NÁVRH UZNESENIA,
7.11.2007
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Joseph Daul, Daniel Caspary, Marianne Thyssen, Malcolm Harbour, Giles Chichester, Cristobal Montoro Romero a Csaba Őry
v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov
o Európskom záujme: Prosperita vo veku globalizácie
B6‑0441/2007
Uznesenie Európskeho parlamentu o Európskom záujme: Prosperita vo veku globalizácie
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru pre regióny s názvom Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie (KOM(2007)581),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru pre regióny s názvom Globálna Európa: pevnejšie partnerstvo na zabezpečenie prístupu na trh pre európskych vývozcov (KOM(2007)183),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade s názvom Moderná, inováciám prístupná Európa (KOM(2006)589),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru pre regióny s názvom Globálna Európa: Svetová konkurencia. Príspevok k stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)567),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Hospodárske reformy a konkurencieschopnosť: kľúčové závery zo Správy o európskej konkurencieschopnosti z roku 2006 (KOM(2006)697),
– so zreteľom na závery jarného zasadnutia Európskej rady z 9. marca 2007,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2006 v súvislosti s lisabonskou stratégiou,
– so zreteľom na svoju správu z 22. mája 2007 s názvom Globálna Európa – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (2006/2292(INI)),
– so zreteľom na svoju správu zo 14. februára 2006 na tému Globalizácia a vnútorný trh (2004/2225(INI)),
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Európska únia je kľúčovým hráčom vo svetovom medzinárodnom obchode a potrebuje naďalej preukazovať svoje vedúce postavenie v globálnom hospodárskom systéme,
B. keďže EÚ musí čeliť hospodárskej súťaži pri zabezpečovaní rastu a tvorby pracovných miest v neustále sa modernizujúcom svetovom hospodárstve a v kontexte narastajúcej konkurencie hlavných rozvíjajúcich sa hospodárstiev,
C. keďže súlad medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi obnovenej lisabonskej agendy pre rast a zamestnanosť je nevyhnutným predpokladom úspechu tejto iniciatívy,
D. keďže výkonnosť vývozu EÚ do rozvinutých aj do rozvíjajúcich sa hospodárstiev je príliš často negatívne ovplyvnená nedostatkom reciprocity v podmienkach prístupu na trh, netarifnými bariérami a nekalými obchodnými praktikami,
E. keďže rozvíjajúce sa hospodárstva výrazne zvyšujú investície do výskumu a vývoja a do oblasti vedy a techniky, čo nastoľuje otázku o trvalej udržateľnosti politiky EÚ v súčasnej svetovej konkurencii vedomostí a inovácií,
F. keďže zmenu klímy je možné riešiť iba na medzinárodnej úrovni,
G. keďže cieľom spoločnej zahraničnej politiky EÚ v oblasti energetiky, ktorá je založená na princípoch diverzifikácie, trvalej udržateľnosti a solidarity, je zlepšiť bezpečnosť dodávky energie pre celú EÚ a zvyšovať dôveryhodnosť EÚ ako svetového hráča,
1. domnieva sa, že vonkajšia konkurencieschopnosť EÚ je kľúčová pre splnenie cieľov Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť;
2. víta zámer Komisie posilniť opatrenia EÚ týkajúce sa vonkajšej dimenzie lisabonskej stratégie a domnieva sa, že EÚ má veľkú zodpovednosť za vytvorenie spoločných nástrojov zahraničnej hospodárskej politiky s cieľom adekvátne riadiť vonkajší vplyv jednotného trhu EÚ;
3. pripomína, že EÚ je už vo väčšine odvetví jedným z najotvorenejších hospodárstiev na svete a veľkou mierou prispela k výraznému rozvoju svetového obchodu, z ktorého taktiež profituje;
4. vyjadruje poľutovanie nad tým, že občania EÚ často spájajú globalizáciu so znižujúcou sa výrobou v EÚ a stratou pracovných miest; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie informovali európskych občanov o všetkých aspektoch globalizácie a o nevyhnutnosti politiky na úrovni EÚ s cieľom čeliť výzvam globalizovanej ekonomiky;
5. opätovne vyzýva, aby sa prijala stratégia EÚ na vykonanie potrebných reforiem, ktoré umožnia EÚ držať krok s globalizáciou a zachovať svoje postavenie v rýchlo sa meniacom svetovom hospodárstve, a tým posilniť výrobu a zamestnanosť;
6. zdôrazňuje kľúčový význam plne fungujúceho jednotného trhu pre podporu konkurencieschopnosti EÚ vo svete;
7. poukazuje na mimoriadny potenciál, ktorý poskytuje verejné obstarávanie ako hnacia sila vývoja nových výrobkov a služieb; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr poskytla usmernenia pre inovačné metódy obstarávania;
8. domnieva sa, že transatlantický vnútorný trh by mohol byť vhodným nástrojom na zabezpečenie účinnosti obchodnej obrany EÚ, trvalo udržateľnej konkurencieschopnosti a inovácií; opätovne vyzýva, aby sa uzavrela nová dohoda o partnerstve medzi EÚ a USA, ktorej cieľom bude odstrániť alebo do veľkej miery zmenšiť všetky zostávajúce prekážky obchodu a investíciám;
9. vyzýva Komisiu, aby pri vytváraní vnútorných politík systematicky vyhodnocovala a zohľadňovala podobné politiky uplatňované hlavnými partnermi EÚ, napríklad USA, Ruskom, Čínou, Indiou, Brazíliou a Japonskom, s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť Európskej únie a odstrániť prekážky svetovému obchodu;
10. zdôrazňuje, že politické iniciatívy na zlepšenie konkurencieschopnosti nesmú oslabovať európske normy; pripomína, že je dôležité vytvoriť konštruktívny a vyvážený dialóg s vonkajšími partnermi s cieľom ovplyvniť vývoj medzinárodných noriem;
11. podporuje ciele lisabonskej stratégie zamerané na uvoľnenie potenciálu EÚ v oblasti inovácií a tvorivosti zvýšením výdavkov na výskum a vývoj; pripomína, že je potrebné, aby EÚ posilnila koordináciu činností v oblasti výskumu, inovácií a vzdelávania, podporila verejno-súkromné partnerstvá v oblasti výskumu a vývoja a uľahčila prístup malých a stredných podnikov k novým poznatkom;
12. súhlasí s cieľmi Európskej výskumnej oblasti ako základného kameňa európskej znalostnej spoločnosti zameranými na plnenie ambícií EÚ a jej občanov v hospodárskej, sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia, ale očakáva, že sa táto oblasť prehĺbi a rozšíri, aby mohla plnou mierou prispieť k obnovenej lisabonskej stratégii;
13. víta návrh Komisie konzultovať s MSP a následne vypracovať zákon o malých podnikateľoch pre Európu; schvaľuje myšlienku osobitnej iniciatívy na ďalšiu podporu prínosu MSP, ktoré sú hlavným motorom tvorby pracovných miest; poznamenáva, že osobitné opatrenia na podporu inovačných MSP s vysokým potenciálom rastu budú mať katalytický účinok na konkurencieschopné hospodárstvo založené na znalostiach;
14. zdôrazňuje význam koordinovanej politiky zamestnanosti EÚ, predovšetkým pokiaľ ide o prisťahovalectvo (modrá karta); zdôrazňuje, že flexibilný trh práce a celoživotné vzdelávanie sú základnými predpokladmi podpory konkurencieschopnosti EÚ;
15. vyzýva k vytvoreniu dôveryhodnej zahraničnej politiky EÚ v oblasti energetiky ako účinného nástroja na riešenie energetickej závislosti EÚ, na zabezpečenie bezpečnosti dodávok za dostupné a predvídateľné ceny, na zabezpečenie rozmanitosti zdrojov a dodávateľov energie, na dosiahnutie cieľov trvalej udržateľnosti a na zaručenie dlhodobého záujmu všetkých členských štátov EÚ; pripomína, že ciele lisabonskej stratégie je možné dosiahnuť v plnej miere iba prostredníctvom ďalšieho úsilia o vytvorenie spoločnej energetickej politiky;
16. potvrdzuje, že iba trvalo udržateľná ekologická stratégia na medzinárodnej úrovni môže účinne riešiť výzvy zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o široký medzinárodný konsenzus, ktorý povedie k vytvoreniu rámca OSN so záväznými cieľmi pre rozvojové krajiny;
17. zdôrazňuje, že v rámci stratégií EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a riešenie zmeny klímy by sa mala zabezpečiť aj primeraná podpora a technologický výskum a vývoj;
18. obhajuje nezávislosť ECB pri určovaní menovej politiky a pri zvládaní nestability svetových finančných trhov; zdôrazňuje, že zhodnocovanie výmenného kurzu eura je dôsledkom narastajúcej nerovnováhy v tretích krajinách a stagnujúceho dopytu v EÚ, čím sa zvyšuje konkurenčný tlak na podniky v EÚ, a vidí potrebu, aby EÚ odpovedala prostredníctvom rozumnej hospodárskej politiky, medzinárodných dohôd a spolupráce;
19. zastáva názor, že transparentnosť finančných trhov, účinné pravidlá hospodárskej súťaže a primeraná regulácia a kontrola budú aj naďalej mimoriadne dôležité vzhľadom na globalizáciu finančných trhov a potrebu zaručiť práva spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby otázky týkajúce sa finančných trhov rozpracovala v príslušných celoeurópskych iniciatívach v rámci lisabonského programu Spoločenstva;
20. domnieva sa, že zlepšenie fungovania trhov, distribúcie a finančných služieb by bolo možné dosiahnuť rozšírením koordinácie hospodárskych reforiem v rozličných členských štátoch najmä v rámci eurozóny a modernizáciu hospodárstva zvýšením úsilia investovať do technológií; podporuje prístup integrovaného hospodárskeho riadenia, ktorý vychádza z pridanej hodnoty integrácie;
21. domnieva sa, že vypracovanie globálnych pravidiel a noriem je základným predpokladom postupného zbližovania právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zúčastňovala na práci všetkých príslušných medzinárodných agentúr a normotvorných orgánov s cieľom dosiahnuť väčšiu konzistenciu pravidiel a postupov medzi EÚ a jej hlavnými obchodnými partnermi;
22. zdôrazňuje význam multilaterálnych obchodných pravidiel v rámci WTO aj pre rozvojové krajiny; vyzýva Komisiu, aby tieto pravidlá posilnila dodatočnými bilaterálnymi a regionálnymi obchodnými dohodami, predovšetkým s rozvíjajúcimi sa hospodárstvami, a aby či najskôr pokročila v rokovaniach; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam rozsiahlej liberalizácie služieb a investícií;
23. víta rozhodnutie Komisie preskúmať svoju stratégiu prístupu na trh; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila v podmienkach prístupu na trh reciprocitu, ako aj dodržiavanie dohodnutých obchodných pravidiel;
24. naliehavo žiada, aby sa ústupky EÚ svojim rokovacím partnerom s výnimkou prípadu, že je to odôvodnené z hľadiska rozvoja, vyvažovali ústupkami príslušných krajín;
25. zdôrazňuje, že EÚ musí presvedčiť rozvíjajúce sa hospodárstva vrátane Číny, aby rešpektovali ľudské práva a sociálne a ekonomické štandardy a zaručili ich vykonávanie; zdôrazňuje, že rešpektovanie ľudských práv by malo byť neoddeliteľnou súčasťou trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja v globalizovanom svete;
26. zastáva názor, že snaha o ďalšiu liberalizáciu obchodu ešte viac vyžaduje, aby si EÚ zachovala schopnosť chrániť sa pred nekalými obchodnými praktikami; považuje preto používanie nástrojov ochrany obchodu za nevyhnutnú súčasť stratégie EÚ pre vonkajšiu konkurencieschopnosť;
27. zdôrazňuje význam rešpektovania patentov a ochrany práv duševného vlastníctva pre vonkajšiu konkurencieschopnosť EÚ a domnieva sa, že EÚ by v tomto smere mala zaujať rozhodnejší postoj voči tretím krajinám;
28. domnieva sa, že EÚ a jej obchodní partneri budú tiež musieť postupne dávať stále väčší dôraz na medzinárodné uznanie minimálnych environmentálnych štandardov, ktoré vytvárajú rovnaké podmienky pre všetkých partnerov;
29. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a členským štátom.