NÁVRH UZNESENIA
23.1.2008
ktorý v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Pasqualina Napoletano, Christa Prets, Libor Rouček, Rosa Miguélez Ramos a Garcés Ramón
v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente
o Iráne
B6‑0048/2008
Uznesenie Európskeho parlamentu o Iráne
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä tie, ktoré sa týkajú otázky jadrového programu a ľudských práv, a najmä uznesenia prijaté 13. októbra 2005, 17. novembra 2005, 15 februára 2006 a 25. októbra 2007,
– so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady, najmä zo 14. decembra 2007,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) 1696 z 31. júla 2006, 1737 z 27. decembra 2006 a 1747 z 24. marca 2007 o iránskom jadrovom programe,
– so zreteľom na pracovný plán, na ktorom sa dohodli Irán a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), ktorého cieľom je objasniť otázky týkajúce sa iránskeho jadrového programu (uplatňovanie dohody o zárukách v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) v Iránskej islamskej republike COV/2007/48 (30. august 2007) a príloha INFCIRC/711),
– so zreteľom na správy Rady guvernérov MAAE, najmä správu (GOV/207/58) z 15. novembra 2007 o uplatňovaní dohody o zárukách v rámci ZNJZ a príslušných ustanovení rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1737 a 1747 o Iránskej islamskej republike,
– so zreteľom na hodnotiacu správu amerických spravodajských služieb (US National Intelligence Estimate report) o zámeroch a schopnostiach Iránu v oblasti jadrového programu, ktorá bola zverejnená 3. decembra 2007, a na vyhlásenie (tlačová správa č.2007/22) generálneho riaditeľa MAAE na túto tému,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) 61/176 z 19. decembra 2006 a najmä na rezolúciu VZ OSN 62/168 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike, ktorá bola prijatá 18. decembra 2007,
– so zreteľom na rezolúciu VZ OSN o moratóriu na trest smrti, ktorá bola prijatá 18. decembra 2007,
– so zreteľom na 2. medziparlamentnú schôdzu EP – Irán, ktorá sa uskutočnila v Teheráne od 7. do 9. decembra. 2007,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
O jadrových otázkach:
A. keďže v článku IV ZNJZ je stanovené, že „Nič v tejto Zmluve sa nesmie vykladať tak, aby sa to dotýkalo neodňateľného práva všetkých zmluvných strán rozvíjať bez diskriminácie a v súlade s článkami I a II tejto Zmluvy výskum, výrobu a využitie jadrovej energie na mierové účely“,
B. keďže Irán doposiaľ neprerušil všetky činnosti súvisiace s obohacovaním a opätovným spracovaním uránu a neimplementoval dodatkové protokoly ZNJZ tak, ako to vyžadovala rezolúcia BR OSN 1696/2006, 1737/2006 a 1747/2007 s cieľom obnoviť dôveru v úplne mierovú povahu jeho programu,
C. keďže posledné rozhovory, ktoré sa uskutočnili 30. novembra 2007 v Londýne medzi vysokým predstaviteľom EÚ Javierom Solanom a iránskym jadrovým vyjednávačom Saeedom Jalilim, nedospeli k pozitívnym výsledkom najmä čo sa týka napĺňania požiadaviek, ktoré Bezpečnostná rada OSN stanovila Iránu na zastavenie jadrového obohacovania,
D. keďže generálny riaditeľ MAAE Mohamed El Baradei v poslednej správe (GOV/207/58) z 15. novembra 2007 konštatoval, že bol dosiahnutý pokrok v oblasti implementácie záruk MAAE v Iráne a že Irán poskytol viac informácií o minulých aspektoch jeho nukleárneho programu, keďže však zdôraznil, že je potrebná väčšia spolupráca na vysvetlenie súčasných aktivít, vrátane stôp po vysoko obohatenom uráne, ktoré našli inšpektori v jadrových lokalitách a keďže naliehavo vyzval Irán, aby implementoval dodatkový protokol čo možno najskôr,
E. keďže americké spravodajské služby (US National Intelligence Estimate - US NIE) vo svojich správach zverejnených 3. decembra 2007 uviedli, že Irán, nehľadiac na obavy týkajúce sa obohacovania uránu a jeho možného budúceho využitia v jadrových zbraniach, po tom, čo v roku 2003 zastavil svoj jadrový vojenský program, ho do polovice roka 2007 neobnovil,
F. keďže prijatie uznesení BR OSN 1737 a 1747 si vyžaduje ďalšie politické a diplomatické iniciatívy medzinárodného spoločenstva s cieľom dosiahnuť konkrétne výsledky,
G. keďže lídri G8 počas výročného samitu, ktorý sa konal od 6. do 8. júna 2007, zdôraznili význam rozvoja a uplatňovania mechanizmu multilaterálneho prístupu k jadrovému palivovému cyklu ako možnej alternatíve k vykonávaniu činností obohacovania a opätovného spracovania na vnútroštátnej úrovni,
O ľudských právach:
H. keďže všetky príslušné medzinárodné inštitúcie, medzinárodné organizácie v oblasti ľudských práv, iránska občianska spoločnosť a zástancovia ľudských práv súhlasia, že situácia v Iráne týkajúca sa ľudských práv sa za posledné roky zhoršila, a to napriek niekoľkým snahám iránskych orgánov na podporu univerzálnych hodnôt,
I. keďže počet popráv v Iráne vrátane popráv neplnoletých a homosexuálov často prostredníctvom verejného obesenia sa za posledné roky dramaticky zvýšil, najmä v roku 2007,
J. keďže počas posledných mesiacov došlo k zatknutiu, zadržiavaniu a často k mučeniu novinárov, aktivistiek za ženské práva, odborárov, intelektuálov, študentov a učiteľov,
K. keďže stúpa počet represií a diskriminácií etnických a náboženských skupín, ktoré uplatňujú svoje právo na slobodu vyjadrovania a náboženského presvedčenia, najmä voči Kurdom (približne 500 osôb bolo uväznených, väčšina z nich študentov), voči Arabom a členom bahajskej a sufiskej viery,
L. keďže za posledné mesiace došlo k zadržiavaniu desiatok študentov následne po protestoch proti prepusteniu mnohých profesorov a ďalších činností zameraných na ďalšie obmedzenie slobody prejavu na pôde univerzít, vrátane zákazu mnohých študentských publikácií a pozastavenie štúdia alebo vylúčenie študentov z miesta ich univerzitného vzdelávania,
M. keďže Irán ešte stále nie je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,
O vzťahoch EÚ – Irán:
N. keďže globálny dialóg medzi EÚ a Iránom bol prerušený Iránom v decembri 2003 a v rámci dialógu medzi EÚ a Iránom v oblasti ľudských práv sa od júna 2004 neuskutočnilo žiadne stretnutie,
O. keďže vzťahy EÚ s Iránom sa v posledných rokoch zakladali na trojitom princípe charakterizovanom rokovaniami o dohode o spolupráci a obchode, politickom dialógu a dialógu v oblasti ľudských práv a keďže tieto tri aspekty nemôžu byť oddelené,
P. keďže Európska komisia nemá žiadne zmluvné vzťahy s Iránom a v Iráne nepôsobí delegácia Európskej komisie,
O jadrových otázkach:
1. vyjadruje svoju podporu úsiliu EÚ nájsť s Iránom prostredníctvom rokovaní dlhodobé riešenie jadrovej otázky a zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú bude zohrávať MAAE; vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že posledné rozhovory medzi vysokým predstaviteľom EÚ pre SZBP Javierom Solanom a iránskym jadrovým vyjednávačom Saeedim Jalilim nedospeli ku konkrétnym výsledkom;
