Návrh uznesenia - B10-0075/2025Návrh uznesenia
B10-0075/2025
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o dezinformáciách a prekrúcaní dejín, ktorými Rusko ospravedlňuje svoju útočnú vojnu proti Ukrajine

20.1.2025 - (2024/2988(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 136 ods. 2 rokovacieho poriadku

Rasa Juknevičienė, Michael Gahler, Andrzej Halicki, Sebastião Bugalho, David McAllister, Siegfried Mureşan, Željana Zovko, Isabel Wiseler‑Lima, Nicolás Pascual de la Parte, Mika Aaltola, Krzysztof Brejza, Daniel Caspary, Sandra Kalniete, Seán Kelly, Ondřej Kolář, Łukasz Kohut, Andrey Kovatchev, Miriam Lexmann, Antonio López‑Istúriz White, Danuše Nerudová, Mirosława Nykiel, Ana Miguel Pedro, Paulius Saudargas, Davor Ivo Stier, Michał Szczerba, Alice Teodorescu Måwe, Ingeborg Ter Laak, Matej Tonin, Pekka Toveri, Inese Vaidere, Milan Zver
v mene skupiny PPE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B10-0074/2025

Postup : 2024/2988(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B10-0075/2025
Predkladané texty :
B10-0075/2025
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B10‑0075/2025

Uznesenie Európskeho parlamentu o dezinformáciách a prekrúcaní dejín, ktorými Rusko ospravedlňuje svoju útočnú vojnu proti Ukrajine

(2024/2988(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku,

– so zreteľom na svoje vyhlásenie z 23. septembra 2008, ktoré sa týka vyhlásenia 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu[1],

– so zreteľom na svoje uznesenia o historickej pamäti vrátane uznesení z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme[2], z 19. septembra 2019 o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy[3] a z 15. decembra 2022 o 90 rokoch po Holodomore: uznanie masového zabíjania vyhladovaním za genocídu[4],

– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1481 z 26. januára 2006 o potrebe medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov,

– so zreteľom na vyhlásenie Najvyššej rady Ukrajiny č. 3078-IX z 2. mája 2023 o využívaní ideológie ruského fašizmu politickým režimom Ruskej federácie a o odsúdení základov a praktík tejto ideológie ako totalitných a mizantropických,

– so zreteľom na súbežnú rezolúciu č. 9 Kongresu USA zo 7. februára 2023 s názvom Odsúdenie hrôz socializmu,

– so zreteľom na článok 136 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže tento rok si pripomíname 86. výročie paktu Molotov-Ribbentrop a jeho tajných protokolov, ktorými Stalin a Hitler zosnovali sprisahanie s cieľom rozdeliť Európu na sféry vplyvu medzi dva totalitné režimy, nacistické Nemecko a Sovietsky zväz, a ktoré pripravili pôdu pre vypuknutie druhej svetovej vojny s bezprecedentnou mierou ľudského utrpenia a okupáciou krajín v Európe na mnoho nasledujúcich desaťročí;

B. keďže podľa medzinárodného práva boli tajné protokoly paktu Molotov-Ribbentrop od začiatku neplatné, pretože vážne porušovali zákaz agresie, ktorý bol ustanovený Všeobecnou zmluvou o vylúčení vojny ako nástroja národnej politiky z 27. augusta 1928; keďže ich neplatnosť vyhlásili signatárske štáty oboch krajín v roku 1989, najmä Zjazd ľudových poslancov ZSSR 24. decembra 1989, a keďže medzinárodná komunita vo všeobecnosti, vrátane judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, túto skutočnosť uznáva ako ustálený právny a historický fakt;

C. keďže uzavretie tajných protokolov paktu Molotov-Ribbentrop predstavovalo medzinárodný zločin proti mieru, ako je plánovanie a začatie útočnej vojny, pre ktorý nemožno nájsť ospravedlnenie v medzinárodnom práve;

D. keďže od roku 2009 sa 23. august pripomína ako Európsky deň pamiatky obetí všetkých totalitných a autoritárskych režimov na úrovni EÚ;

