Návrh uznesenia - B6-0477/2007Návrh uznesenia
B6-0477/2007

NÁVRH UZNESENIA

13.11.2007

ktorý na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Pasqualina Napoletano a Robert Evans
v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente
o Pakistane

Postup : 2007/2658(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B6-0477/2007
Predkladané texty :
B6-0477/2007
Prijaté texty :

B6‑0477/2007

Uznesenie Európskeho parlamentu o Pakistane

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohodu o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou z 24. novembra 2001 (nazývanou aj zmluva o spolupráci tretej generácie), najmä na článok 1 tejto dohody, ktorý uvádza, že „dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad ... tvorí základný prvok tejto dohody”,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a Pakistanu z 8. februára 2007 týkajúce sa Dohody o spolupráci z roku 2004, v ktorej sa obe strany zaviazali rozvíjať široký formálny politický zahrnujúci boj proti terorizmu, nešírenie zbraní, ľudské práva a dobrú správu,

–  so zreteľom na vyhlásenie Rady z 8. novembra 2007 k vyhláseniu výnimočného stavu v Pakistane, ako aj na stanoviská vysokého splnomocnenca EÚ Solanu zo 4. novembra 2007 a vedúcich misie EÚ v Islamabade zo 4. novembra 2007,

–  so zreteľom na oznámenie ministrov zahraničných vecí Britského spoločenstva národov z 12. novembra 2007 o tom, že pozastavia členstvo Pakistanu na ich nadchádzajúcej schôdzi dňa 22. novembra 2007, ak sa prezident Mušarraf dovtedy nevráti k ústavnému poriadku,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach a demokracii v Pakistane, najmä na uznesenia z 12. júla 2007 a 25. októbra 2007,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže prezident Mušarraf 3. novembra 2007 vydal dočasné ústavné nariadenie (PCO), ktorým pozastavil uplatňovanie ústavy a zásady právneho štátu a nahradil ich stanným právom,

B.  keďže Pakistan čelí silám, ktoré ohrozujú jeho mier a bezpečnosť; a keďže stanné právo nie je primeranou reakciou na krehkú politickú situáciu v krajine,

C.  keďže Pakistan je krajina s dynamickou a odvážnou občianskou spoločnosťou, s uznávanými súdnymi a mediálnymi inštitúciami a dlhodobou demokratickou tradíciou,

1.  je pevne presvedčený, že extrémizmus a nestabilitu možno najlepšie odstrániť uplatňovaním zásad právneho štátu v rámci demokratickej vlády vedenej umiernenými politickými stranami; preto jednoznačne žiada, aby sa ukončilo stanné právo a aby sa čo najskôr obnovili všetky ústavne zakotvené základné práva v krajine vrátane ochrany života a majetku, slobody pohybu, zhromažďovania a prejavu, rovnaké práva a rovnaká právna ochrana pre všetkých občanov;

2.  vyjadruje osobitnú obavu nad zadržaním viac než 3000 občanov vrátane vodcov politických strán, sudcov, právnikov, novinárov, obhajcov ľudských práv a predstaviteľov občianskej spoločnosti; žiada, aby sa bezodkladne ukončilo domáce väzenie Bénazír Bhuttovej, vedúcej predstaviteľky Pakistanskej ľudovej strany, Asmy Jahangirovej, vedúcej nezávislej komisie pre ľudské práva a osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery, a I.A. Rehmana, zakladateľa tejto organizácie;

3.  žiada, aby sa obnovila súdna nezávislosť tým, že sa sudcovia navrátia do funkcií; žiada bezodkladné prepustenie všetkých zástupcov komory advokátov, ktorí boli zadržaní po pokojných protestoch na uliciach; osobitne odsudzuje nezákonné domáce väzenie predsedu súdu Chaudhryho;

4.  vyzýva vládu Pakistanu, aby bezodkladne vytvorila podmienky potrebné na to, aby sa podľa harmonogramu zaručili slobodné, spravodlivé a transparentné voľby do 60 dní po tom, ako sa 15. novembra 2007 skončí päťročné obdobie parlamentu; víta v tejto súvislosti oznámenie prezidenta Mušarrafa z 11. novembra 2007, že voľby sa uskutočnia najneskôr 9. januára 2008;

5.  zdôrazňuje, že dôveryhodnosť volebného procesu závisí od prepustenia všetkých politických väzňov vrátane tých, ktorí sú nezákonne držaní vyšetrovacími orgánmi, a od ukončenia miznutia politických oponentov; domnieva sa, že sa musí plne zaviesť sloboda prejavu, pohybu, zhromažďovania a združovania, a najmä sa musia odstrániť všetky obmedzenia pre stranu Baloch;

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že vyslanie delegácie pozorovateľov EP na pozorovanie parlamentných volieb v Pakistane v rámci pozorovateľskej misie EÚ závisí od splnenia základných podmienok pre konanie slobodných a spravodlivých volieb zo strany pakistanských úradov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že príprava a konanie volieb v rámci stanného práva by boli jasným signálom pre nedemokratický proces;

7.  žiada, aby bola v súlade s ústavou a v konzultácii so všetkými opozičnými stranami vytvorená úplne neutrálna správna vláda, ktorá by dohliadla na voľby, a aby bola obnovená volebná komisia; vyzýva, aby mali všetci vedúci politických strán možnosť zúčastniť sa týchto volieb;

8.  potvrdzuje svoju výzvu prezidentovi Mušarrafovi, aby sa vzdal postu veliteľa ozbrojených síl ešte predtým, ako zloží prezidentskú prísahu pre nové obdobie, a predtým, ako 15. novembra 2007 uplynie parlamentná výnimka, ktorá mu umožňuje vykonávať civilnú aj vojenskú funkciu;

9.  plne podporuje jasné podmienky uvedené vo vyhlásení Rady z 8. novembra 2007, na základe ktorých sa posudzuje návrat k ústavnému poriadku v Pakistane; vyzýva Radu, aby zvážila uvalenie cielených sankcií na prezidenta Mušarrafa a vedúcich vojenských a vládnych predstaviteľov, ako napríklad zákazy cestovania a zmrazenie aktív v prípade, že stanné právo a PCO nebudú odvolané v najbližšom možnom čase a v prípade, že sa prezident Mušarraf nevzdá postu veliteľa ozbrojených síl;

10.  vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie pomoci pre vzdelávanie, odstraňovanie chudoby, zdravotníctvo a odstraňovanie následkov katastrof, pričom prostriedky by mali byť smerované cez mimovládne organizácie, zatiaľ čo priama rozpočtová pomoc pakistanským orgánom by mala byť obmedzená;

11.  je presvedčený, že všetky pokusy umlčať médiá budú viesť iba k ďalšej izolácii režimu; žiada, aby boli uvoľnené všetky obmedzenia médií a aby boli odstránené nariadenia obmedzujúce slobodné informovanie o politických udalostiach;

12.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov a vláde Pakistanu.