2. berie na vedomie dosiahnutý pokrok pri implementácii pracovného plánu MAAE – Irán a naliehavo vyzýva Irán, aby pokračoval v spolupráci s MAAE a poskytol úplné, jasné a vierohodné odpovede o svojich minulých a súčasných jadrových aktivitách a aby ratifikoval a uplatňoval dodatkové protokoly; ďalej zdôrazňuje, že vykonanie týchto činností a opatrení zabezpečujúcich transparentnosť, ako to požaduje MAAE, by predstavovalo pozitívny krok k budovaniu dôvery v iránsky jadrový program;
3. vyjadruje svoju podporu všetkým politickým a diplomatickým iniciatívam, ktorých zámerom je tak, ako sa uvádza v rezolúciach BR OSN 1696, 1737 a 1747 dosiahnuť prostredníctvom rokovaní urovnanie iránskej jadrovej otázky; podporuje závery Európskej rady zo 14. decembra 2007 o diskusiách, ktoré prebiehajú v BR OSN, so zámerom dosiahnuť ciele týchto rezolúcií;
4. opätovne potvrdzuje svoju pozíciu, že riešenie súčasnej eskalácie v jadrovej otázke je možné a nemali by sa zvažovať žiadne vojenské činnosti; vyzýva americké orgány a všetky ostatné zúčastnené strany, aby sa zdržali akýchkoľvek vyjadrení o vojenských možnostiach a politikách na zmenu režimu voči Iránu;
5. uznáva, že Irán má právo rozvíjať jadrový program v súlade s článkom IV ZNJZ, a domnieva sa, že iniciatívy a návrhy predložené EÚ a ďalšími medzinárodnými partnermi na spoluprácu s Iránom v oblasti využitia jadrovej energetiky na mierové účely by mohli prispieť k vyriešeniu súčasnej krízy;
6. berie na vedomie nedávne zistenia uvedené v správe US NIE o iránskom vojenskom a civilnom jadrovom programe; domnieva sa, že tieto zistenia potvrdzujú dvojúrovňový prístup politiky EÚ zameraný na presviedčanie Iránu diplomatickou cestou, aby splnil požiadavky MAAE na zanechanie prípadného vojenského využitia civilného programu vierohodným a kontrolovateľným spôsobom;
7. nalieha preto na Irán, aby bezodkladne vstúpil do nového kola rokovaní o budúcom smerovaní jeho jadrového programu a aby zanechal všetky činnosti súvisiace s obohacovaním uránu; žiada USA, aby sa po ich diplomatickom úspechu v rokovaniach so severnou Kóreou priamo zúčastnili spolu s EÚ rokovaní s Iránom, pretože môžu ponúknuť dodatočné bezpečnostné záruky;
8. vyzýva k uskutočneniu presvedčivých krokov smerom k mnohostrannému odzbrojeniu prostredníctvom posilnenia ZNJZ a žiada EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu v súčasnom patovom stave rokovaní o jadrovom odzbrojení;
9. zdôrazňuje význam spolupráce s USA, Ruskom, Čínou a neutrálnymi štátmi, aby sa zvážili doplnkové koncepty s cieľom dosiahnuť komplexnú dohodu s Iránom o jeho jadrových zariadeniach a ich použití, ktorá by vzala do úvahy bezpečnostné záujmy Iránu;
10. domnieva sa, že takáto komplexná dohoda by mala pomôcť vytvoriť udržateľný regionálny bezpečnostný systém zahrnujúci Indiu, Pakistan a iné jadrové mocnosti, a je presvedčený, že Irán by sa mal ujať svojej zodpovednosti ako regionálneho hráča a prispieť k vytvoreniu Stredného východu bez zbraní hromadného ničenia;
11. vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby sa vážne zaoberalo možnosťou vytvorenia nového mnohostranného rámca na využitie jadrovej energie a bezodkladne k nemu podniklo potrebné kroky, pričom tento rámec by zabezpečoval dodávky jadrového paliva pri súčasnej minimalizácii rizika šírenia jadrových zbraní, ako to navrhuje MAAE;
O ľudských právach:
12. vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnym zhoršením situácie v Iráne v oblasti dodržiavania ľudských práv v posledných rokoch, nad dramatickým nárastom represií voči všetkým skupinám, ktoré uplatňujú svoje právo na slobodu názoru, nad čoraz prísnejším obmedzením slobody tlače a slobody vyjadrovania v Iráne a pripomína svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o tejto otázke;
13. odsudzuje trest smrti ako taký, a najmä odsúdenia na trest smrti a popravy mladistvých delikventov a maloletých osôb; žiada Irán, aby uplatnil nedávno prijatú rezolúciu Valného zhromaždenia OSN o moratóriu na popravy s konečným cieľom zrušiť trest smrti; pripomína medzinárodné záväzky Iránu, a to najmä Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Dohovor o právach dieťaťa, ktoré jasne zakazujú popravu neplnoletých, alebo ľudí odsúdených za trestné činy spáchané v čase, keď boli neplnoletí; naliehavo žiada iránske orgány, aby zmenili a doplnili trestný zákonník s cieľom zmeniť moratórium na ukameňovanie na jeho trvalý zákaz;
14. víta rezolúcie Valného zhromaždenia OSN prijatú 18. decembra 2007 o moratóriu na trest smrti, ktoré vyzýva k zavedeniu celosvetového moratória na popravy ako krok smerom k zrušeniu trestu smrti;
15. odsudzuje zaobchádzanie s náboženskými a etnickými menšinami, ako sú kurdské a arabské etnické menšiny a členovia bahajskej a sufiskej viery, ktorých členovia sú diskriminovaní a prenasledovaní pre svoje náboženské vyznanie a etnický pôvod; žiada preto medzinárodné spoločenstvo, aby vzalo do úvahy zhoršujúcu sa situáciu etnických a náboženských menšín v Iráne;
16. pripomína iránskej vláde jej záväzky ako signatára Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, podľa ktorých musí zabezpečiť dodržiavanie základných ľudských práv a najmä slobody myslenia, a vyzýva na prepustenie všetkých väznených novinárov, študentov, obhajcov práv žien a väzňov, intelektuálov a odborárov;
17. žiada predsedníctvo Rady, Komisiu a diplomatických zástupcov členských štátov v Iráne, aby urýchlene podnikli intenzívne kroky v súvislosti s uvedenými otázkami;
18. žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom účinne využívala nástroj pre demokraciu a ľudské práva s cieľom podporovať demokraciu a dodržiavanie ľudských práv v Iráne prostredníctvom podpory rôznych súčastí občianskej spoločnosti, ako práva žien, hospodárske a sociálne práva, necenzurované médiá a kultúrny dialóg s európskymi partnermi;
O vzťahoch EÚ – Irán:
19. zdôrazňuje, že možné budúce uzavretie dohody o spolupráci a obchode medzi Iránom a EÚ závisí od podstatného zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv a od úplnej spolupráce Iránu s MAAE a zabezpečenia objektívnych záruk v súvislosti s mierovým využitím jeho jadrového programu;
20. žiada Komisiu, aby predložila oznámenie o situácii vzťahov EÚ a Iránu a ich vyhliadkach a aby zvážila možnosť opätovného otvorenia dialógu o ľudských právach súčasne s rokovaním o dohode o spolupráci a obchode, ktorú možno uzavrieť len za predpokladu, že Irán vykoná výrazný pokrok v oblasti ľudských práv a v otázke jadrového programu;
21. žiada Komisiu, aby zriadila v Iráne delegáciu s cieľom zintenzívniť rozhovory o pomoci pre utečencov a boji proti pašovaniu drog a podporovať dialóg s orgánmi a občianskou spoločnosťou;
22. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi pre SZBP, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, BR OSN, Komisii OSN pre ľudské práva, predsedovi Najvyššieho štátneho súdu v Iráne a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.