NÁVRH UZNESENIA
7.11.2007
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Elisabeth Schroedter, Heide Rühle a Alain Lipietz
v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie
k téme Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie
B6‑0444/2007
Uznesenie Európskeho parlamentu k téme Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie
Európsky parlament,
– so zreteľom na minuloročnú prípravnú správu o všeobecných usmerneniach hospodárskej politiky na rok 2007 (A6-0012/2007),
– so zreteľom na závery jarnej Európskej rady z 9. marca 2007, na ktorej sa určil prístup EÚ k energetike a zmene klímy,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie (KOM(2007)0581),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Čas zaradiť vyššiu rýchlosť: nové partnerstvo pre rast a zamestnanosť (KOM(2006)0030),
– so zreteľom na rozhodnutia Rady zo 4. októbra 2004, 12. júla 2005, 18. júla 2006 a 10. júla 2007 o usmerneniach politiky zamestnanosti členských štátov,
– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie o usmerneniach politiky zamestnanosti členských štátov[1],
– so zreteľom na Európsky pakt mládeže schválený Európskou radou 22. a 23. marca 2005,
– so zreteľom na Európsky pakt pre rovnosť pohlaví, schválený Európskou radou 23. a 24. marca 2006,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie a odborná príprava 2010: úspech lisabonskej stratégie závisí od naliehavých reforiem (KOM(2003)0685),
– so zreteľom na svoje uznesenie o postavení osôb so zdravotným postihnutím v rozšírenej Európskej únii: Európsky akčný plán na roky 2006 – 2007[2],
– so zreteľom na závery neformálneho stretnutia ministrov zamestnanosti a sociálnych vecí v Guimarães o „12 kľúčových bodoch s cieľom čeliť nadchádzajúcim výzvam“ z 5. a 6. júla 2007,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže príležitosť na revíziu súboru lisabonských opatrení by sa mala využiť na úpravu integrovaných usmernení s cieľom zohľadniť nové výzvy a zvládnuť nedostatky a nízku súdržnosť medzi súčasnými záväzkami,
B. keďže existuje silná spojitosť medzi hospodárskym rastom, zamestnanosťou, prácou, boji proti chudobe a sociálnym začlenením; keďže problematika chudobných pracujúcich sa čoraz viac zdôrazňuje ako kľúčová výzva v politikách zamestnanosti a sociálneho začlenenia; keďže je preto nevyhnutné prehodnotiť integrované usmernenia s cieľom umožniť splnenie ich sociálnych a environmentálnych cieľov a zvážiť synergie medzi rôznymi oblasťami;
C. keďže hospodárska politika súvisí s činnosťami, ktoré musia vlády vykonávať v hospodárskej oblasti na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja, aby tak splnili potreby občanov EÚ,
D. keďže existujú jasné dôkazy o tom, že vysoké miery inflácie, nadmerné makroekonomické nerovnováhy, nedostatočné investovanie do ľudského kapitálu, nadmerné využívanie zdrojov a zhoršovanie životného prostredia nevedú k trvalo udržateľnému rozvoju,
E. keďže európske hospodárstvo dosiahlo v roku 2006 lepšie výsledky a prekonalo výsledky uplynulých rokov; keďže však po finančnej nestabilite a vzhľadom na vyššie riziká Európska komisia mierne znížila odhad na rok 2007 na 2,5% pre eurozónu a 2,8% pre EÚ, keďže súčasné finančné ťažkosti, ktoré viedli k miernemu prehodnoteniu jesenných prognóz zo strany Európskej komisie, by takisto mohli znamenať zásadný obrat hospodárskeho cyklu, pokiaľ dôveru spotrebiteľov neposilní transparentnosť trhov a vhodné reakcie politikov,
F. keďže rozšírená EÚ, ktorá je s 500 miliónmi obyvateľov jedným z najväčších trhov na svete, sa stala globálnym hráčom a určuje globálne štandardy,
G. keďže proces liberalizácie by nemal oslabovať prvoradý cieľ trvalo udržateľného rozvoja,
H. keďže rozšírená EÚ a jej vplyv na hospodársky a spoločensko-kultúrny rozvoj jej členských štátov si vyžaduje zlepšenú spoluprácu v rámci systému politického rozhodovania,
I. keďže vzájomná závislosť v eurozóne je silnejšia než v EÚ ako takej a keďže táto závislosť sa zatiaľ neprejavila v efektívnych a súdržných politických postupoch, najmä čo sa týka prepojenosti medzi zdravými verejnými financiami a kvalitnými výdajmi a investíciami do stratégií rastu produktivity,
J. keďže politickí činitelia musia pri vymedzovaní všeobecných usmernení hospodárskej politiky EÚ určiť, jasne pomenovať a riešiť spoločné úlohy, ktorým čelia hospodárstva EÚ dnes a ktorým budú čeliť v nastávajúcich rokoch,
K. keďže informovanosť a aktívna podpora zo strany občanov EÚ je predpokladom úspešného uplatňovania opatrení hospodárskej politiky,
L. keďže európska stratégia zamestnanosti stratila prehľadnosť, monitorovaciu kapacitu a impulzy k účasti v rámci lisabonskej stratégie, najmä v národných reformných programoch (NRP) a správach o ich implementácii,
M. keďže správy o implementácii NRP uvádzajú, že najslabšia implementácia politiky je v oblasti zlepšovania prispôsobivosti pracovníkov a podnikov a navyšovania investícií do vzdelávania a odbornej prípravy,
N. keďže výsledkom uvedeného neformálneho stretnutia ministrov zamestnanosti a sociálnych vecí v Guimarãesi je, že sociálne začlenenie je základným prvkom stratégií udržateľného rozvoja v Európe, pretože poskytuje nástroje na vytvorenie príležitostí pre všetkých a má pozitívne účinky na zamestnanosť, schopnosti a osobný rozvoj,
O. keďže mnohé opatrenia v procese NRP majú zreteľné účinky na politiky sociálneho začlenenia, najmä opatrenia zamerané na zamestnanosť, pričom ciele a politiky sociálneho začlenenia zatiaľ často chýbajú v procese NRP,
P. keďže je veľmi dôležité stanoviť primeraný rámec globalizácie, aby prispela k trvalo udržateľnému rozvoju,
Vonkajšie politiky
1. zdôrazňuje, že EÚ je jedným z hlavných motorov politiky hospodárskej globalizácie, ktorý viedol k urýchleniu zhoršovania životného prostredia a k rastu sociálnych rozdielov v ÉÚ a na celom svete, a preto nesie vysokú politickú zodpovednosť za nápravu tohto trendu prostredníctvom aktívnej podpory vysokých sociálnych a environmentálnych štandardov pre všetky hospodárske činnosti;
2. zastáva názor, že zmena klímy je výsledkom najväčšieho trhového zlyhania v histórii, pretože neschopnosť zahrnúť náklady spojené so zmenou klímy do trhových cien spôsobila obrovské hospodárske, sociálne a ekologické výdavky; v tejto súvislosti ľutuje, že Komisia sa prednostne snaží o prelomenie obchodných a investičných bariér bez toho, aby dostatočne zvážila spoločenské a ekologické náklady spojené so zvýšením objemu zahraničného obchodu;
3. konštatuje, že priemyselná výroba EÚ je povinná sledovať ciele znižovania emisií CO2, kým niektorí hlavní obchodní partneri EÚ sú od týchto záväzných cieľov oslobodení; vyzýva Komisiu, aby sa venovala tejto forme environmentálneho dumpingu, navrhla opatrenia na náhradu škôd, ktoré výrobcom EÚ vzniknú z tejto konkurenčnej nevýhody, a zároveň stimulovala obchodných partnerov k znižovaniu emisií, napríklad prostredníctvom úprav ciel a pozitívnych obchodných opatrení v súlade s odporúčaniami skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie;
4. zdôrazňuje, že EÚ môže dosiahnuť lisabonské ciele vo vnútri EÚ len vtedy, ak bude aktívna a jednotná aj v celosvetovom meradle; víta preto zámer rozvíjať koherentnú vonkajšiu dimenziu lisabonskej stratégie; domnieva sa, že komplexný zahraničnopolitický prístup, ktorý sa zameriava na spoluprácu regulačných orgánov, približovanie noriem a rovnocennosť pravidiel, musí podporovať spravodlivú konkurenciu i obchod pri súčasnom rešpektovaní politického priestoru EÚ a jej obchodných partnerov na vytváranie ich vlastných cieľov sociálnej a environmentálnej politiky;
5. zdôrazňuje narastajúci význam EÚ ako globálneho politického hráča; domnieva sa preto, že EÚ nesie veľkú zodpovednosť pri riešení najpálčivejších problémov spôsobených hospodárskou globalizáciou, akými sú rast sociálnych rozdielov v hospodárskych systémoch a medzi nimi a bezuzdné ničenie globálnych verejných statkov životného prostredia, a pri vytváraní spoločných nástrojov zahraničnej hospodárskej politiky, ktoré adekvátne zohľadňujú vonkajšie dôsledky politík EÚ v oblasti jednotného trhu;
6. zdôrazňuje, že posuny výmenných kurzov, ktorých príčinou je narastajúca nerovnováha krajín mimo EÚ, zvyšujú konkurenčný tlak na podniky v EÚ, čo EÚ núti odpovedať medzinárodnými dohodami a medzinárodnou spoluprácou zameranou na vytváranie fluktuačných pásiem medzi hlavnými menami, vytváranie konkurenčných výhod EÚ a dostatočne citlivej hospodárskej a menovej politiky EÚ a eurozóny;
7. zastáva názor, že prudký nárast dopytu po surovinách, základných výrobkoch a službách, ktorého hlavnou príčinou je rast rozvíjajúcich sa ekonomík, môže spôsobiť inflačné tlaky na hospodárstva členských štátov EÚ; domnieva sa, že na riešenie tohto problému by sa mali pripraviť stratégie inteligentného technologického rastu, protiinflačné nástroje hospodárskej politiky a rámec možných makroekonomických úprav spolu so stratégiami znižovania celkovej spotreby a environmentálnych následkov hospodárstiev;
8. víta zámer Komisie ďalej rozvíjať spoluprácu regulačných orgánov, približovanie noriem a rovnocennosť pravidiel pri rokovaniach s tretími krajinami; varuje však pred tým, aby sa podľa stratégie EÚ pod názvom Globálna Európa obchodným partnerom formálne umožnilo v skorom štádiu zasahovať do legislatívnych procesov EÚ týkajúcich sa normalizácie, najmä pokiaľ ide o sociálne a environmentálne normy; vyzýva Komisiu, aby s cieľom bojovať proti sociálnemu dumpingu, systematicky uvádzala kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách a dohodách o spolupráci s tretími krajinami, ktoré si vyžadujú ratifikáciu a presadzovanie základným noriem Medzinárodnej organizácie práce a zásad dôstojnej práce, a uplatňovala sociálne hodnoty a zásady pri uzatváraní zmlúv s tretími krajinami; zastáva názor, že z tohto dôvodu je potrebné, aby daná kapitola podliehala štandardnému mechanizmu pre riešenie sporov v obchodných dohodách.
Vnútorné politiky
Prepojenie medzi stratégiami sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia a integrovanými usmerneniami
9. víta vyhlásenie Komisie, že sa viac pozornosti bude venovať aktívnemu začleňovaniu a rovnakým príležitostiam, že by sa mala podporovať primeraná sociálna ochrana a posilňovať boj proti chudobe, a že v Európe sú potrebné efektívnejšie prostriedky zabezpečovania existujúcich práv občanov na prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu, sociálnym službám, zdravotnej starostlivosti a iným formám sociálnej ochrany;
10. zdôrazňuje potrebu zabezpečovať a zlepšovať integráciu a zviditeľňovanie sociálneho rozmeru v ďalšom cykle lisabonskej stratégie, a najmä v integrovaných usmerneniach; domnieva sa, že je nutné prekonať existujúcu nerovnováhu v usmerneniach pre zamestnanosť, ktoré nekladú dôraz na určité základné sociálne ciele, ako sú ciele znižujúce počet chudobných pracujúcich a zvyšujúce prístup ku kvalitnému zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a iným formám sociálnej ochrany pre všetkých; vyzýva Komisiu, aby upravila integrované usmernenia s cieľom reagovať na nové výzvy a prekonávať z nich plynúce nedostatky;
11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali systematický prístup zabezpečujúci efektívne prepojenie medzi procesom NRP pre rast a viaceré a lepšie pracovné miesta na jednej strane a sociálnou ochranou a procesom sociálneho začleňovania na strane druhej;
Implementácia usmernení pre zamestnanosť
12. žiada Komisiu, aby zlepšila riadenie monitorovania implementácie usmernení pre zamestnanosť tým, že zabezpečí, aby členské štáty plne uplatňovali ukazovatele a ciele ESZ, nástroje celoživotného vzdelávania a opatrenia uvedené v Európskom pakte mládeže, Európskom pakte pre rovnosť pohlaví a v akčnom pláne EÚ pre ľudí so zdravotným postihnutím na roky 2006 – 2007; žiada, aby sa všetky tieto záväzky, ciele a referenčné hodnoty plne zakomponovali do integrovaných usmernení s cieľom zlepšiť súdržnosť a účinnosť ESZ, poukazuje na nedostatky dosahovania rodovej rovnosti, ktoré sa prejavujú napríklad tým, že úroveň zamestnanosti žien stále nedosahuje cieľ a tým, že pretrvávajú rozdiely medzi mzdami v závislosti od pohlavia; požaduje preto opätovné zavedenie 4. piliera usmernení pre zamestnanosť – posilňovanie politík rovnakých príležitostí pre ženy a mužov;
13. zdôrazňuje veľký význam rozširovania strategických kapacít politík zamestnanosti; žiada Komisiu a členské štáty, aby pri svojich koordinačných procesoch venovali osobitnú pozornosť kvalite pracovných miest, zlaďovaniu pracovného, rodinného a osobného života, kvalite vzdelávania a odbornej prípravy a ich dostupnosti pre všetkých, uplatňovaniu nediskriminačných právnych predpisov, posilňovaniu politík rovnakých príležitostí pre ženy a mužov a problematike imigrácie;
14. prihovára sa za to, aby boli odkazy na flexiistotu v integrovaných usmerneniach založené na vyváženom súbore zásad a práv vytvorenom v spolupráci so sociálnymi partnermi, ktorý zdôrazní centrálnu úlohu odbornej prípravy a preškoľovania, aktívnych politík trhu práce založených na právach a orientovaných na používateľa, primeranej a viac zapájajúcej sociálnej ochrany určenej na motiváciu k flexibilite a odstránenia segmentácie trhu práce a vylúčenia zaručením práv pre všetkých pracujúcich;
Hospodárska politika
15. konštatuje, že občanov EÚ znepokojuje, že zvýšená konkurencia spôsobená rozšírením, integráciou a mobilitou pracovnej sily posúva tradičné spôsoby práce k modelom flexiistoty a domnieva sa, že tieto obavy by sa mali riešiť prostredníctvom politických opatrení vytvárajúcich nové formy istôt, rozširujúcich ponuku a zlepšujúcich kvalitu tých verejných tovarov a služieb, ktoré môžu časom pomôcť zvýšiť rast produktivity a posilniť politiky pracovného trhu otvorené pre všetkých;
16. pripomína, že medzi hospodárstvami členských štátov je badať značné vzájomné vplyvy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zlepšená koordinácia zdravej fiškálnej politiky a kvalitných verejných financií vrátane dôležitých, tzv. lisabonských investícií má mimoriadny význam; požaduje preto vytvorenie novej priority koordinácie makroekonomickej politiky navyše k štyrom lisabonským prioritám; podporuje integračnú politiku, ktorá odráža požiadavky zreformovaného paktu rastu a stability a určuje ciele novej generácie integrovaných usmernení s priamymi odkazmi na koordinované investičné činnosti a kvalitné verejné výdavky;
17. vyjadruje obavu nad názorom Komisie, že integrované politické usmernenia plnia svoju úlohu a netreba ich hlbšie prehodnotiť; vyzýva Komisiu, aby neoddeľovala politiku životného prostredia od hospodárskej a zamestnaneckej politiky; je presvedčený, že boj proti zmene klímy predstavuje kostru revízie trojročného lisabonského cyklu;
18. vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že Komisia sa zrejme opätovne nazdáva, že sociálne a environmentálne ciele lisabonsko-göteborskej stratégie sa automaticky splnia otvorením svetových trhov, pričom zanedbáva úlohu verejného sektora pri zabezpečovaní verejných tovarov a všeobecnej ochrany proti sociálnym hrozbám, ako sú nezamestnanosť a chudoba; zdôrazňuje, že usmernenia pre zamestnanosť by nemali byť podriadené všeobecným hospodárskym usmerneniam, ale že oba súbory usmernení by mali byť lepšie integrované;
19. vyzýva Komisiu, aby vo svojom prehodnotení integrovaných politických usmernení na dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie v plnej miere zohľadnila vonkajšie sociálne a environmentálne náklady vyplývajúce z ďalšej liberalizácie;
20. naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozvíjala dôslednú integračnú politiku trvalo udržateľného rozvoja, čo napríklad znamená pripraviť také daňové reformy, ktoré presunú daňové zaťaženie z pracovnej sily na pôvodcov zhoršovania životného prostredia; domnieva sa, že ak EÚ myslí boj proti zmene klímy vážne, musí sa prednostne zaoberať balíkom opatrení okrem iného v oblasti energetiky a zmeny klímy; v tomto ohľade vyzdvihuje úlohu energetickej dane, obchodovania s emisiami a požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu ako dôležitých nástrojov stimulácie rozvoja rozsiahleho a vyspelého trhu s energeticky účinnými technológiami a výrobkami, alebo na uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí; varuje tiež pred zvýšenými rizikami v súvislosti s jadrovou energiou a biopalivami spočívajúcimi na nesprávnych tvrdeniach o ich vhodnosti so zreteľom na klímu;
21. zastáva názor, že transparentnosť finančných trhov, účinné pravidlá hospodárskej súťaže a primeraná regulácia a kontrola budú aj naďalej mimoriadne dôležité vzhľadom na globalizáciu finančných trhov a potrebu zaručiť práva spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby otázky týkajúce sa finančných trhov rozpracovala v celoeurópskych iniciatívach v rámci lisabonského programu Spoločenstva;
22. vyzýva Komisiu a členské štáty aby hájili práva a očakávania spotrebiteľov prostredníctvom prísnej kontroly právnych predpisov v oblasti bezpečnosti výrobkov, najmä bezpečnosti hračiek, aby vystupňovali snahu sprísniť dohľad nad trhom, vnútroštátne inšpekcie a zákazy nebezpečných výrobkov z neznámych zdrojov, a aby predchádzali umiestňovaniu nekonformných či nebezpečných výrobkov na trh alebo zaručili, že budú z trhu stiahnuté vrátane prípadov, keď ide o dokázateľné podvodné konanie a/alebo použitie klamlivých alebo zavádzajúcich označení pôvodu zahraničnými výrobcami a dovozcami;
23. uznáva, že Európa potrebuje rýchlejšiu premenu inovácií na nové výrobky a služby; podporuje preto požiadavku Komisie vytvoriť tzv. vzdelanostný trojuholník zložený z výskumu, vzdelávania a inovácií; očakáva účelnejšie investície do nových schopností a zručností, celoživotného vzdelávania a moderných systémov vzdelávania a odbornej prípravy;
24. obhajuje potrebu podpory reštrukturalizácie hospodárstva, ktorej základom by mala byť inovácia riadiacich procesov, postupov a organizačných štruktúr; domnieva sa, že nové podniky v tejto oblasti potrebujú lepší prístup ku kapitálu a viac tvorivosti, a že ponúkajú množstvo príležitostí pre malé podniky a mladšiu generáciu;
25. domnieva sa, že zlepšenie produktivity trhu, distribúcie a finančných služieb by bolo možné dosiahnuť rozšírením a poslinením koordinácie hospodárskych reforiem rozličných členských štátov, najmä v rámci eurozóny, a modernizáciou hospodárstva zvýšením investícií do technológií; podporuje prístup integrovaného hospodárskeho riadenia, ktorý vychádza z pridanej hodnoty integrácie;
Inštitucionálne otázky
26. berie na vedomie návrh predbežnej správy Komisie zladiť rozličné politické iniciatívy EÚ v záujme dôslednej reakcie na domáce aj zahraničné výzvy; v tejto súvislosti žiada vytvoriť iniciatívu EÚ pre rozumný ekologický rast, ktorá by spojila všetky hlavné existujúce hospodárske nástroje EÚ, teda pakt rastu a stability, integrované usmernenia a stratégiu trvalo udržateľného rastu; vyzýva Komisiu, aby predložila naozaj aktuálne integrované usmernenia na roky 2008 – 2010;
27. domnieva sa, že inštitucionálny vývoj EÚ by mal uľahčiť účinnú koordináciu hospodárskych politík a zabezpečiť súlad integrovaných usmernení a národných reformných programov; žiada preto Komisiu, aby zabezpečila, že sa v národných programoch reforiem viac zohľadnia integrované usmernenia, a že sa vypracujú individuálne odporúčania pre členské štáty vytvorením ukazovateľov s cieľom hodnotiť výkonnosť členských štátov;
28. zdôrazňuje, že transparentnosť práce Euroskupiny, Hospodárskeho a finančného výboru (HFV), Výboru pre finančné služby (VFS) a Výboru pre hospodársku politiku (VHP) je nevyhnutnou podmienkou účinnej koordinácie a plnenia činností hospodárskej politiky EÚ;
29. je presvedčený, že treba zlepšiť riadenie a porozumenie celoeurópskeho programu reforiem a že pri vytváraní hospodárskej stratégie treba posilniť úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov spolu so zostavami Rady ministrov;
30. zastáva názor, že na riadení lisabonského procesu EÚ je naďalej čo zlepšovať, najmä z týchto hľadísk: užšia spolupráca medzi príslušnými zostavami Rady ministrov, predovšetkým pokiaľ ide o riadne koordinované národné reformné programy, dostatočný čas poskytnutý členským štátom na prípravu ich národných reformných programov tým, že sa konečne zaktualizujú alebo potvrdia integrované usmernenia na jarnej európskej Rade a plné konzultačné práva EP;
31. opätovne s poľutovaním konštatuje, že ešte stále sa nedohodol jednoznačný časový plán a kódex postupov medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, ktorý by zaručil primeranú spoluprácu a plné zapojenie týchto troch inštitúcií EÚ do zodpovedajúceho ďalšieho spracovania integrovaných usmernení ako kľúčových nástrojov lisabonskej stratégie; v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne predložili návrhy na úzku spoluprácu týchto troch inštitúcií EÚ vzhľadom na blížiace sa preskúmanie integrovaných politických usmernení;
Zapojenie zainteresovaných strán
32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vlastnú zodpovednosť a zvýšili zapojenie národných parlamentov, regionálnych a miestnych orgánov, sociálnych partnerov a zainteresovaných strán občianskej spoločnosti v rámci lisabonskej stratégie, a to najmä v rámci procesu NRP;
33. víta návrh Komisie konzultovať s MSP a s ich zástupcami a následne vypracovať zákon o malých podnikateľoch pre Európu; dúfa, že hlas malých podnikateľov bude počuť v sociálnom dialógu a že zásada „myslieť najprv v malom“ sa plne začlení do systému politického rozhodovania;
Načasovanie
34. s potešením sa pripravuje na naplnenie svojej poradnej úlohy, ktorú definuje článok 128 ods. 2 zmluvy, pri revízii usmernení pre zamestnanosť; nalieha na Komisiu a Radu, aby Parlamentu na splnenie tejto povinnosti dožičili dostatočný čas, v žiadnom prípade nie kratší než päť mesiacov;
35. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.
- [1] Prijaté texty, P6_TA(2007)0048.
- [2] Ú. v. EÚ C 316 E, 22.12.2006, s.370.