NÁVRH UZNESENIA
13.2.2008
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Francis Wurtz, Ilda Figueiredo, Helmuth Markov, Gabriele Zimmer, Eva-Britt Svensson, Esko Seppänen a Roberto Musacchio
v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice
o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2008 vo vzťahu k lisabonskej stratégii
B6‑0073/2008
Uznesenie Európskeho parlamentu o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2008 vo vzťahu k lisabonskej stratégii
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2005 nazvané Spoločné akcie pre rast a zamestnanosť: Lisabonský program Spoločenstva (KOM(2005)0330),
– so zreteľom na 27 národných programov reforiem lisabonskej stratégie, ktoré predložili členské štáty,
– so zreteľom na implementáciu lisabonského programu Spoločenstva predstaveného Komisiou, v roku 2007,
– so zreteľom na ekonomické predpovede Komisie z novembra 2007,
– so zreteľom na balík odporúčaní Komisie z 11. decembra 2007 s názvami Strategická správa o obnovenej Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť: spustenie cyklu (2008 – 2010) (KOM(2007)0803) a Návrh lisabonského programu Spoločenstva 2008 – 2010 (KOM(2007)0804),
– so zreteľom na závery predsedníctva z lisabonského zasadnutia Európskej rady z 23. a 24. marca 2000, štokholmského zasadnutia Európskej rady z 23. a 24. marca 2001, barcelonského zasadnutia Európskej rady z 15. a 16. marca 2002 a zasadnutí Európskej rady v Bruseli z 22. a 23. marca 2005, 15. a 16. decembra 2005 a 23. a 24. marca 2006 a 8. a 9. marca 2007,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 9. marca 2005, 15. marca 2006 a 14. februára 2007 o predbežnom hodnotení lisabonskej stratégie,
– so zreteľom na návrh uznesenia predložený skupinou GUE/NGL vo februári 2007 o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2007 vo vzťahu k lisabonskej stratégii,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže rokovania Európskej rady v marci roku 2000 a v roku 2005 stanovili ciele na priemernú mieru hospodárskeho rastu o 3 %, plnú zamestnanosť, odstraňovanie chudoby a nerovností a celkové výdavky na výskum a vývoj vo výške 3 % HDP spoločenstva, ktoré sa majú splniť do roku 2010,
B. keďže po ôsmich rokoch od implementácie lisabonskej stratégie nadišiel čas na serióznu a kompletnú analýzu jej vplyvu na ekonomický a sociálny život občanov,
Lisabonská stratégia – reálne výsledky
1. zdôrazňuje, že vstupujeme do posledného cyklu lisabonskej stratégie, ktoré predstavuje obdobie rokov 2008-2010, ale nepodarilo sa dosiahnuť stanovené ciele priemerného hospodárskeho rastu o 3 %, plnej zamestnanosti, celkových výdavkov na výskum a vývoj vo výške 3 % HDP Spoločenstva a obmedzenia chudoby a jej postupného odstránenia;
2. konštatuje, že priemerný hospodársky rast v 15 krajinách EÚ sa každých desať rokov spomaľoval; konštatuje, že Komisia nedávno prehodnotila svoje predpovede, pričom poukázala na ďalšie spomalenie hospodárskeho rastu; pripomína klesajúce tempo priemerného ročného rastu o 1.6 % v 27 štátoch EÚ (1.3 % v EÚ-15) medzi rokmi 2000 a 2006 v porovnaní s priemerom 2,9 a 2,8 % v rokoch 1996 a 2000;
3. považuje za znepokojujúce pretrvávanie, a v niektorých prípadoch zväčšovanie, regionálnych rozdielov a ekonomických a sociálnych nerovností medzi členskými štátmi a v jednotlivých štátoch; poukazuje na to, že v súčasnosti existujú krajiny a regióny, ktoré sa odďaľujú od priemeru EÚ namiesto približovania sa k nemu;
4. konštatuje, že v rokoch 2000 až 2005 počet nezamestnaných v EÚ vzrástol o jeden milión a že v roku 2006 bolo v rámci EÚ vyše 18 miliónov ľudí nezamestnaných; berie na vedomie pomalý priemerný rast zamestnanosti, ktorý nestačí na splnenie cieľa 70 % do roku 2010; osobitnú pozornosť upriamuje na skutočnosť, že zamestnanosť v poslednom desaťročí rástla v dôsledku rastu v neistých zamestnaniach s čiastočným pracovným úväzkom, ktoré predstavovali vyše polovice celkového nárastu;
5. konštatuje so znepokojením, že rozdiely medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu sú stále výrazné, pretože miera nezamestnanosti medzi ženami je stále neprijateľne vyššia v porovnaní s celkovou mierou a mierou nezamestnanosti mužov; považuje za neprijateľné, že od roku 2003 sa nezmenšili rozdiely v mzdách medzi pohlaviami, pretože ženy zarábajú v priemere o 15 % menej ako muži (o 25 % menej v súkromnom sektore a o 30 % menej v priemysle), a že rovnosť pohlaví v otázke kariéry stále nie je realitou;
6. zdôrazňuje, že nezamestnanosť mladých zostáva kľúčovým problémom, ktorý v súčasnosti predstavuje asi 18 % všetkých nezamestnaných, a že za uplynulých 25 rokov sa nepodarilo dosiahnuť prelom pri znižovaní nezamestnanosti mladých ľudí; berie na vedomie hodnotenie desiatich rokov európskej stratégie zamestnanosti vypracované Komisiou, kde sa konštatuje, že medzi mladými je dvojnásobne väčšia pravdepodobnosť byť nezamestnanými než u ľudí v najproduktívnejšom veku;
7. upozorňuje na to, že mzdové rozdiely sa od roku 2000 zväčšili, pričom pomer medzi 20 % najbohatších a 20 % najchudobnejších sa zvýšil zo 4,5:1 na 4,8:1 v roku 2006, čo odráža výrazné zvýšenie koncentrácie bohatstva v EÚ;
8. považuje za neprijateľné, že spoločenské rozdiely a chudoba sa v EÚ zväčšujú, keď 78 miliónov ľudí žije v chudobe alebo na pokraji chudoby, pričom postihuje predovšetkým ženy a deti; zdôrazňuje, že skrytá chudoba predstavuje vyše tretiny celkového rizika chudoby v EÚ;
9. poukazuje na to, že investície v oblasti výskumu a vývoja z hľadiska percentuálneho podielu na HDP v rokoch 2000 až 2005 stagnovali, a to na úrovni 1,9 % v roku 2005 v rámci EÚ-15 a 1,4 % v rámci EÚ-25, čo je veľmi ďaleko od cieľa EÚ do roku 2010 na úrovni 3% HDP;
Lisabonská stratégia – rozpor medzi proklamovanými cieľmi a neoliberálnymi politikami
10. upriamuje pozornosť na rozpor medzi takzvanými lisabonskými cieľmi – premeniť Európu na „najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku sveta schopnú trvalo udržateľného hospodárskeho rastu spojeného s vytváraním početnejších a kvalitnejších pracovných mieste a s väčšou sociálnou kohéziou“ – a uplatňovanými neoliberálnymi politikami;
11. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa v oznámení jarnému rokovaniu Európskej rady v roku 2008 nezaoberala významnými sociálnymi a ekonomickými dôsledkami ôsmich rokov existencie lisabonskej stratégie;
12. odsudzuje skutočnosť, že Komisia, naopak, nalieha na prehlbovanie svojho neoliberálneho programu spojeného s ďalšou liberalizáciou a väčšou neistotou a podporuje „externalizáciu“ lisabonskej agendy;
13. domnieva sa, že Únia od roku 2000 bojuje s pomalým tempom hospodárskeho rastu a rastu zamestnanosti, presunom výrobných ziskov od zamestnancov k akcionárom, ako aj stále vysokou mierou nezamestnanosti, chudobou, sociálnym vyčleňovaním, neistou prácou a rozdielnymi príjmami;
