Návrh uznesenia - B6-0439/2007Návrh uznesenia
B6-0439/2007

NÁVRH UZNESENIA

7.11.2007

ktorý na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Daniel Cohn-Bendit, Bart Staes, Milan Horáček, Hélène Flautre, Marie Anne Isler Béguin a Angelika Beer
v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie
o záveroch 20. samitu EÚ – Rusko, ktorý sa uskutočnil 26. októbra 2007 v Mafre

Postup : 2007/2626(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B6-0439/2007
Predkladané texty :
B6-0439/2007
Rozpravy :
Prijaté texty :

B6‑0439/2007

Uznesenie Európskeho parlamentu o záveroch 20. samitu EÚ – Rusko, ktorý sa uskutočnil 26. októbra 2007 v Mafre

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ruskej federácii, najmä na uznesenia z 26. apríla a 10. mája 2007,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom, ktorá nadobudla platnosť v roku 1997 a ktorej platnosť sa skončí koncom roku 2007,

–  so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže napriek množiacim sa nedorozumeniam a rastúcej nedôvere v základných politických otázkach sa obchodné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Ruskom neustále rozvíjajú,

B.  keďže sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť dohodu o tom, ako prekonať krízu súvisiacu so zákazom vývozu mäsa z Poľska do Ruska; keďže táto otázka stále bráni EÚ v začatí rokovaní o novej dohode, ktorá by mala nahradiť súčasnú dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorej platnosť sa čoskoro skončí,

C.  keďže pre EÚ je nanajvýš dôležité prijať spoločnú pozíciu a nepristúpiť na ruské ponuky zintenzívnenia bilaterálnych vzťahov s najochotnejšími členskými štátmi; keďže členské štáty by zároveň mali konať zodpovedne a spravodlivo a mali by sa zdržať použitia práva veta,

D.  keďže tento mesiac USA formálne predložili NATO a Rusku nové ústupky s cieľom získať podporu Ruska pre ochranný štít proti balistickým raketám, ktorý USA zamýšľajú rozmiestniť v Poľsku a Českej republike; keďže EÚ by mala mať v týchto rokovaniach slovo a mala by vynaložiť maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej pozície k tejto záležitosti, ktorá ovplyvňuje jej celkovú bezpečnosť a ktorá by mohla ohroziť jej zahraničnú politiku,

E.  keďže parlamentné voľby v decembri a prezidentské voľby na jar budúceho roka predstavujú pre Rusko dôležitú skúšku, v ktorej má príležitosť dokázať, že proces zhoršujúcej sa situácie v oblasti ľudských práv a demokratických slobôd, ktorý možno pozorovať v uplynulých rokoch, a rastúcu autocenzúru a kontrolu médií zo strany vlády je možné zvrátiť,

F.  keďže vyšetrovania, ktoré sa týkali série vrážd novinárov, najmä vraždy Anny Politkovskej, nepriniesli žiadne výsledky, čím preukázali neschopnosť polície a súdov vypátrať a stíhať ľudí zodpovedných za tieto zločiny,

G.  keďže sa Ruská federácia ako člen Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a člen Rady Európy zaviazala rešpektovať slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania; keďže EÚ by mala s Ruskom udržiavať strategické partnerstvo založené na hodnotách demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu,

H.  keďže vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom energia naďalej zohráva ústrednú a strategickú úlohu; keďže veľká závislosť EÚ od fosílnych palív bráni vytvoreniu vyrovnaného a jednotného európskeho postoja k Rusku,

I.  keďže táto chýbajúca jednotnosť sa vo veľkej miere odráža v tom, že Rada a Komisia len veľmi umiernene kritizujú porušovanie ľudských práv v Rusku a táto otázka je len zriedka alebo veľmi okrajovo zahrnutá do dvojstranných stretnutí,

J.  keďže mier a stabilita v spoločných susedných krajinách sú v záujme ako Ruska, tak aj EÚ; keďže vzniklo nové napätie v Abcházsku a Južnom Osetsku a pri riešení ostatných tzv. zmrazených konfliktov sa nedosiahol žiadny pokrok;

1.  zastáva názor, že partnerstvo s Ruskou federáciou môže mať v tomto štádiu len pragmatický charakter; napriek tomu je presvedčený, že treba vyvinúť maximálne úsilie na konštruktívne a otvorené zapojenie a kritiku Ruska s cieľom začať rokovania o novej a ďalekosiahlej dohode vychádzajúcej zo skutočne spoločne uznávaných hodnôt a záujmov;

2.  v tejto súvislosti víta, že aj napriek nedosiahnutiu očakávaných výsledkov sa na samite vytvorila pozitívna a konštruktívna atmosféra a že na ňu nadväzujú povzbudivé vyhlásenia, ktoré by v blízkej budúcnosti mohli viesť k uvoľneniu situácie;

3.  v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že demokracia a ľudské práva musia byť základným bodom akejkoľvek budúcej dohody s Ruskou federáciou, najmä pokiaľ ide o vymedzenie účinného a funkčného ustanovenia o ľudských právach a jeho začlenenie do dohody, a že kvalita a hĺbka budúcich vzťahov závisia na dodržiavaní takýchto hodnôt a ich podpore;

4.  opakovane vyzýva na zintenzívnenie konzultácií medzi EÚ a Ruskom o otázke ľudských práv, aby boli účinnejšie, zameriavali sa na výsledky, boli otvorené pre mimovládne organizácie a aby sa ich v plnom rozsahu mohol na všetkých úrovniach zúčastňovať Európsky parlament;

5.  v tejto súvislosti si so znepokojením všíma váhanie ruských orgánov pri zapájaní sa do skutočného dialógu s Európskym parlamentom o otázkach ľudských práv, ktoré sa nielen nezúčastňovali na schôdzach Podvýboru pre ľudské práva, ktorý pripravoval konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ale ani neprijali delegáciu podvýboru v roku 2007;

6.  berie na vedomie oznámenie prezidenta Putina v Mafre o tom, že Rusko plánuje vytvoriť skupinu odborníkov pre oblasť slobody a demokracie so sídlom v Bruseli alebo inom hlavnom meste jedného z členských štátov EÚ, ktorej úlohou by bolo monitorovať ľudské práva v Európskej únii a byť protiváhou aktivitám mimovládnych organizácii v Rusku; zastáva názor, že takáto iniciatíva by pripravila priestor na rovnaké a spoločné chápanie demokracie a ľudských práv pod podmienkou, že EÚ bude môcť vytvoriť podobnú skupinu v Moskve;

7.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby vyzvali Ruskú federáciu, aby ratifikovala Dodatkový protokol č. 14 k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

8.  vyjadruje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o slobodu prejavu a zhromažďovania a slobodu tlače v rámci príprav na parlamentné a prezidentské voľby; vyzýva ruské orgány, aby vyvinuli maximálne úsilie na zaručenie a zabezpečenie slobodnej a spravodlivej volebnej kampane pre všetky politické sily a vyváženého priestoru v médiách;

9.  upriamuje pozornosť na zložité pracovné podmienky zahraničných spravodajcov v Ruskej federácii, ktorých sloboda pohybu je v niektorých oblastiach Ruska často obmedzovaná a ktorí bývajú vystavení tlaku a zastrašovaniu zo strany miestnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní; vyzýva Radu a Komisiu, aby vynaložila všetko úsilie potrebné na ochranu zahraničných novinárov a uľahčenie výkonu ich práce;

10.  v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že ruské orgány doteraz nevyzvali OBSE na pozorovanie volieb, čím znemožnili ustanovenie dlhodobej misie, a že povolenie na monitorovanie parlamentných volieb udelili len obmedzenému počtu pozorovateľov OBSE; poukazuje na to, že obmedzenie počtu pozorovateľov výrazne poškodzuje kvalitu ich práce ako aj celkovú dôveryhodnosť misie;

11.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad diplomatickými snahami Ruskej federácie, ktorými chce obmedziť činnosti Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODHIR) tak, že OBSE predkladá návrhy na zníženie veľkosti volebných pozorovateľských misií a na zákaz zverejňovania ich správ bezprostredne po voľbách; poukazuje na nenahraditeľnú a kľúčovú úlohu, ktorú táto organizácia zohráva pri transformácii totalitných systémov na demokratické; zdôrazňuje, že slobodný a spravodlivý volebný proces je základom skutočného a plnohodnotného fungovania demokracie a že pozorovateľské misie OBSE k tomu môžu výrazne prispieť;

12.  opäť zdôrazňuje, že silná a nezávislá občianska spoločnosť je základnou a nenahraditeľnou zložkou skutočnej a vyspelej demokracie; v tejto súvislosti je hlboko znepokojený zhoršujúcim sa postavením obhajcov ľudských práv a ťažkosťami, ktorým čelia mimovládne organizácie činné v podpore ľudských práv pri registrácii a pri vykonávaní svojich činností; je mimoriadne znepokojený práve novelizovanými právnymi predpismi o extrémizme, ktoré by mohli mať vplyv na voľný tok informácií a mohli by viesť k tomu, že ruské orgány budú naďalej obmedzovať právo na slobodu prejavu nezávislým novinárom a politickým oponentom;

13.  víta prijatie dohody o zjednodušení vízového režimu, ktorá sa má považovať za prvý krok k dosiahnutiu bezvízového styku medzi EÚ a Ruskom; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad prekážkami a neochotou ruských úradov vykonať túto dohodu z politických dôvodov;

14.  berie na vedomie zintenzívnenie energetického dialógu, ale vyjadruje znepokojenie nad tým, že v Rusku štát opäť získava kontrolu nad všetkými zdrojmi vrátane energie, pričom politicky neinvestuje do demokratizácie priemyselných vzťahov ani do zlepšenia transparentnosti a zodpovednosti prijímania rozhodnutí v priemysle a nemá stanovené jasné politické ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a účinného využívania zdrojov; vyzýva Rusko, aby do svojich právnych predpisov urýchlene zapracovalo predpisy o transparentnosti a verejnej zodpovednosti vychádzajúce z osvedčených medzinárodných postupov;

15.  dôrazne podporuje obe partnerské strany v tom, aby sa dohodli na spoločnom prístupe, ktorý obmedzí zmenu klímy na maximálny teplotný nárast o 2°C v porovnaní s úrovňou pred spriemyselňovaním prostredníctvom spravodlivého príspevku k úsiliu o znižovanie emisií skleníkových plynov rozvinutými i rozvojovými krajinami podľa ich rozličných záväzkov a príslušných možností;

16.   uznáva, že globálne emisie sa musia do roku 2050 znížiť najmenej o 50 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990; v tejto súvislosti trvá na osobitnej zodpovednosti rozvinutých krajín ujať sa vedúcej úlohy pri znižovaní emisií, a domnieva sa, že je potrebné, aby ich priemyselné krajiny znížili do roku 2020 o 30 %; vyzýva Rusko, aby sa aktívne podieľalo na budúcich medzinárodných rokovaniach a aby uľahčilo rýchle dosiahnutie dohody do roku 2008 alebo najneskôr do roku 2009, ktorá zabezpečí kontinuitu svetového trhu s oxidom uhličitým;

17.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s bezpečnosťou jadrového sektora v Ruskej federácii a s jej plánmi na vývoz jadrovej technológie a materiálu do iných krajín, ako aj s hrozbou, ktorú to môže priniesť v oblasti jadrovej bezpečnosti a šírenia jadrových zbraní; vyzýva Ruskú federáciu, aby zastavila dodávky jadrového materiálu a jeho opätovné spracovanie, pretože tieto aktivity predstavujú potenciálne riziko šírenia jadrových zbraní;

18.  vyzýva Ruskú federáciu, aby vo veľkom rozsahu investovala do opatrení na dosiahnutie energetickej účinnosti, keďže je to potrebné vzhľadom na naliehavosť otázky zmeny klímy, na prínos, ktorý by takéto investície mali v sociálnej oblasti, ako aj vzhľadom na tlak na zásobovanie energiou; v tejto súvislosti pripomína, že mechanizmus pružnosti, ktorý je ustanovený v Kjótskom protokole, by mohol pritiahnuť investície do modernizácie odvetvia energetiky a konečného využitia energie v Rusku;

19.  vyzýva Ruskú federáciu, aby podporila rozvoj odvetvia obnoviteľnej energie s cieľom využiť obrovské trvalo udržateľné ekologické zdroje, ktoré sú k dispozícii; žiada Ruskú federáciu, aby garantovala dodržiavanie najmodernejších environmentálnych noriem pri realizácii všetkých projektov súvisiacich s ropou a zemným plynom, ktoré prebiehajú alebo sa plánujú na jej území;

20.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zlými podmienkami, v ktorých sa nachádzajú zadržiavané osoby v Rusku, najmä nad podmienkami vo vyšetrovacej väzbe a pri policajnom zadržaní, ktoré ešte zhoršuje nefunkčné zásobovanie zdravotníckym materiálom a zlé hygienické normy;

21.  odsudzuje najmä pokračujúce porušovanie ľudských práv v Čečensku, kde sa naďalej konajú popravy bez súdu a kde existujú nezákonné miesta na zadržiavanie osôb a dochádza k prípadom zmiznutia a mučenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ruská vláda v októbri 2006 neschválila mandát osobitného spravodajcu pre mučenie, ktorý chcel navštíviť väzenia na severnom Kaukaze bez toho, aby o tom vopred informoval;

22.  zdôrazňuje, že Ruská federácia podpísala a ratifikovala Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z decembra 1984, ako aj Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania z roku 1987 a že ako člen Rady Európy je Rusko povinné rešpektovať aj článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na spravodlivý súd;

23.  vyzýva ruské orgány, aby bojovali proti svojvoľnosti, rešpektovali zásady právneho štátu a aby nevyužívali súdnictvo ako politický nástroj; v tejto súvislosti vyzdvihuje prípad bývalých vlastníkov Jukosu Michaila Chodorkovského a Platona Lebedeva, ktorí boli obvinení z podvodu a daňového úniku, ale ktorých Európsky parlament považuje za politických väzňov, čo zdôraznil vo svojom otvorenom liste prezidentovi Putinovi z júla 2006;

24.  naďalej vôbec nie je presvedčený o tom, že by Európa v dohľadnej budúcnosti potrebovala systém riadených striel na ochranu územia proti nepriateľským balistickým strelám dlhého doletu s hlavicami WMD vypusteným nebezpečnými národmi alebo neštátnymi činiteľmi; berie na vedomie obavy, ktoré má Rusko v tejto súvislosti, vyzýva však Moskvu, aby nezastavila dodržiavanie Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe; z hľadiska nedeliteľnosti európskej bezpečnosti považuje za neprijateľné, že USA jednostranne rokuje o umiestnení takéhoto systému s dvoma členskými štátmi EÚ; je presvedčený o tom, že na odvrátenie nových pretekov v zbrojení, dlhodobých teroristických hrozieb a iných hrozieb pre európsku a svetovú bezpečnosť sú potrebné obrovské investície do politík predchádzania konfliktom a do iniciatív na odzbrojenie a že je potrebné bezodkladne začať priamy dialóg s Moskvou, aby sa podarilo dospieť k spoločnej a obojstranne prospešnej dohode;

25.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad oznámením prezidenta Putina, že Rusko plánuje vybudovať novú generáciu jadrových zbraní; vyzýva Radu, aby vzniesla túto otázku na budúcich stretnutiach a vyvinula maximálne úsilie na zastavenie nových pretekov v jadrovom zbrojení;

26.  vyzýva Rusko, aby po 10. decembri viac neodkladalo rozhodnutie o konečnom štatúte Kosova; upozorňuje na dôsledky, ktoré by takýto odklad mohol mať na stabilitu v regióne, a nalieha na moskovské orgány, aby konali konštruktívne;

27.  zastáva názor, že hlbšie zapojenie Európskej únie do zmrazených konfliktov je nevyhnutné na to, aby sa mierový proces pohol vpred; vyjadruje hlboké znepokojenie nad udalosťami, ktoré sa nedávno odohrali medzi ruskými a gruzínskymi ozbrojenými silami v Abcházsku; vyzýva Radu a Komisiu, aby túto otázku rozhodne vzniesli u ruského partnera a naliehavo vyzýva ruské orgány, aby nebránili prítomnosti EÚ v civilných a vojenských mierových operáciách;

28.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom a vláde a parlamentu Ruskej federácie.