NÁVRH UZNESENIA

15.5.2008

ktorý na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Adam Bielan, Konrad Szymański, Inese Vaidere, Hanna Foltyn-Kubicka, Roberts Zīle, Ryszard Czarnecki a Ģirts Valdis Kristovskis
v mene skupiny UEN
o samite EÚ – Rusko

B6‑0235/2008

Uznesenie Európskeho parlamentu o samite EÚ– Rusko

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Ruskou federáciou, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1997 a ktorej platnosť sa skončila v roku 2007,

–  so zreteľom na rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskom,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách a jeho päť protokolov,

–  so zreteľom na konzultácie o ľudských právach EÚ – Rusko,

–  so zreteľom na mnohé hodnoverné správy ruských a medzinárodných mimovládnych organizácií o pokračujúcom porušovaní ľudských práv v Čečensku,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie predložené Európskej rade a Európskemu parlamentu z 10. januára 2007 s názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o bezpečnosti dodávok energie v Európskej únii,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a najmä na

• -svoje uznesenie z 23. mája 2007 o Estónsku,
• -svoje uznesenie z 26. apríla 2007 o Rusku,
• -svoje uznesenie z 13. decembra 2006 o samite EÚ – Rusko, ktorý sa konal 24. novembra 2006 v Helsinkách,
• -svoje uznesenie z 25. októbra 2006 o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom po zavraždení ruskej novinárky Anny Politovskej,
• -svoje uznesenie z 15. júna 2006 o samite EÚ – Rusko, ktorý sa konal 25. mája 2006 v Soči,
• -svoje uznesenie z 19. januára 2006 o Čečensku po voľbách a o občianskej spoločnosti v Rusku,
• -svoje uznesenie z 15. decembra 2005 o ľudských právach v Rusku a o nových právnych predpisoch týkajúcich sa mimovládnych organizácií,
• -a svoju správu z 26. mája 2005 o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ opakovane zdôraznila svoje odhodlanie docieliť strategické partnerstvo s Ruskom, ktoré by sa zakladalo na demokratických hodnotách,

B.  keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskom majú kľúčový význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu celej Európy; keďže vzájomné vzťahy medzi EÚ a Ruskom by mali byť založené na politickej, hospodárskej a energetickej spolupráci, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu, demokratických zásad a postupov a základných ľudských práv,

C.  keďže Ruská federácia je členom Rady Európy, a tým sa zaviazala k spoločným hodnotám, cieľom a záväzkom, ktoré sa uvádzajú v jej stanovách a dohovoroch, a to najmä k podpore demokracie a konsolidácii demokratickej stability v Európe,

D.  keďže v Rusku došlo k oslabeniu demokracie, najmä tým, že všetky významné televízne stanice a väčšina rozhlasových staníc sa dostali pod kontrolu vlády, rozšírením autocenzúry v tlačených médiách, novými obmedzeniami práva organizovať verejné zhromaždenia a zhoršením podmienok pre mimovládne organizácie;

E.  keďže situácia v gruzínskych regiónoch Abcházsku a Južnom Osetsku sa zhoršuje v dôsledku opatrení, ktoré nedávno prijala Ruská federácia,

F.  keďže 16. apríla ruský prezident Vladimír Putin poveril ruskú vládu, aby začala priamu spoluprácu so zástupcami Abcházska a regiónu Cchinvali (Južné Osetsko) a keďže toto rozhodnutie poškodzuje medzinárodne uznanú suverenitu Gruzínska,

G.  keďže Ruská federácia jednostranne zvýšila počet mierových jednotiek v Abcházsku (Gruzínsko) bez toho, aby predtým gruzínsku vládu požiadala o schválenie a súhlas,

H.  keďže bezpečnosť dodávok energie je jednou z najväčších výziev pre Európu a jednou z hlavných oblastí spolupráce s Ruskom,

I.  keďže je dôležité, aby EÚ vystupovala ako celok a preukazovala solidaritu a jednotnosť vo svojich vzťahov s Ruskou federáciou,

1.  opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že Rusko je aj naďalej dôležitým partnerom pre pragmatickú spoluprácu, s ktorým EÚ zdieľa nielen hospodárske a obchodné záujmy, ale aj cieľ úzkej spolupráce na medzinárodnej scéne a tiež v rámci spoločného susedstva; víta, že novozvolený prezident Ruska sa zaviazal zaručiť vládu zákona a demokraciu, a vyjadruje nádej, že pán Medvedev bude považovať prehlbovanie vzťahov s Európskou úniou za prioritu;

2.  vyzdvihuje význam jednotnosti a solidarity medzi členskými štátmi EÚ v ich vzťahov s Ruskom a  zdôrazňuje, že spoločná politika EÚ a bilaterálne vzťahy členských štátov s Ruskom sa musia riadiť spoločne dohodnutými zásadami;

3.  opäť zdôrazňuje, že súčasná situácia v Rusku stále vyvoláva vážne obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv, demokracie, slobody prejavu, postavenie etnických menšín, nezávislosť mimovládnych organizácií, ako aj práva občianskej spoločnosti a jednotlivcov; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom nepriniesol žiadny pokrok v týchto otázkach, a vyzýva ruskú vládu, aby prispela k zintenzívneniu týchto konzultácií ako významnej súčasti partnerstva EÚ a Ruska;

4  vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustálymi správami ruských a medzinárodných organizácií činných v oblasti ľudských práv o používaní mučenia a o neľudskom a ponižujúcom konaní vo väzeniach, policajných staniciach a tajných väzniciach v Čečensku; rozhodne odsudzuje takéto postupy a vyzýva ruské orgány, aby zabezpečili, že sa práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach dodržiavajú;

5.  žiada novozvoleného prezidenta Ruska, aby opätovne posúdil zaobchádzanie s väznenými verejne známymi osobami (o. i. Michailom Chodorkovskim a Platonom Lebedevom), ktorých väznenie považuje väčšina pozorovateľov za politicky motivované; zdôrazňuje, že by to zvýšilo dôveryhodnosť ruských orgánov a ešte posilnilo úzke partnerstvo Ruskej federácie a Európskej únie;

6.  vyzýva Rusko, aby nezabúdalo na právne záväzky, ktoré prevzalo, keď sa stalo členom Rady Európy v roku 1996, a aby ich spĺňalo;

7.  vyzýva Rusko, aby prestalo podporovať separatistické sily v Gruzínsku a aby sa konštruktívne zúčastňovalo na mierovom riešení konfliktov, najmä opätovným záväzkom voči suverenite a územnej celistvosti Gruzínska, nadviazaním normálnych vzťahov s Gruzínskom plne rešpektujúc jeho suverenitu a územnú celistvosť;

8.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozhodnutím Ruskej federácie legalizovať bilaterálne vzťahy s gruzínskymi regiónmi – Abcházskom a regiónom Cchinvali (Južné Osetsko);

9.  dôrazne odsudzuje pomalé zaberanie gruzínskeho územia okrem iného upevňovaním vojenských pozícii v Abcházsku a skutočnosť, že Ruská federácia jednostranné zvýšila počet tzv. mierových jednotiek v Abcházsku (Gruzínsko); naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby prerušila a zvrátila upevňovanie vojenských pozícií separatistických režimov a zastavila vojenskú agresiu voči Gruzínsku;

10.  vyzýva EÚ, aby iniciovala transformáciu ruských mierových operácií v Gruzínsku na medzinárodnú a občiansku operáciu;

11.  domnieva sa, že súčasná politika a akcie Ruskej federácie voči Gruzínsku poškodzujú medzinárodne uznanú suverenitu a územnú celistvosť Gruzínska a poukazuje na to, že Rusko sa nemôže považovať za neutrálneho a nestranného činiteľa v mierovom procese v konfliktných regiónoch;

12.  vyzýva EÚ, aby Rusku jasne naznačila, že ak v Gruzínsku neprestane ignorovať medzinárodné právo, bude to mať politické dôsledky na vzťahy medzi Ruskom a EÚ;

13.  zdôrazňuje, že pre EÚ je nevyhnutné spolupracovať s Ruskom ako s hlavným a dôležitým partnerom pri zabezpečovaní mieru, stability a bezpečnosti a v boji proti medzinárodnému terorizmu a násilnému extrémizmu, ako aj pri riešení ďalších bezpečnostných otázok, ako sú environmentálne a nukleárne riziká, drogy, nelegálne obchodovanie so zbraňami a s ľuďmi a cezhraničný organizovaný zločin v európskom susedstve;

14.  vyjadruje znepokojenie nad častou účasťou ruských médií kontrolovaných štátom na ohováračských propagandistických kampaniach proti niektorým členským štátom v úsilí o narušenie jednotnosti a solidarity členských štátov EÚ;

15.  naliehavo vyzýva Rusko, aby zastavilo propagandistické metódy a politiku manipulácie jeho krajanov v zahraničí s cieľom dosiahnuť vytvorenie tzv. dvojkomunitných štátov v rôznych krajinách, napríklad v Lotyšsku a Estónsku, ktoré sú bývalými republikami ZSSR; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko obnovilo rozpínavosť v informačnom priestore na bývalom území ZSSR v snahe obnoviť virtuálny ZSSR;

16.  zdôrazňuje význam zlepšovania podmienok pre investície v Rusku, ktoré je možné dosiahnuť iba presadzovaním a uľahčovaním nediskriminačných a transparentných obchodných podmienok, znížením administratívneho zaťaženia a obojsmerného investovania; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou predvídateľnosťou v uplatňovaní pravidiel zo strany orgánov;

17.  zdôrazňuje význam rozšíreného dialógu s Ruskom o energetických otázkach s cieľom zaručiť v súvislosti so zvýšenou vzájomnou energetickou závislosťou bezpečnosť dodávok a bezpečnosť dopytu; zdôrazňuje, že táto spolupráca musí vychádzať zo zásad stanovených v Energetickej charte a z reciprocity týkajúcej sa investícií a prístupu na trh a k infraštruktúre; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Ruská federácia ešte chartu nepodpísala; vyzýva Komisiu, aby vyvinula potrebnú diplomatickú iniciatívu a žiada EÚ, aby bola jednotná pri riešení týchto citlivých otázok s Ruskom;

18.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvyšujúcim sa výskytom útokov na etnické, rasové a náboženské menšiny v Rusku, odsudzuje ruské orgány, ktoré zamietli alebo anulovali víza pre niektorých protestantských a mnohých rímskokatolíckych kňazov;

19.  vyzýva nového ruského prezidenta a ruskú vládu, aby spoločne s Európskou úniou vytvorili podmienky, ktoré sú nevyhnutné na rýchle začatie rokovaní o novej dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že zásady právneho štátu, demokracia a ľudské práva musia byť dôležitou súčasťou každej budúcej dohody s Ruskou federáciou;

20.  podporuje výmenu informácií o pokročilých technológiách v oblasti energetiky a kontakty medzi aktérmi v energetickom sektore EÚ a Ruska, ako aj úsilie potrebné na zlepšenie energetickej účinnosti a vývoj technológií bez emisií CO2, čo vytvára významné príležitosti na spoluprácu, najmä priemyselnú spoluprácu, a umožňuje výmenu osvedčených postupov a technológií medzi podnikmi v Rusku a EÚ;

21.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Ruskej federácie a Rade Európy.