NÁVRH UZNESENIA
15.10.2008
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladá Hartmut Nassauer
v mene skupiny PPE-DE
o záveroch zasadnutia Európskej rady v Bruseli z 15. – 16. októbra 2008
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B6-0543/2008
B6‑0543/2008
Uznesenie Európskeho parlamentu o záveroch zasadnutia Európskej rady v Bruseli z 15. – 16. októbra 2008
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady z 15. – 16. októbra 2008,
– so zreteľom na správu Európskej rady a vyhlásenie Komisie o zasadnutí Európskej rady z 15. – 16. októbra 2008,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže postupy schvaľovania Lisabonskej zmluvy v parlamentoch boli ukončené v 24 členských štátoch,
B. keďže inštitucionálne reformy Lisabonskej zmluvy sú naliehavo potrebné na zabezpečenie plynulého a vyváženého fungovania Európskej únie s demokratickou kontrolou,
C. keďže vo svetle významných politických udalostí v roku 2009, osobitne európskych volieb a vymenovania nového zloženia Komisie, je potrebné vyjasniť inštitucionálne ustanovenia, ktoré sa budú uplatňovať,
I. Hospodárska a finančná situácia
1. je vážne znepokojený situáciou na finančných trhoch a vyzýva na ďalšie posilnenie koordinovanej činnosti na opätovné vybudovanie dôvery na trhoch;
2. naliehavo vyzýva, aby sa primerane zhodnotili príčiny krízy na finančných trhoch a navrhli možné dlhodobé opatrenia na vytvorenie príslušného regulačného a dozorného režimu do budúcnosti; považuje za povinnosť Komisie pripraviť v náležitom čase úvodné hodnotenie na diskusiu v EÚ, členských štátoch a na verejnosti;
3. víta závery samitu euroskupiny z 12. októbra 2008 ako prvý dôležitý a koordinovaný krok na upokojenie finančných trhov a je presvedčený, že tieto opatrenia, najmä dočasné záruky za verejné medzibankové úvery, ale aj zvýšenie ochrany vkladov a rekapitalizácia bánk, sú nevyhnutné prostriedky na opätovné vybudovanie dôvery vo finančný systém; víta závery Európskej rady, ktorá ratifikovala opatrenia navrhnuté euroskupinou;
4. konštatuje, že dôsledky tejto krízy siahajú nad rámec finančných trhov, predovšetkým z hľadiska životaschopnosti podnikateľského prostredia, zamestnanosti, osobných financií a MSP, a že nemožno predvídať, aký by mala dosah, keby vnútroštátne orgány, ECB a ostatné centrálne banky neboli bývali zaviedli opatrenia na opätovné vybudovanie dôvery vo finančný systém;
5. je odhodlaný podporiť akékoľvek opatrenie, ktoré navráti trhom likviditu, aby sa podnikom a fyzickým osobám opäť sprístupnili úverové možnosti; uvedomuje si potrebu uistiť daňových poplatníkov o tom, že akékoľvek opatrenie, ktoré sa prijme, bude v ich záujme a konštatuje, že obnova normálneho fungovania finančných trhov má z hľadiska budúceho hospodárskeho rastu kľúčový význam;
6. vyzýva Radu a Komisiu, aby postupovali spoločne s Parlamentom a zdôrazňuje, že akékoľvek regulačné a dozorné iniciatívy musia byť koordinované prinajmenšom Komisiou na úrovni EÚ, ak nie na globálnej úrovni;
7. vyzýva všetkých účastníkov, aby sústredili svoje úsilie na zaručenie toho, aby žiadne opatrenia, ktoré nie sú prísne obmedzené z časového hľadiska, nenarúšali hospodársku súťaž, a aby tieto opatrenia zohľadňovali potrebu zachovať rovnaké podmienky;
8. vyjadruje podporu úsiliu ECB nájsť globálne riešenie krízy; naliehavo ju vyzýva, aby na globálnej úrovni spolupracovala s ostatnými centrálnymi bankami vrátane bánk na rozvíjajúcich sa trhoch, a naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby spolupracovali s medzinárodnými finančnými orgánmi, ako sú MMF, Svetová banka, Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) a Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) s cieľom zabezpečiť, aby sa prijali opatrenia na obnovenie dôvery v globálny finančný systém;
9. zdôrazňuje, že v záujme daňových poplatníkov a rozpočtov členských štátov by každé vynaloženie verejných finančných prostriedkov na záchranu finančných inštitúcií malo byť sprevádzané príslušným zlepšením riadenia a zodpovednosti;
10. požaduje zavedenie pravidiel obozretného podnikania v oblasti hedžových fondov, najmä pravidiel upravujúcich leverage a short selling;
11. očakáva návrhy Komisie týkajúce sa úverových ratingových agentúr a vyzýva ju, aby ich predložila najneskôr do 12. novembra 2008;
12. zdôrazňuje, že krízu, ktorá presahuje rámec vnútroštátnych jurisdikcií, nemôžu riešiť jednotlivé národné orgány samostatne a že kľúčový význam má cezhraničná krízová spolupráca a vzájomná dôvera medzi orgánmi dohľadu; naliehavo vyzýva Komisiu a zodpovedné národné orgány, aby spoločne vypracovali návrhy efektívneho krízového manažmentu a predložili ich Parlamentu na posúdenie; upriamuje pozornosť na význam dôkladnej koordinácie na úrovni EÚ na schôdzach skupiny G8 a vyjadruje pevné presvedčenie, že sa nájdu globálne riešenia krízy;
II. Lisabonská zmluva
13. opätovne pripomína a zdôrazňuje svoju podporu Lisabonskej zmluve a potrebu jej ratifikácie v členských štátoch Únie do európskych volieb v roku 2009;
14. vyzýva Európsku radu, aby na svojom nadchádzajúcom zasadnutí určila spôsob a harmonogram, ako tento cieľ dosiahnuť;
III. Energia a zmena klímy
15. zastáva názor, že ciele EÚ týkajúce sa klímy na obdobie po roku 2012 by sa nemali spochybňovať v dôsledku finančnej krízy v súčasnosti; zaväzuje sa k úzkej spolupráci s Radou a Komisiou s cieľom v čo najkratšom možnom čase dosiahnuť efektívnu a realizovateľnú dohodu o zmene klímy a o energetickom balíku; zdôrazňuje však, že pre priemysel, zamestnancov a spotrebiteľov v EÚ je kľúčové, aby sa opatrenia zamerané na splnenie týchto cieľov dôkladne vyhodnotili v záujme identifikácie ich vplyvu na odvetvovú a všeobecnú konkurencieschopnosť podnikov v EÚ; nazdáva sa, že v tejto súvislosti sa musí rešpektovať právo Parlamentu na dostatok času na prediskutovanie tejto otázky;
16. odmieta akékoľvek pokusy o opätovné otvorenie diskusie a spochybnenie rozhodnutia o strope CO2 prostredníctvom nového spolurozhodovacieho postupu v prípade medzinárodnej dohody, pretože by tým Európska únia dala najavo, že nebola schopná nájsť trvalé riešenie, že odkladá naliehavé rozhodnutia a že koná v rozpore so záväzkom Európskej rady z marca 2007;
17. zdôrazňuje preto, že je dôležité zachovať automatické zvyšovanie cieľa EÚ pre znižovanie emisií až na 30 % na základe medzinárodnej dohody uzavretej na jednej z nadchádzajúcich konferencií COP;
18. vyzýva Radu, aby zachovala navrhované ambiciózne ciele dosiahnutia povinného 20 % podielu trvalo udržateľných obnoviteľných zdrojov energie v celkovej konečnej spotrebe energie Spoločenstva a povinného 10 % podielu energie z trvalo udržateľných obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy každého členského štátu do roku 2020;
19. víta politickú dohodu Rady v oblasti vnútorného trhu s energiou; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje svoju podporu ďalšej liberalizácii energetického trhu EÚ a vyzýva na dohodu počas súčasného volebného obdobia;
20. uznáva, že technológie zachytávania a skladovania uhlíka (CCS) môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ na obdobie po roku 2020 a zvýšiť bezpečnosť dodávok v EÚ; požaduje v tomto ohľade vyčlenenie zodpovedajúcej finančnej podpory na 12 skúšobných zariadení, konkrétne prostredníctvom kvót ETS;
IV. Bezpečnosť dodávok energie
21. požaduje jednoznačný politický záväzok k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v EÚ, k podpore obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a iných nízkouhlíkových zdrojov energie, k presadzovaniu diverzifikácie dodávok energie a k znižovaniu závislosti na dovážaných fosílnych palivách, pretože ide o najlogickejšiu reakciu na vyššie ceny ropy; je presvedčený, že po týchto strategických opatreniach by mali nasledovať rozsiahle finančné prísľuby v oblasti výskumu a vývoja;
22. vyzýva Radu, aby s odhodlaním nasledovala odporúčania EP, čo sa týka prijatia spoločnej vonkajšej európskej energetickej politiky, najmä podporovaním jednotnosti EÚ pri rokovaniach s dodávateľmi energie a tranzitnými krajinami, hájením záujmov EÚ ako celku, rozvíjaním účinných diplomatických vzťahov v energetike, prijímaním efektívnejších mechanizmov riešenia krízových situácií a zaručením diverzifikácie dodávateľov energie; pripomína, že na tento účel treba prijať stratégiu, ktorú by dopĺňali príslušné vykonávacie nástroje; vyzýva na to, aby sa osobitná pozornosť venovala vybudovaniu potrebných prepojení sietí, ktoré chýbajú najmä vo východnej Európe;
V. Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle
23. víta iniciatívu francúzskeho predsedníctva, pokiaľ ide o Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle; nazdáva sa však, že tento pakt musia dopĺňať konkrétne legislatívne návrhy, ktoré by mali byť zamerané na vytvorenie rovnováhy medzi, na jednej strane, potrebným prístupom zo strany Európy vrátane európskej integrácie v tejto oblasti politiky, a, na strane druhej, rešpektovaním zásady subsidiarity a suverenity členských štátov; víta v tomto ohľade najmä záväzok vyhnúť sa v budúcnosti rozsiahlym regulačným opatreniam;
24. súhlasí s Radou, že pakt o prisťahovalectve a azyle by mal poskytnúť rámec pre opatrenia budúcich predsedníctiev;
VI. Opatrenia nadväzujúce na Európsku radu z 1. septembra 2008
25. zastáva názor, že konflikty na Kaukaze sa nemôžu riešiť vojenskou silou, a tvrdo odsudzuje všetkých, ktorí sa uchýlili k použitiu sily a násilia, aby zmenili situáciu na odtrhnutých gruzínskych územiach Južného Osetska a Abcházska;
26. pripomína neprimeranú vojenskú akciu Ruska v Gruzínsku začiatkom augusta a rozsiahlu inváziu do tejto krajiny, ako aj jednostranné rozhodnutie Ruska uznať nezávislosť Abcházska a Južného Osetska;
27. vyzýva Rusko, aby rešpektovalo nezávislosť a územnú celistvosť Gruzínskej republiky a nenarušiteľnosť jej hraníc uznaných všetkými členskými štátmi EÚ;
28. podporuje myšlienku nezávislého vyšetrenia konfliktu v Gruzínsku a vyzýva Radu a Komisiu, aby svoju činnosť v tejto otázke urýchlili;
29. zdôrazňuje, že EÚ musí prehodnotiť svoju politiku voči Rusku, ak by Rusko v úplnej miere nesplnilo svoj záväzok vyplývajúci z dohôd uzavretých 12. augusta a 8. septembra;
30. s uspokojením konštatuje, že po vyslaní pozorovateľskej misie Európskej únie (EUMM) ruské ozbrojené sily ukončili odsun z oblastí susediacich s Južným Osetskom a Abcházskom ako ďalší významný krok realizácie dohôd z 12. augusta a 8. septembra;
31. vyjadruje nádej, že toto stiahnutie umožní osobám vysídleným v rámci štátu vrátiť sa späť do svojich domovov a prispeje k normalizácii životných podmienok v týchto oblastiach; ďalej verí, že prítomnosť EUMM v týchto oblastiach zníži napätie, vyvolá pocit bezpečia a prispeje k posilneniu zákonnosti;
32. vyjadruje ďalej poľutovanie na skutočnosťou, že EUMM nie je umožnený vstup do dvoch odtrhnutých oblastí, v ktorých Rusko plánuje umiestniť ozbrojené sily v počte 7600 mužov a nahradiť tak malý kontingent ruských mierových síl rozmiestnených v oboch oblastiach po vojne v rokoch 1991 – 1992;
33. konštatuje, že všetky otvorené otázky sa musia vyjasniť na medzinárodnej mierovej konferencii v Ženeve, najmä čo sa týka postavenia a situácie Južného Osetska a Abcházska, ako aj pretrvávajúcej ruskej vojenskej prítomnosti v Achalgori a Perevi v Južnom Osetsku a v Kodori Gorge v Abcházsku, a že pokým sa tak nestane, nemôže dôjsť k úplnej normalizácii vzťahov medzi EÚ a Ruskom;
34. pripomína ruským úradom, že za súčasnej situácie je ešte dôležitejšie zaručiť, aby osoby a MVO zasadzujúce sa o ochranu ľudských a občianskych práv mohli vykonávať svoju činnosť bez zastrašovania a v súlade so záväzkom Ruska voči Rade Európy; vyjadruje obavy týkajúce sa pretrvávajúcich prípadov prenasledovania, vraždenia a útokov na aktivistov zasadzujúcich sa o ľudské práva;
35. poznamenáva, že konštruktívne vzťahy medzi EÚ a Ruskom sú významné z toho dôvodu, že mnohé medzinárodné problémy sú spoločné pre obe strany a že Rusko si musí plniť svoje medzinárodné záväzky, ktoré sa majú v budúcnosti rozšíriť;
36. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.