sa v tomto desaťročí zvýši dvadsaťnásobne, pričom sa tiež očakáva skutočne výrazný nárast prenosu údajov. Na adaptáciu a modernizáciu telekomunikačných sietí budú preto potrebné značné investície. Nové technológie budú potrebné aj na umožnenie nových aplikácií, ktoré prídu spolu s virtuálnym svetom. Spravodajca zdôrazňuje, že Európska únia bude musieť nájsť spôsob, ako zabezpečiť výkonné siete 6G, ktoré virtuálne svety umožnia.

Dostupnosť a začlenenie

Pre spravodajcu je dôležité, aby virtuálne svety boli otvoreným ekosystémom prístupným pre všetkých za rovnakých podmienok. V praxi však virtuálne svety môžu prinášať výzvy pre prístupnosť a inklúziu. Niektoré aspekty môžu určovať prístup občanov k virtuálnym svetom, ako je ich zemepisná poloha, spoločenské a ekonomické postavenie, digitálne zručnosti alebo fyzický stav (ťažkosti s prístupom k virtuálnym svetom môžu mať osoby so zdravotným postihnutím, ak nie sú prispôsobené ich potrebám). Spravodajca požaduje, aby sa týmito prvkami zaoberali tak vývojári virtuálnych svetov, ako aj regulačné orgány.

Záverečné poznámky

Spravodajca sa domnieva, že Európska únia je dostatočne vybavená právnymi predpismi, ako je akt o digitálnych službách, akt o digitálnych trhoch alebo akt o údajoch, aby pri rozvoji virtuálnych svetov zaistila ochranu spotrebiteľa a normy vnútorného trhu. V súčasnosti nie je potrebná regulácia virtuálnych svetov ex novo. Vyzýva Európsku komisiu, aby vývoj virtuálnych svetov monitorovala, aby pravidelne kontrolovala, či je jednotný digitálny trh vhodne regulovaný, a v prípade potreby predložila legislatívne návrhy.


ANNEX: ENTITIES OR PERSONS FROM WHOM THE RAPPORTEUR HAS RECEIVED INPUT

 

Pursuant to Article 8 of Annex I to the Rules of Procedure, the rapporteur declares that he has received input from the following entities or persons in the preparation of the report, until the adoption thereof in committee:

 

Entity and/or person

Telefonica

Metaverse.eu

Deutsche Telekom

DG Connect

Meta

Écija

DigitalEs

ITI (The Information Technology Industry Council)

Lego

Qualcomm

Netflix

NowNaw

Improbable

Político (interview)

Coindesk (interview)

Videogames Europe

Motion Pictures Association

Vodafone

 

The list above is drawn up under the exclusive responsibility of the rapporteur.

 

 

 


STANOVISKO VÝBORU PRE KULTÚRU A VZDELÁVANIE (18.7.2023)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k virtuálnym svetom – príležitosti, riziká a politické dôsledky pre jednotný trh

(2022/2198(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Laurence Farreng

 


 

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. domnieva sa, že virtuálne svety alebo „metaverzá“ predstavujú významný krok vo vývoji internetu a majú potenciál ovplyvniť všetky oblasti života občanov, najmä v oblasti vzdelávania, kultúry, umenia a dizajnu, hudby, zábavy a spoločenských aktivít a interakcií; zdôrazňuje, že hoci nie sú nikde jednotne vymedzené, možno ich chápať ako simuláciu imerzívnych 3D alebo 2D priestorov, ktoré umožňujú interakciu používateľov, v reálnom čase; zastáva názor, že virtuálne svety môžu vytvárať synergie s Webom 3.0;

2. vyzýva Európsku úniu, aby prijala komplexnú stratégiu pre virtuálne svety; domnieva sa, že táto stratégia musí byť udržateľná a zameraná na človeka a zároveň musí chrániť hodnoty EÚ a základné práva; zdôrazňuje, že táto stratégia by sa mala zamerať na využívanie a podporu inovácií a pokroku v príslušných odvetviach, ako sú videohry vrátane technológií, ako je virtuálna realita (VR), rozšírená realita (XR), herné motory, haptiky, ktoré sú kľúčovými stavebnými prvkami digitálnych zručností a metaverz, ako aj kultúrnych, hospodárskych a vzdelávacích prínosov, ktoré z nich vyplývajú; zdôrazňuje, že treba zaujať interdisciplinárny prístup k rozvoju európskych metaverz, v ktorom sa kombinujú technológie s obsahom;

