NÁVRH UZNESENIA
11.6.2008
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Charles Tannock, Jacek Saryusz-Wolski, Ria Oomen-Ruijten, Christopher Beazley, Elmar Brok, Urszula Gacek a Tunne Kelam
v mene skupiny PPE-DE
o samite EÚ – Rusko, ktorý sa konal v júni 2008 v Chanty-Mansijsku
B6‑0298/2008
Uznesenie Európskeho parlamentu o samite EÚ – Rusko, ktorý sa konal v júni 2008 v Chanty-Mansijsku
Európsky parlament,
– so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci uzatvorenú medi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane,
– so zreteľom na cieľ EÚ a Ruska stanovený v spoločnom vyhlásení po 11. samite EÚ – Rusko, ktorý sa uskutočnil 31. marca 2003 v Petrohrade, ktorým je vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločného priestoru spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a spoločného priestoru výskumu a vzdelávania vrátane kultúrnych aspektov,
– so zreteľom na závery 21. samitu EÚ – Rusko, ktorý sa uskutočnil 14. novembra 2007 v Mafre,
– so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, a najmä na ich siedme kolo, ktoré sa uskutočnilo 17. apríla 2008 a týkalo sa slobody médií, prejavu a zhromažďovania, osobitne vo svetle nedávnych parlamentných a prezidentských volieb, fungovania občianskej spoločnosti, práv osôb patriacich k menšinám a boja proti rasizmu a xenofóbii a práv detí,
– so zreteľom na správu Komisie o dosiahnutom pokroku z roku 2007 týkajúcu sa uplatňovania spoločných priestorov EÚ a Ruska,
– so zreteľom na závery ôsmej schôdze Stálej rady pre partnerstvo EÚ – Rusko v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorá sa konala v dňoch 24. – 25. apríla 2008 v Petrohrade,
– so zreteľom na vyhlásenie predsedu delegácie EP v Stálej rade pre partnerstvo EÚ – Rusko, ktoré predniesol po návšteve pracovnej skupiny EÚ – Rusko v dňoch 17. – 18. marca 2008 v Moskve,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Európska únia a Rusko, ktoré je členom Bezpečnostnej rady OSN, nesú spoločnú zodpovednosť za svetovú stabilitu a bezpečnosť a keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskom majú pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v Európe osobitný význam,
B. keďže Ruská federácia je plnoprávnym členom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), čo ich zaväzuje k dodržiavaniu zásad demokracie stanovených týmito organizáciami,
C. keďže existujú vážne obavy týkajúce sa vývoja v Rusku v súvislosti s dodržiavaním a ochranou ľudských práv a dodržiavaním spoločne dohodnutých demokratických zásad, pravidiel a postupov,
D. keďže uzatvorenie novej dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskou federáciou má aj naďalej pre ďalší vývoj a zintenzívnenie spolupráce medzi týmito dvoma partnermi vrcholný význam,
E. keďže urýchlené uplatňovanie štyroch spoločných priestorov – spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločného priestoru spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a spoločného priestoru výskumu a vzdelávania a kultúry, by malo byť stredobodom rokovaní o novej dohode o strategickom partnerstve,
F. keďže vstup Ruskej federácie do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) by pod podmienkou úplného dodržiavania a uplatňovania záväzkov a povinností WTO predstavoval výrazný prínos k ďalšiemu zlepšeniu hospodárskych vzťahov medzi Ruskom a EÚ,
G. keďže bezpečnosť dodávok energie je jednou z najväčších výziev pre Európu a jednou z hlavných oblastí spolupráce s Ruskom a keďže je potrebné spoločné úsilie na plné a efektívne využívanie tak súčasných energetických prepravných systémov, ako aj systémov, ktoré sa majú ďalej budovať,
