NÁVRH UZNESENIA
5.12.2007
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladá Francis Wurtz
v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice
o Legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2008
B6‑0508/2007
Uznesenie Európskeho parlamentu o Legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2008
Európsky parlament,
– so zreteľom na Legislatívny a pracovný program Komisie na rok 2008 (KOM(2007)640),
– so zreteľom na politickú stratégiu na rok 2008 (KOM(2007)65),
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže rok 2008 bude rozhodujúci pre budúcnosť Európy vzhľadom na to, že počas neho je nutné rok pred voľbami do Európskeho parlamentu v členských štátoch prijať konečné rozhodnutie o reformnej zmluve; keďže napriek veľkému významu tejto otázky sa nevyvíja žiadne úsilie zapojiť občanov do diskusie a rozhodovania o budúcej politike,
B. keďže podpora občanov Európskej únie pre európsku integráciu klesá nie kvôli nepostačujúcej politike vzťahov s verejnosťou, ale preto, že EÚ preukázala svoju neschopnosť riešiť problémy nezamestnanosti, chudoby, nerovnosti a nedostatku demokracie,
C. keďže boj a odpor pracovníkov, spotrebiteľov a používateľov verejných služieb proti nespravodlivým reformám sociálneho zabezpečenia, znižovaniu miezd, privatizácii a liberalizácii služieb všeobecného záujmu a premiestňovaniu podnikov, ktoré spôsobuje a podporuje politika EÚ, sa čoraz viac stupňuje,
1. vyjadruje hlboký nesúhlas so skutočnosťou, že stratégia a politika Komisie sú v rozpore s jej vlastným sloganom Občania na prvom mieste, uvedeným v jej legislatívnom a pracovnom programe, a preto zastáva názor, že je potrebné, aby Komisia a Európska únia svoju politiku zásadne zmenili;
2. požaduje hĺbkovú diskusiu s občanmi o budúcnosti Európskej únie a tiež referendá o reformnej zmluve vo všetkých členských štátoch EÚ;
Za širšiu ponuku verejných služieb a ich vyššiu kvalitu a za podporu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti
3. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v mnohých odvetviach sa zrýchlil liberalizačný a deregulačný proces, čo ohrozuje zamestnanosť, kvalitu poskytovaných služieb a budúcnosť verejných služieb v EÚ; obáva sa najmä úmyslu Komisie napriek všetkému zachovať liberalizáciu leteckej dopravy a navigácie a pokračovať v nej bez akýchkoľvek záruk či už v oblasti sociálnych otázok alebo otázok bezpečnosti; pripomína, že v prípade týchto odvetví, leteckej dopravy a ďalších, ktoré majú vplyv na bezpečnosť ľudí a tovaru, musí byť prvým kritériom kvalita služieb a vysoká úroveň bezpečnosti, a nie ziskovosť; berie na vedomie balík námornej dopravy; odmieta akékoľvek nové pokusy obísť hlasovanie Európskeho parlamentu, ktorý dvakrát zamietol liberalizáciu prístavných služieb;
4. požaduje moratórium na liberalizačné politiky a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s príslušnými aktérmi vypracovala štúdie o hospodárskych a sociálnych následkoch týchto liberalizačných politík;
5. zdôrazňuje význam verejných služieb a ich poskytovania pre podporu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v EÚ; ostro kritizuje zaujatosť voči štátu ako poskytovateľovi služieb všeobecného záujmu a požaduje, aby sa verejný tovar presunul pod správu verejného sektora; trvá na tom, aby sa posilnila úloha štátu pri regulácii trhu, účasti a intervencii na ňom a aby sa zlepšil regulačný rámec, najmä na kapitálových trhoch;
6. vyjadruje hlboké znepokojenie nad zámerom Komisie, ktorý zaznel vo vyhláseniach komisára Mandelsona a ktorý spočíva v úprave nástroja na ochranu obchodu v prospech tých podnikov, ktoré premiestnia svoju výrobu z Európy do tretích krajín, kde sú výrobné náklady nižšie kvôli nízkym sociálnym a ekologickým normám a mzdám;
7. pripomína svoju požiadavku vytvoriť na úrovni EÚ regulačný rámec s cieľom postihovať premiestňovanie firiem v rámci EÚ aj mimo nej; domnieva sa, že verejná pomoc pre podniky na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ by mala byť spojená s dlhodobými záväzkami z ich strany v podobe regionálneho rozvoja a zamestnanosti a že by sa nemala poskytovať žiadna pomoc, ktorú by bolo možné použiť na podporu premiestňovania; požaduje, aby sa posilnila úloha zástupcov zamestnancov vo výkonných radách podnikov a pri štrukturálnych rozhodnutiach v oblasti riadenia;