3. vyzýva EÚ, aby vzhľadom na aspekty virtuálnych svetov týkajúce sa strategickej autonómie zabezpečila primerané a efektívne investície do tejto oblasti; víta priemyselnú koalíciu virtuálnej a rozšírenej reality, ktorú spustila Európska komisia v rámci akčného plánu pre médiá a audiovíziu; konštatuje, že z programov Horizont Európa a Kreatívna Európa sa financujú projekty rozšírenej a virtuálnej reality; uznáva, že rozpočty týchto programov treba navýšiť, aby bolo možné podporovať významnú stratégiu EÚ pre imerzívne technológie a riešiť problémy inkluzívnosti a prístupnosti virtuálnych svetov;

4. zdôrazňuje význam vývoja metaverz pre kultúrny a kreatívny ekosystém EÚ ako nových priestorov pre tvorivosť a prejav, ktoré možno využiť na podporu európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti; trvá na zabezpečení celospoločenskej prístupnosti metaverz s cieľom vytvoriť z nich skutočne demokratické priestory, podporovať digitálnu gramotnosť a základné právo na kvalitný a cenovo dostupný prístup k internetu, zabezpečiť pripojenie a prístupnosť pre všetkých, najmä pre ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach, a uľahčiť začlenenie zraniteľných skupín;

5. víta vplyv, ktorý môžu mať virtuálne svety pri ochrane a propagácii európskeho kultúrneho dedičstva tým, že umožňujú ponúkať používateľom individualizované skúsenosti na vzdelávacie účely alebo na účely cestovného ruchu; pripomína, že vo virtuálnom svete je potrebné chrániť európske strategické kultúrne bohatstvo a jeho integritu vrátane európskeho kultúrneho dedičstva;

6. konštatuje, že „metaverzá“ alebo virtuálne svety môžu byť predmetom hospodárskych špekulácií, monopolistických tendencií alebo koncentrácie na trhu; zdôrazňuje, že je potrebné prejsť k decentralizovanému prístupu k európskym virtuálnym svetom, ktorý bude zahŕňať väčšie aj menšie hospodárske subjekty na rôznych úrovniach hodnotového reťazca; zdôrazňuje, že MSP, ktoré tvoria prevažnú väčšinu[9], [10] európskych kultúrnych a kreatívnych ekosystémov, musia preto mať aj možnosť využívať imerzívne technológie bez toho, aby boli obmedzované vstupnými prekážkami, z čoho by mali prospech len veľké digitálne spoločnosti; vyzýva, aby sa zlepšil prístup MSP a startupov k financovaniu; zdôrazňuje, že to môže prispieť k zníženiu závislosti od tretích krajín a posilniť vedúce postavenie Európy;

7. konštatuje, že virtuálne svety a technológie rozšírenej a virtuálnej reality môžu výrazne ovplyvniť vzdelávanie a výskum tým, že zmenia spôsob, akým nadobúdame vedomosti; zdôrazňuje, že metaverzá môžu umožniť lepšiu vizualizáciu vzdelávacieho obsahu, zvyšovanie povedomia a lepšie možnosti spolupráce medzi žiakmi a pedagógmi a môžu byť aj formou podpory dištančného a celoživotného vzdelávania; zdôrazňuje potenciál virtuálnych svetov posilniť postavenie jednotlivcov a preklenúť digitálnu priepasť prostredníctvom vzdelávania, podporovať digitálnu gramotnosť vo všetkých skupinách spoločnosti a znižovať nerovnosti;

8. domnieva sa, že rozvoj virtuálnych svetov by mal prebiehať súčasne so zvyšovaním informovanosti európskych občanov o ich zodpovednom používaní; vyzýva EÚ, aby zabezpečila dostatočné investície v oblasti digitálnej gramotnosti s cieľom podporovať rozvoj kritického myslenia používateľov v digitálnom svete;