H. keďže Rusko nedávno umožnilo vstup niektorých najväčších energetických spoločností EÚ ako strategických partnerov do viacerých veľkých energetických projektov a umožnilo spoločnostiam z EÚ kúpiť obmedzené množstvo strategických podielov v ruských spoločnostiach; keďže dodržiavanie právnej istoty a vlastníckych práv je pre udržanie súčasnej úrovne zahraničných investícií v Rusku kľúčovým,
I. keďže spory v súvislosti s podmienkami dodávok a prepravy energie by sa mali riešiť formou rokovania, nediskriminačným a transparentným spôsobom a nesmú sa nikdy použiť ako nástroj politického nátlaku na členské štáty EÚ a krajiny v spoločnom susedstve,
J. keďže budúca dohoda medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou by preto mala zahŕňať zásady Zmluvy o energetickej charte,
K. keďže je záujmom oboch hospodárstiev, Ruska aj EÚ, aby diverzifikovali svoje obchodné vzťahy, pretože neprimeraný podiel obchodu s energiou spôsobuje, že hospodárstvo sa, ako sa už v minulosti ukázalo, stáva citlivým na zmenu cien týchto produktov,
L. keďže Európska únia a Ruská federácia by mohli a by mali spoločne zohrávať aktívnu úlohu pri nastolení mieru a stability na európskom kontinente, predovšetkým v spoločnom susedstve, ako aj v ďalších častiach sveta vrátane Iránu a Blízkeho východu,
M. keďže vzniklo nové napätie v Abcházsku a Južnom Osetsku, kde sa situácia zhoršuje v dôsledku opatrení, ktoré prijala Ruská federácia, vrátane oznámenia ruského ministerstva zahraničných vecí zo 16. apríla o nadviazaní oficiálnych vzťahov s de facto orgánmi v Južnom Osetsku a Abcházsku, oznámenia ruského ministerstva obrany z 29. apríla o zvýšení počtu „mierových jednotiek“ SNŠ v Abcházsku a incidentu, pri ktorom bolo 20. apríla ruským bojovým lietadlom zostrelené lietadlo bez posádky v gruzínskom vzdušnom priestore,
N. keďže Rusko pozastavilo svoju účasť na plnení Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) a oznámilo, že zastaví inšpekcie a kontroly svojich vojenských priestorov krajinami NATO a nebude už obmedzovať počet svojich konvenčných zbraní,
O. keďže po stretnutí s trojkou ministrov EÚ v utorok 29. apríla v Luxemburgu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov potvrdil účasť Ruska na vojenskej operácii v Čade a Stredoafrickej republike (EUFOR Čad/SAR),
P. keďže je dôležité, aby EÚ vystupovala ako celok, preukazovala solidaritu a jednotnosť vo svojich vzťahoch s Ruskou federáciou a aby boli tieto vzťahy založené na vzájomných záujmoch a na záväzkoch k spoločným hodnotám,
1. zdôrazňuje, že nadchádzajúci samit bude prvým samitom EÚ – Rusko, na ktorom sa zúčastní novozvolený prezident Dmitrij Medvedev a vyjadril očakávanie, že toto stretnutie bude znamenať zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Ruskom;
2. znovu opakuje svoje presvedčenie, že Rusko je aj naďalej dôležitým partnerom pre budovanie strategickej spolupráce založenej na záväzkoch k spoločným hodnotám, s ktorým má EÚ nielen spoločné hospodárske a obchodné záujmy, ale aj cieľ úzko spolupracovať v medzinárodnej oblasti;
3. vyzýva ruskú vládu a EÚ, aby spolu vytvorili podmienky pre rýchly začiatok rokovaní o novej dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom; vyzdvihuje význam jednotnosti a solidarity medzi členskými štátmi EÚ v ich vzťahoch s Ruskom; tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že demokracia a ľudské práva musia byť ústredným bodom každej budúcej dohody s Ruskou federáciou;
4. v tomto kontexte víta povzbudivé vyhlásenia zo stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Luxemburgu z 29. apríla, ktoré by mohli viesť k uvoľneniu situácie a začiatku rokovaní o novej zmluve pred samitom v Chanty-Mansijsku;
5. víta vyjadrenia prezidenta Medvedeva o význame právneho štátu a ľudských práv v Rusku a očakáva v tejto oblasti ďalší pokrok;
6. poukazuje na pokračujúcu výmenu názorov o ľudských právach v Rusku ako na súčasť konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom; zdôrazňuje však, že súčasná situácia v Rusku vyvoláva vážne obavy týkajúce sa dodržiavania ľudských práv, demokracie, slobody prejavu a práv občianskej spoločnosti a jednotlivcov spochybniť konanie orgánov a žiadať, aby sa za svoje činy zodpovedali; vyzýva Rusko, aby viedlo dialóg o ľudských právach striedavo v EÚ a v Rusku;
7. vyzýva Ruskú federáciu, aby preukázala svoj záväzok k spoločným hodnotám ratifikáciou Dodatkového protokolu č. 14 k Európskemu dohovoru o ľudských právach, čo by umožnilo začať významné reformy na Európskom súde pre ľudské práva, ktorý je zaťažený desaťtisícmi nevyriešených prípadov;
8. požaduje, aby sa zintenzívnil dialóg medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach a aby bol otvorený účinným príspevkom Európskeho parlamentu, Štátnej dumy, organizácií občianskej spoločnosti a organizácií pre ľudské práva; vyzýva Rusko, aby v plnej miere rešpektovalo svoje záväzky člena Rady Európy vrátane dodržiavania práva na združovanie, práva na pokojnú demonštráciu a slobody médií; zdôrazňuje význam MVO nezávislých od národných vlád pre rozvoj spoločnosti a vyzýva ruské orgány, aby nový zákon o MVO uplatňovali tak, aby nové požiadavky neboli pre tieto organizácia príliš veľkou záťažou;
9. upozorňuje na neúnosné pracovné podmienky, na tlak vyvíjaný na novinárov v Ruskej federácii, z ktorých boli niektorí zavraždení a tieto zločiny sa stále nevyriešili, a na ich zastrašovanie, vyjadruje osobitné obavy v súvislosti s navrhovanými zmenami a doplneniami tlačového zákona, ktoré Duma vo svojom prvom čítaní 25. apríla schválila a ktoré by federálnej agentúre, ktorá má dohľad nad médiami, právomoc zakázať každé médium, o ktorom usúdi, že sa viac než jedenkrát dopustilo ohovárania; namiesto toho odporúča „samoreguláciu médií” ako spôsob posilnenia zodpovednosti novinárov;
10. berie na vedomie pozitívnu dynamiku práve prebiehajúcej praktickej realizácie cestovnej mapy pre štyri spoločné priestory a zdôrazňuje, že ďalšie prehĺbenie partnerstva by bolo prínosné pre obe strany;
11. znovu zdôrazňuje osobitný význam vytvorenia Spoločného hospodárskeho priestoru (SHP) a ďalšieho rozvoja cieľov dohodnutých v rámci cestovnej mapy pre SHP, najmä pokiaľ ide o vytvorenie otvoreného trhu medzi EÚ a Ruskom;
12. zdôrazňuje význam zlepšovania podmienok pre európske investovanie v Rusku, ktoré je možné dosiahnuť iba presadzovaním a uľahčovaním nediskriminačných a transparentných obchodných podmienok, znížením administratívneho zaťaženia a obojsmerného investovania; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou predvídateľnosťou v uplatňovaní pravidiel zo strany orgánov, ako nedávno preukázali politicky motivované obvinenia voči Michailovi Chodorkovskému, a vyzýva ruské orgány, aby spravili symbolický krok vpred a ukončili zlé zaobchádzanie s ním;
13. víta zintenzívnenie dialógu medzi EÚ a Ruskom o energetických otázkach; zdôrazňuje dôležitosť dovozu energie pre európske hospodárstva, čo predstavuje potenciálnu príležitosť pre ďalšiu obchodnú a hospodársku spoluprácu medzi EÚ a Ruskom; zdôrazňuje, že základom takejto spolupráce by mali byť zásady vzájomnej závislosti a transparentnosti, ako aj rovný prístup k trhom, infraštruktúre a investíciám; vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že do novej dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom sa s rovnakou účinnosťou ako samotná charta zahrnú zásady Zmluvy o energetickej charte, ktorá je v súlade s článkom 45 tejto zmluvy záväzná pre Rusko dokonca pred jej ratifikáciou ruskou Štátnou dumou, ako aj jej prílohu Protokol o tranzite a závery zo stretnutia G8 vrátane ďalšej spolupráce v oblasti energetickej účinnosti, úspory energie a obnoviteľných zdrojov energie; poukazuje na to, že tieto zásady by sa mali uplatňovať na hlavné projekty energetickej infraštruktúry; vyzýva EÚ, aby vystupovala jednotne v rozhovoroch s Ruskom o týchto citlivých energetických otázkach; vyzýva partnerov dialógu medzi EÚ a Ruskom, aby preverili možnosť účtovať ruské dodávky energie do EÚ v eurách, aby bolo možné stať sa nezávislými od mien tretích krajín;
14. víta pokrok dosiahnutý od posledného samitu v Mafre v otázke vstupu Ruska do WTO, ktorým sa vytvoria rovnaké podmienky pre podnikateľské spoločenstvá na oboch stranách a ktorý značne pomôže Rusku v jeho úsilí vybudovať moderné a diverzifikované hospodárstvo založené na vyspelých technológiách; vyzýva Rusko, aby vykonalo všetky potrebné kroky a odstránilo zostávajúce prekážky procesu vstupu do WTO, najmä v oblasti vývozných daní a ciel, aby mohlo plne dodržiavať a uplatňovať záväzky vyplývajúce z členstva a povinnosti, podľa ktorých by mala EÚ začať rozhovory o uzatvorení dohody o voľnom obchode s Ruskou federáciou;
15. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rusko nedodržalo svoj záväzok postupne zrušiť poplatky za prelety nad Sibírou, a vyzýva Rusko, aby podpísalo dohodu týkajúcu sa tejto otázky, ktorá sa dosiahla na samite v Samare;
16. víta pokrok, ktorý dosiahli EÚ a Rusko v realizácii spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, najmä v oblasti plnenia dohôd týkajúcich sa zjednodušenia vízovej povinnosti a readmisných dohôd, ktoré potvrdzujú, že sú z hľadiska dlhodobej perspektívy významným krokom k bezvízovému cestovaniu; žiada, aby sa naďalej rozvíjala spolupráca v oblasti nelegálneho prisťahovalectva, aby sa sprísnila kontrola preukazov totožnosti a aby sa zlepšila výmena informácií o terorizme a organizovanom zločine; zdôrazňuje, že Rada a Komisia musia s cieľom zabrániť narušeniu bezpečnosti a demokracie v Európe zabezpečiť, aby Rusko dodržiavalo všetky podmienky stanovené vo všetkých prerokúvaných dohodách o zrušení víz medzi oboma stranami;
17. poukazuje na to, že Rusko, ktoré minulý rok zmenilo vízový režim a prestalo vydávať ročné podnikateľské víza na opakovaný vstup, ktoré predtým využívali mnohí európski pracovníci, by mohlo čeliť hromadnému odchodu manažérov a pracovníkov EÚ, ak nezmení nové pravidlá a nezredukuje zložitý byrokratický postup získavania víz a pracovných povolení;
18. víta posilnenie vesmírnej spolupráce medzi EÚ a Ruskom v rámci trojstranného dialógu o vesmíre, ktorý sa začal v marci 2006 medzi Komisiou, Európskou vesmírnou agentúrou a agentúrou Roscosmos a ktorý sa týka vesmírnych aplikácií (satelitná navigácia, satelitné komunikačné technológie a komunikačné technológie na sledovanie Zeme), prístupu do vesmíru (odpaľovacie zariadenia a budúce systémy vesmírnej dopravy), vedy o vesmíre a vývoja vesmírnych technológií; berie na vedomie, že v rámci Spoločného hospodárskeho priestoru sa vesmírna spolupráca označila za prioritnú oblasť;
19. vyzýva Ruskú federáciu, aby sa zúčastňovala na procese budovania európskych výskumných infraštruktúr podporovaných v rámcových programoch Európskeho spoločenstva; domnieva sa, že takýto podnet by umožnil účinné využívanie a ďalší rozvoj značných ľudských a finančných zdrojov Ruska v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, a tým by bol prínosom pre Európu i Rusko;
20. vyjadruje hlboký nesúhlas s oznámením Ruska o nadviazaní oficiálnych vzťahov so separatistickými orgánmi v Južnom Osetsku a Abcházsku, znovu zdôrazňuje plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc a vyzýva Rusko, aby zrušilo svoje rozhodnutie, ktoré ohrozuje medzinárodné mierové snahy, na ktorých sa samo podieľa;
21. dôrazne odsudzuje upevňovanie vojenských pozícií v Abcházsku a naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby svoje vojenské jednotky bezodkladne odsunula; domnieva sa, že aj keď upevňovanie vojenských pozícii Ruska môže spĺňať limity celkového počtu síl mierového kontingentu SNŠ, ktoré stanovila Rada hláv štátov SNŠ, za dnešných politických okolností to napätie neuvoľní, ale zvýši;
22. naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany, aby upustili od všetkých krokov, ktoré by mohli viesť k vyostreniu situácie v regióne, opätovne vyjadruje podporu medzinárodným snahám zameraným na mierové urovnanie konfliktov v Abcházsku a Južnom Osetsku a víta nedávne konkrétne návrhy gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho týkajúce sa riešenia konfliktu v Abcházsku, napríklad široké politické zastúpenie na najvyšších úrovniach gruzínskej vlády, priznanie práva veta v prípade všetkých dôležitých zákonov týkajúcich sa Abcházska a stanovenie medzinárodnej záruky na zabezpečenie širokého federalizmu, neobmedzenej autonómie a bezpečnosti; vyzýva Európsku úniu, aby sa aktívnejšie podieľala na hľadaní mierového riešenia konfliktu, aby vystupovala ako sprostredkovateľ a poskytovala konkrétnu podporu návrhom prezidenta Saakašviliho;
23. berie na vedomie prebiehajúce konzultácie Ruska a Spojených štátov o plánovanom systéme protiraketovej obrany, uznáva jeho významný prínos k ochrane EÚ pred balistickými strelami dlhého doletu, podporuje Ruskú federáciu, aby využila návrhy USA týkajúce sa spolupráce v oblasti protiraketovej obrany, a vyzýva všetky strany, ktoré sa zúčastňujú na tomto projekte, aby začali pracovať na prepojení systémov protiraketovej obrany USA, NATO a Ruska;
24. uznáva potrebu ďalšej spolupráce s Ruskom, aby sa zamedzilo šírenie zbraní hromadného ničenia a vyzýva obidve strany, aby prijali svoju zodpovednosť, najmä v súvislosti s otázkou jadrových zbraní Severnej Kórey a Iránu;
25. vyzýva Rusko aby prehodnotilo svoje jednostranné odstúpenie od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách (ZKOS) v Európe, aby využilo možnosť rokovania na ochranu svojich legitímnych záujmov a vyvarovalo sa narušenia tejto zmluvy; vyzýva členské štáty NATO, aby ratifikovali pozmenené a doplnené znenie zmluvy z roku 1999;
26. víta rozhodnutie Ruska pomáhať EÚ pri uskutočňovaní mierovej operácie v Čade a v Stredoafrickej republike a podporuje vyjadrenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a vysokého predstaviteľa EÚ Javiera Solanu, že spolupráca medzi Ruskom a EÚ v oblasti krízového riadenia sa neobmedzí na účasť Ruska na operácii EUFOR Čad/CAR a že obidve strany sú v tejto súvislosti pripravené podpísať rámcovú dohodu na základe „rovnocenného partnerstva a spolupráce“;
27. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Ruskej federácie, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.