NÁVRH UZNESENIA
10.12.2007
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Alexander Alvaro, Viktória Mohácsi a Ignasi Guardans Cambó
v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
o boji proti rastúcemu extrémizmu v Európe
B6‑0517/2007
Uznesenie Európskeho parlamentu o boji proti rastúcemu extrémizmu v Európe
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o rasizme, xenofóbii a extrémizme, najmä na tie, ktoré boli prijaté 20. februára 1997 o rasizme, xenofóbii a extrémnej pravici a 15. júna 2006 o rastúcom rasistickom a homofóbnom násilí v Európe[1],
– so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii a článok 13 Zmluvy o ES, ktoré zaväzujú EÚ a jej členské štáty k dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd a ktoré ustanovujú európske prostriedky boja proti rasizmu, xenofóbii a diskriminácii,
– so zreteľom na Chartu základných práv,
– so zreteľom na medzinárodné nástroje ochrany ľudských práv, ktoré zakazujú diskrimináciu založenú na rasovom a etnickom pôvode, a najmä na Medzinárodný dohovor o odstraňovaní všetkých podôb rasovej diskriminácie a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré podpísali všetky členské štáty EÚ a mnoho tretích štátov,
– so zreteľom na aktivity Európskej únie zamerané na boj proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a homofóbii, najmä na smernicu proti diskriminácii 2000/43/ES, v ktorej sa uplatňuje zásada rovného zaobchádzania s ľuďmi bez ohľadu na ich rasový a etnický pôvod, a smernicu 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, a so zreteľom na rámcové rozhodnutie o boji proti rasizmu a xenofóbii,
– so zreteľom na uznesenie 1344 (29. september 2003) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o hrozbe, ktorú pre demokraciu predstavujú extrémistické strany a hnutia v Európe,
– so zreteľom na správu o rasizme a xenofóbii v členských štátoch EÚ v roku 2007 uverejnenú agentúrou pre základné práva,
– so zreteľom na dokument OBSE pod názvom Úlohy a reakcie v súvislosti s nenávisťou motivovanými prípadmi v regióne OBSE (október 2006),
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. je vážne znepokojený oživovaním extrémistických hnutí a strán v Európe, ktoré zakladajú svoju ideológiu a svoje politické postupy a správanie na opatreniach vychádzajúcich z netolerancie a diskriminácie vrátane nabádania k náboženskej neznášanlivosti, spoločenského vylúčenia, xenofóbie, antisemitizmu, protirómskeho prístupu, homofóbii, mizogýnie a ultranacionalizmu,
B. keďže táto ideológia je nezlučiteľná so zásadami slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ako sa ustanovuje v článku 6 Zmluvy o EÚ, ktoré odzrkadľujú hodnoty rôznorodosti a rovnosti, na ktorých sa zakladá Európska únia;
C. keďže žiaden členský štát nie je odolný voči skrytej hrozbe, ktorú extrémistické hnutia predstavujú pre demokraciu, a keďže je preto zakročenie proti šíreniu násilných politických a náboženských postojov celoeurópskou výzvou, ktorá si vyžaduje spoločný, koordinovaný prístup,
D. keďže od verejných predstaviteľov sa očakáva, že sa zdržia výrokov, ktoré by mohli byť chápané ako povzbudzovanie k stigmatizácii skupín ľudí;
E. keďže existencia verejných a ľahko dostupných internetových stránok, ktoré nabádajú k nenávisti, vzbudzuje vážne znepokojenie v súvislosti so spôsobom ako riešiť tento problém bez toho, aby bola porušená sloboda prejavu,
1. dôrazne odsudzuje všetky rasistické a nenávistné útoky, žiada národné orgány, aby pre potrestanie zodpovedných osôb urobili všetko, čo je v ich moci, a vyjadruje solidaritu so všetkými obeťami takýchto útokov a s ich rodinami;
2. upozorňuje na to, že boj proti extrémizmu nesmie mať negatívne dôsledky na trvalú povinnosť dodržiavať základné práva a základné právne zásady vrátane slobody prejavu a združovania, ako sa ustanovuje v článku 6 Zmluvy o EÚ;
3. poznamenáva, že rastúci počet extrémnych pravicových organizácií, ktoré často obsahujú neofašistické prvky, ako aj extrémnych ľavicových organizácií môžu v spoločnosti vyostriť obavy, ktoré môžu viesť k prejavom rasizmu v širokej škále oblastí vrátane zamestnania, bývania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, policajného dozoru, prístupu k tovaru a službám a v médiách;
4. naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby sa chopili vedenia pri hľadaní vhodných politických a právnych krokov, najmä v preventívnej fáze, predovšetkým pokiaľ ide o vzdelávanie mladých ľudí a poskytovanie informácií verejnosti, osvetu proti totalitarizmu a šírenie zásad ľudských práv a základných slobôd, s cieľom udržať pamiatku európskej histórie pri živote; žiada členské štáty, aby vypracovali politiky vzdelávania zamerané na demokratické občianstvo založené na občianskych právach a povinnostiach;
5. vyzýva európske inštitúcie, aby Agentúre Európskej únie pre základné práva udelili jasnú právomoc na preskúmanie štruktúr extrémnych pravicových a ľavicových skupín s cieľom zistiť, či niektoré z nich koordinujú svoju činnosť na úrovni Európskej únie alebo na regionálnej úrovni;
6. naliehavo žiada demokratické politické sily, aby nezávisle od svojej ideológie zamietli akúkoľvek, či už jasnú alebo skrytú, podporu extrémistických strán s rasistickým alebo xenofóbnym charakterom a rovnako aj akékoľvek spojenie s ich zvolenými zástupcami; opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že verejní predstavitelia by sa mali zdržať výrokov, ktoré povzbudzujú alebo nabádajú k neznášanlivosti či k stigmatizácii skupín obyvateľstva na základe ich rasového, etnického pôvodu, náboženského presvedčenia, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie alebo národnosti; vyjadruje presvedčenie, že prejav verejných predstaviteľov, ktorý podnecuje k nenávisti, sa bude považovať za priťažujúcu okolnosť;
7. žiada všetky členské štáty, aby prinajmenšom zabezpečili možnosť odňať verejné financovanie politickým stranám, ktoré nedodržiavajú ľudské práva a základné slobody, demokraciu a zásady právneho štátu, ako stanovuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charta základných práv, a vyzýva tých, ktorí už túto možnosť majú, aby ju bezodkladne využili;
8. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov a Rade Európy.
- [1] Prijaté texty: P6_TA(2006)0273.