9. zdôrazňuje naliehavú potrebu podporovať vzdelávanie v odboroch STEAM, zručnosti spojené s kultúrnou a umeleckou tvorbou, odbornú prípravu a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov v oblasti virtuálneho sveta vrátane umelej inteligencie (UI), ktoré sú všetky kľúčové pri budovaní metaverz, s cieľom vytvoriť a udržať talenty v Európskej únii, zabrániť úniku mozgov na iné trhy a uľahčiť harmonizáciu odbornej prípravy a vzájomného uznávania kvalifikácií vo všetkých členských štátoch;

10. zdôrazňuje, že je dôležité podporovať učiteľov a pedagógov v procese vybavovania študentov potrebnou znalostnou základňou, aby sa mohli bezpečne pohybovať vo virtuálnych svetoch; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty a EÚ, aby podporovali zvyšovanie úrovne zručností učiteľov, aby boli digitálne spôsobilí a zruční v oblasti technológií;

11. zdôrazňuje, že stratégia EÚ pre virtuálne svety musí byť v súlade s vhodným rámcom, aby sa zabezpečila ochrana a podpora duševného vlastníctva, najmä autorských práv, a zdôrazňuje, že treba chrániť umelcov a ich diela, európske kultúrne dedičstvo a krajinu vo virtuálnych svetoch; konštatuje, že väčšina systémov duševného vlastníctva v metaverzách sa zakladá na technológii blockchainu, a domnieva sa, že nezameniteľné tokeny môžu predstavovať nový zdroj príjmov pre kultúrny ekosystém EÚ;

12. konštatuje, že metaverzá a pomocné digitálne technológie sa môžu vyznačovať vysokou spotrebou energie; zdôrazňuje, že stratégia EÚ pre virtuálne svety musí posúdiť vplyv týchto nových technológií na životné prostredie a ich udržateľnosť, a to aj zvyšovaním informovanosti občanov o tomto vplyve;

13. domnieva sa, že virtuálne svety môžu tiež vytvárať riziká a že tieto priestory by mali byť regulované, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužívaniu spojenému so škodlivým správaním, napríklad akejkoľvek forme obťažovania, šikanovania, diskriminácie a sledovania ľudí, v digitálnom prostredí alebo zneužívaniu v dôsledku nevhodného používania; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť bezpečné a zdravé prostredie, v ktorom sú riadne zaistené a chránené kybernetická bezpečnosť, súkromie, transparentnosť a práva a potreby používateľov; zdôrazňuje význam ochrany detí a maloletých vo virtuálnych svetoch, a to na základe existujúcich európskych právnych predpisov a stratégií, ako sú akt o digitálnych službách[11] a nová európska stratégia pre lepší internet pre deti (BIK+), s cieľom bojovať proti kybernetickému šikanovaniu, chrániť fyzické a duševné zdravie, zaistiť bezpečnosť na internete a podporovať pozitívne využívanie metaverz;

14. vyzýva Komisiu, aby zvážila vplyv svojich horizontálnych digitálnych právnych predpisov, ako je akt o umelej inteligencii, na kultúru vrátane vymedzenia a vlastníctva kultúrnych a akademických diel a aby v prípade potreby predložila iniciatívy v tejto oblasti na ochranu a podporu európskeho kultúrneho a kreatívneho ekosystému;

15. konštatuje, že budúci vývoj virtuálnych svetov by sa mal riadiť etickými zásadami a zásadami zameranými na človeka v súlade s právnymi predpismi EÚ, ako sú všeobecné nariadenie o ochrane údajov[12], akt o digitálnych službách, akt o digitálnych trhoch[13] a smernica o autorskom práve[14]; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôkladné a nepretržité monitorovanie rozvoja virtuálnych svetov s cieľom identifikovať problémy a výzvy, ktoré sa môžu vyskytnúť a ktoré súčasný právny rámec nerieši alebo ktoré si môžu vyžadovať ďalšiu harmonizáciu medzi členskými štátmi;

16. uznáva význam multilaterálnych fór v podobných otázkach globálneho významu a nabáda Komisiu, aby zaujala koordinovaný prístup s členskými štátmi, pokiaľ ide o prispievanie k významnému medzinárodnému úsiliu v oblasti normalizácie, ako je The Metaverse Standards Forum (Fórum metaverzálnych noriem), ako aj iné súvisiace iniciatívy v rámci OECD a iných medzinárodných organizácií, ako sú ITU a ISO;

17. zdôrazňuje význam odporúčaní európskej panelovej diskusie občanov o virtuálnych svetoch a pripomína prebiehajúci pilotný projekt Európskeho parlamentu s názvom Priestor pre metaverzum, ktorý prispeje k vytvoreniu interdisciplinárnej európskej siete odborníkov, mysliteľov a vedúcich predstaviteľov pre etický a demokratický rozvoj metaverz.

 

 

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

18.7.2023

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Christine Anderson, Andrea Bocskor, Ilana Cicurel, Laurence Farreng, Tomasz Frankowski, Romeo Franz, Sylvie Guillaume, Hannes Heide, Irena Joveva, Petra Kammerevert, Niyazi Kizilyürek, Predrag Fred Matić, Martina Michels, Niklas Nienass, Peter Pollák, Marcos Ros Sempere, Massimiliano Smeriglio, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Theodoros Zagorakis, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Ibán García Del Blanco, Rob Rooken, Marc Tarabella

Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

Angel Dzhambazki, Erik Marquardt

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

25

+

ECR

Angel Dzhambazki, Rob Rooken

NI

Andrea Bocskor, Marc Tarabella

PPE

Asim Ademov, Isabella Adinolfi, Tomasz Frankowski, Peter Pollák, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Theodoros Zagorakis, Milan Zver

Renew

Ilana Cicurel, Laurence Farreng, Irena Joveva

S&D

Ibán García Del Blanco, Sylvie Guillaume, Hannes Heide, Petra Kammerevert, Predrag Fred Matić, Marcos Ros Sempere, Massimiliano Smeriglio

Verts/ALE

Romeo Franz, Erik Marquardt, Niklas Nienass

 

0

-

 

 

 

3

0

ID

Christine Anderson

The Left

Niyazi Kizilyürek, Martina Michels

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

28.11.2023

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

2

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrus Ansip, Pablo Arias Echeverría, Laura Ballarín Cereza, Alessandra Basso, Adam Bielan, Biljana Borzan, Vlad-Marius Botoş, Anna Cavazzini, Dita Charanzová, Deirdre Clune, David Cormand, Sandro Gozi, Virginie Joron, Eugen Jurzyca, Włodzimierz Karpiński, Arba Kokalari, Marcel Kolaja, Kateřina Konečná, Andrey Kovatchev, Jean-Lin Lacapelle, Antonius Manders, Beata Mazurek, Leszek Miller, Anne-Sophie Pelletier, Miroslav Radačovský, René Repasi, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Tomislav Sokol, Ivan Štefanec, Róża Thun und Hohenstein, Tom Vandenkendelaere, Kim Van Sparrentak, Marion Walsmann

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Francisco Guerreiro, Ivars Ijabs, Kosma Złotowski, Marco Zullo

Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

João Albuquerque, Petar Vitanov, Stefania Zambelli

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

31

+

PPE

Pablo Arias Echeverría, Deirdre Clune, Włodzimierz Karpiński, Arba Kokalari, Andrey Kovatchev, Antonius Manders, Andreas Schwab, Tomislav Sokol, Ivan Štefanec, Tom Vandenkendelaere, Marion Walsmann, Stefania Zambelli

Renew

Andrus Ansip, Vlad-Marius Botoş, Dita Charanzová, Sandro Gozi, Ivars Ijabs, Róża Thun und Hohenstein, Marco Zullo

S&D

João Albuquerque, Laura Ballarín Cereza, Biljana Borzan, Leszek Miller, René Repasi, Christel Schaldemose, Petar Vitanov

The Left

Anne-Sophie Pelletier

Verts/ALE

Anna Cavazzini, David Cormand, Francisco Guerreiro, Kim Van Sparrentak

 

2

-

NI

Miroslav Radačovský

Verts/ALE

Marcel Kolaja

 

8

0

ECR

Adam Bielan, Eugen Jurzyca, Beata Mazurek, Kosma Złotowski

ID

Alessandra Basso, Virginie Joron, Jean-Lin Lacapelle

The Left

Kateřina Konečná

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 9. januára 2024
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia