Postup : 2009/2512(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B6-0062/2009

Predkladané texty :

B6-0062/2009

Rozpravy :

PV 02/02/2009 - 16
CRE 02/02/2009 - 16

Hlasovanie :

PV 04/02/2009 - 7.2
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0044

NÁVRH UZNESENIA
PDF 130kWORD 81k
28.01.2009
PE416.188
 
B6‑0062/2009
ktorý na základe otázky na ústne zodpovedanie B6‑0003/2009
v súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku
predkladá Vladimír Remek
v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
o zlepšovaní energetickej účinnosti prostredníctvom informačných a komunikačných technológií

Uznesenie Európskeho parlamentu o zlepšovaní energetickej účinnosti prostredníctvom informačných a komunikačných technológií 
B6‑0062/2009

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2008 s názvom Zlepšenie energetickej účinnosti prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (KOM(2008)0241),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. januára 2008 s názvom 20 20 do roku 2020 – Zmena klímy – príležitosť pre Európu (KOM(2008)0030),

–  so zreteľom na štúdiu zo septembra 2008, ktorej vypracovanie zadala Komisia, s názvom Vplyv informačných a komunikačných technológií na energetickú účinnosť,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 8. – 9. marca 2007, najmä na akčný plán Európskej rady na obdobie 2007 – 2009 s názvom Energetická politika pre Európu,

  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov(1),

  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách(2),

  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 z 15. januára 2008 o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (prepracované znenie)(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013)(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 z 9. júla 2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo)(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2008 o európskom strategickom pláne energetických technológií(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 31. januára 2008 o akčnom pláne pre energetickú účinnosť: využitie potenciálu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2008 o CARS 21: konkurenčnom regulačnom rámci pre automobilový priemysel(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2006 o európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu – Zelená kniha(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o energetickej účinnosti alebo menej znamená viac – Zelená kniha(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o Európskej informačnej spoločnosti pre rast a zamestnanosť(13),

–  so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ si stanovila za cieľ znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov aspoň o 20 % a získavať aspoň 20 % energie z obnoviteľných zdrojov, a keďže sa zároveň sústreďuje na to, aby v rovnakom období dosiahla 20 % zlepšenie energetickej účinnosti,

B.  keďže bolo vypočítané, že používaním informačných a komunikačných technológií (IKT) by sa mohlo ušetriť viac ako 50 miliónov ton CO2 ročne,

C.  keďže stanovené ciele treba splniť bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo konkurencieschopnosť a trvalú udržateľnosť hospodárstva EÚ,

D.  keďže EÚ si stanovila cieľ stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou znalostnou ekonomikou a keďže ekonomická konkurencieschopnosť do značnej miery závisí od energetickej účinnosti a využívania IKT,

E.  keďže zlepšenie energetickej účinnosti je jedným z najhospodárnejších spôsobov znižovania emisií skleníkových plynov, a keďže energetická účinnosť môže priamo viesť k úsporám pre spotrebiteľov,

F.  keďže IKT majú kľúčovú úlohu pri zlepšovaní energetickej účinnosti z miestneho aj globálneho hľadiska a v priemyselne vyspelých, ako aj rozvíjajúcich sa krajinách (najmä prostredníctvom inteligentných sietí a inteligentných budov a modernizácie technológie výrobných procesov v energeticky náročných priemyselných odvetviach) a vzhľadom na potenciál na úspory, ktorý ponúkajú inteligentné dopravné systémy v prípade výrobných odvetví a v doprave,

G.  keďže sektor IKT v súčasnosti vypúšťa 2 % celosvetových emisií CO2 a keďže toto odvetvie by bolo schopné nielen znížiť svoje vlastné emisie CO2, ale predovšetkým vyvinúť aj inovatívne a energeticky účinnejšie aplikácie pre celé hospodárstvo,

H.  keďže by sa mala rešpektovať technologická neutralita, aby sa zabezpečilo, že EÚ bude mať pri plnení cieľov zníženia emisií skleníkových plynov k dispozícii všetky príslušné technológie využívajúce IKT,

I.  keďže odvetvie IKT poskytuje nástroje, ktoré by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri monitorovaní fungovania akéhokoľvek systému v porovnaní s jeho energetickou spotrebou,

J.  keďže už existuje viacero programov a iniciatív EÚ na podporu výskumu a inovácie IKT v oblasti energetiky (siedmy rámcový program v oblasti výskumu a technického vývoja (7RP), program na podporu politiky IKT a európske operačné programy pre inteligentnú energiu) a keďže finančnú podporu a podnety na hľadanie inteligentných energeticky účinných riešení poskytujú aj daňové stimuly a vhodné nástroje štátnej podpory,

K.  keďže priemysel a malé a stredné podniky (MSP) by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní energetickej účinnosti prostredníctvom využívania IKT a inovácií,

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa napríklad prostredníctvom demonštračných projektov snažili zvyšovať informovanosť o význame IKT pre zlepšenie energetickej účinnosti hospodárstva EÚ a o ich význame ako hnacej sily zvyšovania produktivity a rastu a znižovania nákladov, ktorými sa zabezpečí konkurencieschopnosť, trvalo udržateľný rozvoj a zlepšenie kvality života občanov EÚ;

2.  navrhuje nasledujúcim predsedníctvam Rady, aby sa téma informačných a komunikačných technológií a ich významu v oblasti boja proti zmene klímy a prispôsobenia sa jej stali jednou z priorít ich funkčných období;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili zharmonizovať kritériá, prístupy a zmeny právnych predpisov, ktoré sa týkajú energetickej účinnosti, a pristupovali k tomu komplexne, t. j. členské štáty by nemali uvažovať len o jednotlivých častiach, ale o celých systémoch (napr. inteligentných budovách) a naliehavo žiada Komisiu, aby zvážila zahrnutie posudzovania potenciálnych úspor energie prostredníctvom realizácie riešení založených na IKT do svojich usmernení týkajúcich sa hodnotenia vplyvu;

4.  vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte nevypracovali zelenú stratégiu založenú na využívaní IT/IKT, ktorá môže prispieť k postupnému znižovaniu emisií CO2 v EÚ, aby tak urobili;

5.  vyzýva členské štáty, aby viac využívali „zelené obstarávanie“ s cieľom povzbudiť využívanie IKT riešení vo svojich verejných službách, ktoré môžu byť príkladom pre ostatných pri presadzovaní energeticky účinných riešení; vyzýva verejný sektor, počínajúc inštitúciami EÚ, aby čo najviac uplatňovali politiku „kancelárie bez papiera“ a využívali organizáciu dokumentov, elektronické riadenie, elektronickú správu, prácu na diaľku a video- a telekonferencie; naliehavo žiada Komisiu, aby sa ujala vedenia a vytvorila akčný plán na zníženie spotreby energie v inštitúciách EÚ;

6.  zdôrazňuje, že na každej úrovni rozhodovania treba vynaložiť väčšie úsilie na využívanie všetkých dostupných finančných nástrojov (ako RP7, program EÚ pre konkurencieschopnosť a inováciu, príslušné operačné programy podporované v rámci kohéznej politiky, ako aj vnútroštátne a regionálne programy) na zavádzanie a využívanie nových technologických riešení založených na IKT, ktoré zvyšujú energetickú účinnosť; vyzýva ďalej Komisiu, aby stanovila požiadavku, že aspoň 5 % prostriedkov zo štrukturálnych fondov sa musí využiť na zlepšenie energetickej účinnosti existujúcich domov;

7.  vyzýva Komisiu, aby podporovala systematický prístup k inteligentným riešeniam IKT, ktorý kladie osobitný dôraz na znižovanie emisií v súvislosti s rozvojom miest a obcí, a to najmä prostredníctvom rozvoja inteligentných budov, pouličného osvetlenia, prenosových a distribučných sietí a organizácie dopravy v reálnom čase;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali využívanie finančných podnetov pre technológie inteligentnej prenosovej sústavy; ďalej vyzýva členské štáty, aby podporovali využívanie najmodernejších technológií diaľkového snímania, ktorými sa dajú zistiť úniky, upchania a ďalšie problémy veľkých energetických infraštruktúr, a tým znižovať straty energie;

9.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali testovanie, validáciu, zavádzanie a ďalšie šírenie počítačových metód a metód IKT na zlepšenie energetickej účinnosti – predovšetkým zlepšených elektrických sietí, energeticky účinných budov, inteligentného osvetlenia, automatizácie priemyselného procesu, virtualizácie, dematerializácie a nahradenia fyzickej práce telekonferenciami a videokonferenciami – v spolupráci s priemyslom, spotrebiteľmi, verejnými orgánmi, vysokými školami a výskumnými ústavmi;

10.  vyzýva členské štáty, aby využívali možnosti IKT na vytváranie nových obchodných modelov, najmä na trhu s energiou a v súvislosti s elektronickým obchodovaním s energiou, ale aj v celom hospodárstve s cieľom podporiť zelené inovácie a podnikanie;

11.  naliehavo žiada tie členské štáty, ktoré zatiaľ nevytvorili primerané podnety na splnenie požiadaviek z roku 2006 stanovených v smernici 2006/32/ES, týkajúcich sa montáže inteligentných meračov elektrickej energie v podnikoch, verejných službách a domácnostiach, aby to čo najskôr napravili; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom riadnych investícií zabezpečili, že do roku 2019 automatizované spotrebiteľské IKT (inteligentné meracie systémy a systémy poskytujúce prehľad o okamžitej energetickej spotrebe vrátane domácností) dosiahnu 100 % prienik na trh;

12.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby výrazne investovali do decentralizovaných systémov výroby energie založených na IKT (vrátane využívania kombinovanej výroby tepla a elektriny vo výhodnom spojení s výrobou z obnoviteľných zdrojov, akými sú technológie založené na využívaní slnečnej energie s dôrazom na inteligentné technológie natáčania solárnych panelov a technológie využívajúce veternú energiu) a aby podľa potreby upravili právne predpisy Spoločenstva a členských štátov; vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby vždy posudzovali IKT v spojení s decentralizovanou výrobou a distribúciou energie;

13.  vyzýva členské štáty, aby vytvárali lepšie podmienky na využívanie IKT v energeticky náročných priemyselných odvetviach, najmä v stavebnom priemysle (napr. zavádzaním moderných technológií monitorovania a kontroly, ktoré sú súčasťou výrobných liniek), keďže 10% globálnych emisií CO2 vzniká pri výrobe stavebných materiálov;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa sústreďovali aj na energetickú účinnosť existujúcich domov a budov, lebo 40 % celkovej spotreby energie pripadá na budovy; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie lepších podmienok na zavádzanie IKT pre inteligentné budovy; povzbudzuje členské štáty, aby poskytovali podnety na rekonštrukciu starších budov a výstavbu pasívnych domov a domov s nulovými emisiami;

15.  víta začatie procesu konzultácii a partnerstva v oblasti IKT; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali užšiu súčinnosť všetkých partnerov v oblasti výstavby budov, energetickej účinnosti a IKT, a to najmä prostredníctvom spoločných technologických iniciatív (JTI), ako sú napríklad STI ARTEMIS a spoločná technologická iniciatíva pre energeticky účinné budovy (STI E2B); vyzýva všetkých partnerov, aby spolupracovali na tvorbe otvorených noriem a štandardov, aby sa zabezpečila kompatibilita rozličných technológií;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali výskum a technologický rozvoj a demonštračné projekty týkajúce sa nových IKT a ich aplikácií, ktoré majú veľký potenciál pre energetickú účinnosť, najmä mikro- a nanoelektroniku a vznikajúce kvantové a fotonické technológie;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali výskum a technologický rozvoj a demonštračné projekty týkajúce sa osvetľovacích technológií a inteligentných osvetľovacích aplikácií, aby bolo možné rozhodnejšie presadzovať zavádzanie energeticky úspornejšieho osvetlenia vo vonkajších i vnútorných verejných priestoroch s dôrazom na vysoko účinné diódy vyžarujúce svetlo (LED); naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum v oblasti celých osvetľovacích systémov, a nielen ich súčastí;

18.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby maximálne využili potenciál satelitného navigačného systému Galileo s cieľom zabezpečiť čo najširšie využívanie príslušných aplikácií v spojitosti s IKT v oblasti dopravy, najmä v súvislosti s riadením a organizáciou dopravných tokov, informáciami o pohybe tovaru a osôb v reálnom čase a s optimálnym výberom trás a spôsobov dopravy;

19.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali na národnej a miestnej úrovni na zladení prístupu k energeticky účinnej mobilite a mobilite nepoškodzujúcej životné prostredie vychádzajúceho z inteligentných riešení, ktoré ponúkajú IKT (napr. optimalizácia súkromnej dopravy, inteligentná logistika, energeticky účinné vozidlá, monitorovanie, plánovanie a simulácia dopravy) tak, aby bola zabezpečená interoperabilita, nižšie náklady a väčší dosah; vyzýva ďalej členské štáty, aby podporovali normalizačné orgány pri formulovaní a zavádzaní noriem EÚ a celosvetových noriem pre inteligentné dopravné systémy;

20.  vyzýva členské štáty, aby začali realizovať programy a poskytovať stimuly zamerané na zlepšenie v oblasti vypúšťania emisií existujúcimi vozidlami, najmä využívaním progresívnych riešení založených na IKT pri dodatočnej montáži systémov regulácie emisií a zavádzaním mobilných platforiem monitorovania v reálnom čase;

21.  podnecuje členské štáty k tomu, aby podporovali informačné kampane zamerané na širokú verejnosť týkajúce sa šetrenia energiou, ako aj odbornú prípravu vodičov vozidiel cestnej dopravy týkajúcu sa efektívneho jazdenia; poznamenáva, že v tejto súvislosti by malo byť významnou prioritou začatie realizácie pilotných programov, ktorých cieľom je demonštrovať uplatňovanie najlepších postupov v doprave, najmä prostredníctvom prínosu riešení založených na IKT existujúcim technológiám na miestnej úrovni;

22.  vyzýva Komisiu, aby zverejnila príručku s najlepšími skúsenosťami pre miestne orgány v oblasti energeticky účinných riešení riadenia dopravy a aby spolupracovala so zástupcami priemyslu na zozname ekologických inovácií s cieľom dosiahnuť ekologické jazdenie (napr. indikátor ekonomickej spotreby paliva, počítačový program na monitorovanie vnútorného tlaku v pneumatikách, dynamický eko-navigačný systém, regulácia rýchlosti jazdy, adaptívny tempomat a odhad vplyvu spôsobu jazdy na životné prostredie v reálnom čase);

23.  naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala iniciatívy zvyšovania informovanosti miestnych orgánov vrátane využívania modelovacích nástrojov na základe IKT v územnom plánovaní a správe bývania a v rámci poskytovania energeticky účinných digitálnych služieb; víta iniciatívu Dohovor starostov, ktorá združuje v trvalej sieti starostov najpriekopníckejších miest Európy; žiada, aby sa v rámci tejto iniciatívy venovala osobitná pozornosť využívaniu IKT na zvýšenie energetickej účinnosti;

24.  vyzýva členské štáty, aby venovali zodpovedajúcu pozornosť využívaniu IKT v spracovateľskom priemysle, a žiada Komisiu, aby dala členským štátom vo väčšej miere k dispozícii príklady projektov v oblasti výskumu a vývoja dokazujúcich kľúčový prínos IKT pre spracovateľský priemysel, od ktorého je priamo alebo nepriamo závislých 70 % pracovných miest v EÚ, a tak podporili príklady najlepších postupov s cieľom modernizovať výrobný priemysel v EÚ;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a povzbudzovali odvetvie IKT v obmedzovaní jeho uhlíkovej stopy prostredníctvom splnenia najprísnejších noriem účinnosti a inovácií počas celej životnosti výrobku a prostredníctvom monitorovania spotreby energie v každej etape dodávateľského reťazca pre; povzbudzuje rozvoj dobrovoľných iniciatív na znižovanie spotreby energie v odvetví IKT; ďalej odporúča, aby sa používali počítačové programy a operačné systémy, ktoré majú najnižšiu spotrebu energie;

26.  vyzýva členské štáty, aby investovali do vzdelávania v oblasti energetickej účinnosti, ktoré by sa malo začať už v školách pestovaním ekologickej uvedomelosti budúcich spotrebiteľov; vyzýva ďalej Komisiu a členské štáty, aby masívne podporovali vzdelávacie programy a programy odbornej prípravy v záujme zabezpečenia dostatočného počtu kvalifikovaných odborníkov v oblasti IKT a aby motivovali jednotlivcov a firmy k úspornému správaniu prostredníctvom cieleného vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom používať zariadenia efektívnym spôsobom, kvantifikovať úspory energie, ktoré z toho vyplývajú a rozvíjať ekologické zručnosti;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili priaznivejšie regulačné prostredie s lepším prístupom k financovaniu pre MSP, ktoré môžu mať kľúčový význam pri realizácií riešení týkajúcich sa energetickej účinnosti založených na IKT;

28.  víta rozšírenie rozsahu programu spolupráce Energy Star so Spojenými štátmi a začlenenie ustanovenia o verejnom obstarávaní do vykonávacieho nariadenia; nalieha na Komisiu, aby pokročila v rokovaniach o ďalších produktoch;

29.  konštatuje, že nové technológie a prístupy môžu v určitých prípadoch viesť k zvýšeniu spotreby energie v porovnaní so systémami, ktoré nahrádzajú; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli kroky na zabezpečenie úplnej informovanosti spotrebiteľov o energetickej účinnosti inovačných systémov v porovnaní s technológiami, ktoré sa nimi nahradili; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh metodiky hodnotenia spotreby energie systémov; berie na vedomie rozhodujúcu úlohu, ktorú môžu zohrávať inteligentné merače pri upozorňovaní spotrebiteľov meniacich svoje správanie alebo zavádzajúcich nové systémy na následky týchto zmien z hľadiska energetickej účinnosti;

30.  vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s tretími krajinami s cieľom širšie sprístupniť IKT v záujme energetickej účinnosti; vyzýva tiež na stanovenie spoločných noriem pre energeticky účinné výrobky, najmä pre projekty Energy Star v rámci EÚ s mimoriadnymi výsledkami v oblasti energetickej účinnosti a vplyvu na životné prostredie, ktoré by sa mohli začať realizovať aj v tretích krajinách;

31.  vyzýva členské štáty, aby aktívne podporovali odľahlé regióny EÚ, akými sú napríklad ostrovy, horské a izolované oblasti, pri zavádzaní aplikácií IKT s veľkým potenciálom úspory energie;

32.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1)    Ú. v. EÚ L 1, 4.1.2003, s. 65.
(2)    Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.
(3)    Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 1.
(4)    Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29.
(5)    Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15.
(6)    Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.
(7)    Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2008, s. 1.
(8)    Prijaté texty, P6_TA(2008)0354.
(9)    Prijaté texty, P6_TA(2008)0033.
(10)    Prijaté texty, P6_TA(2008)0007.
(11)    Ú. v. EÚ C 317 E, 23.12.2006, s. 876.
(12)    Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 273.
(13)    Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 133.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia