NÁVRH UZNESENIA
30.5.2005
v súlade s článkom 108 odsekom 5 rokovacieho poriadku
predkladá Jean-Marie Cavada
v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
o pokrokoch zaznamenaných v roku 2004 pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (PSBS) (články 2 a 39 Zmluvy o EÚ)
B6‑0327/2005
Uznesenie Európskeho parlamentu o o pokrokoch zaznamenaných v roku 2004 pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (PSBS) (články 2 a 39 Zmluvy o EÚ)
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 108 odsek 5 rokovacieho poriadku
A. pripomína nedávne uznesenia z 31.3.2004 (Ribeiro y Castro) a zo 14.10.04 (Bourlanges), ktorými už zhodnotil realizáciu programu Tampere a podal svoje prvé odporúčania Európskej rade, ktorá následne 5. novembra 2004 prijala Haagsky program, v ktorom je vytýčené smerovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na ďalších päť rokov,
B. vzhľadom na rozpravu z 11. apríla 2005 a na niekoľko odpovedí Rady a Komisie na otázky na ústne zodpovedanie (B6‑0164/2005 et B6‑0165/2005),
C. si uvedomuje, že v poslednom roku nedošlo, okrem prechodu určitej časti opatrení plánovaných v oblasti nelegálnej imigrácie do postupu spolurozhodovania, k želaným pokrokom v realizácii PSBS vrátane hľadiska významného vývoja v iných oblastiach činnosti Spoločenstva alebo dokonca v oblasti medzivládnej spolupráce týkajúcej sa bezpečnostnej alebo obrannej politiky,
D. berie na vedomie skutočnosť, že táto situácia postupného zablokovania je taktiež prítomná v Európskej rade, ktorá musela v roku 2004 trikrát uznať ťažkosti pri realizácii rozhodnutí Únie, najmä v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach a predovšetkým v boji proti terorizmu a medzinárodnému zločinu,
E. je znepokojený skutočnosťou, že napriek opakovaným výzvam musí dodnes ešte deväť z pôvodných a šesť z nových členských krajín ratifikovať dohovor z 25.5.2000 o právnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a že jedenásť krajín ešte neratifikovalo Protokol z 27.11.03 k dohovoru o Europole,
F. je znepokojený meškaniami a ťažkosťami vyvolanými členskými štátmi pri uplatňovaní európskeho zatykača a nesmelosťou v iniciatívach v oblasti súdnej pomoci alebo mediácie v občianskoprávnych veciach, v ktorých niektoré z nich uprednostňujú obmedziť sa len na cezhraničné prípady; všetko prvky, ktoré svedčia o tej troche dôvery, ktorá charakterizuje vzťahy medzi členskými štátmi,
G. uvedomuje si skutočnosť, že niektoré členské štáty s cieľom dostať sa z tejto bezvýchodiskovej situácie, vyvinuli mimo rámca zmlúv formy spolupráce ako „krajiny G5“ alebo „kvázi rozhodovacie“ orgány ako GAFI na účely boja proti praniu špinavých peňazí, „dublinskú skupinu“ na boj proti drogám, „bernskú skupinu“ na výmenu informácií, pričom ide o orgány, ktoré unikajú demokratickej kontrole; je presvedčený, že žiadúce a vhodné iniciatívy by mali byť vo forme "posilnenej spolupráce" (ako tzv."Schengen+");
H. je presvedčený, že všetky tieto prvky ovplyvňujú politickú dôveryhodnosť Únie a legitimitu jej činnosti vo chvíli, keď treba čeliť dôležitým výzvam či už v rámci prisťahovaleckých politík, kontroly hraníc, podpory slobody alebo boja proti nadnárodnej zločinnosti a terorizmu a že je nutné za každú cenu oživiť budovanie spoločného priestoru a posilniť vzájomnú dôveru medzi 25 členskými štátmi a pripraviť prijatie kandidátskych krajín,
Urýchlene odstrániť demokratický deficit a podporovať legálny homogénny rámec v PSBS
1. znovu vyzýva Radu, aby vytvorila legálny homogénny rámec pre politiky spojené s PSBS a aby urýchlene presunula policajnú a súdnu spoluprácu do rámca Spoločenstva podľa čl. 42 Zmluvy o EÚ a aby tiež, v súlade s čl. 67 Zmluvy o ES, rozšírila kvalifikovanú väčšinu Rady a použitie postupu spolurozhodovania pre všetky politiky spojené s PSBS.
2. upriamuje pozornosť Rady na skutočnosť, že udržiavanie súčasnej situácie v očakávaní ratifikácie ústavnej zmluvy nielenže zväčšuje súčasný demokratický deficit, ale znemožňuje aj rozhodnutia dvadsaťpäťky a prakticky i kontrolu ich realizácie (ako to vyplýva z hodnotení uskutočnených samotnou Európskou radou).
3. vyzýva preto Komisiu, aby do septembra 2005 vypracovala návrh rozhodnutia podľa čl. 42 Zmluvy o EÚ, ktorý by stanovil, že aktivity v oblastiach určených podľa čl. 29 budú podliehať hlave IV Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a zároveň by určil použitie kvalifikovanej väčšiny na ich prijatie; vyzýva Radu, aby prijala nové rozhodnutie podľa čl. 67 Zmluvy o ES na prípravu prechodu opatrení Spoločenstva stanovených hlavou IV do postupu spolurozhodovania a na zrušenie obmedzení právomocí Súdu.
4. vyzýva Radu, aby čo najskôr pozmenila svoj rokovací poriadok s cieľom sprístupniť prípravné texty legislatívnych aktov vrátane právnych stanovísk navrhnutých v tomto kontexte, ako o to žiadal EP a v prípadoch C-52/05 P a C-39/05 P ako aj pozícií všetkých členských štátov, a verejne diskutovať a rokovať najmä o veciach týkajúcich sa PSBS; žiada svoj kompetentný výbor, aby preverili, či by bolo vhodné zasiahnuť v týchto prípadoch, aby sa zabezpečila transparentnosť pri prijímaní opatrení týkajúcich sa európskych občanov;
5. upriamuje pozornosť Rady na potrebu dosahovania pokroku pri realizácii priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti realizoval z hľadiska lojálnej spolupráce s Európskym parlamentom a v súlade s demokratickým princípom, podľa ktorého sa Európsky parlament musí zúčastňovať pri vypracovaní európskej legislatívy od začiatku, a nie na konci, keď už bola politická dohoda uzatvorená;
6. navrhuje Komisii vytvoriť postup, ktorý stanovuje pravidelnú informovanosť Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o vonkajších aspektoch PSBS, najmä o rokovaniach o dohodách a politickom dialógu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. žiada Komisiu, aby ukončila pilotný projekt nazývaný "TRANS-JAI", ktorý by umožňoval každodenne sledovať udalosti a dokumenty spojené s legislatívnymi postupmi v oblasti týkajúcich sa PSBS, za podmienky, ak jeho informácie a dokumenty budú dostupné v registroch inštitúcií; vyzýva národné parlamenty, aby sa pripojili k tomuto pilotnému projektu a rozbehli prípravné práce pre každý legislatívny postup týkajúci sa prijatia alebo presadzovania opatrení EÚ súvisiacich s PSBS;
7. vyzýva členské štáty, aby neboli zaujaté voči právomociam Európskeho spoločenstva a Európskej únie v oblasti medzinárodných dohôd a aby konali pri zavádzaní „prepojovacích“ doložiek do medzinárodných zmlúv, ktoré by umožnili Únii a Spoločenstvu pristúpiť k týmto zmluvám alebo aspoň pripojiť k týmto zmluvám „odpojovacie“ doložky, ktoré by mohli ochraňovať výhody Únie vo vzťahoch medzi členskými štátmi v oblastiach, na ktoré sú tieto zmluvy zamerané;
8. povzbudzuje všetky inštitúcie Únie, aby udržiavali otvorený, priehľadný a pravidelný dialóg so zastupiteľskými združeniami a občianskou spoločnosťou a aby podporili a uľahčili účasť občanov na verejnom živote; žiada Komisiu, aby čo najrýchlejšie predložila návrh, ktorý by obsahoval opatrenia v tomto smere;
Sloboda, bezpečnosť, právo a solidarita
9. domnieva sa, že opatrenia týkajúce sa rozvoja PSBS sa musia začleniť do rámca Spoločenstva nielen z právneho hľadiska, ale aj z hľadiska politických cieľov, ktoré sa majú realizovať v zmysle solidarity medzi členskými štátmi a občanmi. Za týmto účelom by mala Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti priblížiť svoju činnosť a rokovať predovšetkým spolu s
-Radou pre rozvoj, Radou pre všeobecné a sociálne záležitosti pri definovaní politík v oblasti prisťahovalectva, integrácie a readmisie,
-Radou pre rozpočet a Radou pre všeobecné záležitosti pri definovaní opatrení finančnej solidarity tak pri uplatňovaní systému kontroly hraníc, azylovej politiky a politiky návratu imigrantov, ako aj pri uplatňovaní infraštruktúr a zdrojov potrebných na civilnú ochranu a na prevenciu katastrôf a teroristických útokov;
Začleniť podporu základných práv
10. znovu vyjadruje svoje presvedčenie, že realizácia PSBS si vyžaduje ešte väčší záväzok zo strany európskych a národných inštitúcií na podporu najvyššej možnej úrovne ochrany základných práv tak v záujme osôb ako aj toho, aby sa zabránilo následnému oneskoreniu alebo odmietnutiu transpozície prijatých opatrení. navrhuje pre tento účel, aby:
-každý nový legislatívny návrh, predovšetkým v oblasti PSBS, bol sprevádzaný odôvodneným hodnotením jeho vplyvu na základné práva; Okrem toho vyzýva pracovnú skupinu komisárov zodpovednú za základné práva, aby pravidelne informovala Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o svojej práci a zabezpečila jej dobrú koordináciu.
-mal Parlament rovnaké práva ako Rada, keď Komisia prijíma vykonávacie opatrenia legislatívne akty Spoločenstva a Únie, ak by tieto akty mohli ovplyvniť základné práva, ako sa často stáva v oblasti PSBS,
-každoročné debaty EP v oblasti PSBS boli v budúcnosti tiež príležitosťou na vyhodnotenie ochrany základných práv v rámci Únie na základe osobitých tematických správ vypracovaných pre tento účel na jednej strane Komisiou v rámci správy stanovenej článkom 212 Zmluvy o ES a na druhej strane Agentúrou ľudských práv ako sa navrhuje v uznesení o podpore a ochrane základných práv: úloha národných a európskych inštitúcií vrátane Agentúry ľudských práv[1]
11. považuje za naliehavé opatrenia na podporu základných práv:
-prijatie primeraných opatrení na podporu integrácie menšín a boja proti všetkým formám diskriminácie, (čl. 13 Zmluvy o ES) vrátane prijatia, po ďalšej konzultácii s Parlamentom, rámcového rozhodnutia o rasizme a xenofóbii,
-rozvoj programu o kvalite spravodlivosti v Európe v súlade s členskými štátmi podľa jeho odporúčania o kvalite súdnictva[2]
-prijatie spoločných opatrení v oblasti prístupu k občianskemu a trestnému právu v Európe (vyhýbajúc sa dvojitým normám v cezhraničných prípadoch)
-posilnenie záruk súdneho pojednávania počas procesov; vyzýva Radu, aby v tejto oblasti čo najrýchlejšie prijala rámcové rozhodnutie a patrične prihliadala na stanovisko Parlamentu; vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2005 predložila plánované legislatívne návrhy v týchto oblastiach:
*vzájomné uznávanie počas fázy pred procesom,
*kontrolne opatrenia, ktoré nespôsobujú odňatie slobody,
*záasada "ne bis in idem in absentia",
*vyrovnaný prístup pri získavaní a použití dôkazových materiálov,
*práva vyplývajúce z prezumpcie neviny;
- -prijatie opatrení solidarity k obetiam najmä tých, ktoré sa týkajú detí;
-formálne prevzatie Európskeho kódexu policajnej etiky[3] Európskou úniou, ktorý už neformálne schválila Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti 28.10.2004[4] a posilnenie úlohy Európskej policajnej akadémie (CEPOL).
