NÁVRH UZNESENIA
25.9.2006
v súlade s článkom 103 odsekom 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Ewa Klamt a Patrick Gaubert
v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov
o spoločnej imigračnej politike
B6‑0507/2006
Uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnej imigračnej politike
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 6 Zmluvy o EÚ a článok 63 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na Tamperský program z roku 1999 a Haagsky program z roku 2004 o priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,
– so zreteľom na zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v Tampere v dňoch 20. – 22. septembra 2006,
– so zreteľom na svoje uznesenie o situácii v utečeneckých táboroch na Malte zo 6. apríla 2006 (P6_TA(2006)0136),
– so zreteľom na článok 103 odsek 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže strednodobé hodnotenie Haagskeho programu bude dokončené do konca tohto roka,
B. keďže počet prisťahovalcov snažiacich sa o vstup na územie EÚ neregulárnym spôsobom za posledné dva roky prudko vzrástol na úkor bezpečnosti a zdravia týchto neregulárnych prisťahovalcov a verejnej politiky členských štátov EÚ,
1. je pevne presvedčený, že členské štáty EÚ si musia v súlade s medzinárodným právom plniť svoje povinnosti týkajúce sa žiadateľov o azyl a nelegálnych prisťahovalcov;
2. uznáva ťažkosti viacerých členských štátov EÚ, najmä Malty, Talianska a Španielska, pri riadení veľkých migračných tokov v posledných rokoch; berie na vedomie predovšetkým problémy spôsobené znepokojivo vysokým počtom neplnoletých osôb, ktoré sa v poslednom období nachádzajú medzi prisťahovalcami;
3. je presvedčený, že hromadná legalizácia nelegálnych prisťahovalcov nie je riešením a že v skutočnosti ešte zhoršuje problém nelegálnej imigrácie, nakoľko sa jasne ukázalo, že takéto opatrenia prisťahovalcov priťahujú;
4. znovu opakuje, že všetky rozhodnutia týkajúce sa zmiernenia pravidiel pre imigráciu v jednom členskom štáte majú dominový efekt na situáciu v iných členských štátoch a že členské štáty sú v duchu lojálnej spolupráce povinné konzultovať s ostatnými členskými štátmi opatrenia, ktoré pravdepodobne budú mať vplyv na imigračnú situáciu, a informovať ich o týchto opatreniach, ako je uvedené v správe týkajúcej sa rozhodnutia o vytvorení postupu vzájomného informovania v súvislosti s opatreniami členských štátov v oblasti azylu a imigrácie, ktorú prijal EP;
5. domnieva sa, že každá európska stratégia zameraná na problém imigrácie by mala zahŕňať tieto štyri aspekty: rozvoj partnerstva s krajinami pôvodu a v rámci týchto krajín s osobitným dôrazom na úlohu európskych delegácií a veľvyslanectiev v krajinách pôvodu; zabezpečenie vonkajších hraníc a boj proti obchodovaniu s ľuďmi; rozhodnú politiku návratu prisťahovalcov; začleňovanie migrantov do spoločnosti hostiteľskej krajiny;
6. zdôrazňuje nutnosť urýchliť vytváranie vhodných nástrojov, ako je Vízový informačný systém (VIS);
7. domnieva sa, že rozdeľovanie zodpovednosti a finančného zaťaženia medzi členské štáty musí byť neoddeliteľnou súčasťou každého európskeho prístupu;
8. je preto presvedčený, že krajiny by mali mať prístup k technickej pomoci a financovaniu v rámci programu ARGO, Európskeho fondu pre utečencov, Európskeho fondu pre vonkajšie hranice, Európskeho fondu pre integráciu a Európskeho fondu pre návraty na obdobie rokov 2007 – 2013;
9. naliehavo žiada členské štáty, aby zriadili prístup k procesu žiadania o azyl, dôsledne a starostlivo uplatňovali ustanovenia smernice o minimálnych normách pre udeľovanie a odmietanie štatútu utečenca a aby zabezpečili rýchle a efektívne vybavovanie žiadostí o azyl; domnieva sa, že je dôležité prijať minimálny spoločný zoznam bezpečných krajín pôvodu;
10. uznáva naliehavú potrebu prijať smernicu EÚ o návratoch a vyzýva Radu, aby zvýšila snahu o zabezpečenie jej rýchleho prijatia;
11. vyzýva členské štáty, aby agentúre Frontex poskytli viac zdrojov s cieľom umožniť jej zvýšiť rozsah a účinnosť plnených úloh;
12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.