E. keďže po druhej svetovej vojne sa polovica Európy stala slobodnou a demokratickou, zatiaľ čo jej druhá polovica zostala za železnou oponou a pod kontrolou totalitného Sovietskeho zväzu a jeho satelitných komunistických režimov, ktoré rozdelili kontinent na pol storočia až do rozpadu Sovietskeho zväzu; keďže dôsledky tohto rozdelenia pociťujeme dodnes;

F. keďže počas druhej svetovej vojny a po nej boli popravené a politicky prenasledované desiatky miliónov ľudí, ktorí trpeli sovietskymi zverstvami, vrátane 18 až 20 miliónov väzňov v táboroch nútených prác známych ako gulagy, z ktorých 1,5 až 2 milióny neprežili[5], 6 miliónov bolo násilne deportovaných a takmer 5 miliónov bolo politicky potlačených bezpečnostnými štruktúrami, z ktorých najmenej 1 milión bol popravený[6]; keďže v rokoch 1932 a 1933 sa na území Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky vedenie boľševického totalitného režimu dopustilo genocídy známej ako Holodomor, na časti ukrajinskej národnostnej skupiny, v dôsledku ktorej zahynulo podľa odhadov najmenej 4,5 milióna ľudí[7];

G. keďže Rusko neuznalo svoju úlohu pri začatí druhej svetovej vojny a neprebralo zodpovednosť za zverstvá spáchané na územiach okupovaných Sovietskym zväzom; keďže na rozdiel od zločinov spáchaných nacistickým režimom nedošlo v prípade zločinov spáchaných komunistickými diktatúrami v Európe v 20. storočí k úplnému medzinárodnému právnemu a politickému posúdeniu ani odsúdeniu, čo prispelo k účelovému využívaniu dejín za vlády Vladimíra Putina v Rusku;

H. keďže v roku 2025 si pripomíname 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny; keďže Ruská federácia ako nástupnícky štát ZSSR sa snaží monopolizovať víťazstvo nad nacizmom a vytvorila kult „víťazstva“, aby ideologicky mobilizovala Rusov pokračovať v útočnej vojne proti Ukrajine; keďže Deň víťazstva 9. mája sa v Rusku stal nástrojom vojnovej propagandy;

I. keďže Rusko ako štát, ktorý sa vyhlasuje za pokračovateľa a nástupcu Sovietskeho zväzu a Ruského impéria, si naďalej nárokuje výlučnú sféru vplyvu vo vzťahu k susedným štátom a aktívne popiera ich suverenitu, národnú identitu a právo na existenciu, čím zachováva dedičstvo paktu Molotov-Ribbentrop a oživuje cárske ambície imperiálneho dobývania; keďže úplnej invázii na Ukrajinu 24. februára 2022 predchádzalo predloženie požiadaviek Ruska Spojeným štátom a krajinám NATO, aby uznali jeho výlučné záujmy na Ukrajine a v ďalších bývalých sovietskych, Sovietmi okupovaných a satelitných krajinách;

J. keďže pokračujúca imperiálna koloniálna politika Ruska vyústila do vojenskej agresie proti Gruzínsku v roku 2008, okupácie Krymu a začiatku vojny v Donbase v roku 2014 a vyvrcholila rozsiahlou nezákonnou, nevyprovokovanou a neoprávnenou útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára 2022, a systematickým terorizovaním civilného obyvateľstva Ukrajiny, ničením jej strategickej infraštruktúry a páchaním zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov s jasným prejavom genocídneho zámeru voči ukrajinskému ľudu[8];

K. keďže Rusko sústavne hrozí krajinám EÚ vojenskou agresiou vrátane jadrových hrozieb, najmä voči krajinám, ktoré boli v minulosti okupované alebo nepriamo kontrolované Moskvou, a uskutočnilo útoky proti jednotlivcom na území EÚ; keďže Rusko podniká hybridné útoky proti členským štátom EÚ a preukázateľne zasahuje do demokratických procesov EÚ; keďže existujú dôkazy o ruskom zasahovaní a manipulácii v mnohých demokraciách, ako aj o jeho praktickej podpore extrémistických síl a radikálne zmýšľajúcich subjektov s cieľom posilniť destabilizáciu Únie;