Stanoviť presné ciele EU a jej členských štátov
12. vyzýva Komisiu, aby predložila na budúcu Európsku radu program o realizácii haagskeho programu, ktorý :
-uvádza presné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť po dohode s členskými štátmi v priebehu budúcich piatich rokov v oblasti boja proti zločinu, ochrany osôb a posilnenia slobody
-predpokladá transparentný mechanizmus kontroly na európskej a národnej úrovni a realizáciu týchto cieľov a vhodnú analýzu prípadného zlyhania;
Súdnictvo
13. pripomína, že súdna spolupráca v trestných veciach sa zakladá na jednej strane na zásade vzájomnej dôvery medzi súdnymi orgánmi a občanmi a medzi súdnymi orgánmi navzájom a na druhej strane na zásade vzájomného uznávania: tieto ciele budú dosiahnuté vďaka vypracovaniu spoločných pravidiel, vďaka lepšej výmene informácií medzi príslušnými stranami a vzdelávaním sudcov a prokurátorov v oblasti európskych záležitostí; v tomto smere je nevyhnutné posilnenie Eurojustu za účelom vytvorenia Európskeho úradu verejného prokurátora;
želá si, aby sa pokračovalo v pokroku v oblasti súdnej spolupráce v občianskoprávnych veciach, najmä v oblasti rodinného a obchodného práva;
Politika migrácie, azylu a prekračovania hraníc
15. žiada Komisiu, aby predložila návrh na kontrolný mechanizmus, ktorý by doplnil existujúci Schengenský hodnotiaci systém do konca roku 2006;
16. žiada skutočnú a spravodlivú európsku azylovú imigračnú politiku, ktorá by rešpektovala základné práva migrantov;
17. odmieta externalizáciu azylovej a prisťahovaleckej politiky a vytváranie prisťahovaleckých táborov alebo stredísk prvého prijatia mimo Európskej únie;
18. pripomína potrebu spoločnej prisťahovaleckej politiky, ktorá by sa neobmedzovala len na boj proti nezákonnému prisťahovalectvu; dôrazne žiada zavedenie politiky zákonného prisťahovalectva;
19. pripomína, že európska migračná politika musí byť sprevádzaná európskou politikou integrácie, ktorá okrem iného umožní riadnu integráciu na trhu práce, právo na vzdelanie, prístup k sociálnym a zdravotným službám, účasť prisťahovalcov na sociálnom, kultúrnom a politickom živote;
20. berie na vedomie Zelenú knihu Komisie o ekonomickej migrácii; pripomína, že prisťahovalectvo z ekonomických dôvodov v Európe sa nesmie obmedzovať na potreby európskeho pracovného trhu, ale musí brať do úvahy všetky typy migrácie vrátane rodinného zoskupovania; želá si, aby bolo európske prisťahovalectvo z ekonomických dôvodov podporované harmonizáciou, ktorá sa riadi pravidlami pre prijímanie migrantov do Európskej únie a aby predstavovalo prostriedok boja proti diskriminácii na pracovnom trhu;
21. žiada Európsku úniu a jej členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Organizácie spojených národov o ochrane práv migrujúcich pracovníkov a dohovory 97 a 143 Medzinárodnej organizácie práce o migrujúcich pracovníkoch;
žiada Komisiu, aby do svojich rozhodnutí a rámcových rozhodnutí znovu začlenila všetky ustanovenia, ktoré obsahuje Medzinárodný dohovor o ochrane práv migrujúcich pracovníkov a príslušníkov ich rodín, prijatý valným zhromaždením OSN 18. decembra 1990;
22. je veľmi znepokojený politikou návratu Európskej únie, najmä spoločnými letmi za účelom vyhostenia prisťahovalcov; pripomína, že readmisné dohody s tretími krajinami musia byť založené na ozajstnom dialógu a zohľadňovať ich potreby; tento dialóg musí umožniť politickú spoluprácu a spoluprácu pri rozvoji s cieľom bojovať proti príčinám prisťahovalectva.
23. nalieha na Komisiu, aby sa uistila, že osoby, ktoré potrebujú ochranu, budú môcť prísť bezpečne do Únie, že ich žiadosti budú spracované primeraným spôsobom a že budú prísne dodržiavané normy medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a azylu, najmä princíp nezamietnutia;
24. pripomína Komisii, strážkyni zmlúv, jej úlohu dbať na rešpektovanie azylového práva v Európskej únii, v súlade s článkom 6 Zmluvy o EÚ a 63 Zmluvy o ES, keďže v nedávnej minulosti vrhli prípady spoločného vyhostenia z niektorých členských štátov tieň na dodržiavanie povinností členských štátov v zmysle práva Únie;
25. pripomína potrebu prisťahovaleckej a azylovej politiky Spoločenstva založenej na otvorení zákonných ciest prisťahovalectva a definícii spoločných štandardov ochrany základných práv prisťahovalcov a žiadateľov o azyl v celej Európskej únii, ako bolo stanovené Európskou radou v Tampere v roku 1999 a potvrdené hágskym programom;
26. opätovne potvrdzuje svoje výhrady voči prístupu najmenšieho spoločného menovateľa v návrhu smernice Rady o postupoch v oblasti azylu a žiada členské štáty, aby smernicu 2004/83/ES transponovali bez meškania;
Boj proti organizovanému zločinu a terorizmu
27. Znovu vyjadruje presvedčenie, že každá politika vnútornej obrany Únie vyžaduje nielen vzájomnú dôveru ale aj definovanie spoločných cieľov, primeraných zdrojov a právneho rámca a záruk pre občanov. Z tohto hľadiska je poľutovaniahodné, že:
-na jednej straneešte neexistuje skutočná európska stratégia vnútornej bezpečnosti, ktorá by stanovila konkrétne ciele, zodpovednosť za uskutočnenie, očakávané výsledky a objektívne kritéria na hodnotenie výkonností;
- na druhej strane napriek tejto nejasnosti cieľov vytýčených na európskej úrovni, členské štáty požadujú prijatie všeobecných opatrení týkajúcich sa získavania a prístupu k údajom, či už majú operačný charakter (pri uplatnení zásady dostupnosti údajov) alebo sú spojené s každodennými činnosťami osôb (cestovanie, komunikácia).
28. Rozhodol že, ak chýbajú príslušné informácie o téme zo strany Rady, poverí svoj kompetentný parlamentný výbor, aby preveril aké strategické a operačné opatrenia sa používajú na európskej úrovni na odstránenie terorizmu a organizovaného zločinu. Za týmto účelom by výbor LIBE mal do konca roku 2005 vypočuť :
-zodpovedných pracovníkov SITCEN a Generálneho riaditeľstva pre slobodu, spravodlivosť a bezpečnosť Európskej komisie zodpovedných za politiku boja proti organizovanému zločinu;
-zodpovedných pracovníkov Europolu, Eurojustu a OLAF-u, aby preveril súčasný stav spolupráce medzi členskými štátmi a orgánmi únie a vierohodné výhľady tejto spolupráce;
-zodpovedného pracovníka Interpolu, aby preveril súčasný stav a perspektívy spolupráce tohto orgánu s členskými štátmi, EÚ a jej agentúrami alebo systémami na výmenu informácií;
-národné súdne a policajné orgány, aby preveril skutočný dosah spolupráce medzi členskými štátmi, medzi členskými štátmi a EÚ a jej agentúrami (výmena údajov, spoločné tímy, bilaterálne dohody);
-zástupcov národných parlamentov zodpovedných za vyššie uvedené témy.
29. vyzýva Komisiu, aby:
-predtým, ako vstúpi do platnosti ústavná zmluva, predložila právny základ Spoločenstvapre Europol, aby naplánovala posilnené formy spolupráce medzi Europolom a Eurojustom a primerané formy kontrol obidvoch orgánov Európskym parlamentom a národnými parlamentmi,
-predložila právny základ na vytvorenie európskeho zoznamu osôb, skupín a činností, ktorých sa týkajú obmedzujúce opatrenia v rámci boja proti terorizmu a zoznam osôb, ktoré môžu predstavovať nebezpečenstvo pre verejný poriadok (čl. 96 a 99 Schengenskej dohody),
-aby preverila možnosť použitia týchto zoznamov, pod podmienkou reciprocity, v medzinárodných vzťahoch, predovšetkým s USA,
Politika všeobecnej ochrany, požiadavky proporcionality a ochrana údajov
30. súhlasí s prístupom Európskej rady riadiť racionálnym spôsobom informácie, ktoré majú Únia a členské štáty k dispozícii; Pripomína predsa len, že všetky tieto systémy sa vytvorili s osobitnými cieľmi a s rešpektom k zásade proporcionality, ktorá môže v demokratických spoločnostiach odôvodniť obmedzenia v ich použití z dôvodov ochrany údajov.
