NÁVRH UZNESENIA
9.7.2007
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Jaromír Kohlíček, André Brie a Luisa Morgantini
v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice
o Pakistane
B6‑0284/2007
Uznesenie Európskeho parlamentu o Pakistane
Európsky parlament,
– so zreteľom na Dohodu o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou, ktorej uzavretie Parlament schválil 22. apríla 2004,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a Pakistanu z 8. februára 2007 týkajúce sa Dohody o spolupráci z roku 2004, v ktorej sa obe strany zaviazali rozvíjať široký formálny politický dialóg okrem iného v oblasti boja proti terorizmu, nešírení zbraní, ľudských práv a dobrej správy,
– so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o ľudských právach a demokracii v Pakistane, najmä uznesenia z 10. februára 2004 a 22. apríla 2004,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže prezident Mušarraf nesplnil svoj záväzok daný v roku 1999, podľa ktorého „ozbrojené sily nemajú v úmysle ostať pri moci dlhšie ako je absolútne nevyhnutné na to, aby sa v Pakistane vytvorili podmienky na skutočný rozvoj demokracie“,
B. keďže niekoľko ústavných zmien počas vlády prezidenta Mušarrafa podstatným spôsobom zmenilo politický systém v Pakistane a prispelo k úspešnej transformácii parlamentného systému vlády na prezidentský, v ktorom má prezident právomoc vetovať rozhodnutia parlamentu alebo ho rozpustiť,
C. keďže armáda a tajná služba majú aj naďalej silný vplyv na politiku, vládu a hospodárstvo v Pakistane,
D. keďže nedávne udalosti, vrátane odvolania predsedu najvyššieho súdu Pakistanu 9. marca na základe dosiaľ nepotvrdených obvinení zo zneužitia moci a protestov obyvateľov vyvolaných týmto konaním, zvýšili naliehavosť riešenia otázky demokracie a právneho štátu v Pakistane,
E. keďže posledné boje v priestoroch Červenej mešity a v jej okolí, ktoré viedli k strate mnohých životov, sú zjavným prejavom sily radikálneho islamského hnutia, proti ktorému prezident Mušarraf nedokázal rýchlo alebo rozhodne konať,
F. keďže parlamentné, provinčné a prezidentské voľby sa majú konať neskôr v tomto roku,
G. keďže situácia v oblasti ľudských práv sa zhoršuje vrátane svojvoľného zadržiavania, zlého zaobchádzania, mučenia a „zmiznutí“ osôb podozrivých z terorizmu a politických oponentov, tvrdých zákrokov a zastrašovania médií, právnej diskriminácie žien a náboženských menšín a zlého zaobchádzania s nimi,
H. keďže už počas posledných niekoľko mesiacov médiá čelili obrovskému tlaku, donucovaniu a násilným útokom zo strany vlády, ktorých cieľom bolo oslabiť spravodajstvo z protivládnych protestov a pokojných kampaní, keďže prezidentskými výnosmi zo 4. júna sa výrazne obmedzili televízne a rozhlasové médiá v krajine, pakistanskému úradu pre kontrolu elektronických médií (PEMRA) bola udelená neobmedzená právomoc zastaviť vysielanie, zavrieť kancelárie, zhabať vybavenie a odobrať licencie a desaťnásobne sa zvýšili pokuty za porušenie pravidiel,
I. keďže v roku 2001 EÚ a Pakistan podpísali dohodu 3. generácie o spolupráci, ktorej článok 1 obsahuje ustanovenia o dodržiavaní ľudských práv a demokratických princípov ako nevyhnutný prvok,
J. keďže Pakistan je jadrovou veľmocou a významným regionálnym hráčom a nesie preto vysokú zodpovednosť za stabilizáciu regiónu,
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad prebiehajúcou politickou krízou v Pakistane; zastáva názor, že prechod k demokratickému vládnutiu je jediný prijateľný spôsob vyriešenia súčasnej krízy;
2. vyzýva prezidenta Mušarrafa, aby sa zriekol akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli zabrániť návratu Pakistanu k demokratickej vláde prostredníctvom slobodných, spravodlivých a demokratických volieb, ktoré sa majú konať koncom roka; varuje pred vyhlásením výnimočného stavu alebo pred použitím iných opatrení obmedzujúcich slobodu prejavu, združovania sa, zhromažďovania alebo pohybu; žiada prezidenta Mušarrafa, aby sa vzdal pozície najvyššieho veliteľa ozbrojených síl;