8. podotýka, že v mnohých odvetviach sa v posledných rokoch enormne zrýchlila koncentrácia, čo má nepriaznivé dôsledky pre spotrebiteľov, zamestnancov a malé a stredné podniky; požaduje preto podstatne dôraznejšie kroky Komisie na boj proti kartelom a na ukončenie uplatňovania politiky zameranej predovšetkým na podporu európskych „šampiónov“;
9. berie na vedomie zámer Komisie preskúmať stav Európskej menovej únie desať rokov po jej zavedení; domnieva sa, že menová a fiškálna politika EÚ s jej ústredným cieľom cenovej stability a konsolidácie rozpočtu v súlade s Paktom stability a rastu bola reštriktívna; zdôrazňuje, že proces nominálnej konvergencie na Euro a to, čo nasledovalo, malo negatívny vplyv na hospodársky rast a rast zamestnanosti, na sociálnu a hospodársku súdržnosť a skutočné zbližovanie členských štátov EÚ, ako aj na verejné investovanie, čím ohrozilo súčasné mierne hospodárske oživenie a boj proti nezamestnanosti;
Nahradenie súčasnej lisabonskej agendy agendou za sociálnu Európu
10. opätovne zdôrazňuje svoju kritiku lisabonskej stratégie, ktorá bola v rámci EÚ hlavným nástrojom na podporu liberalizácie a privatizácie verejne prospešných podnikov a služieb, pružnosti a prispôsobivosti pracovných trhov, zmierňovania mzdových požiadaviek a otvorenia prevažnej časti systémov sociálneho zabezpečenia, vrátane dôchodkového poistenia a zdravotníctva, súkromným záujmom;
11. zdôrazňuje, že je čas na to, aby nová stratégia určila novú cestu pre Európu, cestu plnej zamestnanosti, slušných pracovných miest s právami, lepšími platmi, sociálnou a hospodárskou súdržnosťou a sociálnou ochranou pre všetkých, ktorá zaručuje najvyššiu životnú úroveň; cestu, ktorá zohľadňuje rozvojové potreby každého členského štátu, najmä tých menej rozvinutých, a ktorá podporuje skutočné zbližovanie a pomáha znižovať priepasť v rozvoji členských štátov a existujúce hospodárske, sociálne a regionálne nerovnosti;
12. zdôrazňuje, že skúmanie Európskej stratégie zamestnanosti a Integrovaných usmernení pre nasledujúce obdobie 2008 – 2010 nesmie byť založené na koncepcii flexiistoty, s ktorou prišla Komisia, ale musí vychádzať z koncepcie „Dobrej práce“ ako svojho hlavného referenčného bodu s výrazným zameraním na podporu kvality práce, zlepšenie sociálneho zabezpečenia a začlenenia, vyššie mzdy, rozšírenie existujúcich a zavedenie nových práv zamestnancov, podporovanie lepšieho riadenia sociálnych rizík a vyváženie pracovného a nepracovného života;
13. vyzýva Komisiu, aby stiahla svoj návrh na revíziu smernice o pracovnom čase a iniciovala konania o porušení právnych predpisov voči tým členským štátom, ktoré nedodržiavajú existujúcu smernicu o pracovnom čase a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora o pohotovostnej službe; očakáva, že Komisia predloží nový návrh na revíziu s cieľom postupne odstrániť možnosť výnimiek a zaviesť konkrétne povinnosti pre zamestnávateľov, aby v súvislosti s pracovným časom prijali opatrenia, ktoré budú podporovať vyváženosť pracovného a nepracovného života;
14. berie na vedomie zámer Komisie navrhnúť revíziu smernice o Európskej zamestnaneckej rade (94/45/ES); vyzýva Komisiu, aby primerane zohľadnila uznesenie Parlamentu zo 4. septembra 2001 týkajúce sa uvedenej problematiky; zdôrazňuje, že zástupcovia zamestnancov v Európskej zamestnaneckej rade musia získať právo blokovať určitý čas opatrenia na reštrukturalizáciu – vrátane tých, ktoré súvisia so zlúčením a prevzatím spoločností – aby mali možnosť vypracovať alternatívny plán, ktorý prerokujú s manažmentom;
15. víta úmysel Komisie navrhnúť smernicu o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania mimo zamestnania, ktorá musí stanoviť vyššiu úroveň ochrany proti diskriminácii;
16. berie na vedomie zámer Komisie navrhnúť revíziu smernice 92/85/EHS o ochrane žien počas materstva, ktorá musí viesť k zásadnému zlepšeniu úrovne ochrany tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok;
17. víta úmysel Komisie navrhnúť odporúčanie na aktívne začlenenie; zdôrazňuje, že v danom rámci sa problematika minimálnych miezd a príjmu potrebného na sociálne začlenenie musí riešiť bez spochybňovania existujúcich nariadení v členských štátoch;
18. zdôrazňuje význam silného a dobre vybaveného odvetvia verejného zdravia; odmieta akúkoľvek privatizáciu v tomto odvetví; vyzýva Komisiu, aby podporovala politiky, ktoré zabezpečia vysokú úroveň kvality a rovnaké poskytovanie zdravotníckych služieb; domnieva sa, že v súvislosti so zdravotníckymi službami je potrebná väčšia zrozumiteľnosť a informovanie s cieľom zabezpečiť, že spotrebitelia sú chránení a dobre informovaní, keď potrebujú zdravotnú starostlivosť v iných členských štátoch; požaduje chartu práv pacientov EÚ, ktorá by mohla pomôcť zvýšiť štandardy a slúžiť ako príručka zdravotníckych služieb pre spotrebiteľov;
Prevzatie zodpovednosti za riešenie problému klimatických zmien
19. zdôrazňuje vedúcu úlohu EÚ na medzinárodnej úrovni pri riešení problému klimatických zmien a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že na konferencii o klimatických zmenách na Bali v decembri 2007 bude schválený plný a ambiciózny mandát na začatie rokovaní o opatreniach po roku 2012; vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala možné prístupy na obdobie po roku 2012, aby na skoré prijatie predložila návrh smernice o zachytávaní a skladovaní uhlíka a revíziu smernice SOEK a podporovala včasné nadväzujúce opatrenia na realizáciu Bielej knihy o prispôsobení sa zmene klímy;
20. zdôrazňuje potrebu legislatívneho návrhu v roku 2008, ktorý bude výsledkom stratégie Spoločenstva na znižovanie emisií CO2 z osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel s cieľom dosiahnuť cieľ EÚ, ktorým je úroveň emisií 120g CO2/km do roku 2012;
21. vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále chýbajú dva hlavné právne predpisy v oblasti životného prostredia, ktoré Komisia oznámila vo svojej politickej stratégii na rok 2008, a to legislatívny návrh na obmedzenie emisií oxidu dusíka v leteckej doprave a legislatívny návrh na zníženie emisií z lodí; vyzýva Komisiu, aby tieto nevyhnutné legislatívne návrhy zahrnula do svojho Legislatívneho a pracovného programu na rok 2008;
22. zdôrazňuje, že cieľ EÚ zamerať sa na udržateľnejšie spôsoby dopravy nie je ani zďaleka dosiahnutý; kladie dôraz na naliehavosť účinných opatrení v oblasti dopravy v súlade so zásadou trvalej udržateľnosti a na podporovanie investícií do ekologickejších spôsobov dopravy; požaduje, aby Komisia v júni 2008 predložila zhodnotenie a výpočet všetkých vonkajších nákladov dopravy a ich internalizáciu zároveň s analýzou vplyvu internalizácie vonkajších nákladov pre všetky spôsoby dopravy; zdôrazňuje, že Komisia by mala navrhnúť daň z kerozínu v rámci EÚ;
Za trvalo udržateľnú energetickú politiku
23. odmieta liberalizáciu trhu s energiou a vyzýva Komisiu, aby zamerala svoju strategickú analýzu energetickej politiky EÚ na nepriaznivý vplyv liberalizácie trhu s energiou v podobe značného nárastu cien (navyše nárast cien surovín) a na záruky rozvodu elektriny;
24. domnieva sa, že členské štáty a EÚ musia vyvinúť výrazné úsilie, aby ukončili svoju závislosť na fosílnych palivách a zvrátili súčasný neudržateľný trend; zdôrazňuje, že ekologická a sociálna udržateľnosť musia byť v centre programov EÚ a členských štátov orientovaných na verejné investovanie; podotýka, že investície by mali byť zamerané na podporu obnoviteľných energií, oddelenie hospodárskeho rastu od rastu objemu energie a využívania zdrojov, zvyšovanie energetickej účinnosti a podporovanie úspor energie prostredníctvom znižovania celkovej úrovne spotreby energie;
25. domnieva sa, že by sa mal klásť väčší dôraz na zlepšenie opatrení pre energetickú účinnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a podporu kogeneračných technológií a zdôrazňuje, že sú naliehavo potrebné osobitné politiky na podporu obnoviteľných zdrojov energie v súvislosti s elektrinou, vyhrievaním a chladením; zdôrazňuje, že modely trvalo udržateľnej spotreby a produkcie musia mať horizontálnejší prístup ako ten, s ktorým počíta Komisia, a musia byť v centre kľúčových cieľov Európskej stratégie trvalo udržateľného rozvoja;
26. uznáva, že úspory energie a politiky súvisiace s energiou budú najdôležitejšou výzvou nadchádzajúcich rokov, najmä s prihliadnutím na pokračujúcu prípravu a dokončenie trhu s európskou rozvodnou sieťou plynu a elektriny, a zdôrazňuje potrebu dokončiť debatu o energetickom balíku a dosiahnuť konečnú dohodu s Radou pred ďalšími európskymi voľbami; zdôrazňuje význam oznámených právnych predpisov v oblasti energie pre dosiahnutie troch 20-percentných cieľov týkajúcich sa úspor energie prostredníctvom záväzných ustanovení, zavádzania obnoviteľných energií a osobitných vnútroštátnych cieľov v rámci spoločného stropu EÚ pre SOEK;
27. oceňuje prístup Komisie zameraný na jasné vymedzenie toho, čo sú obnoviteľné energie, a že nezahŕňaujú jadrovú energiu ani technológie na zachytávanie a skladovanie uhlíka;
28. zdôrazňuje, že trvalo udržateľná výroba biomasy pre biopalivá je otázkou, ktorú je potrebné urýchlene riešiť v rámci EÚ takým spôsobom, aby opatrenia EÚ na zmierňovanie klimatických zmien nemali negatívne dôsledky pre krajiny vyrábajúce biomasu; vyjadruje znepokojenie nad prístupom Komisie zameraným na zavádzanie certifikačného systému pre výrobu trvalo udržateľných biopalív v EÚ a regulovanie dovozu len z tretích krajín; zdôrazňuje potrebu vyhnúť sa nielen v Európskej únii každej hrozbe odlesňovania, degradácii pôdy a prírodných zdrojov, ako aj nedostatku primeraných dodávok potravín pre všetky dotknuté populácie; považuje za dôležité vypracovať hĺbkové hodnotenie predpokladaného úžitku v podobe skutočného zníženia skleníkových plynov vznikajúcich z novej generácie biopalív; zdôrazňuje, že biopalivá je potrebné zaviesť takým spôsobom, ktorý bude v súlade s trvalou udržateľnosťou z hľadiska environmentálnych, sociálnych a hospodárskych kritérií;
Zaistenie bezpečnosti potravín a vysokej úrovne kvality v poľnohospodárskej výrobe
29. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nepovažuje otázku bezpečnosti potravín za prioritu svojho legislatívneho a pracovného programu na rok 2008, a naliehavo preto Komisiu žiada, aby prijala primerané opatrenia a zabezpečila, že bezpečnosť a kvalita potravín a potravinárskych výrobkov na vnútornom trhu bude zaručená;
30. zdôrazňuje, že Komisia by ako manažér rizika v procese analýzy rizika mala rovnako prijať svoju zodpovednosť za oznamovanie rizika a naliehavo Komisiu žiada, aby to objasnila vo všetkých opatreniach prijatých v oblasti bezpečnosti potravín;
31. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nestanovila nový systém nutričných profilov ako svoju komunikačnú prioritu na rok 2008 a žiada Komisiu, aby prijala zodpovedajúce opatrenia na zabezpečenie toho, že európski občania budú o pokroku a zavádzaní systému nutričných profilov dostatočne informovaní;
32. zdôrazňuje nutnosť revízie existujúcich smerníc o potravinárskych prídavných látkach (zrušenie smerníc 62/2645/EHS, 65/66/EHS, 78/663/EHS, 78/664/EHS, 81/712/EHS, 89/107/EHS, 94/35/ES a 95/2/ES a rozhodnutí 292/97/ES a 2002/247/ES): domnieva sa, že všetky prídavné látky, ktoré už sú na trhu, by sa mali prehodnotiť, mali by sa využívať len v prípade, že prinášajú osoh spotrebiteľom, nesmú zavádzať spotrebiteľov, pokiaľ ide o osobitné vlastnosti, nesmú mať negatívny vplyv na životné prostredie, mala by sa zabezpečiť väčšia zrozumiteľnosť v súvislosti s ich vymedzeniami, povolenie využívania prídavných látok by malo byť podmienené postupným skúmaním a zdravotné riziká nanotechnológie by sa mali zohľadniť pri určovaní samostatných limitných hodnôt;
33. vyjadruje poľutovanie nad tým, že dve akcie súvisiace so zdravím, ktoré boli oznámené v politickej stratégii na rok 2008, chýbajú v Legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2008 (vytvorenie právneho rámca pre hodnotenie rizika geneticky modifikovaných potravín a krmív Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) a modernizácia právnych predpisov pre zdravotné pomôcky s cieľom zvýšiť bezpečnosť pacientov a užívateľov, pričom bude zabezpečené jasné regulačné prostredie); vyzýva Komisiu, aby tieto nevyhnutné legislatívne návrhy zahrnula do svojho Legislatívneho a pracovného programu na rok 2008;
34. vníma pomerne kriticky oznámenie Komisie o takzvanom preskúmaní stavu s cieľom zefektívniť spoločnú poľnohospodársku politiku, a to najmä preto, že zachováva metódu oddelenia dotácií od výroby a nespravodlivé rozdelenie dotácií medzi výrobcami a krajinami a podporuje model intenzívneho poľnohospodárstva s negatívnym vplyvom na kvalitu potravín; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nepredkladá návrhy na riešenie problémov rodinných fariem a malých a stredných poľnohospodárov, ktorých prežitie je za podmienok novej spoločnej poľnohospodárskej politiky ohrozené;
35. domnieva sa, že v súvislosti s budúcou revíziou spoločnej poľnohospodárskej politiky by priama pomoc mala byť rozdelená spravodlivejšie s cieľom uvoľniť finančné zdroje, pričom základom bude vyššia miera rovnosti, zavedie sa strop pre pomoc pripadajúcu na jednu farmu a zvýši sa percentuálny podiel pomoci pre farmárov, ktorí nedostávajú dostatok pomoci zo spoločnej poľnohospodárskej politiky (úprava); domnieva sa, že úspory, ktoré sa takto dosiahnu, sa najlepšie využijú v podobe kompenzácií a agroenvironmentálnych opatrení;
36. zdôrazňuje, že základnou zásadou spoločnej poľnohospodárskej politiky by mala byť zásada potravinovej nezávislosti pre všetkých a že hlavným cieľom poľnohospodárskej výroby by mala byť výroba zdravých a kvalitných potravín v súlade s potrebami ochrany životného prostredia;
37. domnieva sa, že osobitný význam by sa mal prikladať výrobe bioplynu z biomasy, najmä biomasy mestského pôvodu; uznáva úlohu biopalív ako prostriedku na znovuzískavanie nadbytku, ale upozorňuje na nepriaznivý vplyv výroby bioalkoholu a bionafty, najmä keď zahŕňa agroenergetické plodiny a využívanie zriedkavých výrobných faktorov s vplyvom na poľnohospodárstvo; zdôrazňuje, že na to, aby sa dosiahol trvalo udržateľný rozvoj s environmentálnou rovnováhou, je nevyhnutné podporovať poľnohospodárstvo, ktorého primárnou funkciou je výroba potravín a základnou zásadou potravinová nezávislosť;
Za trvalo udržateľnú politiku rybolovu
38. domnieva sa, že udržateľnosť rybolovných zdrojov je rozhodujúca pre zaručenie rybolovných činností a životaschopnosti rybolovného priemyslu; zastáva názor, že je nevyhnutné dosiahnuť rovnováhu medzi sociálno-ekonomickou situáciou a environmentálnou udržateľnosťou; domnieva sa, že existuje potreba zaviesť mechanizmus na poskytovanie dotácií alebo kompenzácií rybárom, ktorí sú postihnutí plánmi na obnovu zásob alebo inými opatreniami zameranými na zvýšenú ochranu ekosystémov, najmä v znevýhodnených regiónoch;
39. opätovne pripomína svoju požiadavku, aby Komisia zaujala k opatreniam na ochranu morského prostredia a opätovné obnovenie vyčerpaných zásob rýb prístup so širším dosahom, najmä posudzovaním a skúmaním ďalších faktorov, ktoré majú významný vplyv na morské prostredie a stav populácií rýb, ako sú znečisťovanie pobrežia a pobrežných vôd, vypúšťanie priemyselných a poľnohospodárskych odpadových vôd, bagrovanie dna a námorná doprava, a to v záujme doplnenia súčasných metód riadenia; žiada Komisiu, aby v tejto oblasti vypracovala iniciatívu Spoločenstva;
40. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v niektorých rybolovných odvetviach je očividná disproporcia medzi výškou príjmu ľudí živiacich sa rybolovom a ostatnými skupinami populácie, ktorú ešte zhoršuje to, že ich príjem ovplyvňuje neistota rybolovu, meniaca sa cena rýb a náklady určitých faktorov výroby; domnieva sa, že politiky Spoločenstva by sa mali zrevidovať s cieľom zaručiť slušnú životnú úroveň ľudí, pre ktorých je rybolov živobytím, najmä prostredníctvom dosiahnutia rovnováhy medzi príjmom a výdavkami podnikov;
41. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila oznámenie o usmerneniach a návrh na revíziu spoločnej organizácie trhu s produktmi rybolovu; domnieva sa, že prioritou by malo byť zlepšenie stanovovania cien na počiatočných miestach predaja a prispôsobenie existujúcich intervenčných mechanizmov alebo vytvorenie nových s cieľom reagovať na potreby rybolovného odvetvia v členských štátoch a prispieť k spravodlivejšiemu prerozdeleniu hodnoty pridanej v rámci hodnotového reťazca odvetvia;
Lepšia ochrana spotrebiteľa
42. berie na vedomie zámer Komisie navrhnúť rámcovú smernicu o zmluvných právach spotrebiteľa; trvá na tom, že takýto horizontálny nástroj nesmie byť založený na zásade maximálnej harmonizácie, ale na stanovení vysokej úrovne minimálnych noriem v rámci celej EÚ umožňujúcej členským štátom prijímať prísnejšie pravidlá;
43. vyzýva Komisiu, aby sa riadila usmerneniami Európskeho parlamentu týkajúcimi sa vytvorenia takzvaného nového prístupu k revízii jednotného trhu; trvá na posilnení úlohy orgánov zodpovedných za dohľad nad trhom s cieľom zabezpečiť, že výrobky, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo bezpečnosť človeka, ochranu životného prostredia alebo iné dôležité otázky verejného záujmu budú z trhu stiahnuté; vyzýva Komisiu, aby na tento účel zintenzívnila spoluprácu s národnými/nadnárodnými spotrebiteľskými organizáciami;
44. poukazuje na nedostatočnú dôveru spotrebiteľov spôsobenú nedávnymi stiahnutiami nebezpečných výrobkov z trhu a požaduje sprísnenie povinností Komisie a príslušných orgánov členských štátov poskytovať verejnosti informácie o nebezpečných výrobkoch a prijímať opatrenia;
45. zdôrazňuje, že nový vedecký vývoj pokročilých terapií, ako je génová terapia, terapia somatických buniek a tkanivové inžinierstvo, je nutné dôkladne sledovať a že všetci pacienti a spotrebitelia členských štátov musia mať k dispozícii správne informácie o spoľahlivých liečbach a bezpečných lekárskych výrobkoch s cieľom ponúkať najlepšiu možnú zdravotnú starostlivosť;
Posilnenie ochrany životného prostredia
46. uznáva, že ochrana a udržateľné využívanie biodiverzity je hlavným faktorom dlhodobého udržateľného rozvoja a malo by sa stať budúcou prioritou; domnieva sa, že Akčnému plánu pre biodiverzitu do roku 2010 a na obdobie po tomto roku a tematickej stratégii pre prírodné zdroje chýbajú ambície a zameranie, a to napriek skutočnosti, že strata biodiverzity je nezvratnou stratou toho, čo ekosystémy robia pre spoločnosť a hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby začala vypracovávať nový akčný plán pre biodiverzitu na ďalších 30 rokov;
47. domnieva sa, že posilnenie mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany a rozvoj integrovanej stratégie na predchádzanie katastrofám týkajúcej sa katastrof, ku ktorým dôjde v rámci EÚ alebo v krajinách, ktoré sú súčasťou mechanizmu, ako sa uvádza v politickej stratégii na rok 2008, sú veľmi dôležité a vyzýva Komisiu, aby otázku civilnej ochrany zahrnula do svojho legislatívneho programu na rok 2008;
Nie znižovaniu existujúcich kvalitatívnych noriem a právnych predpisov
48. v súvislosti so strategickým preskúmaním zlepšeného regulačného programu zdôrazňuje, že hodnotenia ekonomického, sociálneho a ekologického vplyvu musia poskytovať kľúčové usmernenie s ohľadom na navrhované iniciatívy Komisie v oblasti lepšej regulácie namiesto toho, aby sa zameriavali len na znižovanie administratívnych nákladov pre podniky a na odstraňovanie prekážok pre konkurencieschopnosť firiem; odmieta tendenciu Komisie obchádzať Európsky parlament navrhovaním soft law namiesto právnych predpisov;
49. trvá na tom, že preverovanie návrhov v legislatívnom procese a plnenie priebežného programu Komisie pre zjednodušenie nesmú viesť k znižovaniu existujúcich kvalitatívnych noriem a právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o také citlivé oblasti, ako sú zjednodušovanie pravidiel nakladania s elektroodpadom, legislatívny rámec pre biocídy a predpisy pre farmaceutické výrobky, kde sa musia zachovať vysoké environmentálne, bezpečnostné a zdravotné normy;
50. poukazuje na to, že autori nedávnej štúdie pre Výbor Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci dospeli k záveru, že rozsah a kvalita hodnotení sociálneho vplyvu, ktoré doteraz vypracovala Komisia, boli veľmi slabé a v niekoľkých prípadoch nebolo hodnotenie sociálneho vplyvu vypracované vôbec; zdôrazňuje, že skúmanie spoločného prístupu k hodnoteniu vplyvu musí tento stav napraviť; kladie dôraz na to, že v riadnych hodnoteniach sa musí hospodársky, sociálny a ekologický vplyv prípadnej regulácie posudzovať na rovnakom základe;
Proti represívnym opatreniam na predchádzanie prisťahovalectvu
51. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s každodennou ľudskou tragédiou na hraniciach Európskej únie, kde už zomreli tisíce migrantov; domnieva sa, že trvalé hliadky agentúry Frontexu tento problém neriešia; zastáva názor, že najlepším prostriedkom na predchádzanie takejto ľudskej dráme by bolo umožnenie legálnych spôsobov prisťahovalectva;
52. víta úmysel Komisie revidovať nariadenie Dublin II (nariadenie Rady (ES) č. 343/2003) a naliehavo žiada, aby sa v priebehu tejto revízie schválil mechanizmus rozdelenia bremena s cieľom zabezpečiť, že členské štáty ponesú spravodlivú časť zodpovednosti a prijímajúce krajiny nezostanú bez pomoci;
53. očakáva, že režim EÚ týkajúci sa pracovnej migrácie riadne zohľadní sociálne kritériá a potrebu zlepšiť sociálnu situáciu migrantov namiesto toho, aby sa zameral výlučne na hospodárske výhody pre obchod;
