Návrh uznesenia - B6-0164/2009Návrh uznesenia
B6-0164/2009

NÁVRH UZNESENIA

25.3.2009

ktorý na základe vyhlásení Európskej rady a Komisie
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Martin Schulz, Hannes Swoboda, Jan Marinus Wiersma, Helmut Kuhne, Miguel Angel Martínez Martínez, Justas Vincas Paleckis a Józef Pinior
v mene skupiny PSE
o svedomí Európy a totalite

Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B6-0164/2009
Predkladané texty :
B6-0164/2009
Rozpravy :
Prijaté texty :

B6‑0164/2009

Uznesenie Európskeho parlamentu o svedomí Európy a totalite

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže historici sa zhodujú na tom, že historické skutočnosti nie je možné úplne objektívne interpretovať a objektívne historické svedectvá neexistujú; keďže však kvalifikovaní historici využívajú na štúdium minulosti vedecké nástroje, a pritom sa snažia byť čo najnestrannejší,

B.  keďže žiaden politický orgán ani politická strana nemá výhradné právo interpretovať históriu a tieto orgány a strany sa nemôžu vyhlasovať za objektívne,

C.  keďže oficiálne politické interpretácie historických skutočností by sa nemali vnucovať prostredníctvom väčšinových rozhodnutí parlamentov; keďže parlament nemôže pomocou právnych predpisov určovať, ako sa bude vnímať minulosť,

D.  keďže jedným z kľúčových cieľov európskeho integračného procesu je zabezpečiť v budúcnosti dodržiavanie základných práv a zásad právneho štátu a keďže články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii poskytujú vhodné mechanizmy na dosiahnutie tohto cieľa,

E.  keďže nesprávne interpretácie histórie môžu podporovať politiky vylúčenia, a tak podnecovať nenávisť a rasizmus,

F.  keďže totalitné a diktátorské režimy v Európe počas 20. storočia deportovali, väznili, mučili a vyvraždili milióny obetí; keďže história 20. storočia v Európe je veľmi zložitá a rozporná, rovnako ako aj spomienky ľudí na ňu,

G.  keďže napriek tomu, že v oblasti inštitucionálneho a hospodárskeho zjednocovania Východu a Západu sa dosiahol enormný pokrok, spomienky na minulosť sú stále nejednotné,

H.  keďže rozhodnutia o pripomínaní si historických udalostí sa nesmú stať predmetom politických sporov; keďže politici by mali žiadať historikov o nezávislé rady a podporovať otvorenú diskusiu o líšiacich sa historických interpretáciách daných udalostí,

I.  keďže dominantnou historickou skúsenosťou západnej Európy bol nacizmus, kým krajiny strednej Európy majú navyše skúsenosti s komunizmom a keďže je nutné snažiť sa o pochopenie dedičstva týchto krajín, ktoré zažili dvojnásobnú diktatúru,

J.  keďže väčšina historikov sa zhoduje na tom, že nacizmus a stalinizmus sa napriek určitým podobným črtám v podstate odlišovali, hoci z pohľadu obetí nie je žiaden rozdiel v tom, ktorý režim ich z akýchkoľvek dôvodov pripravil o slobodu alebo ich mučil a vraždil,

1.  požaduje vyhlásenie európskeho dňa obetí všetkých totalitných režimov, najmä nacizmu a stalinizmu, ktorý by sa pripomínal dôstojne a nestranne; vyzýva výbor expertov Domu európskej histórie, aby predložili návrhy vhodného dátumu, ktorý by občanom Európy pripomínal nebezpečenstvá totality;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.