14. znovu zdôrazňuje, že lisabonská stratégia definovaná na rokovaniach Európskej rady v marci roku 2000 a v roku 2005, ktorá mala jasnú podporu hlavných európskych zamestnávateľských organizácií, bola v rámci EÚ hlavným nástrojom na podporu liberalizácie a privatizácie verejných podnikov a služieb, pružnosti a prispôsobivosti pracovných trhov, mzdových obmedzení a otvorenia prevažnej časti systémov sociálneho zabezpečenia vrátane dôchodkového poistenia a zdravotníctva súkromným záujmom;
15. vyjadruje poľutovanie nad tým, že takzvané oživenie lisabonskej stratégie v roku 2005 ešte viac prízvukovalo neoliberálny obsah, a pripomína, že všetky členské štáty preniesli tento obsah do svojich konkrétnych národných programov reforiem, čím sa ohrozil sociálny rozmer a ekonomické, sociálne a ekologické problémy jednotlivých členských štátov v EÚ zostali bez povšimnutia;
16. zdôrazňuje, že lisabonská stratégia Spoločenstva a národné programy reforiem v rámci revidovanej lisabonskej stratégie sú nástrojom na zabezpečenie národného odôvodnenia a na pokračovanie rovnakých štrukturálnych reforiem vo všetkých členských štátoch, najmä čo sa týka pracovného trhu a sociálneho zabezpečenia, a že toto bude mať vážne ekonomické a sociálne dôsledky stupňované integrovanými zásadami a Paktom stability a rastu; domnieva sa, že tieto reformy ohrozia práva zamestnancov, dôchodcov, používateľov verejných služieb a spotrebiteľov;
17. zdôrazňuje, že pokračujúci proces liberalizácie trhov a privatizácie verejných služieb nepriniesol nijaký viditeľný zisk z hľadiska cien, kvality služieb či znižovania verejných výdavkov; naopak, konštatuje, že združenia spotrebiteľov a používateľov verejných služieb informovali o zvyšovaní cien, znižovaní úrovne kvality služieb a zvyšovaní cien za ich poskytovanie; ďalej konštatuje, že liberalizácia prispela k zániku pracovných miest v postihnutých odvetviach a k vytvoreniu súkromných monopolov, čo ohrozuje práva zamestnancov, používateľov verejných služieb a spotrebiteľov;
18. preto odmieta liberalizáciu verejnej dopravy, energetických a komunikačných systémov, a najmä nedávne dohody o liberalizácii medzinárodnej železničnej osobnej dopravy a poštových služieb;
19. zdôrazňuje význam verejných služieb na podporu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v EÚ; zdôrazňuje, že verejné štrukturálne odvetvia by nemali podliehať konkurencii, ale by mali byť vo vlastníctve a pod správou verejných orgánov, pretože to je jediný spôsob na zabezpečenie kvality, disponibility a cenovej dostupnosti poskytovaných služieb, a tým na zaručenie práv používateľov;
20. zdôrazňuje, že európska stratégia zamestnanosti poskytla nástroje na dereguláciu pracovných trhov, na prechod od stabilných k neistým pracovným miestam a na oslabenie zamestnaneckých práv a kolektívneho vyjednávania, pretože propaguje možnosti zamestnania a adaptabilitu zamestnancov;
21. domnieva sa, že nedávne rozsudky Európskeho súdneho dvora (ESD) vo veciach Vaxholm-Laval a Viking Line ukazujú, kam vedie orientácia súčasných zmlúv, ktorá zostáva v Lisabonskej zmluve; vyjadruje hlboké poľutovanie nad spôsobom, akým ESD nadovšetko preferoval pravidlá hospodárskej súťaže v EÚ, čím legalizoval sociálny dumping a porušil zamestnanecké práva;
22. dôrazne odmieta nový koncept „flexiistoty“ a pokus o jeho využitie ako hlavného prístupu na ďalší trojročný cyklus európskej stratégie zamestnanosti a integrovaných zásad rastu a tvorby pracovných miest;