3. vyjadruje hlboký nesúhlas s tým, že Rada a Komisia „zatvárajú oči“ pred skutočnou politickou situáciu v Pakistane; vyzýva ich, aby dali jasný signál o tom, že základnou podmienkou pokračovania spolupráce medzi EÚ a Pakistanom je demokracia, právny štát a dodržiavanie ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby zvážila pozastavenie plnenia dohody o spolupráci podľa článku 2 v prípade, že sa neuskutočnia slobodné, spravodlivé a demokratické voľby;
4. je znepokojený mnohými otázkami v príprave týchto volieb a to najmä:
- -neutrálnosťou úradníckej vlády, ktorú tri mesiace pred voľbami vymenuje prezident Mušaraff;
- -skutočnosťou, že podmienkou možnosti kandidovať je bakalársky titul, čo vylučuje 70 % pakistanských žien z možnosti kandidovať. Považuje za neprijateľné, že titul z madrasy sa považuje za ekvivalent bakalárskeho titulu;
- -nelegitímnosťou budúceho prezidenta Pakistanu, ak má byť zvolený zástupcami v parlamente, ktorým končí mandát;
5. vyjadruje svoje hlboké znepokojenie z vplyvu pakistanskej armády na politiku a vyzýva jej vedenie, aby sa zrieklo akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli zabrániť prechodu k demokracii; zastáva názor, že treba prijať opatrenia na obmedzenie vplyvu armády a iných ozbrojených štruktúr na politický proces; vyzýva pakistanské úrady, aby zabezpečili politickým vodcom žijúcim v exile možnosť vrátiť sa do Pakistanu a zúčastniť sa na voľbách;
6. je hlboko znepokojený odvolaním predsedu najvyššieho súdu na základe obvinení z údajného zneužitia moci, čo sa všeobecne považuje za snahu vlády o zachovanie kontroly nad súdnictvom vo volebnom roku; vyzýva na rešpektovanie súdnictva a právneho štátu, nalieha na pakistanskú vládu, aby prijala vhodné kroky na odvrátenie súčasného negatívneho trendu v tejto oblasti a aby sa zriekla akéhokoľvek politického zasahovania v prípade, ktorým sa najvyšší súd v súčasnosti zaoberá;
7. vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad neustálym porušovaním slobody tlače v Pakistane; vyzýva pakistanské úrady, aby prestali používať nátlak, zastrašovanie, únosy a mučenie alebo hrozbu ich použitia proti médiám a aby garantovali skutočnú slobodu prejavu;
8. je znepokojený množstvom dobre zdokumentovaných prípadov zmiznutí osôb, medzi ktorými boli osoby podozrivé z terorizmu, novinári, študenti, členovia národného hnutia Balúčistánu a iní politický aktivisti; zdôrazňuje, že únosy, popravy bez súdu a väznenia bez súdneho procesu odporujú základným princípom medzinárodného práva vrátane práva na život a práva na spravodlivý súdny proces;
9. vyjadruje svoje vážne obavy z posilňovania fundamentalistických síl v Pakistane; vyjadruje hlboké poľutovanie nad smrťou civilistov počas politických demonštrácií v Karáčí a obeťami bojov v okolí Lal Masdžidu (Červená mešita) v Islamabáde; vyzýva pakistanskú vládu, aby zabránila ďalším civilným obetiam;
10. vyjadruje svoje obavy nad situáciou v oblasti ľudských práv a demokracie v Pakistane, najmä nad situáciou žien; nalieha na Radu a Komisiu, aby zaujali rozhodné stanovisko k pri presadzovaní doložky o demokracii a ľudských právach v dohodách o spolupráci s Pakistanom, aby sa snažili o intenzívny politický dialóg o ľudských právach a to aj v rámci Kašmíru a aby preskúmali možnosť začatia špecifických dialógov o ľudských právach a zriadenia podvýborov pre oblasť ľudských práv ako v prípade niektorých iných krajín;
11. vyjadruje svoje obavy pokiaľ ide o úlohu Pakistanu a nedostatočné úsilie pakistanskej vlády o konštruktívny príspevok k mieru a rekonštrukcii v Afganistane; nalieha na pakistanskú vládu, aby ihneď prijala účinné kroky s cieľom zabrániť tomu, aby akékoľvek politické alebo ozbrojené sily používali územie Pakistanu ako útočisko a ako základňu pre svoje operácie v Afganistane;
12. vyzýva Pakistan ako aj Indiu, aby ratifikovali NPT a aby konštruktívnym spôsobom prispeli k posilneniu režimu nešírenia jadrových zbraní; vyjadruje svoju podporu vytvoreniu oblasti bez jadrových zbraní v južnej Ázii;
13. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov a vláde Pakistanu.