NÁVRH UZNESENIA
15.10.2008
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladá Doris Pack
v mene Výboru pre zahraničné veci
o uzavretí Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej
B6‑0541/2008
Uznesenie Európskeho parlamentu o uzavretí Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery predsedníctva prijaté na zasadnutí Európskej rady v Solúne (19. – 20. júna 2003) a na ich prílohu s názvom „Solúnska agenda pre západný Balkán: smerovanie k európskej integrácii“,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady zo 7. novembra 2005 o začatí rokovaní s Bosnou a Hercegovinou v súvislosti s uzavretím dohody o stabilizácii a pridružení,
– so zreteľom na parafovanie dohody o stabilizácii a pridružení 4. decembra 2007 a jej podpísanie 16. júna 2008,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady a Komisie o uzavretí Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane (CNS(2008)08225),
– so zreteľom na plán (Road Map) liberalizácie vízového režimu, ktorý Komisia odovzdala Bosne a Hercegovine 5. júna 2008,
– so zreteľom na Dočasnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej, prílohy a protokoly k nej pripojené a spoločné vyhlásenie a vyhlásenie Európskeho spoločenstva pripojené k záverečnému aktu,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže dohoda o stabilizácii a pridružení (DSP) je prvou komplexnou medzinárodnou dohodou medzi Bosnou a Hercegovinou a Európskou úniou, ktorá ustanovuje zmluvný vzťah medzi dvoma stranami, ktorý zjednoduší prechod Bosny a Hercegoviny k tomu, aby sa stala plne fungujúcim štátom, ktorého budúcnosť je podľa vyhlásení, ktoré odzneli na európskom samite v Solúne, v Európskej únii,
B. keďže DSP má potenciál výrazne posilniť hospodárstvo Bosny a Hercegoviny, keďže obsahuje ustanovenia, ktoré krajinu zaväzujú k liberalizácii jej trhu, čím sa zvýši konkurencieschopnosť jej podnikov a pritiahnu sa investície, k modernizácii jej právneho rámca tým, že sa stane účinnejším a transparentnejším, a k postupnému zosúladeniu zákonov a predpisov Bosny a Hercegoviny s acquis communautaire EÚ,
C. keďže dočasná dohoda, ktorá je platná od 1. júla 2008, postupne ruší väčšinu obchodných obmedzení medzi oboma stranami a mohla by v krátkom období v dôsledku hospodárskej súťaže s výrobkami EÚ a zníženia colných príjmov zaťažiť hospodárstvo Bosny a Hercegoviny,
D. keďže dohoda o stabilizácii a pridružení obsahuje ustanovenia o posilnení inštitúcií, upevnení právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv vrátane práv menšín,
E. keďže táto dohoda stanovuje, že strany by mali spolupracovať v citlivých oblastiach, ako sú víza, hraničné kontroly, azyl a migrácia, pranie špinavých peňazí, boj proti terorizmu a boj proti organizovanému zločinu,
F. keďže plnenie dohodnutej reformy policajných štruktúr Bosny a Hercegoviny by sa malo považovať za súčasť snáh krajiny o zlepšenie jej schopnosti riešiť vyššie uvedené problémy,
G. keďže k cieľom dohody patrí aj zvýšenie úrovne všeobecného vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy v Bosne a Hercegovine, ako aj politiky zameranej na mládež a práce s mládežou vrátane neformálneho vzdelávania,
H. keďže je potrebné vyvinúť väčšie úsilie s cieľom prekonať etnické rozdelenie a smerovať k skutočnému zmiereniu medzi zúčastnenými stranami; keďže toto úsilie sa musí zameriavať najmä na mladé generácie prostredníctvom spoločných vzdelávacích programov v oboch subjektoch a prostredníctvom spoločného porozumenia nedávnych tragických udalostí, ktoré sa v tejto krajine odohrali;
I. keďže Bosna a Hercegovina je ešte stále v mnohých ohľadoch etnicky hlboko rozdelenou krajinou, čo je prekážkou jej premeny na skutočne fungujúci štát a demokraciu,
J. keďže 125 072 ľudí je stále úradne registrovaných ako vysídlené osoby a z tohto počtu podľa vlády Bosny a Hercegoviny 8000 vnútorne vysídlených osôb ešte stále žije v tzv. zberných strediskách, a to najmä kvôli nedostatku vhodného ubytovania, infraštruktúry a zamestnania v oblastiach ich pôvodu,
