NÁVRH UZNESENIA
9.3.2009
v súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku
predkladá Thijs Berman
v mene Výboru pre rozvoj
o vode so zreteľom na 5. svetové fórum o vode, ktoré sa uskutoční od 16. do 22. marca 2009 v Istanbule
B6‑0113
Uznesenie Európskeho parlamentu o vode so zreteľom na 5. svetové fórum o vode, ktoré sa uskutoční od 16. do 22. marca 2009 v Istanbule
Európsky parlament,
– so zreteľom na záverečné uznesenia zo štyroch predchádzajúcich svetových fór o vode v Marakeši (1997), Haagu (2000), Kjóte (2003) a Mexiku (2006),
– so zreteľom na vyhlásenie konferencie v Dubline (1992), v ktorom sa odporučilo prijať integrované hospodárenie s vodou, ktoré bude uznávať hodnotu vody pri každom jej využití a v rámci ktorého sa zavedie zásada určovania cien vody,
– so zreteľom na vytvorenie Svetovej rady pre vodu v roku 1996, ktorej cieľom je podnietiť úvahy o výzvach medzinárodnej vodnej politiky,
– so zreteľom na vyhlásenie ministrov na medzinárodnej konferencii o vode v Bonne v roku 2001, v ktorom sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť nové spôsoby financovania všetkými skupinami investorov, ako aj potreba posilniť verejné financovanie v oblasti vody zo strany súkromného kapitálu , pričom je potrebné podporovať akcie na miestnej úrovni ;
– so zreteľom na konferenciu v Monterrey, ktorá zaviedla koncepciu svetového partnerstva pre vodu, ktoré má byť viacrozmerným dialógom medzi rovnoprávnymi partnermi rozšíreným o podniky, finančné inštitúcie a občiansku spoločnosť a so zreteľom na to, že túto iniciatívu prevzali aj Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky (NEPAD), skupina G8 v Janove v roku 2001 a Partnerstvo pre Afriku v roku 2003,
– so zreteľom na Dohovor EÚ a OSN prijatý v Helsinkách v roku 1992, ktorý nadobudol platnosť v roku 1996 a ktorý poskytol právny rámec pre regionálnu spoluprácu na ochranu a využitie cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier,
– so zreteľom na konferenciu v New Yorku o rozvojových cieľoch tisícročia, ktoré predpokladajú znížiť do roku 2015 o polovicu percentuálny podiel obyvateľov, ktorí nemajú trvalý prístup k pitnej vode,
– so zreteľom na druhú svetovú správu OSN o rozvoji vodných zdrojov s názvom Voda: spoločná zodpovednosť,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o miestnych samosprávach a rozvojovej spolupráci,
– so zreteľom na svoje uznesenie o štvrtom Svetovom fóre o vode, ktoré sa uskutočnilo od 16. do 22. marca 2006 v Mexiku,
– so zreteľom na ústne položenú otázku O-0026/09 adresovanú Komisii o 5. svetovom fóre o vode, ktoré sa uskutoční od 16. do 22. marca 2009 v Istanbule,
– so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku
A. keďže nedostatok vody a nedostatočná hygiena spôsobujú smrť 8 miliónov ľudí ročne; keďže viac ako jedna miliarda osôb nemá pohodlný prístup k pitnej vode za prijateľnú cenu a keďže takmer dve miliardy ľudí nemá k dispozícii žiadne hygienické zariadenia,
B. keďže 2,8 miliárd ľudí žije na miestach postihnutých nedostatkom vody a keďže ich počet sa do roku 2030 zvýši na 3,9 miliárd,
C. keďže chudobní obyvatelia sú najzraniteľnejší, pokiaľ ide o zmenu klímy, a takisto sú najmenej schopní sa jej prispôsobiť,
D. keďže v prípade 70 % svetovej spotreby vody neexistuje žiadna finančná logika, pretože v poľnohospodárstve nikto neplatí za vodu takú sumu, ktorá by sa približne rovnala cene zdroja,
E. keďže služby spojené s využitím vody a racionálne hospodárenie s vodou musia stanoviť takú cenovú úroveň, ktorá zabráni plytvaniu niektorými odvetviami a umožní investovať do údržby a zlepšenia infraštruktúry v kombinácii so sprievodnými opatreniami, ktoré umožnia zaručiť spravodlivú distribúciu vody a podporia vlády, ktoré vynakladajú úsilie na to, aby chudobné rodiny mohli zaplatiť za svoje základné potreby vody;
F. keďže celkové dotácie na vodu, v dôsledku ktorých sa ceny za vodu držia na umelo nízkej úrovni , spôsobujú plytvanie niektorými odvetviami a sú jednou z hlavných príčin nedostatku vody,
G. keďže zásobovanie vodou je mimoriadne nerovnoprávne, hoci by malo byť základným a univerzálnym právom a keďže miestna úroveň je najvhodnejšia na vymedzenie a riadenie takéhoto zásobovania,
H. keďže liberalizácia a deregulácia zásobovania vodou v rozvojových krajinách, a najmä v najmenej rozvinutých krajinách, môžu spôsobiť v prípade neexistujúceho pevného právneho rámca sprevádzajúceho tieto opatrenia zvýšenie cien, ktoré postihne najchudobnejších ľudí, a v dôsledku ktorého sa obmedzí ich prístup k vode,
I. keďže ale verejno-súkromné partnerstvá, ktoré kombinujú prísne a transparentné predpisy s verejným vlastníctvom a súkromnými investíciami, môžu prispieť k lepšiemu prístupu k vode a hygiene, ako aj účinnejšiemu využitiu, pokiaľ ide o výšku nákladov,
J. keďže hlavnými prekážkami pri účinnom hospodárení s vodou sú nedostatočné politické a finančné priority zamerané na vodu, zlé hospodárenie, nedostatočný právny rámec, nedostatočná transparentnosť pri rokovaniach a prideľovaní zákaziek, korupcia a neexistujúca diskusia o výške cien,
K. keďže podľa OECD časť oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá je určená pre vodu a hygienu, predstavuje len 9 % z dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci a 4,5 % z viacstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci a keďže táto pomoc je rozdelená nesprávne, pretože najmenej rozvinuté krajiny získali len 24 % z fondov, pričom by ich potrebovali najviac,
L. keďže Svetové fórum o vode, ktoré zasadá každé tri roky, je miestom pre diskusiu a informovanie o politických rozhodnutiach vo svete v oblasti hospodárenia s vodou a vodnými zdrojmi,
1. vyhlasuje, že voda je spoločným majetkom ľudstva a prístup k pitnej vode by mal byť základným a univerzálnym právom; žiada, aby sa vyvinulo všetko potrebné úsilie na zaručenie prístupu k vode pre najchudobnejších obyvateľov do roku 2015;
2. vyhlasuje, že voda sa považuje za verejné vlastníctvo a je potrebné, aby bola pod verejným dozorom, bez ohľadu na to, či s ňou čiastočne alebo v plnej miere hospodári súkromný sektor;
3. zdôrazňuje, že všetky politiky pre hospodárenie s vodou musia zahŕňať aj ochranu verejného zdravia a životného prostredia a že svetové fórum by malo prispieť k rozvoju stratégií na podporu takého spôsobu rozvoja hospodárstva a poľnohospodárstva, ktorý zaručí vysokú úroveň kvality vody;
4. vyjadruje želanie, aby sa upustilo od systémov celkových dotácií zásobovania vodou, ktoré bránia iniciatívam na účinné hospodárenie s vodou a vyvolávajú plytvanie, s cieľom uvoľniť finančné prostriedky určené na cielené dotácie, najmä pre chudobných obyvateľov a obyvateľov na vidieku, v záujme toho, aby sa vytvoril prístup s primeranou cenou pre všetkých;
5. zdôrazňuje, že má záujem na tom, aby krajiny, ktoré ležia na rovnakom pobreží, vytvorili spoločné orgány pre hospodárenie s vodou, aby sa posilnila solidarita, ktorá napomáha pri uvoľňovaní napätia alebo riešení konfliktov;
6. pripomína kľúčovú úlohu žien pri zásobovaní a hospodárení s vodou a pri jej ochrane;
7. žiada členské štáty, aby napriek finančnej kríze zvýšili svoje príspevky do oficiálnej rozvojovej pomoci s cieľom splniť RCT týkajúce sa zásobovania pitnou vodou, kde sú potrebné investície vo výške 180 miliárd dolárov ročne;
8. žiada, aby sa v rámci 10. ERF navýšili finančné prostriedky „európskeho fondu pre vodu“ určené pre krajiny AKT a aby sa vypracovali nové spôsoby financovania vrátane financovania zo súkromných zdrojov a inovatívnych partnerstiev a najmä solidárne financovanie;
9. vyjadruje želanie, aby sa z dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci podporili niektoré viacstranné akcie, ako je Africká iniciatíva pre vodu;
10. domnieva sa, že oficiálna rozvojová pomoc sa musí využívať spoločne so zdrojmi miestnych samospráv, dobrovoľným darcovstvom, bankovými pôžičkami a súkromným kapitálom s cieľom zabezpečiť pre sektor vody čo najkomplexnejšie financovanie;
11. zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť záručné mechanizmy, ktoré môžu zaviesť finančné inštitúcie a inštitúcie pre rozvoj s cieľom čeliť opatrnosti investorov na trhu s vodou;
12. potvrdzuje, že štát, ktorý si plní svoje úlohy pri vymedzení potrebných politík a prostriedkov, výbere partnerov a rozdelení právomocí, pričom deleguje ich vykonávanie na miestne samosprávy, je naďalej hlavným aktérom v oblasti vodnej politiky;
13. zdôrazňuje, že hospodárenie s vodnými zdrojmi spočíva v decentralizovanom, zastupiteľskom a integrovanom prístupe, ktorý spája užívateľov a činiteľov prijímajúcich rozhodnutia pri vymedzení vodných politík na miestnej úrovni;
14. žiada Komisiu, aby vypracovala programy na zvyšovanie informovanosti o vode v EÚ, ako aj v partnerských krajinách EÚ;
15. zdôrazňuje, že je potrebné podporiť miestne verejné orgány v ich úsilí zaviesť demokratické hospodárenie s vodou, ktoré bude účinné, transparentné, regulované a bude dodržiavať trvalo udržateľné rozvojové ciele v záujme uspokojenia potrieb obyvateľov;
16. žiada Komisiu a Radu, aby uznali kľúčovú úlohu miestnych orgánov pri ochrane a hospodárení s vodou, aby sa tieto orgány všade stali zodpovedné za hospodárenie s vodou a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že právomoci miestnych orgánov v Európskej únii nie sú dostatočne zohľadnené v európskych programoch spolufinancovania;
17. následne žiada Komisiu a Radu, aby podporili miestne orgány v EÚ s cieľom venovať istú časť príspevkov od užívateľov za poskytnuté služby spojené s vodou a hygienou na akcie v rámci decentralizovanej spolupráce;
18. so zreteľom na zachovanie verejného vlastníctva a v primeranom regulačnom a právnom rámci žiada, aby sa vyvinulo väčšie úsilie na zapojenie súkromného sektora do zásobovania s vodou s cieľom využiť jeho kapitál, know-how a technológiu, aby sa zlepšil prístup k vode a hygiene;
19. domnieva sa, že je úlohou členských štátov zapojiť malých súkromných poskytovateľov do ich národných plánov pre zásobovanie s vodou;
20. zastáva názor, že systémy verejno-súkromného partnerstva, v rámci ktorých štátne orgány zostávajú vlastníkom infraštruktúry a uzatvárajú zmluvu o hospodárení s predstaviteľmi súkromného sektoru, môžu byť jedným z prostriedkov na zlepšenie prijateľného prístupu k vode a hygiene;
21. zdôrazňuje, že je potrebné podporiť nové prístupy, ako sú zavlažovanie vidieckych oblastí a vytváranie zelených zón okolo miest, s cieľom posilniť potravinovú bezpečnosť a miestnu autonómiu;
22. domnieva sa, že sprostredkovateľská úloha miestnych mimovládnych organizácií je nenahraditeľným doplnkovým prvkom na zaručenie úspechu projektov v chudobných krajinách;
23. vyjadruje želanie, aby sa zaviedli úpravy v poplatkoch, ktoré umožnia zásobovať vodou najznevýhodnenejšie skupiny obyvateľstva za prijateľnú cenu;
24. vyjadruje presvedčenie, že je potrebné využiť aj miestne úspory, čo si však vyžaduje, aby vlády odstránili všetky právne, daňové alebo administratívne prekážky, ktoré bránia v rozvoji miestnych finančných trhov;
25. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali politiku na podporu vodného hospodárstva, ktorá bude založená na zásade univerzálneho, rovnoprávneho a nediskriminačného prístupu k zdravotne vyhovujúcej vode;
26. žiada, aby Komisia a členské štáty uľahčili a podporili úsilie rozvojových krajín v oblasti prispôsobenia sa a znižovania dôsledkov zmeny klímy; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité urýchlene vytvoriť globálnu alianciu proti zmene klímy;
27. zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť potreby chudobných ľudí pri vypracovaní politík v oblasti vodného hospodárstva a zásobovania vodou, najmä so zreteľom na obyvateľov, ktorí sú najzraniteľnejší v súvislosti so zmenou klímy;
28. žiada, aby predsedníctvo zastupovalo EÚ na fóre v Istanbule s takýmto mandátom:
- -prístup k pitnej vode sa musí považovať za životne dôležité základné právo ľudského jedinca a nie iba za obchodovateľný hospodársky kapitál, ktorý podlieha výlučne pravidlám trhu;
- -usmernenia uvedené v tomto uznesení sa musia brániť;
29. vyjadruje želanie, aby sa rokovania viedli v rámci OSN s cieľom dosiahnuť uzavretie medzinárodnej dohody, ktorá uznáva toto právo;
30. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Rade ministrov AKT-EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN a generálnemu sekretariátu výborov pre Svetovú chartu o vode.