L. keďže Kremeľ používa prekrútené dejiny ako casus belli, systematicky legitimizuje sovietske zločiny a šíri historické dezinformácie s cieľom ospravedlniť agresiu Ruska voči susedným štátom; keďže Putinov režim zneužíva dejiny na to, aby si zaistil lojálnosť ruského obyvateľstva vytváraním nostalgie za údajnou veľkou sovietskou ríšou, prekrúca dejiny Ruska a Ukrajiny, odmieta Chruščovovu politiku uznania a odsúdenia stalinistických zločinov, odvracia sa od prístupu Gorbačova, ktorý vzal na vedomie pakt Ribbentrop-Molotov a odsúdil ho, a označuje rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu tragédiu predchádzajúceho storočia; keďže Rusko búra pamätníky Holodomoru a obnovuje dekomunizované pamätníky Lenina na okupovaných územiach Ukrajiny[9];

M. keďže Rusko bráni historickému výskumu, zamedzuje prístup k sovietskym archívom a prenasleduje organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa snažia vyšetriť a posúdiť sovietske zločiny, ako aj zločiny spáchané súčasným režimom; keďže tí, ktorí sa pokúšajú povedať pravdu o týchto zločinoch vrátane paktu Ribbentrop-Molotov a pokračujúcej útočnej vojny proti Ukrajine, sú prenasledovaní podľa ruských právnych predpisov;

N. keďže zastieranie a glorifikácia sovietskych zločinov vrátane úplného ospravedlnenia paktu Ribbentrop-Molotov a následných aktov agresie, tvrdenia o výlučnej zóne záujmov zahŕňajúcej celé územie bývalého Sovietskeho zväzu a ruského cárskeho impéria, spolu s dôrazom na nadradenosť a výlučné poslanie ruského štátu a odmietanie demokracie, ľudských práv a právneho štátu ako údajne cudzích západných hodnôt, sa stali hlavnými piliermi ideológie ruského fašizmu („ruského sveta“), ktorá stojí za ruskými útočnými vojnami a agresívnou politikou, ako aj za dezinformačnými kampaňami a aktmi hybridnej vojny proti EÚ a iným západným krajinám;

O. keďže v niektorých členských štátoch sú komunistické a nacistické ideológie a symboly, ako aj symboly pokračujúcej ruskej agresie, zakázané zákonom;

P. keďže od roku 2023 si Európsky parlament každoročne pripomína obete masových sovietskych deportácií vzdaním pocty a prečítaním mien osôb deportovaných zo Sovietmi okupovaných krajín;

1. uznáva spoločnú zodpovednosť nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu za rozpútanie druhej svetovej vojny s cieľom rozdeliť Európu na dve sféry výlučného vplyvu oboch totalitných režimov na základe paktu Molotov-Ribbentrop a jeho tajných protokolov;

2. odsudzuje postupy a tvrdenia týkajúce sa vytvárania zón výhradných záujmov na úkor suverenity a územnej celistvosti štátov ako nezlučiteľné s medzinárodným právom, podľa ktorého má každý štát zvrchované právo vybrať si svoje bezpečnostné záruky vrátane obranných aliancií a prostriedky na zabezpečenie blahobytu svojho ľudu; pripomína, že žiadne hľadisko akejkoľvek povahy, či už politické, hospodárske, vojenské alebo iné, nemôže slúžiť ako ospravedlnenie agresie;

3. pripomína, že druhá svetová vojna bola najsmrteľnejším a najbrutálnejším konfliktom v dejinách ľudstva; konštatuje, že to viedlo k sovietskej okupácii a masovým zločinom proti ľuďom a národom, ktoré sa dostali pod kontrolu sovietskeho impéria; zdôrazňuje, že absencia beztrestnosti je kľúčovou podmienkou účinného predchádzania takýmto trestným činom, a konštatuje, že beztrestnosť za nevyhodnotené trestné činy umožňuje ich opakovanie;

4. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Ruská federácia neuznala sovietske zločiny na štátnej úrovni, zriekla sa predchádzajúcich pokusov sovietskych vodcov uznať a odsúdiť stalinské zločiny a nezriekla sa svojej imperiálnej minulosti ani koloniálneho prístupu k susedným štátom a národom, čo viedlo k ruskej útočnej vojne proti Ukrajine a hrozbám vojny proti západným demokraciám;

5. čo najdôraznejšie odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajinu, ďalšie akty agresie, ako je okupácia a anexia ukrajinského územia, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ktorých sa Rusko dopustilo na Ukrajine, únosy a násilné deportácie ukrajinských detí do Ruskej federácie, politiku dehumanizácie Ukrajincov a popieranie ich národnej identity;

6. odsudzuje systematické falšovanie a prekrúcanie histórie, ktorého sa dopúšťa Kremeľ a jeho zástupcovia a ktoré Rusko využíva ako zbraň v útočnej vojne proti Ukrajine s cieľom ospravedlniť svoje zločiny a podporiť imperiálnu nostalgiu v mysliach ruského obyvateľstva a jeho podporovateľov na medzinárodnej úrovni; odsudzuje jeho útoky na spomienkové, kultúrne a vzdelávacie podujatia venované pamiatke obetí zločinov spáchaných ZSSR[10];

7. opätovne uznáva masové sovietske deportácie a väzenský systém Gulag za zločiny proti ľudskosti a Holodomor za genocídu ukrajinského ľudu; považuje deportáciu všetkých krymských Tatárov v roku 1944 za genocídu; za genocídu považuje aj zločiny spáchané počas vpádu Červenej armády do Horného Sliezska v roku 1945, známe ako Hornosliezska tragédia;

8. oceňuje legislatívne, diplomatické, občianske a iné iniciatívy zamerané na výskum, hodnotenie, uznanie a zvyšovanie povedomia o zločinoch totalitarizmu v Európe, najmä tých, ktoré spáchali nacistické a komunistické režimy; podporuje vedecký výskum a vzdelávanie v oblasti východoeurópskych dejín a kultúry a ruského kolonializmu od 18. do 21. storočia;

9. vyzýva na zvyšovanie povedomia o histórii nacistických a komunistických totalitných zločinov a jej systémové začlenenie do školských osnov vo všetkých členských štátoch EÚ; víta Stredisko Rady Európy pre sledovanie výučby histórie v Európe a vyzýva ho, aby zohľadnilo potrebu rozšíriť vedomosti o sovietskych a komunistických zločinoch v celej Európe vzhľadom na historické dezinformácie šírené Ruskou federáciou a jej zástupcami;

10. vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby jasne a zásadovo posúdili trestné činy a násilné činy páchané totalitnými komunistickými režimami a nacistickým režimom; vyzýva na odsúdenie sovietskych komunistických zločinov na medzinárodnej úrovni, napríklad v rámci OSN;

11. vyzýva Komisiu, aby účinne podporovala projekty historickej pamäti a spomienok v členských štátoch a na úrovni EÚ, aby zvýšila podporu pamäťových inštitúcií a mimovládnych organizácií, najmä európskych platforiem presahujúcich hranice krajín, ako je Platforma európskej pamäti a svedomia a Európska sieť Pamäť a solidarita, a aby zriadila osobitného vyslanca pre európsku pamäť a prevenciu totalitarizmu;

12. vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcim používaním symbolov totalitných režimov na verejných priestranstvách a žiada, aby sa v celej EÚ zakázalo používanie nacistických a sovietskych komunistických symbolov, ako aj symbolov pokračujúcej agresie Ruska voči Ukrajine; vyjadruje svoju podporu vybudovaniu celoeurópskeho pamätníka obetiam totalitných režimov 20. storočia v Bruseli;

13. reaguje na výzvu Najvyššej rady Ukrajiny a čo najdôraznejšie odsudzuje nacionalistickú imperialistickú ideológiu, politiku a praktiky súčasného ruského režimu (ruský fašizmus), ktorý kladie do popredia vojenskú agresiu Ruska, jeho úsilie spochybniť európsku bezpečnosť a poriadok a jeho hrozby ďalšej agresie voči Európe a likvidácie európskych hodnôt demokracie, ľudských práv a právneho štátu; zdôrazňuje nezlučiteľnosť tejto ideológie, politiky a praxe s medzinárodným právom;

14. opätovne vyzýva na zriadenie osobitného medzinárodného tribunálu na potrestanie zločinu agresie voči Ukrajine, ktorý by mohol ukončiť beztrestnosť a riešiť nedostatočné jasné zhodnotenie opakovaných sovietskych a ruských imperialistických agresií a zverstiev voči svojim susedom vrátane celej ideológie, ktorá za týmito činmi stojí;

15. vyjadruje podporu úsiliu Medzinárodného trestného súdu stíhať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a prípadne genocídu ako súčasť ruskej útočnej vojny proti Ukrajine; dôrazne odsudzuje prípady nespolupráce s Medzinárodným trestným súdom pri výkone zatykačov;

16. vyzýva EÚ, aby zintenzívnila výskum nových hybridných technológií vplyvu, ktoré Rusko využíva ako agresorský štát, a aby prijala konkrétne opatrenia na boj proti nim; dôrazne vyzýva EÚ, aby dokončila mapovanie súčasných aktivít EÚ v oblasti boja proti dezinformáciám a strategickej komunikácie s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie zdrojov a koordináciu a identifikovať potenciálne slepé miesta v našom prístupe k boju proti ruským dezinformáciám;

17. pripomína, že zahraničné zasahovanie je systémovou hrozbou, proti ktorej treba dôrazne bojovať; zdôrazňuje, že hybridná vojna, zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie nie sú len problémami zahraničnej politiky a bezpečnosti, ale v skutočnosti ohrozujú samotný základ našich demokracií; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby zaujali trvalý prierezový prístup s cieľom účinnejšie bojovať proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že posilnená spolupráca a koordinácia s USA a ďalšími podobne zmýšľajúcimi partnermi má zásadný význam v boji proti inštrumentalizácii histórie a šíreniu dezinformácií;

18. zdôrazňuje, že nevyriešené aspekty bilaterálnej a regionálnej historickej minulosti by nemali byť Ruskom a jeho zástupcami zneužívané na to, aby bránili snahe o skutočné zmierenie; víta a podporuje všetky pokusy Ukrajiny a členských štátov riešiť tieto nevyriešené otázky, napríklad Volyňský masaker, v duchu skutočného a úprimného zmierenia, ľudskej dôstojnosti, historickej pravdy a dobrých susedských vzťahov; verí, že pri dobrej vôli oboch zúčastnených strán sa trpezlivým procesom zmierenia zahoja rany z minulosti; vzhľadom na uvedené zásady víta nedávne vyhlásenia poľskej a ukrajinskej vlády týkajúce sa súhlasu Ukrajiny s pokračovaním vykopávok poľských hrobov na území Ukrajiny a s dôstojným pochovaním obetí; vyjadruje nádej, že vykopávky by sa mohli obnoviť už na jar 2025;

19. domnieva sa, že deštruktívne dedičstvo paktu Ribbentrop-Molotov sa môže skončiť len vtedy, keď suverénne štáty v susedstve Ruska, ktoré majú euroatlantické ambície, ako napríklad Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko, budú môcť slobodne realizovať svoje zahraničnopolitické rozhodnutia bez zasahovania a obštrukcií;

20. domnieva sa, že rýchla euroatlantická integrácia Ukrajiny a ďalších krajín v regióne by mala pozitívny vplyv na transformáciu Ruska, pretože by ruskému obyvateľstvu ukázala, že tieto krajiny už nepatria do sféry vplyvu Ruska, a poskytla by inšpiratívny príklad prosperity a demokratického rozvoja založeného na európskych hodnotách ľudských práv a mieru, ktoré by mohli nahradiť snahu o nostalgickú imperiálnu slávu snahou o hospodársky a sociálny blahobyt;

21. tvrdí, že úplné vojenské víťazstvo Ukrajiny je jedinou cestou k udržateľnému mieru v Európe a k ukončeniu agresívneho revanšizmu Ruskej federácie, pretože nielen ukončí utrpenie Ukrajiny, ale pomôže Rusku vzdať sa imperialistickej mentality a ideológie, čím sa otvoria možnosti demokratických zmien v Rusku, ako aj v iných autoritárskych krajinách, napríklad v Bielorusku;

22. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi, vláde a Najvyššej rade Ukrajiny a tiež ruským orgánom.

Posledná úprava: 22. januára 2025
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia