NÁVRH UZNESENIA
12.11.2008
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Satu Hassi a Kathalijne Maria Buitenweg
v mene skupiny Verts/ALE
o HIV/AIDS: včasná diagnostika a včasná starostlivosť
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B6-0581/2008
B6‑0584/2008
Uznesenie Európskeho parlamentu o HIV/AIDS: včasná diagnostika a včasná starostlivosť
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2007 o boji proti HIV/AIDS v rámci Európskej únie a v susedných krajinách, 2006 – 2009[1],
– so zreteľom na brémske vyhlásenie z 13. marca 2007 s názvom Zodpovednosť a partnerstvo – spoločne proti HIV/AIDS,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 s názvom HIV/AIDS: čas konať[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2006 o AIDS[3],
– so zreteľom na závery Rady zo 6. júna 2005 o boji proti HIV/AIDS,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Boj proti HIV/AIDS v rámci Európskej únie a v susedných krajinách (2006 – 2009)[4],
– so zreteľom na dublinské vyhlásenie o partnerstve v boji proti HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii, prijaté na konferencii ministrov pod názvom Prelomenie bariér – partnerstvo pre boj s HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii, ktorá sa konala v rámci írskeho predsedníctva EÚ 23. a 24. februára 2004,
– so zreteľom na správu UNAIDS/WHO-Európa z roku 2008 s názvom Pokrok dosiahnutý vo vykonávaní dublinského vyhlásenia o partnerstve pre boj s HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii,
– so zreteľom na vyhlásenie z Vilniusu o opatreniach na posilnenie reakcie na HIV/AIDS v Európskej únii a v susedných krajinách, ktoré prijali ministri a zástupcovia vlád z Európskej únie a zo susedných krajín na konferencii s názvom Európa a HIV/AIDS – nové výzvy, nové možnosti, ktorá sa konala v litovskom Vilniuse 16. a 17. septembra 2004,
– so zreteľom na program WHO v oblasti HIV/AIDS z roku 2006 s názvom Smerom ku všeobecnému prístupu do roku 2010,
– so zreteľom na Eurobarometer o prevencii AIDS z februára 2006,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže podľa koncoročnej správy centra EuroHIV z roku 2006 bolo v rokoch 1999 – 2006 v rámci Európskej únie 269 152 ľudí novoinfikovaných vírusom HIV a v európskom regióne Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo vírusom HIV novoinfikovaných 806 258 ľudí,
B. keďže podľa koncoročnej správy centra EuroHIV z roku 2006 sa 11 % všetkých nových prípadov infekcie HIV týka mladých ľudí vo veku do 25 rokov,
C. keďže správy centra EuroHIV a programu UNAIDS potvrdzujú, že počet nových prípadov infikovania vírusom HIV stále narastá alarmujúcou rýchlosťou v Európskej únii, ako aj v susedných krajinách, a že v niektorých krajinách je odhadovaný počet ľudí infikovaných vírusom HIV takmer trikrát vyšší než ich udávaný oficiálny počet,
D. keďže podľa koncoročnej správy centra EuroHIV z roku 2006 pokračoval napriek zvýšenému výskytu infekcie HIV v roku 2006 stály pokles v počte prípadov AIDS diagnostikovaných v ostatných rokoch, pričom v EÚ sa v roku 2006 diagnostikovalo o 40 % prípadov menej než v roku 1999,
E. keďže veľký podiel prípadov infekcie HIV nie je diagnostikovaný; keďže mnoho ľudí nevie, či sú alebo nie sú infikovaní, a pravdepodobne sa to dozvedia až vtedy, keď ich postihne choroba súvisiaca s HIV/AIDS,
F. keďže infekčnosť HIV výrazne narastá za prítomnosti iných pohlavne prenosných chorôb (ako napr. kvapavka, chlamýdiová infekcia, herpes a syfilis),
G. keďže infekcia HIV sa najviac rozširuje heterosexuálnymi kontaktmi a ženský kondóm je stále málo používaný napriek tomu, že je jediným v súčasnosti dostupným prostriedkom chrániacim ženy pred nechceným tehotenstvom, HIV a inými pohlavne prenosnými infekciami, nad ktorým majú kontrolu ženy,
H. keďže jednou z príčin rýchleho šírenia infekcie vírusom HIV v mnohých krajinách východnej Európy je nákaza ľudí užívajúcich drogy intravenóznym spôsobom,
I. keďže HIV/AIDS je prenosné ochorenie, a preto existuje riziko nákazy od infikovaných osôb, u ktorých ochorenie nebolo zistené,
J. keďže podľa zistení UNAIDS a WHO-Európa, ktoré hodnotili pokrok pri plnení dublinského vyhlásenia o partnerstve v boji proti HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii, len niekoľko z 53 krajín európskeho regiónu schválilo koncepciu týkajúcu sa stigmatizácie, diskriminácie a ľudských práv, ktorá je v súlade s ich záväzkami z dublinského vyhlásenia,
K. keďže dôsledná ochrana ľudských práv je základom každého aspektu opatrení podnikaných v oblasti HIV,
L. keďže v boji s touto epidemickou nákazou je mimoriadne potrebná cezhraničná spolupráca,
M. keďže v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa jasne uvádza, že prekážky, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím zúčastňovať sa na živote spoločnosti ako rovnoprávnym občanom, majú pôvod v postojoch i v prostredí,
1. vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali stratégiu v oblasti HIV s cieľom:
- –podporovať včasné diagnostikovanie a zníženie prekážok testovania;
- –zabezpečiť včasnú starostlivosť a informovanosť o výhodách včasnej starostlivosti;
2. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb zabezpečila dôkladné monitorovanie a sledovanie vrátane presnejších odhadov (veľkosť, charakteristika atď.) nediagnostikovanej populácie;
3. vyzýva Komisiu, aby vyčlenila politické, finančné a ľudské zdroje na podporu implementácie takejto stratégie;
4. vyzýva Radu, aby poverila Komisiu prípravou odporúčaní Rady na implementáciu usmernení pre testovanie a liečbu, ktoré sú založené na dôkazoch, v každom členskom štáte;
5. vyzýva Radu, aby poverila Komisiu zabezpečením zahrnutia ukazovateľov, ktoré sa priamo týkajú otázok spojených s ľudskými právami v súvislosti s HIV/AIDS a hodnotia výsledky, do budúceho monitorovania pokroku v boji proti HIV/AIDS v Európe a susedných krajinách;
6. vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili postavenie praktík spôsobujúcich stigmatizáciu a diskrimináciu ľudí postihnutých HIV/AIDS mimo zákona vo všetkých členských štátoch;
7. vyzýva členské štáty, aby zrušili obmedzenia týkajúce sa cestovania ľudí postihnutých HIV/AIDS, a vyzýva členské štáty, aby vo svojich právnych systémoch postavili diskrimináciu ľudí postihnutých HIV/AIDS mimo zákona;
8. vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili pragmatické informačné a vzdelávacie kampane bez prvkov moralizovania v oblasti prevencie, testovania a liečby HIV/AIDS, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili osobitné programy informačných kampaní pre ženy;
9. dôrazne pobáda Komisiu a členské štáty, aby investovali do vývoja ženského kondómu druhej generácie a vypracovali programy zamerané na zlepšenie prijímania ženského kondómu verejnosťou a zvýšenie jeho dostupnosti, a to aj medzi mladými ľuďmi;
10. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, generálnemu tajomníkovi OSN, organizácii UNAIDS a Svetovej zdravotníckej organizácii, ako aj vládam členských štátov.
- [1] Prijaté texty, P6_TA(2007)0137.
- [2] Prijaté texty, P6_TA(2006)0321.
- [3] Prijaté texty P6_TA(2006)0526.
- [4] KOM(2005)0654.