23. domnieva sa, že táto koncepcia podporuje liberalizáciu prepúšťania, prispôsobovanie práce (a miezd) obchodnému cyklu s verejnými zamestnávateľskými službami členských štátov preberajúcimi náklady na recykláciu a rotáciu práce a dereguláciu pracovných zmlúv, čo ohrozuje sociálnu kohéziu a kvalitu práce; upozorňuje, že účelom tejto stratégie je aj revízia systému dávok v nezamestnanosti s cieľom znížiť tieto dávky a skrátiť čas ich poberania;
24. upriamuje pozornosť na stále vysoký počet študentov, ktorí nedokončia školu, najmä v niektorých členských štátoch;
25. domnieva sa, že na to, aby sa z EÚ stala „najkonkurenčnejšia a najdynamickejšia znalostnou ekonomika sveta“, treba zmeniť súčasné vzdelávacie politiky , v rámci ktorých investície do výskumu a vývoja a vzdelávania podliehajú výkyvom voľného trhu, čím sa odôvodňujú zmeny vedomostí, vzdelávania a výskumu na obchodné komodity (bolonský proces);
26. domnieva sa, že menová a fiškálna politika EÚ a jej ústredný cieľ cenovej stability a konsolidácie rozpočtu v súlade s Paktom stability a rastu boli reštriktívne; zdôrazňuje, že proces nominálnej konvergencie na Euro a to, čo nasledovalo, malo negatívny vplyv na hospodársky rast a rast zamestnanosti, na sociálnu a hospodársku súdržnosť a skutočné zbližovanie členských štátov, ako aj na verejné investície, čím sa ohrozilo súčasné mierne hospodárske oživenie a boj proti nezamestnanosti;
27. upriamuje pozornosť na nedávne turbulencie na finančných trhoch, ktoré tvrdo postihli nielen ekonomiku USA, ale aj EÚ a iné ekonomiky; zdôrazňuje zvýšené nebezpečenstvo finančnej krízy z dôvodu deregulácie kapitálových trhov a ich väčšej nestability v celosvetovom rámci, s nárastom takzvaných kasínových ekonomík, ktoré predstavujú trvalé nebezpečenstvo pre skutočnú ekonomiku; odmieta dereguláciu predpokladanú v akčnom pláne pre finančné služby zapracovanom do lisabonskej stratégie;
28. upriamuje pozornosť na dôsledky menových orientácií Európskej centrálnej banky a jej naliehavého uprednostňovania cenovej stability v čase, keď centrálna banka USA (Federal Reserve System) znižuje úrokové sadzby a dokonca aj Medzinárodný menový fond upozorňuje na túto situáciu;
29. upriamuje pozornosť na vonkajšiu agendu EÚ, ktorú možno charakterizovať čoraz agresívnejšou vonkajšou obchodnou a investičnou politikou a neoliberálnym pretváraním vzťahov s menej rozvinutými krajinami;
30. dôrazne sa stavia proti tomu, že EÚ podporuje takzvané dohody o ekonomickom partnerstve s tretími krajinami, vnucujúce liberalizáciu ich verejných služieb a zaručujúce otvorenie trhu európskym podnikom s cieľom prekonať prerušenie dauhaského kola rokovaní;
31. vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ schválila rozpočet na rok 2008 založený na prioritách zakotvených v neratifikovanej Ústave pre Európu a prítomných v Lisabonskej zmluve, t. j. na hospodárskej súťaži/konkurencieschopnosti, bezpečnosti a mobilizácii, namiesto toho, aby sa venovala sociálnym, ekonomickým a ekologickým problémom, ktoré musí riešiť rozšírená EÚ, a jej kohéznym potrebám;
Čas na zmenu – nová stratégia solidarity a trvalo udržateľného rozvoja
32. vyzýva Radu, aby sa pustila do skutočnej zmeny a aby sa zamerala za zabezpečenie blahobytu a životných podmienok občanov, na boj proti chudobe, na rozvoj sociálnej a ekonomickej kohézie a na udržateľné využívanie zdrojov,
33. zdôrazňuje, že nová stratégia má vytýčiť pre Európu novú cestu: cestu plnej zamestnanosti, dôstojných pracovných miest so všetkými právami, vyšších miezd, sociálnej a ekonomickej kohézie a sociálnej ochrany pre všetkých, zaručujúcu najvyššie životné podmienky; cestu, ktorá venuje pozornosť rozvojovým potrebám každého členského štátu, najmä potrebám menej rozvinutých štátov, ktorá podporuje skutočné zbližovanie a pomáha zmenšovať rozdiely v rozvoji medzi členskými štátmi a existujúce hospodárske, sociálne a regionálne nerovnosti;
34. preto požaduje, aby sa lisabonská stratégia nahradila európskou stratégiou solidarity a trvalo udržateľného rozvoja založenou na uvedených zásadách s novým balíkom ekonomických, sociálnych a environmentálnych politík s cieľom podporovať investície:
- (i)do kvality práce so všetkými jej aspektmi (mzdou, stabilitou, pracovnými podmienkami a odbornými vzdelávaním) a do zvyšovania kvalifikácie s cieľom získať vysoko vzdelanú a zručnú pracovnú silu,
- (ii)do základnej infraštruktúry a infraštruktúry podporujúcej priemysel,
(iii) do verejných služieb s cieľom zvýšiť ich kvalitu,
- (iv)do silnej kohéznej politiky s cieľom podporiť sociálnu a ekonomickú kohéziu,
- (v)do ochrany životného prostredia a do ekologických technológií,
- (vi)do zlepšovania pracovných, sociálnych, ekologických a bezpečnostných noriem s cieľom dosiahnuť harmonizáciu s najprísnejšími normami,
(vii) do sociálnej ekonomiky,
(viii) do sociálnej ochrany s cieľom odstrániť chudobu a bojovať proti sociálnemu vyčleňovaniu,
- (ix)do (verejného) výskumu a inovácií s cieľom zaručiť ich prínos pre všetkých,
- (x)do rozvoja kultúry, športu a občianskej účasti,
- (xi)do postupného „odhmotnenia“ hospodárstva;
35. trvá na zrušení Paktu stability a rastu a súčasne na vypracovaní Paktu zamestnanosti a rastu, ktorý bude podporovať verejné investície, zvýši efektivitu a určí konkrétne ekonomické, sociálne a ekologické kritériá na mieru podľa konkrétnych potrieb každého členského štátu, s osobitným zameraním na znižovanie nezamestnanosti;
36. zdôrazňuje, že treba podporovať rozvoj znevýhodnených regiónov, oblastí s trvalými štrukturálnymi nevýhodami, najodľahlejších regiónov a oblastí postihnutých nedávnym odbúraním priemyslu či reštrukturalizáciou priemyslu s cieľom posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť a integráciu žien v týchto oblastiach a regiónoch;
37. zdôrazňuje dôležitosť úlohy štátu pri podpore hospodárskeho rozvoja, produktívnych investícií, pri vytváraní pracovných miest so všetkými právami, pri stimulovaní vývozu a pri podpore mikropodnikov a malých a stredných podnikov, družstevného sektora a rodín;
38. trvá na tom, aby sa posilnila úloha štátu pri regulácii trhu, účasti a intervencii na ňom a aby sa zlepšil regulačný rámec, najmä pre kapitálové trhy;
39. požaduje, aby EÚ zaviedla daň na pohyb kapitálu vzhľadom na zvýšenú nestálosť a nestabilitu finančných trhov, na nebezpečenstvo, ktoré pre reálnu ekonomiku predstavujú špekulácie, a na potrebu získavať nové zdroje z daňových príjmov s cieľom vyrovnať daňovú bilanciu, najmä medzi prácou a kapitálom;
40. berie na vedomie problém daňových únikov a erózie daní a ich vplyv na príjmové a rozpočtové straty na vnútroštátnej úrovni; požaduje, aby sa členské štáty pevne zaviazali, že do roku 2010 zrušia daňové raje a zahraničné aktivity v rámci EÚ, a žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby sa zaviazali, že zrušia daňové raje a zahraničné aktivity v celosvetovom rozsahu;
41. upriamuje pozornosť na rastúcu vonkajšiu závislosť EÚ, ktorá je priamym dôsledkom pokračujúceho odbúravania priemyslu a politiky premiestňovania výrobných činností do tretích krajín;
42. požaduje vypracovanie novej politiky priemyselných investícií, ktoré využívajú prírodné zdroja a výrobnú kapacitu každého členského štátu;
43. pripomína svoju požiadavku na vytvorenie regulačného rámca na úrovni EÚ, aby sa mohlo postihovať premiestňovanie firiem v rámci EÚ aj mimo nej; domnieva sa, že verejná pomoc podnikom na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ by mala byť spojená s ich dlhodobými záväzkami z hľadiska regionálneho rozvoja a zamestnanosti a že by sa nemala poskytovať pomoc, ktorá by sa mohla využiť na podporu premiestňovania;
44. berie na vedomie zámer Komisie revidovať smernicu o Európskej zamestnaneckej rade (94/45/ES); vyzýva Komisiu a Radu, aby vzali do úvahy uznesenie Parlamentu zo 17. januára 2007 obsahujúce potrebu chrániť práva zamestnancov v procesoch reštrukturalizácie priemyselných podnikov, potrebu zaručiť úplný prístup k informáciách a možnosť rozhodného zásahu počas procesu vrátane práva voliť a potrebu definovať kritériá na odškodnenie zamestnancov v prípade, keby podnik nedodržal svoje zmluvné záväzky;
45. zdôrazňuje, že revízia európskej stratégie zamestnanosti a integrované zásady pre ďalší cyklus (2008-2010) nesmie vychádzať z koncepcie flexiistoty navrhovanej Komisiou, ale z podpory pracovných miest so všetkými právami; vyzýva členské štáty, Komisiu a Radu, aby prijali účinné opatrenia zamerané na plnenie sociálnych noriem a zaručujúce dôstojné pracovné miesta, čím sa zamestnancom, a najmä ženám, zabezpečí slušný príjem, ako aj právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a na slobodu združovania sa v odborových organizáciách, a aby podporili zrušenie všetkých foriem diskriminácie medzi mužmi a ženami na pracoviskách a zároveň aby sa usilovali o naplnenie ambiciózneho cieľa, ktorým je znižovanie počtu slabo zarábajúcich ľudí v Európe;
46. zdôrazňuje, že tieto politiky sú potrebné na dosiahnutie rovnosti pre ženy a mužov (napr. rovnaké zárobky, rodičovská dovolenka, prístup k zamestnaniu viazanému s právom) a na vytvorenie lepších podmienok na zladenie zamestnania a súkromného živote zaručujúcich ekonomickú nezávislosť žien; berie na vedomie potrebu budovania dokonalejšej vzdelávacej a sociálnej infraštruktúry pre mladých, ako aj starších ľudí vrátane zvýšenia počtu (a kvality) vzdelávacích zariadení, (cenovo dostupných) jaslí a materských škôl a zariadení starostlivosti o starších ľudí; pripomína členským štátom záväzok, ktorý prijali na barcelonskom samite v roku 2002;
47. vyzýva EÚ, aby sa rozhodne usilovala o skracovanie pracovného času bez znižovania miezd s cieľom vytvárania pracovných miest a zvyšovania produktivity; vyzýva preto Komisiu, aby stiahla svoj návrh na revíziu smernice o pracovnom čase; vyzýva členské štáty, aby koordinovali úsilie o postupné skrátenie času do roku 2010, a pripomína krátkodobý cieľ 35-hodinového pracovného týždňa; domnieva sa, že skracovanie pracovného času bez znižovania miezd by sa malo považovať za zámer sam osebe a za opatrenie spoločenskej prosperity;
48. zdôrazňuje dôležitosť zvyšovania celkovej úrovne vzdelávania a kvalifikácie obyvateľstva; pripomína, že kvalita verejného školstva je základom rozvoja, a domnieva sa, že systémy vzdelávania a odbornej prípravy sa musia posilňovať v rozličných fázach života, a to pomocou ďalších investícií a uľahčením prístupu k vyššiemu vzdelávaniu pre všetkých;
49. vyzýva členské štáty, aby sa zameriavali najmä a predovšetkým na problém nedokončenia štúdia na základných a stredných školách; domnieva sa, že úroveň nedokončeného štúdia na školách EÚ je neprijateľne vysoká; vyzýva jarné zasadnutie Európskej rady, aby vylepšila svoj predchádzajúci záväzok na zníženie tejto úrovne o polovicu do roku 2010;
50. zdôrazňuje význam verejne financovaného základného a aplikovaného výskumu s cieľom podporovať inováciu a výskum a vývoj, aby sa mohla realizovať všeobecná politika trvalo udržateľného rozvoja a aby sa tak prispelo k rastu blahobytu a k vytváraniu pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby zdvojnásobili svoje úsilie o realizáciu politiky zameranej na podporu inovácie a výskumu a vývoja v malých a stredných podnikoch;
51. zdôrazňuje, že ekologická a sociálna udržateľnosť musia byť v centre programov EÚ a členských štátov orientovaných na verejné investície; domnieva sa, že väčší dôraz by sa mal klásť na rozvoj opatrení energetickej účinnosti, na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a na podporu kogeneračných technológií; požaduje vypracovanie programov Spoločenstva na podporu opatrení na zvyšovanie energetickej účinnosti v členských štátoch, a tým na znižovanie spotreby energie;
52. vyjadruje poľutovanie na tým, že reakcia EÚ na klimatickú zmenu a nedostatok energie sa do veľkej miery obmedzuje na otázku, či členské štáty „riadne“ otvorili svoje trhy s energiou;
53. požaduje investičnú politiku pre efektívne verejné dopravné siete podporujúce ich lepšie využívanie a zameriavajúce sa na vyššie úspory energie a na vyššiu kvalitu životného prostredia;
54. zdôrazňuje naliehavosť potreby účinných opatrení v oblasti dopravy v súlade so zásadou trvalej udržateľnosti a podporu investícií do ekologickejších spôsobov dopravy;
55. trvá na tom, že vonkajšie vzťahy by mali vychádzať zo zásady „nezasahovania“ podporujúcej ďalšie opatrenia na podporu spolupráce a rozvoja so všetkými krajinami;
56. zdôrazňuje, že EÚ by mala úplne prehodnotiť svoju agresívnu neoliberálnu stratégiu svetového obchodu a namiesto nej by sa mala zamerať na obchodnú agendu založenú na solidarite, ktorá má úctu voči osobitostiam každej krajiny, doplnkovým potrebám a výrobnej suverenite; zdôrazňuje, že rozporuplné ciele zahraničného obchodu EÚ a rozvojových politík by sa v tejto súvislosti mali prekonať vysloveným zohľadňovaním ekologického, sociálneho a najmä rodového vplyvu obchodných politík v rozvojových krajinách;
57. domnieva sa, že súčasné hodnotenia efektívnosti nákladov alebo hodnotenia „konkurencieschopnosti“, ako sa navrhuje v iniciatíve zameranej na „lepšiu legislatívu“, sa zameriavajú na obchodné záujmy a ich hlavným cieľom je stiahnutie všetkých právnych predpisov, ktoré ohrozujú hospodársku súťaž či obchodné zisky, a zároveň podporujú dereguláciu; domnieva sa, že hodnotenia vplyvov by nemali spochybňovať pôvodné ciele navrhovanej či existujúcej legislatívy, najmä v oblasti ochrany pracovných, sociálnych, ekologických práv a práv spotrebiteľa;
58. vyzýva Komisiu, aby využila príležitosť pri revízii rozpočtu na roky 2008-2009 plánovanú v medziinštitucionálnej dohode na výrazné zvýšenie súm pre kohéznu politiku s cieľom zmenšiť regionálne rozdiely a podporovať ekonomickú a sociálnu kohéziu a skutočné zbližovanie, posilniac tak prerozdeľovaciu povahu rozpočtu Spoločenstva;
*
* *
59. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom členských štátov EÚ.