NÁVRH UZNESENIA
20.10.2008
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Annemie Neyts-Uyttebroeck a Margarita Starkevičiūtė
v mene skupiny ALDE
o zasadnutí Európskej rady 15. – 16. októbra 2008
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B6-0543/2008
B6‑0551/2008
Uznesenie Európskeho parlamentu o zasadnutí Európskej rady 15. – 16. októbra 2008
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady v Bruseli z 15. – 16. októbra 2008,
– so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady v Bruseli z 19. – 20. júna 2008,
– so zreteľom na závery mimoriadneho zasadnutia Európskej rady z 1. septembra 2008,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ sa nachádza v náročnej situácii, pokiaľ ide o finančnú krízu, problém zmeny klímy a potrebu vytvoriť jasné inštitucionálne usporiadanie,
B. keďže 24 členských štátov ukončilo svoje parlamentné postupy schvaľovania Lisabonskej zmluvy a keďže v nasledujúcom roku dôjde k významným volebným a politickým udalostiam,
C. keďže EÚ zohráva v celosvetovom meradle hlavnú úlohu, pokiaľ ide o boj proti zmene klímy prostredníctvom nášho vedúceho postavenia v medzinárodných rokovaniach a značných znížení, ku ktorým sme sa zaviazali v rámci 27 členských štátov; keďže v tomto ohľade si Európska rada, ktorá sa konala v marci 2007, stanovila záväzok zníženia emisií skleníkových plynov o najmenej 20 % do roku 2020, so zvýšením tohto cieľa na 30 % v prípade dosiahnutia komplexnej medzinárodnej dohody,
D. keďže súčasná finančná kríza je zdrojom závažných ťažkostí pre globálne finančné trhy a treba rozlišovať medzi riadením krízy a dlhodobým riadením finančných trhov; prvá séria opatrení by sa mala realizovať rýchlym a sústredeným tempom tak, ako sa v súčasnosti deje v členských štátoch Európskej únie; k dlhodobému riadeniu treba pristupovať obozretne, aby sa fungovanie finančných trhov neobmedzilo novou reguláciou alebo štruktúrami, ktorých dôsledky sa dostatočne neposúdili,
E. keďže v platnom systéme dohľadu v EÚ sa prejavili obmedzenia a keďže treba zabezpečiť súdržný dohľad nad čoraz integrovanejšími európskymi finančným trhmi na úrovni EÚ, ale keďže finančná stabilita a krízové riadenie si vyžadujú širší okruh aktérov než len orgány dohľadu;
Makroekonomické dôsledky globálnej finančnej krízy
1. rozhodne zdôrazňuje význam rýchlej a vysoko koordinovanej reakcie európskych makroekonomických politík zameranej na zvládnutie finančnej záťaže systémov pomoci a na pomoc pri oživovaní globálneho hospodárskeho rastu; konštatuje však, že zásady Paktu rastu a stability sa nesmú narušiť a že členské štáty by sa mali snažiť o finančnú konsolidáciu;
2. víta koordinovanú akciu zo strany ECB a iných centrálnych bánk mimo eurozóny, pokiaľ ide o zaručenie likvidity, najmä jej koordinovanosť; zastáva názor, že koordinácia politických akcií centrálnych bánk by sa mala zlepšiť v celosvetovom meradle, aby sa zaručila finančná stabilita a zamedzilo sa výskytu makroekonomických nerovnováh;
3. vyzýva členské štáty, aby navrhli komplexnú politiku prispôsobenú vnútroštátnym podmienkam a koordinovanú na úrovni EÚ, ktorou by sa zabránilo šíreniu negatívnych vedľajších následkov finančnej krízy na reálnu ekonomiku EÚ;
Východisková stratégia z finančnej krízy
4. víta závery zasadnutia Európskej rady, ktorými sa ratifikovali opatrenia schválené Euroskupinou 12. októbra 2008; považuje túto spoločnú odpoveď na finančnú krízu za prvý významný krok k opätovnému vybudovaniu dôvery v trhy, podnieteniu medzibankových úverov a navýšeniu vlastného imania bánk, aby mohli pokračovať v úverovaní spoločností a domácností;
