NÁVRH UZNESENIA
15.10.2007
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladá Ria Oomen-Ruijten
v mene Výboru pre zahraničné veci
o vzťahoch EÚ – Turecko
B6‑0376/2007
Uznesenie Európskeho parlamentu o vzťahoch EÚ – Turecko
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2004 k pravidelnej správe za rok 2004 a k odporúčaniu Komisie o pokroku Turecka v prípravách na pristúpenie[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o začatí rokovaní s Tureckom[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2006 o pokroku, ktorý dosiahlo Turecko na ceste k pristúpeniu[3],
– so zreteľom na svoje uznesenia o strategických dokumentoch Komisie o rozšírení[4],
– so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/35/ES z 23. januára 2006 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckom[5],
– so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2006 (SEK(2006)1390),
– so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii rozšírenia a hlavných výzvach 2006 – 2007 [KOM(2006) 649],
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže prístupové rokovania s Tureckom začali 3. októbra 2005 potom, čo Rada schválila rokovací rámec, a keďže začatie týchto rokovaní je východiskovým bodom procesu s otvoreným koncom;
B. keďže Turecko sa zaviazalo k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ a keďže toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť Turecka modernizovať vlastnú krajinu;
C. keďže úplné splnenie všetkých kodanských kritérií je naďalej základným predpokladom pristúpenia k EÚ,
D. keďže Turecko zatiaľ plne neuplatňuje ustanovenia vyplývajúce z asociačnej dohody a jej dodatkového protokolu;
E. keďže po vlne reforiem, ktoré sa zaviedli v rokoch 2002 až 2004, sa tempo reforiem v Turecko spomalilo; keďže 17. apríla 2007 prijala turecká vláda program zosúlaďovania právnych predpisov s acqui EÚ na roky 2007 – 2013 a keďže 31. augusta 2007 nová turecká vláda predstavila svoj program, ktorý obsahuje posilnenie hospodárstva, návrh novej ústavy a urýchlenie reforiem potrebných na priblíženie Turecka k EÚ;
1. vyzýva Komisiu, aby vo svojej pravidelnej správe určila témy, ktorými sa Turecko musí prednostne zaoberať, a by sa pritom zameriavala dosiahnutie krátkodobých a strednodobých priorít stanovených v prístupovom partnerstve a venovala osobitnú pozornosť aspektom zdôrazneným v tomto uznesení; očakáva, že Komisia v plnom rozsahu využije všetky primerané prostriedky na účinnú podporu reformného procesu, a pripomenie Turecku, že dodržanie jeho záväzkov v termíne stanovenom prístupovým partnerstvom má mimoriadny význam pre jeho dôveryhodnosť;
2. blahoželá Turecku k uskutočneniu slobodných a spravodlivých volieb, ako uviedla misia OBSE/ODIHR na hodnotenie volieb a delegácia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE); víta zvolenie Veľkého národného zhromaždenia Tureckej republiky, v ktorom sú zastúpené všetky regióny a v ktorom sa zvýšila účasť žien, a povzbudzuje novozvolených zástupcov, aby sa zaviazali k ďalšiemu posilňovaniu demokracie v Turecku;
3. víta zvolenie nového prezidenta ako znak sily tureckej demokracie; vyzýva prezidenta Abdullaha Güla, aby podporoval pluralizmus a jednotu tureckých občanov v sekulárnom štáte na ceste k ťažkým, ale potrebným reformám;
4. očakáva, že nová turecká vláda, ktorá má veľkú podporu a dôveru verejnosti, urýchli proces reforiem v záujme splnenia záväzkov stanovených v prístupovom partnerstve; povzbudzuje vládu, aby sa v súvislosti s dôležitými inštitucionálnymi otázkami snažila o všeobecný konsenzus v tureckom parlamente a s tureckou občianskou spoločnosťou; pripomína, že vývoj Turecka smerom k demokratickému a prosperujúcemu štátu, ktorý sa riadi zásadami právneho štátu a jednotným uplatňovaním právnych noriem, má pre Turecko, jeho spoločnosť, ako aj EÚ strategický význam; v tejto súvislosti víta záväzok novej vlády vylepšiť v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch proces reforiem;
