NÁVRH UZNESENIA
1.9.2008
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Francis Wurtz, Tobias Pflüger, André Brie, Vittorio Agnoletto
v mene skupiny GUE/NGL
o situácii v Gruzínsku
B6‑0411/2008
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Gruzínsku
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Gruzínsku,
– so zreteľom na rezolúcie BR OSN o zmrazených konfliktoch na Kaukaze od roku 1992,
– so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy týkajúce sa Gruzínska z 13. augusta 2008,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže ozbrojený konflikt medzi Ruskou federáciou a Gruzínskom týkajúci sa dvoch gruzínskych regiónov Abcházsko a Južné Osetsko je pokračovaním neúspechu, ktorý sa počas štrnástich rokov nepodarilo preklenúť pri hľadaní politického riešenia konfliktu; keďže počas tohto obdobia sa bezpečnostná situácia niekoľkokrát zhoršila a došlo až k priamym konfliktom,
B. keďže v noci zo 7. na 8. augusta počas olympijského prímeria gruzínska armáda začala masívne bombardovať Cchinvali, po čom nasledovala pozemná operácia s účasťou tankov a vojakov, ktorej cieľom bolo získať kontrolu nad Južným Osetskom,
C. keďže ako odpoveď na to vstúpili do Južného Osetska 8. augusta ruské ozbrojené sily, ktoré 11. augusta rozšírili svoju ofenzívu na samotné Gruzínsko,
D. keďže v dôsledku vojenských operácií Gruzínska a Ruska došlo k vážnym stratám na ľudských životoch a zničeniu civilnej infraštruktúry; keďže podľa odhadu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) nedávne boje pripravili o domov viac ako 158 000 ľudí, z ktorých 128 000 ostalo na území Gruzínska a 30 000 utieklo do Ruska;
E. keďže jestvujú presvedčivé indície o tom, že počas nedávneho konfliktu boli podľa medzinárodného práva spáchané zločiny vrátane zabíjania civilistov, núteného vysídľovania a bezohľadných útokov na civilistov,
F. keďže 12. augusta podpísali prezidenti Gruzínska a Ruska na základe sprostredkovateľského úsilia EÚ dohodu o okamžitom prímerí, stiahnutí gruzínskych a ruských ozbrojených síl na pozície spred 7. augusta a o začatí medzinárodných rozhovorov o urýchlenom ustanovení medzinárodného mechanizmu s cieľom pripraviť na trvalé mierové riešenie konfliktu,
G. keďže 22. augusta Rusko stiahlo tanky, delostrelectvo a stovky vojakov zo svojich najviac predsunutých pozícií v Gruzínsku, ale stále má pod kontrolou prístup do prístavného mesta Poti, nachádzajúceho sa južne od Abcházska, a zriadilo ďalšie kontrolné stanoviská v oblasti okolo Južného Osetska,
H. keďže 25. augusta horná komora ruského parlamentu prijala uznesenie, v ktorom požiadala prezidenta o uznanie nezávislosti odštiepeneckých gruzínskych regiónov Abcházsko a Južné Osetsko, po čom ich prezident Medvedev 26. augusta oficiálne uznal za nezávislé štáty,
I. keďže v priebehu týchto posledných rokov mnohé členské štáty Európskej únie na seba prevzali ťažkú zodpovednosť nasledovať USA v stratégii konfrontácie v rámci tohto osobitne citlivého regiónu, a to najmä schválením rozšírenia NATO a zriadením protiraketového štítu na európskom území,
J. keďže podpora, ktorú prejavili USA a členské štáty EÚ politickým lídrom Kosova pri jednostrannom vyhlásení nezávislosti od Srbska, ako aj ich uznanie Kosova ako zvrchovaného štátu vytvorilo nebezpečný precedens a otvorilo priestor pre nedávne jednostranné rozhodnutie o štatúte Abcházska a Južného Osetska,
K. keďže región Kaukazu predstavuje z dôvodu svojej geografickej polohy a zásob ropy z celosvetového hľadiska jedno z najproblematickejších miest, kde okrem Ruska presadzujú tzv. bezpečnostné záujmy aj USA, NATO a EÚ;
L. keďže ozbrojený konflikt medzi Ruskom a Gruzínskom zapríčinil vážnu politickú krízu; keďže náhle a zásadné narušenie mechanizmov medzinárodnej spolupráce a vzťahov medzi Ruskom na jednej strane a EÚ a NATO na druhej strane predstavuje začatie nového obdobia konfrontácie s nesmierne nebezpečným vplyvom na regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť a stabilitu;
M. keďže Gruzínsko využívalo technickú podporu vojenských poradcov USA, ako aj moderný vojenský materiál, ktorý mu dodávali niektoré členské štáty NATO a Izrael.
N. keďže gruzínska armáda mala po USA a Veľkej Británii tretí najväčší kontingent okupačných jednotiek v Iraku, ktorý pozostával z 2000 vojakov, a keďže tieto jednotky premiestnila armáda USA do Gruzínska po neúspešnom útoku Gruzínska na Južné Osetsko,
1. odsudzuje útok gruzínskej armády na Cchinvali a ruské jednotky s mandátom OSN, ktorý predstavuje vážne porušenie medzinárodného práva; odsudzuje neprimerané použitie sily v rámci odvety zo strany ruskej armády, čo je takisto porušením medzinárodného práva;
2. odsudzuje útoky ruskej a gruzínskej armády na civilistov, ktoré sú vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva (používanie trieštivých bômb, zločiny páchané na civilnom obyvateľstve atď.);
3. vyjadruje poľutovanie nad stratami na životoch a ľudským utrpením, ktoré boli spôsobené bezohľadným použitím sily všetkými stranami zapojenými do konfliktu;
4. vyjadruje svoju hlbokú solidaritu s obeťami vojny, žiada, aby sa na medzinárodnej úrovni bezodkladne vynaložilo humanitárne úsilie a požaduje, aby Európska únia a jej členské štáty vyčlenili dostatočné mimoriadne finančné prostriedky obetiam krízy;
5. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Bezpečnostná rada OSN nebola schopná reagovať na krízu na južnom Kaukaze konštruktívne a zameriavať sa pritom na výsledky; vyzýva členské štáty Bezpečnostnej rady, aby túto patovú situáciu prekonali a aby prispeli k politickému riešeniu krízy na južnom Kaukaze tým, že prijmú rezolúciu, ktorá vytvorí priestor pre okamžité začatie medzinárodných rozhovorov o opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a stability v Abcházsku a Južnom Osetsku;
6. víta rozhodnutie OBSE z 19. augusta 2008 o zvýšení počtu vojenských dohliadajúcich dôstojníkov na obdobie šiestich mesiacov o 20 členov na celkový počet 100, aby sa tak prispelo k úplnému uplatňovaniu šiestich zásad dohody o prímerí; vyzýva OBSE, aby začala nezávislé a nestranné vyšetrovanie udalostí, ktoré sa odohrali počas krízy;
7. zdôrazňuje, že všetky strany musia v plnej miere a bez odkladu dodržiavať záväzky vyplývajúce z dohody o prímerí; naliehavo vyzýva Rusko, aby stiahlo svoje jednotky z Gruzínska v súlade so šesťbodovým plánom prímeria; žiada, aby sa plán v plnom rozsahu zverejnil a aby ho všetky zúčastnené strany ďalej dopĺňali;
8. naliehavo vyzýva Gruzínsko a Rusko, ako aj medzinárodných činiteľov prítomných v regióne, aby sa zdržali všetkých krokov, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu vyostrovaniu situácie alebo zvyšovaniu napätia;
9. pripomína, že tento problém sa nevyrieši vojenskou cestou a že trvalý mier a stabilitu môže priniesť len politické riešenie prijateľné pre väčšinu obyvateľov regiónu zasiahnutého konfliktom;
10. opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie zasadzovať sa za zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska a všetkých ostatných krajín v regióne; žiada okamžité začatie medzinárodných rozhovorov o opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a stability v Abcházsku a Južnom Osetsku podľa dohody o prímerí z 12. augusta; zastáva názor, že OBSE a OSN, ktorých sú Rusko a Gruzínsko členmi, by mali v záujme vyriešenia konfliktu prevziať vedenie v rámci politického procesu;
11. berie na vedomie rozhodnutie mimoriadneho samitu EÚ prispieť k občianskej obnove Gruzínska; pripomína EÚ jej vlastný Kódex správania pri vývoze zbraní, ktorý zakazuje obchodovanie so zbraňami s krajinami v konfliktných regiónoch, a vyzýva členské štáty EÚ, aby zastavili obchod so zbraňami s Gruzínskom;
12. vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby umožnili plný a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci k obetiam vrátane utečencov a vnútorne vysídlených osôb;
13. vyzýva obe strany, aby bezodkladne zabezpečili plnú zákonnú ochranu všetkým civilistom a aby sa tí, ktorí boli v dôsledku bojov nútení opustiť svoje domovy, mohli bezpečne vrátiť domov;
14. za nevyhnutné považuje, aby sa okamžite, objektívne a nestranne preskúmali všetky obvinenia z vojnových zločinov a porušenia medzinárodného humanitárneho práva alebo medzinárodných ľudských práv; žiada, aby sa osoby podozrivé z tohto porušovania zodpovedali pred súdom;
15. vyjadruje hlboké obavy nad vplyvom krízy na južnom Kaukaze na medzinárodný mier a bezpečnosť; zdôrazňuje význam pokračovania politického dialógu s Ruskom, vyzýva Radu a Komisiu, aby sa zdržali všetkých krokov, ktoré by mohli ohroziť dialóg EÚ a Ruska;
16. vyjadruje hlboké obavy nad tým, že okrem konfliktu na južnom Kaukaze môže politickú konfrontáciu s Ruskom zostriť aj ďalší vývoj, napríklad v súvislosti s vybudovaním nového ochranného štítu proti balistickým raketám v Európe, zámerom ďalej rozširovať NATO, posilnenou prítomnosťou NATO v oblasti Baltského mora, neúspechom pri prekonávaní rozdielov, ktoré bránia úplnému vykonávaniu Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách, ako aj v súvislosti s ďalšími otázkami; zastáva názor, že naliehavo potrebné je nadviazať medzi všetkými európskymi krajinami nový dialóg o bezpečnosti, ktorý by sa dotýkal problémov a budúcej bezpečnostnej štruktúry Európy; vyzýva Radu a členské štáty, aby prevzali iniciatívu pri obnovovaní dialógu o bezpečnosti v rámci OBSE;
17. opätovne vyjadruje svoj nesúhlas s rozšírením NATO a s touto organizáciou ako takou a zdôrazňuje, že bezpečnosť Gruzínska a všetkých ostatných krajín v tejto oblasti možno zaručiť len politickými prostriedkami a prostredníctvom hospodárskeho a sociálneho rozvoja; vyzýva NATO, aby Gruzínsku neponúklo členstvo;
18. vyzýva Radu, aby preskúmala všetky možnosti iniciovať vypracovanie novej celoeurópskej zmluvy o bezpečnosti;
19. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, prezidentom a parlamentom Gruzínska a Ruskej federácie, OBSE a Rade Európy.