54. zdôrazňuje, že návrh smernice o podmienkach vstupu a pobytu vysoko kvalifikovaných pracovníkov by mohol vyvolať únik mozgov z chudobnejších krajín a obáva sa jeho následkov; považuje za nevyhnutné urýchlene umožniť spôsoby legálnej migrácie aj pre nekvalifikovaných pracovníkov, a nielen pre sezónnych pracovníkov;
55. vzhľadom na dramatické zlyhanie tímov agentúry Frontex a rýchlych pohraničných zásahových tímov odmieta návrh na vytvorenie Európskeho systému hraničnej kontroly; zdôrazňuje, že prioritou všetkých akcií EÚ na jej južných vonkajších hraniciach by malo byť zachraňovanie ľudí na mori, a nie ich kriminalizácia;
Za zákonnosť a vzájomne výhodnú spoluprácu v medzinárodných vzťahoch
56. víta nedávne oznámenie s názvom Budovanie štátu v záujme mieru na Blízkom východe: akčná stratégia EÚ; zatiaľ čo oceňuje vôľu Komisie naďalej sa angažovať v snahách o stabilizáciu a obnovu, trvá na tom, aby Európska únia zohrávala aktívnu úlohu pri zabezpečovaní realizácie rezolúcií OSN a dosahovaní mieru v regióne;
57. opäť pripomína svoju podporu mierovej iniciatíve arabských štátov a vyjadruje pevné presvedčenie, že len ukončenie okupácie a založenie palestínskeho štátu s hranicami z roku 1967 a východným Jeruzalemom ako hlavným mestom a spravodlivé riešenie pre palestínskych utečencov na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 194 z 11. decembra 1948 môže zabezpečiť trvalý mier a bezpečnosť, ako aj stabilitu v regióne; víta vzájomnú dohodu z Annapolisu o začatí rokovaní o konečnom statuse bez podmienok a požaduje ukončenie všetkých akcií, ktoré by bránili týmto rokovaniam; vyjadruje preto poľutovanie nad zhoršením situácie v regióne; zdôrazňuje, že Izrael musí plniť svoje medzinárodné záväzky, zmraziť všetky aktivity súvisiace s osídľovaním, vrátane prirodzeného rastu, zmraziť budovanie nezákonného múru a zbúrať ho, prepustiť politických väzňov, vrátane všetkých členov palestínskej legislatívnej rady, a zdržať sa uplatňovania kolektívnych trestov; trvá na tom, že zlepšovanie dvojstranných vzťahov musí byť podmienené tým, že Izrael bude dodržiavať záväzky, ktoré mu vyplývajú z medzinárodného práva;
58. vyzýva Komisiu, aby predložila plán akcie pre Gazu, ktorý by zahŕňal spôsoby riešenia zhoršujúcej sa situácie v Gaze a poskytoval prostriedky na riešenie humanitárnej krízy, zabezpečila realizáciu dohody o prístupe a pohybe a podieľala sa na snahách o okamžité zrušenie blokády; zdôrazňuje význam vytvorenia nevyhnutného spojenia medzi Západným brehom a Gazou s cieľom zabezpečiť súvislý budúci palestínsky štát tvoriaci jednu politickú, geografickú a hospodársku jednotku;
59. vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou v Iraku a Afganistane; zastáva názor, že stabilizáciu nemožno dosiahnuť vojenskými prostriedkami a že rešpektovanie zvrchovanosti a územnej integrity a pomoc pri ich hospodárskom a sociálnom rozvoji by mali byť v centre politiky EÚ voči týmto krajinám;
60. vyjadruje znepokojenie nad tým, že pokiaľ sa otázka irackých utečencov nebude rýchlo a rozsiahlo riešiť, mohla by ohroziť regionálnu stabilitu; preto vyzýva Komisiu, aby navrhla prostriedky na riešenie tohto problému, najmä otázky presídlenia, a trvá na tom, že medzinárodné spoločenstvo, a predovšetkým okupačné sily majú zodpovednosť okamžite sa touto humanitárnou a politickou katastrofou zaoberať;
61. vyjadruje hlboké znepokojenie nad cezhraničným vojenským zásahom tureckého vojska v severnom Iraku; vyzýva Komisiu, aby vo svojich prístupových rokovaniach s Tureckom trvala na tom, že Turecko musí dodržať svoj záväzok k dobrým susedským vzťahom, a žiada, aby sa Turecko zdržalo akéhokoľvek narušovania územnej celistvosti Iraku a zabezpečilo zmiernenie napätej situácie na turecko-irackých hraniciach;
62. podporuje proces rozširovania EÚ, ale domnieva sa, že prístupové rokovania s kandidátskymi krajinami, ako aj stabilizačný a prístupový proces by mali zohľadňovať sociálne a hospodárske záujmy a práva dotknutých národov, mali sa uskutočňovať tempom, ktoré vyhovovalo ekonomikám príslušných krajín, a nemali by zavádzať dohody o voľnom obchode, ktoré poškodzujú ich slabšie zúčastnené strany;
63. vyjadruje znepokojenie nad stagnáciou postupu reforiem v Turecku v období, kedy sa v rámci pokračovania prístupových rokovaní otvárajú nové kapitoly; pripomína, že prednosť by malo mať úplné splnenie politických kritérií a že nedostatočný pokrok v tejto oblasti bude mať vážny vplyv na proces rokovaní; zdôrazňuje, že základnou podmienkou úspešného pokračovania prístupových rokovaní s Tureckom je, aby Turecko plne implementovalo dodatkový protokol, ktorým sa rozširuje účinnosť dohody o pridružení medzi ES a Tureckom na desať nových členských štátov, podpísanej Tureckom v júli 2005;
64. konštatuje, že v programe Komisie sa počíta s dohodami o stabilizácii a pridružení so západným Balkánom; pripomína Komisii, že v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z 10. júna 1999 je Kosovo súčasťou Srbska a že akékoľvek stanovisko EÚ v súvislosti s budúcim štatútom provincie a s podporou či spoluprácou s Kosovom by malo v plnej miere dodržiavať medzinárodné právne predpisy;
65. víta ochotu Komisie ďalej rozvíjať vzťahy s krajinami v susedstve Európy; žiada, aby sa tieto vzťahy rozvíjali na základe skutočného partnerstva a plne rešpektovali záujmy národov dotknutých krajín, a nesmerovali k využívaniu zdrojov týchto krajín, najmä energetických zdrojov, v prospech kapitálu EÚ; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa európska susedská politika nezaoberá sociálnymi dôsledkami prechodu v susedných krajinách a nenavrhuje podporné opatrenia na ich riešenie;
66. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že okrem dialógu sa neplánujú žiadne iniciatívy na rozvoj vzťahov s krajinami Stredomoria a že sa s cieľom kontrolovať vývoj situácie na južných hraniciach EÚ v týchto vzťahoch nepočíta s mnohostranným prístupom, ale iba dvojstranným;
67. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že neexistujú iniciatívy Komisie na predchádzanie šíreniu zbraní a na podporu odzbrojovania; zdôrazňuje, že je v Európe dôležité zabrániť novým pretekom v zbrojení, ktoré môžu vyplynúť z plánov na umiestnenie nových protiraketových systémov v členských štátoch EÚ; trvá na výlučne mierovej povahe všetkých činností vo vesmíre; zdôrazňuje naliehavosť nových iniciatív na predchádzanie šíreniu zbraní hromadného ničenia, najmä jadrových zbraní; opätovne potvrdzuje svoju podporu vytvoreniu zóny bez jadrových zbraní na Blízkom východe a v tejto súvislosti víta úsilie EÚ zamerané na dosiahnutie riešenia na základe politických rokovaní s Iránom; nazdáva sa, že je rozhodujúce vytvoriť celoeurópsku zónu bez jadrových zbraní, ktorá prispeje k odstráneniu jadrových zbraní vo svete;
68. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia vo svojom legislatívnom programe na rok 2008 nevenuje dostatočnú pozornosť rozvojovej politike; víta odhodlanie Komisie pokračovať v úsilí presadzovať rozvojové ciele tisícročia, ale žiada Komisiu, aby využívala dostupný rozvojový nástroj a finančné prostriedky výlučne na účely rozvoja; dôrazne odmieta akékoľvek pokusy využívať finančné prostriedky určené na rozvoj na vojenské účely; v tomto smere zdôrazňuje rozhodujúcu dôležitosť transparentnosti a zodpovednosti za riadenie finančných prostriedkov vyčlenených pre rôzne fondy a projekty vyjadruje pevné odhodlanie účinne uplatňovať svoje práva na demokratickú kontrolu v záujme toho, aby sa zabránilo takémuto zneužívaniu finančných prostriedkov;
69. víta nadchádzajúci samit EÚ – Afrika a žiada nové, vyrovnané a demilitarizované vzťahy medzi EÚ a Afrikou, ktoré by hájili záujmy a sociálny a hospodársky rozvoj slabších afrických partnerov, ktorých cieľom by nebolo využívať bohaté prírodné zdroje kontinentu a ktoré by nemali neokoloniálne ambície; trvá na tom, že trvalo udržateľný rozvoj, odstránenie chudoby, boj proti pandémiám a zmene klímy, migrácii, dezertifikácii, podpora rodovej rovnosti, bezpečnosť a správne riadenie verejných statkov musia byť spoločným úsilím a celkovým cieľom spolupráce medzi EÚ a Afrikou, a zdôrazňuje ústrednú úlohu rozvojových cieľov tisícročia, ktoré predstavujú pre uvedené ciele rámec dohodnutý na svetovej úrovni;
70. vyjadruje znepokojenie nad oneskorením ratifikácie revidovanej dohody z Cotonou, ktoré by mohlo zdržať vykonávanie 10. ERF, čo pravdepodobne vyústi do zníženia ročných prídelov pomoci na spoluprácu AKT – EÚ, a preto vyzýva Komisiu, aby pomohla čo najskôr ukončiť ratifikačný proces;
71. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov EÚ.