K. so zreteľom na vynikajúcu prácu, ktorú na mieste vykonávajú mimovládne organizácie usilujúce sa o to, aby sa situácia pre vnútorne vysídlené osoby a utečencov stala znesiteľnejšou,
L. keďže úradne je zaregistrovaných 45 000 osôb, ktoré potrebujú pomoc pri návrate do predvojnových miest svojho bydliska,
M. keďže vojnové zločiny by sa mali stíhať s rovnakým odhodlaním, prostriedkami a účinnosťou tak na celoštátnej, ako aj na miestnej úrovni,
1. víta podpísanie tejto významnej dohody a naliehavo vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby ju čo najrýchlejšie ratifikovali; vyjadruje presvedčenie, že táto dohoda upevní európske vyhliadky Bosny a Hercegoviny a poskytne tejto krajine jedinečnú príležitosť na dosiahnutie mieru, stability a prosperity;
2. pripomína predovšetkým vedúcim politickým predstaviteľom, že hlavne oni sú zodpovední za využitie tejto príležitosti tým, že preukážu dostatočnú prezieravosť a odhodlanie pri spoločnom uskutočňovaní reforiem na všetkých úrovniach – štátnej úrovni, úrovni subjektov a miestnej úrovni – s cieľom modernizovať krajinu a dosiahnuť jej vyššiu efektívnosť v neposlednom rade aj zrušením všetkých zbytočných právnych a administratívnych prekážok a zjednodušením administratívnych štruktúr; domnieva sa, že najmä orgány federácie by mali naliehavo zvážiť prijatie konkrétnych opatrení v tomto smere;
3. v tejto súvislosti pripomína povinnosť Bosny a Hercegoviny, aby v súlade s dohodou o stabilizácii a pridružení a dočasnou dohodou okrem iného:
a) postupne zrušila všetky kvantitatívne obmedzenia na výrobky z EÚ,
b) zrušila clá podľa dohodnutých časových plánov,
c) zjednodušila tok tovaru prostredníctvom akýchkoľvek dopravných prostriedkov na celom území Bosny a Hercegoviny a
d) vykonala úplnú inventarizáciu všetkých režimov podpory v celej krajine, zosúladila všetky režimy podpory s právnymi predpismi EÚ a zriadila nezávislý orgán pre štátnu pomoc;
4. domnieva sa, že dohoda o stabilizácii a pridružení má potenciál, aby podporila hospodárstvo Bosny a Hercegoviny, keďže obsahuje ustanovenia, ktoré krajinu zaväzujú k liberalizácii jej trhu, čím sa zvýši konkurencieschopnosť jej podnikov a pritiahnu sa investície, a k modernizácii jej právneho rámca tým, že sa stane účinnejším a transparentnejším; žiada orgány Bosny a Hercegoviny, aby podnikli nevyhnutné kroky na zvýšenie úrovne priamych zahraničných investícií v krajine;
5. domnieva sa, že uvedené opatrenia znamenajú, že administratívna kapacita Bosny a Hercegoviny sa musí posilniť na všetkých úrovniach vrátane úrovne štátu, ktorý bude zodpovedný za monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z dohody bez ohľadu na to, ktoré orgány sú zodpovedné za vykonávanie dohody o stabilizácii a pridružení;
6. pripomína, že oba subjekty musia urobiť pokrok v privatizačnom procese, ale zdôrazňuje, že by sa mal uskutočniť za transparentných podmienok a v riadnom regulačnom a právnom rámci a že príjmy z privatizácie by sa mali investovať v záujme podpory dlhodobého hospodárskeho rozvoja krajiny;
7. vyzýva parlament Bosny a Hercegoviny, aby v úzkej spolupráci s parlamentmi jednotlivých subjektov monitoroval vykonávanie dohody o stabilizácii a pridružení a umožnil prijatie právnych predpisov súvisiacich s touto dohodou a s európskym partnerstvom;
8. je presvedčený, že ustanovenia týkajúce sa spolupráce v oblastiach, ako sú víza, správa hraníc, migrácia, boj proti organizovanému zločinu a terorizmu budú pre Bosnu a Hercegovinu silným podnetom na to, aby pokračovala v nedávno prijatej policajnej reforme tým, že podporí ďalšiu spoluprácu medzi jednotlivými policajnými štruktúrami a dosiahne väčšiu harmonizáciu postupov a praxe; vyzýva policajnú misiu EÚ v Bosne a Hercegovine, aby tento proces podporila;
9. víta skutočnosť, že dohoda tiež zachováva zásadu nediskriminačného prístupu k systémom vzdelávania a odbornej prípravy v Bosne a Hercegovine bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod alebo vierovyznanie; domnieva sa, že v skutočnosti treba vyvinúť značné úsilie na to, aby sa prekonali segregačné štruktúry, ktoré v súčasnosti v krajine jestvujú; domnieva sa, že vzdelanie a vzájomné poznanie získané prostredníctvom spolužitia od raného veku sú kľúčovými faktormi zmierovacieho procesu;
10. domnieva sa, že EÚ by mala podporovať spoluprácu na akademickej úrovni a v oblasti výskumu vrátane výmeny personálu medzi Bosnou a Hercegovinou a ďalšími krajinami v regióne, ako aj medzi nimi a členskými štátmi EÚ; v súvislosti s tým pripomína programy EÚ, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa, a naliehavosť založenia vnútroštátnej agentúry zodpovednej za vykonávanie týchto programov, ktoré sú teraz dostupné aj krajinám západného Balkánu;
11. nalieha na vzdelávacie orgány v Bosne a Hercegovine, aby konečne zriadili vnútroštátnu agentúru potrebnú na to, aby sa občania Bosny a Hercegoviny mohli zúčastňovať na programoch Spoločenstva týkajúcich sa mobility, ktoré sa z iniciatívy Parlamentu sprístupnili krajinám západného Balkánu; zastáva názor, že okrem podpory mobility študentov a vedeckých pracovníkov by príslušné programy Spoločenstva mali podporovať aj spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami jednotlivých subjektov;
12. zastáva tiež názor, že s ohľadom na možný sociálny a hospodársky vplyv vstupu dočasnej dohody do platnosti musí predvstupový nástroj EÚ podporiť modernizáciu systémov sociálneho zabezpečenia krajiny a pracovnoprávnych predpisov, ako aj organizácie trhu práce a odbory, zlepšenie dopravnej infraštruktúry Bosny a Hercegoviny v záujme uľahčenia hospodárskeho rozvoja, environmentálne politiky v záujme zníženia znečisťovania životného prostredia, optimalizáciu spotreby energie a zlepšenie odpadového hospodárstva; o to viac považuje za poľutovaniahodné, že orgány Bosny a Hercegoviny doteraz nevymenovali národného koordinátora pre program IPA, ako to žiadala Komisia;
13. vyzýva Komisiu, aby pripravila náležite prispôsobené opatrenia zohľadňujúce osobitné podmienky v Bosne a Hercegovine s cieľom podporiť a uľahčiť proces pristúpenia k EÚ;
14. nalieha na Komisiu, aby krajinu zahrnula do všetkých svojich iniciatív na podporu nadväzovania osobných kontaktov, rozvoja občianskej spoločnosti a posilnenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bosny a Hercegoviny;
15. vyjadruje obavy z nedostatočného pokroku, pokiaľ ide o návrat utečencov a vnútorne vysídlených osôb, napríklad v Posavine; pripomína potrebu zabezpečiť širšie zapojenie miestnych orgánov a ich angažovanosť v procese návratu utečencov, potrebu organizovať cielené podporné činnosti v záujme zvýšenia verejnej akceptácie navrátilcov, potrebu riešiť požiadavky na chýbajúcu infraštruktúru a verejné služby v oblastiach, kam sa utečenci vracajú, potrebu vytvárať pracovné príležitosti pre navrátilcov a potrebu zosúladiť systémy sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva a vzdelávania v celej Bosne a Hercegovine tak, aby sa zaistilo, že návrat utečencov sa môže uskutočniť v bezpečných a dôstojných podmienkach, že bude dlhodobo udržateľný a že efektívne prispeje k procesu zmierenia;
16. v tejto súvislosti pripomína záväzok plniť sarajevské vyhlásenie z roku 2005;
17. je presvedčený, že zvýšené úsilie o umožnenie návratu utečencov je obzvlášť dôležité z hľadiska potreby uskutočniť do roku 2011 nové sčítanie obyvateľstva na základe rozlíšených údajov s cieľom dosiahnuť aktuálny prehľad o zložení obyvateľstva Bosny a Hercegoviny;
18. vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby sa naliehavo zaoberali problémom 8 000 obyvateľov naďalej existujúcich tzv. zberných stredísk, pre ktorých nemusí byť bezpečný a dôstojný návrat možný, a aby pre toto obyvateľstvo našli vhodné, dôstojné a trvalé riešenia;
19. domnieva sa, že vzhľadom na nedostatočný pokrok v oblasti práv menšín treba tejto problematike venovať viac úsilia; v tejto súvislosti víta zmenu volebného zákona z apríla 2008 umožňujúcu kandidovať v miestnych voľbách aj príslušníkom menšín; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že o počte miest pre zástupcov menšín budú rozhodovať miestne úrady; ďalej zdôrazňuje potrebu aktivovať poradné výbory pre menšiny, ktoré boli nedávno zriadené v Republike srbskej a ktoré sa majú zriadiť vo Federácii Bosny a Hercegoviny; nakoniec odsudzuje pretrvávajúcu diskrimináciu „cudzích“ v ústave a volebných zákonoch Bosny a Hercegoviny;
20. požaduje poskytnutie väčšieho objemu finančných prostriedkov na dosiahnutie cieľa národnej stratégie v oblasti mín, ktorým je odstránenie mín z Bosny a Hercegoviny do roku 2009; zdôrazňuje, že hlavným problémom v tejto oblasti je nedostatok finančných prostriedkov na realizáciu tejto stratégie, a preto nalieha na príslušné orgány, aby poskytli financie potrebné na čo najrýchlejšie uskutočnenie a dokončenie tohto projektu;
21. v súvislosti s tým pripomína potrebu účinne plniť ustanovenia týkajúce sa reštitúcie majetku, ktoré sú už účinné, a nalieha na orgány Bosny a Hercegoviny, aby prekonali svoju nerozhodnosť v tejto otázke;
22. rovnako je presvedčený, že treba vynaložiť väčšie úsilie na riešenie otázky nezvestných osôb a odškodnenia ich rodín, a v tejto súvislosti víta činnosť Medzinárodnej komisie pre nezvestné osoby a Inštitútu pre nezvestné osoby v Bosne a Hercegovine; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že vytvorenie konkurenčných agentúr na úrovni subjektov môže túto činnosť ohroziť;
23. zastáva názor, že treba venovať zvýšenú pozornosť procesom týkajúcim sa vojnových zločinov na úrovni okresov a kantónov, a to s cieľom vyjasniť potrebu a spôsob deľby prípadov medzi centrálnou a miestnou úrovňou súdnictva a zabezpečiť, aby súdy a prokurátori mali k dispozícii dostatočné zdroje, aby svedkom bola k dispozícii adekvátna ochrana, aby sa posilnila cezhraničná policajná a súdna spolupráca a aby sa zharmonizoval právny rámec uplatniteľný na štátnej, kantonálnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu a krajiny západného Balkánu, aby konali s cieľom výrazne zlepšiť spoluprácu na regionálnej a medzinárodnej úrovni v tejto súvislosti;
24. v tejto súvislosti podporuje súčasné práce na návrhu stratégie pre trestné stíhanie vojnových zločinov v Bosne a Hercegovine, ktorá by objasnením mnohých potenciálnych prípadov vojnových zločinov mala pomôcť určiť, aké politické, finančné a legislatívne rozhodnutia a zdroje sú potrebné na riešenie týchto prípadov;
25. vyjadruje znepokojenie nad atmosférou zastrašovania médií, aktivistov v oblasti ľudských práv a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti, ktorá prevláda v Republike srbskej, a nalieha na vedúcich politikov, aby uznali dôležitú úlohu nezávislých médií a mimovládnych organizácií v demokratickom živote v ich subjekte;
26. vyjadruje poľutovanie nad zámerom Republiky srbskej jednostranne vystúpiť zo štátnej spoločnosti zabezpečujúcej rozvod elektrickej energie a vytvoriť svoju vlastnú stiahnutím predchádzajúcej podpory pre dohodnutú reformu; upozorňuje, že tento krok ohrozuje úsilie Bosny v rámci procesu stabilizácie a pridruženia krajiny; pripomína orgánom Republiky srbskej, že proces stabilizácie a pridruženia ponúka najlepšiu príležitosť na prekonanie súčasných administratívnych prekážok a pokračovanie regionálnej spolupráce s cieľom zlepšiť európske vyhliadky krajiny a pripraviť ju na členstvo v EÚ;
27. žiada, aby boli podniknuté vhodné kroky v reakcii na to, že Bosna a Hercegovina podpísala v súvislosti s Medzinárodným trestným tribunálom dvojstrannú dohodu o imunite so Spojenými štátmi, ktorá nie je v súlade so spoločnou pozíciou ani s usmerneniami EÚ v tejto oblasti;
28. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek vážnym problémom, ktorým Bosna a Hercegovina čelí v oblasti boja proti korupcii, obchodovania s ľuďmi, prania špinavých peňazí a obchodu s drogami, pokrok v nej brzdia politické zásahy, nedostatok politickej vôle koordinovať rôzne agentúry a policajné sily jednotlivých entít; nalieha na orgány Bosny a Hercegoviny, aby rýchlo podnikli ďalšie kroky na vyriešenie týchto problémov;
29. zastáva názor, že diskusiu o budúcom ústavnom zriadení krajiny musí viesť parlament Bosny a Hercegoviny; v súvislosti s tým vyzýva na transparentnú a otvorenú verejnú diskusiu s plnou účasťou občianskej spoločnosti; rovnako zastáva názor, že akékoľvek ústavné usporiadanie musí byť výsledkom dobrovoľnej dohody medzi rôznymi politickými stranami v Bosne a Hercegovine; je však presvedčený o tom, že medzinárodné spoločenstvo a osobitní zástupcovia Európskej únie (OZEÚ) budú zohrávať dôležitú úlohu ako sprostredkovatelia, a vyzýva ich, aby v spolupráci s Benátskou komisiou Rady Európy poskytli podporu potrebnú na vedenie tejto diskusie;
30. vyzýva miestnych politikov, aby uznali potrebu štrukturálnej reformy štátu Bosna a Hercegovina; pripomína však, že táto reforma môže uspieť, len ak bude vychádzať z realistických predpokladov;
31. pripomína, že posilnenie centrálneho štátu neznamená oslabenie subjektov, ale vytvorenie podmienok pre efektívnu správu, ktorá bude pracovať pre spoločné dobro všetkých občanov Bosny a Hercegoviny v mnohých oblastiach, napríklad pri vytváraní jednotného vnútorného trhu;
32. pripomína orgánom Bosny a Hercegoviny ich povinnosť plne spolupracovať s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), najmä s ohľadom na uľahčenie zatknutia zostávajúcich osôb naďalej unikajúcich pred spravodlivosťou, identifikáciu a ochranu potenciálnych svedkov a zabezpečenie dokumentov a iných dôkazov pre tribunál, ktoré sú potrebné v rámci súdnych procesov a vyšetrovania;
33. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že volebné orgány neriešili obavy tých občanov Bosny a Hercegoviny, ktorí sa počas vojny odsťahovali do zahraničia, ale napriek tomu chcú uplatňovať svoje právo voliť; je presvedčený o tom, že riešenie by sa malo nájsť v dobrej spolupráci so susednými krajinami s cieľom umožniť týmto občanom zaregistrovať sa;
34. domnieva sa, že zrušenie úradu vysokého splnomocnenca, ktoré zároveň posilní úlohu osobitného zástupcu EÚ, by malo byť aj naďalej konečným cieľom medzinárodného spoločenstva, ako aj miestnych lídrov; preto vyzýva vedúcich politických predstaviteľov, aby si v tejto súvislosti splnili svoje povinnosti a aby sa so všetkou vážnosťou usilovali o splnenie piatich cieľov a dvoch podmienok stanovených Radou pre nastolenie mieru tak, aby sa cestou konsenzu mohol uskutočniť prechod od úradu vysokého splnomocnenca k osobitnému zástupcovi EÚ;
35. vyjadruje nespokojnosť najmä v súvislosti s nedostatočným pokrokom v uzatváraní dohôd pre okres Brčko; upozorňuje vedúcich politických predstaviteľov v Bosne a Hercegovine, že rozhodnutie arbitrážneho tribunálu o štatúte okresu Brčko je konečné a nespochybniteľné;
36. vyzýva tiež politikov Bosny a Hercegoviny, aby uznali potrebu primeraného rozdelenia majetku medzi štát a iné administratívne úrovne, čo je jeden z cieľov súvisiacich so zrušením úradu vysokého splnomocnenca; vyzýva ich, aby sa s vážnosťou zapojili do rokovaní o vyriešení tohto dlhotrvajúceho problému; pripomína, že štátu musia byť pridelené prostriedky potrebné na splnenie jeho úloh;
37. pripomína predstaviteľom medzinárodného spoločenstva, že ich partnermi v Bosne a Hercegovine sú inštitúcie tejto krajiny, a nie vedúci predstavitelia hlavných politických strán; zastáva preto názor, že inštitúcie Bosny a Hercegoviny musia byť zapojené do reformných procesov a skutočne sa stať hlavnými aktérmi v rámci týchto procesov, ktoré krajina musí uskutočniť;
38. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, vláde Bosny a Hercegoviny a vysokému splnomocnencovi pre Bosnu a Hercegovinu.