Návrh uznesenia - B6-0425/2008Návrh uznesenia
B6-0425/2008
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA

17.9.2008

ktorý na základe otázok na ústne zodpovedanie B6‑0006/2008 a B6‑0007/2008
v súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku
predkladá Gérard Deprez
v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
o každoročnej rozprave o pokroku dosiahnutom v roku 2007 v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (PSBS) (články 2 a 39 Zmluvy o EÚ)

Postup : 2007/2639(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B6-0425/2008
Predkladané texty :
B6-0425/2008
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B6‑0425/2008

Uznesenie Európskeho parlamentu o každoročnej rozprave o pokroku dosiahnutom v roku 2007 v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (PSBS) (články 2 a 39 Zmluvy o EÚ)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 6 a 39 Zmluvy o Európskej únii a články 13, 17 až 22, 61 až 69, 255 a 286 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktoré tvoria hlavný právny základ pre rozvoj EÚ a Spoločenstva v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie B6-0006/2008 a B6-0007/2008,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku

A.  keďže prvoradou povinnosťou členských štátov je zabezpečiť slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť pre svojich občanov, keďže do nadobudnutia účinnosti Maastrichtskej zmluvy a Amsterdamskej zmluvy sa od Európskej únie navyše požaduje, aby prispievala k dosahovaniu týchto istých cieľov, zohľadňujúc očakávania európskych občanov v oblasti ochrany základných práv a uplatňovania zásad právneho štátu v rámci Únie, ako aj úprimnej a efektívnej spolupráce medzi členskými štátmi,

B.  keďže ratifikácia Lisabonskej zmluvy je nevyhnutnou a naliehavou podmienkou na zabezpečenie, že EÚ je priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (PSBS), vzhľadom na to, že obsahuje podstatné vylepšenia legitímnosti a efektívnosti činnosti EÚ,

C.  keďže vo vystúpeniach počas prípravnej schôdze s národnými parlamentmi dňa 26. novembra 2007[1] a počas posledných rozpráv v pléne dňa 31. januára 2008 sa zdôraznil význam riadnej prípravy prechodu k novému právnemu rámcu, ktorý vyplynie z ratifikácie zmluvy podpísanej v Lisabone dňa 13. decembra 2007[2], ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii (ZEÚ) a zavádza Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

D.  berúc na vedomie, že vytvorenie skutočného PSBS má ešte ďaleko k dokončeniu a ešte stále čelí značným ťažkostiam a prekážkam, ako to potvrdila Komisia v tretej správe o implementácii Haagskeho programu za rok 2007 (KOM(2008) 373, SEC(2008) 2048, SEC(2008) 2049),

E.  ľutujúc, že program, ktorý prijala Európska rada v Haagu v roku 2004, má tak, ako poukazuje táto správa, a napriek prijatiu mnohých významných opatrení, výrazný sklz a najmä že

  • –pretrváva veľká vzájomná nedôvera a najmä nesolidarita medzi členskými štátmi, najmä v oblasti politík legálnej a nelegálnej migrácie, ako aj súdnej a policajnej spolupráce v trestných veciach,
  • –tieto problémy majú tiež vplyv na fázu transpozície niektorých prijatých opatrení, keďže bola konštatovaná nedostatočná úroveň jej napredovania v týchto oblastiach: vízová politika, výmena informácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdnymi orgánmi, prevencia a boj proti organizovanej trestnej činnosti, krízový manažment v rámci Európskej únie, policajná, colná a súdna spolupráca v trestných veciach,

