NÁVRH UZNESENIA
7.2.2007
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Bruno Gollnisch, Petre Popeangă a Carl Lang
v mene Skupiny pre identitu, tradíciu a zvrchovanosť
o príprave zasadnutia Európskej rady v dňoch 8. a 9. marca 2007
B6‑0040/2007
Uznesenie Európskeho parlamentu o príprave zasadnutia Európskej rady v dňoch 8. a 9. marca 2007
Európsky parlament,
– so zreteľom na ciele vymedzené na samite v Lisabone v roku 2000,
– so zreteľom na ciele nemeckého predsedníctva v prvom polroku 2007,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže dokument vypracovaný Radou ECOFIN zdôrazňuje najmä tieto body: využiť obdobie rastu na realizáciu štrukturálnych reforiem a pokračovať v konsolidácii rozpočtu, dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi verejnými výdavkami a daňovým systémom, realizovať úvahu o priamom zdaňovaní, znížiť administratívne výdavky podnikov, upozorniť niektoré štáty na nedostatočnú produktivitu a inováciu,
B. keďže zníženie nezamestnanosti v Európe (7,6% aktívneho obyvateľstva Európskej únie, čo je ale stále približne17 miliónov nezamestnaných) je podmienené hlavne konjunkturálnymi činiteľmi: zvýšenie počtu pracovných zmlúv dotovaných štátom, ktoré sú často neisté, najmä v prospech mladých ľudí a priaznivej demografie: „baby boom“ generácia odchádzajúca do dôchodku a menší počet ľudí prichádzajúcich na trh práce,
C. keďže miera rastu v Európskej únii bola v roku 2006 2,6 %, v porovnaní s 3,6 % v Spojených štátoch, viac ako 10 % v Číne a 9 % v Indii a je teda najslabšia zo všetkých veľkých svetových ekonomík,
D. keďže lisabonské kritériá, ktoré v roku 2000 stanovili hlavy štátov a predsedovia vlád na rok 2010, zďaleka nie sú dosiahnuté, najmä v oblasti miery zamestnanosti osôb od 15 do 64 rokov ( 70 %), žien (60 %) a starších pracovníkov (50 %),
E. keďže výskum v Európskej únii zlyháva a do roku 2010 sa v dôsledku rozpočtového paktu stability, ktorý vylučuje investície prispievajúce k modernizácii a konkurencieschopnosti našich ekonomík, určite nepodarí dosiahnuť trojpercentnú mieru HDP,
F. keďže silné euro znevýhodňuje podniky, ktoré vyvážajú mimo Európsku úniu, rovnako ako zvýšenie úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky, ktoré znevýhodňuje podniky a jednotlivcov v Európe,
1. domnieva sa, že ciele nemeckého predsedníctva sú, okrem zníženia administratívnych a byrokratických obmedzení, ktoré je žiaduce, zamerané na hospodársky a sociálny liberalizmus (úplná liberalizácia poštových služieb, diverzifikovaná energetická politika, sprístupnenie telekomunikácii pre hospodársku súťaž, ...), s ktorým nie všetky členské štáty súhlasia;
2. domnieva sa, že Európska centrálna banka v dôsledku svojej politiky orientovanej výlučne na boj proti inflácii, brzdí hospodársky rast Európy a neumožňuje realizovať politiku pre veľké projekty založenú na pôžičkách alebo rozpočtovom deficite;
3. zdôrazňuje, že trojpercentná miera rozpočtového deficitu stanovená Maastrichtskou zmluvou pre pakt rozpočtovej stability je nerealistická a nezakladá sa na žiadnom koherentnom makroekonomickom kritériu a hospodárskom cykle;
4. domnieva sa, že jedine primeraná protekcionistická politika a politika modulovateľných colných poplatkov môžu zabrániť zániku nášho priemyslu a poľnohospodárstva a budúcemu premiestňovaniu našich podnikov poskytujúcich služby;
5. vyjadruje znepokojenie nad problémom financovania dôchodkov a sociálnej ochrany, ktoré sa v dôsledku starnutia obyvateľstva v Európe budú počas nadchádzajúcich rokov prejavovať stále najliehavejšie, ;
6. domnieva sa, že riešením pre udržanie počtu aktívneho obyvateľstva na súčasnej úrovni nie je odkazovanie na prisťahovaných mimoeurópskych obyvateľov, ale skôr predĺženie dôchodkového veku, rozvoj odvetví alebo učňovského vzdelávania, vzdelávania v remeselníctve a agropotravinárstve, ktoré dnes trpia akútnym nedostatkom učňov a samozrejme rozsiahla rodinná politika a politika na podporu pôrodnosti;
7. odsudzuje vymyslené a nepodložené údaje OSN ako aj Svetovej banky o potrebnom prínose prisťahovaných pracovníkov v Európe (podľa Svetovej banky 79 miliónov osôb do roku 2050) ;
8. odsudzuje politiky „úteku dopredu“ realizované Európskou komisiou, ktoré neustále zvyšujú našu závislosť od vonkajšieho sveta, aby sa zabezpečil náš hospodársky rozvoj a naša bezpečnosť potravín alebo energetická bezpečnosť;
9. opakovane zdôrazňuje zásadu „prednosti Spoločenstva“ ako jednu z hlavných zásad európskej solidarity a potrebu toho, aby si Európania uvedomili, že patria k rovnakému zemepisnému celku, ktorý sa skladá zo zvrchovaných národov;
10. domnieva sa, že verejné služby sú súčasťou kultúry niektorých členských štátov a z toho dôvodu je potrebné ich brániť a modernizovať a že Európska komisia ako strážkyňa všeobecného záujmu ich nemôže sprístupniť pre hospodársku súťaž;
11. domnieva sa, že bezpečnosť potravín a zdravotná bezpečnosť by mali byť jednou z priorít nemeckého predsedníctva, najmä v súvislosti s návratom víru H5N1, pôvodcu vtáčej chrípky;
12. vyjadruje prekvapenie nad tým, že Komisia ani Rada neodsudzujú premiestňovanie podnikov alebo sídiel firiem mimo Európsku úniu, čo ohrozuje tisíce pracovných miest v regiónov, ktoré sú už aj tak postihnuté nezamestnanosťou alebo štáty, ktoré tak prichádzajú o značné príjmy z daní;
13. domnieva sa, že obnovenie WTO a rokovaní z Dohy nie je možné za ľubovoľných podmienok a že spoločná poľnohospodárska politika sa v žiadnom prípade nesmie variabilne prispôsobovať zmluvám so Spojenými štátmi a rozvíjajúcimi sa krajinami;
14. dôrazne odsudzuje všetky pokusy Rady o atakovanie priamych daní, ktoré spadajú do zvrchovanej právomoci štátov, a to v akejkoľvek podobe, vrátane daní z príjmu právnických osôb;
15. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade a členským štátom.