NÁVRH UZNESENIA
24.1.2006
v súlade s článkom 108 odsekom 5 rokovacieho poriadku
v mene Výboru pre rozpočtovú kontrolu
o vyhláseniach o národnom hospodárení
B6‑0074/2006
Uznesenie Európskeho parlamentu o vyhláseniach o národnom hospodárení
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 274 Zmluvy
– so zreteľom na článok 108 odsek 5 rokovacieho poriadku
A. keďže Európsky parlament vo svojom uznesení o absolutóriu za rok 2003 (T6-0092/2005, prijatom 12. apríla 2005 drvivou väčšinou) navrhol, aby každý členský štát predkladal oficiálne verejné vyhlásenie ex ante a ročné vyhlásenie o záruke ex post vzhľadom na využívanie finančných prostriedkov EÚ,
B. keďže Komisia privítala túto iniciatívu a zahrnula ju do svojho oznámenia o pláne vytvárania jednotného rámca vnútornej kontroly,
C. keďže zistenia Európskeho dvora audítorov sú jasným dôkazom toho, že hlavné problémy vzhľadom na právoplatnosť a regulárnosť príslušných transakcií sa vyskytujú predovšetkým na úrovni jednotlivých členských štátov,
D. keďže Rada ministrov EÚ pre ekonomické a finančné záležitosti (ECOFIN), ktorej rokovanie sa uskutočnilo 8. novembra 2005, neprijala návrh Parlamentu týkajúci sa vyhlásení na úrovni jednotlivých členských štátov,
1. víta podporu Komisie venovanú novému navrhovanému nástroju a uznáva, že otázka neobmedzenej záruky sa stala jednou zo strategických priorít Komisie na obdobie do roku 2009;
2. je pevne presvedčený, že nie je potrebné väčšie množstvo kontrol, ale lepšie kontroly a že záruku musí v prvom rade poskytovať členský štát a nemala by byť len výsledkom väčšieho počtu kontrol Komisie vykonávaných na mieste;
3. je presvedčený, že bez výrazného pokroku smerom k účinnému uplatňovaniu monitorovacích a kontrolných systémov členskými štátmi a bez pevnej dohody o riešení zistených slabých miest týchto systémov Komisia nebude schopná získať náležité informácie o právoplatnosti a regulárnosti transakcií;
4. vyjadruje svoje hlboké sklamanie nad skutočnosťou, že Rada nebola zastúpená na diskusii Parlamentu s Dvorom audítorov o výročnej správe za rok 2004, čo svedčí o malom záujme Rady na postupe udeľovania absolutória;
5. vyzýva úradujúce predsedníctvo Rady a predstaviteľov členských štátov, aby sa udeľovanie absolutória stalo v budúcnosti vyššou prioritou;
6. považuje vyhlásenia na úrovni jednotlivých členských štátov za dôležitý a jednoduchý nástroj zlepšovania uplatňovania monitorovacích a kontrolných systémov a je presvedčený, že sú významným prvkom zvyšovania zodpovednosti členských štátov;
7. domnieva sa tiež, že takéto vyhlásenia sú plne v súlade s článkom 274 zmluvy[1];
8. uznáva, že niekedy budú musieť tieto vyhlásenia jednotlivých členských štátov v skutočnosti obsahovať niekoľko vyhlásení na základe národného rámca namiesto jedného ako reakciu na federálne a decentralizované politické systémy v niektorých členských štátoch;
9. zdôrazňuje, že hlavnou zásadou, ktorú presadzuje Parlament, je prebratie plnej zodpovednosti príslušnými politickými orgánmi členských štátov za im poskytnuté finančné prostriedky;
10. upozorňuje na to, že najdôležitejším prvkom sú účinne uplatňované monitorovacie a kontrolné systémy, najmä v rámci EÚ, ktorej veľká časť rozpočtu sa skladá z vysoko rizikových výdavkov, pretože závisia od informácií, ktoré poskytujú ich príjemcovia;
11. domnieva sa, že neobmedzenú záruku nie je možné získať bez výrazného pokroku v uplatňovaní monitorovacích a kontrolných systémov členskými štátmi a ľutuje, že kritika rozpočtu EÚ a spôsobu, akým „Brusel“ nakladá s peniazmi, bude za súčasných okolností pokračovať;
12. pripomína, že 8. júna 2005 (P6_TA(2005)0224) EP vyhlásil, že ak by neexistovali požadované vyhlásenia jednotlivých členských štátov, mohol by len ťažko prijať medziinštitucionálnu dohodu o novom finančnom výhľade na obdobie rokov 2007 až 2013;
13. vyzýva Radu, aby prehodnotila jej závery z rokovania, ktoré sa uskutočnilo 8. novembra 2005, s cieľom pripraviť pôdu na konštruktívny dialóg s Parlamentom o novom finančnom výhľade a s cieľom zriadiť a uplatňovať účinné monitorovacie a kontrolné systémy pre výdavky EÚ v členských štátoch, čo aj očakávajú európski daňoví poplatníci;
14. poveruje predsedu Parlamentu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, Súdnemu dvoru, Dvoru audítorov, Európskej investičnej banke a národným a regionálnym audítorským inštitúciám v členských štátoch.
- [1] „Členské štáty spolupracujú s Komisiou tak, aby zabezpečili využívanie rozpočtových prostriedkov v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia.“