Návrh uznesenia - B6-0301/2008Návrh uznesenia
B6-0301/2008

    NÁVRH UZNESENIA

    11.6.2008

    ktorý na základe vyhlásení Rady a Komisie
    v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
    predkladajú Daniel Cohn-Bendit, Bart Staes, Satu Hassi, Hélène Flautre, Marie Anne Isler Béguin a Angelika Beer
    v mene skupiny Verts/ALE
    o príprave jedenásteho samitu EÚ – Rusko, ktorý sa uskutoční v Chanty-Mansijsku 26. a 27. júna 2008

    Postup : 2008/2542(RSP)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    B6-0301/2008
    Predkladané texty :
    B6-0301/2008
    Prijaté texty :

    B6‑0301/2008

    o príprave jedenásteho samitu EÚ – Rusko, ktorý sa uskutoční v Chanty-Mansijsku 26. a 27. júna 2008

    Európsky parlament,

    –  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ruskej federácii, najmä na uznesenia z 26. apríla 2007[1], 10. mája 2007[2] a 13. marca 2008[3],

    –  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2007 o samite EÚ – Rusko[4],

    –  so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom, ktorá nadobudla platnosť v roku 1997 a ktorej platnosť skončila na konci roka 2007,

    –  so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach,

    –  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    A.  keďže 7. mája Dmitrij Medvedev zložil slávnostnú prísahu a stal sa prezidentom Ruskej federácie; keďže nový prezident vymenoval v priebehu niekoľkých hodín od prevzatia úradu bývalého prezidenta Vladimíra Putina za nového predsedu vlády; keďže o deň neskôr Štátna duma drvivou väčšinou potvrdila Vladimíra Putina vo funkcii predsedu vlády,

    B.  keďže obchodné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Ruskom sa neustále posilňujú a prehlbuje sa vzájomná závislosť oboch strán napriek tomu, že v súvislosti so základnými politickými otázkami narastá neporozumenie a nedôvera,

    C.  keďže po značnom pokroku v otázke ruského embarga na dovoz mäsa a iných poľnohospodárskych produktov z Poľska a po zárukách v súvislosti s uzatvorením ropovodu Družba, ktoré Litva chápala ako odvetné politické opatrenie, sa napokon podarilo dosiahnuť dohodu medzi členskými štátmi o ukončení nového rokovacieho mandátu týkajúceho sa novej dohody nahrádzajúcej súčasnú dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorej platnosť sa skončila koncom minulého roka,

    D.  keďže pre EÚ je nanajvýš dôležité, aby vystupovala jednotne, prejavovala silnú vnútornú solidaritu, prijala spoločnú pozíciu, ako aj pre jej členské štáty, aby nepristúpili na ponuky Ruska zintenzívniť dvojstranné vzťahy s najochotnejšími spomedzi nich; keďže členské štáty by zároveň mali konať zodpovedne a nestranne a mali by sa zdržať použitia práva veta týkajúceho sa rozsiahlych a komplexných rokovaní,

    E.  keďže na nedávnom samite NATO v Bukurešti sa Rusku predložili nové ústupky s cieľom získať jeho podporu pre ochranný štít proti balistickým raketám, ktorý USA zamýšľajú rozmiestniť v Poľsku a Českej republike; keďže EÚ by mala mať v týchto rokovaniach slovo a mala by vynaložiť maximálne úsilie o dosiahnutie spoločnej pozície v tejto záležitosti, ktorá ovplyvňuje jej celkovú bezpečnosť a ktorá by mohla ohroziť jej zahraničnú politiku a spustiť nové preteky v zbrojení v Európe,

    F.  keďže misia EBOP na podporu právneho štátu v Kosove je stále bez jasného právneho základu aj kvôli nesúhlasu Ruska so stanoveným prechodom a s postupným prenesením činností misie UNMIK na misiu EULEX; keďže táto nejasná pozícia zvyšuje neistotu v už aj tak nestabilnej a napätej situácii, ktorá by sa mohla rozšíriť do susedných krajín;

    G.  keďže posledné všeobecné a prezidentské voľby neboli v súlade s medzinárodnými normami; keďže sa nepodniklo podstatné úsilie s cieľom zvrátiť proces zhoršujúceho sa dodržiavania ľudských práv a demokratických slobôd, ktorý sa odohral v Ruskej federácii v posledných rokoch, ani rastúcu autocenzúru a kontrolu médií zo strany vlády,

    H.  keďže vyšetrovania série vrážd novinárov, najmä vraždy Anny Politkovskej, nepriniesli žiadne výsledky, čím sa preukázala neschopnosť polície a súdov vypátrať a stíhať ľudí zodpovedných za tieto zločiny,

    I.  keďže sa Ruská federácia ako člen Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a člen Rady Európy zaviazala rešpektovať slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania; keďže EÚ by mala s Ruskom udržiavať strategické partnerstvo založené na hodnotách demokracie, ľudských práv a zásadách právneho štátu,

    J.  keďže energetika naďalej zohráva ústrednú a strategickú úlohu vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom; keďže veľká závislosť EÚ od fosílnych palív bráni vytvoreniu vyrovnaného, jednotného a hodnotovo zameraného postoja Európy k Rusku,

    K.  keďže táto chýbajúca jednotnosť sa vo veľkej miere odráža v tom, že Rada, Komisia a členské štáty len veľmi umiernene kritizujú porušovanie ľudských práv v Rusku a situáciu na Kaukaze, najmä čo sa týka Čečenska, pričom počas dvojstranných stretnutí sa tieto otázky nastoľujú len zriedka alebo veľmi okrajovo,

    L.  keďže niektoré členské štáty sa pripojili k projektu výstavby plynovodu South Stream realizovaného pod vedením spoločností Gazprom a ENI; keďže tento projekt ohrozuje výstavbu plynovodu Nabucco, ktorú EÚ považuje za strategický projekt;

    M.  keďže mier a stabilita v spoločných susedných krajinách sú v záujme aj Ruska aj EÚ; keďže po rozhodnutí ruských orgánov nadviazať právne vzťahy s odpadlíckymi republikami Abcházsko a Južné Osetsko sa situácia v týchto gruzínskych regiónoch naďalej zhoršuje, čo spochybňuje úlohu ruských síl ako neutrálnych mierových jednotiek a oslabuje územnú integritu Gruzínska,

    1.  víta slová nového prezidenta Medvedeva počas jeho inauguračného prejavu o dôležitosti občianskych práv, ako aj skutočnosť, že v predchádzajúcich prejavoch verejne presadzoval zásadu právneho štátu a dôležitosť ľudských práv; očakáva, že po týchto slovách budú nasledovať skutky a že Rusko uskutoční potrebné reformy, ktoré vytvoria podmienky pre plnohodnotný demokratický systém;

    2.  opakuje v tejto súvislosti svoje stanovisko, že partnerstvo s Ruskou federáciou môže byť v súčasnosti len pragmatickej povahy; napriek tomu sa domnieva, že po dosiahnutí dohody medzi členskými štátmi treba vyvinúť maximálne úsilie o to, aby sa podarilo Rusko konštruktívne a otvorene zapojiť a vyzvať ho na začatie rokovaní o novej a ďalekosiahlej dohode, ktorá je založená na skutočne spoločne uznávaných hodnotách a záujmoch;

    3.  zastáva názor, že na plán realizácie štyroch „spoločných priestorov“ by sa malo nazerať ako na východisko rokovania o novej dohode;

    4.  opätovne zdôrazňuje, že demokracia a ľudské práva musia byť ústredným bodom akejkoľvek budúcej dohody s Ruskou federáciou, najmä pokiaľ ide o vymedzenie účinného a funkčného ustanovenia o ľudských právach a jeho začlenenie do dohody, a že kvalita a hĺbka budúcich vzťahov závisí od dodržiavania takýchto hodnôt a od ich podpory;

    5.  opakovane vyzýva na zintenzívnenie konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, aby boli účinnejšie, zameriavali sa viac na výsledky, umožňovali účasť iných ruských ministerstiev ako ministerstva zahraničných vecí a aby sa na nich mohol v plnom rozsahu a na všetkých úrovniach zúčastňovať Európsky parlament; domnieva sa v tejto súvislosti, že brífingy organizované Komisiou s aktérmi občianskej spoločnosti pred oficiálnymi konzultáciami predstavujú významný nástroj, ktorý by mali ruské orgány náležite posilňovať a zohľadňovať s cieľom vytvoriť z nich plnohodnotný právny seminár za účasti akademickej obce, zástupcov občianskej spoločnosti a úradníkov oboch strán;

    6.  v tejto súvislosti si so znepokojením všíma váhanie ruských orgánov pri zapájaní sa do skutočného dialógu s Európskym parlamentom o problematike ľudských práv, ktoré sa nielenže nezúčastňovali na schôdzach Podvýboru pre ľudské práva, ktorý pripravoval konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ale ani neprijali delegáciu podvýboru v roku 2007;

    7.  vyzýva ruské orgány, aby dodržiavali všetky rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a bezodkladne ratifikovali protokol o reforme tohto orgánu; naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby taktiež ratifikovala Dodatkový protokol 14 k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

    8.  zdôrazňuje, že silná a nezávislá občianska spoločnosť je základnou a nenahraditeľnou zložkou skutočnej a vyspelej demokracie; v tejto súvislosti je hlboko znepokojený zhoršujúcim sa postavením obhajcov ľudských práv a ťažkosťami, ktorým čelia MVO pôsobiace v oblasti presadzovania ľudských práv, ochrany životného prostredia a v environmentálnych záležitostiach súvisiacich s ich registráciou, ako aj pri vykonávaní ich činností; je mimoriadne znepokojený práve novelizovanými právnymi predpismi o extrémizme, ktoré by mohli mať vplyv na voľný tok informácií a mohli by viesť k tomu, že ruské orgány ešte viac obmedzia právo na slobodu prejavu nezávislým novinárom a politickým oponentom;

    9.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad diplomatickými snahami Ruskej federácie, ktorými chce obmedziť činnosti Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) tým, že OBSE predkladá návrhy na zníženie veľkosti volebných pozorovateľských misií a na zákaz zverejňovania ich správ bezprostredne po voľbách; poukazuje na nenahraditeľnú a kľúčovú úlohu, ktorú táto organizácia zohráva pri transformácii totalitných systémov na demokratické; zdôrazňuje, že slobodný a spravodlivý volebný proces je základom skutočného a plnohodnotného fungovania demokracie a že pozorovateľské misie OBSE k tomu môžu rozhodujúcou mierou prispieť;

    10.  poukazuje na to, že dohoda o zjednodušení vízového režimu sa musí považovať za prvý krok k dosiahnutiu bezvízového styku medzi EÚ a Ruskom; žiada v tejto súvislosti právnu úpravu postavenia občanov EÚ žijúcich v Rusku a najmä odstránenie byrokratických prekážok, ktoré občanom EÚ bránia získať víza na dlhodobý pobyt;

    11.  berie na vedomie zintenzívnenie energetického dialógu, ale vyjadruje znepokojenie nad tým, že ruský štát sa opäť ujal kontroly nad všetkými zdrojmi vrátane energie, pričom politicky neinvestuje do demokratizácie priemyselných vzťahov ani do zlepšenia transparentnosti a zodpovednosti prijímania rozhodnutí v priemysle a nemá stanovené jasné politické ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a účinného využívania zdrojov; vyzýva Rusko, aby do svojich vnútroštátnych právnych predpisov urýchlene zapracovalo osvedčené medzinárodné postupy týkajúce sa transparentnosti a verejnej zodpovednosti, ako aj zásady energetickej charty;

    12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pred podpísaním dvojstranných dohôd s Moskvou, ktoré majú vplyv na celkovú politiku EÚ, neprebiehajú medzi členskými štátmi žiadne konzultácie; odsudzuje skutočnosť, že Rusko používa energiu ako politický nástroj a že členské štáty nekoordinovane podpisujú dvojstranné dohody o energetike, čo poškodzuje záujmy a spochybňuje strategické projekty EÚ ako celku, ako aj iných členských štátov; poukazuje v tejto súvislosti na skutočnosť, že veľká energetická závislosť EÚ od Ruskej federácie výrazne oslabuje súdržnosť, rozhodnosť a trvalú udržateľnosť jej spoločnej zahraničnej politiky;

    13.  dôrazne podporuje obe partnerské strany v tom, aby sa dohodli na spoločnom prístupe, ktorý obmedzí zmenu klímy na maximálny teplotný nárast o 2°C v porovnaní s úrovňou pred spriemyselňovaním prostredníctvom spravodlivých príspevkov k úsiliu o znižovanie emisií skleníkových plynov zo strany rozvinutých a rozvojových krajín podľa ich rozličných záväzkov a príslušných možností;

    14.  uznáva, že globálne emisie musia byť do roku 2050 znížené najmenej o 50 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990; v tejto súvislosti trvá na osobitnej zodpovednosti rozvinutých krajín ujať sa vedúcej úlohy pri znižovaní emisií, a domnieva sa, že je potrebné, aby ich priemyselné krajiny znížili do roku 2020 o 30 %; vyzýva Rusko, aby sa aktívne podieľalo na budúcich medzinárodných rokovaniach a aby uľahčilo rýchle dosiahnutie dohody najneskôr do roku 2009 s cieľom zabezpečiť kontinuitu celosvetového trhu s oxidom uhličitým;

    15.  vyjadruje znepokojenie nad bezpečnosťou jadrového sektora v Ruskej federácii, jej plánmi na vývoz jadrovej technológie a materiálu do iných krajín a nad hrozbami, ktoré môže toto predstavovať v oblasti jadrovej bezpečnosti a šírenia jadrových zbraní; vyzýva Ruskú federáciu, aby zastavila dodávky jadrového materiálu a jeho opätovné spracovanie, pretože tieto aktivity predstavujú potenciálne riziko šírenia jadrových zbraní;

    16.  vyzýva Ruskú federáciu, aby podporila rozvoj odvetvia obnoviteľnej energie s cieľom využiť obrovské trvalo udržateľné ekologické zdroje, ktoré sú k dispozícii; vyzýva Ruskú federáciu, aby zaručila dodržiavanie najmodernejších environmentálnych noriem pri realizácii všetkých projektov súvisiacich s ropou a so zemným plynom, ktoré prebiehajú alebo sa plánujú na jej území;

    17.  odsudzuje najmä pokračujúce porušovanie ľudských práv v Čečensku, kde sa naďalej konajú popravy bez súdneho konania a kde existujú nezákonné miesta na zadržiavanie osôb a dochádza k prípadom núteného zmiznutia a mučenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ruská vláda v októbri 2006 neschválila mandát osobitného spravodajcu pre mučenie, ktorý chcel navštíviť väzenia na severnom Kaukaze bez toho, aby o tom vopred informoval;

    18.  zdôrazňuje, že Ruská federácia podpísala a ratifikovala Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z decembra 1984 a Európsky dohovor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1987 a že ako člen Rady Európy je Rusko povinné rešpektovať aj článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na spravodlivý súd;

    19.  vyzýva ruské orgány, aby bojovali proti svojvoľnosti, rešpektovali zásady právneho štátu a aby nevyužívali súdnictvo ako politický nástroj; v tejto súvislosti vyzdvihuje prípad bývalých vlastníkov Jukosu Michaila Chodorkovského a Platona Lebedeva, ktorí boli uznaní vinnými z podvodu a daňového úniku, ktorých však Európsky parlament považuje za politických väzňov, čo zdôraznil vo svojom otvorenom liste prezidentovi Putinovi z júla 2006;

    20.  naďalej vôbec nie je presvedčený o tom, že by Európa v dohľadnej budúcnosti potrebovala systém riadených striel na ochranu územia proti nepriateľským balistickým strelám dlhého doletu s hlavicami WMD vypustenými nebezpečnými národmi alebo neštátnymi činiteľmi; berie na vedomie obavy, ktoré má Rusko v tejto súvislosti, vyzýva však Moskvu, aby neprestala dodržiavať Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe; je presvedčený o tom, že odvrátenie nových pretekov v zbrojení, dlhodobých teroristických hrozieb a iných hrozieb pre európsku a svetovú bezpečnosť si vyžiada obrovské investície do politík predchádzania konfliktom a iniciatív na odzbrojenie a že treba bezodkladne začať priamy dialóg s Moskvou, aby sa podarilo dospieť k spoločnej a obojstranne prospešnej dohode;

    21.  vyzýva Rusko, aby zaujalo konštruktívnejší postoj k otázke Kosova a nebránilo nasadeniu misie EULEX a aby plne podporilo OBSE a potvrdilo jeho mandát s cieľom umožniť úplné vykonávanie všetkých záruk stanovených v ústave Kosova a vykonávanie záväzkov kosovskými orgánmi, pokiaľ ide o inštitucionálnu decentralizáciu, ochranu menšinových komunít a ochranu kultúrneho a architektonického dedičstva;

    22.  odsudzuje rozhodnutie moskovských orgánov nadviazať oficiálne vzťahy s de facto orgánmi odpadlíckych gruzínskych republík a jednostranné rozhodnutie zvýšiť počet ruských mierových jednotiek v Abcházsku, čo zhoršuje už aj tak napätú situáciu; domnieva sa, že súčasný mierový formát sa musí prehodnotiť, pretože ruské jednotky už nemožno považovať za neutrálne, a požaduje, aby sa Európa viac angažovala v „zmrazených konfliktoch“ s cieľom urýchliť mierový proces; vyzýva Radu a Komisiu, aby vyvinuli maximálne úsilie o zmiernenie napätia a túto otázku rozhodne predniesli ruskému partnerovi, a naliehavo vyzýva ruské orgány, aby nebránili prítomnosti EÚ v civilných a vojenských mierových operáciách;

    23.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad neutešenou situáciou pôvodného obyvateľstva (Chantov, Mansov a Nencov), ktoré žije v oblasti, kde sa má uskutočniť samit, a vyzýva moskovské orgány, aby prijali nevyhnutné opatrenia na ochranu ich práv;

    24.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom a vláde a parlamentu Ruskej federácie.