NÁVRH UZNESENIA
9.7.2007
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Pasqualina Napoletano a Robert Evans
v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente
o Pakistane
B6‑0283/2007
Uznesenie Európskeho parlamentu o Pakistane
Európsky parlament,
– so zreteľom na dohodu o spolupráci, partnerstve a vývoji medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou z 24. novembra 2001, (nazývanou aj Zmluva o spolupráci tretej generácie), predovšetkým so zreteľom na článok 1 tejto dohody, ktorý uvádza, že „dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad...tvorí základný prvok tejto dohody”[1],
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a Pakistanu z 8. februára 2007 týkajúce sa Dohody o spolupráci z roku 2004, v ktorej sa obe strany zaviazali rozvíjať široký formálny politický dialóg okrem iného v oblasti boja proti terorizmu, nešírenia zbraní, ľudských práv a dobrej správy,
– so zreteľom na skutočnosť, že koncom tohto roku sa majú konať parlamentné, provinčné a prezidentské voľby,
– so zreteľom na návštevu delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy so štátmi južnej Ázie a Juhoázijským združením pre regionálnu spoluprácu (SAARC) v Pakistane v decembri 2006 a na stretnutie s generálom Mušarrafom v Lahore
– so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o ľudských právach a demokracii v Pakistane, najmä na uznesenia z 10. februára 2004[2] a 22. apríla 2004[3],
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže niekoľko ústavných zmien počas vlády prezidenta Mušarrafa podstatným spôsobom zmenilo politický systém v Pakistane a prispelo k úspešnej transformácii parlamentného systému vlády na prezidentský, v ktorom má prezident právomoc vetovať rozhodnutia parlamentu alebo ho rozpustiť,
B. keďže armáda a tajná služba majú aj naďalej silný vplyv na politiku, vládu a hospodárstvo v Pakistane, čo vedie k situácii, ktorá je v rozpore so zásadou cestnej mapy pre nastolenie demokracie, v ktorej sa plánovalo, že právomoci prejdú z vojenskej správy späť na civilnú správu,
C. keďže nedávne udalosti, vrátane odvolania predsedu najvyššieho súdu Pakistanu 9. marca na základe dosiaľ nepotvrdených obvinení zo zneužitia moci a protestov obyvateľov vyvolaných týmto konaním, zvýšili naliehavosť riešenia otázky demokracie a právneho štátu v Pakistane,
D. keďže posledné boje v priestoroch Červenej mešity a v jej okolí, ktoré viedli k strate mnohých životov, sú zjavným prejavom sily radikálneho islamského hnutia, proti ktorému prezident Mušarraf nedokázal rýchlo alebo rozhodne zakročiť;
E. keďže Európska únia je pre Pakistan významným poskytovateľom finančných prostriedkov určených na zmiernenie chudoby a na rozvoj sociálnej oblasti;
1. vyzýva vládu Pakistanu, aby sa vrátila k demokratickej vláde tým, že sa koncom roka budú konať slobodné, spravodlivé a demokratické voľby a varuje pred vyhlásením výnimočného stavu alebo pred zavedením iných opatrení na potlačenie slobody prejavu, združovania, zhromažďovania alebo pohybu;
2. vyzýva prezidenta Mušarrafa, aby dodržiaval ústavu tým, že novým zhromaždeniam povolí usporiadanie prezidentských volieb, ako aj tým, že sa vzdá svojej funkcie veliteľa armády;
3. nalieha na pakistanskú armádu, aby umožnila návrat k demokracii prostredníctvom slobodných a spravodlivých volieb a aby zároveň umožnila politickým vodcom v exile ich návrat do Pakistanu; žiada, aby sa prijali opatrenia na obmedzenie vplyvu armády a iných ozbrojených skupín na politický proces;
4. víta skutočnosť, že EÚ bude monitorovať parlamentné voľby v Pakistane a že EP sa bude podieľať na pozorovateľskej misii; je znepokojený mnohými otázkami v príprave týchto volieb, a to najmä:
- -neutrálnosťou dočasnej vlády, ktorá bude zostavená tri mesiace pred voľbami a ktorú vymenuje prezident Mušaraff;
- -skutočnosťou, že ako podmienka na kandidatúru sa vyžaduje titul bakalár, čo 70 % pakistanských žien zabráni kandidovaniu vo voľbách. Považuje za neprijateľné, že titul získaný v madrase sa považuje za ekvivalent bakalárskeho titulu;
- -nelegitímnosťou budúceho prezidenta Pakistanu, ak má byť zvolený zástupcami v parlamente, ktorým končí mandát;
5. vyzýva Radu a Komisiu, aby prezidentovi Mušarrafovi dali jasne najavo, že prechod k demokratickej vláde je jediným východiskom zo súčasnej krízy;
6. naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby zaujala pevné stanovisko pri presadzovaní doložky o demokracii a ľudských právach v dohodách s Pakistanom a žiada intenzívny politický dialóg o ľudských právach a dobrej správe;
| 7. | žiada posilnenie demokratických inštitúcií a návrat k občianskej vláde v | Pakistane v súlade s predchádzajúcimi záväzkami prezidenta Mušarrafa; |
8. je hlboko znepokojený odvolaním predsedu najvyššieho súdu na základe obvinení z údajného zneužitia moci, čo sa všeobecne považuje za pokus vlády o zachovanie kontroly nad súdnictvom vo volebnom roku; žiada rešpektovanie súdnictva a právneho štátu, nalieha na pakistanskú vládu, aby prijala vhodné kroky na odvrátenie súčasného negatívneho trendu v tejto záležitosti a aby sa zriekla akéhokoľvek politického zasahovania v prípade, ktorým sa najvyšší súd v súčasnosti zaoberá;
9. vyjadruje hlbokú ľútosť nad úmrtím 41 civilistov počas demonštrácií v Karáčí 12. mája a odsudzuje použitie násilia na dosiahnutie politických cieľov tak zo strany ozbrojených síl spojených s vládou, ako aj členov opozičných politických strán;
10. je vážne znepokojený bezpečnosťou 1800 alebo aj viacerých osôb, o ktorých sa momentálne predpokladá, že sa nachádzajú v Červenej mešite a nalieha na vládu Pakistanu, aby spravila všetko, čo je v jej silách a ukončila obliehanie bez ďalších strát na životoch;
11. je rovnako znepokojený správami, že Pešávare boli zastrelení traja čínski robotníci a že pravdepodobnými páchateľmi boli islamskí radikáli s možným prepojením na obliehanie Červenej mešity;
12. odsudzuje všetky pokusy vlády o kontrolu slobody médií zavedením zmien v licenciách na vysielanie, obmedzením živého vysielania o vonkajších udalostiach a vydaním vládnych smerníc určených mediálnym spoločnostiam a spoločnostiam pre vysielanie; odsudzuje všetky formy hrozieb, nátlaku a zastrašovania novinárov a reportérov;
13. je znepokojený množstvom dobre zdokumentovaných prípadov zmiznutí osôb, medzi ktorými boli osoby podozrivé z terorizmu, novinári, študenti, členovia národného hnutia Balúčistánu a iní politický aktivisti; zdôrazňuje, že únosy, popravy bez súdu a väznenia bez súdneho procesu odporujú základným princípom medzinárodného práva vrátane práva na život a práva na spravodlivý súdny proces;
14. Je znepokojený skutočnosťou, že zatiaľ čo prezident Mušarráf dal prísľub, že bude na medzinárodnej úrovni riešiť otázky terorizmu a extrémizmu, domáce politické väzby, medzi vládou, armádou a náboženskými fundamentalistami môžu vláde zabrániť v tom, aby reagovala na otázky extrémizmu a fundamentalizmu;
15. je znepokojený narastajúcou nestabilitou a šírením násilia súvisiaceho so vzburou v domorodých oblastiach, najmä vo Waziristane a poukazuje predovšetkým na množstvo samovražedných bombových útokov vrátane pokusu o atentát na ministra vnútra v Pešávare 28. apríla;
16. žiada o intenzívnejší dialóg s provinčnými a miestnymi vedúcimi predstaviteľmi o možnosti väčšej provinčnej autonómie alebo o širšie zastúpenie záujmov provincií na vnútroštátnej úrovni; odsudzuje represívnu politiku zo strany vlády v Balúčistáne, kde sa neustále objavujú požiadavky väčšej provinčnej autonómie a zvýšenej regionálnej kontroly nad dôležitými prírodnými zdrojmi v tejto oblasti;
17. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov a vláde Pakistanu.