NÁVRH UZNESENIA

4.3.2009

ktorý na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Francis Wurtz, Ilda Figueiredo, Helmuth Markov a Kyriacos Triantaphyllide
v mene skupiny GUE/NGL
o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2009 vo vzťahu k lisabonskej stratégii

B6‑0108/2009

Uznesenie Európskeho parlamentu o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2009 vo vzťahu k lisabonskej stratégii

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2005 s názvom Spoločné akcie pre rast a zamestnanosť: Lisabonský program Spoločenstva (KOM(2005)0330),

–  so zreteľom na správa o plnení lisabonského programu Spoločenstva na roky 2008 až 2010 (KOM(2008)0881),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o zahraničnopolitickom rozmere lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť (KOM(2008)0874),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o vykonávaní štrukturálnych reforiem lisabonskej stratégie v kontexte Plánu hospodárskej obnovy Európy (KOM(2009)0034),

–  so zreteľom na 27 národných programov reformy lisabonskej stratégie, ktoré predložili členské štáty,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.   zdôrazňuje, že EÚ prežíva obdobie rastu chudoby, neistej práce a rozdielov, teda situáciu, ktorá sa môže ešte zhoršiť vzhľadom na to, že najnovšie predpovede hovoria o tendencii smerom k recesii a o tom, že v roku 2009 bude nezamestnaných 3 1/2 milióna ľudí;

2.  pripomína, že rast chudoby, neistej práce a rozdielov je predzvesťou prehlbujúcej sa hospodárskej a finančnej krízy; preto odmieta všetky pokusy o využitie súčasnej krízy ako ospravedlnenie za terajšie sociálne a ekonomické podmienky;

   zdôrazňuje, že táto kríza poukazuje nielen na nezdar pravicových politík, prevládajúceho neoliberálneho fundamentalizmu a súvisiaceho politického programu a jeho neschopnosť riešiť problémy pracujúcich a všetkých občanov, ale tvrdo postihla aj mýtus triumfálneho kapitalizmu;

4.  odsudzuje a odmieta pokusy EÚ o mystifikáciu skutočných príčin krízy a ospravedlnenie nielen samotného kapitalistického systému, ale aj jej vlastnej zodpovednosti; v tejto súvislosti kladie dôraz na pokračujúce politiky na podporu finančnej deregulácie, na liberalizáciu trhov a privatizáciu verejných služieb, liberalizáciu svetového obchodu, dereguláciu pracovných vzťahov a porušovanie zamestnaneckých práv stelesnené v lisabonskej stratégii a v európskej stratégii zamestnanosti, politiky, ktoré podporujú akumuláciu obrovských ziskov veľkými ekonomickými a finančnými zoskupeniami, vytváranie veľkých monopolov a zhoršovanie životnej úrovne pracujúcich a všetkých občanov;

5.  zdôrazňuje, že súčasná kríza kapitalizmu prináša so sebou veľké nebezpečenstvo vyostrenia ekonomických a sociálnych problémov, ktoré sa nemôžu ani nesmú podceňovať;

6.  konštatuje, že nedávny vývoj vnútroštátnej a medzinárodnej situácie dokazuje, že napriek miliónom eur a dolárov, ktoré sa dali k dispozícii na záchranu finančného systému, kríza pokračuje a na obzore zostáva neradostná perspektíva rozsiahlej ekonomickej recesie; poukazuje na to, že realita dokazuje, že opatrenia na rekapitalizáciu finančného systému nepostačujú a že treba zaviesť urgentné opatrenia na boj proti príčinám krízy, ktorá nie je len finančnou krízou;

7.  poukazuje na to, že opatrenia, ktoré vzišli z decembrového rokovania Rady, zďaleka neposkytujú vhodnú odpoveď na príčiny súčasných kríz; pripomína, že takzvaný Plán hospodárskej obnovy Európu majú financovať predovšetkým členské štáty, čo názorne ukazuje, čo sa myslí pod takzvanou európskou solidaritou;

8.  ďalej odsudzuje pozície Rady a Komisie – spolu s konfederáciu európskych podnikov Business Europe – spočívajúcej z využitia terajšej situácie na ďalšie presadzovanie rovnakých politík zakotvených v Lisabonskej zmluve, ktoré prispeli ku špekuláciám a k väčšiemu zneužívaniu a ktoré sú príčinou mimoriadneho rozsahu tejto krízy; poukazuje na to, že prívrženci týchto politík teraz pracujú na tom, aby všetko v podstate zostalo rovnaké;

9.  považuje za neprijateľné, že pod zámienkou blížiacej sa krízy sa ako vždy očakáva, že pracujúci, zamestnanci malých podnikov, poľnohospodári, dôchodcovia, mladí ľudia a ženy prinesú veľké obete; domnieva sa, že postup týmto smerom ku kríze len prispieva;

Za Európu zamestnanosti s právami a za zlepšovanie životných podmienok pracujúcich a všetkých občanov

10.   znovu zdôrazňuje svoju vernosť Európe spolupráce, spoločenského pokroku a rovnosti, ktorá chráni životné prostredie a dodržiava demokraciu, solidaritu a mier;

11.  požaduje rešpektovanie demokraticky a nezávisle vyjadrenej vôle občanov Francúzska, Holandska a Írska, ktorí odmietli neoliberálnejšiu a militaristickejšiu EÚ, keď povedali „NIE“ európskej ústave a Lisabonskej zmluve;

12.  požaduje urýchlené odstúpenie od lisabonskej stratégie a jej neoliberálneho programu ako prvý krok smerom k nevyhnutnému rozchodu s terajšími politikami;

13.  zdôrazňuje, že riešenie problémov a potrieb pracujúcich a ostatných občanov by nemalo obsahovať ďalšie usmerňovanie či preformulovanie kapitalistického systému, ale zmenu makroekonomických politík a obranu zamestnanosti a práv pracujúcich;

14.  vyzýva členské štáty, aby bránili svoje výrobné odvetvia a zamestnanosť; upriamuje pozornosť na prichádzajúce správy o strate zamestnania v EÚ, čo si vyžaduje urýchlenú a primeranú reakciu;

15.  znovu zdôrazňuje potrebu alternatívnej politiky zameranej za zlepšovanie životných podmienok pracujúcich a obyvateľstva zabezpečovaním spravodlivého rozdeľovania príjmov, stimulovaním hospodárskej činnosti, vytváraním pracovných miest, posilňovaním úlohy štáty v hospodárstve, oživovaním dopytu, stimulovaním rastu mikropodnikov, malých a stredných podnikov, posilňovaním investícií, pričom treba brať do úvahy potreby a osobitosti každého členského štátu;

16.  vyzýva jarné rokovanie Rady, aby bezodkladne prijalo Európsku stratégiu stratégie a udržateľného rozvoja založenú na uvedených zásadách, s novým balíkom ekonomických, sociálnych a ekologických politík na oživenie investícií do:

• i)kvality práce vo všetkých jej aspektoch (mzdy, stability, pracovných podmienok a odbornej prípravy) a do zvyšovania kvalifikácie s cieľom získania vysokokvalifikovanej a zručnej pracovnej sily,
• ii)základnej infraštruktúry a infraštruktúry podporujúcej priemysel,
• iii)verejných služieb s cieľom zvýšenia ich kvality,
• iv)silnej kohéznej politiky na podporu sociálnej a ekonomickej kohézie,
• v)ochrany životného prostredia a do ekologických technológií,
• vi)sprísňovania pracovných, sociálnych, ekologických a bezpečnostných noriem s cieľom harmonizácie v záujme plnenia najprísnejších noriem,
• vii)sociálnej ekonomiky,

     viii)   sociálnej ochrany s cieľom odstránenia chudoby a boja proti spoločenskému vyčleňovaniu,

• ix)(verejného sektora) výskumu a inovácií na zaručenie ich prínosov pre všetkých,
• x)podpory kultúry, športu a občianskej účasti a
• xi)skončenia „financializácie“ hospodárstva;

17.  domnieva sa, že Pakt stability a rastu sa musí zrušiť paralelne s vypracovaní Paktu zamestnanosti a rastu, ktorý podporí investície, zvýši efektivitu a stanoví ekonomické, sociálne a ekologické kritériá prispôsobené konkrétnym potrebám každého členského štátu, pričom sa zameria predovšetkým na znižovanie nezamestnanosti;

18.  vyzýva Komisiu a Radu, aby pokračovali týmto smerom a pripravili európsky investičný program pre udržateľný rozvoj, zamestnanosť a sociálne začlenenie v hodnote aspoň 1 % HDP celej EÚ, ktorý by sa mal doplniť tým, že členské štáty vypracujú podobné programy pre verejné investície, aby sa stabilizovalo hospodárstvo, riešili problémy zmeny klímy a podporovala plná zamestnanosť so zabezpečením kvalitných pracovných miest a sociálnych práv;

19.  zdôrazňuje, že treba prijať účinné opatrenia na zaručenie dodržiavania a posilňovania práv pracujúcich, zabezpečenie dôstojných príjmov pre pracujúcich, najmä pre ženy, zaručenie práv súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, sociálnou ochranou a slobodou združovania sa v odborových organizáciách a na podporu odstraňovania všetkých foriem diskriminácie na pracovisku medzi mužmi a ženami;

20.  trvá na tom, že treba urýchlene prijať opatrenia na podporu rastu kúpnej sily na stimuláciu dopytu a na podporu hospodárskych aktivít v celosvetovom meradle;

21.  vyzýva členské štáty, aby prijali politiky na navrátenie miezd a dôchodkov, na obrat v systematickom prenose ziskov produktivity k zamestnávateľom, čo prispeje k väčšej spravodlivosti v rozdeľovaní bohatstva, k vyššej životnej úrovni pracujúcich a dôchodcov a k ozdraveniu hospodárstva;

22.  obracia osobitnú pozornosť na pracujúcich postihnutých nezamestnanosťou, ktorí požadujú prijatie ďalších a okamžitých opatrení, napríklad rozšírenie kritérií na poskytovanie podpory v nezamestnanosti a predĺženie lehôt na jej poskytovanie; považuje za neprijateľné, že zamestnávatelia zneužívajú krízu ako ospravedlnenie na prepúšťanie tisícov pracujúcich;

23.  zdôrazňuje, že bez rastu verejného bohatstva sa nedá reagovať na krízu ani na jej dôsledky: žiada členské štáty, aby posilňovali sociálne funkcie štátu a systémy sociálneho zabezpečenia, posilňovali verejné investície do zariadení, najmä do predškolských zariadení a domov starostlivosti o starších občanov, vypracovali bytovú politiku, ktoré zaručuje právo každého na bývanie, chránili a rozvíjali verejné zdravotnícke služby a posilňovali štátne školstvo;

24.  zdôrazňuje význam posilňovania verejných systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré takisto závisia od zvyšovania miezd; poukazuje na to, že z dôchodkových fondov, najmä zamestnaneckých dôchodkových fondov sa nesmie investovať do finančných produktov, napr. do zaisťovacích a súkromných investičných fondov, ktoré predstavujú systémové riziko, pretože ich zlyhanie by mohlo nepriaznivo ovplyvniť dôchodkové nároky;

25.  vyzýva Radu, aby stanovila aj ambiciózny cieľ na znižovanie počtu ľudí žijúcich v chudobe a takzvaných zamestnaných chudobných; zdôrazňuje, že toto si vyžaduje kombináciu vyšších miezd a prístupu k bezplatným, kvalitným a univerzálnym verejným službám;

26.  potvrdzuje svoj odpor voči návrh smernice o pracovnom čase a požaduje jeho stiahnutie; ďalej vyzýva Radu, aby vyslovila pevný záväzok na skrátenie pracovného času bez znižovania miezd, a vyzýva členské štáty, aby koordinovali úsilie o postupné skracovanie pracovného času s cieľom splnenia krátkodobého cieľa, ktorým je 35-hodinový pracovný týždeň;

27.  vyzýva členské štáty, aby sa vzdali prístupu flexicurity a prijali opatrenia na boj proti neistote, ako je záruka, že neisté formy zamestnania sa nebudú uplatňovať vtedy, keď práca, ktorá sa má vykonávať, je trvalá;

Za Európu ekonomického, sociálneho a ekologického pokroku

28.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby posilňovali svoju úlohu a svoje zásahy do strategických oblastí a odvetví hospodárstva, najmä do energetiky, komunikácií a dopravy, a prevzali dominantné a silné postavenie vo finančnom sektore;

29.  zdôrazňuje význam verejných služieb pri podpore sociálnej, ekonomickej a teritoriálnej kohézie v EÚ; zdôrazňuje, že verejné štrukturálne odvetvia by sa nemali otvárať konkurencii, ale mali by ich vlastniť a riadiť verejné orgány, čo je jediným spôsobom na zabezpečenie kvality, dostupnosti a cenovej dostupnosti poskytovaných služieb, a tým na zaručenie práv spotrebiteľov;

30.  zdôrazňuje, že rozpočet Spoločenstva by sa mal využívať tak, aby sa uprednostňovali politiky skutočnej konvergencie založenej na spoločenskom pokroku, pričom treba chrániť a podporovať potenciál každej krajiny, rozumne využívať prírodné zdroje a chrániť životné prostredie s cieľom skutočnej ekonomickej a sociálnej kohézie;

31.  navrhuje preorientovanie cieľov štrukturálnych fondov a kohézneho fondu na efektívne zmenšovanie regionálnych rozdielov, na podporu ekonomickej a sociálnej kohézie a skutočnej konvergencie a upustenie od pokračujúcej „lisabonizácie“;

32.  vyzýva jarné rokovanie Rady, aby preskúmalo nevyžité finančné záväzky v rozpočtových okruhoch 1 a 2 a prijalo opatrenia na zabezpečenie plného využívania štrukturálnych fondov a kohézneho fondu; v tejto súvislosti žiada zvýšenie úrovne financovania z prostriedkov Spoločenstva a zrušenie pravidla n+2 a n+3 v týchto fondoch;

33.  navrhuje prijatie konkrétnych opatrení pre mikropodniky, malé a stredné podniky, ako je zníženie energetických, komunikačných a prevádzkových nákladov; uznáva, že opatrenia na uľahčenie prístupu k úverom sú dôležité, ale domnieva sa, že sa zmení veľmi málo, najmä pre mikropodniky, malé a stredné podniky, ak sa nezväčší kúpna sila a spotrebiteľský dopyt;

34.  požaduje vypracovanie novej politiky priemyselných investícií, ktoré využíva výhody prírodných zdrojov a výrobnej kapacity každého členského štátu;

35.  trvá na obrane výrobných odvetví, počnúc bezodkladným možným hodnotením odvetví, ktoré môžu byť krízou najviac postihnuté; požaduje vypracovanie nového programu Spoločenstva na podporu a rozvoj výrobných odvetví v každom členskom štáte, čím sa prispeje k tvorbe pracovných miest a k oživeniu hospodárstva;

36.  požaduje celkovú reformu spoločných politík v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, ktorá zabezpečí potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť, podporí verejné projekty a podporí mikropodniky, malé a stredné podniky, družstevné podniky a miestne orgány, koncentráciu finančných prostriedkov Spoločenstva v tomto smere a nápravu regionálnych asymetrií;

37.  pripomína svoju požiadavku na vytvorenie regulačného rámca na úrovni EÚ na penalizáciu presídľovania firiem vnútri a mimo EÚ a na opatrenia na zastavenie presídľovania podnikov, predovšetkým tým, že pomoc Spoločenstva sa bude podmieňovať plnením záväzkov, ako sú ochrana pracovných miest a miestny rozvoj, a na zabraňovanie tomu, aby nadnárodné spoločnosť ďalej konali úplne beztrestne;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na to, aby dovážané výrobky/dovážaný tovar umiestňované na vnútornom trhu spĺňali rovnaké požiadavky, ako výrobky a tovar vyrobené v rozličných členských štátoch;

39.  požaduje systematickú kontrolu a inšpekciu dovážaného tovaru a v prípade potreby prijatie ochranných opatrení;

40.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pripravila novú politiku medzinárodného obchodu, aby odvetvia vytvárajúce pracovné miesta a hospodárske činnosti mohli prežiť a rozvíjať sa, aby sa zlepšovali pracovné podmienky, aby sa chránili a ďalej rozvíjali sociálne práva a aby sa mohlo účinne chrániť životné prostredie;

41.  domnieva sa, že najnovší neúspech obchodných rokovaní WTO naznačuje, že Európska únia musí prehodnotiť svoju politiku v rámci medzinárodných obchodných rokovaní, a naliehavo ju vyzýva, aby predložila návrhy na budúce mnohostranné obchodné rokovania vzhľadom na prijatie regulačných a stabilizačných mechanizmov pre spravodlivý medzinárodný systém obchodu zameraných na riešenie globálnych problémov, ako sú chudoba, nedostatočný rozvoj a nedostatočná potravinová sebestačnosť, rastúce ceny potravín, epidémie, nezamestnanosť a presídľovanie podnikov, poškodzovanie životného prostredia a zmena klímy;

42.  súhlasí s tým, že členské štáty a EÚ musia vyvinúť veľké úsilie o skončenie závislosti od fosílnych palív a zvrátenie terajšieho neudržateľného trendu; zdôrazňuje, že ekologická a sociálna udržateľnosť musí byť stredobodom programov EÚ a členských štátov orientovaných na verejné investície; konštatuje, že investície by sa mali orientovať na podporu energie z obnoviteľných zdrojov, na oddelenie hospodárskeho rastu od energetického rastu, na zlepšenie energetickej účinnosti a na podporu energetických úspor spolu s rozvojom a spoločenským pokrokom;

43.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali a prijali ďalšie opatrenia na podporu používateľov, a tým na stimuláciu využívania zelených energií a na zvyšovanie energetickej účinnosti v oblastiach, ako sú byty, bytové doplnky či vozový park, prostredníctvom prípadnej pomoci Spoločenstva;

44.  požaduje väčšiu podporu investícií, ktoré podporujú znižovanie odpadu, znovuvyužívanie a recykláciu materiálov, a znižovanie a spracovanie nebezpečného priemyselného a toxického odpadu;

45.  zdôrazňuje, že by sa mali revidovať stanovy ECB, aby sa zabezpečilo, že politická kontrola ECB je v rukách členských štátov, a že by sa mala revidovať jej menová politika a pokyny na prospech silného hospodárskeho rastu a zamestnanosti;

46.  víta nedávne zníženie úrokových sadzieb ECB a vyzýva ECB, aby ďalej uvoľňovala menovú politiku, a tak zakročila proti blížiacemu sa hospodárskemu úpadku; kritizuje skutočnosť, že zníženie úrokových sadzieb prišlo veľmi neskoro, aby malo väčšie kladné dôsledky;

47.  zdôrazňuje, že pre EIB a EBOR treba zabezpečiť zdroje potrebné na radikálne zvýšenie ich úverových položiek s veľmi nízkymi úrokovými sadzbami pre malé a stredné podniky, miestne orgány a verejné projekty, ekologickú výrobu a služby, sociálne a zdravotnícke služby atď. pod podmienkou, že s ich pomocou sa vytvoria kvalitné pracovné miesta so zabezpečením sociálnych práv a dôstojných pracovných podmienok a miezd;

48.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali opatrenia na riešenie problému rastúcej zadlženosti rodín a na pomoc rodinám a malým podnikom pri splácaní osobných a podnikových pôžičiek, okrem iného prostredníctvom administratívneho stanovenia marží (rozloženie), poplatkov, úrokových sadzieb a podmienok na poskytovanie úverov;

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zrušenie daňových rajov/zahraničných finančných stredísk, aby zaviedli dane na menové transakcie (Tobinova daň) a burzové transakcie (vrátane transakcií cez pult) a prísnejšie zdaňovali veľké ekonomické a finančné skupiny; žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby sa pevne zaviazali na zrušenie daňových rajov a zahraničných aktivít na celom svete;

50.  navrhuje vypracovanie nového medzinárodného poriadku v rámci OSB na ochranu spravodlivejších a objektívnejších hospodárskych vzťahov, na zlepšenie prístupu k potravinám, vode a energii a na ochranu týchto zdrojov, na zlepšenie životných podmienok a na boj proti hladu, chudobe a chorobám; ďalej zdôrazňuje, že treba zabezpečiť rešpektovanie zvrchovanosti, posilňovanie mieru a spolupráce medzi národmi, demokratizáciu OSN a dodržiavanie Charty OSN;

51.  poukazuje na to, že revízia medzinárodného menového a finančného systému a opatrenia na boj proti výhradnému postaveniu dolára sú síce nevyhnutné, ale nedá sa to dosiahnuť pomocou umelého ozdravenia eura na účet slabších ekonomík EÚ;

52.  súhlasí s tým, že finančný systém treba stabilizovať, ale domnieva sa, že to si vyžaduje jasné pravidlá a odhodlanie a spravodlivé rozdeľovanie verejných fondov, ako aj riadne potrestanie osôb zodpovedných za podvodné praktiky a špekulácie;

53.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.