F.  konštatujúc, že samotné členské štáty uviedli tieto problémy v rámci prípravných prác týkajúcich sa budúceho programu PSBS na obdobie 2010 – 2014 (pozri správu skupiny „Budúcnosť“ – Doc 11657/08, skupiny „Vnútorné veci“– Doc.... /08 a skupiny „Spravodlivosť“ ako aj príspevky ostatných členských štátov predložené Rade a Komisii), ktoré uznali, že súčasné „aqcuis“ v oblasti vnútorných vecí Európskej únie, ktoré sa vytváralo postupne, nie je štruktúrované a preto je ťažko vysvetliteľné pre európskych občanov, konštatujúc, že toto acquis je ťažko zrozumiteľné dokonca aj pre odborníkov a že niektoré z jeho nástrojov sa prelínajú a právne základy pre niektoré akcie sú súčasťou rôznych aktov, konštatujúc teda, že monitorovanie vlastnej implementácie smerníc Európskej únie každým z 27 členských štátov je čoraz ťažšie a náročnejšie na čas,

G.  v tom istom presvedčení, ako Rada, že Európska únia nemá inú možnosť, ako naliehať na implementáciu PSBS, ktorá zasahuje do podstaty ústav členských štátov, a že je v osobitnom záujme členských štátov pokračovať vo vzájomnom dialógu, ako aj v dialógu s európskymi inštitúciami,

H.  v presvedčení, že v tejto prechodnej fáze na ceste k ukončeniu ratifikácie novej zmluvy je treba do konca roka 2009 prijať niektoré všeobecné opatrenia, ktoré budú čerpať z Lisabonskej zmluvy a ktoré je ešte stále možné prijať na základe súčasných zmlúv v plnom súlade s článkom 18 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, a ktorými by sa mohli obmedziť negatívne vplyvy vyššie uvedených problémov, keďže by sa týkali najmä týchto opatrení zameraných na:

   zohľadnenie inštitucionálnych postupov, štruktúr a rozhodnutí, ako aj zásad a cieľov stanovených v Charte základných práv, vyhlásenej v Štrasburgu dňa 12. decembra 2007[3],

  • –podporu transparentnosti rozhodovacieho procesu na európskej a vnútroštátnej úrovni, najmä v spojitosti s PSBS, v súlade s nedávnym rozsudkom Súdneho dvora v veci Turco (legislatívna transparentnosť),
  • –efektívne zapájanie vnútroštátnych parlamentov do vytvárania a uplatňovania PSBS vrátane vyhodnocovania týchto politík v iných členských štátoch, ako aj európskymi agentúrami,
  • –zabezpečenie dodržiavania nadradenosti práva Spoločenstva nad právom EÚ (článok 47 ZEÚ) pri uzatváraní medzinárodných zmlúv, najmä v prípade sankcií s dosahom na štátnych príslušníkov tretích krajín alebo v prípadoch, že by európsky občania mohli byť predmetom diskriminačných opatrení (zrušenie vízovej povinnosti); Európsky parlament by sa mal systematicky zúčastňovať uzatvárania medzinárodných zmlúv Európskou úniou týkajúcich sa súdnej a policajnej spolupráce v trestných veciach,
  • –posilňovanie úprimnej spolupráce a solidarity medzi členskými štátmi v oblasti uplatňovania politík a opatrení prijatých EÚ prostredníctvom posilňovania a demokratizácie vzájomných mechanizmov vyhodnocovania, ktoré sa už zaviedli v rámci schengenskej spolupráce a v oblasti boja proti terorizmu,
  • –zavádzanie posilnenej spolupráce v rámci prvého piliera v prípade, že nie je možné dosiahnuť požadované jednohlasné schválenie (pozri prípad návrhu v oblasti rozvodu),
  • –prekonať prvopočiatočné štádium a nejasnú podstatu iniciatív agentúr, ktoré vytvorila Európska únia, ako aj spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi,
  • –zaviesť skutočnú politiku komunikácie, ktorá by umožnila európskym občanom, aby boli lepšie informovaní o iniciatívach vytvorených na európskej a vnútroštátnej úrovni a lepšie spoznali príslušné európske a vnútroštátne orgány, na ktoré sa môžu obrátiť bez toho, aby bolo dotknuté súdne konanie v prípadoch, v ktorých mohlo dôjsť k porušeniu základných práv občanov,

I.  keďže počas tohto prechodného obdobia je v záujme európskych občanov ešte významnejšie zohľadnenie zlepšení, ktoré so sebou prináša nová zmluva v týchto oblastiach:

  • –ochrana základných ľudských práv ustanovených v Charte základných práv vyhlásenej v Štrasburgu dňa 12. decembra 2007[4],
    • –súdna kontrola uskutočňovaná Súdnym dvorom, a to aj v oblasti legislatívy,    týkajúcej sa polície a súdnej kontroly;
    • –demokratický kontrola vyplývajúca z rozšírenia spolurozhodovacieho postupu Európskym parlamentom, zo zapojenia vnútroštátnych parlamentov do európskeho legislatívneho procesu a vyhodnocovania jeho vplyvu, najmä čo sa týka politík v súvislosti s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

J.  vyjadrujúc poľutovanie nad tým, že v rámci súčasných zmlúv sú opravné prostriedky európskych občanov vo vzťahu k prijatým opatreniam v rámci PSBS naďalej obmedzenejšie ako v iných oblastiach činností Európskej únie, že právomoci Súdneho dvora sú obmedzené, najmä čo sa týka súdnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a že niektoré členské štáty navyše naďalej brzdia dialóg európskych a vnútroštátnych sudcov v tejto oblasti, vyzývajúc Radu, aby odložila prijatie akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli mať vplyv na základné práva, na obdobie po ratifikácii Lisabonskej zmluvy,

1.  vyzýva Európsku radu a Radu a Komisiu:

  • a)iniciovať proces stanovenia priorít pre nasledujúci viacročný program PSBS na obdobie rokov 2010 – 2014 pri zachovaní ambiciózneho a koherentného prístupu, ktorý by prekonal ministerský spôsob uvažovania a ktorý by čerpal z cieľov a zásad stanovených v Charte základných práv, ktorá bola vyhlásená inštitúciami v Nice v roku 2000 a opätovne v Lisabone dňa 12. decembra 2007;
  • b)pripojiť sa k Európskemu parlamentu v jeho dialógu s vnútroštátnymi parlamentmi o prioritách na obdobie rokov 2010 – 2014 pri zohľadnení problémov, ktoré sa vyskytli pri implementácii Tamperského a Haagskeho programu, prác uskutočnených v rámci Rady a úvodných strategických ukazovateľov Európskej rady týkajúcich sa migrácie, azylu a začleňovania, táto úvodná fáza dialógu by sa mala ukončiť počas každoročnej rozpravy Európskeho parlamentu v roku 2008 a následne vyústiť do oznámenia Komisie, pričom novozvolený Európsky parlament a Európska rada príjmu vo vhodnom čase konečné znenie tohto programu;
  • c)schváliť s Parlamentom zoznam textov/návrhov , ktoré sa majú alebo by sa mali prednostne prijať pred tým, ako zmluva nadobudne účinnosť a v každom prípade do konca súčasného volebného obdobia;
  • d)dosiahnuť pokrok vo vyjednávaní o návrhoch o policajnej a súdnej spolupráci (ktoré budú predmetom spolurozhodovacieho postupu) hľadaním politickej dohody s    Parlamentom a akonáhle sa dosiahne táto dohoda, zabezpečiť:
    • –odloženie formálneho prijatia do nadobudnutia účinnosti novej zmluvy;
    • –alebo aby Rada prijala rozhodnutie/rámcové rozhodnutie v tejto otázke na základe súčasnej zmluvy a zároveň by súhlasila s jeho opätovným schválením na základe novej zmluvy, čo by umožnilo Súdnemu dvoru vykonávať súdnu kontrolu v plnej miere; ak už došlo k dosiahnutiu politickej dohody, Parlament by mohol súhlasiť s tým, že opätovne neotvorí rokovania o obsahu, ako je tomu v prípade postupu prijímania oficiálnych kodifikácií[5];

2.  Navrhuje tieto priority týkajúce sa oblastí podliehajúcich alebo ktoré budú podliehať súhlasu v rámci spolurozhodovacieho postupu počas prechodného obdobia:

priestor základných slobôd a občianstva

–  definovať transparentnejšie kritériá na úrovni EÚ, najmä v prípadoch, ak opatrenia EÚ môžu narušiť záruky chránené ústavami členských štátov (článok 52 Charty a článok 8 ECHĽP) a revidovať európske opatrenia kritizované Súdnym dvorom (pozri prípady PMOI, SISON a ďalší, T-253/04, prípad T-229/02, on black lists);

–  systematicky zohľadňovať vplyv európskej legislatívy a vnútroštátnych implementačných opatrení na základné práva, najmä tie, ktoré sa týkajú boja proti terorizmu, pričom sa zohľadnia odpovede, ktoré nedávno zaslali členské štáty Komisii v tejto oblasti;

–  iniciovať prípravné rozhovory na mandát na rokovanie o pristúpení EÚ k ECHĽP (článok 6 ods. 2 ZEÚ);

–  revidovať program činností Agentúry pre základné práva, zohľadňujúc priority uvedené inštitúciami a najmä Parlamentom v oblasti súdnej a policajnej spolupráce a dodržiavania zásad EÚ (článok 7 ZEU) (pozri medziinštitucionálne vyhlásenie prijaté počas prijatia zakladajúceho nariadenia);

–  predložiť legislatívny návrh zameraný na obmedzenie priamej alebo nepriamej diskriminácie týkajúcej sa pohybu európskych občanov, prístupu k súdnictvu v krajine inej ako krajine pôvodu a konzulárnej a diplomatickej ochrany v tretích krajinách (článok 20 ZFEÚ);

–  predložiť návrh týkajúci sa transparentnosti a dôvernosti informácií a dokumentov, s ktorými pracujú inštitúcie EÚ;

–  predložiť návrh týkajúci sa ochrany údajov (uskutočniť konsolidáciu opatrení, ktoré sú v súčasnosti odlišné v závislosti od pilierov), ako odpovede na znepokojenie o rýchlej degradácii kritérií ochrany údajov v Európskej únii, najmä čo sa týka neprimeraných noriem ochrany transatlantického prenosu údajov a naliehavo vyzvať Radu, aby prispôsobila rámcové rozhodnutie o ochrane údajov v rámci tretieho piliera v súlade s odporúčaniami Parlamentu;

–  posilniť vnútorné štruktúry inštitúcií zodpovedných za ochranu základných práv v EÚ, najmä v rámci rady (transformácia pracovnej skupiny Rady ad-hoc pre základné práva a občianstvo na stálu pracovnú skupinu podľa návrhu slovinského predsedníctva);

–  posilniť prostredníctvom administratívnej spolupráce (článok 66 ZES) dialóg medzi členskými štátmi, vzájomnú znalosť právnych systémov, aktivovanie postupu dialógu na zapojenie vnútroštátnych parlamentov a Európskeho parlamentu, najmä v oblastiach, v ktorých sa vyskytujú ťažkosti vyplývajúce z implementácie európskych stratégií a opatrení PSBS;

v súvislosti s európskym súdnym priestorom

–  revidovať legislatívny návrh o právach jednotlivcov v trestnom konaní (článok 69 ZFEÚ);

–  predložiť návrh o právach obetí trestných činov a terorizmu (článok 69 ZFEÚ);

–  zlepšiť vzájomné uznávanie medzi členskými štátmi ako opatrení prijatých „in absentia“, tak aj dôkazov (článok 69 ZFEÚ);

–  vzájomne prepojiť záznamy o trestných činoch;

–  revidovať štatút Europolu, Eurojustu a Európskej súdnej sieti pri súčasnom zohľadnení nových právnych základov;

v súvislosti s ochranou hraníc

–  prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie úplného zapojenia do činnosti systému SIS II a nadobudnutia účinnosti rozhodnutí, ktoré súvisia s Prümskym dohovorom;

–  posilniť Frontex a vyhodnotiť vplyv nových návrhov Komisie pre kontrolu hraníc;

–  zlepšiť informácie poskytované Frontexom o dohodách podpísaných agentúrou a tretími krajinami a o hodnotiacich správach spoločných operácií, ako aj opatrení, ktorých cieľom je zabezpečenie dodržiavania ľudských práv počas kontrol hraníc; zmeniť a doplniť mandát agentúry s cieľom začlenenia námorných záchranných operácií;

–  zaviesť štruktúrovanú spoluprácu medzi Frontexom a vysokým komisariátom OSN pre utečencov (UNHCR) s cieľom zjednodušenia začatých operácií pri súčasnom zohľadnení ochrany ľudských práv;

v súvislosti s migráciou a azylom

–  podniknúť ambicióznu akciu Komisie a Rady s cieľom usmerniť stratégiu Európy, ktorá bude jednoznačne pokrokovo zameraná, na tieto oblasti:

  • o legálna migrácia: budúci balík o legálnej migrácii (návrhy týkajúce sa jednotného postupu vybavovania žiadostí o tzv. modrú kartu, sezónnych pracovníkov, vnútropodnikových presunov pracovníkov a platených stážistov, ako aj iné návrhy);
  • o nelegálna migrácia:  návrhy týkajúce sa sankcií a systému presídľovania EÚ;
  • o azyl: implementácia Fázy II vrátane revízie smernice o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca, smernice o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany a vytvorenie Európskeho úradu na podporu azylantov;
  • o vypracovanie politiky Spoločenstva v oblasti migrácie a azylu založenej na vytvorení legálnych možností migrácie a na definovaní spoločných štandardov na ochranu základných práv migrantov a žiadateľov o azyl v EÚ;
  • o začlenenie do európskych rozhodnutí a rámcových rozhodnutí všetkých ustanovení stanovených v Medzinárodnom dohovore o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov dňa 18. decembra 1990;
  • o návrh týkajúci sa práva osôb s dlhodobým pobytom voliť v európskych a miestnych voľbách, pravo, ktoré môže pomôcť zlepšiť sociálne, kultúrne a politické začlenenie migrantov;

3.  víta návrh na doplnenie antidiskriminačného balíka a naliehavo vyzýva Radu, aby konala v duchu Lisabonskej zmluvy a zohľadnila odporúčania Parlamentu;

4.  domnieva sa, že od tohto momentu by vnútroštátne parlamenty a občianska spoločnosť mali byť systematicky zapájaní do navrhovania týchto legislatívnych opatrení a do hodnotenia týchto politík v členských štátoch; vyzýva Komisiu a Radu, aby v tomto zmysle spoločne s Parlamentom prehodnotili siete, agentúry a nástroje, ktorých úlohou by mohlo byť vyhodnocovanie vplyvu politík PSBS a napomáhanie užšej interakcii s európskou občianskou spoločnosťou;

5.  zdôrazňuje, že po ratifikácii bude nová zmluva uznávať úlohu Parlamentu pri uzatváraní medzinárodných zmlúv týkajúcich sa politík PSBS; v tejto súvislosti žiada:

  • –aby bol v primeranej lehote konzultovaný o všetkých zmluvách s tretími krajinami, ktoré nebudú uzatvorené do 31. decembra 2008;
  • –aby sa mu zasielali pravidelné aktualizované informácie o prebiehajúcich rokovaniach;
  • –aby sa bezodkladne uskutočnila diskusia o vonkajšom rozmere PSBS, keďže EÚ vytvára de facto policajnú a súdnu spoluprácu s tretími krajinami, najmä s US prostredníctvom bilaterálnych dohôd v množstve oblastí, pričom obchádza riadne demokratické rozhodovacie postupy a parlamentnú kontrolu;

6.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských krajín a aby vyzval parlamenty členských krajín, aby do 15. novembra 2008 predložili svoje pripomienky a návrhy, teda v dostatočnom predstihu pred každoročnou rozpravou o PSBS.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia