NÁVRH UZNESENIA
19.2.2009
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladá Jan Andersson
v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
o vykonávaní usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov v rokoch 2008 – 2010
B6‑0133/2009
Uznesenie Európskeho parlamentu o vykonávaní usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov v rokoch 2008 – 2010
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 20. mája 2008 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 o pláne hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady z 15. júla 2008 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov,
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov z 28. januára 2009 (KOM(2008)0869) predložený Komisiou,
– so zreteľom na závery Európskej rady z 11. a 12. decembra 2008, ktoré stanovili rámec opatrení EÚ na zabránenie recesii a udržanie hospodárskej aktivity a zamestnanosti,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže medzi hospodárskym rastom, zamestnanosťou, bojom proti chudobe a sociálnym začlenením existuje silný vzájomný vzťah,
B. keďže súčasná hospodárska kríza predstavuje nebývalé výzvy v podobe zvyšujúcej sa nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia a keďže sa predpovedá ďalšie zhoršenie hospodárskej situácie EÚ a z neho vyplývajúci znížený alebo dokonca záporný rast zamestnanosti a zvýšenie nezamestnanosti v EÚ v roku 2009,
C. keďže európska stratégia zamestnanosti a usmernenia pre zamestnanosť sú hlavnými nástrojmi v rámci lisabonskej stratégie zamerané na riešenie úloh týkajúcich sa pracovného trhu,
D. keďže Európska únia a členské štáty spoločne nesú zodpovednosť za riešenie úloh, príležitostí a neistôt občanov súvisiacich s globalizáciou,
E. keďže globálna finančná a hospodárska kríza od EÚ vyžaduje, aby reagovala rozhodne a koordinovane s cieľom zabrániť rušeniu pracovných miest, podporiť zodpovedajúce príjmy občanov, vyhnúť sa recesii a využiť súčasné výzvy týkajúce sa hospodárstva a zamestnanosti na vytvorenie príležitostí,
F. keďže preto treba naliehavo zintenzívniť úsilie na všetkých úrovniach riadenia, pokiaľ ide o investovanie do ľudí a modernizáciu európskych pracovných trhov najmä využitím koncepcie flexiistoty, a to za účasti sociálnych partnerov a iných relevantných subjektov,
Všeobecne: pokyny na hospodársku obnovu a politiku zamestnanosti
1. víta oznámenie Komisie o pláne hospodárskej obnovy Európy a jeho dôraz na väzbu medzi krátkodobým daňovým stimulom a dlhodobou lisabonskou stratégiou a integrovanými usmerneniami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby všetky krátkodobé opatrenia prijímané členskými štátmi na obnovu hospodárstva, prispeli k dosiahnutiu spoločne odsúhlasených cieľov;
2. konštatuje, že nástroje európskej hospodárskej politiky ešte nie sú dostatočne rozvinuté na to, aby úspešne vyriešili výzvy, ktoré sú pred nami, a to je hlavná dilema v súčasnej kríze; preto požaduje prehodnotenie a aktualizáciu základných nástrojov politiky, najmä integrovaných politických usmernení, paktu stability a rastu , ako aj stratégie trvalo udržateľného rozvoja, s cieľom začleniť ich do rámca novej dohody pre inteligentný rast v Európskej únii;
3. zdôrazňuje potrebu presmerovať integrované usmernenia vzhľadom na hospodársky pokles a nalieha na Radu, aby odsúhlasila krátkodobé opatrenia na zabezpečenie miery zamestnanosti z roku 2008 a aby investovala do boja proti zmene klímy, a vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby v súlade s praxou v jednotlivých štátoch zabezpečili dostatočné príjmy najmä najzraniteľnejších skupín spoločnosti; očakáva od Komisie, že zaháji iniciatívy a predloží návrhy týkajúce sa týchto cieľov včas na nadchádzajúce jarné zasadnutie Európskej rady;
4. pripomína, že vzdelávanie, zvyšovanie kvalifikácie a odborné vzdelávanie sú najlepšími opatreniami politiky zamestnanosti a že sieť zariadení detskej starostlivosti sa považuje za jeden z predpokladov zvýšenia účasti, a to najmä žien, na pracovnom trhu; vyzýva členské štáty, aby tieto spoločné zásady po konzultáciách so sociálnymi partnermi presadzovali vo svojich národných reformných programoch;
Usmernenia pre zamestnanosť v rokoch 2008 –2010: naliehavá potreba dôsledného plnenia
5. opäť pripomína význam využívania koncepcie flexiistoty z usmernenia 20 na vytvorenie premostenia medzi zamestnaniami a zdôrazňuje, že toto si vyžaduje vysokú úroveň ochrany v systémoch sociálneho zabezpečenia, ako aj aktívne politiky na trhu práce;
6. v tejto súvislosti víta vyhlásenie Komisie, podľa ktorého je dôležité posilniť aktivačné schémy, a to najmä pre nízkokvalifikovaných pracovníkov; rozšíriť dotácie pracovných miest a krátkodobé školenia pre zraniteľné skupiny a tých, ktorým najviac hrozí dlhodobá nezamestnanosť; zabezpečiť preškoľovanie a nové zručnosti potrebné v menej ovplyvnených odvetviach; zabezpečiť adekvátnu sociálnu ochranu, ktorá poskytuje istotu príjmu, a zásadným spôsobom sa zaviazať k sociálnemu dialógu a zapájaniu sociálnych partnerov;
7. zdôrazňuje význam cielených opatrení pre zraniteľné skupiny v časoch vysokej nezamestnanosti a najmä cielených opatrení pre skupiny dlhodobo nezamestnaných, ľudí s postihnutím a skupiny prisťahovalcov;
8. domnieva sa, že vzhľadom na závažnosť hospodárskej krízy musí byť Komisia pripravená prijať mimoriadne opatrenia vrátane rozšírenia prístupu k fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktoré musia byť schopné podporiť pracovníkov v rôznych situáciách vrátane dočasných pracovníkov, ktorí stratili prácu, a dočasného otvorenia Európskeho sociálneho fondu na podporu opatrení na zachovanie pracovných miest prostredníctvom vzdelávacích programov;
9. domnieva sa, že hospodárska kríza si vyžaduje posilnenie opatrení EÚ spojených s reštrukturalizáciou, a najmä posilnenie práva na informácie a konzultácie;
10. domnieva sa, že budúca reforma štrukturálnych fondov EÚ by sa mala užšie zamerať na tvorbu udržateľných a vysokokvalitných pracovných miest;
11. zdôrazňuje ďalej dôležitosť vzdelávania nielen na rozšírenie možnosti pracovníkov zamestnať sa, ale tiež na zlepšenie ich mobility, ktorá je dôležitá pre fungovanie vnútorného trhu; preto upozorňuje na význam validácie formálne a neformálne nadobudnutých zručností;
12. vyzdvihuje význam usmernenia 23 a výrazných investícií do celoživotného vzdelávania v záujme zníženia miery nezamestnanosti a dosiahnutia cieľa vytvorenia lepších pracovných miest v Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu, aby všetci občania mali rovnaký prístup k programom celoživotného vzdelávania a možnosť zúčastniť sa na nich, pričom osobitnú pozornosť treba venovať zraniteľným skupinám obyvateľstva; upozorňuje, že na financovanie takýchto opatrení by sa mali okamžite využiť Európsky sociálny fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii;
13. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že osoby s najnižšou úrovňou počiatočného vzdelania, starší ľudia, ľudia vo vidieckych oblastiach a osoby s postihnutím sú tými, ktorých účasť na vzdelávaní, odbornom vzdelávaní a celoživotnom vzdelávaní je vo všetkých krajinách najmenej pravdepodobná;
14. zdôrazňuje, že zlepšenie poskytovania vzdelávania pre dospelých je kľúčom k zvýšeniu účasti na ňom a že medzi opatrenia na podporu účinného poskytovania takého vzdelávania patria miestna dostupnosť školiacich priestorov a zariadení starostlivosti o deti a služby otvoreného a diaľkového štúdia pre ľudí z odľahlých regiónov; informácie a poradenstvo; prispôsobené programy a flexibilné možnosti vyučovania;
15. pripomína skutočnosť, že miery nezamestnanosti mladých ľudí v Európe sú stále príliš vysoké; pripomína tiež, že skúsenosti z predchádzajúcej hospodárskej krízy ukazujú, že mladí ľudia, ktorí zanechajú štúdium a stanú sa nezamestnanými, majú výrazne zníženú schopnosť uplatniť sa na trhu práce; preto zdôrazňuje význam toho, aby všetky členské štáty plnili cieľ usmernenia 18, podľa ktorého sa má každému mladému človeku, ktorý odišiel zo školy, ponúknuť do 4 mesiacov práca, učňovské vzdelávanie, dodatočné vzdelávanie alebo iné opatrenie na zlepšenie možnosti zamestnať sa;
16. vyzýva na prijatie rozhodujúcich opatrení v boji s problémom nízkej účasti žien na pracovnom trhu; pripomína, že miery zamestnanosti žien sú vo všeobecnosti nižšie a že práca na čiastočný pracovný úväzok je bežnejšia v prípade žien než v prípade mužov; upozorňuje preto na dôležitosť politiky, podľa ktorej muži a ženy nesú rovnakú zodpovednosť; v záujme dosiahnutia tohto vyzýva členské štáty, aby urýchlene splnili svoje povinnosti v súlade s barcelonskými cieľmi;
17. je znepokojený tým, že zamestnávanie na čiastočný pracovný úväzok, ktoré sa z väčšej časti týka najmä žien, sa ukazuje ako osobitne zraniteľné v časoch hospodárskej krízy;
18. domnieva sa, že v časoch vysokej nezamestnanosti existuje zjavné nebezpečenstvo pre regionálnu a sociálnu kohéziu, a preto zdôrazňuje dôležitosť usmernenia 17 týkajúce sa uplatňovania sociálnej a teritoriálnej kohézie na predchádzanie rozdielom v tejto oblasti;
19. vyzdvihuje význam investícií do odvetvia sociálnych služieb, a to najmä v čase hospodárskej krízy; považuje ho za odvetvie, ktoré plní širokú škálu dôležitých komunitných služieb a zamestnáva veľkú časť obyvateľstva ; zdôrazňuje, že odvetvie sociálnych služieb treba preto udržať, aby sa predišlo úpadku kvality komunitných služieb a nárastu nezamestnanosti;
20. s poľutovaním konštatuje, že je možné, že počas tejto hospodárskej krízy môže vzniknúť tlak na odmeny v niektorých spoločnostiach, ako dobrovoľná alternatíva k selektívnemu prepúšťaniu; zdôrazňuje však, že je dôležité nedopustiť, aby kríza spôsobila zníženie platov vo všeobecnosti; považuje za dôležité, aby:
- každý členský štát v súlade s vlastnými tradíciami a postupmi vytvoril politiku odstránenia súťaže založenej na nízkych odmenách z trhu,
- kolektívne dohody mali širšiu platnosť,
- sa dodržiavala hierarchia kolektívnych dohôd,
- sa odmeny a pracovné podmienky v súlade s kolektívnymi dohodami a/alebo pracovnoprávnymi predpismi dodržiavali a uplatňovali v praxi;
Potreba koordinovaných opatrení v reakcii na hospodársku krízu
21. vyzdvihuje význam proaktívnych a koordinovaných investícií naprieč členskými štátmi vrátane investícií do výrobnej infraštruktúry, vzdelávania a opatrení proti zmene klímy, aby sa dosiahol cieľ zvýšenia mier zamestnanosti, prispelo sa k tvorbe kvalitných pracovných miest a zabezpečila sa sociálna súdržnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ podporovala rozvoj moderného a trvalo udržateľného priemyslu;
22. vyzdvihuje význam nielen tvorby dodatočných pracovných miest, ale tiež zachovania a zlepšenia kvality pracovných miest dostupných v súčasnosti;
23. vyzýva členské štáty, aby naďalej podporovali zodpovednosť a zlepšovali zapájanie všetkých príslušných subjektov vrátane sociálnych partnerov a ďalších zainteresovaných strán podľa potreby, v záujme účinného vykonávania usmernení pre zamestnanosť;
24. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.