5. víta zámer novej tureckej vlády prijať novú a civilnú ústavu, ktorá bude chrániť základné ľudské práva a slobody; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby nová ústava vytvorila systém previerok a porovnávania, ktorý by zabezpečoval demokratický a sekulárny charakter tureckého štátu; vyzýva všetky strany, aby podporovali otvorený a na dohode spočívajúci ústavný proces; v tejto súvislosti pripomína svoje predchádzajúce odporúčanie týkajúce sa volebného prahu; zdôrazňuje, že ústavné plány by nemali odsúvať naliehavo potrebné reformy, najmä pokiaľ ide o článok 301 trestného zákonníka;
6. víta pozitívny hospodársky vývoj v Turecku za posledné roky; považuje však za podstatné zvýšiť zamestnanosť a pripraviť stratégiu reforiem, ktoré posilnia sociálnu súdržnosť tureckej spoločnosti;
7. víta snahy tureckej vlády zamerané na priblíženie Turecka k acquis EÚ v oblasti energetiky a podporuje začatie rokovaní o kapitole energetiky hneď po dokončení technických príprav; povzbudzuje Turecko, aby sa stalo k plným členom v Európskom spoločenstve pre atómovú energiu, a tým v ďalšom posilňovaní energetickej spolupráce s EÚ zameranej na zvýšenie bezpečnosti energetických dodávok, podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie a investície do energetickej účinnosti; zdôrazňuje význam Turecka ako tranzitného bodu, pokiaľ ide o diverzifikáciu dodávok plynu do EÚ; zdôrazňuje, že energetické projekty na južnom Kaukaze, do ktorých je Turecko zapojené, by mali byť otvorené pre všetky krajiny tohto regiónu, ktoré sú súčasťou politiky susedstva EÚ;
8. konštatuje, že v nadchádzajúcich rokoch vzrastie význam geostrategickej pozície Turecka v regióne a jeho úlohy v oblasti dopravy a logistiky; vyzýva Komisiu, aby vydala osobitnú správu o najnovšom vývoji a budúcich úlohách v tejto oblasti;
9. je znepokojený opakovaným zasahovaním tureckých ozbrojených síl do politického procesu; zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie úsilie na zabezpečenie úplnej a účinnej civilnej kontroly vojska; zdôrazňuje, že na sformulovanie národnej bezpečnostnej stratégie a jej realizáciu by mali dohliadať civilné orgány; požaduje vytvorenie neobmedzeného parlamentného dohľadu nad vojenskou a obrannou politikou a všetkými s tým súvisiacimi výdavkami; ďalej požaduje parlamentný dohľad nad tureckými tajnými službami, žandárstvom a políciou;
10. víta dialóg medzi občianskou spoločnosťou EÚ a Turecka a žiada Komisiu, aby mu predložila správu o činnostiach, ktoré sa v tejto súvislosti vykonali; zdôrazňuje význam zvýšených kontaktov medzi občianskou spoločnosťou v Turecku a EÚ; vyzýva Komisiu, aby cielene podporovala občiansku spoločnosť, aby sa vo väčšej miere angažovala v jednotlivých tureckých regiónoch a aby v tejto súvislosti venovala osobitnú pozornosť juhovýchodu; ; vyzýva novú tureckú vládu, aby intenzívnejšie zapojila svoju občiansku spoločnosť, ktorá je významným zástancom demokracie v Turecku, do reformného procesu;
11. odkazuje na svoje uznesenie o Turecku z roku 2006, najmä na odseky o reformách, ktoré sú potrebné na zlepšenie fungovania súdnictva a boja proti korupcii, zlepšenie dodržiavania základných ľudských práv a slobôd, ochranu práv žien, uplatňovanie politiky nulovej tolerancie mučenia, ako aj ochranu práv menšín, náboženských a kultúrnych práv; čaká na výsledky intenzívneho monitorovania politických kritérií, ktoré Komisia oznámila vo svojej poslednej stratégii rozšírenia, aby v nadväznosti vyhodnotil pokrok pri uskutočňovaní týchto reforiem; vyzýva Komisiu, aby tieto výsledky uverejnila vo svojej najbližšej správe o pokroku;
12. naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby plne uplatňovala ustanovenia uvedené v asociačnej dohode a jej dodatkovom protokole; pripomína, že nesplnenie záväzkov Turecka uvedených v prístupovom partnerstve bude naďalej vážne narúšať proces rokovaní;
13. vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohí ľudia sú stále prenasledovaní na základe článku 301 trestného zákonníka, a naliehavo vyzýva vládu a novozvolený parlament, aby zabezpečili zrušenie všetkých ustanovení trestného zákonníka, ktoré umožňujú svojvoľné obmedzovanie pokojného vyjadrenia názorov, a zaručili slobodu prejavu a slobodu tlače; túto vec považuje za najdôležitejšiu úlohu novej vlády;
14. zdôrazňuje, že je bezodkladne potrebné prijať zákon o nadáciách riešiaci súčasnú právnu neistotu náboženských menšín a stanovujúci jasný právny rámec, na základe ktorého budú môcť slobodne vykonávať svoje náboženstvo okrem iného aj tým, že im umožní vlastniť majetok a vzdelávať kňazov; má rovnaké obavy ako Rada, ktorá ich vyjadrila 24. júla v súvislosti s nedávnym rozsudkom tureckého kasačného súdu o ekumenickom patriarcháte; naliehavo vyzýva novú tureckú vládu, aby zosúladila svoj prístup k náboženským menšinám so zásadami slobody náboženstva, ako ich vymedzuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev; vyzýva Komisiu, aby predniesla túto problematiku novej vláde; ďalej vyzýva Komisiu, aby naznačila, ako možno využiť predvstupový nástroj na ochranu kresťanského dedičstva;
15. dôrazne odsudzuje vraždu Hranta Dinka, vraždu kresťanského kňaza Andrea Santoroa, vraždu troch kresťanov v Malatyi, teroristický útok v Ankare a všetky ďalšie prejavy politicky motivovaného násilia; očakáva, že turecké orgány tieto prípady dôkladne vyšetria a všetkých zodpovedných postavia pred súd; zdôrazňuje naliehavú potrebu účinného boja proti všetkým druhom extrémizmu a násilia a ich vylúčenia zo všetkých oblastí verejného života v Turecku; vyzýva tureckú vládu, aby posilnila ochranu tých skupín, menšín alebo osôb, ktoré sa cítia ohrozované alebo diskriminované;
16. vyzýva novú vládu, aby prijala konkrétne opatrenia, ktoré zabezpečia úplné dodržiavanie práv odborov v súlade s európskymi normami a normami ILO; povzbudzuje ju, aby podporila prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľskými organizáciami a odborovými zväzmi; žiada Komisiu, aby sa v tejto veci obrátila na novú vládu;
17. víta skutočnosť, že značný počet žien zastáva v Turecku dôležité posty v hospodárstve a v akademickom svete a že viac žien bolo zvolených do parlamentu; podčiarkuje, že prístup žien k vzdelávaniu, posilnenie ich hospodárskeho postavenia a spravodlivý prístup k ženám sú kľúčovými faktormi ďalšieho hospodárskeho rastu a prosperity Turecka; vyjadruje poľutovanie nad tým, že porušovanie práv žien, predovšetkým tzv. zločiny v mene cti, predstavujú aj naďalej vážny problém; preto vyzýva Komisiu, aby novej vláde zdôraznila, že je potrebné, aby zintenzívnila svoje úsilie odstrániť násilie a diskriminačné postupy voči ženám, a zdôrazňuje, že k tomuto úsiliu by mali patriť okrem iného aj trvalé verejné kampane a zabezpečenie viacerých ustanovizní poskytujúcich útočisko pre ženy v tiesni;
18. poukazuje na potrebu komplexnej stratégie sociálno-ekonomického rozvoja juhovýchodného Turecka; vyzýva Komisiu, aby vysvetlila, akým spôsobom možno použiť predvstupový nástroj na podporu úsilia, ktoré bude musieť vynaložiť nová turecká vláda s cieľom zabezpečiť rozvoj juhovýchodu krajiny, a aby túto pomoc koordinovala s ďalšími medzinárodnými finančnými inštitúciami;
19. je znepokojený následkami sociálnych, ekologických, kultúrnych a geopolitických problémov, ktoré súvisia s projektom v tureckej časti južnej Anatólie, kde projekty vodných diel majú priamy vplyv na zásoby vody v susedných krajinách; žiada Komisiu, aby vo svojej pravidelnej správe pozorne monitorovala rozvoj cezhraničnej spolupráce v oblasti vody v súlade s medzinárodnými dohovormi, so smernicami o ochrane prírody a životného prostredia a rámcovou smernicou o vode;[6]
20. naliehavo vyzýva novú vládu, aby začala politickú iniciatívu za trvalé vyriešenie kurdskej otázky, a aby pracovala na dosiahnutí značných zlepšení sociálneho, hospodárskeho a kultúrneho života, a konštruktívne do týchto prác zapojila novozvolených zástupcov TGNS a zvolených starostov a občianskej spoločnosti na juhovýchode krajiny; víta iniciatívu prezidenta Güla uskutočniť prvú návštevu juhovýchodu Turecka;
21. dôrazne odsudzuje násilie spáchané skupinou PKK a inými teroristickými skupinami na tureckom území; vyjadruje svoju solidaritu s Tureckom v boji proti terorizmu a opakuje svoju výzvu určenú skupine PKK, aby vyhlásila a dodržiavala okamžité prímerie; zdôrazňuje potrebu viesť boj proti terorizmu úmerne k hrozbe, a zároveň prijať záväzky voči medzinárodným právnym nástrojom a normám; zdôrazňuje, že v žiadnom prípade nie je možné ospravedlniť akýkoľvek druh násilia voči civilistom; žiada tureckú vládu a všetky politické sily v Iraku vrátane kurdských skupín, aby posilnili spoluprácu s cieľom zabrániť teroristickým aktivitám a bojovať proti nim, a žiada Turecko, aby sa vyhlo akýmkoľvek unilaterálnym krokom narúšajúcim iracké územie;
22. pripisuje veľký význam záväzku Turecka udržiavať dobré susedské vzťahy v súlade s požiadavkami stanovenými v rokovacom rámci; znovu pripomína svoje očakávania, že Turecko vo vzťahu k susedným krajinám ukončí akúkoľvek hospodárske blokády a uzatvorenie hraníc a upustí od hrozieb alebo vojenských aktivít, ktoré môžu vyvolať napätie; znovu opakuje svoju výzvu Turecku, aby vyvinulo vážnu a intenzívnu snahu o vyriešenie otvorených diskusií so všetkými susedmi v súlade s chartou OSN a ďalšími príslušnými medzinárodnými dohovormi vrátane čestnej a otvorenej diskusie o udalostiach z minulosti; znovu opakuje svoju výzvu tureckej a arménskej vláde, aby začali proces zmierenia v otázke vecí súčasných aj minulých, a vyzýva Komisiu, aby podporovala turecko-arménske zmierenie a využila pritom regionálnu spoluprácu uskutočnenú v rámci európskej politiky susedstva a politiku čiernomorskej synergie;
23. vyjadruje poľutovanie nad tým, že nenastal žiaden podstatný pokrok pri dosahovaní celkového vyriešenia cyperskej otázky; opakovane vyzýva obe strany, aby zaujali konštruktívny prístup pri hľadaní celkového riešenia tohto problému v rámci OSN, ktorý bude založený na zásadách, na ktorých spočíva EÚ; v tejto súvislosti pripomína svoje predchádzajúce uznesenia uvádzajúce, že stiahnutie tureckých síl by uľahčilo rokovanie o zmierení;
24. víta vytvorenie nástroja finančnej pomoci na povzbudenie hospodárskeho rozvoja tureckej komunity na Cypre; žiada Komisiu, aby predložila správu konkrétne o uplatňovaní a účinnosti tohto nástroja;
25. zdôrazňuje významný potenciál Turecka v súvislosti s čiernomorskou oblasťou, južným Kaukazom a oblasťou strednej Ázie pri zabezpečovaní stability, demokratického spravovania, vzájomnej dôvery a prosperity v týchto oblastiach, predovšetkým prostredníctvom regionálnych projektov spolupráce; zdôrazňuje úlohu Turecka na Strednom Východe; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju spoluprácu s tureckou vládou v súvislosti s politikou EÚ voči týmto oblastiam;
26. pripomína Komisii svoju žiadosť o poskytnutie správy nadväzujúcej na štúdiu o vplyve predloženú v roku 2004, a požaduje, aby ju predložila v roku 2007;
27. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vláde a parlamentu Turecka.
- [1] Ú. v. EÚ C 226 E, 15.9.2005, s. 189.
- [2] Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 163.
- [3] Prijaté texty, P6_TA(2006)0381.
- [4] Prijaté texty, P6_TA(2006)0096.
- [5] Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2006,s. 34.
- [6] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).