SPRÁVA o finančnej činnosti Európskej investičnej banky – výročná správa za rok 2023
5.2.2024 - (2023/2229(INI))
Výbor pre rozpočet
Spravodajca: David Cormand
PR_INI
OBSAH
strana
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
PRÍLOHA: SUBJEKTY ALEBO OSOBY, KTORÉ SPRAVODAJCOVI VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO POSKYTLI INFORMÁCIE
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o finančnej činnosti Európskej investičnej banky – výročná správa za rok 2023
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 177, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a na Protokol č. 5 k zmluvám o štatúte Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“), ktorý je pripojený k zmluvám,
– so zreteľom na články 41 až 43 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,
– so zreteľom na tlačovú správu EIB zo 7. októbra 2016 o vyslovení súhlasu s ratifikáciou Parížskej dohody Európskou úniou,
– so zreteľom na správu EIB o činnosti v oblasti hodnotenia operácií za rok 2022 a pracovný program na roky 2023 – 2025, uverejnené 3. marca 2023,
– so zreteľom na postupy skupiny EIB, ktoré sa týkajú mechanizmu na vybavovanie sťažností, uverejnené 13. novembra 2018,
– so zreteľom na publikáciu EIB s názvom Úverová politika EIB v oblasti energetiky, ktorá bola uverejnená 8. mája 2023,
– so zreteľom na plán klimatickej banky skupiny EIB na roky 2021 – 2025 prijatý Správnou radou EIB 11. novembra 2020 a na stratégiu EIB v oblasti klímy z 15. novembra 2020,
– so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na roky 2023 – 2025 uverejnený 2. februára 2023,
– so zreteľom na správu EIB o investíciách za obdobie 2022/2023 s názvom Odolnosť a obnova v Európe uverejnenú 28. februára 2023,
– so zreteľom na správu o činnosti skupiny EIB za rok 2022 uverejnenú 2. februára 2023,
– so zreteľom na prehľad EIB o opatreniach v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti 2023 uverejnený 2. februára 2023,
– so zreteľom na environmentálny rámec EIB uverejnený 14. novembra 2022,
– so zreteľom na správu skupiny EIB o správe a riadení spoločnosti za rok 2022 uverejnenú 8. septembra 2023,
– so zreteľom na publikáciu EIB z 29. novembra 2023 s názvom Globálny strategický plán EIB: financie EÚ pre udržateľnú budúcnosť,
– so zreteľom na prístup EIB Global k spravodlivej transformácii a spravodlivej odolnosti uverejnený 27. novembra 2023,
– so zreteľom na správu skupiny EIB o zverejňovaní informácií o riadení rizík za rok 2022 uverejnenú 9. augusta 2023,
– so zreteľom na prieskum EIB o klíme za roky 2022 – 2023,
– so zreteľom na rámec skupiny EIB pre environmentálnu a sociálnu udržateľnosť s názvom Politika skupiny EIB v environmentálnej a sociálnej oblasti prijatý 2. februára 2022,
– so zreteľom na publikáciu EIB z 10. februára 2023 s názvom EIB Global – partnerstvo, ľudia, účinok,
– so zreteľom na prístup EIB k ľudským právam, ktorý bol uverejnená 6. februára 2023,
– so zreteľom na správu EIB z 29. júna 2023 s názvom Činnosti skupiny EIB v regiónoch EÚ, na ktoré sa vzťahuje politika súdržnosti, v roku 2022,
– so zreteľom na stratégiu rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien skupiny EIB a jej akčný plán pre rodovú rovnosť;
– so zreteľom na kódex správania pre zamestnancov skupiny EIB uverejnený 3. februára 2023,
– so zreteľom na kódex správania výboru audítorov skupiny EIB uverejnený 30. novembra 2021,
– so zreteľom na kódex správania predstavenstva skupiny EIB uverejnený 14. októbra 2021,
– so zreteľom na publikáciu EIB z 27. novembra 2023 s názvom Rámec PATH skupiny EIB – verzia 1.2. z novembra 2023 – Podpora protistrán pri zosúlaďovaní s Parížskou dohodou,
– so zreteľom na balík solidarity EIB pre Ukrajinu, ktorý rada EIB schválila 4. marca 2022,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2021 s názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých – Akčný plán EÚ: Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy (COM(2021) 0400),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. februára 2023 s názvom Priemyselný plán v kontexte Zelenej dohody určený pre vek emisnej neutrálnosti (COM(2023)0062),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu[1],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1229 zo 14. júla 2021 o úverovom nástroji pre verejný sektor v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie[2],
– so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,
– so zreteľom na trojstrannú dohodu medzi Komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou, ktorá nadobudla účinnosť v novembri 2021,
– so zreteľom na list európskej ombudsmanky prezidentovi EIB z 22. júla 2016 o otázkach konfliktu záujmov a na odpoveď prezidenta EIB z 31. januára 2017,
– so zreteľom na odporúčania európskej ombudsmanky z 20. novembra 2023 vo veci 2252/2022/OAM,
– so zreteľom na odporúčania európskej ombudsmanky z 21. apríla 2022 vo veci 1251/2020/PB,
– so zreteľom na odporúčania európskej ombudsmanky z 27. júla 2022 vo veci 1016/2021/KR,
– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0031/2024),
A. keďže skupinu EIB tvoria Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond (EIF) a ide o najväčšiu multilaterálnu finančnú inštitúciu na svete, ktorá je zároveň jedným z najväčších poskytovateľov finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti zmeny klímy pôsobiacim na medzinárodných kapitálových trhoch, ktorý ponúka konkurencieschopné produkty klientom a výhodné podmienky na podporu politík a projektov EÚ v rámci Únie aj mimo nej;
B. keďže podľa článku 309 ZFEÚ je úlohou EIB prispievať k dosiahnutiu cieľov EÚ;
C. keďže na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy sú v EÚ potrebné investície vo výške 1 bilióna EUR ročne; keďže EIB môže pomôcť preklenúť túto medzeru prilákaním súkromného kapitálu;
D. keďže v rokoch 2021 až 2027 sa zárukou vo výške 26,2 miliardy EUR z Programu InvestEU a rezervou z viacročného finančného rámca (VFR) a nástroja NextGenerationEU predpokladá mobilizácia viac ako 372 miliárd EUR dodatočných súkromných a verejných investícií v Európe určených najmä na udržateľnú infraštruktúru, výskum, inovácie a digitalizáciu, malé a stredné podniky MSP a sociálne investície a zručnosti;
Prehľad politík a operácií
1. opätovne podčiarkuje dôležitú úlohu EIB ako verejnej banky EÚ a ako jedinej medzinárodnej finančnej inštitúcie v úplnom vlastníctve členských štátov, ktorá sa v plnej miere riadi politikami EÚ a podlieha právnym normám EÚ s cieľom podporiť sociálnu a hospodársku obnovu a zamerať sa na investície potrebné na dosiahnutie cieľov Únie;
2. oceňuje to, že EIB je vždy pripravená prispôsobovať sa a pretvárať sa v súlade s meniacimi sa požiadavkami politiky EÚ a zároveň dodržiavať svoje dlhodobé ciele;
3. opakuje svoju výzvu na zvýšenie kapitálu s cieľom umožniť, aby EIB poskytovala dlhodobejšiu návratnú finančnú podporu a inovatívne nástroje; konštatuje, že je to potrebné pre spravodlivý inkuzívny udržateľný rast podporujúci kľúčové investície do reálnej ekonomiky, ktoré by sa inak neuskutočnili a ktoré majú potenciál maximalizovať inovačné zisky v kľúčových oblastiach politiky EÚ, ako sú digitalizácia a zelená transformácia; konštatuje, že tieto investície by mali pomôcť pri zmierňovaní obmedzení konkurencieschopnosti, ako sú vysoké ceny energie, chýbajúce zručnosti a nedostatočné investície do inovácií a nových technológií, ako aj pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja; očakáva od EIB, že zabezpečí, aby jej financovanie prispievalo k riešeniu zlyhaní trhu, zabránilo účinkom vytláčania a malo merateľné vplyvy bez toho, aby sa ohrozila celková atraktívnosť jej finančnej ponuky;
4. zdôrazňuje, že EIB si musí zachovať úverový rating AAA a udržať si plnú dôveru kapitálových trhov vo svoje činnosti;
5. konštatuje, že financovanie EIB zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu vzhľadom na významné sociálne a hospodárske dôsledky vyplývajúce z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, po ktorej nasledovala invázia na Ukrajinu, najmä na infláciu, vysoké úrokové sadzby a napäté verejné financie; ďalej berie na vedomie väčšiu úlohu, ktorú zohráva financovanie EIB v kontexte náročných hospodárskych vyhliadok a väčšej globálnej hospodárskej súťaže, ktoré majú vplyv aj na prebiehajúce projekty;
6. domnieva sa, že EIB by mohla urobiť viac pre to, aby rozšírila sektorovú rovnováhu a prispôsobila sa regionálnej rozmanitosti v EÚ s cieľom zvýšiť atraktívnosť svojich fondov; žiada EIB, aby sa zaoberala systémovými nedostatkami, ktoré bránia určitým regiónom alebo krajinám plne využívať jej finančné činnosti, pričom bude rešpektovať povahu finančných operácií EIB založenú na dopyte; vyzýva Komisiu, aby posúdila to, či je geografické rozdelenie financovania v rámci Programu InvestEU vyvážené, najmä pokiaľ ide o menšie členské štáty;
7. vyzýva EIB, aby podporovala projekty, ktoré zabezpečujú vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a ktoré posilňujú sociálne začlenenie a znižovanie nerovností v súlade s environmentálnymi a sociálnymi normami; vyzýva EIB, aby rozšírila svoju úlohu, posudzovala a riešila investičné medzery v sociálnej infraštruktúre a sociálnom zabezpečení, ako sú cenovo dostupné a energeticky efektívne sociálne bývanie, verejné zdravotníctvo, verejné služby, verejná doprava, udržateľná doprava, kultúra a vzdelávanie, a zároveň zabezpečila doplnkovosť a komplementárnosť s inými verejnými fondmi a komerčnými veriteľmi; vyzýva EIB, aby zvýšila váhu sociálnych prínosov pri posudzovaní projektov s cieľom poskytnúť dlhodobé cenovo dostupné riešenia v kontexte krízy životných nákladov a výziev pre domácnosti v Európskej únii vyplývajúcich z celkového hospodárskeho výhľadu; žiada EIB, aby zvýšila podstupovanie rizika v prípade projektov poskytujúcich základné služby s dlhodobými jasnými a merateľnými prínosmi; vyzýva EIB, aby vždy, keď je to možné, finančne uprednostňovala projekty zahŕňajúce zraniteľné alebo marginalizované osoby, najmä mladých ľudí, a projekty vedené občanmi;