31. pripomína, že tieto obmedzenia sa nemôžu zmiesť jednoduchým odvolávaním sa na nové požiadavky boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, ale treba sa vopred zhodnúť na hľadaných cieľoch a podľa toho stanoviť, ktoré informácie sú nevyhnutné na dosiahnutie hľadaných výsledkov a poskytnúť tieto údaje príslušným orgánom na
primerane dlhé obdobie;
Opakovane žiada, aby sa pri sprostredkovaní údajov americkým orgánom prešlo zo systému „pull“ na systém „push“ a vyjadruje závažné výhrady čo sa týka vytvorenia európskej databázy cestujúcich (Passenger Name Records), za ktorú by zodpovedal Europol, ako sa plánuje v oznámení o európskom centralizovanom riadení údajov obsiahnutých v spisoch o cestujúcich leteckou dopravou;[5] žiada Komisiu a Radu, aby brala na vedomie uznesenie EP z 31. marca 2004 o PNR[6] pri každom rokovaní s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, predovšetkým s ICAO.
32. znovu žiada, aby sa stanovili spoločné kritéria ochrany údajov v oblasti bezpečnosti na základe zásad odporučených Európskou radou a Európskou konferenciou orgánov pre ochranu údajov (pozri návrh odporúčania Duquesne) a znovu vyzýva, aby sa vytvoril spoločný úrad na ochranu údajov v rámci súdnej a policajnej spolupráce spojením národných a európskych úradov s Europolom, Eurojustom, SIS a SID. Tento úrad by zodpovedal za preverovanie rešpektovania noriem ochrany európskymi orgánmi a pomáhal by týmto orgánom v legislatívnej činnosti.
33. pripomína potrebu zlepšenia bezpečnosti cestovných dokladov, najmä prostredníctvom vloženia biometrických prvkov; zvolené technické riešenie je nanajvýš dôležité, keďže len týmto spôsobom sa zabezpečí účinnosť využívania biometrie a fyzická ochrana údajov, najmä voči prístupu nepovolaných osôb. Je nanajvýš dôležité, aby sa uchovali technické parametre popri uprednostnení riešení vyznačujúcich sa dobrým pomerom medzi nákladmi a účinnosťou a bezpečnosťou pokiaľ ide o zber, spracovanie, uchovávanie a používanie týchto údajov; naznačuje, že nemá význam, aby sa Európska únia unáhlila a prijala riešenie, ktoré by sa ukázalo ako nevhodné;
34. pripomína, že podľa pracovnej skupiny a európskeho dozorného úradníka pre ochranu osobných údajov, ktorých sa týka článok 29, nie sú národné iniciatívy z apríla 2004 týkajúce sa uchovávania údajov úplne v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a Chartou základných práv Európskej únie;
35. zdôrazňuje, že náklady na analýzu zhromaždených údajov by mal niesť orgán, ktorý o ne žiada, aby sa predišlo neprimeranému počtu žiadostí;
36. Znovu odmieta nedostatok transparentnosti a verejnej rozpravy pri výbere tohto typu technológie a pri rokovaniach tak na úrovni technických skupín ICAO ako aj so správou USA. Pripomína svoj nesúhlas s používaním čipov RFID v pasoch európskych občanov a vyzýva Komisiu, aby predtým, než ich presadí do niekoľko miliónov týchto dokumentov, hlbšie preverila tieto technológie.
- [1] (2005/2007(INI) (A6-0144/2005)
- [2] A-60036/2005 (Costa)
- [3] Európsky kódex policajnej etiky, Odporúčanie Zb. (2001) 10 prijaté Výborom ministrov Rady Európy 19. septembra 2001
- [4] Rada Európskej únie, návrh záverov Rady súvisiacich s policajnými normami týkajúcimi sa medzinárodnej policajnej spolupráce, v Bruseli 28. októbra 2004, 11977/2/04
- [5] KOM(2003) 826
- [6] P5_TA/2004/0245