Návrh uznesenia - B6-0104/2009Návrh uznesenia
B6-0104/2009

NÁVRH UZNESENIA

25.2.2009

ktorý na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladá Hannes Swoboda
v mene Výboru pre zahraničné veci
o správe o pokroku Chorvátska za rok 2008

Postup : 2008/2692(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B6-0104/2009

B6‑0104/2009

Uznesenie Európskeho parlamentu o správe o pokroku Chorvátska za rok 2008

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie začať prístupové rokovania s Chorvátskom, ktoré Rada prijala 3. októbra 2005,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o správe o pokroku Chorvátska za rok 2007[1],

–  so zreteľom na správu o pokroku Chorvátska za rok 2008, ktorú Komisia uverejnila 5. novembra 2008 (SEK(2008)2694),

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Chorvátsko dosiahlo značný pokrok vo všetkých troch oblastiach, na ktoré sa vzťahujú kodanské kritéria,

B.  keďže tieto významné výsledky treba upevniť a podporovať sústavným úsilím o prijatie a uskutočňovanie reforiem, ktorými sa zaoberá správa Komisie a toto uznesenie,

C.  keďže EÚ podnikla kroky na posilnenie kvality procesu rozširovania,

D.  keďže dokument o stratégii rozširovania z roku 2007 kladie veľký dôraz na oblasť právneho štátu a dobrej správy vecí verejných už od počiatočných fáz prístupových rokovaní a odkazuje najmä na boj proti korupcii a organizovanému zločinu, reformu verejnej správy a justície a rozvoj občianskej spoločnosti,

E.  keďže spoločným cieľom všetkých zúčastnených strán musí zostať ukončenie prístupových rokovaní s Chorvátskom do roku 2009,

F.  keďže minuloročné vraždy a úroky poukázali na potrebu vážne a urýchlene sa zaoberať korupciou a organizovaným zločinom v Chorvátsku,

G.  keďže boli vymenovaní nový minister vnútra, nový minister spravodlivosti a nový policajný prezident, ktorí boli poverení vyriešením týchto problémov,

Všeobecné poznámky

1.  oceňuje dobré výsledky, ktoré Chorvátsko dosiahlo v roku 2008 pri prijímaní právnych predpisov a vykonávaní reforiem, ktoré sú potrebné na získanie členstva v EÚ;

2.  s mimoriadnym uspokojením berie na vedomie, že sa popri legislatívnej a regulačnej činnosti konečne vyvinulo úsilie o posilnenie a zlepšenie kapacít verejnej správy potrebných na vykonávanie týchto reforiem;

3.  verí, že cieľ uzatvoriť rokovania v roku 2009 v súlade s predbežným plánom, ktorý zverejnila Komisia, je možné dosiahnuť, ak vláda Chorvátska zvýši svoje úsilie na vyriešenie niektorých z najcitlivejších otázok spojených s prístupovým procesom vrátane boja proti organizovanému zločinu a korupcii a konečne splní referenčné kritériá v týchto oblastiach a ak bude Rada ochotná a bude môcť otvoriť všetky kapitoly rokovaní bez ďalšieho odkladu;

4.  víta odporúčanie Komisie, aby Rada zriadila ad hoc technickú pracovnú skupinu poverenú vypracovaním prístupovej zmluvy; ďalej odporúča, aby táto skupina mohla pracovať paralelne s rokovaniami a aby preto začala vykonávať svoju činnosť v prvej polovici roka 2009;víta aj zámer Komisie predložiť v priebehu roka 2009 oznámenie, v ktorom sa spresní finančný vplyv pristúpenia Chorvátska do EÚ;

Politické kritériá

5.  vyjadruje uspokojenie s dosiahnutým pokrokom v oblasti prijímania kľúčových dokumentov a právnych predpisov v niektorých oblastiach, najmä v oblasti antidiskriminácie, práv žien, práv menšín a návratu utečencov; zdôrazňuje, že v súčasnosti je rozhodujúce ich rýchle a účinné vykonávanie;

6.  poukazuje však na to, že treba uskutočniť reformu verejnej správy, ktorej súčasťou bude zavedenie nového systému odmeňovania a súhrnná revízia správnych postupov, s cieľom zvýšiť transparentnosť, zodpovednosť a odpolitizovanie chorvátskej štátnej služby; vyzýva, aby sa venovala osobitná pozornosť regionálnej a miestnej správe, pretože jej schopnosť preberať na seba nové druhy zodpovednosti je nevyhnutným predpokladom úspechu procesu decentralizácie;

7.  zdôrazňuje význam zabezpečenia právnej istoty a rovnosti pred zákonmi pre zahraničných investorov a v tejto súvislosti vyzýva chorvátske orgány, aby urýchlene riešili pretrvávajúce kauzy týkajúce sa reštituovania majetku v súlade s príslušnými rozhodnutiami chorvátskeho ústavného súdu;

8.  je presvedčený, že v oblasti súdnictva treba vyvinúť hodnovernejšie úsilie s cieľom odstrániť hlavné príčiny nevyriešených prípadov a nadmerných prieťahov v súdnych konaniach, začať skutočnú a komplexnú racionalizáciu súdnictva zahŕňajúcu všetky stupne súdov, zaviesť objektívne a prehľadné výberové konanie pre sudcov, zabezpečiť, aby sa vojnové zločiny posudzovali podľa spoločných noriem bez ohľadu na etnický pôvod, a v neposlednom rade nájsť spôsoby na vyriešenie problému vedenia súdnych konaní a vynášania rozsudkov v neprítomnosti obžalovaných, a to najmä posilnením regionálnej spolupráce;

9.  berie na vedomie vyhlásenie prokurátora Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu pred Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov z 12. decembra 2008, v ktorom uviedol, že Chorvátsko reagovalo na väčšinu žiadostí o pomoc, s ktorými sa naň obrátil úrad prokurátora, zároveň však podotkol, že určité kľúčové vojenské dokumenty týkajúce sa prípadu Gotovina ešte neboli predložené; naliehavo vyzýva chorvátsku vládu aby zintenzívnila svoju snahu o okamžité sprístupnenie týchto dokumentov tribunálu;

10.  víta skutočnosť, že chorvátska vláda konečne prijala ďalšie opatrenia na boj proti korupcii a organizovanému zločinu; zdôrazňuje, že ak tieto činnosti majú prinášať výsledky, musí byť zintenzívnenie činností Úradu boja proti korupcii a organizovanému zločinu (USKOK) v oblasti vyšetrovania a stíhania sprevádzané rovnocenným úsilím zo strany policajných a súdnych orgánov; zastáva názor, že nulová tolerancia sa musí dodržiavať na všetkých úrovniach a že je potrebné, aby sa rozsudky vrátane zabavenia majetku vynášali a vykonávali; v tejto súvislosti víta prijatie právnych predpisov tykajúcich sa dočasného zmrazenia majetku všetkých osôb obvinených z korupcie a organizovaného zločinu;

11.  v tejto súvislosti vyzýva chorvátsku vládu, aby zabezpečila slobodnú a nezávislú činnosť polície a súdnictva ako aj ľudské a finančné zdroje potrebné na naplnenie ich mandátu v rámci boja proti korupcii a organizovanému zločinu;

12.  vyjadruje uspokojenie s úrovňou slobody tlače v Chorvátsku, upozorňuje však na nedávne prípady zastrašovania a dokonca zabitia novinárov, ktorí sa venovali odhaľovaniu prípadov korupcie a organizovaného zločinu; vyzýva políciu a súdnictvo, aby podnikli rázne kroky na vyšetrenie a potrestanie týchto činov s cieľom prispieť k obnoveniu pozitívnej atmosféry v krajine a zabezpečiť trvalé dodržiavanie politických prístupových kritérií; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu plnej ochrany ľudských práv, ktoré nemôžu byť predmetom politických kompromisov;

13.  vyjadruje potešenie nad uznaním potreby prijať akčný plán pre vykonávanie ústavného zákona o národnostných menšinách vládou a nad zvýšením finančných prostriedkov; naliehavo vyzýva orgány, aby vykonávali tento plán na základe úzkej spolupráce s mimovládnymi organizáciami, ktoré zastupujú spoločenstvá menšín; zdôrazňuje aj potrebu zaoberať sa hospodárskymi a sociálnymi právami menšín, najmä ich prístupom k zamestnaniu a navrhnúť dlhodobú stratégiu v oblasti zamestnanosti príslušníkov menšín vo verejnej správe a v oblasti súdnictva; ďalej vyzýva na zabezpečenie rozpočtovej nezávislosti rád pre národnostné menšiny od orgánov miestnej správy, ktorým poskytujú poradenstvo, aby tak mohli vykonávať svoj mandát plne nezávisle;

14.  víta výsledky dosiahnuté v oblasti politiky týkajúcej sa menšín v Chorvátsku a najmä skutočnosť, že sa pre menšiny v krajine zabezpečili možnosti vzdelávania, ako aj parlamentné zastúpenie;

15.  víta pokračujúci pokrok v oblasti vzdelávania menšín; vyjadruje však obavu, že súčasné výberové postupy majú za následok segregáciu, najmä v prípade Rómov, čo je závažným porušením práva na vzdelanie a môže viesť k horšej kvalite vzdelávania než je kvalita vzdelávania v bežných triedach;

16.  berie na vedomie, že sa dosiahli hmatateľné výsledky v oblasti vytvárania podmienok pre návrat utečencov, ale ak má byť tento návrat trvalý, treba ešte podniknúť mnohé kroky v otázke bývania, najmä v prípade bývalých nájomníkov v mestách, začleňovania do spoločnosti a prístupu na trh práce; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa programy návratu vykonávali takým spôsobom, ktorý je koherentný s inými sociálnymi programami a programami zamestnanosti;

17.  víta aj prijatie komplexných antidiskriminačných právnych predpisov a pripisuje veľký význam vykonávaniu ich ustanovení v praxi; vyzýva príslušné orgány na vnútroštátnej a miestnej úrovni, aby v prípadov rasovej alebo inej formy nenávisti postupovali s nulovou toleranciou a zabezpečili riadne stíhanie takýchto skutkov; vyzýva vnútroštátne orgány, aby chránili aj práva sexuálnych menšín;

Hospodárske kritériá

18.  s potešením berie na vedomie, že sa Chorvátsku podarilo zvýšiť zamestnanosť a dosiahnuť udržateľný hospodársky rast; poukazuje však na pretrvávajúcu vysokú nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi a menšinami a na vplyv, ktorý majú vysoké ceny potravín a inflácia vo všeobecnosti na životnú úroveň bežných občanov;

19.  upozorňuje, že treba riešiť nárast obchodného deficitu a deficitu bežného účtu, ako aj zvyšovanie vonkajšej zadlženosti, ktoré oslabujú chorvátske hospodárstvo a vystavujú ho riziku; zdôrazňuje, že na udržanie súčasného hospodárskeho rastu a dosiahnutie úrovne členských štátov EÚ, bude treba, aby Chorvátsko zvýšiť tempo štrukturálnych reforiem;

20.  poukazuje na potrebu podporovania politiky na zosúladenie energetickej bezpečnosti s trvalo udržateľným rozvojom na základe úzkej konzultácie so všetkými zúčastnenými stranami; vyzýva chorvátske orgány, aby dosahovali ciele ustanovené v klimatickom balíku EÚ a aby prikladali náležitý význam energetickej účinnosti a obnoviteľným zdrojom energie, najmä v pobrežných oblastiach; v tejto súvislosti pripomína Chorvátsku možnosti financovania, ktoré poskytuje Únia pre Stredomorie; víta prijatie akčného plánu pre uplatňovanie Kjótskeho protokolu a vyzýva chorvátske orgány , aby efektívnym spôsobom uskutočnili všetky vhodné kroky na zníženie priemyselných emisií;

Schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva

21.  vyjadruje všeobecnú spokojnosť s rýchlosťou zosúlaďovania právnych predpisov; domnieva sa však, že by sa mala venovať väčšia pozornosť kvalite právnych predpisov; podporuje chorvátske orgány, aby pokračovali v úsilí o vytvorenie kapacít verejnej správy, ktoré sú potrebné na zavádzanie acquis;

22.  víta napredovanie v privatizačnom procese, ktorý prebieha v odvetví oceliarstva a telekomunikácií, ako aj rozhodnutie chorvátskych orgánov pokračovať v organizovaní súťaží na privatizáciu chorvátskych lodeníc, ktoré by sa mohli ukončiť v roku 2009, a zdôrazňuje, že predaj lodeníc musí prebehnúť plne transparentným spôsobom a v súlade s normami v oblasti hospodárskej súťaže EÚ; vyzýva chorvátsku vládu, aby s podporou zo strany Komisie prijala osobitné opatrenia na vynahradenie sociálnych dôsledkov reštrukturalizácie; žiada Komisiu a Radu, aby v rámci prehodnocovania napredovania Chorvátska pri zavádzaní potrebných reforiem zohľadnili prebiehajúcu hospodársku a finančnú krízu;

23.  konštatuje nerovnomerný pokrok v odvetví poľnohospodárstva, v rámci ktorého sa zlepšila situácia v oblasti politiky kvality a ekologického poľnohospodárstva, ale musí dôjsť k zlepšeniu schopnosti využívať fondy pre rozvoj vidieka; zdôrazňuje, že na dosiahnutie hladkého prechodu k režimu spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a na obmedzenie sociálnych vplyvov tohto prechodu na minimum je treba posilniť kapacitu verejnej správy a zintenzívniť reformy systému podpory poľnohospodárstva;

24.  vyzýva chorvátske orgány, aby preukázali primerané čerpanie finančných prostriedkov EÚ určených na predvstupovú pomoc a aby na všetkých úrovniach – centrálnej, regionálnej a miestnej – vybudovali štruktúry a know-how potrebné na prijímanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z kohézneho fondu EÚ;

Regionálna spolupráca

25.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad zablokovaním prístupových rokovaní počas značného obdobia z dôvodu bilaterálnych otázok;

26.  zdôrazňuje, že bilaterálne otázky by nemali byť prekážkou vstupu; naliehavo však vyzýva chorvátsku vládu a vlády susedných krajín, aby urýchlene vyriešili všetky otvorené otázky;

27.  zdôrazňuje, že dobré susedské vzťahy zostávajú kľúčovým prvkom procesu európskej integrácie a vyzýva Chorvátsko a jeho susedov, aby aktívne podporovali spoluprácu v regióne a aby sa vo väčšej miere zapájali do projektov cezhraničnej spolupráce;

28.  víta neformálnu dohodu, ktorú dosiahli premiéri Chorvátska a Slovinska 25. augusta 2007 o predložení ich sporu o hranice Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu a žiada obidve strany, aby dodržali túto dohodu;

o

o o

29.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vláde a parlamentu Chorvátska.