Klimatická banka EÚ: ciele v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti
8. berie na vedomie zistenia uvedené v investičnej správe EIB za tok 2022/2023 s názvom Odolnosť a obnova v Európe, v ktorej sa analyzujú investície do opatrení v oblasti klímy v celej EÚ a chýbajúce investície v rôznych odvetviach; berie tiež na vedomie operačný plán skupiny EIB na roky 2023 – 2025, ktorý potvrdzuje zosúladenie EIB s politickými prioritami EÚ a jej záväzok zvýšiť svoje ambície v oblasti zelenej a digitálnej transformácie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala metódu posudzovania nedostatku zeleného financovania v EÚ a posúdila potenciálnu úlohu EIB pri preklenutí tejto medzery vo financovaní;
9. pripomína, že EIB je najväčším emitentom zelených dlhopisov vo viacerých menách na svete; poukazuje na to, že zvýšenie podielu dlhopisov denominovaných v eurách by ešte viac posilnilo medzinárodnú úlohu eura;
10. pripomína, že zelená transformácia musí byť inkluzívna a spravodlivá, že zelené investície musia byť životaschopné, a preto očakáva, že EIB svoje úvery, finančné nástroje, technickú pomoc a poradenské služby využije na podporu občanov a podnikov, ktoré čelia sociálno-ekonomickým výzvam vyplývajúcim z ich úsilia o dosiahnutie klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050; vyzýva EIB, aby podporovala projekty zabezpečujúce cenovo dostupný prístup k energii z obnoviteľných zdrojov, bývanie a verejné služby, iniciatívy pod vedením komunity a malé projekty s osobitným zameraním na boj proti energetickej chudobe ako prioritu;
11. víta to, že EIB už splnila cieľ vyčleniť aspoň polovicu zdrojov na opatrenia v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti a že je na dobrej ceste k splneniu cieľa podporiť do roku 2030 zelené investície vo výške 1 bilión EUR; očakáva, že preskúmanie plánu klimatickej banky v roku 2024 nasmeruje EIB plne na cestu k dosiahnutiu cieľa 1,5 stupňa, ako aj cieľa klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050, pričom zabezpečí spravodlivú transformáciu pre všetkých; domnieva sa, že referenčnou hodnotou by mali byť najambicióznejšie postupy verejného bankovníctva; opätovne vyzýva, aby súčasťou každého projektu bolo dôkladné posudzovanie alternatív s nižšími emisiami uhlíka a emisií rozsahu 3;
12. víta zosúladenie zmluvných strán v Paríži (PATH) a očakáva jeho úplné vykonávanie, pokiaľ ide o maximalizáciu znižovania emisií a zvýšenie odolnosti proti zmene klímy; berie na vedomie reakciu EIB na núdzovú energetickú situáciu v EÚ prispôsobením PATH; očakáva, že výnimky udelené v rámci PATH na podporu plánu REPowerEU budú výnimočné, dočasné a plne odôvodnené, aby mohli urýchliť zelenú transformáciu a ukončiť závislosť Európy od dovozu fosílnych palív, a to aj z Ruska; v tejto súvislosti víta zvýšenie podpory EIB pre plán REPowerEU na 45 miliárd EUR vo forme úverov a kapitálového financovania projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti, sietí a skladovania energie, infraštruktúry na nabíjanie elektrických vozidiel a prelomových technológií v nasledujúcich rokoch;
13. pripomína, že všetci podnikoví klienti financovania EIB sú zmluvne zaviazaní vytvoriť a zverejniť dôveryhodnú stratégiu zosúladenia sa s Parížskou dohodou („plány dekarbonizácie“), ktorá zahŕňa strednodobé, priebežné, kvantitatívne ciele znižovania emisií a možnosti v dlhšom časovom horizonte na dosiahnutie uhlíkovej neutrality najneskôr do roku 2050; očakáva, že EIB pred prevzatím nových finančných záväzkov systematicky vyhodnotí dôveryhodnosť týchto plánov, pričom uplatní kritériá dekarbonizácie, ktoré sú v súlade s cieľom 1,5 stupňa; opakuje svoju výzvu, že EIB by mala spolupracovať len s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú dôveryhodné plány dekarbonizácie vrátane krátkodobých cieľov kompatibilných s cieľom 1,5 stupňa, ktoré sa budú realizovať čo najskôr, najneskôr však do roku 2025; zdôrazňuje, že nové požiadavky nesmú byť na úkor prístupu MSP k financovaniu;
14. zdôrazňuje kľúčovú úlohu EIB pri spravodlivej transformácii; vyzýva EIB, aby znížila minimálnu výšku úveru pre jednotlivé projekty alebo úverové schémy, ktoré prispievajú k spravodlivej transformácii; nabáda EIB, aby intenzívnejšie spolupracovala s vnútroštátnymi a regionálnymi finančnými inštitúciami pri poskytovaní cieleného financovania; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby prispela k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi; víta zapojenie EIB do Mechanizmu spravodlivej transformácie EÚ s cieľom riešiť sociálno-ekonomický vplyv transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo a vytvárať nové príležitosti pre udržateľný rozvoj v oprávnených regiónoch;
15. vyzýva EIB, aby bez toho, aby ohrozila komerčnú atraktivitu svojho portfólia, prispôsobila svoje činnosti znižovania rizika tak, aby sa súkromné financovanie zameralo na projekty s vysokou úrovňou doplnkovosti, ktoré prispievajú k spravodlivej transformácii; vyzýva EIB, aby sa poučila z realizácie produktov, ako sú fondy v oblasti klímy a infraštruktúry, a tiež z relevantnosti sprostredkovaného kapitálu a potreby zlepšiť pomer rizika a výnosu v menších projektoch zelenej infraštruktúry;
16. víta zvýšené investície do vodíka; trvá na tom, že úlohou vodíka je prispievať k prechodu na klimatickú neutralitu znižovaním emisií v priemyselných odvetviach, v ktorých to ide ťažko; očakáva zabezpečenie doplnkovosti, aby sa zabránilo odklonu zdrojov z oblasti elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa príslušného delegovaného aktu[3]; vyjadruje znepokojenie nad možným vplyvom projektov v oblasti vodíka na zásobovanie vodou v niektorých regiónoch, ako aj na biodiverzitu; vyzýva EIB, aby rozšírila svoje poradenstvo na vodíkový ekosystém EÚ a trh;
17. zdôrazňuje, že environmentálna a sociálna politika EIB posilňuje záväzok podporovať a vykonávať ciele Dohovoru o biologickej diverzite a globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020, najmä požiadavku, aby financované projekty výrazne nenarušili biodiverzitu a ekosystémy; víta prechod od „žiadnej čistej straty“ k „žiadnej strate“ biodiverzity; usiluje sa o plné uplatňovanie environmentálnej a sociálnej politiky EIB, najmä v projektoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; naliehavo vyzýva EIB plne zosúladiť svoju environmentálnu a sociálnu politiku s globálnym rámcom pre biodiverzitu po roku 2020;
18. víta prvé spoločné zásady financovania priaznivého pre prírodu, ktoré uverejnila EIB spolu s ďalšími multilaterálnymi rozvojovými bankami na konferencii COP28; očakáva, že EIB sa bude ďalej aktívnejšie zapájať do investícií, ktoré majú pozitívny vplyv na prírodu, podporujú biodiverzitu a sú sústredené v odvetviach s najväčšími súvisiacimi prínosmi pre biodiverzitu, ako sú vodné hospodárstvo, sanitácia, lesné hospodárstvo a oceány, preukáže najvyššiu úroveň integrity a záruk, najmä pokiaľ ide o práva miestnych komunít, a začlení do tohto procesu poznatky získané z nástroja na financovanie prírodného kapitálu; očakáva, že EIB zvýši financovanie riešení na zníženie znečistenia plastmi;
19. očakáva viac úsilia pri začleňovaní prírody do analýz a operácií, v ktorých sa posudzuje finančné riziko straty biodiverzity na úrovni protistrán; očakáva, že do rozsiahlych infraštruktúrnych projektov, najmä pri investíciách v mestskom prostredí, sa budú systematicky začleňovať prvky s priaznivým vplyvom na prírodu; varuje pred projektmi prispievajúcimi k cieľom v oblasti klímy, ktoré vedú k ničeniu biodiverzity;
20. berie na vedomie prebiehajúce rokovania o odpustení časti dlhu rozvojovej krajiny výmenou za realizáciu ekologických opatrení (debt-for-nature swaps); vyjadruje pochybnosti, či je takéto odpustenie časti dlhu adekvátne z hľadiska rozvoja a ochrany prírody, a znepokojenie nad vysokými transakčnými nákladmi, ktoré sú s tým spojené, najmä preto, že predchádzajúca prax ukázala opodstatnenosť týchto obáv; zdôrazňuje potrebu veľkej transparentnosti a zodpovednosti jednotlivých krajín;
21. očakáva, že EIB bude aj naďalej uplatňovať prísne normy a uplatniteľné právne predpisy EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, a to aj pokiaľ ide o šľachtenie zvierat a krmivá pri chove rýb, vychádzajúce z najprísnejších noriem stanovených EÚ a multilaterálnymi finančnými inštitúciami;
22. zdôrazňuje, že bezpečnosť dodávok kritických surovín (CRM) má zásadný význam pre ekologickú a digitálnu transformáciu, ako aj pre sektor obrany a priemyselnú základňu EÚ vo všeobecnosti; pripomína úlohu, ktorú EIB zohráva v Európskej aliancii pre suroviny, a cieli Únie zabezpečiť vyšší stupeň autonómie, pokiaľ ide o dodávky kritických surovín; zdôrazňuje význam prístupu obehového hospodárstva ku kritickým surovinám, pričom základom musí byť recyklácia a opätovného použitie, aby sa znížila závislosť EÚ od tretích krajín a podporila strategická autonómia; vyzýva preto EIB, aby viac investovala do odvetvia kritických surovín s cieľom zvýšiť odolnosť v oblasti surovín s osobitným zameraním na recykláciu druhotných surovín a podporiť riešenia obehového hospodárstva na pomoc diverzifikácie dodávok;
Podpora inovácií, malých a stredných podnikov, priemyslu a digitalizácie
23. pripomína, že MSP sú oporou európskeho hospodárstva; pripomína, že 23 miliónov MSP v EÚ predstavuje 99 % všetkých podnikov a zabezpečuje približne tri štvrtiny všetkých pracovných miest a viac ako 50 % celkovej pridanej hodnoty tvorenej podnikmi v EÚ; zdôrazňuje, že podpora MSP je kľúčovým cieľom skupiny EIB; poukazuje na to, že energetická kríza a dôsledky ruskej vojny na Ukrajine, ako aj čoraz vyššie ceny surovín a rastúce úrokové sadzby predstavujú pre MSP ďalšie výzvy;
24. pripomína, že skupina EIB v roku 2022 poskytla MSP a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou financovanie v celkovej výške 16,35 miliardy EUR; konštatuje, že podľa hodnotenia skupiny EIB dosiahli operácie skupiny EIB poskytujúce dlhovú podporu pre MSP v rokoch 2010 až 2020 celkovú výšku takmer 20 miliárd EUR ročne (čisté podpísané úvery); vyzýva skupinu EIB, aby zvážila spôsoby, ako ďalej uľahčiť podporu MSP, najmä pokiaľ ide o menšie projekty financovania;
25. zdôrazňuje úlohu Európskeho investičného fondu pri zlepšovaní prístupu k financovaniu pre menšie spoločnosti EÚ, spoločnosti so strednou kapitalizáciou a startupy, a tým aj jeho podporu podnikania, rastu, inovácií, výskumu a vývoja a zamestnanosti v Únii; poukazuje na to, že stabilné dodávky energie za konkurencieschopné ceny sú jedným zo základov úspešnej priemyselnej politiky, najmä pre MSP; vyzýva skupinu EIB, aby poskytla dodatočný rastový kapitál s cieľom umožniť MSP rozširovať ich činnosť; naliehavo vyzýva skupinu EIB, aby zvýšila podporu zameranú na rozširovanie európskych startupov, a to aj podstúpením väčšieho rizika pri vyplácaní rizikového kapitálu s cieľom zabezpečiť, aby sa európske startupy mohli rozširovať skôr v rámci EÚ ako mimo nej;
26. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EIF intenzívne zameriavala na projekty tvoriace a udržiavajúce vysokokvalitné pracovné miesta vrátane projektov zameraných na riešenie rastúceho problému nezamestnanosti mladých ľudí, ako je tzv. duálny model učňovskej prípravy, ktorý sa v niektorých členských štátoch ukázal ako účinný a úspešný, pokiaľ ide o vytváranie bezpečných a vysokokvalitných pracovných miest;
27. uznáva, že MSP často disponujú obmedzenými administratívnymi zdrojmi a čelia vyšším nákladom na prijaté úvery a pôžičky ako veľké spoločnosti v dôsledku menej priaznivých podmienok bankových úverov, a považuje za nevyhnutné ponúknuť im jednoduché a ľahko dostupné finančné nástroje; dôrazne preto nabáda skupinu EIB, aby navrhovala svoje programy tak, aby sa zjednodušili administratívne postupy a zároveň poskytla potrebná technická pomoc a primerané financovanie pre poradenské služby, čím sa zlepší ich dostupnosť pre MSP;
28. opakuje svoju výzvu skupine EIB, aby doplnila úsilie o vybudovanie riešení založených na údajoch s osobitným zameraním na konkurencieschopnosť MSP a aby svoje investície v tejto oblasti zamerala na preklenutie digitálnej priepasti v rámci EÚ, ako aj medzi EÚ a ďalšími technologicky vyspelejšími svetovými regiónmi; vyzýva skupinu EIB, aby zvýšila investície do digitalizácie, rozvoja špičkových technológií, ako je umelá inteligencia, a do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie pracovníkov, ktoré sú nevyhnutné pre silnú priemyselnú základňu;
Ukrajina
29. víta iniciatívu EÚ pre Ukrajinu, ktorú EIB spustila v marci 2023 s cieľom financovať rekonštrukciu a obnovu na Ukrajine a ktorá je koncipovaná ako dočasný program, ktorý umožní pokračovanie angažovanosti EIB v krajine, kým sa zavedie očakávaná strednodobá podpora EÚ; v tejto súvislosti pripomína význam rozpočtu EÚ ako jediného garanta činnosti EIB, ak zahŕňa poskytovanie úverov mimo EÚ na vykonávanie programov EÚ; požaduje zvýšenie záruk poskytnutých EIB z rozpočtu EÚ s cieľom umožniť EIB pokračovať v poskytovaní dôležitých operácií verejného a súkromného sektora na Ukrajine a rozšíriť svoje činnosti na globálnom Juhu; víta to, že všetky činnosti EIB na Ukrajine sa riadia prioritami sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho oživenia a obnovy v súlade so zásadami „obnovy k lepšiemu“ a budú plne zosúladené s nadchádzajúcim Plánom pre Ukrajinu; víta prvok technickej pomoci na zabezpečenie optimálnej prípravy a realizácie projektov, ako aj opatrenia na budovanie kapacít; očakáva, že v nadchádzajúcom treťom Rýchlom posúdení škôd a potrieb Ukrajiny, ktoré vykoná Svetová banka v koordinácii s Komisiou, EIB a ukrajinskou vládou, sa určia výrazne zvýšené potreby; víta úsilie EIB predchádzať podvodom a korupcii v súvislosti s jej projektmi na Ukrajine, odrádzať od nich a vyšetrovať ich;
30. zdôrazňuje, že ruská útočná vojna ovplyvnila aj regióny v EÚ a mala významné hospodársky vplyv, najmä vo východných pohraničných krajinách EÚ a jej susedstve, a viedla aj k vážnej humanitárnej kríze; zdôrazňuje, že pri plánovaní budúcich investícií by sa mali brať do úvahy zmeny v dodávateľských reťazcoch a obchodných a hospodárskych vzťahoch spôsobené vojnou; vyzýva EIB, aby zohľadnila geopolitickú situáciu a investície potrebné v krajinách v prvej línii vrátane infraštruktúry a riadenia hraníc;
31. pripomína, že ruská útočná vojna proti Ukrajine je rozhodujúcim momentom, pretože zásadne zmenila európske bezpečnostné prostredie a vyžaduje si zvýšenie pripravenosti obrany, a teda dostatočné investície; zdôrazňuje, že treba čo najefektívnejšie využívať všetky nástroje, ktoré má EIB k dispozícii; vyzýva EIB, aby posilnila svoju podporu strategickej európskej bezpečnostnej iniciatívy a európskeho obranného priemyslu vrátane MSP, najmä s cieľom prispieť k pokračujúcej podpore Ukrajiny;
EIB Global
32. očakáva, že činnosti EIB Global budú aj naďalej zosúladené so strategickými záujmami a cieľmi vonkajšej politiky EÚ; víta zapojenie EIB do iniciatívy Global Gateway, ktorá bude hlavne podporovať investície do infraštruktúry a MPS, a tak prispievať k cieľu EÚ, ktorým je posilňovanie jej strategickej autonómie; očakáva, že EIB Global zabezpečí, aby boli investície jasne dodatočné, vytvárali dlhodobé pozitívne vplyvy a aby boli prínosné pre prijímajúce komunity, a to ochranou prírodného a kultúrneho dedičstva, zvyšovaním odolnosti proti zmene klímy, vytváraním miestnych pracovných miest, zvyšovaním životnej úrovne a zmierňovaním chudoby; domnieva sa, že zainteresované strany prijímajúcej krajiny, ako sú orgány verejnej správy, občianska spoločnosť a sociálni partneri, musia byť zapojené do rozhodovania o projektoch Global Gateway a ich vykonávania; ďalej pripomína, že úspech EIB Global závisí od primeranej úrovne zamestnancov na mieste vrátane miestnych pracovníkov;
33. konštatuje, že od zriadenia novej rozvojovej zložky EIB Global v rekordnej miere využívala špecializované investičné okno, ktoré jej bolo zverené v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, a v roku 2022 poskytla viac ako 10 miliárd EUR, najmä na podporu Ukrajiny a Global Gateway; berie na vedomie globálny strategický plán EIB a očakávanie, že pomôže sprostredkovať aspoň jednu tretinu investícií vo výške 300 miliárd EUR, ktoré sa majú vytvoriť do konca roka 2027; víta cieľ na rok 2025, ktorým je viac ako 50 % ročných úverov určených na investície do opatrení v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti; očakáva, že financovanie prispeje k inkluzívnej a spravodlivej transformácii na celom svete; okrem toho očakáva, že EIB Global zmysluplne prispeje k cieľu EÚ, aby 85 % všetkých nových vonkajších opatrení podporovalo do roku 2025 rodovú rovnosť; víta pokrok dosiahnutý pri zriaďovaní fondu Global Gateway v rámci záruky Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus, ktorý by mal financovať investície súkromného sektora s veľkým vplyvom a poskytovať kapitálové a dlhové financovanie pre infraštruktúru s veľkým vplyvom, čistú energiu a projekty ľudského rozvoja na celom svete; vyjadruje znepokojenie nad absenciou inkluzívnych a zmysluplných konzultácií so zainteresovanými stranami, na ktoré majú jeho aktivity dosah; vyzýva na väčšiu podporu projektov s obmedzenou bankovateľnosťou a vysokou návratnosťou pre verejnosť a na zníženie minimálnej výšky úveru na jednotlivé projekty, najmä v najmenej rozvinutých krajinách;
34. opakuje svoju výzvu EIB Global, aby operácie kombinovaného financovania obmedzilo na oblasti, v ktorých môžu priniesť pridanú hodnotu miestnemu hospodárstvu, zabránilo vytláčaniu súkromného kapitálu a zabezpečilo, aby sa kombinované financovanie nepoužívalo na základné verejné služby, najmä zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálnu ochranu; pripomína, že ciele rozvojovej politiky EÚ, a najmä cieľ zlepšiť univerzálny a cenovo dostupný prístup k zdravotnej starostlivosti, by mali usmerňovať investície EIB v tejto oblasti tak, aby sa zaistili lepšie výsledky v oblasti zdravia pre všetkých, najmä pre ženy;
35. vyjadruje znepokojenie nad rýchlo rastúcimi úrovňami zadĺženia a vyššími nákladmi na prijaté úvery a pôžičky v rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách, kde sa odhaduje, že 60 % krajín s nízkymi príjmami je už v ťažkostiach s verejným dlhom alebo vysokým rizikom dlhovej tiesne[4]; zdôrazňuje dôležitú úlohu EIB a iných multilaterálnych inštitúcií pri poskytovaní finančných prostriedkov za zvýhodnených podmienok s cieľom zmierniť neudržateľné dlhové zaťaženie;
36. zastáva názor, že EIB Global by malo niesť zodpovednosť za dodržiavanie zásad stanovených v Parížskej deklarácii o účinnosti pomoci a v Akčnom programe z Akkry (zodpovednosť, zosúladenie, harmonizácia, riadenie zamerané na výsledky a vzájomná zodpovednosť); v tejto súvislosti je osobitne znepokojený konfliktom záujmov medzi agentúrami pre vývozné úvery a rozvojovým financovaním EIB Global, ako aj vplyvom investícií dotknutých EIB Global na rozvojovú doplnkovosť;
37. berie na vedomie informačnú poznámku EIB, v ktorej je zhrnutý jej prístup k ľudským právam; pripomína EIB, že je dôležité, aby začlenila ľudské práva do svojich postupov náležitej starostlivosti, vykonávala posúdenia vplyvu na ľudské práva, zakotvila svoj všeobecný záväzok v oblasti ľudských práv a pôsobila v plnom súlade s článkom 2 ZFEÚ; opakuje svoju výzvu na prijatie jasných a záväzných pravidiel na doplnenie informačného oznámenia, v ktorom je zhrnutý prístup EIB Global k ľudským právam, najmä pokiaľ ide o posudzovanie a ukončenie spolupráce; vyjadruje osobitné znepokojenie nad tým, že EIB od roku 2015 nevyžaduje, aby realizátori projektov vykonávali individuálne posudzovanie vplyvu na ľudské práva; vyzýva preto EIB, aby poskytla stratégiu v oblasti ľudských práv, ako aj hodnotenie a posúdenie svojich programov v oblasti ľudských práv, a to aj reálnej situácie na mieste v prijímajúcich krajinách, s cieľom zabezpečiť, aby sa konzultovalo s miestnymi komunitami a aby sa systematicky uplatňovalo právo na slobodný predchádzajúci a informovaný súhlas; vyzýva ďalej EIB, aby vypracovala osobitné politiky týkajúce sa obhajcov ľudských práv a protokoly s cieľom reagovať na riziká odvetných opatrení; zdôrazňuje, že by sa mali zaviesť osobitné opatrenia na zapojenie pôvodných obyvateľov, žien, osôb so zdravotným postihnutím a iných zraniteľných skupín do konzultácií;
38. opakuje svoju výzvu, aby EIB zabezpečila, že jej operácie budú prospešné pre ženy a dievčatá a budú prispievať k posilneniu ich ekonomického postavenia a zamestnanosti; domnieva sa, že EIB by mohla ďalej zvýšiť objem mikrofinančných úverov pre podniky vedené ženami, ktoré stále čelia diskriminácii v prístupe k financovaniu;
39. žiada EIB, aby spolupracovala s ostatnými dvojstrannými a multilaterálnymi inštitúciami s cieľom vypracovať a uplatňovať spoločné metodiky na analýzu vplyvu rozvoja s cieľom zabezpečiť dlhodobé pozitívne vplyvy a pridanú hodnotu;
Transparentnosť a riadenie
40. pripomína, že finančné prostriedky EIB sú verejnými prostriedkami a že ich využívanie by malo vždy podliehať verejnej kontrole a zodpovednosti; uznáva, že EIB v indexe transparentnosti priamych zahraničných investícií za rok 2023 získala hodnotenie „uspokojivý“; vyzýva EIB, aby aktívne a včas uverejňovala podrobnejšie informácie o projektoch vrátane odôvodnenia a kontextu projektov s vysvetlením, ako sú v súlade s cieľmi politiky EÚ a ako ich podporujú, a očakáva, že EIB obmedzí nezverejnenie na platné výnimky uvedené v nariadení (ES) č. 1049/2001[5] a nariadení (ES) č. 1367/2006[6]; naliehavo vyzýva EIB, aby vykonala odporúčania európskej ombudsmanky z 20. novembra 2023 vo veci 2252/2022/OAM a z 21. apríla 2022 vo veci 1251/2020/PB a umožnila tým zmysluplne posúdiť environmentálne a sociálne aspekty projektov, ktoré zvažuje financovať;
41. požaduje väčšiu zodpovednosť EIB voči inštitúciám EÚ, najmä voči Parlamentu, keďže transparentnosť je jedným zo základných kameňov demokracie; vyzýva preto EIB, aby zintenzívnila podávanie správ Parlamentu o svojich rozhodnutiach, dosiahnutom pokroku a vplyve svojich úverových činností, najmä prostredníctvom pravidelných štruktúrovaných dialógov medzi Parlamentom a EIB; opakuje svoju žiadosť o uzatvorenie medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a EIB s cieľom zlepšiť prístup k dokumentom a údajom EIB a posilniť demokratickú zodpovednosť vrátane možnosti predkladať EIB otázky na písomné zodpovedanie, ako to už je v prípade Európskej centrálnej banky;
42. opätovne vyzýva EIB, aby posilnila svoju politiku boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a to aj tým, že nebude financovať príjemcov alebo finančných partnerov, ak majú preukázateľne negatívne výsledky; vyzýva EIB, aby presadzovala preventívne opatrenia a pravidelné daňové výmery namierené proti jurisdikciám, ktoré nespolupracujú na daňové účely, ako aj proti daňovým a fiškálnym podvodom, daňovým únikom, ako aj nezákonnému a agresívnemu vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;
43. nabáda viceprezidentov EIB, aby sa nezapojili do návrhov projektov zo svojich domovských krajín; vyzýva EIB, aby v plnej miere vykonala všetky odporúčania ombudsmanky z 27. júla 2022 vo veci 1016/2021/KR a z 31. októbra 2023 vo vec i611/2022/KR, pokiaľ ide o činnosti bývalých členov jej predstavenstva; vyzýva členov predstavenstva EIB, aby zverejnili svoje plánované stretnutia s externými zainteresovanými stranami, a znovu žiada o systematické zverejňovanie obsahu zasadnutí riadiacich orgánov EIB s cieľom ďalej zlepšovať transparentnosť;
44. konštatuje, že EIB dosiahla pokrok pri dosahovaní rodovo vyváženejšej pracovnej sily, hoci ženy sú naďalej nedostatočne zastúpené na vyšších pozíciách a v kľúčových oblastiach činnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EIB nedosiahla svoje ciele v oblasti rodovej rovnosti stanovené pre ženy na rôznych úrovniach vo svojej stratégii EIB pre rozmanitosť a začlenenie na roky 2018 – 2021; vyzýva preto banku, aby zintenzívnila svoje úsilie o dosiahnutie lepšej rodovej rovnováhy vo všetkých funkciách, a najmä na vyšších a riadiacich pozíciách, a aby zároveň zachovala geografickú rovnováhu; vyzýva EIB, aby ďalej zlepšovala rozmanitosť a začlenenie;
°
° °
45. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej investičnej banke.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Výročná správa za rok 2023 (vypracovaná striedavo s výborom ECON) o finančnej činnosti Európskej investičnej banky sa venuje činnosti EIB a plneniu záväzkov skupiny EIB vyplývajúcich zo zmlúv, ktorými je podpora európskej integrácie a kľúčových horizontálnych politík EÚ a prispievanie k nim.
Správa sa zameriava na hodnotenie hlavných činností EIB v oblasti financovania s osobitným dôrazom na rozvoj klimatickej banky EÚ, reakciu na krízu spôsobenú vojnou na Ukrajine, činnosť EIB Global a výsledky v kľúčových oblastiach politík. Správa sa zameriava aj na riadenie, transparentnosť a zodpovednosť EIB, pričom dôsledne skúma otázky týkajúce sa konfliktu záujmov a odporúčaní ombudsmanky.
Európska investičná banka sa usiluje transformovať na európsku klimatickú banku, pričom sa zaviazala zvýšiť financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy. V roku 2022 však EIB dosiahla celkovú úroveň zeleného financovania vo výške 36,5 miliardy EUR (58 % celkového objemu financovania), čo presiahlo pôvodný cieľ 50 % zeleného financovania, ktorého splnenie sa očakávalo do roku 2025. Aj keď skupina EIB ešte neoznámila výsledky a číselné hodnoty za rok 2023, očakáva sa, že banka od predchádzajúceho roka pokračuje na dobrej ceste. V správe sa uvádza niekoľko politických odporúčaní pre úverové politiky, ktoré treba vypracovať a/alebo vykonať, aby sa EIB stala skutočnou klimatickou bankou EÚ, ako aj príspevok na preskúmanie plánu v oblasti klímy a na zvýšenie investičného príspevku k zastaveniu alebo zvráteniu straty biodiverzity a ochrany prírody.
EIB Global zohráva kľúčovú úlohu pri expanzii EIB mimo EÚ, a teda prispieva k plneniu cieľov zahraničnej a rozvojovej politiky EÚ a je plne v súlade s politikami EÚ v oblasti klímy a životného prostredia.
PRÍLOHA: SUBJEKTY ALEBO OSOBY, KTORÉ SPRAVODAJCOVI VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO POSKYTLI INFORMÁCIE
V súlade s článkom 8 prílohy I k rokovaciemu poriadku spravodajca vyhlasuje, že počas prípravy správy až do jej prijatia vo výbore mu poskytli informácie tieto subjekty alebo osoby:
Subjekt a/alebo osoba |
# Counter Balance# |
# Oxfam Europe# |
Vypracovanie uvedeného zoznamu je vo výlučnej zodpovednosti spravodajcu.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
24.1.2024 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
26 1 2 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Rasmus Andresen, Olivier Chastel, David Cormand, Katalin Cseh, Pascal Durand, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Alexandra Geese, Vlad Gheorghe, Andrzej Halicki, Eero Heinäluoma, Niclas Herbst, Moritz Körner, Joachim Kuhs, Pierre Larrouturou, Janusz Lewandowski, Siegfried Mureşan, Andrey Novakov, Dimitrios Papadimoulis, Karlo Ressler, Bogdan Rzońca, Nils Torvalds, Nils Ušakovs |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Ana Collado Jiménez |
|||
Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Paolo Borchia, Sara Cerdas, Andor Deli, Matjaž Nemec, Domènec Ruiz Devesa |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
26 |
+ |
ECR |
Bogdan Rzońca |
PPE |
Ana Collado Jiménez, José Manuel Fernandes, Andrzej Halicki, Niclas Herbst, Janusz Lewandowski, Siegfried Mureşan, Andrey Novakov, Karlo Ressler |
Renew |
Olivier Chastel, Katalin Cseh, Vlad Gheorghe, Moritz Körner, Nils Torvalds |
S&D |
Sara Cerdas, Pascal Durand, Eider Gardiazabal Rubial, Eero Heinäluoma, Pierre Larrouturou, Matjaž Nemec, Domènec Ruiz Devesa, Nils Ušakovs |
The Left |
Dimitrios Papadimoulis |
Verts/ALE |
Rasmus Andresen, David Cormand, Alexandra Geese |
1 |
- |
ID |
Joachim Kuhs |
2 |
0 |
ID |
Paolo Borchia |
NI |
Andor Deli |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
- [1] Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1.
- [2] Ú. v. EÚ L 274, 30.7.2021, s. 1.
- [3] Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1184 z 10. februára 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 vypracovaním metodiky Únie, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá výroby kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2023, s. 11.
- [4] Správa Svetovej banky, Global Economic Prospects (Globálne hospodárske vyhliadky), január 2024, https://www.worldbank.org/en/publication/global-economic-prospects.
- [5] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2023, s. 43.
- [6] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva. Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13.