NÁVRH UZNESENIA
14.5.2008
v súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku
predkladajú Tobias Pflüger, Willy Meyer Pleite a Adamos Adamou
v mene skupiny GUE/NGL
o zbraniach s (ochudobneným) uránom a o ich účinkoch na ľudské zdravie a životné prostredie – smerovanie k celosvetovému zákazu používania týchto zbraní
B6‑0230/2008
Uznesenie Európskeho parlamentu o zbraniach s (ochudobneným) uránom a o ich účinkoch na ľudské zdravie a životné prostredie – smerovanie k celosvetovému zákazu používania týchto zbraní
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. januára 2001, z 13. februára 2003 a zo 17. novembra 2005 o škodlivých účinkoch využívania uránu (vrátane ochudobneného uránu) v konvenčných zbraniach, v ktorých požaduje:
- a)dôkladné vyšetrenie, ktorého výsledky sa musia predložiť Parlamentu, v súvislosti s jeho použitím vo vojenských operáciách na Balkáne, v Iraku, v Afganistane a v iných regiónoch a s jeho účinkami na vojenský personál, civilné obyvateľstvo a na jeho krajinu,
- b)zavedenie moratória všetkými členskými krajinami EÚ a NATO v súlade so zásadou EÚ prevencie,
- c)zavedenie celosvetového moratória ako predpokladu k úplnému zákazu,
– so zreteľom na prejav generálneho tajomníka OSN pri príležitosti Medzinárodného dňa prevencie zneužívania životného prostredia vo vojne a v ozbrojených konfliktoch (6. novembra 2002), v ktorom sa konštatuje, že hoci medzinárodné dohovory upravujú používanie jadrových, chemických a biologických zbraní, nové technológie, napríklad munícia s obsahom ochudobneného uránu, ohrozujú životné prostredie,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 62/30 s názvom Účinky používania výzbroje a munície obsahujúcej ochudobnený urán, ktorú 5. decembra 2007 prijala prevažná väčšina a ktorá zdôraznila obavy z vojenského využívania ochudobneného uránu a vyzvala členské štáty OSN, aby prehodnotili zdravotné riziká, ktoré predstavuje používanie uránových zbraní,
– so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku
A. keďže (ochudobnený) urán sa vo veľkej miere využíva v novodobých vojnách jednak ako munícia proti opevneným cieľom vo vidieckom a v mestskom prostredí, jednak ako posilnená pancierová ochrana pred raketovými a delostreleckými útokmi,
B. keďže odkedy ho spojenecké vojská použili v prvej vojne proti Iraku, existujú vážne obavy z rádiologickej a chemickej toxicity jemných uránových častíc produkovaných pri náraze týchto zbraní na tvrdé ciele; keďže sa vyskytli aj obavy z kontaminácie pôdy a podzemnej vody použitými strelami, ktoré minuli cieľ,
C. keďže napriek skutočnosti, že vedecký výskum doteraz nedokázal nájsť presvedčivý dôkaz škodlivosti, čiastočne aj pre neochotu vojenských orgánov povoliť nezávislý a včasný výskum, existujú početné svedectvá o škodlivých a často smrteľných účinkoch tak na vojenský personál (napr. talianski vojaci, ktorí sa vrátili z Balkánu; vojaci, ktorí sa vrátili z Kosova), ako aj na civilné obyvateľstvo (napr. ťarchavé ženy a ich zdeformované deti v Iraku),
D. keďže v uplynulých niekoľkých rokoch bol zaznamenaný veľký pokrok v chápaní ekologických a zdravotných rizík, ktoré predstavuje ochudobnený urán, a keďže je najvyšší čas, aby medzinárodné vojenské normy držali krok s týmto pokrokom,
E. keďže použitím ochudobneného uránu počas bojov sa porušujú základné pravidlá a zásady zakotvené v písomnom a zvykovom medzinárodnom humanitárnom a environmentálnom práve,
1. naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa pridržiavali odseku 1 rezolúcie OSN prijatej 5. decembra 2007 a aby pred skončením 63. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN predložili správu s názormi na účinky používania výzbroje a munície obsahujúcej ochudobnený urán;
2. odporúča vysokému predstaviteľovi EÚ, aby zahrnul potrebu zákazu výroby a používania munície obsahujúcej ochudobnený urán do nadchádzajúcej revízie európskej bezpečnostnej stratégie;
3. žiada Radu a Komisiu, aby dôkladne preskúmali používanie ochudobneného uránu vo všetkých regiónoch, kde boli rozmiestnení európski vojaci a civilní zamestnanci v rámci medzinárodných operácií; naliehavo vyzýva NATO, ako aj USA, aby v plnej miere prispeli k vypracovaniu týchto štúdií;
4. naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby v rámci budúcich operácií nepoužívali zbrane s ochudobneným uránom v operáciách EBOP a aby nerozmiestňovali vojakov a civilných zamestnancov v regiónoch, kde nemožno zaručiť, že sa ochudobnený urán nepoužil alebo nepoužije – napríklad v Kosove;
5. naliehavo vyzýva členské štáty, Radu a Komisiu, aby vojakom a civilným zamestnancom vyslaným na misie, ako aj ich profesijným organizáciám poskytovali všetky informácie o možnosti, že ochudobnený urán sa použil alebo sa mohol použiť v regiónoch, kde operujú, a aby prijali dostatočné ochranné opatrenia;
6. vyzýva členské štáty, Radu a Komisiu, aby vypracovali ekologický inventár území kontaminovaných ochudobneným uránom (vrátane cvičných strelníc) a aby plne podporovali – aj finančne – projekty na pomoc obetiam a ich príbuzným, ako aj očistné operácie v postihnutých oblastiach;
7. vyzýva všetky členské štáty EÚ a NATO, aby zachovávali alebo zaviedli zákaz – alebo aspoň moratórium – na používanie zbraní s ochudobneným uránom a aby systematicky prestali vyrábať a nakupovať tento druh výzbroje;
8. vyzýva členské štáty a Radu, aby iniciovali prípravu medzinárodnej zmluvy – napríklad prostredníctvom OSN – ktorou sa zavedie zákaz vývoja, výroby, skladovania, prevážania, skúšania a používania zbraní s ochudobneným uránom, ako aj povinnosť zničiť alebo recyklovať existujúce zásoby;
9. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, NATO a Parlamentnému zhromaždeniu NATO, OSN a Programu OSN pre životné prostredie, Euromilu, Medzinárodnému Červenému krížu, Svetovej zdravotníckej organizácii, Medzinárodnej koalícii na zákaz uránových zbraní a asociácii irackých lekárov.