5. pripomína rozhodujúci význam trvalého prístupu občanov a MSP k úverom a význam investícií do infraštruktúry EÚ v záujme zamedzenia dramatickému poklesu rastu a zamestnanosti; zdôrazňuje úlohu, ktorú by v tomto smere prípadne mohla zohrávať EIB;
6. zdôrazňuje, že súčasná finančná kríza je ukážkou kľúčového významu vzdelávania spotrebiteľov v oblasti financií; prízvukuje, že ochrana a vzdelávanie spotrebiteľov pomáhajú podnecovať hospodársku súťaž, kvalitu a inovácie v rámci sektoru bankových a finančných služieb a prispievajú k efektívnemu dohľadu;
7. je znepokojený morálnym nebezpečenstvom finančných trhov v dôsledku rozsahu štátnych balíkov pomoci a poukazuje na to, že daňoví poplatníci musia byť svedkami zmien v systémoch riadenia a odmeňovania, ako aj reštrukturalizácie nereálnych obchodných modelov a investičných stratégií za cenu investícií verejných prostriedkov do záchranných plánov finančného systému; konštatuje, že tieto ciele sa stávajú dosiahnuteľnejšie za súčasnej atmosféry harmonizovaných krokov v celosvetovom meradle;
8. varuje pred reálnym zrušením pravidiel hospodárskej súťaže; víta návrh Komisie podrobne preveriť záchranné operácie a zaručiť ich súlad s ustanoveniami zmlúv;
9. vyjadruje pochopenie a súhlas týkajúce sa potrebnosti rýchlej reakcie podľa zásady oceňovania objektívnej hodnoty (IAS 39 a IFRS 7), aby sa umožnila určitá miera flexibility v účtovných štandardoch počas krízy bez toho, aby sa naručila samotná regulácia;
10. zdôrazňuje, že regulačné iniciatívy musia byť koordinované aspoň na úrovni EÚ a musia byť proticyklické, čo sa týka kapitálových požiadaviek; konštatuje, že komplexné a právne záväzné opatrenia na zatvorenie finančných inštitúcií pri cezhraničných podmienkach sú potrebné v rámci EÚ, ako aj v rámci možností v tretích krajinách;
Zlepšovanie regulácie a dohľadu nad finančnými trhmi
11. opakovane zdôrazňuje potrebu posilniť Lamfalussyho postup tak, ako sa požaduje v nedávnej správe Parlamentu o štruktúre dohľadu v budúcnosti (A6-0359/2008) vrátane dohľadu nad najväčšími cezhraničným finančnými skupinami prostredníctvom kolégií a stanovenia jasného právneho štatútu a posilnenia výsad výborov tretej úrovne, ako prostriedku zlepšenia dohľadu v EÚ a posilnenia medzinárodného dialógu a koordinácie politík v tejto oblasti; v tomto ohľade je nevyhnutné posilniť úlohu ECB; mali by sa vytvoriť postupy spolupráce a vzájomnej výmeny informácií medzi výbormi tretej Lamfalussyho úrovne a ESCB/BSC (§ 16 + druhá časť § 18);
12. oceňuje, že rozhodnutie Komisie vytvoriť skupinu na vysokej úrovni, ktorej úlohou bude vypracovať štruktúru dohľadu, ktorá bude trvalo udržateľná, vybudovaná na pevných základoch a bude umožňovať lepšiu integráciu a koordináciu medzi odvetviami a na cezhraničnej úrovni; zdôrazňuje význam toho, aby sa tejto skupine v krátkom čase udelil presný mandát a aby podávala správy Rade, Komisii a EP; schvaľuje vytvorenie „oddelenia pre finančné krízy“ a žiada Komisiu, aby v krátkom čase schválila podmienky jeho fungovania a spolupráce s jestvujúcou skupinou na vysokej úrovni;
13. zdôrazňuje potrebu starostlivo zhodnotiť príčiny súčasnej finančnej krízy, najmä primeranosť dohľadu a súlad s platnými predpismi; opakovane požaduje vyvážené legislatívne opatrenia, najmä: bankovú reguláciu a dohľad, úlohu úverových ratingových agentúr, sekuritizáciu a dohľad nad sekuritizáciou, hedžové fondy a iné formy nových spoločností, úlohu leverage, požiadavky transparentnosti, pravidlá týkajúce sa zatvorenia finančných subjektov, klíring mimoburzových (OTC) trhov a mechanizmy predchádzania krízam; víta návrh Komisie zvýšiť minimálnu ochranu bankových vkladov a potvrdzuje svoje predsavzatie urýchlene návrh zanalyzovať; vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k rovnakým krokom;
14. žiada Komisiu, aby zahrnula do harmonogramu revidovanú verziu Akčného plánu EÚ pre finančné služby, aby sa zohľadnil vývoj na finančných trhoch s cieľom zaručiť kontinuitu iniciatív na integráciu a zdokonalenie finančného trhu EÚ;
15. víta iniciatívu na reformu medzinárodného finančného systému založeného na zásadách transparentnosti, zodpovednosti, stability bankového sektoru, globálnej správy a integrity; požaduje urýchlené a súdržné kroky Európskej únie, čo sa týka prijatia iniciatív spolu s jej medzinárodnými partnermi a medzinárodnými finančnými inštitúciami pri budovaní dôvery v globálny finančný systém;
Lisabonská zmluva
16. berie na vedomie, že Európska rada nebola schopná podstatne pokročiť pri riešení problémov s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy; berie na vedomie vyhlásenie írskeho premiéra; je pripravený ponúknuť írskej vláde a parlamentu akúkoľvek pomoc, o ktorú požiadajú v súvislosti s predložením súboru návrhov, ktoré zabezpečia širší a informovanejší konsenzus írskej verejnej mienky o budúcnosti Írska v reformovanej a posilnenej Európskej a ktoré budú akceptovateľné pre partnerov Írska v EÚ; trvá na tom, že na základe týchto návrhov prijme Európska rada v decembri definitívne rozhodnutie o tom, ako a kedy členské štáty uvedú zmluvu do platnosti;
17. naliehavo vyzýva Švédsko, aby ratifikovalo zmluvu v čo najkratšom čase; so záujmom očakáva zverejnenie rozsudku nemeckého federálneho ústavného súdu; trvá na tom, aby si poľský prezident splnil svoju ústavnú povinnosť a podpísal ratifikačný nástroj tak, ako ho schválil poľský parlament; konštatuje, že české predsedníctvo Európskej únie nebude dostatočne presvedčivé, ak si Česká republika nesplní svoju povinnosť ratifikovať zmluvu;
18. s poľutovaním by prijal skutočnosť, ak by sa voľby do Európskeho parlamentu a vymenovanie novej Komisie museli uskutočniť podľa ustanovením Zmluvy z Nice;
Energie a zmena klímy
19. vyjadruje plnú podporu odhodlaniu predsedníctva Rady a Komisie zachovať náročné ciele, ktoré si Únia vytýčila pre balík v oblasti zmeny klímy a energetiky napriek súčasnej finančnej kríze; pripomína však, že Európsky parlament je neodmysliteľnou súčasťou akejkoľvek dohody;
20. víta balík v oblasti zmeny klímy, ktorý predložila Komisia v januári 2008, a prácu, ktorú vykonala Rada a Parlament v záujme zabezpečenia dohody v týchto otázkach do konca roka;
21. pripomína jednoznačný záväzok Európskej rady z marca 2007 znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 bez ohľadu na dosiahnutie medzinárodnej dohody; berie na vedomie, že tá istá Európska rada potvrdila zvýšenie cieľa znížiť emisie na 30 % v prípade, ak sa dosiahne medzinárodná dohoda, a za predpokladu, že ostatné vyspelé krajiny sa zaviažu k porovnateľným zníženiam emisií a hospodársky pokročilejšie rozvojové krajiny prispejú primeraným spôsobom v súlade so svojimi záväzkami a možnosťami;
22. zdôrazňuje, že energetická účinnosť nie je len najefektívnejším spôsobom znižovania emisií skleníkových plynov, ale má aj priame pozitívne dôsledky na hospodárstvo v podobe nižších nákladov na palivá a zvýšenej kúpnej sily spotrebiteľov pre ostatný tovar a služby; vyzýva členské štáty, aby plne realizovali politiky energetickej účinnosti;
23. opakovane vyjadruje podporu výboru ITRE, čo sa týka smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a najmä záväznému 20-percentnému cieľu energetickej účinnosti pre odvetvie dopravy; konštatuje, že zníženie dopytu po energii v odvetví dopravy uľahčí dosiahnutie 10-percentného cieľa obnoviteľných energií v doprave, a preto vyzýva Radu, aby posúdila a podporila tento návrh;
24. je však znepokojený skutočnosťou, že príslušná reakcia na osobitnú situáciu niektorých členských štátov a priemyselných odvetví, ktorá je potrebná na rozhodnutie v decembri 2008, by mohla viesť k oslabeniu záväzkov dosiahnuť ciele do roku 2020;
25. zdôrazňuje význam prenesenia našich záväzkov do záväzných právnych predpisov na úrovni EÚ s cieľom zaručiť bezpečné a trvalo udržateľné životné prostredie pre budúce generácie;
26. berie na vedomie význam bezodkladného dokončenia balíka v oblasti zmeny klímy, aby sa nášmu priemyslu poskytla väčšia istota a transparentnosť a aby sa občania uistili v tom, že EÚ zohráva aktívnu a vedúcu úlohu tým, že využíva svoje právomoci a zodpovednosť pri vytváraní podmienok čistejšej a trvalo udržateľnejšej budúcnosti;
27. pripomína, že EÚ ETS je v celosvetovom meradle najväčším systémom na určovanie stropov a obchodovania s emisiami a ako taký je jedným z kľúčových faktorov plánovania dlhodobých investícií, keďže snahou priemyslu je vyvíjať inovatívne technológie a znižovať svoje celkové emisie uhlíka;
28. upriamuje pozornosť na skutočnosť, že potenciál zachytávania a sekvestrácie uhlíka (CCS) pri zásadnom znižovaní emisií CO2 zariadení v odvetví energetiky a priemyslu uznala okrem iných aj IPCC; vyzýva preto Radu, aby zabezpečila primerané financovanie 12 demonštračných projektov, o ktoré žiadala, tak, aby sa mohli spustiť do roku 2015;
29. uznáva potrebu oveľa vyšších investícií do infraštruktúry spolu s novými, nízkouhlíkovými technológiami, ak sa máme primerane prispôsobiť účinkom zmeny klímy a zmierniť ich;
30. víta nový návrh Komisie týkajúci sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity (KOM(2008)645), ale nazdáva sa, že má slabiny v oblasti riešenia odlesňovania a straty biodiverzity tak na európskom území, ako aj v boji proti umiestňovaní nelegálnej ťažby dreva z tretích krajín na európske trhy;
Bezpečnosť dodávok energií
31. vyzýva členské štáty, aby sa jednoznačne politicky zaviazali k vytvoreniu európskej energetickej politiky na zaručenie cenovo dostupnej energie, pokiaľ možno z nízkouhlíkových zdrojov z krátkodobého hľadiska a bezuhlíkových zdrojov z dlhodobého hľadiska, ako aj prevažne z obnoviteľných zdrojov energie pri zohľadnení trhového mechanizmu, pri súčasnej ochrane životného prostredia, boji proti zmene klímy a podpore energetickej účinnosti;
32. verí, že tvorba spoločného postoja EÚ v dialógu s tretími krajinami zvýši schopnosť EÚ rokovať s krajinami, ktoré vyrábajú a spotrebúvajú energiu, a že komisár zodpovedný za energetiku by mal mať jasne definovaný mandát, v ktorom by sa vytýčila stratégia dlhodobého energetického plánovania EÚ;
33. je zástancom posilnenia Európskej politiky susedstva a prisúdenia osobitného dôrazu na spoluprácu so susediacimi krajinami v oblasti energetiky vrátane prenosovej infraštruktúry, na čo by sa mala vyčleniť osobitná finančná pomoc;
34. berie na vedomie význam a naliehavosť ukončenia príslušných návrhov zo strany Komisie do konca tohto roka a rozvrhnutia práce v záujme urýchlenia vzájomných prepojení v najodľahlejších krajinách Európy; osobitne víta iniciatívu Komisie vypracovať do decembra 2008 akčný plán na zrýchlenie realizácie prepojení v baltskom regióne;
Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle
35. víta schválenie Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle, keďže podporuje súdržný a vyvážený prístup k migrácii prostredníctvom dvojakého zamerania: poskytovanie legálnych ciest migrácie a súčasné riešenie nelegálnej migrácie; trvá na tom, že prijaté záväzky v tomto rámci sa musia pretaviť do opatrení v členských štátoch; konštatuje pretrvávajúcu potrebu vypracovať spoločnú prisťahovaleckú politiku a realizovať európsku azylovú politiku na základe návrhov, ktoré predloží Komisia do konca roka;
36. v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu, aby preukázala politickú odvahu a zhmotnila svoje ambiciózne politické vyhlásenia do konkrétnych politických krokov prostredníctvom podpory Komisie pri presadzovaní stratégie Európy do budúcnosti v týchto oblastiach:
– legálna migrácia: budúci balík o legálnej migrácii (návrhy týkajúce sa jednotného postupu vybavovania žiadostí o tzv. modrú kartu, sezónnych pracovníkov, vnútropodnikových presunov pracovníkov a platených stážistov, ako aj iné návrhy),
– nelegálna migrácia: návrhy týkajúce sa sankcií voči zamestnávateľom a systému presídľovania EÚ,
– azyl: vykonávanie 2. fázy vrátane revízie smernice o minimálnych štandardoch konaní v členských štátov pri priznávaní a odnímaní postavenia utečenca, ako aj smernice o minimálnych štandardoch pre kvalifikáciu a uznanie príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti za utečencov alebo za osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany a vytvorenia Európskeho úradu na podporu azylantov,
– rozvoj politiky Spoločenstva v oblasti migrácie a azylu založenej na otváraní ciest pre legálnu migráciu a v oblasti definície spoločných noriem ochrany základných práv migrantov a žiadateľov o azyl v EÚ;
Vonkajšie vzťahy
37. zdôrazňuje, že Európska únia musí trvať na tom, aby Rusko zaručilo plný súlad s dohodami z 12. augusta a 8. septembra a musí sa ďalej usilovať o to, aby sa obe strany stretli v riadnom a konštruktívnom dialógu v Ženeve; opätovne potvrdzuje, že rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci nesmú pokračovať prv, ako sa Rusko stotožní s týmito záväzkami;
38. vyzýva Radu a členské štáty, aby preukázali jednotnosť a odhodlanie vo vzťahoch s Ruskom a pri prebiehajúcom hodnotení vzťahov medzi EÚ a Ruskom;
39. víta podporu, ktorú vyjadrila Európska rada východnému partnerstvu, ktorého návrh v súčasnosti vypracúva Komisia, s cieľom posilniť vzťahy medzi Úniou a jej východnými susedmi; zdôrazňuje, že toto partnerstvo musí mať konkrétny a hmatateľný obsah, predovšetkým pokiaľ ide o slobodu pohybu a voľný obchod, ale aj dostatočné finančné zdroje v rámci rozpočtu EÚ;
Reflexívna skupina
40. berie na vedomie vytvorenie reflexívnej skupiny; trvá na tom, že táto skupina by sa mala striktne pridŕžať svojich právomocí, ktoré odsúhlasila Európska rada v decembri 2007;
41. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.