Postup : 2008/2650(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B6-0615/2008

Predkladané texty :

B6-0615/2008

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 20/11/2008 - 6.9
CRE 20/11/2008 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0561

NÁVRH UZNESENIA
PDF 145kWORD 83k
18.11.2008
PE416.071
 
B6‑0615/2008
ktorý na základe otázky na ústne zodpovedanie B6‑0476/2008
v súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku
predkladá Sophia in 't Veld
v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
o návrhu rámcového rozhodnutia Rady o využívaní záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva

Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rámcového rozhodnutia Rady o využívaní záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva 
B6‑0615

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie počas rozpravy 21. októbra 2008, v nadväznosti na otázku na ústne zodpovedanie týkajúcu sa záznamov o cestujúcich (Personal Name Record – PNR) v EÚ (B6-0476/08) a na návrh rámcového rozhodnutia Rady o využívaní záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva (KOM/2007/654),

–  so zreteľom na aktuálne diskusie v Rade na úrovni ministrov a pracovných skupín týkajúce sa uvedeného návrhu,

–  so zreteľom na v stanoviská, ktoré poskytla Agentúra pre základné práva, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, pracovná skupina zriadená podľa článku 29 a pracovná skupina pre policajnú a justičnú spoluprácu,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o dohode medzi EÚ a USA o PNR(1), dohode medzi EÚ a Kanadou o PNR(2) a dohode medzi EÚ a Austráliou o PNR,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  pripomína, že zásady ochrany údajov, ktoré majú plniť inštitúcie EÚ a členské štáty, sú uvedené v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, v článku 7 a článku 52 Charty základných práv Európskej únie, v článku 286 Zmluvy o ES, v článku 5 Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a na sekundárnej úrovni v smernici 95/46 a rámcovom rozhodnutí Rady o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce (16069/2007 – http://www.europarl.europa.eu/oeil/FindByProcnum.do?lang=2&procnum=CNS/2005/02022005/0202(CNS)),

B.  pripomína, že každý nový európsky právny predpis by mal spĺňať kritériá proporcionality a subsidiarity, tak ako sú uvedené v článku 5 Zmluvy o Európskom spoločenstve a jej protokole 30,

Procedurálne otázky

1.  konštatuje potrebu intenzívnejšej spolupráce na európskej úrovni a v boji proti terorizmu a zločinom na medzinárodnej úrovni; uznáva, že zber a spracúvanie údajov môžu byť hodnotnými nástrojmi na účely vynucovania práva;

2.  zastáva názor, že orgány zodpovedné za dodržiavanie zákonov by mali dostať všetky potrebné nástroje na primerané vykonávanie svojich úloh vrátane prístupu k údajom; zdôrazňuje však, že ich odôvodnenosť, pokiaľ ide o potrebu, proporcionálnosť a jednotnosť dosahovania stanovených cieľov, sa musí presvedčivo potvrdiť, pretože tieto opatrenia majú značný vplyv na osobnú sféru v živote európskych občanov, a zdôrazňuje, že treba zabezpečiť účinné záruky ochrany súkromia a právnej ochrany; je presvedčený, že pri nástroji, ktorý môžu občania považovať za neprimerané zasahovanie do ich súkromia, je to podmienkou dosiahnutia nutnej politickej legitímnosti;

3.  vyslovuje poľutovanie nad tým, že vypracovanie návrhu Komisie a jeho opodstatnenosť sa spája s takou veľkou právnou neistotou, pokiaľ ide o jeho súlad s EDĽP a Chartou základných práv, ale aj o jeho právny základ, že to vyvolalo otázky o konkrétnej úlohe Európskeho parlamentu v legislatívnom postupe; konštatuje, že rovnaké znepokojenie týkajúce sa nedostatku právnej istoty návrhu

   je uvedené v stanoviskách, ktoré poskytla Agentúra pre základné práva, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, pracovná skupina zriadená podľa článku 29 a pracovná skupina pre policajnú a justičnú spoluprácu;
   prinútilo Radu uskutočniť rozsiahle hodnotenie prípadného rozsahu pôsobnosti a dosahu budúcej európskej iniciatívy v tejto oblasti a zhromaždiť značný podiel dodatočných informácií vrátane uvedených stanovísk;

4.  konštatuje, že za týchto podmienok si Európsky parlament vyhradzuje právo poskytnúť svoje formálne stanovisko v súlade s formálnym konzultačným postupom vtedy, keď sa budú riešiť jeho výhrady uvedené v tomto uznesení a bude poskytnutý minimálny súbor informácií;

5.  potvrdzuje svoje silné výhrady týkajúce sa potreby a pridanej hodnoty návrhu ustanovenia systému EÚ PNR a záruk, ktoré sa v ňom nachádzajú, a to napriek doterajším vysvetleniam a objasneniam Komisie a Rady, ktoré poskytli ústne alebo písomne; ďalej poznamenáva, že otázky, ktoré vzniesol Európsky parlament, pracovná skupina zriadená podľa článku 29, pracovná skupina pre policajnú a justičnú spoluprácu, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a Agentúra pre základné práva, neboli dostatočne zodpovedané;

6.  zdieľa názor Agentúry pre základné práva, že samotná skutočnosť, že obchodné údaje zhromažďujú súkromné spoločnosti a tieto by sa dali použiť aj na bezpečnostné účely, neposkytuje dostatočný dôvod na ich využívanie v prípade, ak by sa dali rovnaké alebo aj lepšie výsledky získať skvalitnením vzájomnej právnej pomoci orgánov zodpovedných za dodržiavanie zákonov;

7.  vyzýva Radu, aby zohľadnila odporúčania uvedené v tomto uznesení, v prípade ak mieni pokračovať v skúmaní textu Komisie, a aby riadne odôvodnila podmienky naliehavej spoločenskej potreby, na základe ktorých by mohol byť tento nový krok EÚ „nevyhnutný“, ako to vyžaduje článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach; domnieva sa, že tieto minimálne podmienky na zavedenie systému EÚ PNR sú opodstatnené; je pripravený prispieť k tejto práci na všetkých úrovniach a zúčastniť sa na nej;

8.  opakovane žiada objasniť vzťah medzi využívaním PNR a ďalšími opatreniami, napríklad smernicou o API (smernica 2004/82/ES), navrhovaným systémom vstup – výstup, elektronickým systémom pre cestovné povolenia, biometrickými údajmi v pasoch a vízach, SIS, VIS, nariadením EÚ 2320/2002 a vnútroštátnymi systémami ochrany hraníc; s poľutovaním konštatuje, že implementácia niektorých z týchto opatrení sa značne oneskoruje a že plné a systematické hodnotenie súčasných mechanizmov bezpečnostnej spolupráce EÚ a schengenskej zóny a nástrojov, ktoré sú zamerané na zaistenie leteckej bezpečnosti, na ochranu vonkajších hraníc a na boj proti terorizmu, by pomohlo vyhodnotiť pridanú hodnotu navrhnutého EÚ PNR;

9.  pripomína, že diskusia o vhodnosti právneho základu návrhu je stále otvorená, a opakuje, že podľa článku 47 Zmluvy o EÚ by legislatívne opatrenie v rámci policajnej a  justičnej spolupráce malo by byť doplnené aj nutnými sprievodnými opatreniami Spoločenstva, ktoré by mali byť prijaté v rámci postupu spolurozhodovania s Európskym parlamentom pri všetkých aspektoch v oblasti prvého piliera, a to najmä pri určovaní rozsahu povinností, ktoré majú splniť hospodárske subjekty(3);

10.  pripomína, že Európsky súdny dvor v Luxemburgu už spochybnil dohodu EÚ a USA o PNR z dôvodu nesprávneho právneho základu; žiada preto Komisiu, aby pozorne preskúmala, ktorý právny základ je pre ňu vhodný;

11.  domnieva sa, že pri predkladaní nových právnych predpisov sa musia národné parlamenty plne zapojiť do legislatívneho procesu, pretože návrh má dosah na občanov i na vnútroštátne právne poriadky členských štátov;

12.  zdôrazňuje, že prípadné budúce právne predpisy ustanovujúce EÚ PNR ako nový rámec policajnej spolupráce EÚ by mali obsahovať revíznu doložku a ustanovenia o pravidelnom hodnotení ich implementácie, uplatňovania a užitočnosti a porušovania ochranných mechanizmov; domnieva sa, že by bolo potrebné vyzvať národné parlamenty, európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, pracovnú skupinu zriadenú podľa článku 29 a Agentúru pre základné práva, aby plnili určitú úlohu pri ich preskúmavaní a hodnotení; preto sa domnieva, že súčasťou nového právneho predpisu by mala byť doložka o ukončení platnosti (takzvaná sunset clause);

13.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že každý členský štát by mal niesť prvotnú zodpovednosť za zber údajov PNR a za ich ochranu; zdôrazňuje, že ochranné mechanizmy sú povinné pri odovzdávaní do iných členských štátov, ich vzájomnej výmene alebo prevode do členských štátov; zastáva preto názor, že prístup k údajom PNR, ktoré si členské štáty navzájom vymieňajú, by sa mal prísne obmedzovať na tie orgány, ktoré sa zaoberajú bojom proti terorizmu a organizovanému zločinu; domnieva sa, že iné orgány zodpovedné za dodržiavanie zákonov by mali získať prístup na základe súdneho rozhodnutia;

Subsidiarita

14.  so znepokojením konštatuje, že nebola preukázaná potreba opatrení na úrovni Spoločenstva; v tejto súvislosti vyjadruje pochybnosť o tvrdení Komisie, že stanoveným cieľom návrhu je harmonizácia vnútroštátnych systémov, keďže len niekoľko členských štátov má zavedený systém využívania údajov PNR na účely vymáhania práva a na ďalšie účely, alebo má plány na jeho zavedenie; domnieva sa preto, že návrhom ES sa preto vnútroštátne systémy neharmonizujú (keďže tieto neexistujú), ukladá sa ním len povinnosť členských štátov zriadiť takýto systém;

15.  konštatuje, že Komisia navrhuje „decentralizovaný systém“, čo znamená, že ešte viac sa znejasňuje otázka európskej pridanej hodnoty;

Proporcionalita

16.  pripomína, že článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článok 52 novej Charty základných práv EÚ vyžadujú, aby bol takýto veľký zásah do práv na ochranu osobných údajov legitímny a odôvodnený naliehavou sociálnou potrebou, upravený zákonom a primeraný sledovanému cieľu, ktorý musí byť z hľadiska demokratickej spoločnosti potrebný a skutočný; v tejto súvislosti odsudzuje, že účel tohto očakávaného opatrenia v oblasti policajnej spolupráce sa neobmedzuje na otázky boja proti terorizmu a organizovanému zločinu;

17.  je znepokojený tým, že návrh v skutočnosti poskytuje orgánom zodpovedným za dodržiavanie zákonov ničím nepodložený prístup ku všetkým údajom; poukazuje na to, že Komisia nepreukázala potrebu nových právomocí v oblasti vymáhania práva, ani skutočnosť, že tento cieľ nie je možné dosiahnuť pomocou menej radikálnych opatrení; kritizuje skutočnosť, že neexistujú žiadne informácie o tom, v čom sú súčasné právomoci v oblasti vymáhania práva nedostatočné a v ktorých prípadoch príslušným orgánom preukázateľne chýbali právomoci potrebné na daný účel; pred ďalším rozvojom systému EÚ PNR požaduje uskutočniť analýzu existujúcich opatrení, ktoré sa uvádzajú ďalej;

18.  berie na vedomie tvrdenie Komisie, že „EÚ už mala možnosť posúdiť význam údajov PNR a uvedomiť si ich potenciál na účely vymáhania práva“, avšak zdôrazňuje, že dodnes nejestvuje žiaden dôkaz potvrdzujúci toto tvrdenie, keďže:

   všetky dôkazy, ktoré doposiaľ USA poskytli, sú neoficiálne a USA nikdy dostatočne nepreukázali, že v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti je potrebné rozsiahle a systematické využívanie PNR;
   doposiaľ sa uskutočnilo len jedno spoločné hodnotenie dohody o PNR medzi USA a EÚ, pričom sa hodnotila len implementácia a nie výsledky;
   z predbežných záverov týkajúcich sa systému využívania PNR v Spojenom kráľovstve nevyplývajú žiadne dôkazy o užitočnosti masového zhromažďovania a využívania údajov PNR na protiteroristické účely (dôkazy svedčia o jeho užitočnosti na iné účely, ako aj o prínose využívania PNR v jednotlivých prípadoch pri prebiehajúcom vyšetrovaní, a to na základe súdneho príkazu a s náležitým cieľom);

Obmedzenie účelu

19.  zdôrazňuje, že zásada obmedzenia účelu je jednou so základných zásad ochrany údajov; poukazuje najmä na to, že dohovor 108 uvádza, že osobné údaje musia byť „uchovávané na konkrétne a oprávnené účely a nesmú sa využívať spôsobom nezlučiteľným s týmito účelmi“ (článok 5 písm. b)); konštatuje tiež, že odchýlky od tejto zásady sa povoľujú len vtedy, ak ich umožňuje zákon a predstavujú nevyhnutné opatrenie v demokratickej spoločnosti v záujme, okrem iného, „potláčania trestnej činnosti“ (článok 9); poukazuje na to, že z judikatúry Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva vyplýva, že tieto odchýlky musia byť v zmysle článku 8 odsek 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach primerané, presné a predvídateľné;

20.  odsudzuje nedostatočne presné obmedzenie účelu, ktoré je nevyhnutnou zárukou pri prijímaní reštriktívnych opatrení, pričom takáto ochrana je ešte dôležitejšia v prípade opatrení utajeného sledovania vzhľadom na zvýšené riziko svojvoľného konania v týchto podmienkach; domnieva sa, že v dôsledku toho, že uvedený účel a jeho vymedzenia nie sú jasné a sú otvorené, mali by byť presne určené, aby sa zabránilo právnej spochybniteľnosti systému EÚ PNR;

21.  znovu pripomína, že údaje PNR môžu byť veľmi užitočnými a opornými prídavnými dôkazmi pri konkrétnom vyšetrovaní osôb podozrivých z teroristických činov a ich spoločníkov; poukazuje však na to, že neexistujú dôkazy o tom, že údaje PNR sú užitočné pri rozsiahlom automatizovanom vyhľadávaní a analýze na základe rizikových kritérií alebo modelov (napr. profilovanie a vyťažovanie údajov) vyhľadávania potenciálnych teroristov(4);

22.  ďalej zdôrazňuje, že európske pravidlá ochrany údajov obmedzujú využívanie profilovania na základe osobných údajov (článok 8 Európskej charty základných práv a Európsky dohovor o ľudských právach); súhlasí preto s názorom Agentúry pre základné práva, že profilovanie vychádzajúce z PNR údajov byť mali riadiť len spravodajské služby, a to v jednotlivých prípadoch a na základe faktických parametrov;

23.  pripomína svoje znepokojenie z opatrení, ktoré predpokladajú svojvoľné využívanie PNR údajov na profilovanie a vymedzenie rizikových parametrov; pripomína, že akékoľvek profilovanie založené na rasovom pôvode, národnosti, náboženstve, sexuálnej orientácii, pohlaví, veku alebo zdravotnom stave by malo byť výslovne zakázané ako nezlučiteľné so zákazom diskriminácie stanovenej v zmluvách o EÚ a v charte základných práv EÚ;

24.  pripomína, že v prípade akéhokoľvek rozšírenia rozsahu návrhu by Komisia a Rada mali pre každý uvedený účel detailne objasniť spôsob využitia údajov PNR a dôvod, pre ktorý nie sú aktuálne právomoci v oblasti vymáhania práva dostatočné; domnieva sa, že na každý konkrétny účel sa musí stanoviť príslušný právny základ;

Ochrana súkromných údajov

25.  zdôrazňuje, že prijatie adekvátneho rámca ochrany údajov v treťom pilieri je absolútnou podmienkou akéhokoľvek systému EÚ PNR, ako aj konkrétnych pravidiel prenosu a využívania údajov PNR,  na ktoré sa nevzťahuje rámec pre ochranu údajov v prvom a druhom pilieri; zdôrazňuje, že je potrebné vyjasniť, ktoré pravidlá ochrany údajov sa uplatňujú pre útvary členského štátu zodpovedné za informácie o cestujúcich, a zabezpečiť sledovateľnosť prístupu, prenosu a využívania údajov PNR;

26.  zdôrazňuje, že citlivé údaje možno využiť len v jednotlivých prípadoch v rámci pravidelného vyšetrovania alebo stíhania a získať na základe súdneho príkazu;  berie na vedomie obavy leteckých spoločností, že citlivé údaje nie je možné filtrovať od všeobecných údajov; žiada preto určenie presných podmienok spracovávania týchto údajov útvarmi členského štátu zodpovednými za informácie o cestujúcich, ako to vo svojom stanovisku vyjadrila Agentúra pre základné práva;

Informácie týkajúce sa implementácie

27.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o dĺžku uchovávania, Komisia neposkytla odôvodnenie pre navrhovanú dĺžku; domnieva sa však, že na účely vypracovania rizikových ukazovateľov a vytvorenia modelov by mali postačovať anonymizované údaje; domnieva sa tiež, že v prípade rozšírenia systému PNR sa musí v každom konkrétnom prípade poskytnúť odôvodnenie príslušnej lehoty uchovávania;

28.  znovu opakuje, že prenos údajov by sa mal uskutočňovať len pasívnym spôsobom (push) a že tretie krajiny nebudú mať priamy prístup k údajom PNR z európskych rezervačných systémov;

29.  víta skutočnosť, že pokiaľ ide o prístup k údajom PNR, v návrhu sa uvádza, že všetky subjekty s prístupom k údajom PNR by mali byť začlenené do podrobného zoznamu;

30.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o následný prenos údajov do tretích krajín, tieto sa nesmú ďalej odovzdávať, ak nie je zaručená adekvátna úroveň ochrany (podľa smernice 95/46/ES (22) a právnych nástrojov, ktorými sa zriadil Europol a Eurojust) alebo pokiaľ príslušné tretie strany nezabezpečia vhodné záruky (podľa dohovoru 108), a zdôrazňuje tiež, že prenos by sa mal uskutočňovať len v jednotlivých prípadoch;

31.  opakuje, že cestujúci musia byť v plnom rozsahu a prístupným spôsobom informovaní o podrobnostiach systému a o svojich právach a že za poskytovanie týchto informácií sú zodpovedné orgány členského štátu; navrhuje, že by sa mal využiť príklad informácií súvisiacich s odmietnutím nástupu do lietadla na letiskách; považuje za potrebné stanoviť pravidlá týkajúce sa práva na prístup cestujúcich, nápravné opatrenia a odvolanie sa;

32.  požaduje zavedenie podrobných a harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti údajov PNR, pokiaľ ide o riešenia IT a tiež pravidlá poskytovania oprávnení a prístupu;

Dôsledky pre letecké spoločnosti

33  konštatuje, že leteckí prepravcovia zhromažďujú údaje PNR na komerčné účely a že údaje sa nezískavajú systematicky tak, aby pokryli všetky PNT dátové polia; naliehavo žiada, aby sa od leteckých spoločností nepožadovalo zhromažďovať iné údaje, než sú údaje, ktoré získavajú na svoje komerčné účely; domnieva sa, že leteckí prepravcovia by nemali niesť zodpovednosť za overovanie úplnosti a presnosti záznamov a že by sa nemali udeľovať pokuty za nekompletné alebo nesprávne údaje; žiada jasné vyhodnotenie nákladov v rámci systému EÚ PNR; domnieva sa, že všetky ďalšie náklady by mali znášať strany, ktoré údaje žiadajú;

Sprostredkovatelia / útvary zodpovedné za informácie o cestujúcich (PIU)

34.  požaduje vyjasnenie úlohy a právomocí útvarov zodpovedných za informácie o cestujúcich, predovšetkým pokiaľ ide o transparentnosť a demokratickú zodpovednosť, a s cieľom stanoviť primerané pravidlá ochrany údajov; požaduje, aby sa úloha PIU obmedzila na prenos údajov príslušným orgánom s cieľom zabezpečiť vykonávanie hodnotenia rizika výlučne príslušnými orgánmi a v kontexte vyšetrovania; požaduje objasnenie toho, ktorý zákon sa bude vzťahovať na hodnotenie rizík uskutočnené PIU, a na právomoci orgánov zodpovedných za ochranu údajov v prípadoch spolupráce členských štátov pri založení PIU;

35.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii vládam a parlamentom členských štátov, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov, Agentúre pre základné práva, pracovnej skupine zriadenej podľa článku 29 a pracovnej skupine pre policajnú a justičnú spoluprácu.

(1) Dohoda medzi EÚ a USA o PNR: Ú. v. ES L 204, 4.8.2007, s. 18.
(2) Dohoda medzi EÚ a Kanadou o PNR: Ú. v. ES L 82, 21.3.2006, s. 15.
(3) Pozri najmä stanovisko právneho servisu Rady k tejto veci a stanovisko generálneho advokáta zo 14. októbra 2008 vo veci C-301/06 Írsko/Európsky parlament a Rada Európskej únie k smernici o uchovávaní údajov.
(4) Správa CRS pre Kongres USA Data Mining and Homeland Security: An Overview autora Jeffreyho Seiferta; Effective Counter-terrorism and the Limited Role of Predicative Data Mining vypracovaná inštitútom CATO Institute Protecting Individual Privacy in the Struggle Against Terrorists: A Framework for Program Assessment; No dream ticket to security autora Franka Kuipersa, Clingendael Institute, august 2008.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia